{"guid": "d55c0f79-58fb-4abd-a08f-06e5379bf342:02a70799-0d89-4ff8-a14a-2d3b4fb38b5a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6017200462.2", "spisova_znacka": "23S/97/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/97/2017 z 30. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. januára 2018, sp. zn. 23S/97/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6017200462.2", "identifikacne_cislo": "6017200462", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2018-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-51.odsek-5", "nazov": "§ 51 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-51.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-l", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. l) zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-l", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/506#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-5", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02a70799-0d89-4ff8-a14a-2d3b4fb38b5a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200462.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200462.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200462.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/97/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200462
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200462.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v
právnej veci žalobcu: DIN TECHNIK, spol. s.r.o. so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, IČO:
356 904 96, právne zast.: Mgr. Barbora Hlavatá, advokátka, so sídlom SNP 1445/41, 017 07 Považská
Bystrica, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica
4, za účasti ďalšieho účastníka: MEGADYNE, S.P.A. akciová spoločnosť, Via Trieste 16, Mathi (TO), 100
75 Taliansko, právne zast: JUDr. Peter Vároši, advokát so sídlom Záhrebská 6, P.O. Box č. 75, 810 05
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 5593-2011/OZ 233303 II/52-2016
zo dňa 30. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

I.   Súd žalobu žalobcu  z a m i e t a.
II.  Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Žalobca podal dňa 24.07.2017 (poštou) na Krajský súd v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou
sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného a jeho predchádzajúceho
prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný orgán verejnej správa rozhodnutím č. POZ 5593-2011/
OZ 233303 II/52-2016 zo dňa 30.05.2016 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu
priemyselného vlastníctva SR, č. POZ 5593-2011/OZ 233303 I/46-2014 zo dňa 13.05.2014, ktorým
bola ochranná známka č. XXXXXX www.K..sk  na základe návrhu vyhlásená za neplatnú. Návrh na
vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú podal navrhovateľ MEGADYNE S.P.A. so sídlom
Via Trieste 16, Mathi, 100 75 Taliansko v zmysle § 35 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1 písm. l/ a
podľa § 35 ods. 3 v nadväznosti na § 7 písm. e/ zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach.
Návrh odôvodňoval tým, že je zakladateľom celosvetovej korporácie, pričom je svetoznámym výrobcom
polyuretánových a neoprénových remeňov, ktoré sú všeobecne známe vďaka svojej špičkovej kvalite.
Navrhovateľ je majiteľom medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX pre triedu X - hnacie remene,
dopravníkové pásy, remenice, s právom prednosti od 28.02.1997. Známka je zapísaná pre označenie
„K.“. Mal za to, že zo strany spoločnosti DIN - TECHNIK, spol. s r.o. sa jedná o takzvanú „C. U.“,
ktorú si spoločnosť DIN - TECHNIK spol. s r.o. podala iba za účelom bezprávneho zadosťučinenia voči
navrhovateľovi a súčasne s úmyslom jej zneužitia vo svoj prospech. Svoj návrh ďalej doplnil listinnými
dôkazmi, z ktorých vyplynulo, že konatelia spoločnosti DIN - TECHNIK spol. s r.o., a to pán K. Q. a pán
X. S., boli súčasne konateľmi a spoločníkmi dcérskej spoločnosti navrhovateľa MEGADYNE SLOVAKIA
spol. s r.o. v likvidácii so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, IČO: 358 216 21.



2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom vyhlásenia ochrannej známky za
neplatnú, v časti návrhu v zmysle § 35 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1 písm. l/ zákona o ochranných
známkach,  je skutočnosť, že podanie prihlášky nebolo v dobrej viere, teda napadnutá ochranná známka
nespĺňala podmienky na zápis do registra. Právna terminológia charakterizuje osobu konajúcu v zlej
viere ako osobu, ktorá pozná skutočnú situáciu a napriek tomu jedná nečestne so zlým úmyslom, ako
by o tom nevedela. Zlá viera musí byť spojená s osobou prihlasovateľa a jej preukázanie musí byť v
čase podania prihlášky, pričom prihláška ochrannej známky podaná v zlej viere môže byť napadnutá
bez časového obmedzenia.

