Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/104/2017 z 15. 5. 2018 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 15. mája 2018, sp. zn. 23S/104/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6017200512.5 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/104/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6017200512.5 | 2018-05-15 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 3 zákona č. 124/2006 Z. z., § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f88f22b1-677c-4869-9874-ea95d676335b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200512.5 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/104/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200512
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200512.5

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej,
v právnej veci žalobcu: MWS Casting s.r.o., Priemyselná ulica 908, 966 01 Hliník nad Hronom,
právne zast.: Advokátka kancelária Laššák s.r.o., Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, za účasti osoby zúčastnenej
na konaní: H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX F. Q. F., právne zast.: JUDr. Pavel Labáth,
advokát, Holíčska 13, 851 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/
BEZ/2016/4485 O-304/2017 zo dňa 23.06.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Osobe zúčastnenej na konaní voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Inšpektorát práce Banská Bystrica, ako prvostupňový orgán verejnej správy vydal dňa 24.03.2017
rozhodnutie sp.zn. 27/17-1.0/pok/r. IPVB-UPS/ROZ/2017/2015 podľa § 7 ods. 3 písm. i/ a podľa § 19
ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 125/2006 Z. z."), a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.") za porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2
ods. 1 písm. a/, bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z., za porušenie povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. i/ zákona
č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z.") a podľa § 19 ods. 2 písm. b/, bod 1 v
nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. e/ zákona č. 125/2006 Z. z. za porušenie § 7 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 124/2006 Z. z. a podľa § 19 ods. 2 písm. b/, bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. f/ zákona č.
125/2006 Z. z. za porušenie § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z. z., a uložil žalobcovi pokutu vo
výške 38 000 Eur, splatnú do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

2. Sankčné delikty boli podľa orgánu verejnej správy 1. stupňa v príčinnej súvislosti so vznikom
závažného pracovného úrazu H. W., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „zúčastnená osoba"), ktorý následkom
tohto závažného pracovného úrazu utrpel podľa klasifikácie lekára zo dňa 12.10.2016 ťažkú ujmu na
zdraví - strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva a poškodenie dôležitého
orgánu.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom okrem iného
uviedol, že zúčastnená osoba nemala z jeho strany určený bezpečný pracovný postup pri narieďovaní
hydroxidu sodného, a táto skutočnosť nemôže predstavovať porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. i/
zákona č. 124/2006 Z. z., keďže zamestnanec nemal danú povinnosť vo svojej pracovnej náplni a
nemal narieďovanie hydroxidu sodného vôbec vykonávať. Určený pracovný postup pre poškodeného
zamestnanca - zúčastnená osoba (apretácia odliatkov) nevyžadoval prácu so žieravými chemickými



látkami a preto skutočnosť, že žalobca neurčil zúčastnenej osobe bezpečný pracovný postup pre
prácu so žieravinami je irelevantná vo vzťahu k plneniu si povinností žalobcu voči poškodenému
zamestnancovi podľa ust. § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z. z..

4. K porušeniu § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. žalobca v odvolaní uviedol, že voči
zúčastnenej osobe nebolo potrebné týmto spôsobom postupovať, vzhľadom na už uvedené. K porušeniu
ust. § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z. z. žalobca poukázal, že zamestnancovi pridelil ochranné
pracovné prostriedky, ktoré boli vzhľadom na jeho náplň pracovnej činnosti vhodné a dostačujúce ako
to vyplýva z evidenčnej karty pridelených OOPP a preto neporušil ust. § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č.
124/2006 Z. z., nakoľko zamestnanec vykonával pracovné činnosti, ktoré vôbec nemal vykonávať.

5. Žalobca v odvolaní poukázal, aj na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal len z ambulantnej
lekárskej správy zo dňa 12.10.2016, ktorá neobsahuje definitívny záver o strate alebo o podstatnom
oslabení funkcie zmyslového ústrojenstva a vyjadrovala sa len v tom smere, že tieto následky sú „vysoko
pravdepodobné". Podľa názoru žalobcu teda nebolo možné skonštatovať s určitosťou bez ďalšieho
lekárskeho potvrdenia, že bolo naplnené vymedzenie ťažkej ujmy na zdraví, ktorá odôvodňuje zvýšenie
dolnej hranice sadzby pre uloženie pokuty na 33 000 Eur.

6. Na základe podaného odvolania Národný inšpektorát práce rozhodol ako druhostupňový orgán
verejnej správy (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/4485 O-304/2017
zo dňa 23.06.2017 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie
Inšpektorátu práce č. 27/17-1.0/pok/r. zo dňa 24.03.2017 potvrdil (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie
orgánu verejnej správy I. stupňa").

