Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sa/21/2017 z 13. 3. 2018
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. marca 2018, sp. zn. 26Sa/21/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6017200569.1
Krajský súd Banská Bystrica | 26Sa/21/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6017200569.1 | 2018-03-13 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., /SK/ZZ/0/0, § 9 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 191 ods. 1 písm. e) SSP, § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., /SK/ZZ/0/0/#paragraf-8.odsek-2, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-50
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ccdca54-0828-40d7-8ef2-5157b9539804
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200569.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sa/21/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200569
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200569.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej
veci žalobkyne: E. Y., rod. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX Q. W. Q., v konaní zast. JUDr.
Adriánou Šebestovou, advokátkou, AK so sídlom v Žiari nad Hronom, SNP 600/96, proti žalovanému:
Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 15. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 15. júna 2017 a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 13. februára 2017 z r u š u j e a vec
vracia prvostupňovému orgánu verejnej správny na ďalšie konanie.
Žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorých výške
rozhodne po právoplatnosti tohto konania súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie z 26.10.2016 (prvostupňový orgán verejnej správy) bol
žalobkyni podľa § 65 a 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení 2 6 S a / 2 1 / 2 0 1 7 - 2 -

(ďalej len ZoSP) priznaný od 03.11.2015 starobný dôchodok vo výške 168,30 Eur mesačne, ktorý bol
na základe zákonnej valorizácie zvýšený od 01.01.2016 na 170,20 Eur mesačne.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že žalobkyni vznikol nárok na starobný dôchodok, pretože
dňom 03.11.2015 dovŕšila dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 ZoSP pripočítaním 63 kalendárnych
mesiacov k veku 55 rokov, ktorý dosiahla 03.08.2010, keďže vychovala dve deti a k uvedenému dňu
získala 25 rokov a 33 dní dôchodkového poistenia, čím splnila druhý zákonný predpoklad získania
15 rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. Jeho suma bola
určená podľa § 66 ods. 1 ZoSP z priemerného osobného mzdového bodu, ktorý bol vypočítaný podľa
§ 63 ods. 7 druhej vety ZoSP z nižšieho počtu kalendárnych rokov, z ktorých bolo možné určiť osobný
mzdový bod po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pôvodne určeného rokmi 1984 - 2014 pred
01.01.1984, v ktorom nezískala 22 kalendárnych rokov, z ktorých bolo možné zistiť osobný mzdový
bod. Po započítaní náhradnej doby zistila úhrn osobných mzdových bodov žalobkyne za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia vo výške 8,2994 s tým, že v rozhodujúcom období získala
úhrnom 5 871 dní dôchodkového poistenia (16,0850 rokov) dôchodkového poistenia, z čoho zistila
priemerný osobný mzdový bod vo výške 0,5160 a tento zvýšila o 19% z rozdielu medzi hodnotou 1 a
hodnotou priemerného osobného mzdového bodu v súlade s ustanovením § 63 ods. 4 písm. c) ZoSP
a dospela k hodnote priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,6080. Takto zistený priemerný
osobný mzdový bod vynásobila získaným obdobím dôchodkového poistenia žalobkyne k 03.11.2015 vo
výške 25,0905 rokov a aktuálnou dôchodkovou hodnotou platnou a určenou zákonom k uvedenému dňu
vo výške 10,6865 Eur a dospela k sume starobného dôchodku žalobkyne vo výške 163,10 Eur mesačne,
ku ktorej pripočítala valorizačné zvýšenie 5,20 Eur mesačne patriace v roku 2014 na priznanú sumu
starobného dôchodku 168,30 Eur mesačne.



3. Zároveň konštatovala, že žalobkyni nevznikol nárok na zvýšenie sumy jej starobného dôchodku na
sumu minimálneho dôchodku v zmysle § 82b ZoSP, pretože nezískala najmenej 30 rokov kvalifikovaného
obdobia dôchodkového poistenia. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia na
určenie sumy starobného dôchodku a na určenie sumy minimálneho dôchodku. Z nich vyplynulo, že
prvostupňový orgán verejnej správy pre účely priznania starobného dôchodku vychádzal z obdobia
dôchodkového poistenia žalobkyne do 27. septembra 1995.
4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy z 26.10.2016 sa žalobkyňa odvolala a
žiadala, aby odvolací orgán, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne odvolaním napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy 2 6 S a / 2 1 / 2 0 1 7 - 3 -

