Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Sa/15/2018 z 12. 12. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. decembra 2018, sp. zn. 30Sa/15/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6018200626.1 Krajský súd Banská Bystrica | 30Sa/15/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6018200626.1 | 2018-12-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. e) SSP, § 191 ods. 1 písm. d) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/64532684-a02f-4622-9a0a-a4b9ac014694 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200626.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Sa/15/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200626
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200626.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou
Rúfusovou, v právnej veci žalobkyne: L.. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P. X, právne
zastúpená: JUDr. Ľubica Blažejová, advokátka, Krivánska 4, 974 11 Banská Bystrica, proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa, ústredie - generálny riaditeľ, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 57681-2/2018-BA zo dňa 16.07.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie - generálny riaditeľ č. 57681-2/2018-BA zo
dňa 16. júla 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa požiadala o úrazovú rentu žiadosťou zo dňa 04.12.2017, a to v dôsledku pracovného úrazu,
ktorý utrpela dňa 03.06.2016.

2. O žiadosti rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, v zmysle § 179 ods. 1 písm. a) prvý bod
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení“) ako orgán verejnej správy 1. stupňa rozhodnutím č. 31926-6/2018-BA zo dňa 19.04.2018 tak,
že žalobkyňa nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 88 Zákona o sociálnom poistení.

3. Orgán verejnej správy 1. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne vychádzal:
- zo žiadosti o priznanie úrazovej renty, doručenej dňa 04.12.2017,
- zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, spísanom dňa 10.06.2016,
- z pracovnej zmluvy zo dňa 05.09.2008,
- z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 08.12.2008, zo dňa 05.01.2009, zo dňa 05.06.2009, zo
dňa 11.08.2009, zo dňa 19.01.2010, zo dňa 27.09.2010, zo dňa 18.07.2011 a z dňa 15.06.2016,
- z popisu pracovných činností žalobkyne zo dňa 22.01.2015,
- z listu zamestnávateľa zo dňa 14.12.2017 - časový snímok dňa,
- z lekárskej správy zo dňa 20.03.2018 (po oprave doručenej dňa 16.04.2018),
- z oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 10.06.2016,
- z oznámenia o predĺžení lehoty zo dňa 26.01.2018,
- z rozhodnutia o prerušení konania č. 31926-3/2018-BA zo dňa 09.03.2018.

4. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala na lekársku správu posudkovej lekárky zo
dňa 20.03.2018, v zmysle ktorej u žalobkyne nastal v dôsledku pracovného úrazu pokles pracovnej
schopnosti v rozsahu 5 %, v dôsledku čoho nesplnila podmienky nároku na úrazovú rentu. Žalobkyňa



utrpela pracovné úrazy v roku 2009 a v roku 2016, v obidvoch prípadoch s následkami uvádzanými
na chrbtici. Podľa posudkového lekára ani v jednom prípade neboli potvrdené traumatické zmeny
v zmysle podvrtnutia, vyklenutia alebo zlomeniny. V priebehu rokov bola dokumentovaná progresia
degeneratívnych zmien v rôznych častiach chrbtice, ako neprimeraná veku. Pri úraze došlo k ich
exacerbácii a manifestácií ťažkostí, ale nie je možné jednoznačne potvrdiť, že zmeny nastali v dôsledku
úrazového deja. Traumatické zmeny sa nepotvrdili ani v súvislosti s predkolením, resp. kolenami,
nakoľko sa žalobkyňa podrobila už pred úrazom artroskopii oboch kolien s nálezom degeneratívnych
zmien.

5. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že
odvolanie rozhodnutím č. 57681-2/2018-BA zo dňa 16.07.2018 zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na závery lekárskej správy posudkového lekára
ústredia zo dňa 10.07.2018. Aj tento posudkový lekár dospel k záveru, že v dôsledku pracovného
úrazu mohlo dôjsť k manifestácií ťažkostí u žalobkyne v zmysle poruchy funkcie, ale morfologické
zmeny, ktoré sú dokumentované CT vyšetrením a MR vyšetrením krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice,
nemohli vzniknúť v dôsledku úrazového deja. Degeneratívne zmeny sú zmeny, ktoré sa vyvíjajú
dlhodobo a nemohli vzniknúť v krátkom čase po pracovnom úraze, ale sa mohli prejaviť bolesťami,
ktoré pracovný úraz vyprovokoval. V krčnej chrbtici je mierna funkčná porucha a poškodenie kolien bolo
dokumentované už pred úrazom. Pri mierne funkčnej poruche krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice, bez
prejavu motorického deficitu, je miera poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty vo výške
5 %. Žalobkyňa podľa žalovaného nemá v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpela dňa 03.06.2016,
obmedzenia na výkon svojej pracovnej činnosti - mestskej policajtky (profesiogram).

