Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sa/5/2018 z 26. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2018, sp. zn. 28Sa/5/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6018200214.3 Krajský súd Banská Bystrica | 28Sa/5/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6018200214.3 | 2018-09-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Nečinnosti orgánu verejnej správy Citované ustanovenia: § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., § 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b2afccf-9fdd-4780-9705-0b39492be6b9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200214.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sa/5/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200214
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200214.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu
ITIMEX, a.s., Kukučínova č. 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 425 666, zastúpeného advokátom JUDr.
Ondrej Zachar, Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29.
augusta 8-10, 813 63 Bratislava o nečinnosť žalovaného v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne pobočka Levice, č. 700-1310014816-GC04/16 zo 7. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava je povinná konať a rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. k. 700-1310014816-GCO4/16 zo dňa 7. januára
2016 v lehote do 30 dní.
Žalobcovi priznáva náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník.
Žalovaná je povinná zaplatiť trovy konania v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude
určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa pobočka Levice rozhodnutím č. 700-1310014816-GC04/16 zo dňa 7. januára
2016 predpísala žalobcovi penále v sume 20 720,22 EUR. Rozhodnutie bolo doručené prostredníctvom
pošty na doručenku do vlastných rúk s obsiahnutými údajmi o prevzatí zásielky 20.1.2016,
o neúspešnom pokuse o doručenie zásielky s výzvou na opakované doručenie dňa 13.1.2016, o
opakovanom doručovaní 14.1.2016 a o dni uloženia zásielky 14.1.2016.
2. Žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podaním zo dňa 3.2.2016 doručeným
prvostupňovému správnemu orgánu 5.2.2016. Odvolanie bolo podané na poštovú prepravu 3.2.2016.
3. Žalovaná žalobcovi oznámila listom zo dňa 4.4.2016, označeným ako vyjadrenie k odvolaniu, ktorý
bol žalobcovi doručený 11.4.2016, že žalobca podal odvolanie na poštovú prepravu 3.2.2016, čo bolo
po zákonnej lehote 15 dní odo dňa oznámenia prvostupňového rozhodnutia. Uviedla, že prvostupňové
rozhodnutie zo dňa 7.1.2016 bolo žalobcovi doporučene „opakovane doručené“ do vlastných rúk.
Zásielka bola oznámená a zároveň Slovenskou poštou uložená dňa 14. januára 2016. Poukázala na
znenie § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení, podľa ktorého ak nebol adresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenie zdržiava,
doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a
hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a
adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní
od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení
nedozvedel. Pre počítanie lehôt platí § 29 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a §
122 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého lehota určená podľa dní začína dňom, ktorý nasleduje po
udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu



alebo sviatok je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Zásielka bola uložená
14. januára 2016, preto sa za deň doručenia považuje 18. január 2016, keďže 17. januára 2016
bola nedeľa. Prvostupňové rozhodnutie po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3. februára 2016, keďže posledným dňom lehoty na
podanie odvolania bol 2. február 2016. Zákon o sociálnom poistení nedovoľuje žalovanej preskúmať
rozhodnutie na základe oneskorene podaného odvolania. Právoplatné rozhodnutie je teda záväzné,
nezmeniteľné a preto aj nenapadnuteľné riadnym opravným prostriedkom.
Žalobné body -podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
4. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 29. marca 2018 domáhal, aby správny súd uložil žalovanému
povinnosť konať a rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka Levice
č. k. 700-1310014816-GC04/16 zo 7. januára 2016 v lehote 10 dní od právoplatnosti jeho rozhodnutia.
Zároveň žiadal, aby súd žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca ďalej uviedol, že
pred podaním žaloby vyčerpal prostriedok nápravy podaním sťažnosti na nečinnosť žalovaného podľa
zákona č. 9/2010 Z. z. čo však neviedlo žalovaného ku konaniu.
5. Podľa žaloby žalovaná je nečinná z dôvodu, že nerozhodla o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne pobočka Levice č. 700-1310014816-GC04/16 zo 7. januára 2016 a potvrdila
len prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán postúpil žalobcovo odvolanie žalovanej,
avšak žalovaná o ňom nerozhodla, čím žalobcovi odňala právo konať a domáhať sa svojho práva
pred príslušným orgánom a zároveň domáhať sa preskúmania rozhodnutia súdom, keďže nie je čo
preskúmať, keďže rozhodnutie neexistuje.
6. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním v zákonom stanovenej lehote.
Prvostupňové rozhodnutie prevzal 20.1.2016 a lehota na podanie odvolania uplynula 4.2.2016.
Odvolanie podal na poštovú prepravu 3.2.2016, čim bola zákonná lehota na podanie odvolania
dodržaná. V predmetnom konaní bolá žalovaný informovaná, že členovia predstavenstva boli na
zahraničnej služobnej ceste. Toto malo okrem iného za následok, že k prevzatiu predmetného
rozhodnutia sťažovateľom nemohlo reálne dôjsť skôr.

7. Žalobca namietal, že žalovaná nedostatočne preskúmala splnenie podmienok pre uplatnenie fikcie
doručenia. Zákonná konštrukcia náhradného doručenia vychádza z toho, že adresát sa v čase doručenia
v mieste doručenia zdržiaval. Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou,
ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu orgánu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca
postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ust. § 212 ods. 4 zákona osvedčuje pravdivosť toho,
čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu,
čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že adresát sa v mieste doručenia
zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takom prípade je
povinnosťou rozhodujúceho orgánu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou
v tomto prípade sťažovateľa, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho
prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržoval. Záver o účinnom
náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase
doručovania zdržoval (žalobca pritom poukázal na rozhodnutie NS SR 6CdO 239/2011).

8. Podľa žalobcu nebola splnená podmienka pre aplikáciu fikcie doručenia a to, aby bol adresát poštovým
doručovateľom vhodným spôsobom upovedomený o tom, že písomnosť príde znovu doručiť v určený
deň a hodinu. Reálne takéto oznámenie doručené nebolo.

9. Žalovaná nerozhodla o odvolaní žalobcu, ale mu zaslala vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom zahrnula
svoje domnienky a úvahy bez možnosti žalobcu právne relevantne sa voči nemu brániť. Takýmto
postupom žalovaná odňala žalobcovi akékoľvek právo na využitie prostriedkov procesnej právnej
obrany.
10. Žalobca namietal, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. III.ÚS/282/08,
I.ÚS/225/08) je nečinnosťou pasivita orgánu verejnej správy vo veciach, ktoré mu boli predložené
na rozhodnutie aj keď niet zákonnej prekážky alebo faktickej prekážky, aby rozhodli. V predmetnom
prípade takáto prekážka nebola daná. Paušálny odkaz, že zákon žalovanému nedovoľuje preskúmať
prvostupňové rozhodnutie na základe oneskorene podaného odvolania je nekonkrétny, vágny a
nepravdivý, nemajúci oporu v žiadnom konkrétnom ustanovení zákona. Nečinnosť v tomto prípade
spočíva v tom, že žalobkyňa tvrdí nedostatok právomoci a vec vybavila iba listom. V konaní nie je žiadna
prekážka na vydanie rozhodnutia o odvolaní žalovanou a napriek tomu o odvolaní nekoná. Takýto postup
je v rozpore s § 218 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého má povinnosť odvolanie preskúmať a o



ňom rozhodnúť. Žalobca poukázal na obdobný prípad, kde bolo žalovanej rozhodnutím Krajského súdu
Bratislava uložená povinnosť rozhodnúť o odvolaní č. k. 1S/37/2011. Žalovaná je povinná rozhodnúť
o odvolaní bez ohľadu na to, či bolo podané riadne a včas alebo oneskorene. Žalobca na pojednávaní
uviedol, že žalovaná poukazovala vo svojom vyjadrení na rozhodnutia NS SR z obdobia rokov 2011 až
2012, avšak táto rozhodovacia prax bola prekonaná neskoršími rozhodnutiami napr. 3Sžf/29/2016, kde
sa konštatuje, že došlo k posunu v rozhodovacej činnosti NS SR, v zmysle ktorého je potrebné dávať
prednosť faktickému doručeniu pred doručením fikciou. Okrem toho, ak by chcela žalovaná uplatniť fikciu
doručenia, musela by vykonať dokazovanie, čo vyplýva z vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu.
11. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na to, že je nesprávne tvrdenie
žalovanej, že zákon o sociálnom poistení jej neukladá povinnosť preskúmať oneskorene podané
odvolanie a rozhodnúť o ňom vo forme rozhodnutia. Odvolanie bolo doručené prvostupňovému
správnemu orgánu, ktorý ho ako také posúdil a odstúpil vec na rozhodnutie žalovanému. Ďalší procesný
postup upravuje § 218 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je žalovaná povinná rozhodnúť
o podanom odvolaní. Poukázal na rozhodnutia v obdobných veciach Krajského súdu Bratislava I
S/37/2011 z 7.11.2013 a KS Košice 9Sa/2/2017 z 8.12.2017. Žalovaný uviedol citáciu z
uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého aplikovať ustanovenia náhradného
doručenia možno iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Náhradné doručenie je len
subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané,
spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého
dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa článku 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s článkom 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Správny súd v tej
súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/81/2015 zo dňa 21. januára 2017. V uvedenom
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR tento konštatoval, že je vylúčené aplikovať inštitút náhradného
doručenia v prípade, že si adresát zásielku osobne prevzal na pošte. Taký postup by bol v rozpore
s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s
princípom právnej istoty. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí poukázal aj na nález Ústavného súdu SR II
ÚS/65/2010-49. Žalovanej sa rozhodnutie nevrátilo ako neprevzaté v odbernej lehote. Žalobca má preto
nepochybne za to, že odvolanie podával v lehote, a preto nebol dôvod argumentovať k problematike
nedodržania lehoty, ktorú argumentáciu vo svojom vyjadrení k žalobe vyžaduje žalovaná. Žalobca
prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní poukázal na to, že žalovaná vo svojom vyjadrení
poukázala na rozhodnutia NS SR z roku 2011 a 2012, pričom najvyšší súd sa od tejto svojej rozhodovacej
praxe odklonil tak, ako je to vyjadrené v rozhodnutí 3Sžf/29/2016 zo dňa 23.11.2017. Poukázal tiež na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžk/16/2017, ktoré bolo síce vydané v daňovom konaní, ale pri obdobne
právnej úprave ho možno použiť aj na prejednávanú vec, pričom z tohto rozhodnutia vyplýva, že
oznámenie o tom, že odvolanie bolo podané oneskorene, nespôsobuje žiadne ukončenie konania a
poukázal tiež na to, že bolo práve na voľbe žalobcu, či zvolí ako prostriedok právnej ochrany žalobu
o nečinnosť žalovanej alebo požiada o preskúmanie listu, ktorý bol žalobcovi zaslaný ako vyjadrenie k
podanému opravnému prostriedku.
Podstatné zhrnutie argumentov vo vyjadreniach žalovanej
12. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobcovi bolo rozhodnutím pobočky Sociálnej
poisťovne Levice č. 700-1310014816-GC04/16 zo dňa 7. januára 2016 predpísané za obdobie február
2010 a marec 2010 penále v sume 20 720,22 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie,
ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené 5. februára 2016 a na poštu podané dňa 3.
februára 2016. Žalovaná listom č. 29488-2/2016-BA zo dňa 4. apríla 2016 označeným ako „Vyjadrenie k
odvolaniu“ oznámila žalobcovi, že lehota na podanie odvolania uplynula 2. februára 2016 a prvostupňové
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3. februára 2016. Následne 25. apríla 2016 bola prvostupňovému
správnemu orgánu doručená žiadosť o obnovu konania od žalobcu, o ktorej bolo rozhodnutím zo dňa 7.
januára 2016 rozhodnuté tak, že žiadosti nebolo vyhovené. Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu
bolo žalovanou zamietnuté. Žalobca požiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo
potvrdené zamietnutie návrhu na obnovu konania žalobou na správny súd, ktorá bola oneskorene
podaná, a preto odmietnutá rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici 28Sa/2/2017-45 z 18.
januára 2018. K žalobným námietkam nezákonnosti žalovaná uviedla, že účinky doručenia podľa §
212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nastanú tretí deň od uloženia písomnosti na pošte bez ohľadu
na skutočnosť, či si adresát uloženú písomnosť vyzdvihne po uplynutí troch dní od uloženia alebo
nevyzdvihne vôbec. Vyzdvihnutie zásielky po troch dňoch od jej uloženia už nemá vplyv na účinky
doručenia podľa tohto ustanovenia zákona. Sociálna poisťovňa vychádza z doručenky ako relevantného
dôkazu, ktorý preukazuje doručenie písomnosti. Údaje v nej uvedené považuje za správne, kým sa
nepreukáže opak. Teda osobitne neskúma, či sa účastník konania v čase doručovania písomnosti



v mieste doručenia zdržiaval. Z doručenky rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa
7. januára 2016 vyplýva, že u žalobcu bol vykonaný neúspešný pokus doručenia 13. januára 2016.