na ďalšie konanie, eventuálne, aby doterajšie konanie doplnil sám, prípadne zistené nedostatky odstránil
a rozhodnutie zmenil tak, aby zodpovedalo zákonným požiadavkám.
5. Namietala, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy z 26.10.2016 nevychádzalo zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, pretože pri posúdení jej nároku na starobný dôchodok a
určení jeho sumy neboli zhodnotené všetky preukázané obdobia jej dôchodkového poistenia, vrátane
dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú. Podľa osobného listu dôchodkového
poistenia, ktorý bol prílohou označeného rozhodnutia, boli do obdobia jej dôchodkového poistenia
zahrnuté len doby od 01.09.1970 do 27.09.1995, za ktoré podľa Sociálnej poisťovne získala 9 158 dní
dôchodkového poistenia. Tvrdila, že 28.09.1995 nadobudol plnoletosť jej syn C. Y., ktorý je osobou s
ťažkým zdravotným postihnutím a ktorého dlhodobo opatruje. V období od 01.06.1996 do 28.02.2001
poberala peňažný príspevok pri starostlivosti o blízku osobu podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení a od 01.03.2001 do 31.12.2008 peňažný príspevok za opatrovanie podľa zákona č.
195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci. Od 01.01.2009 doposiaľ je poberateľkou peňažného príspevku
za opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia. Toto obdobie povinného dôchodkového poistenia však nebolo zobraté do
úvahy pre účely zistenia rozsahu jej obdobia dôchodkového poistenia, na základe čoho jej nevznikol
nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku v zmysle ustanovenia
§ 82b písm. a) ZoSP. Namietala aj výpočet priemerného osobného mzdového bodu, pretože do jeho
výpočtu nebolo započítané zamestnanie od 01.07. do 02.08.1973, materská dovolenka v rokoch 1978 a
1979 a starostlivosť o ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa v rokoch 1986 a 1988 a 1991 až 1994.
Od 28.09.1995, kedy jej ťažko zdravotne postihnutý syn nadobudol plnoletosť, jej nebolo započítanie
žiadne obdobie dôchodkového poistenia.
6. Namietala aj jeho nepreskúmateľnosť, pretože je všeobecné, obsahuje len poukazy na ustanovenia
právnych predpisov a „skutočnosti“ vyplývajúceho z osobného listu dôchodkového poistenia, avšak
z jeho obsahu nie je možné vyvodiť, na základe čoho bolo vo veci rozhodnuté daným spôsobom.
Zistené obdobie dôchodkového poistenia bolo len konštatované, bez akéhokoľvek zdôvodnenia
nezapočítania ďalšieho obdobia jej dôchodkového poistenia po 27.09.1995 do vzniku nároku na starobný
dôchodok. Nebolo zdôvodnené nezahrnutie jej osobných mzdových bodov do výpočtu pre účely určenia
priemerného osobného mzdového bodu a nebola odôvodnená ani tá skutočnosť, prečo jej nebola
uznaná do obdobia dôchodkového poistenia náhradná doba získaná podľa § 9 zákona o sociálnom
zabezpečení. 2 6 S a / 2 1 / 2 0 1 7 - 4 -

7. Sociálna poisťovňa ústredie sa s podaným odvolaním žalobkyne voči jej rozhodnutiu z 26.10.2016
vysporiadala tak, že ho v rámci autoremedúry (§ 217 ods.1 ZoSP) zrušila s tým, že odvolaniu žalobkyne
voči tomuto rozhodnutiu vyhovuje a dňa 13.02.2017 vydala ďalšie rozhodnutie, týkajúce sa starobného
dôchodku žalobkyne.
8. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím zo dňa 13. februára 2017 rozhodnutie č. XXX XXX
XXXXX s poukazom na ust.§ 65 a 82 ZoSP konštatoval u žalobkyne vznik nároku na starobný dôchodok
dňom 03.11.2015 vo výške 164,60 Eur mesačne, od 01.01.2016 ho zvýšil na 166,50 Eur mesačne, od
01.01.2017 podľa § 82, 293dq a § 293dr ZoSP na sumu 174,70 Eur mesačne a od 18. marca 2017 zo
podľa § 112 ods. 4 - 6 ZoSP znížil na sumu 174,70 Eur mesačne.
9. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že po správnom
zhodnotení doby zamestnania žalobkyne v období rokov 1986 - 1988 a správnom určení hodnoty jej
priemerného osobného mzdového bodu bola suma jej starobného dôchodku určená v správnej výške.
Vychádzal z dôchodkového veku žalobkyne dosiahnutého dňom 03.11.2015, ku ktorému získala 25
rokov a 33 dní obdobia dôchodkového poistenia, na rozdiel od rozhodnutia z 26. októbra 2015 zistila
priemerný osobný mzdový bod žalobkyne hodnotou 0,5944, keď vychádzala z úhrnu jej osobných
mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia vo výške 9,5277 s tým, že



úhrnom získala v rozhodujúcom období 6 967 dní dôchodkového poistenia (19,0877 rokov). K zmene
hodnoty priemerného osobného mzdového bodu došlo po započítaní doby zamestnania žalobkyne v
období od 08.09.1986 do 31.12.1988, kedy bola zamestnaná u zamestnávateľa H. T. F. F.. Zároveň
konštatovala, že žalobkyni bola do obdobia dôchodkového poistenia započítaná doba starostlivosti o jej
syna C. nar. XX.XX.XXXX iba do dovŕšenia jeho fyzického veku 18 rokov, t.j. do XX.XX.XXXX v súlade s
ustanovením § 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Dobu od 28.09.1995
do 31.12.2000 do obdobia jej dôchodkového poistenia nezapočítala s poukazom na ustanovenie § 9
ods. 1 písm. k) a § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože jej syn nebol
prevažne alebo úplne bezvládny, čo bolo podmienkou započítania doby osobnej starostlivosti o blízku
osobu v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Od 01.01.2001 do 31.07.2006 zákon neupravoval
starostlivosť o blízku osobu, preto uvedené obdobie nemohlo byť započítané do obdobia dôchodkového
poistenia a od 01.08.2006 bolo v zmysle § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení podmienkou započítania doby, počas ktorej bol fyzickej osobe s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky poskytovaný peňažný príspevok za opatrovanie, podanie prihlášky na dôchodkové
poistenie z dôvodu tohto opatrovania, ktorú žalobkyňa nepodala. S poukazom na ustanovenie § 255
ods. 3 ZoSP 2 6 S a / 2 1 / 2 0 1 7 - 5 -

