{"guid": "6f8c9071-f556-459a-a5bb-a8bff41bf0ca:4ccc1fa2-a3d6-4721-8b4f-ccc289ccd883", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6018200397.2", "spisova_znacka": "24S/75/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/75/2018 z 17. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. októbra 2018, sp. zn. 24S/75/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6018200397.2", "identifikacne_cislo": "6018200397", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2018-10-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241", "nazov": "§ 241 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-232", "nazov": "§ 232 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-232", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-232"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56", "nazov": "§ 56 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-233", "nazov": "§ 233 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-233"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-141.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 141 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-141.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-243", "nazov": "§ 243 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-243", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-243"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-241", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-232", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-56", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-233", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-141", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-243"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ccc1fa2-a3d6-4721-8b4f-ccc289ccd883", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200397.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200397.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200397.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/75/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200397
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200397.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: Y.. Y.. Y. L., nar. XX. R.
XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX C., zastúpený advokátom Mgr. Martinom Jankovičom, so sídlom
Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Revúcej,
Priemyselná 305/9, 050 01 Revúca, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa žalovaného č.
ORPZ-RA-VO-1-009/2018-PK zo dňa 17. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej č. ORPZ-RA-VO-1-009/2018-
PK zo 17. apríla 2018 v spojení s Disciplinárnym rozkazom zástupcu riaditeľa a súčasne riaditeľa Odboru
poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej č. 1 z 20. októbra
2017  z r u š u j e   a vec vracia na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu.

Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.  Výška trov konania
bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Listom zástupcu riaditeľa a súčasne riaditeľa Odboru poriadkovej a dopravnej polície Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej (ďalej len „prvostupňový orgán“) z 23.08.2017 bol Y.. Y.. Y.
L. (ďalej len „žalobca“) v súlade s § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) vyzvaný, aby sa vyjadril k
nedostatkom zisteným kontrolou siedmich priestupkových spisov vedených pod sp. zn. ORZP-RA-
OPDP 61-44, 50, 51, 54, 56, 58, 59/2017-P. Vyjadrenie malo smerovať konkrétne k otázkam, z akého
dôvodu vznikli prieťahy a nedostatky zistené v rámci riadiacej, organizačnej a kontrolnej činnosti
žalovaného, akým spôsobom boli vykonávané priebežné kontroly rozpracovaných spisov a ako boli
kontrolované odôvodnenia žiadostí o predĺženie lehôt, nakoľko niektoré neboli schválené. Listom
z 22.09.2017 prvostupňový orgán oznámil žalobcovi, že voči nemu začína disciplinárne konanie z
dôvodu zistených hrubých nedostatkov pri kontrole priestupkových spisov. Pred oznámením o začatí
disciplinárneho konania požiadal žalobca prvostupňový orgán o predĺženie lehoty nakoľko nestihol
podať vyjadrenie v určenej lehote a listom z 22.09.2017 taktiež zopakoval, že mu pracovná vyťaženosť
neumožnila sa vyjadriť, nakoľko má veľký nápor pracovných povinností, z ktorého dôvodu to nestihol.
Po oznámení o predĺžení lehoty na vyjadrenie do 08.09.2017 bol následne dňa 20.10.2017 vydaný
Disciplinárny rozkaz zástupcu riaditeľa a súčasne riaditeľa odboru poriadkovej a dopravnej polície
Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej č. 1 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „disciplinárny



rozkaz“), ktorým podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. bolo žalobcovi uložené disciplinárne
opatrenie, konkrétne písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z.z., ktorého sa dospustil tým, že v dobe od 02.06.2017 do 23.08.2017 ako zodpovedný
funkcionár za úsek odhaľovania, objasňovania a prejednávania priestupkov nevykonával riadne a
včas riadenie, organizovanie a kontrolu postupu podriadených policajtov pri objasňovaní priestupkov.
Týmto svojim konaním žalobca podľa disciplinárneho rozkazu spôsobil neúmerné časové predĺženie
celého priestupkového konania a prieťahy v priestupkovom konaní a porušil čl. 3 ods. 2 a čl. 23
ods. 1 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 na objasňovaní priestupkov a prejednávaní
priestupkov v policajnom zbore v znení neskorších predpisov. V odôvodnení disciplinárneho rozkazu
prvostupňový orgán poukázal na § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý sa týka služobnej disciplíny policajtov
spočívajúcej v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi
a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami,
príkazmi a pokynmi nadriadených. Poukázal tiež na to, že vyššia miera zodpovednosti žalobcu sa
premietla v ustanovení § 40 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. so zakotvením základných povinností policajta.
Ďalej dôvodil, že dňa 23.08.2017 vykonal u žalobcu kontrolu rozpracovaných priestupkových spisov nad
30 dní evidovaných v denníku priestupkových spisov. Ku kontrole boli vybrané priestupkové spisy sp.
zn. ORZP-RA-OPDP 61-44, 50, 51, 54, 56, 58, 59/2017-P, v ktorých boli zistené nedostatky týkajúce sa
neodôvodnených prieťahov v objasňovaní priestupkov, napr. nepodanie žiadosti o predĺženie lehoty na
objasňovanie, chýbajúce úkony, napríklad výsluchy osôb, oneskorené požadovanie vyjadrení a iných
úkonov, napríklad odborných vyjadrení týkajúcich sa práceneschopnosti, neurgovanie odpovedí na
žiadosti, napríklad vo vzťahu k určeniu spôsobenej škody alebo odborných vyjadrení. Prvostupňový
orgán skonštatoval, že v dobe od 02.06.2017 do 23.08.2017 žalobca ako zodpovedný funkcionár za
úsek odhaľovania, objasňovania a prejednávania priestupkov nevykonával riadne a včas riadenie,
organizovanie a kontrolu postupu podriadených policajtov pri objasňovaní priestupkov. Týmto konaním
spôsobil neúmerné časové predĺženie celého priestupkového konania a prieťahy v priestupkovom
konaní a porušil čl. 3 ods. 2 a čl. 23 ods. 1 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o
objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v policajnom zbore v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého „policajt skončí objasňovanie priestupku spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o
priestupku dozvedel. Ak policajt nemôže skončiť objasňovanie priestupku v určenej lehote, o jej predĺžení
na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti rozhoduje priamy nadriadený policajta, ktorý zároveň určí
primeranú lehotu na skončenie objasňovania a túto vyznačí do predloženej žiadosti, ktorá bude založená
v druhom výtlačku priestupkového spisu. Predĺženie lehoty objasňovania priestupku nesmie presiahnuť
obdobie dvoch rokov od spáchania priestupku.“ Prvostupňový orgán uzavrel, že žalobca svojím konaním
súčasne porušil základné povinnosti nadriadeného uvedené v § 49 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.,
podľa ktorého je nadriadený povinný riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby
podriadených policajtov ako aj základnú povinnosť policajta uvedenú v § 48 ods. 3 písm. a/ zákona
č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou,
ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené
rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený a dopustil
sa tak disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Záverom odôvodnenia
disciplinárneho rozkazu prvostupňový orgán uviedol, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia v súlade
s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. prihliadol na závažnosť konania, okolnosti, možné následky, mieru
zavinenia, argumentáciu príslušníka, ako aj doterajší postoj príslušníka k plneniu služobných povinností.

