Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/65/2018 z 10. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. septembra 2018, sp. zn. 5To/65/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6117010519.2 Krajský súd Banská Bystrica | 5To/65/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6117010519.2 | 2018-09-10 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. e) TP, § 321 ods. 3 TP, § 322 ods. 3 TP, § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/10c72207-7178-4752-bcb3-6b337393ac3e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6117010519.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/65/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010519
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117010519.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jána Bobora, o odvolaniach okresného prokurátora v Banskej Bystrici a
obžalovaného J. R. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/52/2017 zo 16.04.2018,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. septembra 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 4T/52/2017 zo 16.04.2018 vo výroku o treste zákazu činnosti.

Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému J. R. podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. ukladá trest
zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla v trvaní 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.

Vo zvyšnej časti zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného J. R. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný J. R. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., ktorý spáchal tak, že

26. 02. 2017 v čase okolo 01.33 h na ceste č. III/2416 v okrese L. L. viedol, v smere od obce Horné
Pršany do Banskej Bystrice, osobné motorové vozidlo zn. Škoda SuperB ev. č. L. XXX L., kde bol
pri odbočke k poľnohospodárskemu družstvu zastavovaný hliadkou OO PZ, Banská Bystrica - západ,
ktorej prvotnú výzvu na zastavenie vozidla síce rešpektoval a s vozidlom zastavil, avšak po pristúpení
členov hliadky k jeho vozidlu sa s vozidlom rýchlo pohol vpred a začal z miesta zastavenia unikať a
tak bol následne hliadkou prenasledovaný, počas čoho mu boli dávané svetelné a zvukové výzvy na
zastavenie vozidla, ktoré najprv nerešpektoval a vozidlo zastavil až po cca jednom kilometri jazdy na
Pršianskej ceste pred Pršianskou terasou, pričom pri následnej kontrole bol hliadkou vyzvaný, aby sa
podrobil dychovej skúške, resp. lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom a vyšetrením krvi, za
účelom zistenia hladiny alkoholu v jeho krvi, avšak dychovú skúšku, ako aj lekárske vyšetrenie odmietol
vykonať, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

O trestoch rozhodol okresný súd tak, že

podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. odsudzuje
obžalovaného na trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá.



Podľa § 50 ods.1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti
viesť akýkoľvek druh motorového vozidla v trvaní 2 roky.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, ktoré relevantné dôkazy okresný súd vykonal a ako ich
vyhodnotil.

K skutkovým zisteniam (a sčasti aj k právnej kvalifikácii) je v napadnutom rozsudku uvedené: „R.
obžalovaný J. R. potvrdil, že odmietol vykonanie dychovej skúšky, ako aj podrobeniu sa vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi. Jeho argumenty, prečo to odmietol, súd vyhodnotil len ako jeho obrannú
obhajobu.

Ním uvádzaný dôvod odmietnutia dychovej skúšky prítomným policajtom, že je astmatik a má problémy s
dychom neobstoja, nakoľko obžalovaný nemal ani snahu a záujem sa o to aspoň pokúsiť, ale s odstupom
12 hodín, už toho bol schopný a dychovú skúšku vykonal bez akýchkoľvek problémov s negatívnym
výsledkom.

Jeho dôvod uvádzaný policajtom ohľadom nepodrobenia sa vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, že
má zlú zrážanlivosť krvi a už iný dôvod uvádzaný pred súdom, že chcel aby mu lekári urobili odbery
v nemocnici a nie policajti na mieste - ceste, tiež podľa súdu neobstoja, nakoľko podľa svedkov -
zasahujúcej hliadky polície mu bolo vysvetlené, že odbery sa robia na internom oddelení v nemocnici
a nakoniec obžalovaný pri svojom vypočutí pred súdom uviedol, že týmto svojim konaním chcel donútiť
policajtov, aby rýchlo a čím skôr sa dostal s manželkou do nemocnice.

K tvrdeniu príslušníkov polície, zasahujúcich na mieste samom o tom, že obžalovaný mal horšiu chôdzu
a horšiu artikuláciu, boli pred súdom vypočutí svedkovia navrhnutí obhajobou, ktorí v podstate potvrdili,
že obžalovaný na fašiangovej zábave alkohol nepožíval, čo tvrdil aj obžalovaný, že bol úplne triezvy a
preto súd považoval za nelogické, aby sa triezvy človek, aj s dýchacími problémami, aspoň nepokúsil o
vykonanie dychovej skúšky, ktorá by teoreticky bola aj neúspešná.
K tvrdeniu obhajoby, že obžalovaný J. R. konal v krajnej núdzi vzhľadom na zdravotný stav jeho manželky
a preto sa dožadoval jeho oslobodenia spod obžaloby, súd považoval v danom prípade za právne
irelevantné“.