Druhý opakovaný pokus bol takisto neúspešný a uskutočnil sa dňa 14. januára 2016 a v tento deň
bola písomnosť uložená na pošte. Tretí deň pripadol na deň pracovného pokoja, a preto posledný
deň trojdňovej lehoty skončil 18. januára 2016. Dňom doručenia bol teda 18. január 2016. Na účinky
doručenia nemá vplyv ani prípadné prevzatie tejto zásielky po uplynutí troch dní od uloženia na pošte.
Sociálna poisťovňa nezodpovedá za dodržanie zákonného postupu pri doručovaní doporučenej zásielky
zo strany Slovenskej pošty a nenesie následky za spôsob upovedomenia adresáta o tom, že doručovateľ
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/109/2011 z 23. júna 2011, podľa ktorého pri doručovaní poštou sa
miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi.
Na doručenke v predmetnej veci boli všetky potrebné údaje na to, aby sa zásielka považovala za
doručenú v súlade s § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Žalobca vo svojom odvolaní proti
rozhodnutiu nenamietal, že v čase doručovania sa nezdržoval v mieste doručenia. Až v návrhu na
obnovu konania uviedol, že členovia predstavenstva spoločnosti boli na zahraničnej služobnej ceste a
odvolanie nemal kto podpísať. V žiadnom z podaní neuviedol, že sa v čase doručovania rozhodnutia
nezdržiaval na adrese doručenia, ani o tom nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Poukazoval len na
to, že v lehote na podanie odvolania bola kompetentná osoba, ktorá mohla odvolanie podpísať na
zahraničnej služobnej ceste. Toto ale nemá vplyv na správnosť postupu žalovanej. Žalovaná ďalej
uviedla, že zákon o sociálnom poistení v rámci odvolacieho konania (§ 214 a nasl.) neukladá žalovanej
povinnosť preskúmať oneskorene podané odvolanie a rozhodnúť o ňom vo forme rozhodnutia. Keďže
odvolanie bolo podané po uplynutí lehoty na jeho podanie, nebolo možné ho kvalifikovať ako odvolanie
a nemohlo byť vybavené postupom, ktorý je určený pre preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí
(§ 218 zákona o sociálnom poistení). Práve odvolanie, ktoré bolo žalobcom podané oneskorene,
predstavuje zákonnú prekážku na to, aby Sociálna poisťovňa - ústredie ako odvolací orgán mohla konať
a rozhodovať. Preto žalovaná postupovala správne, keď prvostupňové rozhodnutie nepreskúmala v
rámci odvolacieho konania. Žalovaná k žalobnej námietke, že prvostupňový správny orgán postúpil vec
žalovanej v zmysle § 217 ods. 2 zákona o sociálnom poistení uviedla, že prvostupňový správny orgán
nemohol podanému odvolaniu vyhovieť, a preto bol povinný, bez ohľadu na skutočnosť, či bolo podané
včas alebo oneskorene, postúpiť ho odvolaciemu orgánu. Zákon v § 217 ods. 2 neukladá odvolaciemu
orgánu povinnosť rozhodnúť o postúpenom odvolaní. Žalovaná preto navrhla, aby súd žalobu zamietol.
Na pojednávaní zdôraznila, že žalobca mení dôvody, pre ktoré považuje postup žalovanej za nesprávny.
Žalobca až v žalobe tvrdil, že mu nebolo doručené prvostupňové rozhodnutie fikciou. Na doručenke s
prvostupňovým rozhodnutím je jasne a zrozumiteľne uvedené, že žalobca nebol zastihnutý, čo znamená,
že sa v mieste zdržiaval a doručenka túto skutočnosť osvedčila. Žalobca po pojednávaní podaním z
26. septembra 2018 doplnil, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/29/2016
z 18. októbra 2017, ktoré sa týka inštitútu náhradného doručenia, bolo predmetom zasadnutia Správneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 14. mája 2018, kde bolo vo výsledku
prijaté rozhodnutie, že toto rozhodnutie nebude zverejnené ako judikát v zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk NS SR. Z toho žalovaná vyvodila, že Správne kolégium Najvyššieho súdu SR nezdieľa
rovnaký právny názor ako ten, ktorý bol vyjadrený v tomto rozhodnutí.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
13.Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec
prejednal na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.