2. Proti prvostupňovému orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že nebol dodržaný zákonný
postup pri ukladaní disciplinárneho opatrenia v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko mu nebola daná
možnosť sa k disciplinárnemu konaniu a previneniu vyjadriť, pričom poukázal aj na to, že nadriadeného
žiadal podľa § 49 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. o vytvorenie priaznivých podmienok na riadny
výkon štátnej služby a teda aj vytvorenie času na spracovanie riadneho vyjadrenia. V texte odvolania
poukázal na to, že od 09.08.2017 do 22.08.2017 mal dovolenku, ďalej na to, že policajti zaradení
na úsek dopravných nehôd spracúvali priestupkové spisy počas výjazdových služieb zabezpečujúcich
výjazd k dopravným nehodám a toto im neumožňuje v dostatočnej miere sa týmito spismi zaoberať.
Vyjadril sa aj ku konkrétnym kontrolovaným priestupkovým veciam. Na prerokovanie odvolania žalobcu
proti disciplinárnemu rozkazu bola rozhodnutím zo 06.03.2018 určená poradná komisia v zložení
trojčlenného senátu o čom bol žalobca upovedomený. Zo zápisnice z rokovania senátu poradnej komisie
zo 04.04.2018 vyplýva, že senát poradnej komisie na základe preverenia všetkých priestupkových spisov
dospel k záveru, že sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu, na základe čoho
odporučil odvolaciemu orgánu nevyhovieť odvolaniu žalobcu.



3. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej (ďalej len „žalovaný“), ako príslušný
odvolací orgán vydal dňa 17.04.2018 rozhodnutie č. ORPZ-RA-VO-1-009/2018-PK, ktorým odvolanie
žalobcu ako nedôvodné zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len napadnuté
„rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia, po krátkej rekapitulácii prvostupňového konania
a po doslovnom prepísaní obsahu odvolania žalobcu, žalovaný uviedol, že rozhodnutím predsedu
poradnej komisie bol určený trojčlenný senát poradnej komisie, ktorý spracoval zápisnicu, ktorej závery
citoval. Senát poradnej komisie sa venoval žiadosti žalobcu o predĺženie určenej lehoty na vyjadrenie
k zisteným nedostatkom, ktorá mu bola predĺžená do 18.09.2017, čo mu bolo telefonicky oznámené
a na toto predĺženie reagoval žalobca dňa 22.09.2017 žiadosťou o opätovné predĺženie lehoty z
dôvodu pracovnej zaťaženosti. Senát poradnej komisie mal za to, že obdobie od 23.08.2017 do
22.09.2017, resp. až do vydania disciplinárneho opatrenia dňa 20.10.2017 predstavuje dostatočný
časový priestor pre vyjadrenie sa k zisteným nedostatkom v siedmich priestupkových spisoch. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ku konkrétnym priestupkovým veciam vyplýva, že poradná
komisia zastáva názor, že zo strany žalobcu ako zodpovedného funkcionára na úseku odhaľovania,
objasňovania  a prejednávania priestupkov nebola vykonávaná dostatočná kontrola, pretože v niektorých
prípadoch prieťahy v spisovom materiáli boli zapríčinené postupom žalovaného ako nadriadeného
zodpovedného za úsek odhaľovania, objasňovania a prejednávania priestupkov. Senát poradnej komisie
na základe vyššie uvedených skutočností dospel k právnemu názoru, že sa stotožňuje s rozhodnutím
prvostupňového orgánu a na základe predložených vyhodnotení a zistených skutočností odporúča
žalovanému nevyhovieť odvolaniu žalobcu a disciplinárne opatrenie potvrdiť v plnom rozsahu. Žalovaný
ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie
bolo žalobcovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. a rozhodnutie bolo
vydané v súlade s Nariadením Ministra vnútra SR č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci
nadriadených, ktoré dáva príslušnému nadriadenému právo ukladať disciplinárne opatrenia. Záverom
žalovaný skonštatoval, že v postupe prvostupňového orgánu pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho
opatrenia neboli zistené právne vady a nedostatky, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