vylúčila z rozhodujúceho obdobia pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu žalobkyne
roky 1986, 1987 a 1988, pretože zhodnotením doby zamestnania v rokoch 1986 až 1988 a doby
starostlivosti žalobkyne o jej syna, netrvala náhradná doba celý rok, preto sa uvedené roky pre určenie
hodnoty priemerného osobného mzdového bodu započítali, čím došlo k zníženiu sumy jej starobného
dôchodku. Zopakovala tvrdenie, že žalobkyni nevznikol nárok na zvýšenie sumy jej starobného
dôchodku na sumu minimálneho dôchodku v zmysle § 82b ZoSP, pretože nezískala najmenej 30 rokov
kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, ale len 25 rokov a 33 dní, čím nesplnila jednu zo
zákonných podmienok pre zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Sumu
starobného dôchodku žalobkyne určila ku dňu vzniku nároku naň vo výške 159,40 Eur mesačne ako
súčin jej priemerného osobného mzdového bodu (0,5944) obdobia dôchodkového poistenia získaného
ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (25,0905 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej a
určenej zákonom k 03.11.2015 (10,6865), ku ktorej pripočítala jednotlivé, vo výroku rozhodnutia uvedené
valorizačné zvýšenia k 01.01.2017 na 174,70 Eur mesačne a odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým bola
vyššia dôchodková dávka už vyplatená, t.j. od 18.03.2017 znížila sumu starobného dôchodku žalobkyne
na 174,70 Eur mesačne, pretože podľa predchádzajúceho rozhodnutia z 26.10.2016 jej k uvedenému
dňu bol vyplácaný starobný dôchodok vo vyššej sume.
10. Žalobkyňa po doručení rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie z 13.02.2017 podala voči nemu
odvolanie, ktorým žiadala, aby Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne toto rozhodnutie zrušil, vec
vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, alebo aby doterajšie konanie doplnil,
prípadne zistené nedostatky odstránil a odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil sám tak, aby
zodpovedalo zákonným požiadavkám.
11. Namietala, že v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred Sociálnou poisťovňou, ktoré malo
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, pretože o jej žiadosti o priznanie starobného dôchodku
bolo rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 26.10.2016 a bol jej priznaný starobný
dôchodok od 03.11.2015 vo výške 168,30 Eur mesačne, zvýšený od 01.01.2011 na 170,20 Eur mesačne,
avšak o jej odvolaní voči tomuto rozhodnutiu Sociálna poisťovňa ústredie rozhodla až rozhodnutím
z 15.02.2017, t.j. neskôr, než o jej žiadosti rozhodla opätovne, rozhodnutím z 13.02.2017. Obidve
označené rozhodnutia jej boli doručované súčasne. Vyjadrila názor, že rozhodnutie z 13.02.2017 bolo
vydané nezákonne, pretože bolo vydané predčasne, ešte počas platnosti pôvodného rozhodnutia z
26.10.2016. 2 6 S a / 2 1 / 2 0 1 7 - 6 -

12. Namietala tiež, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, a to
v súvislosti so zisteným obdobím jej dôchodkového poistenia, z ktorého prvostupňový orgán verejnej
správy vychádzal a do obdobia jej dôchodkového poistenia nezapočítal obdobie od 28.09.1995 do
31.12.2000 s tvrdením, že uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia, pretože jej syn
C. Y., o ktorého sa osobne starala, nebol prevažne alebo úplne bezvládny. Poukázala na to, že v
právnych predpisoch nebol stav prevažnej alebo úplnej bezvládnosti definovaný, avšak z ustanovenia
§ 70 ods. 1 zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.2000 vyplýva,
že za bezvládneho sa považuje ten, kto potrebuje, aby ho ošetrovala a obsluhovala iná osoba. Touto
osobou bola dlhodobo žalobkyňa, čo preukazovala poberaním peňažného príspevku pri starostlivosti o
blízku osobu od 01.06.1996 do 28.02.2001 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení,



