Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/96/2018 z 3. 10. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 3. októbra 2018, sp. zn. 4To/96/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6217010267.2 Krajský súd Banská Bystrica | 4To/96/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6217010267.2 | 2018-10-03 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Rodina a mládež Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. bc) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/59937973-6961-47b9-b213-f4796c1804a0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6217010267.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/96/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217010267
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6217010267.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jána Bobora v trestnej veci obžalovaného D. K. pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 04. októbra
2018 o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.
zn. 3T/129/2017 zo dňa 16.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 3 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš
sp. zn. 3T/129/2017 zo dňa 16.04.2018.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vracia okresnému súdu s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/129/2017 zo dňa 16.04.2018 bol obžalovaný D. K.
uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na to
skutkovom základe, že v meste M. K. v byte č. X na ulici D. v spoločnej domácnosti spôsoboval fyzické
a psychické utrpenie svojej družke Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. K., D. X tým spôsobom, že

dňa 01.06.2017 v poobedňajších hodinách vo M. K. na ulici D. X pod vplyvom alkoholických nápojov jej
vulgárne nadával slovami „ty kurva, štetka, zabijem Ťa“, následne ju v posteli viackrát prefackal opakom
ruky, zapchal jej ústa, aby nekričala, pričom Z. A. nespôsobil zranenia vyžadujúce lekárske ošetrenie
a práceneschopnosť,

dňa 27.06.2017 okolo 19.00 h po ceste smerom k bývalej železničnej stanici vo M. K. po tom, ako odišli
z bytu na D. X vo M. K., zo žiarlivosti jej opakovane hovoril „prisahám Z. skončíš ako moja bývalá žena,
zviažem Ťa o strom a vybijem Ti všetky zuby“, následne na ňu fyzicky zaútočil, a to tak, že ju päsťou
udrel do oblasti hlavy cez ústa, následkom čoho jej vybil zub a ona spadla na zem, potom ju vyzval, aby
sa postavila, čo zo strachu urobila a vtedy ju kopol pravou nohou do oblasti hrudníka a toto zopakoval
ešte dvakrát, avšak Z. A. lekárske ošetrenie nevyhľadala,
dňa 29.06.2017 okolo 18.00 h vo M. K. na ulici D. jej pod vplyvom alkoholu povedal, aby si sadla na
posteľ, pričom na ňu fyzicky zaútočil, a to tak, že ju trikrát až päťkrát udrel päsťou do oblasti brucha
a hrudníka, potom ju pravou rukou chytil za krk a škrtil ju asi 30 sekúnd a vyhrážal sa jej slovami „si
obyčajná kurva, zabijem Ťa“, pričom od tohto konania upustil až po príchode ich 13 - ročnej dcéry P.
K. a takýmto konaním Z. A. podľa lekárskej správy spôsobil zranenia, a to pomliaždenia v oblasti hlavy
vľavo, paraorbiltané pravo, hornej pery, prednej br. steny, pravého ramena, ranu po extrakcii zuba hore
vpravo, ktoré si vyžiadali jednorazové ambulantné chirurgické ošetrenie bez práceneschopnosti, pričom
takýmto opakovaným konaním spôsoboval Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. K., D. X fyzické a
psychické utrpenie, keď vyššie uvedeného konania sa obžalovaný dopustil i napriek tomu, že rozsudkom
Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/47/2013 z 27.01.2014, ktorý u neho nadobudol právoplatnosť



a vykonateľnosť 12.02.2014, bol uznaný za vinného zo zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa §
20, § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a z prečinu poškodzovania cudzej veci
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 245 ods. 1 Tr. zák. a bol mu okrem iného uložený súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Za to bol odsúdený podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 5 Tr. zák., na trest odňatia slobody
vo výmere 4 roky a 6 mesiacov. Pre výkon trestu bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, ktoré písomne zdôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie aj okresný prokurátor,
ktoré dodatočne písomne odôvodnil.