3. Prihláška napadnutej ochrannej známky www.K..sk bola podaná 16.09.2011 pre tovary v triedach XX,
XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. V čase podania prihlášky ochrannej známky bol
prihlasovateľ majetkovo a personálne prepojený prostredníctvom obchodnej spoločnosti MEGADYNE
SLOVAKIA, spol. s r.o. s navrhovateľom, keďže na jednej strane boli páni Q. a S. v čase podania
prihlášky ochrannej známky aj spoločníkmi a konateľmi spoločnosti, ktorá podala predmetnú prihlášku
ochrannej známky www.K..sk a na strane druhej boli zároveň spoločníkmi a konateľmi spoločnosti
MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o., v ktorej bol väčšinovým spoločníkom navrhovateľ, a to spoločnosť
MEGADYNE S.P.A. Vzhľadom na hore uvedené mal prvostupňový orgán verejnej správy za veľmi
nepravdepodobné, že by prihlasovateľ nemal vedomosť o existencii navrhovateľa, o jeho výrobkoch a
o jeho medzinárodnej ochrannej známke, ktorej platnosť navrhovateľ postupne územne rozširoval tzn.,
že sa snažil vytvárať a rozširovať svoje obchodné postavenie na trhu a získať tak širšiu medzinárodnú
právnu ochranu zo staršej ochrannej známky, ktorá je platne registrovaná vo viacerých štátoch. Mal
za preukázané, že s uvedeným súvisí aj skutočnosť, že pred podaním prihlášky ochrannej známky bol
prihlasovateľ upozornený predbežným opatrením okresného súdu podaným navrhovateľom, v ktorom
žiadal, aby sa spoločnosť DIN - TECHNIK spol. s r.o. zdržala prevodu, postúpenia, zrušenia domény,
a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, teda o snahe navrhovateľa chrániť si svoje práva
k označeniu. V odôvodnení ďalej zdôraznil, že ani samotný majiteľ napadnutej ochrannej známky vo
svojich vyjadreniach nepopieral skutočnosť, že vedel o existencii staršej ochrannej známky a že tovary
na území Slovenskej republiky prostredníctvom firmy MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o. distribuoval
na trh. Predmetné tvrdenia prvostupňový orgán preukázal aj e-mailovou komunikáciou, ktorá hovorí
o možnom odpredaji zásob a o ukončení neúspešného podnikania, ale nebolo z nej možné vyvodiť
povolenie k privlastneniu si označenia, ktoré patrí inému subjektu, prípadne priradiť mu status oficiálneho
ukončenia spolupráce.

4. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal majiteľ napadnutej ochrannej známky (ďalej
len „žalobca“)  v zákonom stanovenej lehote rozklad. Namietal v ňom, že prvostupňový orgán pri
posudzovaní zlej viery  autora prihlášky ochrannej známky mal vždy vziať do úvahy všetky relevantné
faktory, existujúce v čase podania prihlášky. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia celkom nesprávne konštatoval, že v čase podania prihlášky mal byť žalobca „majetkovo
a personálne prepojený prostredníctvom obchodnej spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o.
s navrhovateľom“. Táto skutočnosť nemala žiadnu oporu v obsahu spisu a v listinných dôkazoch
predložených zo strany žalobcu ako aj navrhovateľa (ďalej len „ďalší účastník“). Vzhľadom k tomu,
že relevantným okamihom na posúdenie zlej viery prihlasovateľa je výlučne okamih podania samotnej
prihlášky ochrannej známky, žalobca uviedol, že v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky,
t. j. dňa 16.09.2011 pán Q. a pán S.  neboli štatutárnymi zástupcami spoločnosti MEGADYNE spol. s
r.o. v likvidácii, nakoľko od 06.11.2009 do momentu zrušenia predmetnej spoločnosti s likvidáciou mal
za dotknutú právnickú osobu oprávnennie konať likvidátor - D. C..

5. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo
výsledkom vecne správneho právneho posúdenia a bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.
Zároveň konštatoval, že pri posúdení, či prihláška ochrannej známky bola, alebo nebola podaná v
dobrej viere, teda, či konanie pri podaní prihlášky možno považovať za konanie v dobrej alebo nie
v dobrej viere, bola podstatná skutočnosť, či osoba podávajúca prihlášku ochrannej známky o práve
inej osoby na zhodné alebo podané označenie vedela, alebo či v dobe podania prihlášky ochrannej
známky o tomto práve vedieť mohla, a tiež zlý úmysel podávateľa prihlášky. Žalovaný ďalej uviedol,
že žalobca v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky o práve inej osoby  na zhodné
alebo podobné označenie vedel alebo mohol vedieť  a bolo to možné vyvodiť zo skutočností, že
z dostupného výpisu obchodného registra na internete www.orsr.sk  vyplynulo, že v čase podania
prihlášky napadnutej ochrannej známky, ako aj v období pred tým, boli páni X. S. a K. Q. spoločníkmi