následne od 01.03.2001 do 31.12.2008 bola poberateľkou peňažného príspevku za opatrovanie podľa
zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci a od 01.01.2009 doposiaľ poberá peňažný príspevok
za opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia. Stav prevažnej až úplnej bezvládnosti jej syna potvrdzuje podľa jej názoru aj
tá skutočnosť, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom č. 1807/95 z 19.01.1996
bol jej syn uznaný za ťažko zdravotne postihnutého, čo zodpovedá tretiemu (najvyššiemu) stupňu
postihnutia. Tiež mu bol v roku 2002 priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového
vozidla v najvyššej možnej výške ako kompenzácia jeho odkázanosti na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom z dôvodu jeho zníženej mobility a orientačnej schopnosti. Bol vydaný preukaz
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, pričom z Posudku Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Banskej Štiavnici z 22.06.2004 vyplynulo, že jej syn má značné problémy v oblasti
mobility, komunikácie, aj v oblasti zabezpečenia si nevyhnutných životných úkonov s tým, že uvedené je
kompenzovateľné poskytovaním celodenného, osobného a riadneho opatrovania. Žiadala, aby obdobie
dôchodkového poistenia od 28.09.1995 do 31.12.2005 jej bolo započítané do obdobia jej dôchodkového
poistenia, pretože v tomto období jej syn podmienku prevažnej alebo úplnej bezvládnosti spĺňal. Pokiaľ
Sociálna poisťovňa ústredie uvedeným spôsobom nepostupovala, konala nezákonne, v dôsledku čoho
jej nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.
13. Namietala aj tú skutočnosť, že správny orgán v rozhodnutí protizákonne nezohľadnil všetky jej
námietky uvedené v odvolaní, najmä vo vzťahu k zistenému priemernému osobnému mzdovému bodu.
2 6 S a / 2 1 / 2 0 1 7 - 7 -

14. Napadnuté rozhodnutie považovala tiež za nepreskúmateľné pre jeho všeobecnosť, poukazy na
ustanovenia právnych predpisov a skutočnosti vyplývajúce z osobného listu dôchodkového poistenia a
z toho vyplývajúcej nezrozumiteľnosti, pretože z jeho obsahu nie je možné vyvodiť na základe čoho bolo
o jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku rozhodnuté daným spôsobom.
15. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako druhostupňový orgán verejnej správy svojím rozhodnutím
č. XXX XXX XXXXX z 15.06.2017 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy z 13.02.2017.
16. V odôvodnení rozhodnutia zopakoval priebeh prvostupňového administratívneho konania, obsah
rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie z 26.10.2016 i z 13.02.2017, obsah podaných odvolaní,
smerujúcich k označeným rozhodnutiam a po preskúmaní rozhodnutia z 13.02.2017 a priloženej spisovej
dokumentácie žalobkyne dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne ústredie bol správny, preto jej
rozhodnutie z 13.02.2017 potvrdil. Odvolanie žalobkyne nepovažoval za dôvodné.
17. Jej námietku, že v prvostupňovom konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred Sociálnou
poisťovňou uviedol, že je irelevantná, pretože rozhodnutie z 26.10.2016 bolo v čase jeho vyhotovenia
správne a až na základe neskôr doložených nových skutočností žalobkyňou bola správne zhodnotená
doba jej zamestnania. Obdobie od 01.01.1986 do 31.12.1998 bolo žalobkyni zhodnotené ako obdobie
dôchodkového poistenia v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 ZoSP a § 9 ods. 1 písm. e) zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako doba starostlivosti o dieťa - syna C. Y., pretože v tomto
období pre dlhodobo ťažký zdravotný stav vyžadoval mimoriadnu starostlivosť a túto dobu bolo možné
zhodnotiť iba do dovŕšenia jeho fyzického veku 18 rokov. Konštatoval, že na dôchodkové účely sa do
zamestnania od 01.01.1976 do 31.12.2000 podľa § 9 ods. 1 písm. k) a § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení započítavala aj doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola
prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom
zdravotníckom zariadení, avšak syn žalobkyne nebol prevažne alebo úplne bezvládny (žalobkyňa túto
skutočnosť nepreukázala príslušnými dokladmi), preto nebolo možné dobu jej starostlivosti o syna C. po
dovŕšení jeho 18 roku veku, t.j. od 28.09.1995 do 31.12.2000 hodnotiť na dôchodkové účely. V období
od 01.01.2001 do 30.07.2006 zákon neupravoval dobu starostlivosti o blízku osobu a od 01.08.2006
bolo podmienkou dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok za
opatrovanie podľa osobitného predpisu podanie prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto
opatrovania. Keďže žalobkyňa nebola od 01.08.2006 2 6 S a / 2 1 / 2 0 1 7 - 8 -

prihlásená do dôchodkového poistenia napriek tomu, že poberala peňažný príspevok za opatrovanie,
nebolo možné uvedené obdobie hodnotiť.
18. Správnou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu 18.09.2017 sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z 15.06.2017. Žiadala
ho zrušiť spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie z 13.02.2017 a vec vrátiť prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tvrdila, že postupom a rozhodnutím