Zhrnutie argumentov žalobcu

4. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namietal neúplnú identifikáciu
skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia, kde je uvedené len časové obdobie a všeobecné
konštatovanie porušenia povinností žalobcu. Podľa jeho názoru chýba bližšia špecifikácia skutku
uvedením porušení konkrétnych povinností v konkrétnych spisoch, ktoré prvostupňový orgán uviedol
až v odôvodnení, čo nestačí, lebo len výrok rozhodnutia je spôsobilý zasiahnuť do práv účastníkov
konania. Podľa jeho názoru je z tohto dôvodu skutok, ktorý sa mu kladie za vinu zameniteľný s inými
skutkami, je neurčitý a nedostatočne konkretizovaný, čo je dôležité pre vylúčenie prípadnej prekážky
litispendencie, opätovného postihu za ten istý skutok, resp. z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. Podľa
názoru žalobcu týmto postupom bola porušená povinnosť uložená v § 241 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998
Z.z. Odkázal aj na judikatúru a analógiu s trestným konaním, resp. so základnými zásadami ukladania
trestov, pretože miesto, čas a spôsob spáchania sú neopomenuteľnými skutočnosťami identifikácie
skutku, ktorý je správnym deliktom, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré ho odlišujú, aby nebol zameniteľný
s iným obdobným skutkom. Namietal tým nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť, ako
aj pre rozpor s čl. 6 ods. 1 Dohovoru týkajúci sa spravodlivého konania. Ďalším žalobným bodom
žalobca namietal nedôslednú aplikáciu § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože prvostupňový
orgán vôbec neuviedol ako prihliadal na predchádzajúce plnenie služobných povinností žalobcu, ktorý
nebol doposiaľ nikdy disciplinárne obvinený ani stíhaný, naopak boli mu viackrát uložené disciplinárne
odmeny. Žalovaný nebral do úvahy osobný spis žalobcu, resp. z rozhodnutia nevyplýva, ako vyhodnotil
povahu, následky konania a okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný. Prvostupňový orgán len
odcitoval § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého použitie nijako neodôvodnil, čo nezhojil ani
žalovaný. Na základe toho považoval obe rozhodnutia za arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože
nie je zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový, resp. odvolací orgán riadili, prečo na obnovenie
služobnej disciplíny nepostačila výčitka, keďže nebol doteraz disciplinárne stíhaný. Žalobca namietal
aj nedodržanie povinnosti rozhodnúť bezodkladne, resp. v lehote do 60 dní tak ako to odvolaciemu
orgánu ukladá § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Odvolanie proti prvostupňovému orgánu podal
dňa 27.10.2017, pričom rozhodnuté o jeho odvolaní bolo napadnutým rozhodnutím z 17.04.2018.
Odvolanie bolo predložené prvostupňovým orgánom žalovanému až 05.03.2018, pričom žalovaný



ho listom zo 07.03.2018 upovedomil, že predĺžil lehotu potom, čo uplynula. Žalobca videl porušenie
ustanovenia § 233 ods. 1, ods. 2 zákona   č. 73/1998 Z.z. v tom, že rozhodnutia oboch stupňov
sú nepreskúmateľné, pretože z nich nie je jasné, ktoré skutočnosti považovali konajúce orgány za
rozhodujúce, akými skutkovými a právnymi úvahami sa riadili. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí
absentuje akékoľvek odôvodnenie, či sa žalovaný stotožnil s poradným stanoviskom komisie, resp.
je tam len po citáciách skonštatované, že je potrebné prvostupňové rozhodnutie potvrdiť a odvolanie
zamietnuť bez akéhokoľvek odôvodnenia, čo je v rozpore s § 241 ods. 3 zákona č. 731/1998 Z.z. a
spôsobilo to spôsobilo jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť. Žalovaný sa podľa žalobcu ďalej nijako
nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré uvádzal už  vo vyjadrení k začatiu disciplinárneho konania, ako
aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Konkrétne viackrát žiadal príslušného nadriadeného
podľa § 49 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. o vytvorenie priaznivých pracovných podmienok z dôvodu
neprimeranej záťaže žalobcu ako nadriadeného. Z tohto dôvodu považoval žalobca napadnuté, ako
aj prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné a videl v tom aj nedostatočne zistený skutkový stav
veci. Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal ani s ďalšími námietkami ako s tou, že v období od
02.06.2017 do 23.08.2017 bol opakovane, celkom tri krát na dovolenke a aj napriek tomu bol za
toto obdobie postihnutý. V tom čase ho zastupoval nadriadený Y.. R., práve ktorý vydal prvostupňové
rozhodnutie, pričom kontrola bola vykonaná v deň jeho návratu z dovolenky dňa 23.08.2017. V
čase dovolenky reálne nemohol ovplyvňovať priebeh priestupkového konania a súčasne ho v tomto
období zastupoval nadriadený Y.. R., ktorý prebral povinnosti, ako aj zodpovednosť nad priestupkovými
spismi. Nevysporiadaním sa s jeho námietkami namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca ďalej
namietal, že prvostupňové rozhodnutie vydal neoprávnený orgán, keďže u jeho nadriadeného Y.. R.
vznikol konflikt záujmov, ktorý vznikol zastupovaním počas jeho dovolenky, z ktorého dôvodu prichádzalo
do úvahy vypočuť ho ako svedka v disciplinárnom konaní. V tomto videl žalobca dôvod na zrušenie
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Ďalej žalobca namietal nerešpektovanie prekluzívnej lehoty
na prejednanie disciplinárneho previnenia podľa § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorá podľa neho
trvala 30 dní od kedy sa o disciplinárnom previnení dozvedel nadriadený, najviac však jeden rok od
spáchania disciplinárneho previnenia, na základe čoho vzniesol námietku premlčania. V nerešpektovaní
tejto lehoty videl dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g/ a c/ SSP. Žalobca na základe
skutočností uvedených v správnej žalobe navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj
prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie
konanie.

Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že prvostupňový aj druhostupňový orgán pri vydávaní
rozhodnutí postupovali v súlade so zákonom, pričom je možné vytknúť dôslednosť dodržania lehoty
podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorej je odvolací orgán  povinný rozhodnúť o
odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii.
Žalovaný sa o podanom odvolaní dozvedel až 05.03.2018 a žalobcu vyrozumel 06.03.2018. Ďalej
uviedol, že žalobca žalobu oprel o neplatnú právnu úpravu § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.,
podľa ktorého je možné disciplinárne opatrenie uložiť do dvoch rokov odo dňa spáchania a nie je
to 30 dní ako sa mylne domnieval žalobca. Žalobca v replike uznal námietku žalovaného týkajúcu
sa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ale neuznal tvrdenie žalovaného, že sa malo
jednať o nosný pilier podanej správnej žaloby. V podanej správnej žalobe vytkol žalovanému viacero
iných závažných pochybení, a to najmä neúplnú identifikáciu skutku v skutkovej vete výrokovej časti
prvostupňového rozhodnutia, nedôslednú aplikáciu § 56 ods. 2, resp. § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998
Z.z., ako aj vydanie prvostupňového rozhodnutia neoprávneným orgánom. Poukázal na to, že na
toto konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.
Zákon vo svojich ustanoveniach vyslovene nerieši vylúčenie zamestnancov alebo členov správneho
orgánu, napriek čomu ale v záujme objektívnosti a nestrannosti počas konania a pri rozhodovaní
správnych orgánov vo veciach služobného pomeru policajtov sa podľa jeho názoru vyžaduje, aby sa
na týchto procesoch nezúčastňovali zamestnanci alebo členovia správneho orgánu, u ktorých možno
mať predpoklady zaujatosti. K vylúčeniu zamestnanca dochádza obligatórne aj v prípadoch, ak sa
zamestnanec správneho orgánu zúčastnil na konaní v tej istej veci pred správnym orgánom toho
istého stupňa, ak sa preukáže účasť zamestnanca v konaní na nižšom alebo vyššom stupni, mal
by príslušný orgán rozhodnúť o jeho vylúčení. Rozhodujúci je fakt, že sa napriek tomu zamestnanec
zúčastnil na pojednávaní alebo na rozhodovaní vo veci. I napriek tomu, že to zákon výslovne nerieši má
správne trestanie najbližšie k Trestnému zákonu a Trestnému poriadku a s použitím analógie s Trestným



poriadkom poukázal na § 31 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého môže byť vylúčený
sudca, prísediaci, prokurátor, policajt atď. V danom prípade svedok porušenia povinností žalobcu, ktorý
zastupoval žalobcu počas čerpania jeho dovolenky, konkrétne zástupca riaditeľa a súčasne riaditeľ
Odboru poriadkovej a dopravnej polície ORPZ v Revúcej T.. Y.. C. R., z ktorého podnetu začalo aj
disciplinárne konanie, nemôže byť zároveň aj subjektom, ktorý rozhoduje o disciplinárnom opatrení voči
žalobcovi a vystupuje v tejto veci ako prvostupňový správny orgán, pretože pre jeho pomer k veci možno
mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Rozhodnutia v správnych konaniach musia byť nielen objektívne
a nestranné, ale objektívnymi a nestrannými sa majú javiť aj navonok. V tejto súvislosti odkázal na
rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 23S/113/2015 a 23S/114/2015.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015
Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa   § 13 ods. 1 SSP
pre toto konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom
pojednávaní, kde žalobca zotrval na žalobných bodoch a žalovaný na svojom vyjadrení k žalobe,
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie, zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť
a pre nedostatok dôvodov.

11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

14. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

16. Podľa § 48 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt má právo na podmienky nevyhnutné na
riadny výkon štátnej služby.

17. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený,

18. Podľa § 49 zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadený je povinný
a/ riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov,
b/ zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení,
c/ vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k
služobnej disciplíne,
d/ oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z
porušovania služobných povinností.



19. Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z.z. (Disciplinárna právomoc) nadriadení môžu podriadeným
policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

20. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností
policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
21. Podľa § 56 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť
vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia
daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. (2) Pri rozhodovaní o uložení
disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo
spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
22. Podľa § 57  zákona č. 73/1998 Z.z. za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie
len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.

23. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje
policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný
nadriadený.

24. Podľa § 232 zákona č. 73/1998 Z.z. konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru
uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon
(ďalej len \"oprávnený orgán\").

25. Podľa § 233 ods. 1, 2  zákona č. 73/1998 Z.z.  (1) oprávnený orgán postupuje pred vydaním
rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si
na rozhodnutie potrebné podklady. (2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné
okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

26. Podľa § 237 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím
konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania.

27. Podľa § 241 ods. 1 až 3 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi
predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena,
priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené
účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej
služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko
neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie
vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí
ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. (3) V odôvodnení rozhodnutia
sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán
pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

28. Podľa § 243 ods. 1 až 5 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) odvolacím orgánom je najbližší nadriadený
orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. (2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne,
spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej
komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60
dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. (3) Odvolací orgán
preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,
prípadne zistené nedostatky odstráni. (4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (5) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti
oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä
z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu
viazaný.
Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní 52) okrem výkonu rozhodnutia.