a konateľmi spoločnosti DIN - TECHNIK spol. s r.o., t. j. majiteľa. V rovnakom čase boli spoločníkmi a
konateľmi spoločnosti spolu s navrhovateľom spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o. v likvidácii.
S ohľadom na tieto skutočnosti konštatoval, že v období podania prihlášky napadnutej ochrannej
známky medzi majiteľom a navrhovateľom existovalo prepojenie prostredníctvom fyzických osôb, t.
j. cez spoločníkov obidvoch spoločností. Z predložených dôkazných materiálov vyplývala existencia
sporu medzi navrhovateľom a majiteľom, ktorý sa týkal označenia „K.“ resp. domény www.K..sk, ktorú
si zaregistroval majiteľ. Predmetný spor existoval už v období pred podaním prihlášky napadnutej
ochrannej známky, ako aj v čase jej podania. Uvedené je zrejmé najmä z predloženého návrhu na
vydanie predbežného opatrenia zo dňa 06.06.2011, v ktorom navrhovateľ žiadal majiteľa, aby sa zdržal
používania  označenia „K.“  a domény www.K..sk, resp. jej prevodu, zrušenia či postúpenia na inú
osobu. Žalovaný mal  existenciu sporu za preukázanú v čase pred podaním prihlášky napadnutej
ochrannej známky z uznesenia Okresného súdu v Bratislave I č.k. 35CbPv 3/2011-69 z 15.08.2011,
ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. V rámci uvedeného súdneho sporu
bol majiteľ oboznámený s tým, že práva k staršej medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX „K.“
patria navrhovateľovi a že navrhovateľ si nárokuje na doménové meno www.K..sk  Z týchto dôvodov mal
žalobca za preukázané, že vedomosť majiteľa o skorších právach navrhovateľa bola v čase podania
prihlášky napadnutej ochrannej známky zrejmá a teda mal za preukázané, zlý úmysel majiteľa v okamihu
podania prihlášky napadnutej ochrannej známky. Predmetný úmysel bol preukázaný aj tým, že majiteľ,
resp. jeho štatutárny zástupcovia bez súhlasu navrhovateľa, ktorým bol väčšinový vlastník spoločnosti
MEGADYNE SLOVAKIA  spol. s r.o. previedol túto doménu zo spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol.
s r.o. na spoločnosť DIN - TECHNIK spol. s r.o., ale aj z jeho ďalšieho konania, konkrétne skutočnosti,
že po prevode tejto domény a následnom konaní navrhovateľa si majiteľ dňa 16.09.2011 podal prihlášku
napadnutej ochrannej známky, predmetom ktorej bolo označenie veľmi podobné s ochrannou známkou
navrhovateľa „K.“  a zhodné s názvom domény, o ktorú bol medzi majiteľom a navrhovateľom spor.

6. Zároveň žalovaný uzavrel, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, argumenty majiteľa, že
páni X. S. a K. Q. v čase od 06.11.2009 neboli štatutárnymi zástupcami spoločnosti MEGADYNE
SLOVAKIA spol. s r.o. v likvidácii možno považovať za zavádzajúce, nakoľko aj od uvedeného dátumu
boli spoločníkmi spoločnosti naďalej. V tomto prípade, tak naďalej existovala priama prepojenosť
majiteľa s navrhovateľom v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky, a teda aj vedomosť
majiteľa o skorších právach navrhovateľa. Žalovaný považoval za irelevantný aj argument majiteľa o
tom, že prvostupňový orgán mal posudzovať okolnosti existujúce v čase podania prihlášky a nie pred jej
podaním, pretože ak bola preukázaná vedomosť majiteľa o skorších právach navrhovateľa pred podaním
prihlášky ochrannej známky, nemožno tvrdiť, že táto vedomosť neexistovala aj v čase jej podania.
Navrhovateľ jednotlivými krokmi preukázal, že má záujem chrániť si svoje práva k označeniu „K.“.
Zároveň žalovaný poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES o aproximácii
právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (ďalej len „smernica“) a Nariadenia
Rady ES č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie v platnom znení (ďalej len „Nariadenie“),
pričom konštatoval, že smernica ani Nariadenie neodkazujú na vnútroštátne právo členských štátov
EU. Žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie žiadnym spôsobom neodporovalo požiadavkám
stanovených v smernici a Nariadení, a to potrebu jednotne v podmienkach právnych poriadkov všetkých
členských štátov vykladať „pojem zlá viera“, nakoľko prvostupňový orgán pri hodnotení zlej viery zobral
do úvahy všetky relevantné faktory existujúce v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky.