Prvostupňový súd mal tiež za to, že aj zdravotný stav manželky obžalovaného H.. U. R. (ktorý sa mal
sčasti podieľať na konaní resp. nekonaní obžalovaného) nebol až taký závažný, aby bezprostredne
ohrozoval jej život (čo vyplýva najmä z výpovedí príslušných policajtov, posádky privolanej rýchlej
záchrannej pomoci a tiež aj toho, že manželka obžalovaného na druhý deň na vlastnú žiadosť opustila
nemocnicu, kde bola hospitalizovaná).

Pri ukladaní a výmere trestov obžalovanému okresný súd prihliadol najmä na to, že: nebola zistená
žiadna poľahčujúca okolnosť, avšak jedna priťažujúca podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (to znamená, že
obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený); „Z registra trestov obžalovaného súd zistil, že tento už
bol v minulosti odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2T/24/2007 zo dňa
19. 04. 2007 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Tr. zák.
na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok, spolu s
uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 8 mesiacov, pričom dňa 26. 06. 2007 mu
bolo podmienečne upustené od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti so skúšobnou dobou na 1 rok,
v ktorej sa osvedčil dňa 19.11.2008“; v registri priestupkov má obžalovaný 21 záznamov (na úseku
dopravu, ktoré podľa okresného súdu väčšinou nemali závažný charakter); v posledných 10-tich rokoch
má obžalovaný v evidenčnej karte vodiča zaznamenané dve zadržania vodičského preukazu (z toho v
jednom prípade v súvislosti s alkoholom); za jeden z primeraných trestných postihov možno považovať
trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, ktorý možno podmienečne odložiť na skúšobnú dobu 18
mesiacov; uloženie trestu zákazu činnosti, ktorý prichádza do úvahy, podľa aplikovateľnej trestnej sadzby
(1 až 10 rokov), a to v jej hornej polovici, by bolo neprimerane prísne (vzhľadom najmä na okolnosti
prípadu) a preto za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. postačuje obžalovanému uložiť trest zákazu činnosti
viesť akýkoľvek druh motorového vozidla na 2 roky.



Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania ako okresný prokurátor v Banskej Bystrici, tak
aj obžalovaný J. R., pričom obaja odvolatelia svoje odvolania aj písomne odôvodnili.

Okresný prokurátor navrhol: „Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhujem, aby Krajský súd
Banská Bystrica odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku o uloženom
treste zákazu činnosti z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr. por. zrušil a súčasne
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že obžalovanému bude popri treste odňatia slobody
vo výmere 5 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18
mesiacov, uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere
aspoň 66 mesiacov“.

Obžaloba argumentuje najmä tým, že: k uloženému trestu odňatia slobody, s podmienečným odkladom
jeho výkonu nie sú námietky; trest zákazu činnosti vo výmere 24 mesiacov je v rozpore s ustanovením §
61 ods. 3 Tr. zák. (lebo vzhľadom na odsúdenie za predchádzajúcu obdobnú trestnú činnosť prichádza
do úvahy ukladanie trestu v rozpätí 5 a pol roka až 10 rokov); na zmiernenie ustanovenia § 61 ods. 3
Tr. zák. je určené ustanovenie § 438d Tr. zák., ktorého podmienky však v tomto prípade splnené
neboli (neexistujú žiadne mimoriadne okolnosti); ak by aj postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. prichádzal
do úvahy, neboli pre aplikáciu tohto ustanovenia Trestného zákona splnené zákonné podmienky - za
protiprávnu trestnú činnosť na úseku dopravy bol obžalovaný už opakovane postihnutý či v trestnom
konaní alebo v správnom konaní (riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu resp. odmietnutie
podrobiť sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky); v osobe obžalovaného ide podľa odvolateľa o
ukážkového recidivistu; konštatovanie okresného súdu v napadnutom rozsudku o neprimeranej prísnosti
trestu vzhľadom na okolnosti prípadu je nepostačujúce a nepreskúmateľné (naviac keď okresný súd
konštatuje, že obrana obžalovaného bola účelová).

Obžalovaný J. R. prostredníctvom svojej obhajkyne navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec
vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie resp. pri zrušení napadnutého
rozsudku aby bol spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. b) Tr. por.