prvostupňového orgánu verejnej správy a následne aj postupom a napadnutým rozhodnutím
Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne bolo zasiahnuté do jej práv a právom chránených záujmov,
pretože jej nebola zákonným postupom, v súlade s hmotnými a procesnými právnymi normami priznaná
spravodlivá výška starobného dôchodku. Uplatnila si právo na náhradu trov konania.
19. Namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný napriek jej odvolacím dôvodom
nepristúpil k žiadnemu zisťovaniu (prevereniu) nového skutkového stavu veci v tom smere, či ňou
namietané a žalovaný nezhodnotené obdobie je obdobím jej dôchodkového poistenia s ohľadom na
potvrdenie z 30.11.2016 vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici o
poskytovaní peňažného príspevku pri starostlivosti o blízku osobu podľa zákona č. 100/1988 Zb. a
vyhlášky č. 151/1988 Zb. Odvolací orgán ju nevyzval, ani ju nepoučil, aký konkrétny dôkaz má na
preukázanie sporného obdobia jej dôchodkového poistenia predložiť, len jej vytkol, že nepreukázala, že
jej syn C. Y. bol prevažne alebo úplne bezvládny. Vôbec sa nezaoberal skutkovým stavom veci, a to že
sa o svojho ťažko zdravotne postihnutého syna prakticky už od jeho narodenia osobne stará, pretože
sa narodil s detskou mozgovou obrnou a v piatom roku jeho života sa pridružila aj nekompenzovaná
epilepsia. Pre svoje ťažké zdravotné postihnutie musel opakovať prvý ročník základnej školy, následne
nastúpil do osobitnej školy, dva roky navštevoval Denný stacionár Q. a jeden rok Osobitnú školu
pre telesne postihnutú mládež v W. F.. Následne mal udelenú výnimku psychologickou poradňou na
osobitný študijný plán a jeho vyučovanie prebiehalo v domácom prostredí, každý deň dve hodiny. V
trinástich rokoch jeho života musela žalobkyňa ukončiť zamestnanie a trvale celodenne sa starať o
svojho syna, čo bolo žalovaným zohľadnené a obdobie dôchodkového poistenia do dosiahnutia 18. roku
veku jej syna jej bolo započítané. Potreba a zabezpečovanie celodennej riadnej osobnej starostlivosti
o syna C. sa nezmenila nadobudnutím jeho plnoletosti, pretože trpí chronickým dlhodobým ťažkým
zdravotným postihnutím, ktoré spĺňalo a spĺňa zákonnú podmienku prevažnej bezvládnosti. Uvedené
doložila Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom č. 1487/95 z 08.09.1995, ktorým
bol jej syn C. v období nadobudnutia plnoletosti posúdený pre účely uznania podmienky nezaopatrenosti
2 6 S a / 2 1 / 2 0 1 7 - 9 -

dieťaťa pre nárok na prídavky na deti ako neschopný na sústavnú prípravu na povolanie alebo
zamestnanie pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Skutočnosť, že u jej syna išlo o prevažnú
bezvládnosť podložila aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom č. 1807/95 z
19.01.1996, ktorým bol jej syn C. Y. uznaný za ťažko zdravotne postihnutého s najvyšším možným
III. stupňom zdravotného postihnutia na účely priznania mimoriadnych výhod, posudkami Sociálnej
poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom č. 300-3/302-5106/98 zo 17.06.1996, 300-3/152-5108/99 z
19.04.1999, ktorými bol posúdený za občana odkázaného na individuálnu dopravu, pretože spĺňal
podmienky zdravotného postihnutia podľa písm. c) prílohy č. 4 citovanej vyhlášky č. 151/1988 Zb.,
to znamená, že bol občanom s ťažkou chybou nosného a pohybového aparátu pre úplnú obrnu,
ťažké ochrnutie dvoch končatín. Aj svojím čestným vyhlásením potvrdila, že svojho syna opatrovala
a zabezpečovala mu nevyhnutnú, celodennú, riadnu osobnú starostlivosť, pretože bol jednoznačne
prevažne bezvládny a to už v čase nadobudnutia jeho plnoletosti a vždy poberala peňažný príspevok
pri starostlivosti o blízku osobu. Uviedla, že žalovaný v jej neprospech využíva tú skutočnosť, že
príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v Banskej Štiavnici už nedisponuje
žiadnymi listinným rozhodnutiami o priznaní nároku na príspevok za opatrovanie, pretože tieto už
boli skartované. Len na základe zachovanej čiastočnej evidencie v príručnom zošite bolo vyhotovené
potvrdenie o poberaní príspevku pri starostlivosti o blízku osobu, ktorá je prevažne alebo úplne
bezvládna, avšak s nesprávne uvedeným dátumom, že ho poberala od 01.06.1996, pretože ho poberala
už od plnoletosti svojho syna. Z uvedených dôvodov považovala argument žalovaného, že príslušnými
dokladmi nepreukázala skutočnosť, že jej syn C. bol prevažne alebo úplne bezvládny za nedôvodný,
šikanózny a formalistický, a spôsobil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
20. Namietala tiež nesprávne právne posúdenie preukázanej právnej skutočnosti, že pokiaľ jej
vznikol nárok na poberanie príspevku podľa § 50 Vyhlášky ministerstva zdravotníctva, sociálnych
vecí a rodiny č. 151/1988 Zb., zákonite musela byť na strane dospelej blízkej osoby, ktorej sa táto
starostlivosť poskytovala, splnená zákonná podmienka jej prevažnej alebo úplnej bezvládnosti. Tým,
že žalovaný nezákonným spôsobom odmietol zhodnotiť celú dobu jej osobnej, riadnej, celodennej
starostlivosti o syna C. v čase jeho dospelosti ako nezaopatreného dieťaťa, ktorý spĺňal podmienku
prevažnej bezvládnosti a nebol umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti za obdobie od 28.09.1995
do 31.12.2000, došlo k podstatnému poškodeniu jej zákonom garantovaného práva mať vymeraný
minimálny dôchodok, pretože započítaním tejto náhradnej doby by splnila zákonom stanovenú
podmienku 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. 2 6 S a / 2 1 / 2 0 1 7 - 10 -