7. Žalobca podanou žalobou sa domáhal zrušenia druhostupňového rozhodnutia žalovaného ako aj
jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Zrušenia napadnutých rozhodnutí sa domáhal z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V žalobe namietal najmä tieto skutočnosti:

8. Rozhodnutie žalovaného sa zaoberalo výlučne posudzovaním dobrej,  či zlej viery žalobcu, pričom
absolútne opomenul žalovaný v súvislosti s predloženými dôkazmi právne posúdiť a zistiť, čím je
založený iný právny vzťah medzi majiteľom zahraničnej ochrannej známky a prihlasovateľom ochrannej
známky a oprávnenosť dôvodov žalobcu ako prihlasovateľa v zmysle § 7 písm. e/ zákona č. 506/2009
Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOZ“). Žalobca zaujal názor, že
vzťah žalobcu k ochrannej známke bol platne a účinne založený zmluvou o prevode práv z ochrannej
známky, ktorá nebola nikdy žiadnym súdom vyhlásená za neplatnú, bola založená na princípe korektnej
výmeny, čo znamená, že žalobca spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o.  poskytol značný
hospodársky prospech výmenou za práva z ochrannej známky, a preto zmluva o prevode práv z



ochrannej známky pretrváva ako legitímny oprávnený dôvod žalobcu na prihlásenie ochrannej známky
č. XXXXXX. Mal za to, že konanie štatutárneho orgánu spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA  spol. s
r.o., t. j. konateľov K. Q. a X. S. zaväzovalo aj pri právnom úkone prevodu práv z ochrannej známky
zo spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o. na žalobcu, pričom ich konanie bolo v medziach ich
zákonného mandátu. Pokiaľ mal ďalší účastník pochybnosti o zámeroch štatutárneho orgánu, mohol
kedykoľvek iniciovať zmenu osôb konajúcich v mene spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o.,
čo však za osem rokov aktívneho pôsobenia tejto spoločnosti na trhu neurobil.

9. Zároveň nesúhlasil s názorom žalovaného a poukázal na dezinterpretáciu samotného žalovaného,
ktorý uviedol, že vzal do úvahy všetky relevantné faktory týkajúce sa predmetného sporu pri posudzovaní
zlej viery autora prihlášky ochrannej známky, ale zároveň ustálil, že skutočnosť, že autor prihlášky v čase
podania prihlášky vedel alebo mal vedieť, že tretia osoba používa ochrannú známku v zahraničí pre
zhodný alebo podobný výrobok alebo službu, ktoré by mohli viesť k zámene s prihlasovaným označením,
sama o sebe nepostačuje na preukázanie existencie zlej viery autora uvedenej prihlášky.

10. Žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, keď prihlasovateľa žalobcu
videl, ako zástupcu majiteľa zahraničnej ochrannej známky na území Slovenskej republiky, na základe
iného právneho vzťahu ako obchodno-zastupiteľského. Bolo viac ako zrejmé, že medzi prihlasovateľom,
ktorým bol žalobca, čiže spoločnosťou DIN - TECHNIK spol. s r.o. a ďalším účastníkom ako
majiteľom zahraničnej ochrannej známky, čiže spoločnosťou MEGADYNE S.P.A., nebol žiadny vzťah
podobný zastúpeniu, a to na základe žiadneho právneho vzťahu. Iný právny vzťah mohol ďalší
účastník vidieť hypoteticky vo vzťahu medzi ním a spoločnosťou MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o.,
ktorá bola pôvodným majiteľom ochrannej známky č. XXXXXX, avšak ani táto skutočnosť nebola v
administratívnom konaní preukázaná.

