Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/154/2017 z 25. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. júla 2018, sp. zn. 24S/154/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6017200689.2 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/154/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6017200689.2 | 2018-07-25 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/49073256-9447-4b41-af78-bcdce6cfeb9e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200689.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/154/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200689
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200689.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu:
Pozemkové spoločenstvo Nandraž, IČO: 35671181, so sídlom Nandraž 2, 049 61 Nandraž, zast.
Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., Štôla č. 44, 059 37 Štôla, s adresou pre doručovanie: Nám.
sv. Egídia č. 95, 058 01 Poprad proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. VoÚ 38/2017/Sl. zo dňa 18. augusta 2017 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. H.. X. Q., A. Z. XXXX/XX, Y. doručil Okresnému úradu Revúca, katastrálny odbor 28.12.2016
návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, kde uviedol, že je oprávnený nakladať s
predmetom kúpnej zmluvy, ktorú k návrhu nepripojil. 3.januára 2017 bolo správnemu orgánu doručené
doplnenie návrhu na vklad V XXXX/XX, v ktorom podpísaní účastníci Q. Q., K. č. 9, H.. Q. O., Y. a H..
X. Q., Y. navrhli, aby správny orgán rozhodol o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.2016, ku ktorému bolo priložená kúpna zmluva o prevode
nehnuteľnosti medzi predávajúcim Pozemkové spoločenstvo Nandraž, so sídlom Nandraž 2, 049 61
Rákoš a kupujúcim Q. Q., trvale bytom K. X, XXX XX Y. o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
zapísaným na LV č. XXX, pozemky registrované na LV č. XXX k.ú. K., parc. č. XXXX/X až X a
XXXX/X až X, ďalej parcely registra E XXXX/X až X, XXXX/XX. 25.1.2017 bolo správnemu orgánu
doručené doplnenie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností V 1563/2016 podané
Pozemkovým spoločenstvom Nandraž, kde sa doplneným návrhom navrhuje povolenie vkladu na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.2016.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 27.1.2017 zamietol návrh na povolenie vkladu
vlastníckeho práva podľa Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorenej dňa 13.1.2017, uzavretej
medzi účastníkmi Pozemkové spoločenstvo Nandraž, Nandraž 2, Rákoš a Q. Q., K. č.X, Y. podľa §
31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností ohľadne nehnuteľností nachádzajúcich sa
v k. ú. K., zapísaných na LV č. XXX ako parcela registra EKN, parc. č. XXXX/X - lesy o výmere 676
768m2, parcela registra E KN parc. č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 504 376m2, parcela
registra E KN parc. č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 129 559m2, parcela registra E KN parc. č.
XXXX/X - trvalý trávny porasť o výmere 319 778m2, parcela registra E KN parc. č. XXXX/X - lesný



pozemok o výmere 281m2, parcela registra E KN parc. č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere
69 848m2, parcela registra E KN parc. č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 149 323m2, ako
parcela registra CKN parc. č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 26 397m2, parcela registra CKN
parc. č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 12 817m1, parcela registra CKN parc. č. XXXX/X -
trvalý trávny porast o výmere 37 197m2, parcela registra CKN parc. č. XXXX/X - trvalý trávny porast o
výmere 28 665m2, parcela registra CKN parc. č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 12 633m2 vo
vlastníctve predávajúceho Pozemkové spoločenstvo Nandraž podiel 1/1. Prvostupňový správny orgán
v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že u žalobcu bol odo dňa 25.10.2016 Okresným úradom
Rimavská Sobota, pozemkovým a lesným odborom vykonaný štátny dozor podľa § 27 ods. 1 zákona č.
97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Z predložených materiálov správnemu orgánu vyplynulo,
že u žalobcu neboli splnené zákonné podmienky na zápis Pozemkového spoločenstva do registra
Pozemkových spoločenstiev. Ďalej konštatoval, že do správneho spisu bolo doložené aj uznesenie
Okresného súdu Revúca 5C/88/2016-66 zo dňa 15.12.2016 o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Ďalej, že 3.1.2017 bolo správnemu orgánu doručené oznámenie k podaniu evidovanému
správnym orgánom pod sp. zn. V-1563/2016 zo dňa 31.12.2016, ktoré podal H.. Q. V. v zastúpení
právnou zástupkyňou JUDr. Janou Ježíkovou spolu so žiadosťou o zohľadnenie pri rozhodovaní v
predmetnom vkladovom konaní. 26.1.2017 bol správnemu orgánu doručený návrh na začatie konania o
zrušenie pozemkového spoločenstva. Správny orgán si zadovážil a ako podklady rozhodnutia vyhotovil
kópie pozemkovoknižnej vložky č. XXX a č. XXX pre k. ú. K., notársku zápisnicu N 485/95, Nz:422/95 o
osvedčení vlastníctva nehnuteľností vyhotovenú dňa 28.12.1995 na Notárskom úrade v Rožňave pred
notárom JUDr. Jozefom Farkašovským, evidovanú pod č. Z-246/96, zapísanú položkou VZ 10/96 (ďalej
osvedčenie o vydržaní), originál listu vlastníctva XXX pre k. ú. K., ktorý bol prepísaný položkou VZ
22/06, žiadosťou PS Nandraž o zmenu nehnuteľnosti na základe identifikácie parciel zo dňa 6.7.2006,
evidovanú pod č. Z-800/06 zapísanú položkou VZ 22/06, LV XXX pre k. ú. K., list vlastníctva bol
stotožnený 13.7.2015 pol. VZ 539/15, LV XXX vyhotovený 24.1.2017, vyhlásenie platnosti evidencie
vlastníckych práv k pôvodným nehnuteľnostiam zo dňa 17.11.1992, kópiu katastrálnej mapy v spojení
s parcelným protokolom. Obsahom správneho spisu bol aj výpis z registra pozemkových spoločenstiev
OÚRS, pozemkový a lesný odbor, vložka č. R-0010/606 získaných z internetového portálu Ministerstva
vnútra SR www.minv.sk zo Sekcie registra pozemkových spoločenstiev pre okres
Revúca. Prvostupňový správny orgán rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad odôvodnil tým, že po
preskúmaní návrhu na vklad a priloženému spisového materiálu zistil, že zmluva bola uzatvorená v
rozpore s § 123 Občianskeho zákonníka v spojení s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a je absolútne
neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dospel k nasledujúcim záverom:

