{"guid": "fcb3bbfb-6a0d-48b1-98f7-fd0b666fac95:3bc8766a-3a70-45cb-b458-4f00d6d7cc74", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6018200401.1", "spisova_znacka": "23Sa/9/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Sa/9/2018 z 22. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. augusta 2018, sp. zn. 23Sa/9/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6018200401.1", "identifikacne_cislo": "6018200401", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2018-08-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-39.odsek-2", "nazov": "§ 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-39.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-20.odsek-2", "nazov": "§ 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-20.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-39", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bc8766a-3a70-45cb-b458-4f00d6d7cc74", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200401.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200401.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200401.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Sa/9/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200401
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200401.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou
v právnej veci žalobcu: mal. F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. F. XX, XXX XX R., zast.
zákonnou zástupkyňou: L.. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. F. XX, XXX XX R., proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu
ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, za účasti:
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava
35, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2015/8369 Ant zo dňa
05.11.2015, takto

r o z h o d o l :

I.   Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie
peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská  Bystrica č.  UPS/US5/
SSVOdPPKPC/SOC/2015/8369 Ant zo dňa 05. novembra 2015    v spojení s Oznámením o oprave
chyby č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/2094  zo dňa 10. júna 2016   z r u š u j e   a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

II.   Žalovaný je   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi  náhradu trov konania v rozsahu 100 %,  v sume, aká
bude vyčíslená v uznesení vydanom tunajším súdom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15
dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v zastúpení zákonnou zástupkyňou podal dňa 28. 4. 2015 žiadosť o poskytnutie peňažného
príspevku na osobnú asistenciu podľa § 22 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“).

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodnutím
č. ZV3/RPPNKŤZPAPČ/SOC/2015/37156-0003 zo dňa 3. 7. 2015 peňažný príspevok  na osobnú
asistenciu maloletému F. L. nepriznal, a to z dôvodu, že v komplexnom posudku (rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen č. ZV1/KP/SOC/2015/37280 zo dňa 29. 6. 2015 takýto
peňažný príspevok navrhnutý nebol a pre priznanie požadovaného peňažného príspevku neboli splnené
podmienky stanovené zákonom č. 447/2008 Z. z.. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy
vyplýva, že na základe komplexného posudku sa maloletý F. L. považuje za fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80 %. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie
miery funkčnej poruchy u maloletého F. L. je postihnutie mozgu pri vrodenej vývojovej chybe mozgu
- Dandy Walkerov syndróm s kompletným cerebelárnym syndrómom. Maloletý nedokáže vykonávať
samoobslužné úkony, nedokáže vyjadriť svoje potreby (rozumie mu len matka), vyžaduje celodenný
dohľad s potrebou opatrovania inou fyzickou osobou, na základe čoho mu bol stanovený VI. stupeň



odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, čo predstavuje rozsah odkázanosti na pomoc viac ako
12 hodín denne, a preto mu peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol navrhnutý. Sociálne
dôsledky jeho zdravotného postihnutia boli komplexným posudkom navrhnuté kompenzovať peňažným
príspevkom na opatrovanie.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala odvolanie zákonná zástupkyňa
v mene maloletého F. L. a na základe podaného odvolania  žalovaný, rozhodnutím č. UPS/US5/
SSVOdPPKPC/SOC/2015/8369 Ant zo dňa 05.11.2015, ako druhostupňový orgán verejnej správy,
rozhodol tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Žalovaný podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej v texte aj Správny poriadok) doručil
účastníkom konania Oznámenie o oprave chyby č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/2094  zo dňa
10. 6. 2016, ktorým opravil chybu v písaní v písomnom vyhotovení rozhodnutia číslo UPS/US5/
SSVOdPPKPC/SOC/2015/8369 Ant zo dňa 5. 11. 2015, na tretej strane, v ods. 2 v poslednom riadku,
kde bol nesprávne uvedený dátum psychiatrického vyšetrenia 17. 9. 2015 namiesto správneho dátumu
17. 9. 2014.

5. Žalovaný  v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia s odkazom na § 20 ods. 1, § 20 ods.
2, § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. v náväznosti na lekársku posudkovú činnosť a sociálnu
posudkovú činnosť (podkladom pre vypracovanie komplexného posudku č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/
SOC/2015/8532/PD z 22. 10. 2015 bol lekársky posudok Ústredia č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/
SOC/2015/8532/PD zo dňa 15.10.2015 a posudkový záver zo dňa 19.10.2015) konštatoval, že ťažké
zdravotné postihnutie maloletého F. L. je možné vhodne kompenzovať peňažným príspevkom na
opatrovanie, nakoľko vyžaduje pomoc a celodenný dohľad inej osoby. V čase, keď je matka v
zamestnaní, má starostlivosť zabezpečenú prostredníctvom sociálnej služby v Domove sociálnych
služieb v Detve (ďalej aj \"DSS Detva\") Voľnočasové aktivity v rodinnom prostredí mu plnohodnotne
zabezpečuje rodina v rozsahu zodpovedajúcom aj veku dieťaťa, preto peňažný príspevok na osobnú
asistenciu v súčasnosti nebol navrhnutý v komplexnom posudku Ústredia. Komplexný posudok je v
zmysle § 55 ods. 6 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu základom druhostupňového
rozhodnutia a je pre rozhodnutie záväzným. Uzavrel, že vzhľadom na to, že požadovaný peňažný
príspevok na kompenzáciu v komplexnom posudku odvolacieho orgánu nebol navrhnutý, maloletý F.
L. nespĺňa podmienky pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, preto bolo dôvodné
odvolaním napadnuté rozhodnutie  prvostupňového orgánu  verejnej správy potvrdiť.

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobu  zákonná zástupkyňa  v mene maloletého žalobcu, v ktorej
navrhovala napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch
žaloby vytýkala žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, že zistenie skutkového stavu, z ktorého
vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisu, najmä neboli zohľadnené skutočnosti,
ktoré boli dôvodom pre podanie žiadosti a sú súčasťou spisu, pričom žalovaný sa k nim nijako nevyjadril.
Zákonná zástupkyňa  žalobcu ďalej tvrdila, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce pre posúdenie
veci, pretože žalovaný nevykonal posúdenie v oblasti sociálneho šetrenia domáceho prostredia a
úkonov, ktoré je nutné vykonať mimo pobytu maloletého v DSS R., čo bolo hlavným dôvodom podania
žiadosti o kompenzáciu formou osobnej asistencie.

7. Zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu v žalobe namietala a uvádzala najmä tieto ďalšie skutočnosti
(body 8-17):

8. Žalovaný porušil základné zásady správneho konania ustanovené v § 3 ods. 2, ods. 4 a ods. 5
Správneho poriadku, keď dopĺňal dokazovanie až v rámci konania o odvolaní, zákonná zástupkyňa
žalobcu o tom nebola informovaná a nebolo jej  umožnené vyjadriť sa k doplnenému dokazovaniu, k
podkladom rozhodnutia.

9. Žalovaný sa dôsledne neriadil zásadou, že je povinný vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov,
keďže neboli dodržané lehoty pre vydanie rozhodnutia v zmysle § 60a v nadväznosti na § 49 Správneho
poriadku.



10. Žalovaný prakticky vydal nové rozhodnutie, pretože prvostupňové rozhodnutie  nebolo riadne
odôvodnené; napriek tomu žalovaný vo výroku uviedol, že odvolanie zamieta a prvostupňové
rozhodnutie potvrdzuje.

11. Nikde  v rozhodnutí  nie je objasnené šetrenie domáceho prostredia a pobytu maloletého žalobcu
mimo Domova sociálnych služieb R., ktoré tvorí podstatnú časť jeho prežívaných  aktivít.

12. Rozhodnutím  žalovaného, ktorým nebola priznaná kompenzácia formou osobnej asistencie, pričom
bola v komplexnom posudku navrhnutá kompenzácia formou opatrovania, došlo k zamedzeniu ďalšieho
rozvoja maloletého žalobcu a boli vymedzené povinnosti matky, ktorá sa sama stará o maloletého
žalobcu v takej miere, v akej sama tieto povinnosti už nie je schopná zabezpečiť. Neboli zohľadnené
dôvody, pre ktoré bola podaná žiadosť o kompenzáciu formou osobnej asistencie.

13. Osobná asistencia bola žiadaná na úkony vykonávané v domácom prostredí, vrátane aktivít mimo
domáceho prostredia, a nie počas pobytu v DSS R.. Napriek tomu, predmetom zisťovania sociálnych
dôsledkov mimo stretnutia s matkou, bol telefonický rozhovor so sociálnou pracovníčkou DSS R.
ohľadom zisťovania aktivít a činností vykonávaných špecializovaným personálom  tohto zariadenia.

14. Úkony, ktoré  matka vykonáva denne pre zabezpečenie štandardných potrieb  maloletého žalobcu
sú mimoriadne náročné, jednak po psychickej stránke, ale aj fyzickej. Nakoľko maloletý žije v spoločnej
domácnosti len s matkou, všetky činnosti spojené s jeho sebaobsluhou, ako aj ostatné aktivity sú
jej výlučným  bremenom. Žije v byte na 1. poschodí, ktorý nie je bezbariérový, dom je bez výťahu.
Premiestňovanie maloletého po schodoch,  je nad rámec fyzických schopností matky, prípadne starej
matky, ktorá zastupuje matku počas jej neprítomnosti v dôsledku pracovných alebo študijných aktivít.

15. Porovnávanie zabezpečovanej starostlivosti rodiča o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím  so
starostlivosťou o neplnoletú osobu rovnakého veku je  neuvážené, keďže táto osoba nie je schopná
si uvedené úkony a aktivity zabezpečiť bez asistencie inej fyzicky spôsobilej osoby. Premiestňovanie
a polohovanie v sociálnom zariadení zabezpečujú minimálne dve osoby. Navyše, ide o špecializované
zariadenie, v ktorom je zabezpečená bezbariérovosť a potrebné personálne vybavenie. Žalovaný
zamietavým postojom nerešpektuje základné práva občana na ochranu osobnosti, ľudskej dôstojnosti
a zdravia.

16. Žalovaný nedostatočne zohľadnil, že rodinu, ktorá má zabezpečovať voľnočasové aktivity, v danom
prípade predstavuje len jedna  dospelá osoba, ktorá s vypätím maxima fyzických schopností sa snaží
zabezpečovať všetky úkony a aktivity spojené so starostlivosťou o maloletého žalobcu. Tento dôvod bol
najvýznamnejší pre požiadanie kompenzácie formou osobnej asistencie.

17. Uzavrela, že žalovaný sa vecou nezaoberal dostatočne objektívne, neodôvodnil svoje zamietavé
stanovisko, nevykonal žiadne objektívne dokazovanie, nežiadal stanoviská a lekárske správy odborných
lekárov a neabsolvoval šetrenie domáceho prostredia pri posudzovaní sociálnych dôsledkov na účely
vydania predmetného rozhodnutia.

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K veci ďalej uviedol,
že poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu nebolo v komplexnom posudku navrhnuté.
Ústredie v rámci odvolacieho konania vydalo komplexný posudok, podľa ktorého mal maloletý účastník
konania funkčnú poruchu v rozsahu 80 %. Podľa predložených odborných nálezov je intelekt maloletého
na úrovni strednej mentálnej retardácie. V popredí je diagnostikovaná neurologická symptomatológia
na podklade vrodenej vývojovej chyby mozočku so sekundárnymi prejavmi. Ustanovenie § 13 Zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu upravuje charakteristiku sociálnej posudkovej činnosti.
Uvedené ustanovenie neobsahuje povinnosť príslušného orgánu vykonávať sociálnu posudkovú činnosť
v domácom prostredí posudzovaného. Sociálna posudková činnosť za účasti maloletého bola vykonaná
v priestoroch Ústredia. Odvolací orgán mal snahu vykonať šetrenie priamo v domácom prostredí
maloletého účastníka, avšak pre objektívne príčiny na strane matky maloletého sa uskutočnilo stretnutie
zákonnej zástupkyne maloletého žalobcu so sociálnou pracovníčkou odvolacieho orgánu na Ústredí
dňa 17.09.2015. Sociálnym zisťovaním bolo zistené, že maloletý má možnosť v čase mimo vyučovania
plnohodnotne tráviť čas s profesionálnym personálom zariadenia, kde je prihliadané na potreby
vyplývajúce z jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej



osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby v zmysle § 14 ods. 2 Zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní
starostlivosti o seba, starostlivosť o domácnosť alebo pri realizácii základných sociálnych aktivít, ktoré
vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Ide
napríklad o sprevádzanie dieťaťa zo školy, do školy. Rozsah hodín osobnej asistencie sa na tieto úkony
môže navrhnúť len v prípade, že je rodič fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Z lekárskej
posudkovej činnosti vyplýva, že voľnočasové aktivity v rodinnom prostredí maloletého plnohodnotne
zabezpečuje rodina v rozsahu zodpovedajúcemu aj veku dieťaťa, preto peňažný príspevok na osobnú
asistenciu nebol v komplexnom posudku Ústredia navrhnutý.