21. Domáhala sa zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e), f) a g) SSP.
22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zhrnul obsah prvostupňového rozhodnutia,
podaného odvolania voči nemu, obsah rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne,
zopakoval právnu argumentáciu nezhodnotenia doby osobnej starostlivosti o blízku osobu žalobkyne
po dovŕšení plnoletosti jej syna a správnu žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 191 SSP,
pretože z predložených dokladov jednoznačne nevyplynulo, že syn žalobkyne bol prevažne alebo úplne
bezvládny, preto dobu starostlivosti žalobkyne o neho od 18.09.1995 do 31.12.2000 nebolo možné
hodnotiť na dôchodkové účely. Zotrval na vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
23. Žalobkyňa sa v podanej replike s tvrdeniami žalovaného, že z ňou predložených dokladov nevyplýva,
že jej syn bol prevažne alebo úplne bezvládny, nestotožnila. Zotrvala na tvrdení, že táto právna
skutočnosť vyplýva z ňou preukázanej existencie zákonného nároku na poberanie príspevku podľa
§ 50 vyhlášky MZ SVR SSR č. 151/1988 Zb., pri poberaní ktorého zákonite musela byť na strane
dospelej blízkej osoby, ktorej túto starostlivosť poskytovala, splnená zákonná podmienka jej prevažnej
alebo úplnej bezvládnosti. Doplnila, že opakovane chodila so svojím synom na posudzovanie jeho
zdravotného stavu na posudkovú komisiu na účely ďalšieho poskytovania príspevku za opatrovanie,
avšak posudkami už nedisponuje. Zdôraznila, že žalovaný prísne formalisticky a právne nekonformne
hodnotil predložené dôkazy, ktoré ako jediné bola spôsobilá predložiť ohľadom bezvládnosti jej
dospelého syna. Žalovaný mal vykonať i sám, z úradnej povinnosti, šetrenie vo svojej evidencii pri
posudzovaní statusu bezvládnosti jej syna, prípadne ju poučiť, akým spôsobom a v akej podobe má
zabezpečiť požadovaný dôkaz.
24. Doplnila, že dňom 18.12.2017 bolo jej právnej zástupkyni doručené oznámenie žalovaného, že má
prostredníctvom Pobočky Sociálnej poisťovne v Žiari nad Hronom požiadať o posúdenie stavu prevažnej
alebo úplnej bezvládnosti jej plnoletého syna za účelom započítania obdobia starostlivosti o neho do
obdobia jej dôchodkového poistenia. Žiadosť bola podaná, ale pre krátkosť času nebola vybavená.
25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, ktorých sa rozhodovalo
v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej
správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či
príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali
príslušné hmotnoprávne 2 6 S a / 2 1 / 2 0 1 7 - 11 -

a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia
(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).
26. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych
veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla
sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach
podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v
ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby
v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného, správny
súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového
rozhodnutia), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom
rozsahu.
27. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP
na 14. marca 2018.
28. Na pojednávaní pred správnym súdom zotrvala žalobkyňa na žalobnom petite i žalobných dôvodoch.
Zdôraznila, že o svojho ťažko zdravotne postihnutého syna sa starala od malička a osobnú celodennú
starostlivosť mu poskytuje doposiaľ. Opakovane, pri posudzovaní jeho zdravotného stavu pre účely
rôznych sociálnych dávok ju posudkový lekár informoval o tom, že jej syn je prevažne bezvládny a tento
jeho status trvá. Z komunikácie so Sociálnou poisťovňou pochopila, že problematickou skutočnosťou,
pre ktorú nie je možné jej syna posúdiť ako prevažne bezvládneho je to, že v roku 2001 bol posúdený
napriek jeho plnoletosti ako maloleté dieťa a na takéto osoby sa zákonná podmienka bezvládnosti
nevzťahovala.



29. Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pridržiavala sa obsahu
písomného vyjadrenia k podanej žalobe zo dňa 06. decembra 2017 a trvala na vecnej správnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia z 15. júna 2017. 2 6 S a / 2 1 / 2 0 1 7 - 12 -

30. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobkyne ako aj prvostupňové
rozhodnutie vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu, v súlade s ust. § 203 ods.
2 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu veci orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého
rozhodnutia i prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP a podľa ods. 4
citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, t.j. z jeho
obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri hodnotení dokazovania a pri právnom
posudzovaní veci. Zistenie skutkového stavu veci v rozsahu postačujúcom na riadne posúdenie veci
vyplýva z procesných predpisov, upravujúcich postup orgánu verejnej správy z hľadiska vykonávania
dokazovania a nedodržanie príslušného postupu spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, pretože skutkový
stav veci nebol úplne a správne zistený.
31. Z ust. § 209 ods. 1 až 4 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.
Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení
rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
ktorých základe rozhodovala.
32. Z ust. § 195 ods. 1 až 3 citovaného zákona vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a
na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez
ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Možnosti dokazovania a
spôsob vyhodnotenia dôkazov vyplýva z ust. § 196 ods. 1 až 7 citovaného zákona.
33. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobkyni bolo rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej
správy z 13. februára 2017 pre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky zhodnotené
obdobie dôchodkového poistenia od 01. septembra 1970 do 27. septembra 1995 v rozsahu 9 158 dní,
t. j. 25 rokov a 33 dní 2 6 S a / 2 1 / 2 0 1 7 - 13 -