6. Správnou žalobou, osobne podanou na správnom súde dňa 21.09.2018, sa žalobkyňa domáhala
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobkyňa poukázala na to, že posudková lekárka
konštatovala, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, že úrazové zmeny vznikli v dôsledku úrazového
deja. Poukázala ďalej na ustanovenie § 195 Zákona o sociálnom poistení s tým, že nebol presne a úplne
zistený skutočný stav veci, keď posudkový lekár nevedel jednoznačne potvrdiť, či ním konštatované
zmeny na chrbtici žalobkyni vznikli v dôsledku úrazového deja. Preto podľa žalobkyne nie je možné
jednoznačne prijať záver vyslovený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, že zmeny na chrbtici
v dôsledku úrazového deja nevznikli. Posudkoví lekári žalovaného zjednodušili posúdenie vplyvu
pracovného úrazu na zdravotný stav žalobkyne tým, že tento jej stav subsumovali výlučne pod
degeneratívne zmeny v rôznych častiach chrbtice a pod predchádzajúcu liečbu kolien.

7. Ďalej žalobkyňa namietala, že napádané rozhodnutie nespĺňa podmienku preukázanosti
dostatočného zistenia skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, a tým ani dostatočnej odôvodnenosti
prijatého záveru o tom, že nemá v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpela dňa 03.06.2016,
obmedzenia na výkon svojej pracovnej činnosti, a to najmä z dôvodu, že posudkoví lekári sa
nevysporiadali jednoznačne s otázkou, či zmeny na chrbtici súvisia alebo nesúvisia s pracovným úrazom
z uvedeného dňa.

8. Dôsledky vplyvu pracovného úrazu na zdravotný stav žalobkyne tak neboli zhodnotené objektívne,
keď samotná žalovaná v podstate pripúšťa možnosť, že zmeny na chrbtici mohli byť dôsledkom
pracovného úrazu. Zároveň z rozhodnutia nie je zrejmé, aké úkony z profesiogramu viedli posudkového
lekára k prijatému záveru, pretože tento záver nie je odôvodnený žiadnymi konkrétnymi úkonmi
profesiogramu, ktoré mali viesť k stanoveniu 5 % miery.

9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že posudzovanie zdravotného stavu
na účely sociálnych dávok je vždy medicínska záležitosť a právomoc určovať percentuálnu mieru
poklesu pracovnej schopnosti v zmysle zákonných ustanovení patrí výlučne posudkovým lekárom
Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu na účely úrazovej renty
vychádza z náplne práce (profesiogramu), pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej
posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia s pracovným úrazom na
výkon doterajšej činnosti žalobkyne ako zamestnanca a skúma aj možnosť jej ďalšieho uplatnenia
sa u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Pokles pracovnej schopnosti
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti pred
vznikom pracovného úrazu a po vzniku pracovného úrazu. Posudkové lekárky v prvostupňovom,



ako aj v odvolacom konaní, zhodne konštatovali, že pokles pracovnej schopnosti žalobkyne je v
rozsahu 5 %. Odborné závery posudkových lekárov vznikli na základe podrobného preštudovania
zdravotnej dokumentácie žalobkyne, obsahujúcej lekárske nálezy z vyšetrení jej zdravotného stavu,
ako aj na základe objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi. Písomné
stanoviská posudkových lekárov sú pre Sociálnu poisťovňu záväzné a sú v zmysle § 196 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení považované za tzv. odborný posudok slúžiaci ako dôkazný prostriedok pre zistenie
skutočného stavu rozhodovanej veci.