19. Uvádzal, že odvolanie účastníčky konania bolo s kompletnou spisovou dokumentáciou doručené
Ústrediu dňa 17.08.2015, rozhodnutie bolo vydané 05.11.2015, teda lehota  určená v § 55 ods. 11 Zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu (90 dní), bola dodržaná. Ústredie telefonicky kontaktovalo
sociálnu pracovníčku v DSS R., ktorá podrobne informovala o činnosti maloletého F. L. počas pobytu
v DSS (záznam z 22.10.2015). Podľa zistených skutočností maloletý má možnosť v čase mimo
vyučovania plnohodnotne tráviť čas s profesionálnym personálom v zariadení DSS, kde je prihliadnuté
na potreby vyplývajúce z jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán. Uvedené zisťovanie v DSS R. bolo súčasťou posudzovania
sociálnych dôsledkov maloletého F. L. a Ústredie nepovažovalo za nutné túto časť získavania podkladov
pre rozhodnutie konzultovať s matkou maloletého.

20. Podľa žalovaného, ťažké zdravotné postihnutie maloletého F. L. je možné vhodne kompenzovať
peňažným príspevkom na opatrovanie, nakoľko vyžaduje pomoc a celodenný dohľad inej osoby. Účelom
osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí,
vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. V prípade maloletého F. L.
by nebol osobnou asistenciou dosiahnutý uvedený účel, nakoľko pri svojom zdravotnom postihnutí nie je
schopný rozhodovať sa a ovplyvňovať vykonávanie uvedených aktivít za účelom sociálneho začlenenia.
Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej
fyzickej osoby v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa neprihliada na
potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizácii
základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej
fyzickej osobe rovnakého veku. Odvolací orgán pri posudzovaní odkázanosti maloletého účastníka
konania na pomoc inej fyzickej osoby rešpektoval aj toto ustanovenie. Je nesporné, že starostlivosť o
ťažko zdravotne postihnuté dieťa je náročná tak po fyzickej, ako aj psychickej stránke, avšak účelom
kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je podpora sociálneho začlenenia
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za podmienok za jej aktívnej účasti pri
zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa prílohy č. 4 Zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, osobná asistencia môže byť na tento účel navrhnutá len
v prípade, že je rodič fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čo v danom prípade nebolo
preukázané.

21. Správny súd uznesením č.k. 23S/7/2016-42 zo dňa 3. 5. 2016 pribral na návrh zákonnej zástupkyne
žalobcu do konania Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

22. Krajský súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 8. 6. 2016 a rozsudok
bol verejne vyhlásený po odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku dňa 22. 6. 2016, keď
krajský súd žalobu  zamietol.

23. Zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu na pojednávaní dňa 08.06.2016  ďalej k veci uviedla, že
pokiaľ sa vo vyjadrení žalovaného hovorí, že 17.09.2015 sa mal maloletý zúčastniť psychologického
vyšetrenia, tento údaj nie je pravdivý, pretože to nebolo 17.09.2015, ale bolo to ešte v roku 2014.
Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že v domove sociálnych služieb je zabezpečená všetka starostlivosť
o maloletého. Nesúhlasila ani s ďalším tvrdením žalovaného, že by mala vykonávať všetky úkony ako
rodič. V danom prípade sa jedná o dieťa, ktoré má už 10 rokov a v súvislosti s jeho zdravotným stavom
musí robiť všetky úkony ohľadom tohto dieťaťa a v tejto súvislosti poukázala na to, že 10-ročné zdravé
dieťa si veľa úkonov môže urobiť samo. V prípade, že by pristúpila na riešenie, podľa ktorého by jej mal
byť poskytnutý príspevok na opatrovanie, bolo by to pre ňu likvidačné, pretože žije len so synom, sú



len  dvaja a za situácie, že by pristúpila na opatrovateľský príspevok, by sa vlastne nevedela finančne
postarať o syna. Pokiaľ ide o osobnú asistenciu, tak pod touto osobnou asistenciou si predstavuje osobu,
ktorej by dôverovala a ktorá by bola schopná vykonávať takúto činnosť. Osobnú asistenciu by nemohla
vykonávať  sama, pretože by prišla o určitý príjem a chce byť aj naďalej aktívne činná v práci. Nesúhlasila
s tým, že by u maloletého nedošlo k nejakému pozitívnemu vývoju od jeho narodenia až do súčasnosti.

24. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 08.06.2016 k veci uviedla, že v danom prípade ide
o fakultatívnu dávku. Odkázanosť na osobnú asistenciu upravuje § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008
Z.z. Odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby
pri sebaobslužných činnostiach je uvedená v prílohe č. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu. Je len jednou z podmienok pre priznanie nároku na peňažný príspevok na osobnú
asistenciu. Ďalšou podmienkou je, aby touto osobnou asistenciou sa dosiahol účel ustanovený  v
§ 20 ods. 2, a to aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných
rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. U maloletého F. L.,
vzhľadom na charakter jeho ťažkého zdravotného postihnutia, nemožno očakávať dosiahnutie účelu
osobnej asistencie, nakoľko nie je schopný nezávisle sa rozhodovať a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí
a vykonávanie vzdelávacích a voľnočasových aktivít. Ústredie vyšlo v ústrety matke maloletého žalobcu
tým, že sociálne šetrenie sa vykonávalo vlastne v sídle správneho orgánu, čo sa vykonalo na jej žiadosť
a s jej súhlasom. Príspevok na opatrovanie ako navrhnutá forma kompenzácie vhodne kompenzuje
sociálne dôsledky maloletého v oblasti sebaobsluhy. Opatrovanie nemusí vykonávať iba matka, môžu
to byť aj iné, či už blízke osoby, alebo aj úplne cudzie osoby za istých podmienok. Nie je pravdou, že
by bolo ignorované ustanovenie § 14 ods. 2, pretože žalovaný zvážil potrebu dieťaťa na vykonávanie
alebo na poskytovanie pomoci inou fyzickou osobou pri vykonávaní sebaobslužných úkonov práve vo
vysokom rozsahu, teda takmer v celom rozsahu spektra, a preto bol peňažný príspevok na opatrovanie
navrhnutý ako vhodná forma kompenzácie.