dôchodkového poistenia s tým, že jej boli hodnotené celé roky s výnimkou roku 1970 (hodnotený bol od
začiatku školského roka po dovŕšení 15. roku veku) a roku 1995, ktorý jej bol započítaný len do dovŕšenia
dospelosti jej syna C., narodeného XX. L. XXXX s odôvodnením, že po dovŕšení jeho plnoletosti jej
nebolo možné započítať žiadne ďalšie obdobie jej dôchodkového poistenia (náhradu dobu), pretože
nebolo preukázané, že jej dospelý syn, o ktorého sa osobne celodenne stará, je prevažne bezvládny v
dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia. Z tohto hľadiska bolo medzi účastníkmi sporné obdobie od
28. septembra 1995 do 31. decembra 2000.
34. Žalobkyňa posudkom pobočky Sociálnej poisťovne Žiar nad Hronom z 19. apríla 1999 preukazovala,
že vo veci poskytovania dávok a služieb sociálnej starostlivosti pre účely § 42 vyhl. č. 151/1988
Zb., ktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení spĺňal jej ťažko zdravotne postihnutý syn
podmienky zdravotného postihnutia podľa písm. c/ prílohy č. 4 tejto vyhlášky a z toho dôvodu bol
odkázaný na individuálnu dopravu. Posudkom totožného subjektu zo 17. júna 1998 bol pre účely §
43 ods.2 cit. vyhlášky uznaný za občana, ktorý bol odkázaný na individuálnu dopravu pretože bol
rozhodnutím č. 1807/95 z 19. januára 1996 uznaný za ťažko zdravotne postihnutého v zmysle ods.
3 písm. c/ a d/ prílohy č. 2 vyhlášky č. 151/1988 Zb. Rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne Žiar
nad Hronom z 19. januára 1996 č. 1807/95 bol syn žalobkyne uznaný za ťažko zdravotne postihnutého
pre účely ust. § 86 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení a § 39 vyhlášky č. 151/1988 Zb. s III.
stupňom zdravotného postihnutia, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nebol schopný
bez sprievodcu používať verejné hromadné prostriedky a spĺňal podmienky zdravotného postihnutia v
zmysle ods. 3 prílohy č. 2 písm. c/ citovanej vyhlášky. Potvrdením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
v Banskej Štiavnici z 30. novembra 2016 žalobkyňa preukazovala, že jej bol od 01. marca 2001 do 31.



decembra 2008 poskytovaný peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 64a zákona č. 195/1998 Z. z.
o sociálnej pomoci, od 01. januára 2009 sa jej poskytuje peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 40
zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a
v období od 01. júna 1996 do 28. februára 2001 jej bol poskytovaný príspevok pri starostlivosti o blízku
osobu podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a vyhlášky Ministerstva práce sociálnych
vecí a rodiny č. 151/1988 Zb. Čestným vyhlásením z 12.09.2017 vyhlásila, že od detstva svojho syna a
nepretržite aj po dosiahnutí jeho plnoletosti poberala peňažný príspevok pri starostlivosti o blízku osobu
- jej syna ako osoby prevažne bezvládnej podľa zák. č. 100/1988Zb. a vyhlášky č. 151/1988 Zb.
35. Z prílohy č. 2 ods. 3 písm. c/ vyhlášky č. 151/1988 Zb. vyplýva, že mimoriadne výhody III. stupňa
(preukaz ZŤP/S) sa priznávajú (okrem iných zdravotných postihnutí) pre 2 6 S a / 2 1 / 2 0 1 7 - 14 -