3. Majetkovú podstatu na LV XXX pre k. ú. K. (ďalej len LV XXX) tvoria pozemky evidované na pôvodnej
pozemkovoknižnej vložke (ďalej len pre PKV) č. XXX a na PKV XXX pre k. ú. K.. Na PKV XXX sú
v časti A. Majetková podstata evidované nehnuteľnosti XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX. Ako vlastníci
sú uvedení bývalí urbarialisti obce Nandraž sčasti právnym titulom vyvlastnenia (10.12.1925), sčasti
právnym titulom kúpy (3.12.1909). Na PKV XXX sú pre k. ú. K. je v časti A. Majetková podstata evidovaná
nehnuteľnosť XXXX o výmere 1 630 762 m2, pričom ako jediný vlastník je uvedený Československý
štát titulom prevzatia (2.4.1928). Nehnuteľnosť parc. č. XXXX o výmere 1 630 762m2 bola v prospech
Spoločnosti urbarialistov a pasienkárov Nandraž dopísaná na základe Osvedčenia o vydržaní, kde
vydržacia doba skončila 1.1.1957. Na LV XXX pre k. ú. K. boli dopísané nehnuteľnosti pochádzajúce
z PKV XXX (pôvodná pozemkovoknižná parcela XXXX) na základe Žiadosti o zmenu nehnuteľností
na základe identifikácie parciel zo dňa 6.7.2006 v prospech PS Nandraž evidované ako Z-800/06, pol.
v.z. 22/06, LV XXX bol zlúčený s LV XXX. Z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 81/1949 Zb. SNR o
úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných
právnych útvarov vyplývalo, že nehnuteľnosti, na ktoré sa zákon vzťahoval, prešiel do vlastníctva
jednotného roľníckeho družstva ex lege a to dňom vzniku družstva. Zápis mal len deklaratórny charakter -
družstvo teda nadobudlo vlastníctvo aj bez zápisu do pozemkovej knihy. Podmienkou zániku urbárskeho
pasienkového vlastníctva bolo jedine založenie družstva, a teda dňom založenia družstva v obci zaniklo
urbárske a pasienkové vlastníctvo. Právne pomery zo spoločných lesov upravoval neskorší zákon č.
2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov,
komposesorátov a podobných útvarov. Tento zákon obsahoval definitívne zrušenie spoločenstiev.
Zákonom číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku bol zákon č. 81/1949 Zb. a zákon č. 2/1958 Sb.n. SNR zrušený. Bol obnovený právny režim
spoločenstiev. Obnovené spoločenstvá sa považovali za pokračovateľa predchádzajúcej štruktúry,
pričom členom týchto spoločenstiev ako oprávneným osobám sa reštituovalo ich spoluvlastnícke právo.



Spoločenstvá, ktoré vznikli pred 1.9.1995 sa považovali za spoločenstvá v zmysle zákona 181/1995
Z. z., ak si prispôsobili právne pomery v súlade s novým zákonom do 6 mesiacov od jeho účinnosti,
t. j. do konca februára 1996. Režim spoločenstiev bol upravený aj v zákone č. 330/1991 Zb. v
§ 40, podľa ktorého si urbárnici svoje spoločenstvá mohli právne obnoviť, avšak tento bol zákonom č.
181/1995 Z. z. zrušený a spoločenstvá sa museli prispôsobiť tomuto novému predpisu. Na LV môže
byť zapísaná poznámka, že ide spoločnú nehnuteľnosť len v prípade, ak pozemkové spoločenstvo -
bývalý urbár obnovil svoju činnosť podľa zákona č. 181/1995 Z. z.. Podľa tohto zákona je členstvo
spojené s vlastníctvom podielu k spoločnej nehnuteľnosti, z čoho analogicky vyplýva, že spoločenstvom
nemôže byť vlastníkom podielu k spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca bol založený Zmluvou o založení
Pozemkového spoločenstva Nandraž podľa § 11 zákona č. 181/1995 Z. z. uzavretou 27.1.1996 v znení
Dodatku č. 1 zo dňa 6.5.2006 a Dodatku č. 2 zo dňa 15.7.2013. Do registra spoločenstiev bol ako
spoločenstvo s právnou subjektivitou zapísaný rozhodnutím bývalého Obvodného úradu Revúca pod
č. 96/1757 zo dňa 27.1.1996 podľa zákona č. 181/1995 Z. z.. V Zmluve o založení PS Nandraž boli
ako spoločné nehnuteľnosti uvedené pozemky v k. ú. K. a to pasienkové pozemky zapísané na PKV
XXX č. LV XXX, parc. č. XXXX a súkromné pozemky zapísané na PKV XXX pre k. ú. K.. Dodatkom č.
1 zo dňa 6.5.2006 sa Zmluva o založení PS doplnila o súkromné pozemky zapísané na LV XXX pre
k. ú. I. a pasienkové pozemky zapísané na LV XXX pre k. ú. K.. Zmeny boli vykonané rozhodnutím
Obvodného lesného úradu v Revúcej zo dňa 4.8.2006, právoplatným 8.8.2006. Na LV XXX v časti B-
Vlastníci je zapísané Pozemkové spoločenstvo Nandraž v podiele 1/1. Z tohto zápisu nie je zrejmé,
ako sú riešené podiely vlastníkov podielov tejto časti spoločnej nehnuteľnosti. V zmysle § 9 ods. 9
zákona č. 97/2013 Z. z. je prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti
alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo zakázaný. Spoločenstvo nemôže byť
vlastníkom podielu na spoločnej nehnuteľnosti a teda jedným z jej spoluvlastníkom. V opačnom prípade
by sa stalo členom samého seba. Najkrajnejšou situáciou by bolo, keby PS vlastnil všetky podiely.
V takom prípade by nemalo členov, nemalo by obsadené orgány a zo zákona by sa zrušilo v zmysle
§ 6, písm. a) zákona č. 97/2013 Z. z.. Z týchto skutočností prvostupňový správny orgán vyvodil, že
žalobca nebol oprávnený uzatvoriť zmluvu. Zmluva mala byť uzatvorená s podielovými spoluvlastníkmi
k spoločnej nehnuteľnosti, ktorým patrí urbársky pasienkový podiel nadobudnutý reštitúciou. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastala bez ďalšieho priamo zo zákona a na taký právny úkon sa hľadí,
ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa
konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti (R39/1998). Ďalej odcitoval § 31 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého bolo potrebné návrh zamietnuť.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Žalovaný na základe odvolania žalobcu napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu a Q. Q. zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že majetkovú podstatu na LV č. XXX
tvorili pozemky pôvodne evidované v pozemkovoknižnej vložke XXX a XXX pre k. ú. K.. Na PKV XXX
pre k. ú. K. v časti Majetková podstata boli evidované nehnuteľnosti XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX.
Ako vlastníci sú zapísaní bývalí urbarialisti obce K. sčasti právnym titulom vyvlastnenia (10.12.1925),
sčasti právnym titulom kúpy (3.12.1909). Na PKV XXX pre k. ú. K. je v časti A. Majetková podstata
evidovaná aj nehnuteľnosť XXXX o výmere 1 630 762m2, pričom ako jediný vlastník je uvedený
Československý štát s titulom prevzatia 2.4.1928. Táto nehnuteľnosť bola v prospech žalobcu dopísaná
na základe osvedčenia o vydržaní, kde vydržacia doba mala skončiť 1.1.1957. Na list vlastníctva XXX
boli dopísané nehnuteľnosti pochádzajúce z PKV XXX na základe žiadosti o zmenu nehnuteľnosti
na základe identifikácie parciel dňa 6.7.2006 v prospech žalobcu evidované ako Z 800/06 pol. vz.
22/06, LV XXX bol zlúčený s LV XXX. Žalovaný ďalej poukázal na § 1 ods. 1 zákona č. 81/1949
Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov
podobných právnych útvarov, z ktorého § 1 ods. 1 vyplývalo, že nehnuteľný majetok, na ktorý sa zákon
vzťahoval, prešiel do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva ex lege a to dňom vzniku družstva.
Zápis mal len deklaratórny charakter, čo znamená, že družstvo nadobudlo majetok aj bez zápisu do
pozemkovej knihy. Právne pomery spoločných lesov upravoval neskorší zákon č. 2/1958 Sb.n. SNR o
úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov
a podobných útvarov. Tento zákon obsahoval definitívne zrušenie spoločenstiev. Zákonom č. 229/1991
Zb. bol zákon č. 81/1949 Zb. ako aj zákon č. 2/1958 Sb.n. SNR zrušený a právny režim spoločenstiev
bol obnovený. Obnovenie spoločenstva sa považovali za pokračovateľa predchádzajúcej štruktúry.
Podľa zákona č. 222/1991 Zb. členom týchto spoločenstiev ako oprávneným osobám sa reštituuje ich
spoluvlastnícke právo. Žalovaný z toho uzavrel, že žalobca Pozemkové spoločenstvo Nandraž nemôže