25. Zástupkyňa Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím na pojednávaní dňa 08.06.2016
vychádzala z vyjadrenia Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zo dňa 07.06.2016.
Poukázala na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý OSN 2006,  súčasťou
Právneho poriadku SR sa stal 25.06.2010.  Dohovor má podľa Ústavy SR prednosť pred vnútroštátnymi
právnymi predpismi. Zástupkyňa tvrdila, že bol konkrétne porušený čl. 2 ods. 2, ktorý má nadpis „Deti so
zdravotným postihnutím“, čl. 19 „Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti“, a to konkrétne
v písm. a) a b). Okrem Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím boli podľa zástupkyne
porušené aj  ľudsko-právne dokumenty, najmä Dohovor o právach dieťaťa, ako aj čl. 7 Ústavy SR. Podľa
reštriktívneho výkladu je účelom osobnej asistencie to, aby osoba bola aktívna a aby sa socializovala.
V danom prípade sa jedná o dieťa, ktoré má 11 rokov, 60 kg, po byte sa pohybuje iba štvornožky alebo
po zadku a pre takéto dieťa je aktivizáciou aj to, keď sa na druhý deň postaví, alebo keď spraví na
druhý deň o dva, tri kroky viac. Socializáciou dieťaťa začlenením do spoločnosti je to, keď bude poznať
o jedného alebo dvoch viac ľudí.  Dieťa sa stretáva iba s matkou, so starou matkou a s pracovníkmi z
DSS. Z rozhodnutia vôbec nevyplýva, že došlo k aplikácii ustanovenia § 14 ods. 2 Zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu, skôr naopak, ide o jeho ignorovanie. Osobnú asistenciu vykonáva osobný
asistent, ktorý nemusí mať špeciálne vzdelanie, dáva svoj čas a svoju fyzickú silu do služieb človeka so
zdravotným postihnutím. Niekoľkoročná náročná starostlivosť matky o dieťa vedie k jej prepracovanosti.
Matka postupne stráca fyzické a psychické schopnosti naplniť potreby svojho zdravotne postihnutého
dieťaťa. Dokonca sama sa stala osobou, ktorá je odkázaná na pomoc iných. Zamietnutie žiadosti z
dôvodu, že maloleté dieťa má možnosť tráviť voľný čas s profesionálnymi zamestnancami v DSS,
je v zásadnom rozpore s filozofiou vývoja sociálnej politiky SR. Nosnou filozofiou je už dlhodobo
deinštitucionalizácia, na čo poukazuje aj programové vyhlásenie Vlády SR na roky 2016 - 2020. Osobná
asistencia je jedným z podporných inštitútov, ktorý má čiastočne prispieť k uľahčeniu ťažkého života osôb
so zdravotným postihnutím. Od ostatných foriem pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím sa odlišuje
štyrmi znakmi, ktoré sú označované ako „Princípy osobnej asistencie“, ide o princípy demedikalizácia,
deprofesionalizácia, deinštitucionalizácia, delimitácia. Obsah osobnej asistencie sa riadi individuálnymi
potrebami konkrétneho človeka. Navrhovala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

26. V stanovisku k vyjadreniu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím žalovaný
uviedol, že konkretizáciu práv osôb so zdravotným postihnutím možno hľadať vo viacerých zákonoch.



Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia pre Slovenskú republiku upravuje zákon NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Znenie tohto zákona týkajúce sa
podmienok poskytnutia peňažného príspevku na osobnú asistenciu neodporuje Dohovoru. Poskytovanie
peňažných príspevkov má veľmi jasné pravidlá. Správny orgán nemôže rozhodovať na základe emócií,
ale na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, a to po vykonanej lekárskej posudkovej
činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. V prípade maloletého F. L. bola tak lekárska, ako aj sociálna
posudková činnosť vykonaná v súlade so zákonom a jej výsledkom bol okrem iného návrh kompenzácie
peňažného príspevku na opatrovanie. Opatrovanie môže vykonávať aj cudzia osoba, ak je prihlásená
k trvalému alebo prechodnému pobytu s opatrovaným. Účel osobnej asistencie je vyjadrený v §
20 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Za aktivizáciu a začlenenie sa do
spoločnosti nie je možné považovať to, že osoba so zdravotným postihnutím „urobí o pár krokov
viac ako včera“, ako sa uvádza vo vyjadrení Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Pokrok schopností zdravotne postihnutých osôb zabezpečovať si určité sebaobslužné úkony je väčšinou
výsledkom rehabilitácie a terapie, a nie osobnej asistencie.  Podľa vyjadrenia Úradu komisára pre
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, osobná asistencia je nástroj na uplatňovanie práva na
sebaurčenie ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Tento princíp žalovaný nepopiera, práve naopak
zdôrazňuje ho. Avšak pre to, aby bol tento znak osobnej asistencie dosiahnutý, sa vyžaduje určitý
osobnostný potenciál osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a to schopnosť vyjadriť svoje potreby,
vôľu, zámery a za pomoci osobného asistenta aj ich realizovať. U maloletého F. L. však ide o také
zdravotné postihnutie, ktoré vylučuje takéto schopnosti - poznať svoje potreby, vedieť ich pomenovať
a vedieť, ako ich za pomoci osobného asistenta uspokojiť tak, aby sa mohol začleniť do spoločnosti.
Tvrdenie, že maloletý F. vie prejaviť svoje potreby, nevyplýva z rozhodnutia žalovaného, ani z jeho
podkladov a nie je preukázané odbornými nálezmi. Zdokonaľovanie sa v sebaobslužných činnostiach,
o ktoré sa matka dieťaťa usiluje, nemožno považovať za integráciu dieťaťa do spoločnosti, ak ide o
zvýšenie jeho samostatnosti pri sebaobsluhe. Peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia je svojím charakterom dávka fakultatívna, teda tento nárok naň
nevzniká automaticky pri splnení podmienok. Ich priznanie alebo nepriznanie je vždy výsledkom
správnej úvahy správneho orgánu, ktorý má kompetencie o nich rozhodovať. U maloletého F. L.,
vzhľadom na charakter jeho zdravotného postihnutia, nemožno očakávať dosiahnutie samostatnosti
a nezávislosti ani za pomoci osobného asistenta, pretože jeho odkázanosť na pomoc inej osoby je
vyjadrená stupňom VI. podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. Žalovaný akceptoval ustanovenie
§ 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a rešpektoval rozdiely v starostlivosti,
ktorú rodič obvykle poskytuje maloletému dieťaťu v rovnakom veku bez zdravotného postihnutia a v
starostlivosti o posudzovaného určil, že maloletý F. L. je odkázaný na pomoc inej osoby podľa VI.
(najvyššieho) stupňa prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách. Skutočnosť, že maloleté dieťa má
možnosť tráviť voľný čas s profesionálnymi zamestnancami DSS, nebola dôvodom zamietnutia žiadosti
o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. V čase začatia konania bola maloletému F.
už poskytovaná pobytová sociálna služba v zariadení sociálnych služieb formou denného pobytu. Matka
dieťaťa žiadala o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu súbežne s poskytovaním
uvedenej sociálnej služby, a to na úkony sprevádzania dieťaťa do zariadenia sociálnych služieb a z tohto
zariadenia a na starostlivosť dieťaťa do príchodu matky z práce, teda nesledovala deinštitucionalizáciu
sociálnych služieb. Pre dieťa je výhodné, ak trávi čas s ľuďmi, ktorí majú zodpovedajúce vzdelanie a
profesionálny prístup k dieťaťu, čo pri osobnej asistencii nie je zaručené. Matka ani na pojednávaní
krajského súdu nevedela konkretizovať osobu, ktorá by jej synovi vykonávala osobnú asistenciu.
Kompenzovanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia definovaných v ustanovení § 2
ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch nie je možné považovať za „riešenie ťažkej životnej situácie“
rodinných príslušníkov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale má slúžiť na zmiernenie
alebo prekonanie znevýhodnenia, ktoré má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodu jej
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého
veku, pohlavia a za rovnakých podmienok. Účelom poskytovania peňažného príspevku na osobnú
asistenciu nie je vylepšenie finančnej situácie rodiny fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Maloletý F. L. je vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie odkázaný na opatrovanie a kompenzáciu
sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia peňažným príspevkom na opatrovanie
považuje za adekvátnu a vhodnú formu kompenzácie. Žalovaný svojím rozhodnutím neporušil žiadne z
práv maloletého F. L., ktoré mu zaručujú vnútroštátne právne predpisy (ktorých platnosť pre Slovenskú
republiku nikto nespochybnil), ako aj medzinárodné predpisy, ktorými je Slovenská republika viazaná.