29. Podľa čl. 1 Nariadenia prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a prejednávaní
priestupkov v Policajnom zbore č. 7/2002 v znení neskorších zmien účelom tohto nariadenia je



upraviť podrobnosti a jednotný postup útvarov Policajného zboru a príslušníkov Policajného zboru pri
objasňovaní a prejednávaní priestupkov.

30. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a prejednávaní
priestupkov v Policajnom zbore č. 7/2002 v znení neskorších zmien za správnosť, včasnosť a zákonnosť
vykonávania úkonov, rozhodnutí a opatrení pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov zodpovedá
osobne policajt a v konaní o priestupkoch osobne poverený policajt.

31. Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a prejednávaní
priestupkov v Policajnom zbore č. 7/2002 v znení neskorších zmien postup policajtov  pri objasňovaní
a prejednávaní priestupkov riadi, organizuje a kontroluje funkcionár, ktorý je zodpovedný za úsek
odhaľovania, objasňovania a prejednávania priestupkov.

32. Podľa čl. 3 ods. 3 Nariadenia prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a prejednávaní
priestupkov v Policajnom zbore č. 7/2002 v znení neskorších zmien postup poverených policajtov v
konaní o priestupkoch riadi, organizuje a kontroluje riaditeľ alebo vedúci správneho orgánu.

33. Podľa čl. 23 ods. 1 Nariadenia prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a
prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore č. 7/2002 v znení neskorších zmien policajt skončí
objasňovanie priestupku spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o priestupku dozvedel. Ak
policajt nemôže skončiť objasňovanie priestupku v určenej lehote, o jej predĺžení na základe písomnej
a odôvodnenej žiadosti rozhoduje priamy nadriadený policajta, ktorý zároveň určí primeranú lehotu na
skončenie objasňovania a túto vyznačí do predloženej žiadosti, ktorá bude založená v druhom výtlačku
priestupkového spisu. Predĺženie lehoty objasňovania priestupku nesmie presiahnuť obdobie dvoch
rokov od spáchania priestupku.

34. Predmetom konania v danej právnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako
odvolacieho správneho - disciplinárneho orgánu, v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu (disciplinárnym rozkazom), ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Správny
súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených v žalobe.

35. Prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie trpia nezákonnosťou primárne z toho
dôvodu, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutia síce
obsahujú opis skutočností, ktoré boli ich podkladom, avšak úplne absentuje uvedenie úvah, ktorými
boli prvostupňový orgán a žalovaný vedení pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov,
na ktorých základe rozhodovali. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa prvostupňový orgán
obmedzil na citáciu ust. § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. o služobnej disciplíne policajtov, na informácie
o výsledku kontroly z 23.08.2017 s uvedením konkrétnych nedostatkov vo vzťahu ku každému z
kontrolovaných priestupkových spisov osobitne a na konštatovanie, že žalobca v dobe od 02.06.2017 do
23.08.2017 ako zodpovedný funkcionár za úsek odhaľovania, objasňovania a prejednávania priestupkov
nevykonával riadne a včas riadenie, organizovanie a kontrolu postupu podriadených policajtov pri
objasňovaní priestupkov, čím spôsobil neúmerné časové predĺženie celého priestupkového konania a
prieťahy v priestupkovom konaní. Ďalej prvostupňový orgán dôvodil, že žalobca zistené nedostatky
neodôvodnil, neuviedol žiadne objektívne dôvody, ktoré ich mohli spôsobiť, napriek tomu, že mu to bolo
umožnené a konštatoval, že žalobca svojim konaním porušil čl. 3 ods. 2 a čl. 23 ods. 1 Nariadenia
prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v
Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ako aj základné povinnosti nadriadeného a základné
povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/, § 49 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré citoval.
Bez ďalšieho napokon uzavrel, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bolo v súlade s § 56 ods. 2
zákona č. 73/1998 Z.z. prihliadnuté na závažnosť konania, okolnosti, možné následky, mieru zavinenia,
argumentáciu žalobcu ako aj na jeho doterajší postoj k plneniu služobných povinností. Napadnuté
rozhodnutie v odôvodnení obsahuje len stručnú rekapituláciu obsahu prvostupňového rozhodnutia,
úplný obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, informáciu, že rozhodnutím predsedu
poradnej komisie z 06.03.2018 bol určený trojčlenný senát poradnej komisie, ktorý dňa 04.04.2018
spracoval zápisnicu, obsah ktorej bol v celom rozsahu do odôvodnenia prenesený, konštatovanie, že
disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie bolo žalobcovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 73/1998 Z.z. a rozhodnutie (nie je jasné ktoré) bolo vydané v súlade s Nariadením ministra vnútra
Slovenskej republiky č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených. Záverom žalovaný



uviedol, že v postupe prvostupňového orgánu pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia neboli
zistené vady a nedostatky a v dôsledku toho bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je vedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