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že účastník konania (žalobca) argumentoval
pri všetkých mu vytknutých nedostatkoch najmä tvrdením, že zúčastnená osoba vôbec nemala v
rámci svojej pracovnej náplne vykonávať danú činnosť a nejednalo sa o prácu vykonávanú na pokyn
zamestnávateľa. Žalovaný mal za to, že je irelevantné, či mal alebo nemal poškodený zamestnanec
v pracovnej náplni v rámci popisu pracovnej činnosti aj narieďovanie hydroxidu sodného. Rozhodnou
skutočnosťou bolo, že zamestnanec išiel pomáhať kolegovi, resp. spoluzamestnancovi s narieďovaním
hydroxidu sodného, pričom túto činnosť išiel vykonávať so súhlasom a s vedomím majsterky. J. M.
ako zmenová majsterka bola nadriadená obom menovaným zamestnancom, pričom ona dala súhlas
na vykonávanie pracovnej činnosti - narieďovanie hydroxidu sodného poškodeným zamestnancom a
spoluzamestnancom. Žalovaný ďalej uviedol, že zamestnávateľ sa svojej zodpovednosti za porušenie
povinnosti na úseku BOZP nemôže zbaviť, a to aj s poukazom na objektívny charakter zodpovednosti
zamestnávateľa za správne delikty.

8. Zároveň odvolací orgán poukázal na to, že žalobca vo svojom odvolaní opomenul dve dôležité
skutočnosti a to, že žalovaný rozhodoval na základe posúdenia závažnosti pracovného úrazu
postihnutého - klasifikácia predmetného pracovného úrazu, vyhotovená Fakultnou nemocnicou s
poliklinikou F.D. Roosevelta U. U. na žiadosť žalobcu, a zároveň žalobca opomenul, že u zúčastnenej
osoby nedošlo k ťažkej ujme na zdraví iba v zmysle straty alebo podstatného oslabenia funkcie
zmyslového ústrojenstva podľa § 3 písm. l/, bod 5 zákona č. 124/2006 Z. z., ale k ťažkej ujme na zdraví
došlo tiež titulom poškodenia dôležitého orgánu podľa § 3 písm. l/ bod 5 zákona č. 124/2006 Z. z.

9. Žalobca podal dňa 15.08.2017 správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného OPS/BEZ/2016/4485 O-304/2017 zo dňa 23. júna 2017, ktorým žalovaný
potvrdil v plnom rozsahu prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy I. stupňa o uložení pokuty
vo výške 38 000 EUR za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm.
a/ bode 3. zákona č. 125/2006 Z. z., v dôsledku ktorého došlo dňa 12.10.2016 u účastníka konania (v
procesnom postavení žalobca) k závažnému pracovnému úrazu zamestnanca H. W. (nar. XX.XX.XXXX)
(v pracovnom postavení zúčastnená osoba) s ťažkou ujmou na zdraví, ktoré bolo zistené inšpektorátom
práce pri vyšetrení príčin vzniku uvedeného pracovného úrazu, vykonanom v dňoch 18.10.2016,
21.10.2016, 24.10.2016, 27.10.2016 a 7.11.2016.

10. V žalobe žalobca poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného vychádza zo zle zisteného skutkového
stavu, nakoľko žalobca už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy I.
stupňa poukázal na skutočnosť, že žalobca vychádzal z predbežnej lekárskej správy pre potreby



policajného zboru, pričom v uvedenej ambulantnej správe sa vyslovene neuvádza žiadna kvalifikácia
poškodenia zdravia a to, že ide o ťažkú ujmu na zdraví v zmysle ust. § 3 písm. l/ zákona č. 124/2006
Z. z. Ďalej uviedol, že je povinnosťou správneho orgánu zistiť skutkový stav presne a úplne, a to
aj prípadným obstaraním si podkladov pre rozhodnutie z vlastnej iniciatívy. Správny orgán tak mohol
rozhodnúť o uložení sankcie - pokuty žalobcovi, len v prípade, ak by bol lekársky záver o strate
alebo podstatnom oslabení funkcie zmyslového ústrojenstva, ako aj o poškodení dôležitého orgánu
jednoznačný a definitívny. Na túto skutočnosť však žalovaný neprihliadal. Zároveň žalobca poukázal
na uznesenie vydané Okresným riaditeľstvom PZ v Žiari nad Hronom, odbor kriminálnej polície vo
veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. h/ Trestného zákona sp.zn. ORP-586/1-VYS-ZH-2016, na základe ktorého bolo trestné
stíhanie zastavené. V danom trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok č. 9/2017 na zranenia
poškodeného, z ktorého vyplýva, že trvalé následky poškodeného bude možné vyhodnotiť až po roku
od ukončenia liečby.