27. Najvyšší súd  Slovenskej republiky, ako kasačný súd, rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/10/2016 dňa 25.
4. 2018 vyhovel kasačným sťažnostiam mal. žalobcu a Úradu komisára pre osoby so zdravotným
postihnutím a zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/7/2016-69 z 22. 6. 2016 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bolo nedoručenie stanoviska žalovaného k vyjadreniu
Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zákonnej zástupkyni maloletého žalobcu ako
aj Úradu komisára, v dôsledku čoho došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania. Najvyšší
súd konštatoval, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby
uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Zároveň vytkol krajskému súdu, že ako žalobkyňu označoval L.. I. B., napriek tomu, že zo žaloby, ako aj
z celého súdneho konania vyplýva, že  žalobcom je mal. F. L., zastúpený zákonnou zástupkyňou L.. I. B..

28. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne príslušný (§ 10 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok, ďalej len  „SSP“) a zároveň miestne príslušný (§ 13 SSP) opätovne
preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo, zohľadnil
obsah administratívneho spisu a všetky stanoviská účastníkov konania podaných pred aj po rozhodnutí
kasačného súdu, vrátane Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Zohľadnil, že sa jedná
o žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom žalobných
bodov v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Zároveň zohľadnil aj  skutočnosť, že
na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP. V konaní pokračoval aplikujúc zákon č. 162/2015 Z.z. v zmysle §
491 ods. 1 SSP, prihliadajúc aj na ustanovenie § 491 ods. 2 SSP

29. V intenciách názoru kasačného súdu, správny súd (v konaní, ktoré sa ďalej vedie pod novou spisovou
značkou 24Sa/9/2018, v zmysle § 23 ods. 2 písm. b) SSP vo veci rozhoduje sudca) doručil zákonnej
zástupkyni maloletého žalobcu, ako aj Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím stanovisko
žalovaného k vyjadreniu Úradu komisára a zabezpečil ich vyjadrenia k nemu, ktoré následne doručil
žalovanému. Žalovaný možnosť ďalšieho vyjadrenia k nim nevyužil.

30. Správny súd vec prejednal bez ďalšieho nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, pretože
na nariadenie pojednávania nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Zohľadnil
pritom, že vo veci sa už uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili všetci účastníci konania a
predniesli svoje vyjadrenia vo veci.

31. Po opätovnom prejednaní veci správny súd  dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zároveň zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci, preto rozhodnutie žalovaného zrušil (§ 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) SSP) a vec
vrátil žalovanému na  ďalšie konanie (§ 191 ods.  4 SSP).

32. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Predmetom preskúmavacej činnosti správneho súdu na základe podanej žaloby bolo preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. V danom prípade správny
súd posudzoval najmä otázku, či žalovaný orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní postupoval
zákonným spôsobom tak, aby bola zachovaná podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za
podmienok a v oblastiach ustanovených zákonom, vrátane medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná.

35. Spornou bola vhodnosť formy kompenzačného príspevku, t. j. či vhodným bol príspevok na osobnú
asistenciu, o ktorý žiadala zákonná zástupkyňa v mene žalobcu alebo  bol vhodným príspevok na



opatrovanie, ktorý priznal úrad a ktorý matka maloletého žalobcu nepovažovala za vhodnú formu
kompenzovania sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia jej syna maloletého F..

36. Z administratívneho spisu vyplýva:
Podľa komplexného posudku Ústredia je maloletý žalobca fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím  s mierou funkčnej poruchy 80% podľa prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu pre ochorenie zaradené do skupiny V. ods. 3 písm. c).

37. Posudkový lekár odvolacieho orgánu vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej
osoby. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok Ústredia č. UPS/
US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2015/8532/PD zo dňa 15.10.2015 a posudkový záver zo dňa 19.10.2015.
Posudkový lekár odvolacieho orgánu pri hodnotení zdravotného stavu maloletého F. L. vychádzal z
nasledovných predložených nálezov: vyšetrenie všeobecným lekárom zo dňa 16.03.2015, neurologické
vyšetrenie zo dňa 08.10.2015 s vykonaním MRI vyšetrením mozgu v auguste 2015 a psychiatrického
vyšetrenia zo dňa 17.09.2014.

38. Maloletý F. L. je od detstva sledovaný na odborných ambulanciách. V popredí je diagnostikovaná
neurologická symptomatológia na podklade vrodenej vývojovej chyby mozočku so sekundárnymi
prejavmi. V klinickom obraze je celková hypotómia svalstva. Postoj je možný len s oporou, presuny
sú možné len na mechanickom vozíku. Maloletý F. L. nerozpráva, iba vydáva zvuky, výzvam rozumie
a je usmerniteľný. Podľa predložených odborných nálezov má slabšie aj horné končatiny, úchop je
zachovaný, napr. naje sa sám. Hygienické návyky nemá fixované, je plienkovaný, intelekt je na úrovni
strednej mentálnej retardácie. Epilepsia je v súčasnej dobe kompenzovaná a od roku 2010 je bez
epileptických záchvatov. Poruchy zmyslov nie sú uvedené. V súčasnosti je stav hodnotený na základe
aktuálnych odborných nálezov, podľa ktorých je maloletý F. L. odkázaný na celodenný dohľad.