Prokurátor v odvolaní podanom v neprospech obžalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok Okresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/129/2017 zo dňa 16.04.2018 je nesprávny vo výroku o treste. Argumentoval
tým, že Trestný zákon v ust. § 208 ods. 1 umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 3 rokov
do 8 rokov, pričom okresný súd pri ukladaní trestu nesprávne aplikoval ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., keď
pri jeho použití nezvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Pokiaľ
okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov, ide o trest uložený
mimo upravenej trestnej sadzby, ktorej dolná hranica mala byť v posudzovanom prípade vo výmere 5
rokov a 6 mesiacov. V odvolaní ďalej uviedol, že okresný súd mal obžalovanému uložiť aj ochranný
dohľad podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., keď obžalovaného odsúdil na nepodmienečný trest odňatia slobody za
úmyselný trestný čin a obžalovaný už v minulosti najmenej dvakrát vykonával trest odňatia slobody za
úmyselný trestný čin a nie je predpoklad, že po jeho výkone vzhľadom na jeho osobu a povahu spáchanej
trestnej činnosti povedie riadny život. Napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a obžalovanému uložiť trest
odňatia slobody v minimálnej výmere 5 rokov a 6 mesiacov a súčasne ochranný dohľad v trvaní 1 rok.
Obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody navrhol zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Obžalovaný v podanom odvolaní, ktoré doplnil sám aj prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že
nesúhlasí s právnou kvalifikáciou skutku ako zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko v jeho prípade išlo o čiastkové útoky, ktoré sa neprejavovali ako obzvlášť
necitlivé a ktoré by poškodená pociťovala ako príkorie. Ťažiskovo argumentoval tým, že poškodená v
súvislosti s jeho konaním nevyhľadala lekársku pomoc psychológa ani psychiatra, v rozhodnom období
mala nadviazané vzťahy s inými mužmi a požívala alkoholické nápoje. Poukázal na to, že podľa ustálenej
judikatúry sa týraním rozumie zlé zaobchádzanie s osobou, prejavujúce sa hrubším stupňom necitlivosti
a bezohľadnosti a vyznačuje sa určitou trvalosťou, sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré
poškodená strana považuje za ťažké príkorie a ponižovanie. Nepoprel, že poškodenej nadával, udialo
sa to ale v súvislosti s tým, že sa nestarala o deti. Dodal, že tri útoky vyhrážaním sa nemohli zanechať
následok na jej psychickom alebo fyzickom zdraví, ktorý je predpokladom trestnosti posudzovaného
trestného činu, nakoľko by muselo dôjsť k objektívnemu ublíženiu na zdraví a s ním spojeným
následkom, čo lekárske vyšetrenia nepreukázali. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodenej vybavil pobyt
v krízovom centre v R., kde on ani nemal prístup a počas jeho pobytu vo väzbe boli maloleté deti V. K. a
P. K. odobraté z osobnej starostlivosti poškodenej a umiestnené v diagnostických centrách. V uvedenej
súvislosti deklaroval záujem vyriešiť negatívnu rodinnú situáciu.

Obhajoba ďalej vytkla okresnému súdu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa nezaoberal
znaleckým posudkom znalca V.. V. D., ktorý u poškodenej nezistil prejavy duševnej poruchy, izolovaného
psychopatologického symptómu alebo psychotraumatizácie v súvislosti so správaním sa obžalovaného
voči nej. Upriamil pozornosť na to, že poškodená napísala na okresnú prokuratúru dva listy v znení,
že konaním obžalovaného sa necíti byť poškodená, obžalovaným nie je týraná, pričom na hlavnom
pojednávaní nepreukázala svoje následné tvrdenia, že na uvedený počin ju mal nahovárať obžalovaný.
Záverom podaného odvolania obhajoba uviedla, že pripustiac nezhody a hrubšie správanie sa voči
poškodenej, konanie obžalovaného nenapĺňa znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby,
nakoľko týranie je vážnym zásahom do dôstojnosti človeka prekračujúce hranice fyzického napadnutia
prípadne ďalších slovných atakov. Dôvodila pritom, že fyzické alebo psychické utrpenie ako následok
týrania musí byť objektivizované aj z iných strán, najmä zo strany znalca a nestačí, že poškodený sám



označí konanie obžalovaného ako týranie. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil Okresnému súdu Veľký Krtíš, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom
ťažiskovo žiadal konanie obžalovaného prekvalifikovať na prečin nebezpečného vyhrážania. Pre prípad,
že krajský súd nebude akceptovať odvolacie námietky, k argumentácii okresného súdu uviedol, že z
pohľadu druhu a výmery trestu i použitia ust. § 38 ods. 5 Tr. zák. mu nemožno nič vyčítať.

