Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/109/2017 z 23. 5. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. mája 2018, sp. zn. 24S/109/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6017200525.4
Krajský súd Banská Bystrica | 24S/109/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6017200525.4 | 2018-05-23 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3f63803-5cf2-4e53-a7ba-1a96e806b160
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200525.4

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/109/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200525
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200525.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a
členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: W. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX R., zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40,
949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát
pôdohospodárstva, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica v konaní, za účasti ďalšieho účastníka:
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-BB-OOP4-2017/017275-002 zo dňa 02. júna 2017 a č. OU-
BB-OOP4-2017/017279-002 zo dňa 02. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Žaloby   z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Mlynské Nivy 59/A Bratislava (ďalej len „ďalší
účastník“) ako vlastník a prevádzkovateľ elektrickej prenosovej sústavy na území SR požiadala Okresný
úrad Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor, pracovisko Žarnovica (ďalej len „prvostupňový orgán“)
o vydanie rozhodnutia o trvalom vyňatí poľnohospodárskych pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu na účely vybudovania stožiarových miest pre vybudovanie stavby elektrického vedenia Horná
Ždaňa - lokalita Oslany plánovaného cez lesné a poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území
C. N.. V prílohe žiadosti bolo okrem technických podkladov, vyjadrení, stanovísk a pod. predložené
rozhodnutie obce Veľké Pole z 21.12.2015 č. 207/2015 ÚR-02/2015 o umiestnení líniovej stavby: „Súbor
stavieb: transformácia 400/110 kV Bystričany - 1. časť 2. stavba - Vedenie 2x 400 kV H. Ždaňa - lokalita
Oslany“, s vyznačenou právoplatnosťou dňom 25.07.2016.

2. Ďalší účastník konania súčasne požiadal o vydanie rozhodnutia o trvalom vyňatí poľnohospodárskych
pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu na účely vybudovania stožiarových miest pre
vybudovanie elektrického vedenia Horná Ždaňa - lokalita Oslany plánovaného cez lesné a
poľnohospodárske pozemky  v katastrálnom území N..

3. Po upovedomení o začatí konania o oboch žiadostiach boli prvostupňovému orgánu doručené podania
W. P., bytom C. T.. XX R. (ďalej len „žalobca“) označené ako „Pripomienky, stanoviská, námietky
k žiadosti o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy v kat. území C. N. ku konaniu sp. zn. OU-ZH-



PLO-2017/001656“, resp. v kat. území N. ku konaniu sp. zn. OU-ZH-PLO-2017/001659 obdobného
obsahu. V prvom bode podaní žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, ktorým zrušil
prvostupňové rozhodnutie vydané Okresným úradom Prievidza o vydaní súhlasu ďalšiemu účastníkovi
na poškodzovanie a ničenie biotopov v súvislosti s plánovanou výstavbou stavby „Vedenie 2x 400 kV
Horná Ždaňa - lokalita Oslany“ a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
V druhom bode podaní žalobca poukázal na to, že proti rozhodnutiu o umiestnení líniovej stavby
elektrovodu bola podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici správna žaloba, o ktorej v tom čase
ešte nebolo rozhodnuté. Po tretie považoval za významné aj to, že podal odvolania proti rozhodnutiam
obcí Veľké Pole a Píla o povolení na výrub drevín, o ktorých do dnešného dňa nebolo rozhodnuté.
V štvrtom bode podaní vyjadril nesúhlas s plánovanou výstavbou „vedenia 2x 400 kV Horná Ždaňa -
lokalita Oslany“ a nesúhlasil s trvalým odňatím poľnohospodárskej pôdy v kat. území C. N. ako aj v
k.ú. N. a namietal nezákonnosť celého tohto procesu. Z hľadiska umiestnenia elektrického vedenia,
resp. výrazných ochranných pásiem tohto vedenia, ktoré sa nesporne priamo dotýka pozemkov v jeho
vlastníctve boli podľa názoru žalobcu jednoznačne naplnené podmienky § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zakladajúce jeho
účastníctvo v tomto správnom konaní. Rozhodovania o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy v danej
veci považoval za nedôvodné, resp. minimálne predčasné z dôvodov už uvedených v právoplatne
neskončených správnych konaniach o udelení súhlasu na výrub drevín, ako aj z dôvodu neukončeného
súdneho konania, ktoré považoval za predbežné otázky, o ktorých si žalovaný nemôže urobiť úsudok,
a preto mu navrhol prerušenie konania. Záverom žalobca požiadal prvostupňový orgán z titulu jeho
účastníctva v konaní a zachovania jeho práva na prístup k správnemu orgánu v rámci rozhodovacieho
procesu ešte pred vydaním rozhodnutia, aby mu umožnil vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutí,
ktoré sú v spisoch a navrhovať doplnenie podkladov rozhodnutí. Požiadal, aby prvostupňový orgán sa
riadne vysporiadal s jeho uvedenými dôvodmi a konanie prerušil, resp. zastavil.

