Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sa/64/2016 z 23. 1. 2018
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. januára 2018, sp. zn. 26Sa/64/2016, ECLI:SK:KSBB:2018:6016201019.1
Krajský súd Banská Bystrica | 26Sa/64/2016 | ECLI:SK:KSBB:2018:6016201019.1 | 2018-01-23 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., § 191 ods. 3 písm. a) SSP, § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 191 ods. 1 písm. d) SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a579cab5-6dbc-4a3d-81ff-1d649680c783
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6016201019.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sa/64/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201019
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6016201019.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej
veci žalobkyne: K. V., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX M., právne zastúpenej
Mgr. Jankou Krakovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Čajakova č.1 proti žalovanému: Generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo 14. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 14. septembra
2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 7. júna 2016 a vec
v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. 775 222 7505 0 zo 7. júna 2016 Sociálna poisťovňa ústredie zamietla podľa §§ 70 a 71
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len Z o SP) žiadosť K. V. (v procesnom postavení
žalobkyne) o priznanie invalidného dôchodku z 20. apríla 2016, pretože podľa posudku posudkového
lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici z 20. apríla 2016
nebola uznaná invalidnou, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
2 6 S a / 6 4 / 2 0 1 6 - 2 -

2. Žalobkyňa sa voči označenému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolala a namietala
správnosť posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky
Sociálnej poisťovne Banská Bystrica, pretože v dôsledku svojho zdravotného stavu má značné problémy
plnohodnotne sa zapojiť do pracovného procesu. Na podporu svojich tvrdení predložila fotokópie
odborných lekárskych nálezov, v ktorých bol jej zdravotný stav podrobne popísaný a žiadala, aby bola jej
žiadosť o priznanie invalidného dôchodku opätovne posúdená a aby jej bol invalidný dôchodok priznaný.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 ZoSP rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X zo 14. septembra 2016 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie podľa § 218 ods. 2 ZoSP.

4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol
zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálneho poistenia pobočky
Banská Bystrica, ktorý zotrval na stanovisku, že jej zdravotný stav bol posúdený objektívne a komplexne
a predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie
so sídlom v Banskej Bystrici na ďalšie posúdenie. Tento opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne
a vyhotovil lekársky posudok zo dňa 8. septembra 2016 so záverom, že rozhodujúcemu zdravotnému
postihnutiu žalobkyne - choroby dýchacej sústavy - choroby dolných ciest dýchacích - nádory dýchacích
ciest, pľúc a medzipľúcia - po úplnom odstránení nádoru s obmedzením pľúcnych funkcií ľahkého stupňa



- podľa kapitoly VIII., odd. B, pol. 5, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP zodpovedá miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % a za iné zdravotné postihnutie - choroby podporného
a pohybového aparátu - dorzalgie - degeneratívne zmeny chrbtice a medzistavcových platničiek s
miernym funkčným postihnutím (lumbálny a lumbosakrálny syndróm), so slabosťou svalového korzetu
chrbta a obmedzením pohybu v postihnutom úseku ( podľa kpt. XV., oddiel E, pol. 3, písm. b) cit.
prílohy) patrí navýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti o 5 %, na celkových
35 %. Uviedol, že XX-A.alobkyňa s ukončeným stredoškolským vzdelaním, ktorá vykonávala prácu
sekretárky, neskôr referentky fakturácie bola v júni 2014 operovaná pre nádor pľúc. Mala vykonanú dolnú
lobektómiu vpravo, s histologicky potvrdeným solitárnym fibróznym tumorom pľúc nejasnej biologickej
dignity. Po operácii bol stav komplikovaný pneumothoraxom, fluidothoraxom s postupnou regresiou.
Vyšetrená bola pre podozrenie na embolizáciu do pľúc. Bola potvrdená sukcesívna embolizácia do
pľúc, preto bola nastavená na antikolaguačnú liečbu. Po konzultácii klinickým onkopneumológom jej
bola doporučená dispenzarizácia na pľúcnej ambulancii. Spirometrickým vyšetrením bolo preukázané
obmedzenie pľúcnych funkcií ľahkého stupňa. Pre ochorenie chrbtice bola opakovane hospitalizovaná
na neurologickej klinike v decembri 2015 a v auguste 2016 a zároveň bola v liečbe algeziológa. Stav sa
podarilo výrazne zlepšiť po aplikácii tlakových kaudálnych blokád. Objektívnym neurologickým nálezom
z hospitalizácie bola dokumentovaná mierna funkčná porucha chrbtice, bez senzorimotorického deficitu
na končatinách, bez porúch sfinkterov. V priznanej percentuálnej miere jej zníženej pracovnej schopnosti
zohľadnil jej vzdelanie i prácu, ktorú vykonávala.
2 6 S a / 6 4 / 2 0 1 6 - 3 -