14. Podľa § 2 ods. 1 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 4 písm. d) SSP d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej
osoby v oblasti verejnej správy.
16. Podľa § 242 ods. 1 SSP (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu
verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
17. Podľa § 250 ods.1 SSP (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením
uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne
začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí
a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo
oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.



18. Podľa § 172 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj zákon o sociálnom
poistení) (1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. (2) V konaní vo veciach sociálneho
poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom
rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov
právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna
poisťovňa.
19. Podľa § 186 ods. 3 zákona o sociálnom poistení (3) Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania
musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené
dátumom podania.
20. Podľa § 179 ods. 1, písm. b) zákona o sociálnom poistení (1) Do pôsobnosti ústredia patrí b)
rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti
pobočky.
21. Podľa § 210 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení (1) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne
vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).
(2) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1
najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť
najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.
22. Podľa § 212 ods. 1, 3, 4 zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie sa účastníkovi konania
oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň
jeho oznámenia. (3) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných
rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných
rúk sa doručujú rozhodnutia
a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,
b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,
c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) o uložení pokuty a penále,
d) o prerušení konania,
e) o zastavení konania.
(4) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste
doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť
v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť
na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do
troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o
uložení nedozvedel.
23. Podľa § 214 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (1) Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa
účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.
24. Podľa § 215 ods. 2, 5 zákona o sociálnom poistení (2) Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní
odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm.
a) ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. (5)
Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 217 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (2) Ak o odvolaní nerozhodne organizačná
zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami
doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď
mu odvolanie došlo.
26. Podľa § 218 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené
nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak
odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
27. Žalobca sa žalobou domáhal ochrany pred nečinnosťou žalovanej. Žalovaná je v zmysle § 4 písm. d)
Správneho súdneho poriadku na účely Správneho súdneho poriadku orgánom verejnej správy, ktorému
zákon o sociálnom poistení zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach právnických a
fyzických osôb, keď v § 172 ods. 2 zákona o sociálnom poistení stanovil, že v konaniach vo veciach
sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a
účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom
sociálna poisťovňa. Nečinnosťou orgánu verejnej správy je nielen absencia konania stanoveného



zákonom ale aj taký jeho postup, ktorý je v rozpore so zákonom stanoveným postupom. Podľa článku
2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu, a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pre žalovanú platí, že rozsah a spôsob jej konania je
ustanovený zákonom č. 461/2003 Z. z., keď podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na konanie
vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa zákona
o sociálnom poistení je povinnosťou žalovanej rozhodnúť o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
pobočky sociálnej poisťovne. Žiadny iný postup pre prípad podaného odvolania tento zákon neupravuje.
To znamená, že zákonom nie je daný iný spôsob vysporiadania sa s podaným odvolaním účastníka
konania. Neobstojí preto argumentácia žalovanej, že zákon o sociálnom poistení nedovoľuje žalovanej
preskúmať právoplatné prvostupňové rozhodnutie napadnuté oneskorene podaným odvolaním. Podanie
podľa § 186 zákona o sociálnom poistení je potrebné posudzovať vždy podľa jeho obsahu. Podanie
žalobcu zo dňa 3. februára 2016 označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
pobočka Levice č. 700-1310014816-GCO4/16 zo dňa 7. januára 2016“ je bez akýchkoľvek pochybností
tak podľa jeho obsahu ako aj označenia odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
pobočka Levice č. 700-1310014816-GCO4/16 zo dňa 7. januára 2016.