Obhajoba argumentuje najmä tým, že: obžalovaný sa kvôli zdravotným problémom odmietol podrobiť
dychovej skúške, avšak neodmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetreniu krvi
(opakovane žiadal policajtov, aby jeho ako aj manželku, ktorá mala vážne zdravotné problémy
doprevádzali do nemocnice alebo aby ich odviezli do nemocnice, kam sa aj s manželkou vlastne
ponáhľal); obžalovaný sa odmietol podrobiť dychovej skúške preto, že je vážny alergik a nebol po
zdravotnej stránke zdravý (bolesti hrdla, silný kašeľ atď.); v rozhodnom čase obžalovaný nemal požité
žiadne alkoholické nápoje, čo potvrdili viacerí svedkovia; zdravotný stav manželky obžalovaného si
vyžadoval okamžite ošetrenie, ktoré nebolo možné zabezpečiť inak, ako jej odvozom do nemocnice
obžalovaným; vo výpovediach príslušníkov polície (V. G. resp. O. Y.) sú rozpory; keďže zo zákroku
polície neexistuje kamerový záznam, ide o vážnu pochybnosť o spôsobe vykonania služobného zákroku
príslušníkmi policajného zboru; obžalovaný konal aj v krajnej núdzi v zmysle § 24 Tr. zák. a preto je
dôvod na oslobodenie podľa § 285 písm. b) Tr. por.; ustanovenie § 289 ods. 2 Tr. zák. môže byť v rozpore
s viacerými základnými zásadami trestného konania (najmä so zásadou prezumpcie neviny a právom
obvineného na obhajobu).

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce. Po takomto prieskume dospel k právnemu názoru, že skutkové
zistenia, ako aj právna kvalifikácia konania obžalovaného J. R. v rozhodnom čase sú správne, nesprávny
je však trest zákazu činnosti, ktorý bol obžalovanému uložený okresným súdom a preto nápravu je
potrebné urobiť uložením obžalovanému prísnejšieho trestu zákazu činnosti.

Podľa názoru krajského súdu skutkové zistenia uvedené vo výroku napadnutého rozsudku skutočne
možno založiť najmä na usvedčujúcich výpovediach príslušníkov polície V. G. a O. Y., z ktorých vyplývajú
predovšetkým skutočnosti týkajúce sa najskôr manévrovania obžalovaným s motorovým vozidlom
(možná snaha o únik spod policajnej kontroly) a napokon odmietnutie podrobiť sa dychovej skúške resp.
lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom a vyšetrením krvi.



Skutočnosti, ktoré uviedol obžalovaný J. R. na svoju obranu ohľadne nepodrobeniu sa dychovej skúške
resp. lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom a vyšetrením krvi, nie sú dôvodné, keďže jeho
narušený zdravotný stav (kašeľ, prechladnutie a pod.) mu nebránil podrobiť sa dychovej skúške, pričom
tvrdenie obžalovaného, že bol ochotný podrobiť sa odberu krvi menovaní príslušníci polície vyvrátili tým,
že toto obžalovaný odmietol (s uvedením dôvodu najmä zlej zrážanlivosti krvi).

Treba dodať, že po odvoze manželky obžalovaného do nemocnice rýchlou záchrannou službou už nič
nebránilo obžalovanému podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom a vyšetrením krvi v
nemocnici - okrem odmietnutia obžalovaného podrobiť sa takémuto zákroku.

Správne potom okresný súd kvalifikoval zistené konanie resp. opomenutie podrobiť sa dychovej skúške
resp. lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom a vyšetrením krvi ako prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., keďže obžalovaný pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol
ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu
na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu
vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení
nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

O krajnú núdzu v zmysle § 25 Tr. zák. nemôže ísť už preto, lebo odmietnutím obžalovaného podrobiť sa
dychovej skúške a odberu krvi nemohlo byť odvracané nebezpečenstvo (odvoz manželky obžalovaným
do nemocnice vzhľadom na jej narušený zdravotný stav), keďže za takejto situácie bolo povinnosťou
kontrolujúcich príslušníkov polície zabrániť obžalovanému v ďalšom riadení motorového vozidla.

Námietku obhajoby týkajúcu sa eventuálnej protiústavnosti ustanovenia § 289 ods. 2 Tr. zák. nebolo
možné akceptovať preto, lebo pri neexistencii vyslovenia rozporu citovaného ustanovenia s Ústavou SR
Ústavným súdom SR, sú týmto ustanovením súdy viazané v zmysle článku 144 ods. 1 Ústavy SR.

Pokiaľ ide o trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na
18 mesiacov, uloženie takéhoto trestu nenamietal ani odvolateľ - prokurátor a k uloženiu takéhoto trestu
za spáchanú trestnú činnosť nemá námietky ani krajský súd.

