Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/136/2017 z 13. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. februára 2018, sp. zn. 17Co/136/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6310202154.3 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/136/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6310202154.3 | 2018-02-13 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 13 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/208f326d-c490-4529-acb5-2af75274c2b5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6310202154.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/136/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310202154
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6310202154.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu
J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. S. XX, XXX XX S., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Šramkom,
so sídlom Moyzesova 12, 977 01 Brezno, proti žalovanej M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/
X, XXX XX T., zastúpený advokátkou JUDr. Dianou Messingerovou, so sídlom Advokátska kancelária
GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o ochranu
osobnosti a zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch o odvolaní žalobcu a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/82/2010-369 z 13. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel,
potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania
v rozsahu 40,30 % mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom čiastočne vyhovel žalobe o ochranu osobnosti a
zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 10 000,- € v mesačných splátkach vo výške 416,66 € počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie ktorejkoľvek splátky má za následok zročnosť
celého dlhu. Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy až do 33 500,- € vo
zvyšku (o 23 500,- €) žalobu zamietol. S ohľadom na výsledok konania dospel k názoru, že žalobca mal
vo veci len čiastočný úspech a patrí mu náhrada trov prvoinštančného konania podľa pomeru úspechu
vo veci v rozsahu 40,30 %.
1.1 Rozhodnutie vydal súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v zmysle rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/296/2011, ktorým bol potvrdený skorší rozsudok súdu prvej
inštancie z 15. apríla 2011 v časti zamietajúceho výroku voči pôvodne žalovanému 2/ KOOPERATIVA
poisťovňa, Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave a čiastočne zrušený rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu nemajetkovej ujmy
sumu 33 500,- €. Doplnenými dôkazmi za účelom zistenia narušenia rodinného a súkromného života
žalobcu v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 20. marca 2008 zavinenej a spôsobenej žalovanou
zistil, že náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatila KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Bratislava žalobcovi z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného J. XX/XXXX č.



XXXXXXXXXX z 21. 12. 2007. KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatila žalobcovi odškodnenia
v zmysle lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia len za telesné
poškodenia podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a účelné náklady spojené s
liečením podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takto poskytnuté plnenia poisťovňou sa nijako
neprelínajú s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej v dôsledku poškodenia zdravia
žalobcu zavineným konaním žalovanej. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom ochrany v
zmysle § 11 Občianskeho zákonníka je osobnosť fyzickej osoby a výpočet jednotlivých čiastkových
osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné základné osobnostné práva je len demonštratívny.
Občiansky zákonník v § 11 poskytuje ochranu proti neoprávneným zásahom. Žalovaná zasiahla
do osobnostných práv žalobcu, do jeho práva na súkromie a práva na rodinný život. Výsluchom
svedkov a znaleckým posudkom bolo v konaní preukázané, že vzťahy medzi žalobcom a členmi jeho
rodiny sú poznačené zmenami správania žalobcu spôsobenými posttraumatickou stresovou poruchou
diagnostikovanou psychiatričkou. Vyšetrením žalobcu sa preukázala zvýšená úzkostno-depresívna
symptomatika, zvýšená labilita emovity, prežívanie strachu až paniky v niektorých situáciách. Žalobca
má neprimeraný strach nielen o seba, ale aj o druhých, ktorým tým komplikuje život. Kvôli strachu
o deti sa musel žalobca s rodinou presťahovať z miesta trvalého bydliska doD. aby mal rodinu pod
väčšou kontrolou. Pri tej istej dopravnej nehode zahynul aj švagor žalobcu D. J., s ktorým mal žalobca
dobré vzťahy. Dopravná nehoda podstatne sťažila žalobcovi v mladom a produktívnom veku uplatnenie
v rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote. Manželka žalobcu nie je zamestnaná, preto rodina v
dôsledku zranenia žalobcu finančne stráda. Príjem rodiny z dávok v hmotnej núdzi je pod hranicou
životného minima. Rodina sa zadĺžila, pretože nie je schopná platiť základné prevádzkové účty. V
rodine žalobcu vznikajú hádky kvôli zlej finančnej situácii. Žalobca je po nehode nervózny, pociťuje,
že nie je fyzicky a psychicky v takej kondícii ako pred dopravnou nehodou. Odstránenie následkov
zásahu žalovanej do osobnostnej sféry žalobcu a obnovenie pôvodného stavu vzhľadom na trvalosť
a nemennosť následkov nie je možné. Následky vyvolané stredne vážnymi zraneniami a narušením
rodinného a spoločenského života žalobcu nemožno nijakým spôsobom zvrátiť a odstrániť. Trestné
konanie, uloženie trestu odňatia slobody a jeho vykonanie žalovanou, jej priznanie viny, ľútosť nad
konaním je pre žalobcu morálnou satisfakciou, ale podľa názoru súdu prvej inštancie nepostačujúcou
vzhľadom na závažnosť spôsobeného zásahu do osobnostných práv žalobcu, preto považoval žalobu
o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za dôvodnú. Pri posudzovaní výšky požadovanej
náhrady vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že k porušeniu osobnostných práv žalobcu žalovanou
došlo trestným činom, o čom svedčí jej právoplatné odsúdenie v konaní vedenom na Okresnom súde
Brezno pod sp. zn. 4T/29/2008. Spôsob vedenia motorového vozidla žalovanou, ktorá v uzavretej obci
jazdila rýchlosťou 98 až 108 km/hod označil súd prvej inštancie za bezohľadný. Smrť švagra žalobcu
D. J. bola v trestnom konaní ustálená ako spôsobená v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú
spôsobila žalovaná. Sumu 10 000,- € považoval súd prvej inštancie za primeranú rozsahu spôsobenej
ujmy žalobcovi a následkom vyvolaným zásahom do osobnostných práv žalobcu. Pri rozhodovaní o
výške nároku žalobcu súd nezohľadnil sociálnu situáciu žalovanej, ktorá tvrdila, že je bez príjmu z
dôvodu, že zákon takúto možnosť neupravuje. Žalovanej práve z dôvodu jej osobnej a majetkovej
situácie povolil splácať priznanú sumu žalobcovi v mesačných splátkach po 416,66 € tak, aby nárok
žalobcu bol uspokojený v období dvoch kalendárnych rokov. O nároku žalobcu rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Dlhšiu lehotu pre splnenie povinnosti uloženej
rozsudkom odôvodnil ustanovením § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
aj „C. s. p.“), ktoré umožňuje v odôvodnených prípadoch určiť aj dlhšiu lehotu na plnenie než zákonné
tri dni.
1.2 O povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku poukazujúc na čiastočný úspech žalobcu, ktorý sa v konaní domáha zaplatenia
sumy 33 500,- €, ale uspel len do výšky 10 000,- €.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobca aj žalovaná.

3. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v III. výroku o trovách konania. Vzhľadom
na charakter sporu, keď žalobcovi spôsobila protiprávnym konaním závažnú ujmu na zdraví žalovaná,
nemalo by pre rozhodnutie o trovách konania byť meradlom len pomerovanie žalovanej a priznanej sumy
matematickým výpočtom. Civilný sporový poriadok umožňuje podľa názoru žalobcu súdu aj v prípade
čiastočného úspechu rozhodnúť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Prvoinštančný
súd bol povinný skúmať procesné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p. o nepriznaní



práva na náhradu trov konania pri čiastočnom úspechu, aj existenciu dôvodov hodných osobného zreteľa
pre aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej
inštancie v III. výroku tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania priznané nebude. Uplatnil
si trovy odvolacieho konania.

4. Odvolanie žalovanej smerovalo proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu o jej povinnosti zaplatiť
žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy (I. výrok) a v závislému výroku o trovách konania (III. výrok).
Zotrvala na obrane prednesenej v prvoinštančnom konaní, že vzhľadom na jej majetkové pomery je
priznaná náhrada nemajetkovej ujmy príliš vysoká a vysoká je aj vzhľadom na plnenia poskytnuté
KOOPERATIVA poisťovňou, a. s. z titulu odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Žalobca nepreukázal, že pred dopravnou nehodou dosahoval zárobok v ním tvrdenej
výške a nerešpektovanie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-22/2012 vnútroštátnym
súdom prenáša zaťaženie uspokojiť nároky žalobcu na žalovanú namiesto poisťovne. Žalovaná
sa domnieva, že v tejto veci pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa kumulovali
niektoré nároky a zároveň sa prekrývali s nárokom na odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Priznaním náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia možno aj dodatočne odškodniť
posttraumatickú stresovú poruchu diagnostikovanú psychiatričkou, takisto aj stavy predstavujúce na
strane žalobcu úzkostno-depresívnu symptomatiku, zvýšenú labilitu emotivity, prežívanie strachu až
paniky v niektorých situáciách. Odškodnením sťaženia spoločenského uplatnenia došlo podľa názoru
žalovanej k zohľadneniu všetkých kritérií aj pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch tak,
že súdom priznané plnenie je duplicitným plnením za vzniknutú situáciu. Za rozhodujúce považovala
žalovaná, že v trestnom konaní sa ocitla za kulpózny (nedbanlivostný) delikt, nie úmyselný. Žalovaná
postráda v dôvodoch rozsudku súdu prvej inštancie (bod 75), ktoré práva žalobcu na ochranu osobnosti
v zmysle § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka boli tak narušené, že je potrebné priznať náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Priamo v ustanovení § 16 Občianskeho zákonníka je uvedené, že
kto zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za túto podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu a v tejto konkrétnej veci škodu za žalovanú nahradila
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, zamietnuť žalobu a
priznať jej nárok na náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalobcu proti výroku o trovách konania žalovaná uviedla, že súdne konanie vedené pod
sp. zn. 4C/82/2010 ona neiniciovala. Bolo pre ňu dosť ťažké zvládnuť situáciu, do ktorej sa dostala po
dopravnej nehode s následkami. V trestnom konaní bola právoplatne odsúdená, trest si riadne odpykala
vo výkone trestu a v súčasnosti sa snaží zaradiť do bežného života. Samotný výkon trestu aj jej spôsobil
to, že sa ocitla bez peňazí, bez práce a sama zdrvená konaním, ktoré sa viedlo. Pre prípad, že by sa
odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie navrhla potvrdiť rozsudok prvoinštančného
súdu v III. výroku o trovách konania z dôvodu, že nevlastní žiaden majetok, nemá žiadne finančné
prostriedky a neúspešného žalobcu musí stíhať povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej.