Prokurátor na verejnom zasadnutí poukázal na dôvody uvedené v podanom odvolaní. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody
v súlade s aplikáciou ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 5
rokov a 6 mesiacov a súčasne obžalovanému uložil ochranný dohľad vo výmere 1 roka.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí v zhode s obsahom podaného odvolania navrhol, aby
odvolací súd prekvalifikoval konanie obžalovaného na prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 306
ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a uložil obžalovanému primeraný trest.

Nad rámec prednesu obhajcu obžalovaný uviedol, že sa cíti byť nevinný, poškodená síce vypovedala
v jeho neprospech, ale uvedomila si, že urobila chybu, preto svoj postoj zmenila a celú situáciu chce
napraviť. Poškodenej neubližoval tak, ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku.

Poškodená na verejnom zasadnutí uviedla, že pred súdom hovorila pravdu v tom, že jej obžalovaný
nadával a keď mal žiarlivostné scény, tak ju aj zbil, ale týraná ním nebola.

Na základe podaných odvolaní krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
aj obžalovaného je dôvodné.

Z hľadiska zistenia skutkových okolností prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy v záujme ustálenia skutkového deja, ktorý sa mal udiať v dňoch 01.06.2017,
27.06.2017 a 29.06.2017. Nemožno uprieť okresnému súdu, že vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie
(výsluchmi svedkov, znaleckými posudkami, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi), je však potrebné
konštatovať, že okresný súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré
boli v prejednávanej veci významné pre jeho rozhodnutie.

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje predovšetkým výpoveď poškodenej Z. A. ako aj výpoveď
svedkov, maloletých detí D. M. K., V. K. a P. K.. M. traja svedkovia vyjadrovali obavy a strach zo správania
sa obžalovaného voči poškodenej, v posudzovanom prípade (s výnimkou svedkyne P. K.) ale neboli
priamymi svedkami žalovaného skutku.

Predovšetkým vo vzťahu ku konaniu obžalovaného, ktoré obžaloba právne kvalifikuje ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. krajský súd uvádza, že predmetného
trestného činu sa dopustí ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo
vo výchove niektorou z foriem konania uvedených v citovanom ustanovení, spôsobujúc jej tým fyzické
alebo psychické utrpenie. V súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít treba týraním
rozumieť zlé zaobchádzanie s blízkou osobou (zverenou osobou), ktorým páchateľ so zreteľom na
spôsob použitého násilia prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, pričom také konanie sa
vyznačuje určitou mierou trvalosti prípadne sústavnosti. Podstatou konania páchateľa je, a to bez ohľadu
na zvolenú formu konania, spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia týranej osobe, ktoré táto
pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako príkorie.

Z uvedeného pohľadu prejednávaná trestná vec nebola okresným súdom náležite objasnená. V kontexte
všetkých vykonaných dôkazov odvolací súd nemohol prehliadnuť, že poškodená dlhodobo žije vo vzťahu
s obžalovaným, s ktorým spoločne vychovávajú maloleté deti. Konanie obžalovaného voči poškodenej
malo spočívať v opakovaných fyzických ale najmä verbálnych útokoch majúcich formu vulgárnych
nadávok a vyhrážok zabitím alebo spôsobením ujmy na zdraví. Počnúc začatím trestného stíhania
poškodená pomerne podrobne popisovala skutok, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť v troch dňoch v
priebehu mesiaca jún. Tieto útoky obžalovaný realizoval buď v spoločnej domácnosti alebo neďaleko
bytového domu, v ktorom s poškodenou býval. Poškodená sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že



obžalovaný ju podozrieval z nevery a keď mal vypité, vyhrážal sa jej. V prípravnom konaní ale pri svojom
výsluchu dňa 16.11.2017 vypovedala, že „nebola týraná každý deň, lebo obžalovaný bol viac v base ako
na slobode a čo sa medzi nimi stalo bol len skrat, lebo obžalovaný začal žiarliť“.