10. Posúdenie zdravotného stavu sa konalo za účasti žalobkyne, ktorá s výsledkami posúdení, ako
aj s určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti v oboch štádiách konania súhlasila a nemala voči
nim námietky. Žalobkyňa mala možnosť predložiť do konania nové lekárske nálezy, dôkazy, ktoré by
preukázali, že jej prislúcha vyššie percento miery poklesu pracovnej schopnosti, čo však nepreukázala.
Ohľadne dôkazného bremena na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre vznik nároku na dávku
poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/30/2016 zo dňa 26.04.2017.
11. Obe posudkové lekárky Sociálnej poisťovne uviedli, že žalobkyňa už v roku 2009 utrpela pracovný
úraz s bolesťami krčnej chrbtice a v roku 2012 boli potvrdené degeneratívne zmeny aj v driekovej oblasti.
Obe posudkové lekárky sa zhodli, že žalobkyňa následkom pracovného úrazu neutrpela traumatologické
zmeny krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice a rovnako tak poškodenie kolien bolo už zaznamenané
pred vznikom pracovného úrazu. Posudková lekára ústredia uviedla, že ťažkosti žalobkyne vzniknuté
po utrpení pracovného úrazu nemožno jednoznačne dávať do súvisu s pracovným úrazom a tieto sú
dávané do súvisu najmä s morfologickými zmenami u žalobkyne.

12. K námietke o tom, že nie je zrejmé, aké úkony z profesiogramu viedli posudkového lekára k
prijatému záveru, žalovaný uviedol, že dáva do pozornosti časový snímok dňa žalobkyne, ktorý predložil
zamestnávateľ, a ktorý je podrobne rozpísaný v rozhodnutí na strane 2 ods. 9. Z tohto časového snímku
vychádzali aj posudkové lekárky Sociálnej poisťovne, ktoré ho hodnotili komplexne. Pri posudzovaní
pracovnej schopnosti je rozhodujúca náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný
úraz vznikol a taktiež kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali, pričom pri
určení konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví stupeň funkčného
postihnutia organizmu následkom pracovného úraz a percento pracovných úkonov popísaných v
profesiograme, ktoré môže žalobkyňa s daným funkčným postihnutím vykonávať.

13. Žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

14. Žalobkyňa nevyužila právo podania repliky k vyjadreniu žalovaného.

15. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie na deň 13.12.2018.

16. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že skutočnosť, že žalobkyňa nemala
dokonalý zdravotný stav, keď došlo k pracovnému úrazu, bola v podstate vyhodnotená ako priťažujúca
skutočnosť a všetky ťažkosti, ktoré sa u nej objavujú, sú subsumované pod aktuálne zdravotné problémy.
Aj keď zdravotný stav žalobkyne nebol dokonalý, v dôsledku pracovného úrazu došlo jednoznačne k
jeho zhoršeniu. Žalobkyňa chcela obstarať aj znalecký posudok, avšak nenašla takého znalca, ktorý by
vyhotovil súkromný znalecký posudok na zhodnotenie dôsledkov pracovného úrazu.

17. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že má silné bolesti a berie aj silné lieky. Poukázala aj na to, že na
MR vyšetrení sa ešte zistilo, že v minulosti prekonala zlomeninu ľavého ramenného kĺbu, ale ošetrujúci
lekár nevedel bližšie identifikovať, kedy táto zlomenina mohla nastať.

18. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že pri posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi
žalobkyňa nevzniesla žiadne námietky. Posudkové lekárky sa zhodli na tom, že následky, ktoré sa
prejavujú u žalobkyne, nie sú dôsledkom pracovného úrazu. Z rozhodnutí a z lekárskych posudkov
je zrejmé, ako posudkoví lekári dospeli k stanoveniu miery poklesu pracovnej schopnosti vo výške 5
%, v dôsledku čoho žalobkyňa môže vykonávať súčasnú prácu. Zdôraznila ustanovenie § 88 Zákona
o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že musí byť príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a
pracovným úrazom, pričom toto ustanovenie nehovorí o zhoršení zdravotného stavu. Na otázky ohľadne
terminológie uvedených v lekárskych posudkoch posudkových lekárov, ako napríklad rozdiel medzi
podvrtnutím a vyvrtnutím krčnej chrbtice, poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že vzhľadom na



absenciu medicínskeho vzdelania, na tieto otázky nemôže zodpovedať a môže ich zodpovedať iba
posudkový lekár.

19. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že
správna žaloba žalobkyne je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) a
d) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci ide o správnu žalobu
v sociálnych veciach, žalobkyňa je fyzickou osobou, správny súd nebol pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d) SSP).
Navyše podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno meniť a
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pričom podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej
osoby správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi.

20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 83 Zákona o sociálnom poistení; poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný
úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

23. Podľa § 88 ods. 1, 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení; (1) poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti
vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len
"pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok. (2) Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na
úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený
nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné
alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho
dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo
rekvalifikácie. (3) Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením
pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles
pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti.
Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 8 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení; plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa
odsekov 1 a 2 je
a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností
vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,
b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a
c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

25. Podľa § 153 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho
poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.