39. Z výsledkov šetrenia sociálnych dôsledkov dňa 17.09.2015 vyplýva, že maloletý F. L. žije v spoločnej
domácnosti s matkou, ktorá je zamestnaná v Q. Q. a študuje popri zamestnaní na N. fakulte E. v
Q. Q.. Počas matkinej neprítomnosti starostlivosť o maloletého zabezpečuje stará matka, ktorá je na
starobnom dôchodku. Maloletý F. L. sa po byte pohybuje štvornožky, prípadne sa posúva po zadku.
Matka, prípadne stará matka ho musí dvíhať. Po vonku sa premiestňuje na mechanickom vozíku, ktorý
vie sám ovládať. Snaží sa chodiť, a to tak, že ho matka drží                  v podpazuší, prípadne za ruku,
dokáže prejsť približne 20 krokov. Pri prechádzkach po rovine je schopný niekedy prejsť cca 500 metrov.
Chôdza je knísavá a neudrží rovnováhu. Po schodoch smerom hore prejde v sprievode inej osoby a
smerom dolu ho musia zniesť. Matka uviedla, že maloletý F. dokáže komunikovať kombinovanou formou,
a to posunkami, prípadne povie pár slov a je presvedčená, že vie prejaviť svoje potreby. Komunikáciu
trénuje pomocou tabletu a obrázkov. Navštevuje Domov sociálnych služieb v R., kde ho matka dovezie
osobným motorovým vozidlom ráno o 6,30 hod. Do školy sa premiestňuje s personálom zariadenia v
rámci budovy Domova sociálnych služieb. Vyučovanie začína o 8,00 hod a končí približne o 12,00 hod.
Po vyučovaní sa znova premiestni s pomocou personálu do Domova sociálnych služieb, kde zotrváva do
16,00 hod, do príchodu matky. V čase od 12,00 hod do 16,00 hod má maloletý F. personálom zariadenia
zabezpečený program. Chodí na prechádzky do prírody, vypracúvajú rôzne kognitívne úlohy a učia sa
sebaobsluhe. Počas pobytu v zariadení môže relaxovať a využívať aj snoezelenovú miestnosť. V rámci
domova sociálnych služieb sa premiestňuje prostredníctvom mechanického vozíka. V prípade, že ho
personál premiestni napr. do polohovacieho vaku, túto činnosť vykonávajú dve pracovníčky. Na WC sa
premiestni prostredníctvom mechanického vozíka, pri tomto úkone spolupracuje a pridržiava sa madla.
Matka žiada osobnú asistenciu z dôvodu, že považuje čas strávený v Domove sociálnych služieb od 6,30
hod do 16,00 hod za veľmi dlhý a pre syna namáhavý. Sociálnym zisťovaním bolo zistené, že maloletý
má možnosť v čase mimo vyučovania plnohodnotne tráviť čas s profesionálnym personálom zariadenia,
kde je prihliadnuté na potreby vyplývajúce z jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Matka maloletého
uviedla, že osobnú asistenciu žiada pre syna v čase ranného vstávania, prípravy do školy a cesty do
školy, nakoľko sa v súčasnej dobe prispôsobujú jej odchodu do zamestnania. Maloletý F. L. pre únik moču
aj stolice používa plienky. Matka uviedla, že osobnú asistenciu by potrebovala pri úkonoch vstávania,
líhania, umývania a sprchovania, ďalej pri obliekaní, vyzliekaní, pričom ho matka učí spolupracovať, o čo
sa maloletý aj snaží, rovnako pri obliekaní, vyzliekaní, pri podávaní stravy, nakupovaní potravín, aj vecí
osobnej potreby. Na nákupy chodí v sprievode matky do supermarketov a obchodov s bezbariérovým
prístupom. Pri dodržiavaní liečebného režimu a akútnom ochorení jej pomáha matka, ktorá uviedla, že
nebýva často chorý. Na dovolenky nechodí. Spoločne s matkou navštevujú starú mamu, ktorá býva v



L., raz týždenne chodia do prírody na dlhšie prechádzky. Maloletý F. L. raz ročne v sprievode matky
absolvuje kúpeľnú liečbu v U.. Podľa vyjadrenia matky by potreboval pomoc osobného asistenta i počas
školských prázdnin, pri preprave a premiestňovaní sa na vzdelávacie a voľnočasové aktivity.

40. Uvedené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia bolo v komplexnom posudku navrhnuté
kompenzovať týmito formami:
1)  peňažným príspevkom na opatrovanie
2)  peňažným príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla
3)  peňažným príspevkom na opravu pomôcky - druhý mechanický vozík
4) peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia
5) peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla

41. Zo záverov komplexného posudku Ústredia vyplýva, že pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osobe v zmysle § 14 ods. 2 o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba,
starostlivosť o domácnosť alebo pri realizácii základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej
starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku, i napríklad sprevádzanie dieťaťa
do a zo školy. Rozsah hodín osobnej asistencie sa na tieto úkony môže navrhnúť len v prípade, že je
rodič fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

42. Podľa matky,  čas strávený v Domove sociálnych služieb od 6,30 hod. do 16,00 hod. je veľmi dlhý a
pre syna namáhavý, preto žiadala priznať  osobnú asistenciu.   Osobnú asistenciu maloletý potrebuje tiež
v čase ranného vstávania, prípravy do školy a cesty do školy, nakoľko sa v súčasnej dobe prispôsobujú
jej odchodu do zamestnania. Rovnako pri úkonoch vstávania, líhania, umývania a sprchovania, ďalej
pri obliekaní, vyzliekaní, pričom ho matka učí spolupracovať, o čo sa maloletý aj snaží, rovnako pri
podávaní stravy, nakupovaní potravín, aj vecí osobnej potreby. Na nákupy chodí v sprievode matky do
supermarketov a obchodov s bezbariérovým prístupom. Podľa vyjadrenia matky by potreboval pomoc
osobného asistenta i počas školských prázdnin, pri preprave a premiestňovaní sa na vzdelávacie a
voľnočasové aktivity.

43. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia, cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho
začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri
zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok                           a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

44. Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie
alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.

45. Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe
č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.

46. Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného
predpisu.

47. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) a n) citovaného zákona; (1) Peňažné príspevky na   kompenzáciu sú
a) peňažný príspevok na osobnú asistenciu,
48. n) peňažný príspevok na opatrovanie.

49. Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona; osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe                     s
ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva
osobný asistent.



50. Podľa § 20 ods. 2 citovaného zákona; účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho
začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti
rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít
a voľnočasových aktivít.

51. Podľa § 22 ods. 1  citovaného zákona; fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno
poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach
uvedených v prílohe č. 4.

52. Podľa § 22 ods. 4 citovaného zákona; peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať,
ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa
do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba,
ktorú súd ustanovil za opatrovníka  fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starí rodičia,
vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra, ak tento zákon neustanovuje inak. Peňažný príspevok
na osobnú asistenciu nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje opatrovanie podľa § 40
alebo opatrovateľská služba podľa osobitného predpisu.

53. Podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona; opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa                   § 14 ods. 4,
ak tento zákon neustanovuje inak.

54. Podľa § 39 ods. 2 citovaného zákona; účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o
domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať                 v prirodzenom domácom
prostredí.

55. Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona; ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná
na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje,
poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

56. Podľa § 40 ods. 23 citovaného zákona; peňažný príspevok na opatrovanie nemožno poskytnúť, ak
sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu,
alebo ak sa tejto fyzickej osobe poskytuje opatrovateľská služba viac ako osem hodín mesačne,
týždenná pobytová sociálna služba alebo celoročná pobytová sociálna služba. To neplatí, ak sa fyzickej
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje pobytová sociálna služba v útulku, domove na
polceste alebo v zariadení núdzového bývania.

57. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Správny súd sa nestotožňuje so záverom k akému dospel žalovaný pri aplikovaní ustanovenia § 20
ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. Citované ustanovenie bolo interpretované neprimerane reštriktívnym
spôsobom, v rozpore s účelom zákona. Zo strany žalovaného ide o prísne formalistický výklad. Aj orgány
verejnej správy sú povinné vykladať aplikované zákony v súlade s účelom a  zmyslom zákona. Nič na
tom nemení príkaz podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého orgány verejnej správy sú povinné
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

58. Orgán verejnej správy precenil význam možného vzdelávania, sebarealizácie odkázanej osoby.
Najmä, ak konštatoval, že minimálne možná progresia v zlepšení zdravotného stavu maloletého
žalobcu vylučuje priznať osobnú asistenciu, keďže by to bolo v rozpore so sledovaným účelom tejto
formy kompenzácie. Podľa žalovaného u maloletého F. L., vzhľadom na charakter jeho zdravotného
postihnutia, nemožno očakávať dosiahnutie samostatnosti a nezávislosti ani za pomoci osobného
asistenta, pretože jeho odkázanosť na pomoc inej osoby je vyjadrená stupňom VI. podľa prílohy č.
3 zákona č. 448/2008 Z.z. Takýmto prístupom by boli znevýhodnené tie osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorých zdravotným postihnutím sú také choroby, pri ktorých sa predpokladá zdĺhavejší,
pomalší proces vzdelávania, napredovania, najmä pri rôznych chorobách mozgu, mentálnej retardácii
a podobne, rovnako ako u maloletého žalobcu. Podľa názoru súdu, z ničoho nevyplýva, že osobná
asistencia by nebola vhodná aj pre deti a dospelých s ťažkým zdravotným postihnutím, nielen fyzickým,



ale aj zmyslovým, mentálnym či kombinovaným, rovnako pre osoby s psychiatrickými ochoreniami
a autizmom. V takom prípade však nemožno očakávať vysoko nastavený osobnostný potenciál,
naopak treba vychádzať z osobnostného potenciálu, ktorý zodpovedá zdravotnému postihnutiu. Súd
sa stotožňuje so stanoviskom Úradu komisára,  že je potrebné akceptovať aj zdanlivo bezvýznamné
pokroky, ktoré prispievajú k začleneniu takto handicapovaného jednotlivca  do spoločnosti.

59. V konaniach o peňažných príspevkoch je potrebné rešpektovať právny princíp ius dispositiva a
taktiež odlíšiť okruh oprávnených subjektov v jednotlivých konaniach, lebo podľa § 40 ods. 1 zákona č.
447/2008 Z. z. sa peňažný príspevok na opatrovanie vypláca osobe, ktorá odkázanú osobu opatruje a
táto osoba je súčasne žiadateľom o tento príspevok, pričom podľa § 22 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.
z. sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu vypláca osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
je zároveň aj žiadateľom o tento druh príspevku.

60. Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom týchto právnych vzťahov je podpora sociálneho začlenenia
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej
ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

61. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely
tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného
predpisu (§ 14 ods. 1).

62. Ťažké zdravotné postihnutie fyzickej osoby možno kompenzovať viacerými druhmi peňažného
príspevku, medzi inými peňažným príspevkom na osobnú asistenciu alebo príspevkom na opatrovanie.
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať vtedy, ak sa poskytuje opatrovanie
podľa § 40 alebo opatrovateľská služba (§ 22 ods. 4). Peňažný príspevok na opatrovanie nemožno
poskytnúť, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje peňažný príspevok na
osobnú asistenciu (§ 40 ods. 23). Z uvedeného je zrejmé, že poskytovať možno, len jeden druh tohto
príspevku.

63. Podľa § 55 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v žiadosti fyzická osoba uvedie druh peňažného
príspevku, o ktorý žiada a uvedie odôvodnenie svojej žiadosti. V danom prípade zákonná zástupkyňa
maloletého žalobcu žiadala priznať v mene maloletého žalobcu osobnú asistenciu, čo odôvodňovala
vážnym zdravotným stavom maloletého žalobcu v súvislosti so starostlivosťou o neho a manipuláciou s
ním. V žiadosti požiadala, aby jej bolo umožnené byť prítomná pri posudzovaní posudkovým lekárom.

64. Vzhľadom na rozdielnosť týchto kolidujúcich druhov kompenzácie pri odkázanosti na pomoc inej
fyzickej osoby, rozdielnosť účelu, rozdielnosť prijímateľov príspevku, ako aj rozdielnosť subjektov,
ktoré zabezpečujú pomoc odkázanej fyzickej osoby, t. j. opatrovateľ, resp. asistent bolo potrebné
zohľadňovať aj ďalšie okolnosti  pri posudzovaní vhodnosti priznania formy kompenzácie, a to na strane
potenciálnych poskytovateľov pomoci odkázanej osobe. Najmä, ak orgán verejnej správy nevyhovel
žiadosti o priznanie príspevku na osobnú asistenciu, ale v rozpore so žiadosťou priznal príspevok na
opatrovanie. Možno súhlasiť s matkou maloletého žalobcu, že takýmto spôsobom ju orgán verejnej
správy nepriamo núti ukončiť pracovný pomer a stať sa opatrovateľkou alebo prihlásiť minimálne
na prechodný pobyt do ich dvojizbového bytu cudziu osobu - opatrovateľa (§ 40 ods. 4 zákona č.
447/2008 Z. z.). Zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu pritom žiadala o peňažný príspevok na osobnú
asistenciu len za účelom premiestnenia žalobcu do a zo školy a za účelom jeho premiestnenia na
voľnočasové aktivity.