4. Prvostupňový orgán následne dňa 24.03.2017 vydal rozhodnutie č. OU-ZH-PLO-2017/001656, ktorým
žalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania v konaní vo veci trvalého odňatia poľnohospodárskej
pôdy pre účely stavby „vedenie 2x 400 kW Horná Ždaňa - lokalita Oslany“, v katastrálnom území C.
N. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie I“) a tiež rozhodnutie č. OU-ZH-PLO-2017/001659, ktorým
žalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania v konaní vo veci trvalého odňatia poľnohospodárskej
pôdy pre účely stavby „vedenie 2x 400 kV Horná Ždaňa - lokalita Oslany“, v katastrálnom území N.
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie II“). Odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí I a II majú obdobný
obsah (zistenie a vyhodnotenie skutkového stavu ako aj právne posúdenie a závery), ktoré na účely
preskúmania správnym súdom nebolo potrebné rozlišovať. Prvostupňový orgán po rekapitulácii priebehu
konania v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí I a II uviedol, že zákon č. 220/2004 Z.z. a o
ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona    č. 245/2003 Z.z. o integrovanej
prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 220/2004 Z.z.“) nešpecifikuje účastníkov konania, preto postupoval podľa § 14 ods. 1
Správneho poriadku. Po preskúmaní jednotlivých výpisov z listov vlastníctva, ktoré sú prílohami žiadosti
o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy v kat. území C. N. a v kat. území N. mu nevyplývalo, že
žalobca disponoval vlastníckym alebo iným právom k dotknutým pozemkom, ktoré boli predmetom
odňatia poľnohospodárskej pôdy. Poukázal na § 2 ods. j/ zákona č. 220/2004 Z.z., podľa ktorého
je odnímanou plochou pozemok alebo tá jeho časť, na ktorej dochádza k zmene druhu pozemku
z poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársku pôdu. Ďalej konštatoval, že predmetom odňatia
poľnohospodárskej pôdy nie sú ochranné pásma predmetného vedenia, ale stavby, ktoré sú pevne
spojené so zemským povrchom. Keďže ochranné pásma nespĺňajú podmienky konania o odňatie
poľnohospodárskej pôdy a v žiadnom smere sa ho netýkajú, pretože na poľnohospodárskej pôde, ktorá
zasahuje do ochranných pásiem sa nemení spôsob použitia poľnohospodárskej pôdy a ani sa nemení
druh pozemku v katastri, prvostupňový orgán nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania podľa §
14 ods. 1 Správneho poriadku. Ďalej prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí I a II
argumentoval, že rozhodnutia, ktorými žalobca odôvodňuje svoje podanie nie sú v zmysle       § 17 ods.
5 č. 220/2004 Z.z. prílohami k žiadosti o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy. Potrebné sú vyjadrenia
účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy. Poukázal tiež na to, rozhodnutie
o umiestnení líniovej stavby elektrického vedenia nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2016.

5. Proti prvostupňovým rozhodnutiam I a II podal žalobca odvolania, ktorých spoločným hlavným
odvolacím dôvodom bolo, že prvostupňový orgán opomenul § 14 ods. 2 Správneho poriadku, podľa
ktorého je účastníkom konania aj ten, komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva. Na tieto účely



sa podľa jeho názoru nesporne za osobitný zákon považuje aj zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.), konkrétne § 24 ods. 2. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor
opravných prostriedkov o podaných odvolaniach osobitne rozhodol rozhodnutím z 02.06.2017 č. OU-
BB-OOP4-2017/017275-002 - k.ú. C. N. (ďalej len „napadnuté rozhodnutie I“) a tiež rozhodnutím
z 02.06.2017 č. OU-BB-OOP4-2017/017279-002 - k.ú. N. (ďalej len „napadnuté rozhodnutie II“),
ktorými odvolania žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutia I a II prvostupňového orgánu potvrdil.
Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) odôvodnil napadnuté
rozhodnutia I a II natoľko obdobne, že nie je potrebné uvádzať obsah ich odôvodnení osobitne.
Poukázal na § 17 ods. 5 zákona     č. 220/2004 Z.z., ktorý definuje podklady na rozhodnutie o
odňatí poľnohospodárskej pôdy, medzi ktoré nepatrí rozhodnutie o povolení výrubu drevín, ani súhlas
na poškodzovanie a ničenie biotopov. Z tohto dôvodu neukončené konania a žaloby odvolateľa v
namietaných konania podľa názoru žalovaného nemali vplyv na konanie o odňatí poľnohospodárskej
pôdy. Dôvodil, že podkladom pre rozhodnutie o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy je právoplatné
územné rozhodnutie, ktoré nadobudlo v danom prípade právoplatnosť dňa 25.07.2016, pričom podaná
žaloba nemá odkladný účinok, na základe čoho žalovaný považoval toto rozhodnutie za plnohodnotný
podklad pre rozhodnutie o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy. Na základe ustanovení § 14 ods. 1
Správneho poriadku, ako aj § 3 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z. žalovaný považoval za účastníka konania
o odňatí poľnohospodárskej pôdy vlastníka a užívateľa dotknutého poľnohospodárskeho pozemku. Ďalej
poukázal na to, že rozhodnutím o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske
účely nie sú dotknuté vlastnícke ani užívacie vzťahy a súčasne sa nepovoľuje stavba na predmetnom
pozemku. Mení sa len druh pozemku, pričom rozhodnutie o odňatí je podkladom na vyznačenie zmeny
druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu. Žalobcu nebolo možné pokladať za účastníka konania o
odňatí poľnohospodárskej pôdy, nakoľko nemá žiadne vlastnícke, ani užívacie vzťahy k predmetným
pozemkom v týchto katastrálnych územiach a jeho postavenie nebude nijako dotknuté rozhodnutím
o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy. Ďalej žalovaný skonštatoval, že rozhodnutím o odňatí
poľnohospodárskej pôdy sa nepovoľuje navrhovaná činnosť, mení sa druh pozemku, pričom rozhodnutie
o odňatí je podkladom na vyznačenie druhu pozemku v katastri. Z toho jednoznačne vyplýva, že správne
konanie o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy nie je povoľovacím konaním v zmysle zákona č.
24/2006 Z.z. Žalobcovi preto podľa jeho názoru ani z dôvodu, že bol účastníkom konania o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie nevyplývalo postavenie byť účastníkom tohto konania. Záverom žalovaný
uviedol, že nebola preukázaná existencia vzťahu žalobcu k predmetu konania, a preto bolo potrebné
rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