26. Podľa § 153 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť úrazového poistenia
zahŕňa
a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,
b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo
rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,
c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť
a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,
d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady
na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s
liečením.

27. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení; lekársku posudkovú činnosť podľa odseku
1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec
Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

28. Podľa § 153 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení; posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej
činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym
lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore.

29. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne
a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nemá
nárok na úrazovú rentu podľa § 88 Zákona o sociálnom poistení.

30. V administratívnom konaní, a ani v konaní pred súdom, nebolo sporné, že žalobkyňa utrpela dňa
03.06.2016 pracovný úraz u zamestnávateľa Mesto Banská Bystrica, ČSA 26, Banská Bystrica, v
pracovnom zaradení: mestský policajt, člen obvodu. K pracovnému úrazu došlo tak, že dňa 03.06.2016
o 14.37 hod. na dvore mestského úradu narazil do jej ľavej nohy kolega na motocykli, v dôsledku čoho
ju otočilo a spadla na pravú stranu tela. Pri úraze si udrela hlavu, bolela ju hrudná a krčná chrbtica,
mala roztrhnuté služobné nohavice, oškretú celú nohu, poškriabané čelo s hrčou a oškretý lakeť. Bola
jej privolaná rýchla zdravotnícka pomoc a bola odvezená do Fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská
Bystrica, kde jej bolo poskytnuté ošetrenie.

31. Z ambulantnej správy z urgentného príjmu zo dňa 03.06.2016 vyplýva, že bol vykonaný RTG krčnej
a hrudnej chrbtice bez jednoznačných čerstvých traumatických zmien na skelete.

32. V rámci CT vyšetrenia bolo konštatované sledovateľné porušenie krčnej lordózy s obrazom
výraznej kyfotizácie celej C chrbtice. Traumatické zmeny charakteru fraktúry, luxácie alebo subluxácie
intervertebrálnych zhybov neboli zistené. Rovnaký záver bol o Th chrbtici - bez traumatických zmien.
V závere uvedenej lekárskej správy je ale konštatované porušenie krčnej lordózy s obrazom výraznej
kyfotizácie, bez fraktúry, luxácie alebo subluxácie a ako diagnóza je uvedené: Dg: S13.4 Vyvrtnutie a
natiahnutie krčnej chrbtice.

33. Z MR vyšetrenia C chrbtice zo dňa 30.06.2016 vyplýva, že v rámci C chrbtice bolo zistené vyklenutie
medzistavcovej platničky krčnej chrbtice v zmysle protrúzie. V rámci MR vyšetrenia dňa 05.09.2017 bola
zistená kompresia miechy bez myelopatie. Toto konštatovala aj posudková lekárka v posudku, pričom
z lekárskeho posudku posudkovej lekárky pobočky nie je zrejmé, či uvedené zmeny na chrbtici nastali
v dôsledku pracovného úrazu. Z lekárskeho posudku tak nie je jednoznačné, ktoré zmeny nastali v
dôsledku pracovného úrazu, a ktoré zmeny sú degeneratívne.

34. Posudková lekárka pobočky ďalej konštatovala, že ani pri jednom pracovnom úraze nedošlo u
žalobkyne k traumatickým zmenám v zmysle podvrtnutia, vykĺbenia alebo zlomeniny. V závere lekárskej
správy z urgentného príjmu je ale uvedené, že došlo k vyvrtnutiu a natiahnutiu krčnej chrbtice. Z
lekárskeho posudku nie je zrejmé, aký je rozdiel medzi podvrtnutím a vyvrtnutím krčnej chrbtice, a prečo
podvrtnutie nie je možné považovať za traumatologickú zmenu chrbtice.



35. V lekárskom posudku sa uvádza, že dokumentované degeneratívne zmeny nie sú následkom
pracovného úrazu a vznikajú postupom života opotrebovaním a nie je ich možné ani jednoznačne
hodnotiť ako následok pracovného úrazu, pričom ale nie je zrejmé, o ktoré degeneratívne zmeny sa
má jednať. Vo vzťahu k zmenám na kolenách je argumentácia žalovaného logická a správna, nakoľko
z lekárskych nálezov vyplýva, že degeneratívne zmeny mala žalobkyňa už pred pracovným úrazom, v
súvislosti s čím boli plánované aj operačné zákroky.