36. Z obsahu prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia zreteľne plynie záver, že obe rozhodnutia
neobsahujú odôvodnenie v rozsahu požadovanom zákonom. Úplne absentuje vyvodenie a zhodnotenie
skutkových záverov, vyjadrenie právneho posúdenia veci a úvah konajúcich orgánov, ktorými boli vedené
pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali (§ 241 ods. 3
zákona č. 73/1998 Z.z.). Chýba vyhodnotenie dôkazov, z ktorých žalovaný zistil skutkový stav veci vo
vzťahu k disciplinárnej zodpovednosti žalobcu v rozsahu, v ktorom sa mu disciplinárne previnenie kladie
za vinu. Tiež úplne absentuje presvedčivá a veci priliehavá právna argumentácia osvedčujúca spáchanie
disciplinárneho previnenia žalobcu, práve na základe zabezpečených dôkazov a iných podkladov
(§ 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z.), absencia ktorej zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov. Všeobecné konštatovanie, že žalobca nevykonával riadne a včas riadenie,
organizovanie a kontrolu postupu podriadených policajtov pri objasňovaní priestupkov, čím spôsobil
neúmerné časové predĺženie celého priestupkového konania a prieťahy v priestupkovom konaní
preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia správnym súdom neumožňuje. Z obdobných
dôvodov je nepreskúmateľné aj napadnuté rozhodnutie, ktoré obsahuje len všeobecné odkazy a
závery žalovaného, k obsahu ktorého je potrebné navyše zdôrazniť, že orgánom oprávneným na
uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie je príslušný nadriadený orgán, ktorý vydal
prvostupňové rozhodnutie (§ 50, § 232, § 243 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z.), nie poradná komisia. S
povinnosťou obligatórneho predchádzajúceho prorokovania odvolania v poradnej komisii zákon (§ 243
ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.) v žiadnom prípad nespája zánik rozhodovacej právomoci odvolacieho
orgánu (žalovaného) ani ho nezbavuje povinnosti svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Dôvody, na
základe ktorých poradná komisia po prerokovaní zaujme svoje stanovisko k odvolaniu sa nemusia
zhodovať s dôvodmi, z ktorých odvolací orgán o odvolaní rozhodne. Stanovisko poradnej komisie
má len odporúčací charakter a nemožno si ho zamieňať s odôvodnením rozhodnutia, na ktoré je v
zákonom požadovanom rozsahu a v zrozumiteľnom obsahu povinný odvolací orgán samotný, a ktorého
nedostatok v danom prípade možno napadnutému rozhodnutiu vyčítať. Obe preskúmavané rozhodnutia
tak nezodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie,
poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie
rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok.
Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to, aby účastník konania (žalobca) mal možnosť účinne
sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúcich orgánov, inak rozhodnutie
ako celok nie je spôsobilé  na prieskum zákonnosti v rámci ústavou garantovaného základného práva
na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). V odôvodnení rozhodnutia sa musí konajúci orgán vysporiadať aj
s námietkami účastníka konania (žalobcu), ktoré uplatní v rámci konania. Žalobca opakovane poukázal
na to, že žiadal svojho nadriadeného podľa § 49 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. o vytvorenie priaznivých
pracovných podmienok z dôvodu neprimeranej záťaže žalobcu ako nadriadeného ako aj namietal, že v
čase keď mal spáchať disciplinárne previnenie čerpal dovolenku, na čo prvostupňový orgán ani žalovaný
vo svojich rozhodnutiach nijako nereagovali. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov
trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o
ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené
na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších
podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo
zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych
záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo záverov k námietkam účastníkov
konania, resp. ich nejednoznačnosť. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že žalobcova
námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov bola opodstatnená.

37. Prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť aj z toho dôvodu, že v rámci
skutkových zistení sa zameralo na konkrétne objektívne nedostatky v kontrolovaných priestupkových
spisoch, ktorých objasňovanie vykonávali policajti podriadení žalobcovi, teda policajti od žalobcu
odlišní, bez toho, aby sa súčasne zameralo na konkrétne nedostatky v riadiacej a kontrolnej činnosti
žalobcu ako nadriadeného. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nie je objasnené čo znamená
výsledok kontroly priestupkových spisov vo vzťahu k povinnostiam žalobcu, najmä to, z akých zistení
prvostupňový orgán dospel k záveru, že žalobca spáchal disciplinárne previnenie. Prvostupňové
rozhodnutie s poukázaním na predchádzajúce časti tohto rozsudku len všeobecne konštatovalo



disciplinárne previnenie žalobcu ako nadriadeného avšak nijako nezodpovedalo zásadnú otázku, akým
konkrétnym postupom sa práve žalobca, ktorý nevykonával objasňovanie predmetných priestupkov,
dopustil porušenia svojich zákonom alebo inak uložených povinností, ktorých porušenie sa mu
prvostupňovým rozhodnutím vytýka a kedy. Inak povedané chýba vyjadrenie kauzálnej (príčinnej)
spojitosti medzi zisteným závadným stavom v objasnenosti priestupkov (prieťahy) a bezprostredným
konaním alebo opomenutím žalobcu, ako nadriadeného konajúcich policajtov. Práve títo podriadení
policajti, ktorí, pod hrozbou zodpovednosti za disciplinárne previnenie boli povinní dodržiavať základné
povinnosti policajta, zákon a interné predpisy (§ 48 zákona č. 73/1998 Z.z.), v danom prípade v
súlade s čl. 3 ods. 1 Nariadenia prezidenta Policajného zboru            č. 7/2002 niesli primárnu
osobnú zodpovednosť za správnosť, včasnosť a zákonnosť vykonávania úkonov, rozhodnutí a opatrení
pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov. Prípadná disciplinárna zodpovednosť týchto policajtov je
samostatnou okolnosťou spadajúcou pod iné osobitne vedené disciplinárne konanie, avšak súčasne
okolnosťou natoľko vecne súvisiacou s predmetným disciplinárnym konaním (minimálne v otázke miery
zavinenia a okolností, za ktorých bolo disc. previnenie spáchané), aby ju prvostupňový orgán a neskôr aj
žalovaný bez prihliadnutia nemohol opomenúť. V ponímaní posudzovania zodpovednosti nadriadených
funkcionárov Policajného zboru za činnosť svojich podriadených, tak ako vyplýva z prvostupňového a
z napadnutého rozhodnutia, sa v danej súvislosti natíska aj otázka riadiacej, organizačnej a kontrolnej
činnosti príslušného žalobcovi nadriadeného orgánu s disciplinárnou právomocou, ktorý bol povinný
kontrolovať žalobcu, a ak tak dostatočne účinne nerobil, či aj v jeho prípade by nebolo na mieste
jeho nadriadeným vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť. Správny súd sa vzhľadom na uvedené môže
len domnievať či kontrolou zistené nedostatky skutočne boli zapríčinené (len) nedostatočnou riadiacou
alebo kontrolnou činnosťou  žalobcu, a ak áno, ako k tomu došlo, za akej miery zavinenia žalobcu
prípadne iných osôb a s akým zohľadnením všetkých okolností veci (§ 56 ods. 2 zákona         č. 73/1998
Z.z.). Zo skutkových zistení uvedených v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí nie je v
tomto zmysle vyjadrený žiadny skutkový záver, ktorý by podporoval výrok prvostupňového rozhodnutia
vyvodzujúci práve disciplinárnu zodpovednosť žalobcu.