6. Prvostupňový orgán dňa 30.08.2017 vydal rozhodnutie č. OU-ZH-PLO/2017/001656 a dňa 23.08.2017
vydal rozhodnutie č. OU-ZH-PLO/2017/001659, ktorými natrvalo odňal poľnohospodársku pôdu v
zmysle žiadostí ďalšieho účastníka v oboch katastrálnych územiach.

Zhrnutie argumentov žalobcu

7. Proti napadnutým rozhodnutiam I a II žalobca podal správne žaloby, ktoré zhodne odôvodnil tým, že
potrebné bolo prihliadnuť aj na medzinárodnú zmluvu, ktorá bola Slovenskou republikou ratifikovaná a
vyhlásená, konkrétne Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese
a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zverejneného v Zbierke zákonov
Oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 43/2006 Z.z. (ďalej len „Aarhuský dohovor“).
Mal za to, že v konaní a napadnutými rozhodnutiami práve účel tohto dohovoru nebol rešpektovaný.
Podľa jeho názoru sa s jeho relevantnými námietkami žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal,
resp. sa s ním vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci a
jednotlivých konkrétne vytýkaných nedostatkov prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na čl. 9 ods.
3 a 4 Aarhuského dohovoru, s tým, že podľa jeho názoru je jeho cieľom prístup k spravodlivosti,
ktorý je vždy potrebné chápať nielen vo formálnej, ale aj v materiálnej rovine teda, že sa podaniami a
opravnými prostriedkami kompetentné orgány aj relevantne budú zaoberať, čomu v týchto prípadoch
nedošlo. Poukázal na to, že žalovaný zjavne opomenul existenciu § 14 ods. 2 Správneho poriadku,
podľa ktorého je účastníkom konania aj ten, komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva (§ 24 ods.
2 zákona               č. 24/2006 Z.z.). Ďalej poukázal na to, že stavba bola predmetom schvaľovacieho
procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorého bol účastníkom, síce nie ako dotknutá
verejnosť, ale ako účastník konania v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku, keďže predmetná stavba,
ako navrhovaná činnosť, ktorá bola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie mala byť



umiestnená aj na pozemkoch v jeho vlastníctve, čo bolo žalovanému aj prvostupňovému orgánu známe,
nakoľko je vlastníkom veľkej výmery pozemkov v kat. území N. cca 4 000 000 m2 a v kat. území C.
N. 132 476 m2. Umiestnenie predmetnej stavby „elektrovod“ je vedené vo výraznej časti práve aj cez
jeho pozemky a to v obidvoch katastrálnych územiach. Uviedol tiež, že podal žalobu proti rozhodnutiu
o umiestnení stavby, o ktorej v tom čase nebolo rozhodnuté. Rozhodujúce je podľa neho znenie § 24
ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z., v zmysle ktorého dotknutá verejnosť, ako aj účastníci konania EIA (podľa
jeho názoru sa majú sa na mysli priami účastníci v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku, teda tí, o
ktorých právach a právom chránených záujmoch sa malo konať, vrátane jeho ako vlastníka pozemkov,
na ktorých má byť umiestnená predmetná posudzovaná stavba) majú následne postavenie účastníka
konania aj vo všetkých povoľovacích konaniach navrhovanej činnosti - predmetnej stavby - „Vedenie 2x
400 kV Horná Ždaňa - lokalita Oslany“. Z toho žalobca vyvodil, že pokiaľ sa jedná o akékoľvek správne
konanie, ktorého predmetom je povolenie súvisiace, resp. potrebné pre realizáciu uvedenej stavby, čo v
tomto prípade nesporne je konanie vo veci trvalého odňatia poľnohospodárskej pôdy, aby sa predmetná
stavba na daných pozemkoch mohla realizovať takýmto (povoľovacím) konaním, tak potom je v zmysle
zákona, resp. musí byť účastníkom každého povoľovacieho konania týkajúceho sa realizácie predmetnej
stavby v celom rozsahu jej trasy ako líniovej stavby. Za potrebné považoval žalobca uviesť aj to, že
bol účastníkom územného konania, z ktorého vzišlo územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Bol tiež
účastníkom konania predmetom ktorého bolo posudzovanie vplyvov na životné prostredie a to vo vzťahu
k stavbe, ktorej sa všetky konania týkajú - elektrovodu. Z toho mal za zrejmé, že je účastníkom konaní
týkajúcich sa predmetného elektrovodu, nakoľko tieto konania, akým je územné konanie, aj konanie o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie, sú podkladom pre vydanie stavebného povolenia pre stavbu
elektrovodu. Rovnako aj konanie týkajúce sa odňatia poľnohospodárskej pôdy je podkladom pre vydanie
stavebného povolenia pre stavbu, preto logicky vychádzajúc z jeho účastníctva vo vyššie uvedených
konaniach je nutné dedukovať, že musí byť účastníkom aj v konaní o trvalom odňatí poľnohospodárskej
pôdy. Ďalej namietal, že z argumentácie žalovaného je zrejmé, že si nesprávne vykladá ustanovenia
Správneho poriadku, ako aj zákona č. 24/2006 Z.z. Ak by si totiž žalovaný riadne vyložil ním uvádzané
ustanovenia citovaných zákonov, musel by prísť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia, ako aj k záveru
o potrebe konať s ním ako s účastníkom konania o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy. Záverom
žiadal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
prvostupňovému orgánu.

Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalšieho účastníka konania

8. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám nesúhlasil s výkladom žalobcu a s jeho právnym hodnotením § 14
ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko v správnom konaní o odňatí poľnohospodárskej pôdy je osobitným
predpisom zákon č. 220/2004 Z.z. nie zákon                č. 24/2006 Z.z. Žalovaný súhlasil s tým, že žalobca
má nárok byť účastníkom konania v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti, čo ale v zmysle zákona
č. 24/2006 Z.z. rozhodovanie o odňatí poľnohospodárskej pôdy nie je, pričom odkázal na § 3 písm. m/ a
p/ tohto zákona. K vznesenej námietke zaujatosti voči prvostupňovému orgánu uviedol, že túto námietku
môže podať žalobca voči konkrétnemu zamestnancovi správneho orgánu kedykoľvek počas správneho
konania. Ďalej žalovaný argumentoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí.

9. Ďalší účastník vo vyjadreniach k žalobám uviedol, že ustanovenia § 24 až § 27 zákona č. 24/2006
Z.z. upravujú postup a podmienky, za ktorých môže mať fyzická osoba ako zainteresovaná verejnosť,
ktorá má záujem alebo môže mať záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania, postavenie
účastníka konania. Postavenie účastníka konania má verejnosť v konaniach vedených podľa tretej časti
zákona č. 24/2006 Z.z., ktorá upravuje posudzovanie navrhovaných činností a následne má postavenie
účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa ods. 3
alebo ods. 4 tohto zákona. Povoľovacím konaním je podľa jeho názoru  konanie, v ktorom sa rozhoduje
o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných
predpisov, ktorým je zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov. Za povoľovacie konanie považoval konanie v zmysle Stavebného
zákona a povolením rozumel rozhodnutie stavebného úradu alebo špeciálneho stavebného úradu, nie
záväzný posudok, súhlas, stanovisko, rozhodnutie alebo vyjadrenie orgánu verejnej správy vydávané
podľa osobitných predpisov, ktoré podmieňuje povolenie navrhovanej činnosti. Osobitným predpisom, na
ktorý odkazuje zákon č. 24/2006 Z.z. je podľa neho okrem iného aj zákon č. 220/2004 Z.z., ktorý upravuje
postup pri zmene druhu pozemku a postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske
účely. Poukázal na to, že rozhodnutím orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy o trvalom odňatí



poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely sa len mení druh pozemku. Takéto rozhodnutie
priamo neoprávňuje k realizácii navrhovanej činnosti (napríklad stavby) je len predpokladom jej
povolenia. Preto nie je rozhodnutím vydaným v povoľovacom konaní. Ďalej ďalší účastník uviedol,
že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že jeho práva a právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté, nepreukázal vlastnícke právo,
ani iný právny vzťah k pozemkom dotknutým konaním o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy. V
dôsledku toho správny orgán podľa jeho názoru postupoval správne keď postavenie účastníka konania
žalobcovi v predmetnej veci nepriznal. Stožiare č. 357, 359 a 361 pôvodne plánované na umiestnenie
na žalobcových pozemkoch boli posunuté v osi vedenia tak, aby žalobca osadením stožiarových miest
nebol vôbec dotknutý.

10. V deň pojednávania boli správnemu súdu doručené ďalšie podania žalobcu, v ktorých vyjadril
nesúhlas s vyjadreniami ďalšieho účastníka konania. Vyjadreniam podľa neho nemožno priznať náležitú
relevanciu, nakoľko jeho pozemkami nie je len pomyselná dvojrozmerná oblasť zemského povrchu, ale
je aj oblasť nad ním a pod ním a z tohto dôvodu si myslí, že elektrické vedenie vysokého napätia nad
zemským povrchom ho ako vlastníka pozemkov, ponad ktoré vedú, ovplyvňuje a to značným spôsobom,
napríklad tak, že jeho pozemky kvôli ochrannému pásmu nebude môcť využiť tak, ako by chcel v rámci
svojho užívacieho práva tvoriaceho imanentnú súčasť vlastníckeho práva. Ďalej dôvodil, že predmetná
stavba je kategorizovaná ako tzv. líniová stavba, pričom pre lepšiu identifikáciu čo tento pojem znamená
je potrebné vychádzať zo stavebného zákona, teda nejde len o stožiare, ale súčasťou stavby sú aj
samotné nadzemné vedenia rozvodov elektriny, t.j. drôty. Ak aj stožiare na jeho pozemku nestoja,
rozvody jeho pozemkami vedú a tieto sú súčasťou stavby, tak ako ju definuje Stavebný zákon. Jeho
vlastnícke právo sa tým stane výrazne obmedzeným vo viacerých jeho čiastkových zložkách  - užívacie,
dispozičné. Z plnohodnotných pozemkov sa stanú pozemky s príliš veľkými obmedzeniami, čím sa pre
neho sa stanú de facto nevyužiteľné. Ďalej namietal, že územnému konaniu chýba relevantný podklad,
a to absentuje územný plán. Ak obec nemá územný plán, z tohto dôvodu nemôže dôjsť k realizácii
výstavby rozvodov elektriny.