11. Žalobca v správnej žalobe zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Návrh odôvodňoval tým, že prevádzkareň žalobcu je situovaná v Blatnej na Ostrove, ktorá je oblasťou
z hľadiska geografického jednou z najúrodnejších z celého Slovenska, poskytuje bohaté možnosti
uplatnenia v potravinárskom priemysle. Žalobca však nemôže v zmysle svojho prvotného zámeru ďalej
rozvíjať obchodné aktivity zamerané na potravinové tovary zaradené do triedy XX a XX medzinárodného
triedenia tovaru a služieb a zároveň žalované rozhodnutie môže slúžiť ako jeden z dôkazov v konaní
pred Okresným súdom Bratislava I. o žalobe na ochranu práv z ochrannej známky. Keďže správny súd
v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok ustanovených v § 185 písm. a/ alebo písm.
b/ SSP, rozhodol uznesením č. k. 23S/97/2017-60 zo dňa 17.10.2017 o zamietnutí návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto
uznesenia.

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že podrobné
rozpísanie personálneho obsadenia spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o. s odkazom na
spoločnosť majiteľa DIN - TECHNIK, spol. s r.o. je podľa jeho názoru tak v prvostupňovom, ako aj
v druhostupňovom rozhodnutí adekvátne a oprávnené, pretože priamo súvisí s posúdením dokladov
predložených účastníkmi konania,  t. j. z výpisov z obchodného registra a žiadosti o zmenu držiteľa
domény. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal vzťahom medzi navrhovateľom a žalobcom,
avšak tento vzťah neposudzoval s ohľadom na ustanovenie § 7 písm. e/ ZoOZ, ale hodnotil ho len
v súvislosti s naplnením podmienok na konštatovanie zlej viery, pretože v rámci týchto podmienok je
okrem iného potrebné preukázať určitý stupeň prepojenia medzi dotknutými subjektmi. Žalovaný toto
prepojenie konštatoval vzhľadom na osoby pánov K. Q. a X. S., ktorí boli v rozhodujúcom období
spoločníkmi a konateľmi nielen spoločnosti žalobcu, ale aj spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s
r.o., v ktorej mala spoločnosť navrhovateľa podstatnú majetkovú účasť. Žalovaný uviedol, že vo svojich
rozhodnutiach neposudzoval naplnenie podmienok inštitútu, tzv. neverného agenta, pretože k danému
posudzovaniu by prichádzalo do úvahy v tom prípade, ak by žalovaný posudzoval naplnenie podmienok
na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa ust. § 7 písm. e/ ZoOZ. Hoci bol tento dôvod
uplatnený v návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, k jeho vyhodnoteniu, vzhľadom na
zásadu hospodárnosti konania, nedošlo, nakoľko ochranná známka bola vyhlásená za neplatnú už podľa
prvého bodu návrhu uplatneného z dôvodu § 5 ods. 1 písm. l/ zákona ZoOZ.

13. Ďalším dôvodom na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú bolo, že relevantnými skutočnosťami
boli nielen vedomosť o existencii medzinárodnej ochrannej známky a jej majiteľovi, ale aj ďalšie



skutočnosti. Najmä, že žalobca vedel, že majiteľ tejto medzinárodnej ochrannej známky má záujem si
túto ochrannú známku chrániť proti neoprávneným zásahom, pretože v čase pred podaním prihlášky
napadnutej ochrannej známky došlo k podaniu návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým
sa navrhovateľ domáhal, aby sa žalobca zdržal používania označenia „K.“ a A. www.K..sk . Z tohto
dôvodu mal žalovaný za preukázané, že žalobca napriek svojim tvrdeniam nepreukázal, žeby nemal
vedomosť o záujme navrhovateľa chrániť si  predmetnú ochrannú známku, resp. že v čase podania
prihlášky napadnutej ochrannej známky nemal vedomosť o žiadnom spore medzi ním a navrhovateľom,
čo sa ukázalo v konaní ako nepravdivé a zavádzajúce, pretože vzhľadom na predložené dôkazné
prostriedky bolo zrejmé, že žalobca musel o týchto skutočnostiach vedieť. Ďalšiu skutočnosť, ktorú
bral žalovaný pri svojom rozhodnutí do úvahy bolo, že k prevodu doménového mena www.K..sk  v
júli 2009, a to zo spoločnosti MEGADYNE spol. s r.o. na žalobcu spoločnosť DIN - TECHNIK spol.
s r.o.  došlo bez súhlasu navrhovateľa, pričom v relevantnom čase boli konateľmi oboch spoločností
tie isté osoby a to pán Q. a pán S.. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že k prevodu doménového
mena došlo na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t. j. zmluvy o prevode práv a povinností
zo zmluvy o doméne  z 20.06.2009 v spojení s vyhlásením navrhovateľa, že na Slovensku ukončuje
podnikateľské aktivity zo dňa 16.02.2009. Vo vzťahu k vyhláseniu navrhovateľa žalovaný uviedol, že
z tejto e-mailovej komunikácie nemohol vyvodiť navrhovateľov súhlas so zmenou držiteľa domény a
následným prihlásením označenia ako ochrannej známky obsahujúcim doménové meno www.K..sk
jej novým držiteľom, t. j. žalobcom. Podľa žalovaného je z predmetného zjavné, že prvostupňový
orgán uvedené skutočnosti zhodnotil, ale nepovažoval ich za relevantné dôvody, ktoré by konanie
prihlasovateľa, t. j. žalobcu ospravedlňovali. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že za dostatočný dôvod
rozhodne nemožno považovať ani tvrdenie žalobcu uvedené vo vyjadrení k návrhu, že navrhovateľ
vo vyhlásení zo dňa 16.02.2009 prestal používať ochrannú známku navrhovateľa na Slovensku. Skôr
to poukazuje na skutočnosť, že po podaní prihlášky ochranná známka nebola na území Slovenskej
republiky používaná v trvaní viac ako 4 a pol roka, čo môže byť vyhodnotené ako snaha o podanie, tzv.,
„blokačnej“ prihlášky ochrannej známky, ktorej cieľom je získať určitú neoprávnenú výhodu alebo brániť
oprávnenej osobe vstúpiť na trh v určitej krajine, resp. vytláčať ju z tohto trhu a pod.