byť vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. K., pretože tieto nehnuteľnosti boli
dotknuté zákonom č. 81/1949 Zb., v dôsledku čoho podliehajú režimu reštitučných predpisov (zákon
č. 229/1991 Zb., č. 330/1991 Zb. a č. 503/2003 Z.z.). Oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosti prevzal
štát v rozhodnom období od 25.02.1948 do 01.01.1990 bez právneho dôvodu, sa nemôže domáhať
ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov a to ani formou žaloby o určenie vlastníckeho
práva. Ak vlastnícke právo na štát v rozhodnom období prešlo a nedošlo k reštitúcii, je vlastnícka
žaloba vylúčená, pretože ustanovenia reštitučných zákonov nie je možné obchádzať podaním určovacej
žaloby na súd a tým skôr nie je možné tieto predpisy obchádzať vystavením notárskej zápisnice
o osvedčení nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním (navyše listinami nijako nepodloženými).
Vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. K. sú teda pôvodní vlastníci. Majetok,
ktorý bol vo vlastníctve JRD na základe zákona č. 81/1949 Zb. mohol byť reštituovaný, čo sa však v
zmysle preskúmaných listín nestalo. Neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého by pozemkové
spoločenstvo Nandraž nadobudlo k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícky titul.

5. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že zákon č. 181/1995 stanovil aj to, že členstvo v spoločenstve je
zo zákona spojené s vlastníctvom podielu k spoločnej nehnuteľnosti, z čoho analogicky vyplýva,
že spoločenstvo nemôže byť vlastníkom podielu k spoločnej nehnuteľnosti. Ďalej mal žalovaný za
preukázané, že žalobca nemôže byť vlastníkom žiadneho podielu na spoločnej nehnuteľnosti aj z
iného dôvodu. Zákonom č. 97/2013 bola určená zákonná lehota, v rámci ktorej si mali pozemkové
spoločenstvá upraviť svoje pomery. Do jej uplynutia mali byť ako spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti
pozemkového spoločenstva zapísaní jeho členovia. Nejde preto o porušenie zákazu retroaktivity,
ako to tvrdí odvolateľ. Podľa platnej úpravy, po uplynutí dodatočnej lehoty na úpravu pomerov skôr
vzniknutých pozemkových spoločenstiev, už pozemkové spoločenstvo nemôže mať vlastníctve spoločnú
nehnuteľnosť. Táto podmienka vyplýva z § 9 ods. 9 zákona č. 97/2013, podľa ktorého je prevod alebo
prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo k spoločne obhospodarovanej
nehnuteľnosti na spoločenstvo zakázaný. Účelom tohto ustanovenia je, aby spoločná nehnuteľnosť
alebo jej podiel, neboli vo vlastníctve pozemkového spoločenstva.

6. Žalovaný uzavrel, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona
ex lége a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným
schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti (R 39/1998).
Ďalej poukázal na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak, pričom ako vyplýva z vyššie uvedeného, opak bol preukázaný.

Žalobné body

7. Žalobca sa žalobou podanou správnemu súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného, ako aj predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a zaviazal žalovaného na
náhradu žalobcových trov konania. Žalobca namietal prekročenie právomoci a pôsobnosti žalovaným,
ako aj prvostupňovým orgánom, nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom, ako
aj žalovaným, nesprávny procesný postup, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia,
ktoré vady neodstránil ani žalovaný ako odvolací orgán a nesprávne právne posúdenie predmetných
pozemkov ako spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca namietal, že ani prvostupňový, ani druhostupňový
správny orgán nebol oprávnený preskúmať vlastnícke právo osôb zapísaných v katastri vo vkladovom
konaní a tak preskúmavať správnosť predchádzajúceho zápisu vlastníctva žalobcu vykonaného na
základe osvedčenia o vlastníctve nehnuteľností N: XXX/XX, NZ: XXX/XX zo dňa 28.12.1995, pod
Z-246/1996-10/96, je len evidenčného charakteru a deklaruje vlastníctvo získané vydržaním. Žalovaný
nesprávne aplikoval § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona. Preukázanie opaku zápisu vlastníckeho práva
môže podľa žalobcu predbehnúť len v súdnom konaní a nie v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho
práva do katastra.