11. Pred začatím nariadeného ústneho pojednávania správny súd spojil veci vedené pod sp. zn.
24S/109/2017 a 24S/110/2017 na spoločné konanie, s tým, že sa ďalej budú viesť pod  sp. zn.
24S/109/2017.

12. Žalobca na nariadenom ústnom pojednávaní zotrval na písomne podaných správnych žalobách.
Zdôraznil, že žalobca spĺňa postavenie účastníka konania podľa § 14 ods. 1, 2 Správneho poriadku,
pretože jeho práva budú napadnutými rozhodnutiami ovplyvnené, nakoľko líniová stavba znamená aj
vedenie, ktoré vedie nad pozemkom, ktorý priestor je jeho súčasťou, čím budú dotknuté jeho vlastnícke
a užívacie práva. Žalovaný ako aj ďalší účastník sa pridŕžali svojich predchádzajúcich vyjadrení.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom  pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

14. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

15. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16. Podľa § 2 zákona č. 220/2004 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a/ pôdou prírodný útvar, ktorý vzniká bezprostredne na zemskom povrchu ako produkt vzájomného
pôsobenia klimatických podmienok, organizmov, človeka, reliéfu a materských hornín,
j/ odnímanou plochou pozemok alebo tá jeho časť, na ktorej dochádza k zmene druhu pozemku z
poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársku pôdu. 2a) (§ 9 zákona                 č. 162/1995 Z.z.)



17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z. každý vlastník poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "vlastník")
alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "užívateľ") je povinný
a/ vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a
funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
b/ predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, ak osobitný predpis 2b)
neustanovuje inak,
c/ zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia
a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí,
d/ usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri.

18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z. na nepoľnohospodárske účely možno použiť
poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy (ďalej len
"rozhodnutie o odňatí"). Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23), v
ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza.

19. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 220/2004 Z.z. právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré žiadajú o
trvalé odňatie alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy, sú povinné k žiadosti priložiť
f/  vyjadrenia účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy; ak sa navrhuje
odňatie vinice, vyjadrenie musí obsahovať zhodnotenie historických súvislostí a zámerov regionálneho
rozvoja; vyjadrenia vlastníkov nehnuteľností ako účastníkov konania sa k žiadosti neprikladajú, ak je na
nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno v prospech držiteľa povolenia podľa osobitného predpisu, 11a)
g) právoplatné územné rozhodnutie alebo potvrdenie stavebného úradu o zlúčení územného a
stavebného konania 10) okrem prípadu umiestnenia strategického parku a pri príprave územia na
realizáciu strategického parku, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje, 11aa).

20. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 220/2004 Z.z. orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) žiadosť
s náležitosťami podľa odseku 5 posúdi, a ak zistí, že sú dodržané zásady ochrany poľnohospodárskej
pôdy podľa § 12, vydá rozhodnutie o odňatí, v ktorom
a/ uvedie, na aký účel je súhlas s trvalým odňatím alebo dočasným odňatím poľnohospodárskej pôdy
vydaný, ktorých parciel alebo ich častí a ktorých katastrálnych území sa týka,
b/ uvedie dokumenty, na základe ktorých rozhodnutie vydal,
c/ schváli projekt spätnej rekultivácie dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy,
d/ schváli bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy,
e/ uloží podmienky na zabezpečenie ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12.

21. Podľa § 17 ods. 7 zákona č. 220/2004 Z.z. rozhodnutie o odňatí je podkladom na vyznačenie
zmeny druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) zašle
vyhotovenie právoplatného rozhodnutia s vyhotovením geometrického plánu alebo kópie katastrálnej
mapy na príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra, ktorý plochy rozhodnutím odňaté natrvalo
vyjme z evidencie poľnohospodárskej pôdy a vyznačí zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku na
ostatnú plochu v termíne najneskôr 60 dní po prevzatí rozhodnutia.

22. Podľa § 17 ods. 12 zákona č. 220/2004 Z.z. ak žiadosť na odňatie poľnohospodárskej pôdy nespĺňa
zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23)
súhlas na jej odňatie v rozhodnutí nevydá.

23. Podľa § 17 ods. 14 zákona č. 220/2004 Z.z. právoplatné rozhodnutie o trvalom odňatí je
podkladom na vydanie stavebného povolenia podľa osobitných predpisov. 11b) Stavebník stavby, ktorá
je významnou investíciou, stavby diaľnice a rýchlostnej cesty a stavby železničnej dráhy predloží
právoplatné rozhodnutie o trvalom odňatí pred vydaním stavebného povolenia.