5. Posudkový lekár zobral do úvahy prepúšťacie správy z hospitalizácie na neurologickej klinike, na
ortopedickej klinike, onkopneumologické, pľúcne, neurologické, endokrinologické, očné a algeziologické
vyšetrenia, výsledok magnetickej rezonancie ľavého kolena, LS chrbtice PET/CT vyšetrenie z priebehu
rokov 2014 - 2016.

6. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy,
ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následne vydaného rozhodnutia o
jej nároku na invalidný dôchodok. Aj v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení jej zdravotného stavu
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne zistil pokles jej pracovnej schopnosti
na úrovni 35 % a dospel k záveru, že žalobkyňa nie je invalidná, preto nesplnila zákonnú podmienku
pre možnosť priznania invalidného dôchodku.

7. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu 3. novembra 2016 sa žalobkyňa domáhala
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 14. septembra 2016. Nesúhlasila s určením 35 %
miery jej zníženej pracovnej schopnosti a namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádza z neúplného
a nesprávneho skutkového aj právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné, keď je založené iba
na stručnom obsahu odborného posúdenia jej zdravotného stavu. Za svoje rozhodujúce zdravotné
postihnutie označila stav poškodenej chrbtice na rozdiel od žalovaného, ktorý zaň označil ochorenie
dýchacej sústavy. Pre stav poškodenej chrbtice by v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b)
prílohy č. 4 k ZoSP mohol byť vyjadrený pokles jej pracovnej schopnosti od 35 - 45 %. Namietala,
že jej zdravotný stav nebol komplexne posúdený a nebolo prihliadnuté ani k doterajším výsledkom
liečebného procesu, ktorý bol deklarovaný v lekárskych správach, čoho následkom bol nedostatočne
zistený skutočný stav veci a vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia. Práve stav poškodenej chrbtice
je u žalobkyne najväčšou každodennou prekážkou pre pretrvávajúce bolesti a výrazne obmedzenú
motoriku tela a celkovú výkonnosť a koreňové dráždenie, vystreľujúce cez bedrovú časť a stehno do
dolnej končatiny. Nebol vyhodnotený ani vplyv uvedeného zdravotného postihnutia, ktoré jej neumožňuje
plnohodnotne vykonávať ani doterajšie zamestnanie pre bolesti v bedrovej oblasti, bolesti chrbta, ktoré
sa ani po liečbe nepodarilo zmierniť, na celkový stav jej organizmu. Trpí bolesťami bedrových kĺbov,
kolien, ktoré jej znemožňujú bežné činnosti ako sadanie, vstávanie, zohýbanie sa , otáčanie, dlhšiu
chôdzu, či postoj. Pre celkovú slabosť sa rýchlo unaví. Za dôkaz, že poškodenie pohybovo opornej
sústavy jej spôsobuje závažnejšie zdravotné problémy označila skutočnosť, že má plánovanú operáciu
kolena. Vyjadrila názor, že za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie mal žalovaný označiť ochorenie
pohybovo - oporného aparátu so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3., písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP
a až následne mal zohľadniť ochorenie dolných dýchacích ciest v zmysle kapitoly VIII., odd. B, pol. 5,
písm. b) cit. prílohy. Podľa jej názoru žalovaný nedostatočne posúdil aj poškodenie pľúc a prekonaný
pľúcny infarkt a vplyv tohto ochorenia na celkový stav jej organizmu a ostatné orgány. Po operácii trpí



únavou, slabosťou organizmu, namáhavým dýchaním a dýchavičnosťou po námahe, pocitmi úzkosti v
hrudnom koši, pri záťaži alebo kašli má záchvaty mdlôb.
2 6 S a / 6 4 / 2 0 1 6 - 4 -

8. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190
SSP. Zopakoval závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a konštatoval, že v odvolacom
konaní žalobkyňa nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania.
Jej subjektívne presvedčenie, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nepovažoval za rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia poistenca a jeho následkov na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje
odborné lekárske znalosti a v sociálnych veciach je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
Medzi závermi posudkových lekárov a odborných lekárov neboli zistené žiadne rozpory. Aj v odvolacom
konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa predložených lekárskych správ
a diagnostických záverov odborných lekárov ako aj vlastného klinického vyšetrenia posudkoví lekári
sociálneho poistenia vyslovili zhodný názor, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 ZoSP, pretože
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou ale táto bola stanovená na 35 %.

9. Žalobkyňa sa s argumentáciou žalovaného, ktorá bola obsiahnutá v jeho písomnom vyjadrení k
žalobe, nestotožnila. Zdôraznila, že žalovaný k obsahu posudkov posudkových lekárov, lekárskych
správ i jej podaní iba arbitrárne zopakoval, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako o 40 % ale vôbec sa nezaoberal podstatou jej dlhotrvajúcich zdravotných ťažkostí,
ktoré boli dokumentované lekárskymi správami, podľa ktorých sa jej zdravotné ťažkosti opakujú a
nevyhodnotil ich vplyv na jej možnosť, či schopnosť vykonávať prácu. Jej neschopnosť vykonávať
nejakú prácu odôvodnila početnou skupinou jej zdravotných ťažkostí a z toho vyplývajúcou slabosťou,
nevládnosťou, nespavosťou pre pretrvávajúce bolesti, bolesťami pri takmer akomkoľvek pohybe,
opuchmi, zahmlievaním pred očami so stavmi slabosti. Uvedené by jej mohlo spôsobiť ďalšie
zdravotné ťažkosti, prípadne ujmu iným osobám, napr. v dôsledku jej pádu pre problémy s mobilitou,
riziko ochrnutia. Z uvedeného vyvodila, že vzniknuté a pretrvávajúce následky po opakovaných
hospitalizáciách a operačných zákrokoch a viaceré zdravotné postihnutia odôvodňujú pokles jej
pracovnej schopnosti pre ochorenie dýchacej sústavy, po úplnom odstránení nádoru s obmedzením
pľúcnych funkcií stredne ťažkého stupňa v zmysle kapitoly VIII. odd. B, pol. 5, písm. c) prílohy č. 4 k ZoSP
v rozsahu 35 - 50 % a pre hrubú poruchu dynamiky LS chrbtice, ktorá bola preukázaná v prepúšťacej
správe z hospitalizácie z 1. marca 2017 možno priznať pokles jej pracovnej schopnosti v rozsahu 40 -
50 % v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. c) cit. prílohy. Zotrvala na žalobnom petite. Predložila
prepúšťacie správy z hospitalizácií na ortopedickej klinike z augusta 2017, na neurologickej klinike z
novembra 2015, augusta, októbra a novembra 2016, na algeziologickej klinike z marca a augusta 2017,
výsledky zobrazovacích vyšetrení - MR LS chrbtice a mozgu z rokov 2015, 2016, záznam z CT PRT
a výsledky z ortopedických, neurologických vyšetrení a z vyšetrení na ambulancii chronickej bolesti z
rokov 2015 -2017.

10. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je
2 6 S a / 6 4 / 2 0 1 6 - 5 -

nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať
zákonnosť ich rozhodnutí, t.j., či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok,
vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu
je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou
postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).
11. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobkyne, ako aj prvostupňové
rozhodnutie, vrátane postupu orgánu verejnej správy, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP),
pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté i prvostupňové



rozhodnutie vychádzali zo skutkového stavu, ktorý bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci a boli
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ich zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e), d), ods. 3 písm.
a) SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
12. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych
veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú
vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa §
6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení §
203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych
veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd preskúmal
rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen
v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne, v celom rozsahu a to aj s ohľadom
na možnosť žalobkyne, ktorá je fyzickou osobou, meniť a dopĺňať rozsah správnej žaloby a jej dôvody
až do rozhodnutia správneho súdu ( 203 ods. 1 SSP).
13. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP nakoľko
nezistil žiadny z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné
pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP súd oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia
rozsudku nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením
skráteného písomného vyhotovenia bez 2 6 S a / 6 4 / 2 0 1 6 - 6 -

odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 25.01.2018, a to v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP.
14. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s
obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä so žiadosťou žalobkyne o priznanie invalidného
dôchodku, s odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek
Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami z vyšetrení) a dospel
k záveru, že žalobné námietky žalobkyne uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné, spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného je
nedostatočne odôvodnené a aktuálnymi lekárskymi nálezmi bol preukázaný vývoj v zdravotných
ťažkostiach žalobkyne.
15. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
16. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
17. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
18. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

19. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

20. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
2 6 S a / 6 4 / 2 0 1 6 - 7 -



21. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

22. Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia
( §153ods. 1 písm. b)) zahŕňa posudzovanie

a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu
nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
23. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne
za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

26. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný
dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidným. Invalidita je definovaná tým, že poistenec pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 70 ods. 1, § 71 ods. 1 ZoSP).
27. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o dávkach sociálneho poistenia,
v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. ZoSP) je
nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska
zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 196
a nasl. ZoSP, pričom dôkazom sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti
dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) ZoSP).

28. Z ust. § 209 ods. 1-4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.
Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať
2 6 S a / 6 4 / 2 0 1 6 - 8 -

predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 cit. zákona vyplýva
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby
presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie.
Podkladom sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

29. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide
o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to,
či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a
presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS
SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015).

30. Podkladom prvostupňového rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho
poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Zvolen z 20. apríla 2016, v ktorom posudkový lekár okrem
vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky zohľadnil výsledok CT LS chrbtice, ktorý bol realizovaný
počas hospitalizácie navrhovateľky na neurologickej klinike v novembri - decembri 2015, PET/CT
vyšetrenie z apríla 2015, endokrinologické, očné, neurologické, pľúcne vyšetrenia z roku 2016 a
onkopneumologické nálezy z júna 2014 a mája 2015 so záverom, že rozhodujúcim zdravotným
postihnutím navrhovateľky je ochorenie dýchacej sústavy, zhubný nádor hlavnej priedušky po úplnom



odstránení nádoru v zmysle kapitoly VIII., odd. B, pol. 5, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP, pre ktorý
jej stanovil 30% pokles pracovnej schopnosti a pre pridružené zdravotné postihnutie, ochorenie
podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) cit. prílohy pokles
jej pracovnej schopnosti navýšil o 5 % , na celkových 35 %. Z posudku vyplynulo, že žalobkyňa
bola v júni 2014 operovaná pre nádor pľúc, histologicky bol potvrdený solitárny fibrózny tumor pľúc
neistej biologickej dignity, pooperačný priebeh bol komplikovaný vznikom pneumo a fluidothoraxu s
postupnou regresiou, neskôr s podozrením na embóliu do pľúc, ktoré nebolo potvrdené. Stav bol
hodnotený ako sukcesívna embolizácia, bola nastavená na antikolaguačnú liečbu. Onkologická liečba
nebola indikovaná, len sledovanie v onkologickej ambulancii. Podľa spirometrického vyšetrenia sú
pľúcne funkcie obmedzené ľahko, subjektívne pretrváva výrazná slabosť, s minimálnou výkonnosťou,
preto aj s ohľadom na stupeň vzdelania žalobkyne a charakter vykonávanej práce stanovil pokles jej
pracovnej schopnosti pre toto ochorenie 30 %. Pre pridružené viacročné dorzalgie, liečené ambulantne,
len jedenkrát hospitalizačne pre zvýraznenie bolestí, podľa neurológa pod obrazom iritačného, prípadne
kompresívneho lumboischiadického syndrómu S1 vľavo, s miernym funkčným
2 6 S a / 6 4 / 2 0 1 6 - 9 -

obmedzením pohyblivosti, bez útlaku koreňových štruktúr, bez zúženia miešneho kanála, so zachovanou
chôdzou pokles jej pracovnej schopnosti navýšil na celkových 35 %.

31. Posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania žalobkyňou a po dodatočnom posudkovom
vyhodnotení neurologických vyšetrení z apríla a júna 2016, ktorými bolo dokumentované akútne
zhoršenie stavu a bola zintenzívnená liečba, ktorá bola limitovaná súčasne podávaným Warfarínom.
Uvedené nepovažoval za posudkovo významné, pretože nešlo o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,
keďže až do apríla 2016 bolo dokumentované mierne funkčné obmedzenie pohyblivosti chrbtice.

32. V odvolacom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredia v posudku
z 08. septembra 2016 okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky zohľadnil totožné odborné
lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnenú prepúšťaciu správu z hospitalizácie na neurologickej
klinike z augusta 2016, prepúšťaciu správu z hospitalizácie na ortopedickej klinike z júla 2016,
výsledok magnetickej rezonancie ľavého kolena z apríla 2016, algeziologické vyšetrenie z augusta
2016 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach.
V posudku doplnil, že pre chronický recidivujúci lumboischiadický syndróm bola žalobkyňa opakovane
hospitalizovaná na neurologickej klinike a zároveň bola v liečbe algeziológa. Stav sa podarilo výrazne
zlepšiť po aplikácii tlakových kaudálnych blokád. Objektívnym neurologickým nálezom z hospitalizácie
bola dokumentovaná mierna funkčná porucha chrbtice bez senzorimotorického deficitu na končatinách,
bez porúch sfinkterov.

33. Z predložených odborných vyšetrení vyplynulo, že navrhovateľka bola liečená pľúcnym, očným
lekárom aj neurológom, algeziológom, ortopédom, či endokrinológom. Posudkoví lekári zhodne označili
za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie dýchacej sústavy, hoci navrhovateľka subjektívne
pociťovala ako podstatnú príčinu obmedzenia jej pracovnej schopnosti ochorenie pohybovo-oporného
aparátu - či už chrbtice alebo váhonosných kĺbov a preto považovala posudky posudkových lekárov,
ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy aj žalobou
napadnutého rozhodnutia za nesprávne.

34. V priebehu preskúmavacieho konania správneho súdu žalobkyňa predložila výsledky z odborných
vyšetrení, vykonaných po posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia
ústredia Sociálnej poisťovne a to prepúšťacie správy z hospitalizácií na ortopedickej klinike z augusta
2017, na neurologickej klinike z októbra a novembra 2016, na algeziologickej klinike z marca a augusta
2017, ortopedické, algeziologické, neurologické nálezy z roku 2016, 2017, MR vyšetrenie mozgu a
zadnej jamy z 9. novembra 2016, MR vyšetrenie LS chrbtice z 10. októbra 2016, ktorými dokumentovala
pretrvávajúce zdravotné ťažkosti s potrebou opakovaných hospitalizácií, len s čiastočným,
2 6 S a / 6 4 / 2 0 1 6 - 10 -

krátkodobým efektom liečby, so zistenou hrubou poruchou dynamiky LS chrbtice, s potrebou
reartroskopie ľavého kolena a psychologickým vyšetrením preukázaným organickým poškodením CNS.



Aj na základe týchto nálezov sa domáhala zmeny v označení jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia,
v jeho zaradení v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení i v priznanej percentuálnej miere jej
zníženej pracovnej schopnosti s uznaním jej invalidity.