8. Žalobca namietal, že v danom prípade nešlo o spoločnú nehnuteľnosť, pretože výlučným vlastníkom
je žalobca.

9. Žalobca namietal nesprávny postup žalovaného, keď prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný
v konaní prijali dôkazy a podania a argumenty osôb, ktoré neboli účastníkmi konania. Žalobca namietal
tiež, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. V 1563/16 z 27.01.2017 nemá uvedený
skutočný dátum vyhotovenia, pretože žalobca bol nahliadnuť 30.01.2017 do spisu a takéto rozhodnutie



sa v spise nenachádzalo. Preto ide o nulitný právny akt z dôvodu, že nebolo vydané v deň, ktorý je na
ňom uvedený.

10. Žalobca namietal, že v prípade, že mal prvostupňový správny orgán pochybnosť o vlastníctve
pozemkov na LV č. XXX, mal postupovať podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona. Pokiaľ existuje
spor o vlastnícke právo, tak potom je na preukázanie opaku zápisu vlastníckeho práva na LV
príslušný rozhodnúť len súd v riadnom súdnom konaní podľa civilného sporového poriadku na základe
žaloby. Správny orgán potom bol povinný rozhodnúť o vklade vlastníckeho práva a nemal oprávnenie
rozhodovať, či osoba zapísaná na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva ako vlastník, je
v skutočnosti vlastníkom predmetných nehnuteľností alebo nie. Rozsah prieskumu u kúpnej zmluvy
je daný § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Oprávnenie skúmať, či prevodca je oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou správnemu orgánu prináleží len z toho hľadiska, či ide o vlastníka zapísaného
na LV, a či nedošlo k zmene, ktorá by mu znemožňovala nakladanie s nehnuteľnosťou - napríklad
vyhlásenie konkurzu, pozbavenie spôsobilosti na právne úkony a pod. Žalobca je zapísaný ako vlastník
predmetných nehnuteľností na LV č. XXX na základe osvedčenia o vlastníctve nehnuteľností spísaného
notárskou zápisnicou. Notárske zápisnice majú charakter verejnej listiny, a preto ani prvostupňový
správny orgán, ani žalovaný neboli oprávnení skúmať splnenie podmienok vydržania už pri ich zápise,
čo ani neurobili, ale prvostupňový orgán im povolil na ich základe zápis vlastníctva predmetných
nehnuteľností záznamom pod Z-246/1996-10/96 bez vecného prieskumu. Vydržanie vlastníckeho práva
je preskúmateľné len súdom, preto je vylúčené z prieskumu katastrom. Teda ani pri následnom prevode
na základe kúpnej zmluvy z 03.01.2017 nemôže byť predmetom prieskumu zápis vlastníctva žalobcu
na LV č. XXX k. ú. K.. Poukázal tiež na čl. 1 civilného sporového poriadku, podľa ktorého spory z
ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak
taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. Spory o vlastnícke právo prejednávajú na území
SR súdy a táto právomoc nebola zverená okresnému úradu či žalovanému. Vkladové konanie ani nie
je sporovým konaním, kde by strany mohli preukazovať svoje subjektívne práva, a preto žalobca ani v
rámci vkladového konania nemal možnosť preukázať svoje vlastnícke právo.

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zopakoval dôvody napadnutého rozhodnutia a doplnil, že pôvodnými
vlastníkmi časti parciel predmetných nehnuteľností boli Bývalí urbarialisti obce Nandraž a časti
parciel Spoločnosť urbarialistov a pasienkárov Nandraž. Zriadením JRD Nandraž prešlo vlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam na JRD Nandraž zo zákona č. 81/1949 Zb. Urbariát zanikol bez právneho
nástupcu, a teda ani žalobca nemohol byť ich právnym nástupcom. Predmetné nehnuteľnosti v zmysle
preskúmania listín neboli reštituované pôvodnými vlastníkmi. Zo zákona č. 181/1995 vyplýva, že členstvo
v spoločenstve je spojené s vlastníctvom podielu na spoločnej nehnuteľnosti, z čoho analogicky vyplýva,
že spoločenstvo nemôže byť vlastníkom podielu k spoločnej nehnuteľnosti. Nemôže byť ani podľa
nového zákona č. 97/2013 Z.z. Správny poriadok sa opiera o zásadu materiálnej pravdy a predpokladá
v prvom rade dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie. Bolo povinnosťou správneho orgánu, aby
zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplnil podklad pre rozhodnutie do tej miery, aby
bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Poukázal na znenie § 47 ods. 5 správneho poriadku,
podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať aj dátum vydania rozhodnutia, pričom sa nerozlišuje medzi
pojmom „vydanie rozhodnutia“ alebo „vyhotovenie rozhodnutia“ alebo „spísanie rozhodnutia“. Preto
žalobcova dedukcia o tom, že rozhodnutie nebolo vydané 27.01.2017, pretože tento dátum sa nezhoduje
s dátumom skutočného vyhotovenia rozhodnutia, sú irelevantné. Rozhodnutie bolo identifikované v
zmysle správneho poriadku a spĺňa všetky formálne náležitosti, teda nemôže ísť o nulitný akt. Podstatný
je deň doručenia rozhodnutia účastníkom konania, nakoľko od tohto dňa plynie lehota na podanie
opravného prostriedku a dátum skutočného spísania alebo vydania rozhodnutia spĺňa len formálnu
náležitosť. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.

12. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu k žalobe zotrval na tom, že kataster ani žalovaný nemôžu
preskúmavať záznamovú listinu. Toto pravidlo obchádzajú prieskumom právneho titulu zápisu
vlastníckeho práva, čo je neprípustné. K tvrdeniu žalovaného o aplikácii § 3 a § 32 správneho poriadku
uviedol, že § 31 ods. 1 katastrálneho zákona je lex specialis vo vzťahu k správnemu poriadku a je
ním vymedzený predmet prieskumu vo vkladovom konaní. Napadnúť hodnovernosť zápisu údajov o
vlastníctve v katastri možno len žalobou o určenie vlastníckeho práva na súde, pretože len tomu patrí
rozhodovať o vlastníctve s následkami na zápis v katastri.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov



13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona 162/2015 Z.z.
Správneho súdneho poriadku (SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal bez
nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a po preskúmaní veci z dôvodov uplatnených v žalobe
zistil, že žaloba nebola dôvodná.

14. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

15. Podľa § 34 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. 1) práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom
licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené
notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy
majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku
vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných
listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
3) na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

16. Podľa § 36 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z.z. 1) okresný úrad posúdi, či je predložená verejná
listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje
náležitosti podľa tohto zákona.
2) Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam
do katastra.

17. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva
a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi
katastra.

18. Podľa § 42 ods. 1 a 5 zákona č. 162/1995 Z.z. 1) na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je
spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená
zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
5) ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé
nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi
alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy.

19. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa
nesmú používať.

20. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 181/1995 Z.z. 1) spoločenstvo s právnou subjektivitou 17) sa zakladá
zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou (ďalej len "zmluva o založení") vlastníkov
podielov spoločnej nehnuteľnosti.
2) spoločenstvo podľa odseku 1 vzniká dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových
spoločenstiev, ktorý vedie príslušný obvodný lesný úrad.

21. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 2/1958 Sb.n. SNR zrušujú sa útvary bývalých urbarialistov,
komposesoráty a podobné spoločenstevné útvary, ktoré spoločne užívajú lesy, ďalej spoločenstevné
útvary vytvorené získaním lesa podľa zákonov o pozemkových reformách,

22. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 2/1958 Sb.n. SNR odovzdanie spoločných lesov do
obhospodarovania nedotýka sa doterajších vlastníckych pomerov spoločných lesov. Členovia zrušených
útvarov ostávajú spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich podielov.



(2) Pokiaľ spoločné lesy vlastnil zrušený útvar, prechádza vlastníctvo na členov zrušeného útvaru podľa
zásad vyslovených v predchádzajúcom odseku. Ak sa veľkosť podielov jednotlivých členov nedá zistiť,
platí, že sú spoluvlastníkmi každý rovnakým dielom

23. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku zákon sa vzťahuje na
a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí,1) a v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond,2) (ďalej len "pôda").

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k
pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára
1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

25. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo
výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe. Správny pri preskúmaní zákonnosti nie je v
postavení ďalšej inštancie v rámci administratívneho konania. Správny súd preto nemá oprávnenie
nezákonnosť konania a rozhodnutia za žalobcu z obsahu správneho spisu vyhľadávať, ani podľa neho
konkretizovať nekonkrétne žalobné námietky.

26. Žalobca v žalobných bodoch namietal nezákonnosť spočívajúcu v prekročení kompetencie skúmať
vlastnícke právo osôb zapísaných v katastri vo vkladovom konaní. Katastrálny zákon upravuje 3
spôsoby zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra a to vklad, záznam a poznámku, pričom s každým
z nich spája iné právne účinky. Vkladom sa do katastra nehnuteľností zapisujú práva uvedené v
§1 katastrálneho zákona medzi ktoré patrí pre preskúmavané konanie rozhodné vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, vtedy, ak ide o právo zo zmluvy, t.j. keď je predmetom zmluvy prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Vecno-právny účinok zmluvy, ktorou sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nastane vkladom do katastra, t.j. zápisom tohto práva na základe právoplatného rozhodnutia o povolení
vkladu. Záznamom sa do katastra zapisujú práva uvedené v § 1 katastrálneho zákona (ich vznik,
zmena, zánik) teda aj vlastnícke právo nadobudnuté z iných právnych titulov ako zmluva. Takýmto
spôsobom sa podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona do katastra zapisuje vlastnícke právo nadobudnuté
zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, práva
k nehnuteľnostiam osvedčené notárom a to na základe verejnej listiny alebo iných listín, ktoré podľa
zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam („iných listín“). Katastrálny zákon v § 34 používa legislatívnu
skratku verejná listina, ktorá znamená v zmysle § 8 ods. 1 písm. c) buď rozhodnutie štátneho orgánu
alebo notárske osvedčenie. Záznam má len evidenčné účinky. Na základe záznamu nevzniká vlastnícke
právo. Na rozdiel od toho vkladom vlastníckeho práva do katastra nadobúda zmluva vecno-právne
účinky a dochádza k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na nadobúdateľa. V tomto zmysle
má vklad konštitutívny účinok na rozdiel od zápisu vlastníckeho práva záznamom, ktorý takéto právne
účinky nemá. Záznam je takým zápisom práv do katastra, ktorý má len evidenčný účinok. Záznamom
sa zapisuje do katastra vlastnícke právo nadobudnuté na základe iného právneho titulu ako zmluvy,
ktoré bolo nadobudnuté na základe niektorých právnych skutočností, s ktorými zákon nadobudnutie
vlastníckeho práva spája. Z uvedeného vyplýva, že prieskum správneho orgánu v rozsahu danom v § 31
katastrálneho zákona a teda povinnosť skúmať predloženú zmluvu z hľadiska, či prevodca je oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou má obsah daný v závislosti od toho, či prevodca nadobudol vlastnícke
právo vkladom, alebo z iného právneho titulu. V prípade, že prevodca nadobudol vlastnícke právo
vkladom možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že obsah prieskumu pozostáva z toho, či prevodcom
je vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti a či u vlastníka nedošlo po
nadobudnutí vlastníckeho práva k obmedzeniu spôsobilosti s nehnuteľnosťou nakladať, prípadne či
nenastala iná nová skutočnosť alebo skutková udalosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak išlo o zápis vlastníckych práv prevodcu záznamom je potrebné pri skúmaní oprávnenia prevodcu
nakladať s nehnuteľnosťou skúmať, či prevodcovi svedčí niektorý z právnych titulov nadobudnutia
vlastníctva, či je obsahom katastra listina, „iná listina“ alebo verejná listina ktorou nadobudol alebo ktorou
bolo potvrdené nadobudnutie vlastníctva.

27. Žalobca v žalobe tvrdil, že predmetom kúpnej zmluvy boli lesné pozemky a trvalý trávnatý porast
evidované na LV č. XXX k .ú. K., kde výlučným vlastníkom je zapísaný žalobca na základe osvedčenia o



vlastníctve nehnuteľnosti N XXX/XX, NZ: XXX/XX zo dňa 28.12.1995. Takéto tvrdenie ale nie je súladné
s obsahom správneho spisu.