24. Podľa § 28 zákona č. 220/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, 16) ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 3 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“)
h/ povoľovacie konanie je konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k
navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov,2)



i/ rozhodnutie vydané v povoľovacom konaní je povolenie alebo rozhodnutie povoľujúceho orgánu,
ktorým sa udelenie povolenia zamieta alebo ktorým sa povoľovacie konanie zastavuje,
j/ povolenie je rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje
navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti; ak
navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha viacerým povoľovacím konaniam, považuje sa
za povolenie, oprávňujúce navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej
navrhovanej činnosti, rozhodnutie vydané v každom z týchto povoľovacích konaní,
m/ povoľujúci orgán je obec alebo orgán štátnej správy príslušný na rozhodovanie v povoľovacom
konaní,
p) dotknutý orgán je orgán verejnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko, rozhodnutie
alebo vyjadrenie vydávané podľa osobitných predpisov7) podmieňujú povolenie navrhovanej činnosti, jej
zmeny, alebo ktorého vyjadrenie sa vyžaduje pred prijatím alebo schválením strategického dokumentu,
r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb,
ich organizácie alebo skupiny,
s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia
podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní.

26. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach
uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti
alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila
záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť
povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo
jej zmeny priamo dotknuté.

27. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo
jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 6,
c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

28. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom
zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň
doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom
podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na
konaní o jej povolení.
29. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z.z. Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem
a/ konania podľa druhej časti zákona,
b/ osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c/ upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d/ určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e)/ určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30.

30. Podľa čl. 1 Aarhuského dohovoru každá Strana zaručí práva na prístup k informáciám, účasť
verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v
súlade s ustanoveniami tohto dohovoru s cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka, príslušníka
tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie jeho zdravia a
dosiahnutie blahobytu.

31. Podľa čl. 6 ods. 1 Aarhuského dohovoru každá Strana



a/ uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené
v Prílohe I;
b/ v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia
o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné
prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam, a
c/ môže sa rozhodnúť, a to od prípadu k prípadu, ak to vnútroštátne právo umožňuje, neuplatňovať
ustanovenia tohto článku na navrhované činnosti slúžiace účelom obrany štátu, ak sa táto Strana
domnieva, že takéto uplatnenie môže mať nepriaznivý vplyv na tieto účely.

32. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania
uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej
vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,
ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

33. Podľa čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1,
postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných
právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.
Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a
kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné.

34. Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku (1) zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z
prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. (2) Z prejednávania a rozhodovania
pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec
správneho orgánu iného stupňa.

35. Podľa § 10 Správneho poriadku účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti
nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§9), len čo sa o nich dozvie.
36. Podľa § 11 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie
o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie
nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho
orgánu. (2) Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

37. Podľa § 12 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania
vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že
zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho
uskutočnenia ďalšieho konania. (2) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z
konania nemožno podať samostatné odvolanie.

38. Podľa § 14 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon
také postavenie priznáva.

39. Žalobca namietal, že žalovaný opomenul § 14 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého je
účastníkom konania aj ten, komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva, pričom poukázal na §
24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. Žalobca sa mýlil keď svoje postavenie účastníka konania o odňatí
poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 220/2004 Z.z. odvodil z práva dotknutej (zainteresovanej)
verejnosti (verejnosť dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného
prostredia, alebo ktorá má záujem na takomto konaní - § 3 písm. s/ zákona č. 24/2006 Z.z.), pretože
zákon postavenie účastníka konania o povolení navrhovanej činnosti inému účastníkovi konania podľa
zákona č. 24/2006 Z.z. než je dotknutá verejnosť (čo je žalobcov prípad), nepriznáva. Nebolo sporné,
že žalobca v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nebol aktívny ak dotknutá verejnosť,
ale bol účastníkom konania v súlade s § 14 ods. 1 Správneho poriadku ako vlastník pozemkov
dotknutých plánovanou stavbou elektrovodu (sám to opakovane tvrdil v písomne podaných žalobách



a z administratívnych spisov ani z napadnutých rozhodnutí nevyplýva opak). Dotknutá verejnosť je
nositeľom práva na ochranu priaznivého životného prostredia vyplývajúceho z Ústavy SR, zákonov ako
aj z medzinárodných zmlúv (napr. aj Aarhuský dohovor), ktoré je iného právneho obsahu a charakteru
(verejnoprávnej povahy) ako právo vlastníka na ochranu vlastníckeho (užívacieho) práva k pozemku
vychádzajúce z typických prvkov súkromnoprávnej ochrany.

40. Nemožno si preto zamieňať, ani podľa aktuálnej potreby žalobcu variovať uplatňovanie postavenia
účastníka konania podľa § 14 ods. 1 a podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ zákon priznáva
postavenie účastníka povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene dotknutej verejnosti
(§ 14 ods. 2 Správneho poriadku v nadväznosti na § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. - za podmienky
aktivity dotknutej verejnosti spôsobom uvedeným v tretej časti zákona), nemožno to vykladať tak, že
súčasne toto postavenie automaticky priznáva aj inému typu účastníkov konania o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie (vlastníkom dotknutých pozemkov podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku). Podľa
§ 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo
jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z
osobitného predpisu. Vzhľadom na to, že žalobca neuplatňoval postup podľa 24 ods. 3 a 4 zákona
č. 24/2006 Z.z. ale bol účastníkom konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ako vlastník
dotknutých pozemkov, je zrejmé, že nebola naplnená hypotéza právnej normy vyjadrená v ust. § 24 ods.
2 zákona č. 24/2006 Z.z., na základe ktorej má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v konaniach
uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti
alebo jej zmene. Názor presadzovaný žalobcom tak nemožno považovať za výklad zákona ale jeho
svojvoľné doplňovanie, ktoré je v rozpore s platnou právnou úpravou.