Predovšetkým vo vzťahu k spôsobu prežívania útokov a vyhrážok je potrebné, aby okresný súd ustálil,
či poškodená pociťovala ich následky (či už na duševnom alebo fyzickom zdraví) a akým spôsobom sa
u nej prejavovali. Ak okresný súd uzavrel, že konanie obžalovaného naplnilo znaky skutkovej podstaty
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., jeho záver bol
predčasný. Okresný súd sa pri skúmaní objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, ktorým
je nielen konanie páchateľa, ale aj následok a príčinná súvislosť medzi nimi musí dôkladnejšie zamerať
na to, či konanie obžalovaného, jeho intenzita alebo hrubosť dosahovala stupeň týrania poškodenej.
Ide o posúdenie následku konania obžalovaného vo sfére fyzického a psychického prežívania udalostí
poškodenou. Okresný súd nepostupoval dôsledne, pokiaľ vykonané dôkazy nehodnotil v tomto smere.
Je preto potrebné ustáliť, akým spôsobom poškodená vnímala konanie obžalovaného, či v rozhodnom
období pociťovala fyzické, prípadne psychické bolesti (útrapy), ako ju správanie sa obžalovaného
ovplyvňovalo v spolužití s ním ale aj v bežnom živote. Práve tieto okolnosti sú rozhodujúce pre správnu
kvalifikáciu konania obžalovaného voči poškodenej. Osobitne krajský súd dáva do pozornosti okresnému
súdu, že ozrejmenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu musí vždy vychádzať
z vykonaného dokazovania.

V naznačenom smere bude povinnosťou okresného súdu vysporiadať sa aj so závermi znaleckého
dokazovania znalkyne W.. V. S., W.., ktorá uviedla, že v prežívaní poškodenej v súvislosti s
prejednávaným skutkom sú prítomné pocity úzkosti, smútku a odporu k obžalovanému. Taktiež krajský
súd poukazuje aj na závery znalca V.. V. D., ktorý po vyšetrení poškodenej konštatoval, že pocit strachu
pri popise prežitých útokov nedosahoval u poškodenej takú mieru intenzity, ktorá by indikovala prejavy
duševnej poruchy. Uvedené závery znalcov ale aj čiastočné rozpory vo výpovediach poškodenej mali
viesť okresný súd k potrebe dôslednejšie preveriť, aké konkrétne následky malo konanie obžalovaného
voči poškodenej.

V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v porovnateľných trestných veciach, kde
ako poškodený subjekt vystupuje osoba blízka, prípadne osoba zverená do opatery páchateľa alebo
inak na neho odkázaná, je do istej miery dominantná tendencia bagatelizovať podstatu prejednávaného
skutku v záujme obžalovaného, čím môžu byť odôvodnené aj zmeny vo výpovediach poškodeného.

Okresný súd preto opätovne vyhodnotí výpoveď poškodenej, a to nielen jednotlivo ale aj v súhrne s
ostatnými vykonanými dôkazmi (najmä so znaleckými posudkami), ktorých závery nie sú pre rozhodnutie
súdu v posudzovanej veci nemenej významné.

Až následne bude môcť právne posúdiť, či obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., najmä či jeho
verbálne a fyzické útoky boli u poškodenej spôsobilé vyvolať také telesné alebo duševné bolesti, ktoré
možno kvalifikovať ako fyzické alebo psychické utrpenie.

V opačnom prípade bude potrebné jednotlivé čiastkové útoky obžalovaného proti poškodenej
posudzovať podľa tých ustanovení Tr. zák., ktorých pojmové znaky týmto svojim konaním naplnil.
V konečnom dôsledku sa pri opätovnom hodnotení dôkazov okresný súd bude musieť vysporiadať aj
s tvrdeniami obhajoby vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako prečinu výtržníctva
podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. V prípade, že okresný súd opätovne dospeje k odsudzujúcemu rozsudku,
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na tvrdenia prokurátora vo vzťahu k aplikácii ust.
§ 38 ods. 5 Tr. zák. v spojení s ust. § 38 ods. 8 Tr. zák. ako aj na ostatné zásady ukladania trestov
vyplývajúce z ust. § 34 a nasl. Tr. zák.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.