36. Z lekárskeho posudku nie je zrejmé, ako posudkový lekár dospel k záveru o miere poklesu pracovnej
schopnosti v dôsledku pracovného úrazu v rozsahu 5 %. Aj keď Zákon o sociálnom poistení nestanovuje
žiadne konkrétne kritériá, záver o poklese pracovnej schopnosti by mal byť preskúmateľný a zrejmý,
najmä vo vzťahu k pracovnej náplni poškodeného. Z lekárskeho posudku vôbec nie je zrejmé, ako
posudkový lekár dospel k rozsahu miery poklesu schopností vykonávať pracovnú činnosť 5 %.

37. V lekárskom posudku zo dňa 15.06.2018 posudková lekárka pobočky zotrvala na svojich záveroch.
Tento lekársky posudok bol vypracovaný v súvislosti s odvolaním žalobkyne proti prvostupňovému
rozhodnutiu. Navyše v tomto lekárskom posudku uviedla, že počas ošetrenia žalobkyne po pracovnom
úraze neboli popísané žiadne lokálne zmeny - hematóm, opuch, odreniny a podobne, čo svedčí o tom,
že úraz nebol taký intenzívny, keď nedošlo k porušeniu mäkkých častí. Ďalej je v lekárskom posudku
uvedené, že po úraze bolo dokumentované vyklenutie medzistavcovej platničky v zmysle protrúzie, čo
je degeneratívna a nie traumatická zmena. Aj v tomto lekárskom posudku je uvedené, že zmeny sú
degeneratívne a nie je možné ich jednoznačne hodnotiť ako následok pracovného úrazu. Ďalej sa v
lekárskom posudku konštatuje, že degeneratívne zmeny na chrbtici boli aj pred pracovným úrazom, ale
v dôsledku pracovného úrazu došlo k ich exacerbácii a manifestácií ťažkostí, pričom ale zmeny nie sú
dôsledkom úrazového deja. Miera poklesu pracovnej schopnosti bola stanovená vo výške 5 %, čo je
minimálny pokles pracovných schopností, čo znamená, že žalobkyňa je schopná vykonávať pracovné
činnosti v zmysle profesiogramu.

38. Z lekárskych posudkov posudkovej lekárky pobočky tak nevyplýva jednoznačne, či napríklad
vyklenutie medzistavcovej platničky krčnej chrbtice v zmysle protrúzie je vyslovene len degeneratívna
zmena (ako to uviedla posudková lekárka v posudku zo dňa 15.06.2018), alebo je možné považovať to
za dôsledok pracovného úrazu. Zároveň taktiež nie je zrejmé, aký je rozdiel medzi pojmom podvrtnutie
a vyvrtnutie krčnej chrbtice, a čo teda možno považovať za traumatologickú zmenu.

39. V lekárskom posudku posudkovej lekárky ústredia sa uvádza, že pri vyšetrení úrazovým chirurgom
bol stav hodnotený ako vyvrtnutie, natiahnutie krčnej chrbtice. Po úraze dňa 30.06.2016 pri MR
vyšetrení bolo zistené etážovité vyklenutie medzistavcových platničiek C4 - 5 vľavo a C5 - 6 a C6 -
7 vpravo, bez známok herniácie a poškodenia miechy, pričom rovnaký záver bol aj pri vyšetrení MR
dňa 05.09.2017. Ďalej sa v posudku hovorí o degeneratívnych zmenách (polytopný vertebrogénny
algický syndróm). Podľa posudkovej lekárky neboli potvrdené v dôsledku pracovného úrazu zmeny typu
podvrtnutie, vyklenutie alebo zlomenina. Degeneratívne zmeny vznikajú v dôsledku opotrebovania a
namáhania chrbtice a nie je možné ich jednoznačne hodnotiť ako následok úrazu. Po úraze mohlo dôjsť
k manifestácii ťažkostí v zmysle poruchy funkcie, ale morfologické zmeny sú dôsledkom degenerácie,
neúrazového deja. Rovnako bola konštatovaná aj miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 5 % s
tým, že ide o miernu funkčnú poruchu krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice bez motorického deficitu.