41. Navyše je potrebné dodať, že konanie o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 220/2004
Z.z. nemožno považovať za konanie o povolení navrhovanej činnosti, ktorým je v danom prípade konanie
o povolení stavby (o vydaní staveného povolenia) elektrického vedenia. Tento záver zreteľne vyplýva
z  kontextu vzájomne funkčne prepojených ust. § 3 písm. b/, i/, j/, m/, p, r/ a s/ zákona č. 24/2006 Z.z.
a ust. § 3, § 17 ods. 1, 5, 6, 7, 14 zákona č. 220/2004 Z.z. Podľa § 17 ods. 14 zákona č. 220/2004
Z.z. právoplatné rozhodnutie o trvalom odňatí je podkladom na vydanie stavebného povolenia podľa
osobitných predpisov. Z § 3 písm. p/ zákona č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že rozhodnutie  dotknutého orgánu
vydávané podľa osobitných predpisov (poznámka pod čiarou 7) odkazuje mimo iného práve na zákon č.
220/2004 Z.z.) podmieňuje povolenie navrhovanej činnosti, jej zmeny. V rozpore so zásadami logického
myslenia by tak bol záver, že rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy, s ktorým zákon spája
splnenie podmienky na vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti, by malo byť považované
za samotné rozhodnutie o povolení navrhovanej činnosti.

42. Povoľovacie konanie je konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu
k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov (poznámka pod čiarou § 3 písm. h/
zákona č. 24/2006 2) odkazuje mimo iného na stavebný zákon). Rozhodnutie vydané v povoľovacom
konaní je povolenie alebo rozhodnutie povoľujúceho orgánu, ktorým sa udelenie povolenia zamieta
alebo ktorým sa povoľovacie konanie zastavuje. Povolenie je rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané
v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu
povolenej navrhovanej činnosti; ak navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha viacerým povoľovacím
konaniam, považuje sa za povolenie, oprávňujúce navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo
zmenu povolenej navrhovanej činnosti, rozhodnutie vydané v každom z týchto povoľovacích konaní (§
3 písm. i/, j/ zákona č. 24/2006).

44. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že konanie o povolení navrhovanej činnosti v danom prípade
reprezentuje stavebné konanie o povolení líniovej stavby elektrického vedenia. Konanie o odňatí
poľnohospodárskej pôdy, resp. rozhodnutie, ktoré je jeho výsledkom (prvostupňové rozhodnutie)
slúži len ako podklad pre konanie o povolení navrhovanej činnosti, ktorým dotknutý orgán
(prvostupňový orgán) osvedčil dovolenosť využitia poľnohospodárskej pôdy (podliehajúcej ochrane) na
nepoľnohospodárske účely, pretože boli dodržané zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 12, § 17
ods. 6 zákona        č. 220/2004 Z.z.). Súčasne toto rozhodnutie slúži ako podklad na vyznačenie zmeny
druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu (§ 17 ods. 7 zákona č. 220/2004 Z.z.), čo taktiež vytvára
predpoklady pre rozhodnutie v stavebnom konaní. Z toho rezultuje pre posúdenie veci dôležitý záver, že
nebola splnená ani ďalšia podmienka pre tvrdené postavenie žalobcu ako účastníka konania o odňatie



poľnohospodárskej pôdy predpokladaná ust. § 24 ods. 2 zákona    č. 24/2006 Z.z., ktorého uplatnenia sa
žalobca dovoláva, a to skutočnosť, že konaním o odňatí poľnohospodárskej pôdy o konanie o povolení
navrhovanej činnosti nejde.

45. Správne konanie o odňatí pôdy sa riadi dispozičnou zásadou, t.zn prvostupňový orgán mohol
vydať a vydal rozhodnutie len v intenciách žiadosti ďalšieho účastníka, ktorej obsahom a rozsahom
bol viazaný. Rozsah žiadosti, ktorý bol obmedzený na stožiarové miesta, nebol prvostupňový orgán
oprávnený svojvoľne meniť. Podľa § 2 ods. j/ zákona        č. 220/2004 Z.z. je odnímanou plochou
pozemok alebo tá jeho časť, na ktorej dochádza k zmene druhu pozemku z poľnohospodárskej
pôdy na nepoľnohospodársku pôdu, pričom  ďalší účastník tieto pozemky v žiadostiach špecifikoval
aj predložením geometrických plánov, ktorými vymedzil rozsah žiadosti (odnímanej plochy). Pokiaľ
sa žalobca domnieva, že na účely stavby elektrovodu bolo potrebné odňať pôdu aj nad rozsah
žiadosti, na základe ktorej bolo konanie začaté, t.zn. vrátane tzv. ochranných pásiem el. vedenia,
bude mať možnosť to namietať v konaní o vydanie stavebného povolenia, ktorého je rozhodnutie
o odňatí poľnohospodárskej pôdy podkladom (§ 17 ods. 14 zákona č. 220/2004 Z.z., § 3 písm. p/
zákona č. 24/2006 Z.z., § 140a, § 140b stavebného zákona). Stavebný úrad v prípade správnosti jeho
tvrdenia bude odňatie pôdy v rozsahu ochranných pásiem vyžadovať v rámci zákonom požadovaných
podkladov dotknutých orgánov. Viacero námietok uvedených vo vyjadrení z 18.05.2018 (doručené súdu
24.05.2018) ako aj v rámci ústneho pojednávania smerovalo viac menej voči stavbe elektrického vedenia
a jej dopadom a vplyvom, než proti napadnutým rozhodnutiam. Tieto námietky bude potrebné uplatniť v
stavebnom konaní, kde o nich príslušný orgán v súlade so zákonom rozhodne.