11. Vzhľadom k tomu, že poškodená zúčastnená osoba prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podala dňa 01.12.2017 návrh na priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní, správny súd jej
uznesením č. 23S/104/2017-92 zo dňa 06.02.2018 priznal postavenie osoby zúčastnenej na konaní.

12. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý navrhol žalobu žalobcu zamietnuť, pričom
poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia. Zároveň uviedol, že pre správny orgán je rozhodujúci stav,
ktorý existoval v čase vydania meritórneho rozhodnutia, pričom v predmetnom správnom konaní žalobca
nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by bol pracovný úraz poškodeného preklasifikovaný poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti na ostatný úraz. Žalobca ako účastník konania nevyužil možnosť vyjadriť
sa k začatiu správneho konania a nepredložil žiadny návrh na doplnenie dokazovania, prípadne iné
vyjadrenie, hoci v oznámení o začatí správneho konania bol vyrozumený o tom, aká výška pokuty mu
za jeho pochybenia hrozí.

13. Právo repliky žalobca nevyužil.

14. Krajský súd v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ SSP vytýčil na deň 16.05.2018 pojednávanie.

15. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že zdravotný stav
poškodeného - zúčastnenej osoby zistili orgány verejnej správy nedostatočne, a to s poukazom na
znalecký posudok č. 9/2017. Záver, že došlo u žalobcu k ťažkej ujme na zdraví bol predčasný. V ostatnej
argumentácii zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe.

16. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobca v podstate operuje len ambulantnou správou,
ktorá bola vydaná pre orgány činné v trestnom konaní a nezohľadňuje aj iné relevantné skutočnosti, a
to najmä návratku od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 12.10.2016, z ktorej jednoznačne
vyplývalo, že došlo k ťažkej ujme na zdraví a tiež o aký druh poškodenia zdravia sa jedná v súlade s §
17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z. Ďalej poukázala na to, že v oznámení o začatí správneho konania
zo dňa 16.01.2017 boli vymenované dôkazy, podklady, ktoré má k dispozícii orgán verejnej správy, kde
pod bodom 6 je výslovne uvedená klasifikácia závažného pracovného úrazu, teda klasifikácia zo dňa
12.10.2016.

17. Právny zástupca zúčastnenej osoby predložil krátkou cestou kópiu lekárskeho posudku ošetrujúceho
lekára zo dňa 15.01.2017, z ktorého vyplynulo hodnotenie bolestného v rozsahu 60 bodov a hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 420 bodov. Dôvodom na tak vysoké hodnotenie bolo,
že zúčastnená osoba na ľavom oku má vízus 0,25 %, teda sa jedná o takmer úplnú stratu zraku
poškodeného.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,



nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania,

22. Podľa § 194 ods. 1 SSP; správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

23. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákona č. 125/2006 Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

24. V zmysle § 7 ods. 3 písm. b) Zákona č. 125/2006 - Inšpektorát práce vyšetruje príčiny
vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej
priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby z povolania a
ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných
pracovných úrazov.

25. V zmysle § 19 ods. 1 písm. a) Zákona č. 125/2006 - Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak
tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode
alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
33 000 eur.

26. V zmysle § 19 ods. 3 písm. e) Zákona č. 125/2006 - závažné porušenie povinností vyplývajúcich
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je neprijatie opatrení v priestoroch podľa osobitného
predpisu na vylúčenie ohrozenia života a zdravia zamestnancov, nevykonanie nevyhnutných opatrení
v týchto priestoroch na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov
alebo umožnenie prístupu do týchto priestorov zamestnancom, ktorí nie sú riadne a preukázateľne
oboznámení, nemajú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

27. V zmysle § 19 ods. 3 písm. f) Zákona č. 125/2006 Závažné porušenie povinností vyplývajúcich z
predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných
pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave.

28. V zmysle § 3 písm. l) Zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov BOZP ťažká ujma na zdraví je vážna porucha zdravia alebo vážne
ochorenie, a to
4. strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
5. poškodenie dôležitého orgánu.

29. V zmysle § 6 ods. 1 písm. i) Zákona č. 124/2006 Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy.

30. V zmysle § 6 ods. 2 písm. b) Zákona č. 124/2006 Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný bezplatne
poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné
osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí.