38. Dôvodná bola tak aj žalobcova námietka nedôslednej aplikácie § 56 ods.2 zákona č.73/1998
Z.z. Podľa citovaného ustanovenia zákona pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa
prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru
zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Z disciplinárneho rozkazu
vyplýva len to, že prvostupňový orgán citoval  uvedené zákonné ustanovenie a bez ďalšieho oznámil, že
naň prihliadol. Ust.    § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z. obsahuje výpočet skutočností, na ktoré všetky je
povinný oprávnený orgán z disciplinárnou právomocou pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadať.
Nepostačuje, ak oprávnený orgán v disciplinárnom rozkaze len uvedie, že prihliadol na jednu alebo hoci
aj na všetky tieto skutočnosti. Poukaz na zákonné ustanovenie, že tak oprávnený orgán urobil, a teda,
že na tieto skutočnosti prihliadol, nehovorí nič o tom, ako prihliadol na povahu protiprávneho konania, na
okolnosti, za ktorých bolo spáchané, na jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj žalobcu k
plneniu služobných povinností,  a aké malo takéto prihliadnutie vplyv na rozhodovanie o disciplinárnom
previnení. Na to, aby rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní bolo preskúmateľné a aby obsahovalo
dostatok dôvodov, musí obsahovať odôvodnenie ako na každú zo skutočností uvedených v § 56 ods.
2 cit. zákona disciplinárny orgán prihliadal, ako tieto skutočnosti vyhodnotil a zároveň ako vzhľadom na
takéto vyhodnotenie zohľadnil uvedené skutočnosti pri ukladaní disciplinárneho opatrenia. Pokiaľ tak
prvostupňový správny orgán neurobil a žalovaný túto vadu v odvolacom konaní neodstránil, zaťažil tak
napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.

39. Z uvedených dôvodov nebolo možné správnym súdom preskúmať prvostupňové rozhodnutie z
hľadiska žalobcovej námietky nedostatočného (nezameniteľného) vymedzenia jeho výrokovej časti
(skutkovej vety). Pokiaľ správny súd dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je ako celok
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov bráni mu táto skutočnosť pristúpiť
ku konkrétnemu hodnoteniu určitosti jeho výroku. Pokiaľ nebol preukázaný opak (rozpor výroku a
odôvodnenia rozhodnutia nebol v danej právnej veci namietaný) je potrebné vychádzať z prezumpcie,
že rozhodnutie predstavuje jeden celok, ktorého obsahové náležitosti sú vo vzájomnom súlade.
Odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie
ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným
skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Výrok rozhodnutia tak funkčne nadväzuje na
odôvodnenie a naopak, z čoho plynie záver, že pokiaľ je výrok alebo odôvodnenie nepreskúmateľné,
nemožno už preskúmať zákonnosť nadväzujúceho odôvodnenia alebo výroku takého rozhodnutia,



pretože ich vzájomná previazanosť to nedovoľuje. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z
podstaty nepreskúmateľnosti, resp. nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov) by bol nútený sa
uchýliť k dohadom a domnienkam, čo je neprípustné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom
konaní  oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne
závery správneho orgánu nižšieho stupňa. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej
správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či
zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či
rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nepreskúmateľnosti
rozhodnutia neumožňujú plnohodnotný prieskum, je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia
podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné dôvody
napadnutého rozhodnutia zaoberal podstatou námietok týkajúcich sa zisteného skutkového stavu alebo
právneho posúdenia veci.

40. Zásadnou námietkou žalobcu bola námietka, podľa ktorej disciplinárne opatrenie bolo uložené po
30-tich dňoch odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených a teda
došlo k porušeniu ustanovenia § 57 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z.. Novelou zákona č. 73/1998 Z.z.
zákonom č. 406/2015 Z.z. sa pôvodné znenie ust. § 57 ods. 1 cit. zákona s účinnosťou od 01.01.2016
zmenilo tak, že za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov
odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový
orgán vykonal dňa 23.08.2017 kontrolu rozpracovaných priestupkových spisov pochádzajúcich z
obdobia mesiacov jún a júl roku 2017, kde zistil nedostatky v jeho organizačnej, kontrolnej a riadiacej
činnosti. O disciplinárnom previnení rozhodol prvostupňový disciplinárny orgán vydaním prvostupňového
rozhodnutia - disciplinárneho rozkazu dňa 20.10.2017. O odvolaní proti nemu rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím z 17.04.2018, ktoré bolo v tento deň aj doručené žalobcovi a nadobudlo
právoplatnosť. Pre plynutie lehoty ustanovenej § 57 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z. je rozhodujúce, kedy
bolo disciplinárne previnenie spáchané, od ktorého okamihu sa odvíja začatie plynutia tejto dvojročnej
lehoty. V prvostupňovom ani v napadnutom rozhodnutí nie sú uvedené konkrétne dátumy kedy ani
ako mal žalobca porušiť svoju povinnosť riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej
služby podriadených policajtov, práve z ktorých dôvodov sú rozhodnutia nepreskúmateľné. Možno však
odôvodnene konštatovať, že pokiaľ kontrolované priestupkové spisy boli založené k priestupkom z
obdobia jún a júl roku 2017, nedostatky v činnosti žalobcu nemohli nastať skôr a to znamená, že
predmetná prejednacia lehota uplynie najskôr v mesiaci jún 2019. Zákonná lehota na prejednanie
disciplinárneho previnenia podľa § 57 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z. tak bola dodržaná a žalobná námietka
žalobcu v tomto zmysle preto nebola dôvodná.