35. K uvedeným nálezom žalovaný nezaujal a ani nemohol objektívne zaujať až do vydania
žalobou napadnutého rozhodnutia žiadne stanovisko, avšak pre posúdenie jeho zákonnosti je pre
správny súd rozhodujúci skutočný stav veci zistený ku dňu jeho rozhodovania. Preto je nevyhnutné
odborné medicínske vyhodnotenie nových lekárskych správ žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho
poistenia s vyhotovením odborného posudku. Bez odborného posudkového zhodnotenia všetkých
žalobkyňou predložených odborných lekárskych nálezov, ktorými dokumentovala stav, priebeh, trvanie
jej zdravotných ťažkostí i účinnosť liečby a ich následného skutkového a právneho zhodnotenia nie je
možné považovať žalobou napadnuté rozhodnutie za zákonné, pretože nevychádza z presne a úplne
zisteného skutočného stavu veci, čo je v nesúlade s ust. § 195 a 209 ods. 1 ZoSP.
36. Okrem uvedeného boli v konaní oboch orgánov verejnej správy posudkovo vyhodnotené len
ochorenie dýchacej sústavy a ochorenie chrbtice. Nezaoberali sa však komplexným posúdením
zdravotného stavu žalobkyne, tj. posudkovo nevyhodnotili (či už v prospech alebo v neprospech
žalobkyne) ostatné diagnostikované zdravotné ťažkosti, o ktorých boli záznamy v predloženej zdravotnej
dokumentácii žalobkyne. Nevyhodnotili jej endokrinologické ochorenie, stav po artroskopickej operácii
ľavého kolena, stav po sukcesívnej embolizácii do artérie pulmonalis, čo správny súd považuje za
nedostatok v konaní oboch orgánov verejnej správy. Bez náležitého, odborného, logického a vecného
zhodnotenia všetkých jej zdravotných ťažkostí a ich vplyvu na jej pracovnú schopnosť nie je možné
uzavrieť, že zdravotný stav žalobkyne bol zistený úplne a správne a že na jeho základe bolo vydané
vecne správne rozhodnutie.
37. Povinnosťou orgánu verejnej správy je vydané rozhodnutie zdôvodniť tak, aby neboli pochybnosti o
riadnom a úplnom zistení skutočného stavu veci a obsahom jeho odôvodnenia musia byť úvahy, ktorými
sa orgán verejnej správy pri hodnotení dôkazov (tými sú aj lekárske správy odborných lekárov), riadil.
38. So žalobou napadnutého rozhodnutia ani z prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy
nevyplýva dôvod, prečo za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne označili ochorenie dýchacej
sústavy, zvlášť, keď uvedené žalobkyňa namietala a jej pridružené zdravotné postihnutie, ktoré bolo
posudkovo zohľadnené - ochorenie pohybovo-opornej sústavy (pri aplikovanej položke prílohy č. 4 k
zákonu o sociálnom poistení)
2 6 S a / 6 4 / 2 0 1 6 - 11 -

umožňuje vyššie percentuálne zhodnotenie jej zníženej pracovnej schopnosti, než označené
rozhodujúce zdravotné postihnutie. Zdôvodnené nebolo ani priznané 5 % navýšenie jej zníženej
pracovnej schopnosti pre pridružené zdravotné ťažkosti, hoci zákon umožňuje až 10% navýšenie a u
žalobkyne boli okrem ochorenia chrbtice preukázané aj ďalšie zdravotné ťažkosti (endokrinologické,
poškodenie veľkých kĺbov dolných končatín, poškodenie CNS...).

39. S ohľadom na tieto nedostatky (nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nedostačujúce zistenie skutkového
stavu) považoval správny súd žalobu žalobkyne za dôvodnú.

40. Jej žaloba nebola dôvodná pokiaľ sa domáhala posudkového zhodnotenia ochorenia chrbtice v
zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s 35 - 45 %
poklesom pracovnej schopnosti, pretože pri zdravotnom postihnutí v rámci tejto položky umožňuje zákon
priznať 20 - 35 % pokles pracovnej schopnosti poistenca. Ani pre jej ochorenie dolných dýchacích
ciest nemožno priznať pokles pracovnej schopnosti v rozpätí 35 - 50%, ktoré zodpovedá obmedzeniu
pľúcnych funkcií stredne ťažkého stupňa, pretože to bolo u žalobkyne podľa odborných nálezov zistené
na úrovni ľahkého stupňa.

41. Správny súd na základe vyššie uvedených argumentov rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy
na ďalšie konanie. V rámci ďalšieho konania bude úlohou prvostupňového orgánu verejnej správy
opakovane vyhodnotiť zdravotný stav žalobkyne v intenciách rozhodnutia správneho súdu a tomu
zodpovedajúcim spôsobom rozhodnúť. Zohľadní a posudkovo vyhodnotí všetky odborné lekárske
nálezy, ktoré boli žalobkyňou predložené v rámci doterajšieho konania a prípadne ďalšie, ktoré predloží
v novom konaní.



42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, tj. v rozsahu 100 %, ktoré
je žalovaný povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.
Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods.
3 SSP a contrario).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je
potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe
musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). 2 6 S a / 6 4 / 2 0 1 6 - 12 -

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) nárok výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).