31. V zmysle § 7 ods. 1 písm. a) Zákona č. 124/2006 Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne
a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany
zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi
a overovať ich znalosť.

32. V zmysle § 17 ods. 10 Zákona č. 124/2006 Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný
zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie do
desiatich dní písomne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz podľa odseku 4 písm. a) a ak ide o ťažkú
ujmu na zdraví, aj určenie vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia podľa § 3 písm. l).

33. V zmysle § 10 ods. 1,2,3 Nariadenia č. 355/2006 Z.z.; o ochrane zamestnancov pred rizikami
súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci
Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a
ochranu zdravia pri práci bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia osobitného predpisu,
a) údaje získané z posúdenia rizík podľa § 4 a ďalšie informácie vždy vtedy, ak nastali na pracovisku
zmeny, ktoré vedú k zmene týchto údajov,
b) informácie o
1. kolektívnych preventívnych opatreniach vykonaných alebo navrhnutých na predchádzanie expozícii
alebo zníženie expozície chemickým faktorom,
2. individuálnych opatreniach vrátane osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré musia
používať,
3. opatreniach v prípade nepredvídanej udalosti,
4. výsledkoch meraní nebezpečných chemických faktorov v pracovnom ovzduší a v biologickom materiáli
vo vzťahu k najvyššie prípustným expozičným limitom a biologickým medzným hodnotám,
5. výskyte chorôb z povolania na pracovisku a ich príčinách,
6. možnostiach zabezpečenia zdravotného dohľadu,
7. určených postupoch práce a spôsoboch správania sa, ktoré musia zamestnanci dodržiavať v záujme
vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti iných zamestnancov na pracovisku,
c) prístup ku kartám bezpečnostných údajov, ktoré poskytuje dodávateľ chemických látok alebo zmesí
podľa osobitného predpisu,
d) prístup k záznamom o expozícii.
Informácie podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný poskytovať primerane k výsledku posúdenia rizík
podľa § 4 a s prihliadnutím na vykonávanú prácu individuálne formou inštruktáží, poučení a pokynov;
kolektívne formou školení, kurzov a praktického výcviku.
Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom informácie podľa odseku 1 pred začiatkom práce
súvisiacej s nebezpečnými chemickými faktormi a opakovane s prihliadnutím na meniace sa podmienky,
a to najmenej jedenkrát ročne.

34. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 38.000 EUR. Žalobca namietal, že inšpektorát
práce Banská Bystrica ako prvostupňový orgán verejnej správy nedostatočne zistil skutkový stav veci,
potrebný pre riadne posúdenie veci. Vo svojom rozhodnutí orgán verejnej správy I. stupňa vychádzal
len z predbežnej lekárskej správy vyhotovenej pre potreby Policajného zboru dňa 12. 10. 2016.
Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj z rozhodnutia žalovaného, správny
orgán si nezabezpečil relevantné vyjadrenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vo veci kvalifikácie
poškodenia zdravia na účely zákona č. 124/2006 Z.z..

35. Žalobca namietal, že ambulantnú správu nemožno považovať za kategorické a autoritatívne
posúdenie poškodenia zdravia na účely zákona č. 124/2006 Z. z., pretože za takýmto účelom táto
ambulantná správa ani nebola spísaná a z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že je určená pre potreby
Policajného zboru a zároveň sa jedná o predbežnú lekársku správu. Zároveň z tejto správy nevyplýva,
že by explicitne ani implicitne poškodenie zdravia považovala za ťažkú ujmu na zdraví v zmysle
ustanovenia § 3 písm. l) bod 4 alebo 5 zákona č. 124/2006 Z. z.

36. Žalobca zároveň poukázal na znalecký posudok číslo 9/2017 zabezpečený v rámci trestného stíhania
vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom



na § 138 písm. h) Trestného zákona , z ktorého vyplýva, že utrpené trvalé následky poškodeného bude
možné vyhodnotiť až po roku od skončenia liečby.

37. Z horeuvedených dôvodov mal žalobca za to, že správne orgány nesprávne určili skutkový stav veci,
a preto navrhol v zmysle § 121 ods. 1 SSP vykonať dokazovanie pred správnym súdom, a to znaleckým
posúdením zdravotného stavu poškodeného súdnym znalcom z príslušného odboru.

38. Podľa žalobcu uložiť pokutu nad dolnou hranicou sadzby je možné len v tom prípade, ak by u
poškodeného bola jednoznačne a úplne potvrdená ťažká ujma na zdraví.