Obdobne však ako okresný prokurátor, aj krajský súd má námietky k uloženému trestu zákazu činnosti
okresným súdom vo výmere 2 rokov (za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák.).

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., trest zákazu činnosti môže súd uložiť na 1 rok až 10 rokov, ak sa páchateľ
dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák., ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku,
ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5 Tr. zák., ktorých
sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici
trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.

Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia, na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá
vplyv zahladenie odsúdenia.

Podľa § 438d Tr. zák. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.11.2011), ustanovenie § 61
ods. 3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená na niektorý z trestných činov uvedených v § 61
ods. 3 alebo 5 pred 01.11.2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5
po 01.11.2011. Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 01.11.2011, ak by vzhľadom
na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu
zákazu činnosti ustanovené v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne.

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2T/24/2007 z 19.04.2007 (právoplatný 19.04.2007)
bolo rozhodnuté, že

obvinený J. R., nar. XX.XX.XXXX v L. L., trvale bydliskom L. L., ulica J. N. č. XX sa uznáva vinným, že



28.01.2007 v čase okolo 00.45 hod. v L. L. po ceste I/66 viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen
Pasat ev. č. L.-XXX C. v smere od Zvolena do Banskej Bystrice, kde pri odbočovacom pruhu na
Kremničku bol zastavený a kontrolovaný hliadkou KR PZ KDI Banská Bystrica, pričom sa pri kontrole
podrobil dychovej skúške, pri ktorej mu bolo elektronickým meračom Alcotest 7410 č. ARPC-0258
namerané 0,79 mg/l alkoholu v krvi a následným šetrením bolo zistené, že takéhoto konania sa dopustil
napriek tomu, že bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý a to rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Banská
Bystrica sp. zn. ORP-267/DI-K-2006 zo dňa 28.03.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2006
a ktorým mu bola uložená pokuta v sume 8.000,- Sk a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
na dobu jedného mesiaca odo dňa zadržania vodičského preukazu, t. j. od 11.03.2006,

teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bola za
obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
postihnutý, čím spáchal trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm.
b) Tr. zák.

Za to bol odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák.
k trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obvinenému určuje skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. sa obvinenému ukladá trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu 8 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. sa do doby výkonu trestu zákazu činnosti započítava doba od zadržania
vodičského preukazu, t. j. od 28.01.2007“.

Označeným rozsudkom bol teda obžalovaný J. R. postihnutý za riadenie motorového vozidla pod
vplyvom alkoholu (cca 1,6 ‰), pričom predošlý postih v správnom konaní bol tiež za riadenie motorového
vozidla dňa 11.03.2006 pod vplyvom alkoholu (cca 0,8 ‰).

Medzičasom bol obžalovaný J. R. postihovaný v správnom konaní (pokutami resp. zákazom činnosti)
za riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu (cca 0,8 ‰) dňa 08.01.2010 a za odmietnutie
podrobiť sa dychovej skúške resp. odberu krvi dňa 25.05.2011.

Z uvedeného treba konštatovať najmä to, že pri predošlom trestnom postihu obžalovaného J. R. za
riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
2T/24/2007 z 19.04.2007) nie sú dané mimoriadne okolnosti, pre ktoré by malo byť pre obžalovaného J.
R. použitie trestnej sadzby ustanovenej v § 61 ods. 3 Tr. zák. neprimerane prísne (v neposlednom rade,
aj s poukazom na jeho protiprávnu činnosť na úseku dopravy, ku ktorej došlo medzičasom).

Pre uloženie neprimerane mierneho trestu zákazu činnosti obžalovanému J. R. v napadnutom rozsudku
musel byť preto napadnutý rozsudok v tejto časti zrušený podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. a
rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. bol potom obžalovanému uložený podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. trest
zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla v hornej polovici zákonnej trestnej sadzby, to
znamená v trvaní 5 rokov a 7 mesiacov.

Na základe uvedeného potom vyplýva, že na základe podaných odvolaní bol napadnutý rozsudok
nedotknutý v skutkových zisteniach, v právnej kvalifikácii konania obžalovaného, ako aj v uloženom
treste odňatia slobody (s podmienečným odkladom jeho výkonu), pričom k sprísneniu trestu zákazu
činnosti došlo spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.

Odvolaniu okresného prokurátora bolo teda vyhovené, pričom odvolanie obžalovaného J. R. bolo ako
nedôvodné zamietnuté podľa § 319 Tr. por.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.