28. Žalovaný správne skúmal, či žalobca je osobou oprávnenou nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými
v predloženej zmluve, pre ktoré bol v katastri zapísaný ako vlastník záznamom. Žalovaný pri tomto
prieskume zistil, že existujúci právny rámec neumožňuje, aby nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali
právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov, komposessorátov a
podobných právnych útvarov mohli byť vo vlastníctve žalobcu ako pozemkového spoločenstva. Medzi
účastníkmi nebolo sporné, že predmetom zmluvy boli práve takéto nehnuteľnosti pôvodne v pozemkovej
knihe zapísané v prospech „Bývalých urbarialistov obce Nandráž“ a Československý štát. Žalovaný
správne poukázal na to, že vlastníctvo k poľnohospodárskej pôde vo vlastníctve takýchto útvarov
zo zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR prešlo na jednotné roľnícke družstvo. Tento zákon bol zrušený
zákonom č. 229/1991 Zb., ktorý bol prijatý, ako je v ňom uvedené, v snahe zmierniť majetkové krivdy,
ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 - 1989
a podľa ktorého si mohli uplatniť reštitučné nároky a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam a teda aj
spoluvlastníctvo k spoločným nehnuteľnostiam výlučne fyzické osoby. Takisto bolo možné tieto nároky
uplatniť podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Žalovaný konštatoval, že zo spisu nevyplýva, že by tak k
predmetným nehnuteľnostiam fyzické osoby urobili. Žalovaný ďalej poukázal na zákon č. 2/1958 Sb.n.
SNR, podľa ktorého došlo k zániku pozemkových spoločenstiev hospodáriacich s lesnými pozemkami..
Na základe tohto zákona prešli spoločné lesy do obhospodarovania Krajskej správy lesov a vlastníctvo
spoločných lesov prešlo podľa § 9 ods. 2 tohto zákona na jednotlivých členov zrušeného útvaru. To
znamená, že jednotliví členovia sa stali spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich
podielov a ak tieto nebolo možné zistiť tak každý rovným dielom. „Spoločnosť urbarialistov a pasienkárov
Nandráž“ vo vyhlásení obsiahnutom v notárskej zápisnici o „osvedčení vlastníctva“, na ktorú poukazuje
žalobca vyhlásila, že vydržacia doba skončila 1.1.1957. Zákon č. 2/1958 Sb.n. SNR nadobudol účinnosť
11.3.1958.

29. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že v predmetnom notárskom osvedčení bolo vyhlásenie
„Spoločnosti urbarialistov a pasienkárov Nandráž“ v zastúpení predsedom, ktorý vyhlásil, že vlastníctvo
nadobudla „Spoločnosť urbarialistov a pasienkárov Nandráž“ na základe oprávnenej držby za účinnosti
zák. č. 141/1950 Z.z. podľa § 116 a vydržacia lehota skončila 1.1.1957. Zápis na základe takejto listiny
mohol svedčiť „Spoločnosti urbarialistov a pasienkárov Nandráž“, ktorá v tom čase právne neexistovala.
Z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobca vznikol na základe zmluvy o založení pozemkového
spoločenstva zo dňa 27.1.1996, osvedčenie notára je zo dňa 28.12.1995. Žalobca bol založený zmluvou
zo dňa 27.1.1996, pričom vznikol zápisom do registra pozemkových spoločenstiev ako vyplýva z obsahu
správneho spisu na základe rozhodnutia Obvodného úradu v Revúcej o zápise žalobcu do registra
pozemkových spoločenstiev zo dňa 15.4.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.6.1996. Vo vzťahu
k pozemkom, ktoré tvorili časť prevádzaných nehnuteľností a ktoré boli pôvodne zapísané na LV
XXX, išlo o lesné pozemky parcela č. XXXX s výmerou 1 630 762 m2 pôvodne zapísaných na LV
v súlade so zápisom v pozemkovej knihe v prospech Československého štátu, následne na základe
notárskeho osvedčenia pre „Spoločnosti urbarialistov a pasienkárov Nandráž“, bol žalobca zapísaný
ako vlastník týchto nehnuteľností záznamom na základe žalobcovej žiadosti o zmenu nehnuteľnosti
na základe identifikácie parciel, pri ktorej bolo priložené aj rozhodnutie Obvodného lesného úradu z
3.7.2006, ktorým boli v registri pozemkových spoločenstiev vykonané zmeny zápisu. Z toho vyplýva,
že nešlo o listiny, na základe ktorých sa zapisuje záznamom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam podľa
§ 34 katastrálneho zákona. V správnom spise nebolo doložené nič z čoho by bolo možné usúdiť, že
žalobca je právnym nástupcom subjektu „Spoločnosť urbarialistov a pasienkárov Nandráž“, ktorej bolo
osvedčené vlastníctvo k nehnuteľnosti. Ani to nemohlo byť, pretože išlo o nonsubjekt. nakoľko takýto
subjekt, ktorý mal vydržať vlastnícke právo k 1.1.1957 musel zaniknúť na základe zákona č. 2/1958 Zb.
bez právneho nástupcu. V správnom spise nie je žiadny doklad ani údaje o existencii právnickej osoby
s takýmto názvom, ktorá by existovala v deň spísania notárskej zápisnice. Ani spoločenstvá, ktoré by
prípadne boli vytvorené na základe zákona č. 229/1991 Zb. alebo na základe zákona č. 330/1991 Zb. či
293/1992 sa právnymi nástupcami zaniknutého subjektu nemohli stať a ani pozemkové spoločenstvo
založené podľa zákona č. 181/1995 Z.z. Pre úplnosť treba dodať že bolo mimo vecný prieskum súdu
posudzovať či osvedčenie notára, na základe ktorého bol urobený zápis v katastri bolo osvedčením
vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva podľa § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
alebo osvedčením vlastníctva nehnuteľnosti podľa v čase spísania notárskej zápisnice platného znenia
zákona č. 293/1992 a tak posudzovať, či išlo o záznamuschopnú verejnú listinu .