39. Podľa správneho súdu žalovaný a orgán verejnej správy I. stupňa vo veci vykonali dostatočné
dokazovanie, pričom je nutné poukázať na skutočnosť, že žalobca po oznámení začatia správneho
konania o správnom delikte, v ktorom mu bola určená lehota na predloženie resp. navrhnutie dôkazov
na objasnenie skutkového stavu a miery svojej zodpovednosti zavinenia, na túto nereagoval a dôkazy
nepredložil a nenavrhol. Žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal jednak z ambulantnej správy
poškodeného, v ktorej bolo uvedené, že poškodený utrpel pracovný úraz dňa 12. 10. 2016 o 4. hodine
ráno, pričom utrpel ťažké poleptanie oboch očí hydroxidom sodným. Z predmetnej lekárskej správy
vyplývalo, že ide o vážny stav, pri ktorom došlo k významnému poškodeniu oboch oči výraznejšie vľavo.
V čase vykonaného vyšetrovania došlo k zníženiu videnia na pravom oku na 40 % normy a na ľavom
oku na 20 % normy.

40. Zároveň žalovaný vychádzal z vyžiadanej klasifikácie úrazu, kde príslušná lekárka z odboru
oftalmológie FNsP Rooseweltovej nemocnice na základe ustanovenia zákona č. 124/2006 Z. z. na
žiadosť žalobcu potvrdila, že úraz poškodeného je pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, pri ktorom
došlo k strate alebo podstatnému oslabeniu funkcie zmyslového ústrojenstva a k poškodeniu dôležitého
orgánu.

41. Zároveň mal správny súd za to, že skutkový dej, ako aj samotný priebeh úrazu, bol v predmetnej
veci dostatočne preukázaný, pričom samotný priebeh, akým došlo k úrazu bol nesporný. Priebeh bol
potvrdený jednak výpoveďou spoluzamestnanca, ako aj priameho nadriadeného - vedúcej zmeny.
Skutočnosť, že zamestnanec vykonával činnosť, ktorá nebola predmetom jeho pracovnej náplne,
nezbavuje zamestnávateľa zodpovednosti za nedodržanie povinnosti na úseku bezpečnosti práce.

42. Ak teda správne žalovaný, ako aj orgán verejnej správy I. stupňa, vychádzali pri svojom rozhodovaní
z potvrdenia klasifikácie úrazu a ambulantnej správy o úraze, v dostatočnej miere zistili závažnosť
pracovného úrazu, ktorý zúčastnená osoba dňa 12.10.2016 utrpela.

43. Ako vyplýva zo znaleckého posudku číslo 9/2017, ktorý bol zabezpečený v rámci trestného konania
vo veci prečinu ublíženia na zdraví, poškodený utrpel poleptanie rohovky a spojovky, na pravom oku
poleptanie 2. stupňa, a na ľavom oku poleptanie spojovky a rohovky 3. Stupňa. Je teda nesporné, že
v danom prípade došlo k pracovnému úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ako aj k poškodeniu dôležitého
orgánu, pričom skutočnosť, že trvalé následky bude možné vyhodnotiť až po roku od ukončenia
práceneschopnosti nemala vplyv na závažnosť pracovného úrazu tak, ako bol riadne zistený. Správny
súd má za to, že keď dôjde k ťažkému ublíženiu na zdraví, v konečnom dôsledku poškodený nemusí mať
vždy trvalé následky, čo však nemá vplyv na objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa ani na právnu
kvalifikáciu pracovného úrazu.

44. Správny súd má za to, že trvalé následky majú vzťah k ťažkej ujme na zdraví iba v zmysle straty
alebo podstatného oslabenia funkcie zmyslového ústrojenstva, avšak nemajú vplyv na zistenú ťažkú
ujmu na zdraví z titulu poškodenia dôležitého orgánu v zmysle § 3 písm. l) bodu 5 zákona 124/2006 Z. Z.

45. Po preskúmaní danej veci tak krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia, vrátane
postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú nielen v medziach žaloby, lebo pri trestaní ex offo aj podľa §
195 SSP v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

46. Správny súd v zmysle ust. § 139 ods. 2 SSP zaujal stanovisko k podstatným žalobným námietkam
žalobcu, pričom z dôvodov vyššie uvedených nevyhovel správnej žalobe žalobcu a túto podľa § 190
SSP ako nedôvodnú zamietol.



47. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contratio. Žalobcovi, ktorý
v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal.

48. Osobe zúčastnenej na konaní voči žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, súd náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu uložil
správny súd, aplikujúc ust. § 169 SSP.

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.