41. Nedôvodná bola tiež žalobcova námietka spočívajúca v skutočnosti, že žalovaný nedodržal
povinnosť rozhodnúť bezodkladne, resp. v lehote do 60 dní tak ako to odvolaciemu orgánu ukladá § 243
ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobca pri vyjadrení tohto názoru nešpecifikoval aký konkrétny vzťah má
táto námietka na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože samotné uplynutie poriadkovej lehoty
na možnú nezákonnosť rozhodnutia nestačí. V opačnom prípade by to znamenalo absolútny zákaz a
nemožnosť vydania akéhokoľvek rozhodnutia v odvolacom konaní, aj takého, ktoré by bolo v prospech
účastníka konania, po uplynutí lehoty podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré ustanovenie takýto
následok s uplynutím lehoty nespája. Proti nečinnosti orgánov verejnej správy má účastník správneho
konania možnosť brániť sa osobitnou žalobou proti nečinnosti (§ 242  SSP a nasl.), resp. prostredníctvom
zákona o sťažnostiach.

42. Pokiaľ žalobca namietal zaujatosť prvostupňového orgánu pre konflikt záujmov z dôvodu, že
tento zastupoval žalobcu v čase keď malo dôjsť k disciplinárneho previneniu a mohol tak v konaní
vystupovať ako svedok a zároveň rozhodoval vo veci ako prvostupňový orgán, táto námietka
taktiež nebola opodstatnená. Štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z.z. je ovládaná princípom
nadriadenosti a podriadenosti, ktorá zásada sa vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu premieta do
ustanovenia § 50 zákona č.73/1998 Z.z., podľa ktorého nadriadení môžu podriadeným policajtom v
rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Žiadne
ustanovenie citovaného zákona nevylučuje nadriadeného policajta z jeho disciplinárneho oprávnenia
voči podriadenému policajtovi. Vecnú právomoc prvostupňového orgánu vymedzuje ustanovenie §
232 zákona č.73/1998 Z.z.. Na konanie podľa zákona č.73/1998 Z.z. sa všeobecný predpis o
správnom konaní, zákon č.71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) nepoužije. Odkaz na
analogické uplatnenie § 31 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého môže byť vylúčený



sudca, prísediaci, prokurátor, policajt atď. neobstojí z dôvodu, že zákon č. 73/1998 Z.z. je právnym
predpisom upravujúcim štátnu službu príslušníkov Policajného zboru a právne vzťahy, ktoré súvisia so
vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, teda nejde o právny
predpis výlučne alebo najmä sankčného charakteru. Trestný  poriadok tak v žiadnom prípade nemá
vo vzťahu k zákonu č.73/1998 Z.z. postavenie lex generalis.  Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by o
zistenom disciplinárnom opatrení nemohol rozhodovať priamy nadriadený policajta, ktorý zistil spáchanie
disciplinárneho previnenia, je v priamom rozpore so zákonnou povinnosťou nadriadeného policajta riadiť,
organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov a ukladať disciplinárne
opatrenia podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 a § 233 zákona č.73/1998 Z.z. Ustanovenia Trestného
poriadku o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní alebo sudcov v trestnom konaní nemožno ani
analogicky uplatňovať v disciplinárnom konaní kde o disciplinárnom previnení nerozhoduje nezávislí
tribunál, ale príslušný nadriadený, ktorý sa z povahy vzájomných vzťahov služobnej  subordinácie
medzi nadriadenými a podriadenými policajtami často ocitá v názorovo protichodnom postavení. Práve
pre špecifickú povahu subjektov disciplinárneho konania podľa zákona č.73/1998 Z.z., v takomto
osobitnom prípade správneho deliktu nemožno uplatňovať všetky pravidlá bežné pre iné sankčné
konania postihujúce fyzické alebo právnické osoby, resp. analógiu s trestným právom a to ani podľa § 195
písm. c/ a d/ SSP. Žalobca napokon ani nenamietal zaujatosť prvostupňového orgánu bezprostredne keď
sa o nej dozvedel a nenamietal ani konkrétny rozpor postupu žalovaného s Nariadením ministra vnútra
Slovenskej republiky č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených, čo zaňho správny
súd urobiť nemohol.

43. V ďalšom konaní prvostupňový orgán opätovne rozhodne o podozrení zo spáchania disciplinárneho
previnenia žalobcom v súlade s názorom vysloveným v odsekoch 35 až 42 tohto rozsudku, s tým, že
prejednacia lehota podľa § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v súlade s § 71 ods. 1 SSP počas konania
podľa tohto zákona neplynie.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal
úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu.

45. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak  bolo rozhodnuté v  jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť  sa podáva  na  tunajšom
súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd  v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom  súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania



pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa  § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}