30. Pokiaľ ide o pozemky parcely registra E XXXX/X-X a XXXX/XX. tak, tieto takisto neboli zapísané v
prospech žalobcu do katastra nehnuteľností na základe osvedčenia notára. Z obsahu spisu vyplýva, že
list vlastníctva č. XXX bol založený a prvý zápis vykonaný pod položkou zmien č. 162/91 v prospech
„Bývalých urbarialistov obce Nandráž“ s právnym titulom nadobudnutia vyvlastnením 10.12.1925 č.d.
XXXX a kúpou 3.12.1909 č.d. XXXX, pričom tento zápis bol vykonaný na základe vlastnej činnosti
orgánov geodézie podľa § 4 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 23/1964 Zb. a to na základe zápisov v
pozemkovej knihe. Možno k tomu uviesť, že išlo o evidentne nesprávny zápis, nakoľko predmetné
pozemky, resp. vlastníctvo k nim prešlo zo zákona č. 81/1949 Zb. dňom založenia na jednotné roľnícke
družstvo a to aj keď zápis nebol vykonaný v pozemkovej knihe. Takýto zápis zrejme mal uľahčiť
uplatňovanie reštitučných nárokov pre oprávnené osoby teda členov a prípadne zákonom ustanoveného
okruhu dedičov po členoch zaniknutého spoločenstva. Právny stav bol ale taký, že majetok zaniknutého
spoločenstva zo zákona prešiel do vlastníctva JRD, pričom oprávneným osobám, t.j. členom zaniknutých
spoločenstiev a vymedzenému okruhu ich dedičov, vzniklo právo uplatniť si nárok na vydanie týchto
nehnuteľností a tak reštituovať svoje spoluvlastnícke právo k nim podľa zákona č. 229/1991 Zb. a
podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Z obsahu správneho spisu vyplýva že tieto pozemky boli zapísané v
prospech žalobcu na základe Z- 800/06 a to bola žiadosť o zmenu nehnuteľností na základe identifikácie
parciel, ktorú podal žalobca a ku ktorej pripojil zmluvu o založení, dodatok k nej, uznesenie valného
zhromaždenia žalobcu, potvrdenie o pridelení identifikačného čísla, identifikáciu parciel LVE XXX a
LVE XXX a rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Revúcej zo dňa 30.7.2006. Z toho vyplýva, že
nie je tu žiadna verejná listina, ani „iná listina“ teda taká ktorou sa podľa zákona potvrdzujú práva
k nehnuteľnostiam, čiže listina v zmysle § 34 katastrálneho zákona, ktorá by potvrdzovala vznik a
existenciu právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva na základe ktorej by mohlo byť zapísané
vlastnícke právo žalobcovi. Keď žalovaný dospel k záveru, že údaje katastra sú nesprávne a teda
nehodnoverné, tak takýto záver bol správny. Rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Revúcej zo dňa
3.7.2006 je len rozhodnutím o tom čo sa zapíše do registra spoločenstiev ale určite nie rozhodnutím o
tom, že žalobca nadobúda vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.

31. Žalobná námietka týkajúca sa nesprávnosti právneho posúdenia prevádzaných nehnuteľností ako
spoločnej nehnuteľnosti neboli dôvodné. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalovaný správne posúdil
predmetné nehnuteľnosti ako majetok bývalých urbarialistov a podobných útvarov ako to vyplýva z
pozemkovej knihy, resp. z osvedčenia notára. Žalovaný právne vyargumentoval, že existujúci právny
rámec neumožňuje, aby žalobca bol vlastníkom predmetných nehnuteľností z dôvodu, že žalobcovi
chýba právny titul na základe ktorého by ho mohol nadobudnúť do výlučného vlastníctva. Navyše takáto
námietka je aj v rozpore s obsahom žalobcovej zakladajúcej zmluvy, kde sa uvádza že ide o spoločnú
nehnuteľnosť.

32. Námietky nezákonného postupu spočívajúceho v tom, že správny orgán prijal podania a argumenty
osôb, ktoré neboli účastníkom správneho konania, čím porušil procesné predpisy, neboli dôvodné. Podľa
§ 22 ods. 5 v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní,
ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Úlohou správneho orgánu je pri návrhu na vklad
vlastníckeho práva skúmať, či sú splnené podmienky na vklad. Katastrálny zákon neobsahuje žiadne
ustanovenia, ktoré by obsahovalo úpravu odlišnú od pravidiel obsiahnutých v § 3 a 32 zákona č. 71/1967
Zb. správneho poriadku, podľa ktorých je úlohou správneho orgánu zistiť skutočný stav veci a obstarať
si k tomu podklady. V § 31 ods. 1 a ods. 3 katastrálneho zákona stanovený rozsah prieskumu nič nemení
na tom, že správny orgán si na svoje rozhodnutie musí zaobstarať podklady tak, aby zistil skutočný
stav veci. Nie je právne významné, že tretie osoby podali oznámenie správnemu orgánu, týkajúcemu
sa prevádzaných nehnuteľností. Podstatné je, ktoré listiny tvorili podklad rozhodnutia. Správny orgán v
prvostupňovom rozhodnutí, resp. v jeho odôvodnení tieto vymenoval na str. 4, pričom zároveň uviedol,
čo z týchto listín zistil. Nemôže byť procesným pochybením správneho orgánu, že tretie osoby doručia
správnemu orgánu oznámenie a ani to, že správny orgán túto skutočnosť uvedie v popise priebehu
konania v odôvodnení písomného vyhotovenia rozhodnutia.

33. Námietka, že správny orgán mal postupovať podľa § 31 písm. a) katastrálneho zákona v prípade ak
mal pochybnosti o vlastníctve nehnuteľnosti nebola dôvodná. Správny orgán má povinnosť postupovať
podľa § 31 písm. a) katastrálneho zákona v prípade, že bolo začaté konanie o predbežnej otázke.
Žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že v preskúmavanej veci bol takýto dôvod na prerušenie konania