14. V súvislosti so žalobnou námietkou o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci žalovaný uviedol,
že v konaní pred ním vzhľadom na ust. § 51 ods. 5 ZoOZ  vo vzťahu k § 19, § 28, § 29, § 32 až § 34, § 39,
§ 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60 sa v konaní pred úradom neuplatňuje zásada materiálnej pravdy upravená
v ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Rozsah dokazovania je však vymedzený v ust. § 52 ZoOZ,
podľa ktorého je účastník konania povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
s tým, že úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podaní a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania
predložené.  Žalovaný hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomných súvislostiach. Z uvedeného je podľa žalovaného nesporné, že v konaní pred úradom na
oboch stupňoch konania sa neuplatňuje zásada materiálnej pravdy, ale vyžaduje sa procesná aktivita
účastníkov konania spočívajúca jednak v povinnosti tvrdenia a jednak v povinnosti predložiť dôkazy.
Nesplnenie týchto povinností má za následok neunesenie dôkazného bremena a bremena dôkazu, ktoré
má vplyv na výsledok konania. V posudzovanom prípade, tak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný pri
hodnotení účastníkmi predložených dôkazov vychádzali výlučne len z týchto predložených dokladov,
ktoré hodnotili podľa svojej úvahy a to tak, že posúdili každý jednotlivo a všetky v ich vzájomných
súvislostiach v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami.

15. Žalobca v replike zotrval na pôvodných tvrdeniach, pričom poukázal na skutočnosť, že žalovaný
vyhodnotil informácie, ktoré mal k dispozícii v momente podania prihlášky inak pri posudzovaní prihlášky
a inak pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. V ďalších dôvodoch
zotrval na pôvodom podaní.

16. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP. Na pojednávaní
právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa pridŕža svojich predchádzajúcich podaní. Poukázala ďalej na
to, že samotnou podstatou týchto podaní je námietka zákonnosti rozhodnutia žalovaného, týkajúca sa
nedostatočného vysporiadania sa zo strany žalovaného s dokumentáciou a s informáciami, ktoré mal
k dispozícii počas rozhodovania o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú, a to najmä v súvislosti s
neexistenciou dobrej viery a dobrého úmyslu na strane žalobcu. Nad rámec svojich podaní uviedla, že
vzhľadom na to, že bol podaný návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú zo strany spoločnosti
MEGADYNE S.P.A., spoločnosť DIN - TECHNIK, ako žalobca neuplatňovala svoje práva z ochrannej



známky, a to z jedného dôvodu, aby sa predišlo akejkoľvek budúcej škode, ktorá by mohla prípadne
vzniknúť, či už na strane žalobcu alebo na strane spoločnosti MEGADYNE S.P.A.

17. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na svojich predchádzajúcich písomných
vyjadreniach k žalobe. Zdôraznila, že žalovaný mal za preukázané, že majiteľ napadnutej ochrannej
známky mal vedomosť nielen o tom, že existuje staršia medzinárodná ochranná známka, ale aj o
tom, že jej majiteľ má záujem túto staršiu medzinárodnú ochrannú známku chrániť. Táto skutočnosť
vyplynula jednak z personálneho prepojenia v podobe rovnakých konateľov, spoločníkov, spoločnosti
majiteľa a rovnako z existujúceho súdneho konania, ktoré prebiehalo v danom rozhodnom čase
medzi spoločnosťou navrhovateľa a spoločnosťou majiteľa. Tak isto dôležitou skutočnosťou, boli aj
okolnosti prevodu doménového mena www.K..sk. V súvislosti s otázkou súdu ako sa úrad vysporiadal
pri posudzovaní prihlášky národnej ochrannej známky v čase jej podania uviedla, že k nezapísaniu
ochrannej známky podľa takto podanej prihlášky ex offo by došlo v tom prípade ak by podľa prihlášky
ochrannej známky išlo o zhodné chránené označenie. Keďže v danom prípade išlo o podobné
označenie, navyše tovary boli rozdielne, nič nebránilo tomu vykonať zápis na základe prieskumu
žalovaného a v tomto prípade bola možnosť iba podať námietky a až na základe takto podaných
námietok, by sa porovnávala napadnutá prihlásená ochranná známka s namietanou medzinárodnou
ochrannou známkou.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako kauzálne príslušný správny súd (§ 16 SSP) preskúmal na základe
podanej žaloby v spoločnom konaní napadnuté rozhodnutia žalovaného vydané v oboch stupňoch v
rozsahu žalobných bodov podľa 3 časti I. hlavy SSP a po preskúmaní rozhodnutí a postupu žalovaného
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

19. V správnom súdnictve poskytujú správne súdy ochranu právam a právom chránených záujmom
fyzické osoby, alebo právnické osoby v oblasti verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Správne súdy v správnom súdnictve preskúmajú na
základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrením  a iných zásahov orgánov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú o ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). Žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba
alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu, porušeného alebo priamo dotknutého práva,
alebo právom chráneného záujmu (§ 61 písm. a/ SSP).

20. Podľa argumentácie žalobcu nie je správny záver žalovaného, že existuje dôvod na posúdenie
konania žalobcu v administratívnom konaní pri podaní napadnutej ochrannej známky za konanie nie v
dobrej viere.

21. Podľa § 51 ods. 5 zákona ZoOZ; na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní  okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49,
§ 50, § 59 ods. 1 a § 60.

22. Podľa § 52 ods. 3 ZoOZ; úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli
účastníkmi konania predložené.

23. Podľa § 35 ods. 3 ZoOZ; úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej
v § 7 z dôvodov podľa § 7, ak sa v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú preukáže, že
tento dôvod existuje.

24. Podľa § 5 ods. 1 písm. l/ ZoOZ; do registra sa nezapíše označenie, ak je predmetom prihlášky, ktorá
nebola podaná v dobrej viere.

25. Podľa § 35 ods. 1 ZoOZ; úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú, ak v konaní začatom na návrh
tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že neboli splnené podmienky na zápis ochrannej
známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu.

26. Podľa § 37 ods. 5 ZoOZ; ak úrad v konaní o návrhu na zrušenie ochrannej známky zistí, že nie sú
splnené podmienky podľa § 34 ods. 1 až 3, alebo v konaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky
za neplatnú zistí, že nie sú splnené podmienky podľa § 35 ods. 1 alebo 3, návrh zamietne. Návrh na



vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú úrad zamietne aj v prípade, ak na základe vyjadrenia majiteľa
neskoršej ochrannej známky zistí, že sú splnené podmienky podľa § 10 ods. 1.

27. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či záver žalovaného o konštatovaní, že prihláška napadnutej
ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere bol správny a teda či absencia dobrého úmyslu
existovala v čase podania prihlášky ochrannej známky „www.megadyne.sk“.

28. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu namietal
nesprávnosť vyhodnotenia dobrej, či zlej viery v čase podania prihlášky národnej ochrannej známky. Pri
rozhodovaní o zákonnosti rozhodnutia, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava správny súd iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z
medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Posúdenie otázky dobrej, či zlej viery v čase
podania prihlášky patrí do správnej úvahy žalovaného, preto v prípade súdneho prieskumu ide iba o
obmedzený súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy založeného na princípoch správneho
uváženia, pretože správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti orgánu verejnej správy v rámci
určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. V danom prípade súd pri hodnotení
vstupných informácií vchádzajúcich do správnej úvahy a výstupných informácii dospel k záveru, že
rozhodnutie žalovaného nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených týmto zákonom. Žalobca síce
namietal takéto pochybenie zo strany žalovaného, avšak konkrétne neuviedol v čom by takéto vybočenie
malo spočívať, resp. nepoukázal na žiadne dôkazy tvrdené v rámci administratívneho konania, ktoré
by poukazovali na to, že v rámci administratívneho konania neboli samostatne alebo v súvislosti
vyhodnotené a teda mal by takýto dôkaz spôsobiť vybočenie z medzí správnej úvahy.

29. Správny súd nezistil, že by úsudok žalovaného, ktorý vychádza z hodnotenia riadne zistených
skutkových okolností, spočíval v mylnom pochopení zákona alebo skutkovej podstate odporujúcej spisu
a zásadám logického myslenia, alebo že by bol inak chybný. Žalovaný  v druhostupňovom rozhodnutí
vydanom predsedom úradu komplexne vyhodnotil a presvedčivo odôvodnil svoj záver, reagoval na
námietky, ktoré mali pre vec zásadný význam a tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil všetky
skutočnosti, na základe ktorých rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

30. Správny súd mal za preukázané, že napriek tomu, že dobrá viera je pojmom, ktorý je v práve často
používaný, avšak nie je tento pojem zákonom definovaný jedná sa o vnútorné presvedčenie konajúceho,
že nekoná protiprávne alebo v rozpore so všeobecne uznávanými etickými a morálnymi princípmi a
poctivými obchodnými zvyklosťami. V danom prípade mal súd za preukázané, že konanie žalobcu pri
podaní prihlášky č. XXXXXX v znení  „www.K..sk“ nebolo v dobrej viere. V čase podania prihlášky a to
16.09.2011 boli páni X. S. a pán K. Q. konateľmi a spoločníkmi spoločnosti DIN - TECHNIK  spol. s r.o.
a zároveň spoločníkmi spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA  spol s r.o. v likvidácii. Ďalším spoločníkom
spoločnosti  MEGADYNE SLOVAKIA spol s r.o. v likvidácii bola spoločnosť MEGDYNE S.P.A. Via Trieste
16, Mathi, 100 75 Taliansko, ktorá bola vlastníkom medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX s
právom prednosti od 28.02.1997 v znení „K.“. Z týchto skutočností správny súd vyvodil, že konatelia
spoločnosti DIN - TECHNIK v čase podania prihlášky národnej ochrannej známky mali vedomosť o
existencii medzinárodnej ochrannej známky vo vlastníctve spoločnosti MEGADYNE S.P.A a zároveň
z e-mailovej komunikácie medzi konateľom spoločnosti MEGADYNE  S.P.A a konateľom X. S. mali
vedomosť o skutočnosti, že majiteľ medzinárodnej ochrannej známky má naďalej záujem na ochrane
svojich práv plynúcich zo zapísaného medzinárodného označenia.

31.  Zároveň zo zmluvy o doméne, na základe ktorej spoločnosť SK-NIC a.s. Bratislava vykonala zmenu
majiteľa domény zo spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA  spol. s r.o. na nového držiteľa DIN - TECHNIK
spol. s r.o., a to v čase dňa 20.07.2009 na základe žiadosti pôvodného majiteľa vyplýva, že konatelia
spoločnosti MEGADYNE  spol. s r.o. pán X. S. a pán K. Q. vykonali túto zmenu bez súhlasu spoločnosti
MEGADYNE S.P.A., súčasne bolo preukázané, že žalobca v čase podania prihlášky ochrannej známky
mal vedomosť o konaní na Okresnom súde Bratislava I o ochrane práv z ochrannej známky.

32. Z dôvodov vyššie uvedených, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa   § 190 SSP.

33. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 167 ods.
1 a contrario SSP.



34. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú by mu uložil
správny súd, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1  SSP,                § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení             (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "0e1601b3-27ee-4a8c-afc5-b5388267e2f5:254399b5-0249-47e8-8962-f01e9d9b00fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "35CbPv/3/2011", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 35CbPv/3/2011 z 15. 8. 2011", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2011-08-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0e1601b3-27ee-4a8c-afc5-b5388267e2f5:254399b5-0249-47e8-8962-f01e9d9b00fd"}], "citovane_v": []}