46. Dôvodná nebola ani námietka žalobcu spočívajúca v tom, že napadnutým rozhodnutím a
jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru, odôvodnená tým, že s
relevantnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa žalovaný nevysporiadal, resp. vysporiadal
len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Žalobca namietal, že cieľom čl. 9 ods.3 a 4
Aarhuského dohovoru  je zabezpečiť preskúmateľnosť aktov orgánov verejnej moci a tým dostatočnú
vyymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia, pričom prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je
priznanie niektorých práv verejnosti čo má viesť naplneniu celkového cieľa dohovoru podľa čl. 1. Prístup
k spravodlivosti podľa jeho názoru je vždy potrebné chápať nielen vo formálnej ale aj v materiálnej rovine,
teda tak, že sa s podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné orgány budú relevantne zaoberať
k čomu nedošlo. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý
jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia
na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd
dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí, a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi
námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán
správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym
súdom nepostačuje. Súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať
hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na
to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Správny súd  vo
veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým.
Vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho
súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.

47. Odhliadnuc od uvedeného tento dohovor zaručuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa
životného prostredia a účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch a jej prístupe k spravodlivosti
v záležitostiach životného prostredia. Účasť dotknutej verejnosti v konaní týkajúcom sa životného
prostredia v praxi zabezpečuje najmä zákon č. 24/2006 Z.z., v ktorého právnej úprave sa, v nadväznosti
na ďalšie právne predpisy (napr. Správny poriadok, SSP a pod.), odzrkadľujú aj práva členov verejnosti
podľa čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru. Keďže z predchádzajúcich častí tohto rozsudku zreteľne
vyplýva, že žalobca nebol v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie dotknutou verejnosťou,
nemôže sa s úspechom domáhať jej práv ani s poukázaním na Aarhuský dohovor, ktorým zaručené
práva smerujú práve v prospech verejnosti. Vymedzenie pojmu „zainteresovaná verejnosť“ v čl. 2 ods.
5 Aarhuského dohovoru je obdobná definícii dotknutej verejnosti podľa § 3 písm. s/ zákona č. 24/2006
Z.z. Navyše je potrebné poukázať na čl. 6 ods. 1 písm. a/ Aurhuského dohovoru, podľa ktorého sa
účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach uplatní len vo vzťahu k rozhodnutiam či
povoliť navrhované činnosti uvedené v Prílohe I, ktorá v bode 1. Energetický priemysel, ani v inej svojej



časti stavbu (zariadenie, prevádzku) elektrického vedenia neobsahuje. Použiteľnosť dohovoru v zmysle
čl. 6 ods. 1 písm. b/ a c/ zo spisového materiálu ani zo zákona nevyplýva, resp. je zjavne vylúčená,
pričom nebola ani namietaná.

48. Žalobca tiež namietal, že podal správnu žalobu proti rozhodnutiu o umiestnení stavby s návrhom na
priznanie odkladného účinku, o ktorej v tom čase nebolo rozhodnuté. Z administratívneho spisu vyplýva,
že rozhodnutie o umiestnení stavby bolo v čase vydania prvostupňového rozhodnutia právoplatné a
nebol predložený dôkaz, že odkladný účinok podanej správnej žalobe bol správnym súdom priznaný. V
tomto zmysle na túto námietku správne reagovali konajúce orgány oboch stupňov.

49. K vznesenej námietke zaujatosti voči prvostupňovému orgánu je možné sa stotožniť s vyjadrením
žalovaného, ktorý uviedol, že túto námietku môže podať žalobca voči konkrétnemu zamestnancovi
správneho orgánu kedykoľvek počas správneho konania. Námietku teda bolo potrebné podať
správnemu orgánu (nie správnemu súdu; § 9 až § 12 Správneho poriadku) len čo sa o žalobca o
skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dozvedel. Na túto námietku
správny súd preto nemohol prihliadať

50. Žalobcova ďalšia námietka (uvedená v podaní označenom ako „Vyjadrenie“ z 18.05.2018 doručenom
súdu 24.05.2018) spočívajúca v tom, že obec Veľké Pole nemá spracovaný územný plán a iné, bola
podaná po uplynutí lehoty podľa § 62 ods. 1 v spojení s   § 181 ods. 1 SSP, preto na ne správny
súd nemohol prihliadať. Ide o námietku, ktorá žalobné body podanej správnej žaloby rozširuje o
ďalšie dôvody, pričom správna žaloba musí byť v súlade s citovanými ustanoveniami zákona právne a
skutkovo vymedzená do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje (napadnuté
rozhodnutie).

51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu
predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie
žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na       § 190 SSP žalobu zamietol.

52. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v
konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal
náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna
povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné
podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.

53. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v  jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia.   Kasačná sťažnosť  sa podáva  na  tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť
len tým, že krajský súd  v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom  súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,



i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa  § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej
neprítomnosti na pracovisku v čase jeho písomného vyhotovenia.