40. Posúdenie zdravotného stavu v súvislosti s poklesom pracovnej schopnosti pre účely úrazových
dávok patrí do kompetencie posudkových lekárov (§ 153 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení).
Ide o otázku medicínskeho charakteru, ktorú pre nedostatok odborných poznatkov nemôže zodpovedať
ani správny súd. V rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy, v ktorom sa
rieši posúdenie zdravotného stavu, je súdny prieskum obmedzený na to, či lekársky posudok, resp.
správa ako podklad rozhodnutia, z ktorého orgán verejnej správy vychádzal, sú logické, presvedčivé a
preskúmateľné.

41. Kompetencia posudkového lekára na zhodnotenie zdravotného stavu za účelom určenia miery
poklesu pracovných schopností je nepochybná. Nepochybné je, že posudkový lekár ovláda odbornú
terminológiu obsiahnutú v lekárskych správach a nálezoch, pričom je pre neho zrejmé, ktoré zmeny
na zdravotnom stave sú degeneratívneho charakteru, a ktoré vznikajú ako dôsledok úrazového deja.
Účastník konania - poškodený, ktorý si uplatňuje nároky v zmysle Zákona o sociálnom poistení (súvisiace



so zmenou jeho zdravotného stavu), ale takéto poznatky nemá a nemá ich ani správny súd práve
vzhľadom na absenciu medicínskeho vzdelania. Preto je dôvodné trvať na požiadavke, aby boli lekárske
posudky presvedčivo a preskúmateľným spôsobom odôvodnené.

42. Za nejasné pri zistení a vyhodnotení skutkového stavu a pri odôvodnení rozhodnutí tak žalovaného,
ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa, správny súd považuje to, že posudkové lekárky konštatovali,
že v dôsledku pracovného úrazu nenastali traumatologické zmeny v zmysle podvrtnutia, vyklenutia
alebo zlomeniny. Z lekárskej správy z urgentného príjmu zo dňa 03.06.2016 ale vyplýva diagnostický
záver Dg: vyvrtnutie, natiahnutie krčnej chrbtice. Pri absencii potrebného odborného vzdelania súd nie
je kompetentný na zodpovedanie otázky, čo treba rozumieť pod medicínskym termínom podvrtnutie
a čo vyvrtnutie, a či vyvrtnutie nie je traumatologická zmena, ktorá by mohla mať vplyv na pracovnú
schopnosť žalobkyne.

43. Z lekárskeho posudku podľa správneho súdu tak nevyplýva jednoznačne, čo je degeneratívnou
zmenou, a teda k tejto zmene na zdravotnom stave nemohlo dôjsť v dôsledku úrazového deja, a čo
bolo následkom úrazového deja. Záver o tom, prečo nemôže byť zmena dôsledkom úrazového deja,
je potrebné vysvetliť napríklad aj poukazom na zdravotnú dokumentáciu z obdobia pred pracovným
úrazom, aby bolo možné jednoznačne zistiť, či zmeny nastávajú v súvislosti s degeneratívnymi zmenami,
ktoré sa vyskytli v minulosti (alebo aj v dôsledku iných pracovných úrazov utrpených v minulosti, a preto
nemajú súvis so žalobkyňou uplatňovaným nárokom na úrazovú rentu), čím sa dá jednoznačná odpoveď
na otázku, prečo zmeny na zdravotnom stave nie sú dôsledkom úrazového deja. Takto bolo vyhodnotené
aj poškodenie kolien a v tejto časti považuje správny súd lekárske posudky a aj rozhodnutia orgánov
verejnej správy za logické a preskúmateľné, pretože logickým spôsobom poukázali na to, že zmeny na
zdravotnom stave pri kolenách nastali už pred pracovným úrazom a išlo o degeneratívne zmeny.

44. Správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle petitu správnej
žaloby žalobkyne s tým, že zohľadnil aj námietky voči nejednoznačnosti, a tým nepreskúmateľnosti
rozhodnutia, ktoré boli prednesené na pojednávaní pred správnym súdom a toto zohľadnenie umožňuje
ustanovenie § 203 ods. 1 SSP. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou žalovaného opätovne
sa zaoberať odvolaním žalobkyne a zohľadniť vyššie uvedené vytýkané nedostatky. Pri určení miery
poklesu pracovnej schopnosti je taktiež potrebné bližšie a preskúmateľným spôsobom popísať, prečo
zdravotný stav žalobkyne nebráni vykonávať pracovnú činnosť v zmysle profesiogramu - s bližším
popisom súvislostí medzi zmenami na zdravotnom stave v dôsledku pracovného úrazu a náplňou práce
žalobkyne.

45. Keďže žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, správny súd jej priznal právo na
úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1
SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník správneho súdu samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,



c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).