naplnený a teda, že začalo konanie o predbežnej otázke. Možno súhlasiť so žalobcom, že o spore o
vlastnícke právo je oprávnený rozhodnúť výlučne súd. V predmetnom prípade žalovaný nerozhodoval
o spore o vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Patrí do kompetencie správneho orgánu posúdiť vo
vkladovom konaní, či sú alebo nie sú splnené podmienky na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Žalovaný sa napadnutým rozhodnutím od tohto predmetu konania neodklonil. Žalobca
sa nestal vlastníkom na základe vkladu vlastníckeho práva zo zmluvy. Žalobca bol za vlastníka zapísaný
záznamom, na základe žalobcovej žiadosti o zmenu nehnuteľnosti na základe identifikácie parciel zo
dňa 6.7.2006. Subjekty, ktorým pred týmto záznamom svedčilo vlastnícke právo podľa zápisu v katastri
nehnuteľností boli ako je vyššie uvedené „Bývalí urbarialisti obce Nandráž“ a „Spoločnosti urbarialistov
a pasienkárov Nandráž“ . „Bývalí urbarialisti obce Nandráž“ boli zapísaní v súlade s posledeným
zápisom v pozemkovej knihe vložka č. XXX k.ú. K.. Išlo o zápis na liste vlastníctva č. XXX. Tento
subjekt zanikol na základe zákona č. 81/1949 Zb. bez právneho nástupcu a nie je ním ani žalobca.
„Spoločnosti urbarialistov a pasienkárov Nandráž“ bola zapísaná ako vlastník nehnuteľností pôvodne
zapísaných na LV č. XXX, potom na LV č. XXX parcela č. XXXX , na základe notárskeho „osvedčenia
o vlastníctve nehnuteľností“ ktorá podľa tohto osvedčenia mala vlastníctvo nadobudnúť 1.1.1957. Ak
v tom čase existovala, čo je mimo tento súdny prieskum , musela zaniknúť podľa zákona č. 2/1958
Zb.. Zrušením zákona č. 81/1949 Zb. a č. 2/1958 Zb. zákonom č. 229/1991 Zb. samozrejme nedošlo
k obnoveniu zaniknutých subjektov. Tieto boli zrušené bez právneho nástupcu. Žalovaný vykonanou
právnou analýzou existujúceho právneho rámca správne dospel k záveru, že pokiaľ ide o majetok, ktorý
žalobca nenadobudol na základe zmluvy ktorej vklad bol povolený rozhodnutím správneho orgánu a ide
o nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave majetkových pomerov bývalých urbarialistov a
podobných útvarov, tieto môžu byť podľa platnej právnej úpravy len vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve
fyzických osôb ako členov alebo právnych nástupcov členov týchto zaniknutých útvarov.

34. Ako z vyššie uvedeného vyplýva žalovaný vec správne právne posúdil keď dospel k záveru, že
kataster obsahuje nesprávny údaj o vlastníctve predmetných pozemkov žalobcom a tento údaj preto
nie je hodnoverný a nemožno ho použiť. Inak povedané záznamom sa zapisuje vlastnícke právo
nadobudnuté z iného právneho titulu ako zo zmluvy. Ak takéhoto právneho titulu niet ( nie je obsiahnutý
v dokladoch na základe ktorých bol záznam vykonaný) tak záver o tom, že údaj zapísaný do katastra
záznamom je údajom nehodnoverným, predstavuje úvahu ktorej nemožno nič vytknúť. V žiadnom
prípade nejde o preskúmavanie právneho titulu nadobudnutia, tzn. správnosti alebo nesprávnosti
verejnej listiny ale o skúmanie, či existuje právny titul nadobudnutia, či je obsahom katastra listina ktorá
takýto právny titul nadobudnutia obsahuje, alebo ho potvrdzuje a zároveň, či ide o záznamuschopnú
listinu. a teda či predávajúci je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou. Možno k tomu ešte dodať, že je
právne bezvýznamné to, ako dlho bol v katastri nesprávny nehodnoverný údaj.

35. Žalobnej námietke ničotnosti napadnutého rozhodnutia nebolo možné vyhovieť, nakoľko napadnuté
rozhodnutie takouto vadou netrpí. Ničotné je rozhodnutie správneho orgánu, ktoré tento vydal bez
zákonom daného oprávnenia vo veci rozhodnúť, čiže rozhodnutie je ničotné pre nedostatok právomoci
orgánu, ktorý ho vydal alebo v prípade, keď správny orgán vydá rozhodnutie bez toho, aby bol na
takéto rozhodnutie vecne príslušný. Napadnuté rozhodnutie takouto chybou rozhodne netrpí a to žalobca
ani netvrdí. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie nemá správny dátum čo vyvodil z toho, že rozhodnutie bolo
datované 27.1.2017, pričom ešte 30. 1.2017 sa v spise nenachádzalo a fyzicky neexistovalo, pretože v
tento deň bolo nahliadnuté do správneho spisu a takéto rozhodnutie tam nebolo. Žalobca túto námietku
založil na stotožnení dňa vydania a dňa písomného vyhotovenia rozhodnutia. Rozhodovací proces
správneho orgánu vychádza z procesných pravidiel, na ktorých je administratívne konanie založené.
Správny orgán musí zhromaždiť podklady pre svoje rozhodnutie, musí následne tieto vyhodnotiť a
formulovať z nich zistené skutočnosti a skutkové závery a následne ich právne posúdiť a tak dospieť
k rozhodnutiu vo veci a až následne vyhotoviť písomné znenie rozhodnutia s náležitosťami podľa § 47
Správneho poriadku. Potom ak správny orgán v písomnom vyhotovení rozhodnutia uvedie dátum kedy
k rozhodnutiu dospel, nemôže takýto postup predstavovať nezákonný postup a už vôbec nie ničotnosť
rozhodnutia. Ani nesprávny dátum vydania rozhodnutia uvedený na jeho písomnom vyhotovení pokiaľ
by ho nebolo možné považovať za zrejmú nesprávnosť písomného vyhotovenia rozhodnutia, nemôže
byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Správny súd môže prihliadnuť len na podstatné
vady konania a nie na akékoľvek vady (§ 191 SSP). Ako správne uvádza žalovaný žalobca nesprávnym
dátumom vydania rozhodnutia na jeho písomnom vyhotovení nemohol byť ukrátený na svojich právach,
nakoľko lehota na podanie opravného prostriedku plynie účastníkovi konania až odo dňa oznámenia
administratívneho rozhodnutia účastníkovi konania.



37. Navyše možno uviesť, že žalobca v žalobe nenamietal nesprávnosť právnej argumentácie
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, namietal len to, že správny orgán prekročil svoju
právomoc vo vkladovom konaní skúmať správnosť predchádzajúceho zápisu vlastníctva žalobcu. Takýto
žalobný dôvod nezákonnosti nemohol obstáť tak ako je vyššie uvedené.

38. Na základe vyššie uvedeného súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia predchádzajúceho
konania z dôvodov nezákonnosti uplatnenej v žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Preto
žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

39. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa §
147 SSP, podľa ktorého na náhradu trov konania má plné právo len žalobca, ktorý je v konaní celkom
alebo z časti úspešný.

40. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Člen senátu
JUDr. Peter Molčan rozsudok nepodpísal z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho
expedovania.