28. Žalovaná je podľa § 179 ods. 1, písm. b) zákona o sociálnom poistení vecne príslušná a teda
aj oprávnená a povinná rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých prvom stupni rozhodujú
pobočky. V týchto veciach je potrebné vydať rozhodnutie, ako to prikazuje § 210 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, podľa ktorého organizačné zložky sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo
veciach uvedených okrem iného v § 179 ods. 1, písm. b) zákona o sociálnom poistení, pričom rozhodnúť
je potrebné v lehote podľa § 210 ods. 2. Účastníkom konania sa rozhodnutia oznamujú doručením
písomného vyhotovenia, ako to vyplýva z § 212 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Zákon č. 461/2003
Z. z. vylúčil na konanie podľa tohto zákona aplikáciu všeobecného predpisu o správnom konaní zákona
č. 71/1967 Zb. správneho poriadku. Z ustanovení zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že zákon
o sociálnom poistení upravil spôsob postupu žalovanej tak, že žalovaná o odvolaní účastníka musí
vydať rozhodnutie a toto mu oznámiť. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje žiadne ustanovenie,
podľa ktorého by bolo možné odvolanie vybaviť inak, ako vydaním rozhodnutia o ňom. To znamená,
že z tohto pravidla nie je zákonom stanovená žiadna výnimka. Podanie sa posudzuje podľa obsahu
a ak je odvolaním, patrí medzi povinnosti žalovanej o ňom rozhodnúť. Mýli sa preto žalovaná, keď
argumentuje tým, že nemá právomoc rozhodnúť o oneskorene podanom odvolaní z dôvodu, že konanie
skončilo právoplatnosťou prvostupňového rozhodnutia. Podstatné je, že podanie účastníka podľa jeho
obsahu nemožno posúdiť inak, ako že je odvolaním proti konkrétnemu prvostupňovému rozhodnutiu.
Oneskorené podanie odvolania nemení tento jeho obsah a podanie ostáva odvolaním, o ktorom je
žalovaná povinná rozhodnúť.
29. Účastník má právo podať odvolanie. Pokiaľ odvolanie bolo podané, ale nebolo podané včas, nič to
nemení na tom, že podanie účastníka je odvolaním. Pritom ale na rozdiel od včas podaného odvolania
nemá oneskorene podané odvolanie odkladný účinok (§ 215 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Ak bolo
odvolanie podané oneskorene, neexistuje dôvod na skúmanie vecnej správnosti rozhodnutia, a teda
na jeho zmenu, zrušenie či potvrdenie, ale je tu dôvod na zamietnutie odvolania § 218 ods.2 zákona
o sociálnom poistení. Treba zdôrazniť, že zákon o sociálnom poistení neobsahuje spôsob vybavenia
oneskorene podaného odvolania listom, ako to urobila žalovaná, potom taký postup nie je ani konaním v
rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom. Naopak, o odvolaní je žalovaná povinná rozhodnúť, ako to
vyplýva z § 179 ods. 1, písm. b) a §210 ods. 1 a to niektorým zo spôsobov uvedených v § 218 zákona
o sociálnom poistení. Vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 4. apríla 2016, ktoré žalovaná pod č. 29488-2/2016-
BA doručila žalobcovi, podľa obsahu neobsahuje rozhodnutie o odvolaní žalobcu. Je len oznámením o
tom, že zákon o sociálnom poistení nedovoľuje sociálnej poisťovni preskúmať rozhodnutie na základe
oneskorene podaného odvolania a že právoplatné rozhodnutie nie je napadnuteľné riadnym opravným
prostriedkom. Z uvedeného vyplýva, že tento list okrem absencie formálnych záležitostí rozhodnutia ani
podľa obsahu nie je rozhodnutím o podanom odvolaní žalobcu. Iná by bola situácia, pokiaľ by vyjadrenie
žalovanej obsahovalo explicitné oznámenie o tom, že žalobcovo odvolanie žalovaná nevybaví, teda
ho odmieta, či zamieta. V takom prípade by bolo potrebné predmetný list vyhodnotiť ako rozhodnutie
procesnej podstaty, ktorým bolo rozhodnuté o podanom opravnom prostriedku.
30. Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola dôvodná, keď žalobca tvrdil, že žalovaná je nečinná,
keď nerozhodla o odvolaní, a preto správny súd žalovanej uložil podľa § 250 ods. 1 SSP, aby
rozhodla o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v lehote 30 dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Bude úlohou žalovanej o podanom odvolaní rozhodnúť v určenej lehote a rozhodnutie
doručiť účastníkovi ako aj správnemu súdu. Ak žalovaná správnemu súdu preukáže odstránenie
nečinnosti vydaním rozhodnutia vo veci, správny súd toto konanie zastaví.



31. Žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho posúdenia včasnosti podaného odvolania proti
prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, sú námietky skutkové, ktoré sú alebo budú podkladom
rozhodnutia o podanom opravnom prostriedku, keď žalovaná bude povinná rozhodné skutočnosti právne
posúdiť a na základe toho rozhodnúť o podanom odvolaní. Teda ide v podstate o námietky nad
rámec prieskumu konania o nečinnosť žalovanej. Vzhľadom na to, že v tomto konaní sa ukázalo,
že medzi účastníkmi je spor o výklad § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a podstatná časť
právnych argumentov žalobcu a žalovanej sa vzťahuje k riešeniu tohto sporu, bolo potrebné tieto
právne argumenty posúdiť. Z vyššie citovaného znenia § 212 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení je
nepochybné, že rozhodnutie sa účastníkovi oznamuje doručením do vlastných rúk, či už osobne alebo
poštou. Náhradné doručenie upravené v § 212 ods. 4 nie je upravené ako alternatíva doručenia do
vlastných rúk, ale ako nahradenie skutočného doručenia. Nahradiť doručenie do vlastných rúk logicky
možno len v prípade, že nedôjde k reálnemu doručeniu do vlastných rúk. Jednotlivé odseky § 212
zákona o sociálnom poistení je potrebné vykladať vo vzájomných súvislostiach. Teda ods. 4 nemožno
vykladať izolovane. V prípade, že nedošlo k oznámeniu rozhodnutia účastníkovi konania jeho doručením
do vlastných rúk či už osobne alebo poštou podľa § 212 ods.1, 3 zákona o sociálnom poistení môže byť
doručenie do vlastných rúk nahradené fikciou doručenia, ktorá nastane pri zachovaní postupu podľa §
212 ods.4 zákona o sociálnom poistení. Inak povedané, náhradné doručenie neprichádza do úvahy, ak
bola zásielka doručená do vlastných rúk reálne. Ak bola zásielka doručená do vlastných rúk, odpadá
dôvod doručenie rozhodnutia nahrádzať fikciou. Z textu § 212 ods. 1, 3 a 4 nemožno dospieť k tomu,
že náhradné doručenie fikciou podľa odseku 4 je alternatívou doručenia do vlastných rúk, a teda ide
o dva popri sebe stojace spôsoby doručenia, nakoľko by to bolo v rozpore so samou podstatou fikcie
doručenia. Okrem toho, pokiaľ právny predpis umožňuje dvojaký výklad, čo z podaní účastníkov je
zrejmé, že naplnené v tomto prípade bolo, je v súlade s konštantnou judikatúrou Ústavného súdu
Slovenskej republiky potrebné aplikovať ústavne konformný výklad. Ústavný súd vo svojej judikatúre
štandardne uplatňuje zásadu prednosti ústavne konformného výkladu. Ústavný súd sa k tejto zásade
vyjadril týmto právnym názorom: „Keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden
výklad je v súlade s Ústavou a medzinárodnými dohovormi podľa článku 11 Ústavy a druhý výklad je s
nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne orgány majú
vtedy Ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s Ústavou“.(pl. ÚS 15/98). Zo zásady
ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných
metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten,
ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou garantovaných práv fyzických
alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach
vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavy a tiež medzinárodnými zmluvami garantovaných
základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06). Pritom ústavný princíp právnej istoty vyjadrený v článku 1
ods. 1 ústavy, ako aj právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, či právo účastníka na spravodlivé konanie
vyžadujú nejednoznačný predpis vykladať v prospech adresáta takejto právnej normy.
31. Treba doplniť, že zásadnou právnou otázkou vzájomného vzťahu ustanovení o doručovaní
písomností do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) k ustanoveniu o náhradnom doručení
zásielky (fikcia doručenia) v administratívnom konaní sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ktorý k tomu podal výklad, napr. v rozhodnutí, na ktoré odkazuje žalobca 3Sžf/29/2016 zo dňa
23.11.2017, kde tento výklad podal vo vzťahu k Daňovému poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z.), ktorý
obsahuje obdobnú úpravu náhradného doručenia, pričom zároveň poukázal na viacero obdobných
rozhodnutí NS SR. Správny súd nenašiel dôvody, aby sa od takejto argumentácie a výkladu právnej
úpravy riadneho doručenia do vlastných rúk a náhradného doručenia do vlastných rúk, odklonil. Nemá
žiadny právny význam, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nebolo zatiaľ publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR.

32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov
konania účastník, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca bol v konaní celkom úspešný,
preto mu súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom



ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva
na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.