závažné mentálne postihnutie stupňa imbecility a idiocie. Podľa prílohy č. 4 písm. c/ tejto vyhlášky sa
na účely priznania peňažných príspevkov na úpravu bytu, na úhradu za užívanie bezbariérového bytu,
príspevku na kúpu, opravu a úpravu motorového vozidla i pre účely príspevku na individuálnu dopravu
považuje za ťažkú chybu nosného a pohybového ústrojenstva úplná obrna (plégia) alebo ťažké ochrnutie
(ťažká paréza) dvoch končatín.
36. Z ust. §-u 50 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 151/1988 Zb. v znení účinnom
do 30. júna 1998 vyplýva, že občanovi, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dospelú blízku osobu,
ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna, sa poskytuje príspevok.
37. Podľa ust. § 9 ods. 1 písm. k/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom
v spornom období od 28. septembra 1995 do 31. decembra 2000 sa do doby zamestnania, pokiaľ
trvalo jeden rok, započítava ako náhradná doba, doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola
prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom
zdravotníckom zariadení, a to najskôr od 01. januára 1976.
38. Pojem „blízka osoba“ bol vymedzený v ust. § 8 ods. 2 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonával
zákon o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. a vyplynulo z neho, že blízkou osobou je aj dieťa rodiča
bez ohľadu na jeho vek a to ako príbuzný v priamom rade.
39. Na základe uvedeného žalobkyňa tvrdila, že sporné obdobie dôchodkového poistenia od 28.
septembra 1995 do 31. decembra 2000 malo byť započítané do obdobia jej dôchodkového poistenia
z titulu jej osobnej starostlivosti o syna, ktorý bol prevažne bezvládny, s tým, že tento status jej
syna, ktorý nevedela preukázať žiadnym osobitným rozhodnutím, či posudkom posudkového lekára (z
dôvodu ich skartovania po uplynutí zákonom stanovenej doby), z vyššie označených dôkazov vyplynul.
Podmienkou pre poskytovanie peňažného príspevku za jeho opatrovanie, pre vydanie preukazu občana
s ťažkým zdravotným postihnutím (III. stupňa), pre poskytnutie príspevku na individuálnu prepravu,
na bezbariérovú úpravu bytu, bolo také ťažké zdravotné postihnutie jej syna, v dôsledku ktorého bol
prevažne bezvládny a ktoré bolo dôvodom stanovenia miery jeho funkčnej poruchy v rozsahu 80 %
posudkom Okresného úradu, odboru sociálnych vecí v Žiari nad Hronom č. 2001/1427 z 30. marca
2001, v ktorom bola tiež konštatovaná jeho znížená pohybová a orientačná schopnosť v dôsledku
detskej mozgovej obrny s následným ochrnutím troch končatín, najmä dolných končatín, s duševnou
zaostalosťou a častými epileptickými záchvatmi. V posudku bolo tiež konštatované, že potrebuje pomoc
inej osoby pri bežných 2 6 S a / 2 1 / 2 0 1 7 - 15 -

úkonoch osobnej hygieny, pri vyzliekaní a obliekaní, pri presune na vozík na lôžko, pri použití WC, pri
donáške obeda, pri podávaní jedna a pití atď. Uvedené bolo podľa tohto posudku kompenzovateľné
len poskytnutím celodenného, osobného a riadneho opatrovania. V tejto súvislosti poukázala na to, že
tento stav je trvalý a uvedeným spôsobom zabezpečuje osobnú celodennú starostlivosť svojmu synovi
od jeho maloletosti.
40. Žalovaný (a ani prvostupňový orgán verejnej správy) vo svojom rozhodnutí uvedené, žalobkyňou
predložené dôkazy (ktoré sú dôkazmi v súlade s ust. § 196 ods. 1 ZoSP) nijakým spôsobom nevyhodnotil
napriek tomu, že podľa § 195 ods. 3 citovaného zákona má organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to,
či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. Z jeho rozhodnutia nevyplynulo, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, hoci mu táto povinnosť vyplýva z ust. § 209 ods. 4
citovaného zákona a bez ozrejmenia svojich úvah pri hodnotení dôkazov sa obmedzil na konštatovanie,
že skutočnosť, že syn žalobkyne bol a je prevažne bezvládnym v dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia, nebola jednoznačne preukázaná. Zároveň však nevykonal na presné a úplné zistenie
skutočného stavu veci žiadne ďalšie dokazovanie ani neusmernil žalobkyňu, akým iným spôsobom má
svoje tvrdenia preukázať.



41. Na základe uvedených zistených nedostatkov považoval krajský súd podanú žalobu za dôvodnú a
v súlade so žalobným návrhom zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. Žalovaný mal v zmysle § 218 ods. 1
ZoSP povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a prípadne zistené nedostatky
odstrániť a ak boli na to dôvody mal povinnosť odvolaním napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
Žalovaný považoval odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy za
správne, zistené na základe úplne a správne zisteného skutočného stavu veci a za riadne odôvodnené
a nevzhliadol žiadny dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Tým, že odvolaním napadnuté rozhodnutie
považoval za súladné so zákonom napriek tomu, že prvostupňový orgán verejnej správy nevykonal
dokazovanie a nevyhodnotil žalobkyňou predložené dôkazy v súlade s ust. § 195 ods. 1, 3, § 196 ods. 6
druhá veta, ods. 7 ZoSP, dôsledkom čoho bolo vydanie rozhodnutia na základe skutkového stavu, ktorý
nebol dostačujúci pre riadne posúdenie veci a ktoré bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
sa vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia dopustil rovnakých pochybení ako prvostupňový orgán
verejnej správy, preto správny súd jeho rozhodnutie a v súlade so žalobným petitom aj prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil označenému prvostupňovému orgánu na ďalšie
konanie . 2 6 S a / 2 1 / 2 0 1 7 - 16 -

42. V novom konaní bude povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy rozhodnúť o žiadosti
žalobkyne o priznaní starobného dôchodku opätovne na základe riadne a úplne zisteného skutočného
stavu veci najmä v súvislosti s namietaným nezapočítaným obdobím jej dôchodkového poistenia od 28.
septembra 1995 do 31. decembra 2000 a to na základe vykonania všetkých potrebných dôkazov na
zistenie a objasnenie skutočného stavu veci a ich vyhodnotenia jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
a následne opätovne posúdi aj jej nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho
dôchodku
43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v súlade s § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorých výške
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).