65. Slovenská republika pristúpila k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej
len \"Dohovor\") s účinnosťou od 25. 06. 2010, ktorá skutočnosť bola oznámená v Zbierke zákonov
Oznámením č. 317/2010 Z. z.

66. Podľa preambuly k Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnými štátmi tohto dohovoru sa zaviazali uznávať,
že diskriminácia akejkoľvek osoby na základe zdravotného postihnutia znamená porušenie prirodzenej
dôstojnosti a hodnoty ľudskej bytosti (písm. h/ preambuly) a uznávať potrebu presadzovať a chrániť



ľudské práva všetkých osôb so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktoré potrebujú viac podpory (písm.
j/ preambuly).

67. Podľa článku 7 bod 1 Dohovoru zmluvné strany prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, ktorými
zabezpečia deťom so zdravotným postihnutím plné využívanie všetkých ľudských práv a základných
slobôd na rovnakom základe s ostatnými deťmi.

68. Podľa článku 19 Dohovoru; zmluvné strany uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným
postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými,
prijmú účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné využívanie tohto práva osobami so zdravotným
postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti a zabezpečia, aby
- osoby so zdravotným postihnutím mali možnosť zvoliť si miesto pobytu, ako aj kde a s kým budú žiť
na rovnakom základe s ostatnými a aby neboli nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí;
- osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich
alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú
nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a
segregácii v spoločnosti.

69. Podľa článku 20 Dohovoru; zmluvné strany prijmú účinné opatrenia na zabezpečenie osobnej
mobility s najväčšou možnou nezávislosťou pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj tým, že
- uľahčia osobnú mobilitu osôb so zdravotným postihnutím takým spôsobom a v takom čase, aký si
zvolia ony samy, a to za prijateľné ceny;
- uľahčia prístup osôb so zdravotným postihnutím ku kvalitným pomôckam na mobilitu, k zariadeniam,
k podporným technológiám, k rôznym formám živej asistencie a k sprostredkovateľom, a to aj
zabezpečením ich finančnej dostupnosti.

70. Slovenská republika pristúpila aj k Dohovoru o právach dieťaťa - Oznámenie č. 104/1991 Zb.;
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú, že duševne alebo telesne postihnuté dieťa má
požívať plný a riadny život v podmienkach zabezpečujúcich dôstojnosť, podporujúcich sebadôveru a
umožňujúcich aktívnu účasť dieťaťa v spoločnosti.

71. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky; medzinárodné zmluvy o ľudských právach
a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
zákonmi.

72. Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. Pl.ÚS 21/96 konštatoval, že súd nie je absolútne viazaný
doslovným znením zákonného ustanovenia, naopak sa od neho môže a musí odchýliť v prípade, keď to
vyžaduje zo závažných dôvodov účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý
z princípov, ktorý má svoj základ v ústavne  konformnom právnom poriadku ako významovom celku.

73. Pri aplikácii a interpretácii zákonov, ak prichádzajú do úvahy viaceré výklady je potrebné
prikloniť sa vždy k ústavne konformnému výkladu. Cieľom úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní
peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je
podpora sociálneho začlenenia postihnutej osoby do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej
ľudskej dôstojnosti. V zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Ústavou
garantované základné ľudské práva a slobody najmä právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na
ochranu pred zasahovaním do rodinného života (článok 19) ako aj ústavou garantované sociálne práva
si vyžaduje taký výklad príslušných ustanovení zákona, ktorý by zabezpečil priznanie osobnej asistencie
v danom prípade. Inak by neboli zachované ústavou garantované práva, ale aj práva v zmysle vyššie
uvedených článkov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dohovoru o právach dieťaťa.
Najmä ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. bolo interpretované neprimerane reštriktívnym
spôsobom, v rozpore s účelom tohto zákona, ale aj zásady uvedenej v písm. h) a v písm. j) preambuly
Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sa SR zaviazala dodržiavať.



74. Preskúmaním veci správny súd zistil aj pochybenie pri lekárskej posudkovej činnosti ak bol
akceptovaný  lekársky posudok, ktorý zohľadňoval lekársku správu zo psychiatrického vyšetrenia staršiu
ako 6 mesiacov z 17.9.2014, t.j. posudkový lekár nevychádzal z aktuálneho lekárskeho nálezu, pričom
možnosť jeho použitia nebola odôvodnená. Takýto postup nie je v súlade § 11 ods. 3, ods. 6 a ods.
8 zákona č. 447/2008 Z.z. V súlade so zákonom nie je ani posúdenie zdravotného stavu osoby ťažko
zdravotne postihnutej bez jej prítomnosti, ak zákonná zástupkyňa trvala na osobnej účasti maloletého
žalobcu (§ 11 ods. 10 cit. zákona). Vadou je aj absencia sociálneho šetrenia v domácom prostredí,
v dôsledku čoho súd konštatuje nedostatočne zistený skutočný stav veci. Vzhľadom na namietanie
tejto skutočnosti zo strany zákonnej zástupkyne maloletého žalobcu, súd zastáva názor, že na túto
vadu bolo potrebné prihliadnuť napriek tomu, že na vzniku vady v postupe orgánu verejnej správy sa
svojim postojom podieľala aj ona sama. Žalovaný pochybil, ak v odvolacom konaní na tieto nedostatky
nereagoval adekvátnym spôsobom, ale prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

75. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd rozhodnutie žalovaného, ktoré vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci a zároveň zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, zrušil (§ 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) SSP) a vec vrátil žalovanému na  ďalšie konanie (§ 191
ods.  4 SSP), v ktorom žalovaný nanovo posúdi relevantnosť odvolacích námietok a znova rozhodne v
intenciách záveru správneho súdu, pričom v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil
správny súd v zrušujúcom rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP).

Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny
súd po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 175 ods.
2 SSP, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho  doručením (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1  SSP,                § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení  (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "fcb3bbfb-6a0d-48b1-98f7-fd0b666fac95:b2081848-f376-4a21-afad-d3e3c6b1c689", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6018200401.1", "spisova_znacka": "23Sa/9/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Sa/9/2018 z 22. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200401.1"}]}