6. Žalobca tvrdil, že odvolacie dôvody žalovanej proti rozhodnutiu vo veci samej neobstoja. Poukaz
na svoje osobné a majetkové pomery a nereálnosť vymoženia priznanej náhrady nemajetkovej ujmy
nasvedčujú o špekulatívnych dôvodoch, ktoré nemajú ani právny, ale ani morálny či etický základ.
Výška náhrady priznanej súdom prvej inštancie ani čiastočne nenahradí ujmu, ktorú žalobca utrpel a
stále pociťuje v dôsledku protiprávneho konania žalovanej. Dôsledky protiprávneho konania žalovanej
pociťuje žalobca na svojom zdraví, má psychické problémy, iné traumy a zdôraznil, že žalovaná ani
nevyjadrila ľútosť nad tým, čo spôsobila žalobcovi a jeho rodine. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
vo veci samej potvrdiť.

7. Spor začal doručením žaloby Okresnému súdu Brezno 18. 03. 2010. Súd prvej inštancie prejednával
spor podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“), ktorý bol
podľa § 473 Civilného sporového poriadku zrušený k 01. 07. 2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný
sporový poriadok. Civilný sporový poriadok od jeho účinnosti v zmysle § 470 ods. 1 aplikuje súd aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Rozsudok vydal súd prvej inštancie už
za účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 13. októbra 2016, aj opravné prostriedky strán sporu
boli uplatnené za účinnosti Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci tromi
výrokmi tak, že prvým výrokom čiastočne vyhovel žalobe, druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a
tretím výrokom rozhodol o trovách konania. Následkom odvolania strán sporu v súlade s § 379 Civilného
sporového poriadku preskúmava odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní strán podľa § 34



C. s. p. rozhodnutie prvoinštančného súdu v I. a III. výroku; nedotknutý zostáva rozsudok v II. výroku,
ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol. Žalobca v odvolaní proti výroku o trovách konania
namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke, či mu vznikla povinnosť pri
čiastočnom úspechu v spore zaplatiť žalovanej náhradu trov konania a dôvody odvolania žalovanej,
i keď nepomenované konkrétnym poukazom na ustanovenie § 365 Civilného sporového poriadku je
možné podriadiť len pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaná namieta, že priznanie nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je v súlade s § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka.

8. Prvoinštančný súd v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/296/2011
doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a znaleckým posudkom, skutkové zistenia vyvodené z
vykonaných dôkazov považuje odvolací súd za správne a postačujúce pre rozhodnutie vo veci.
Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné doplniť ani zopakovať, prejedanie veci na
odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem, z tohto dôvodu odvolací súd prejednal vec
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a rozsudok
súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Vo výroku
o trovách konania zmenil podľa § 388 C. s. p..

9. I keď žiadna zo strán nevytýka súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia, pre odpoveď
na odvolacie námietky o nesprávnom právnom posúdení veci považuje odvolací súd za potrebné
pripomenúť, z akého skutkového základu vychádzal prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci.

10. Žalovaná dňa 20. marca 2008 viedla v obci S. osobné motorové vozidlo značky Opel Vectra Caravan
evidenčného čísla BR-XXX BB rýchlosťou viac ako 110 km/hod., čím porušila ustanovenia zákona č.
315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a v blízkosti za vyznačeným priechodom pre
chodcov v rýchlosti 98 až 105 km/hod. v protismernom jazdnom pruhu vozovky ľavou prednou časťou
narazila do ľavej prednej časti osobného motorového vozidla značky Fiat Uno evidenčného čísla SB-XXX
AB vedeného Y. S. rýchlosťou 8 - 16 km/hod., ktorý pri zrážke s motorovým vozidlom vedeným žalovanou
utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste podľahol. Rovnako tak jeho spolujazdec D.
J. utrpel roztrhnutie hrudnej srdcovnice a v dôsledku hemoragického šoku zraneniam nezlučiteľným
so životom namieste podľahol. Žalobca, spolujazdec v tomto aute, utrpel rôzne zlomeniny a otras
mozgu (popis skutku z rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. 4T/29/2008 z 12. novembra 2008).
Za spôsobenie smrti inému z nedbanlivosti a spáchanie tohto činu závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona bola žalovaná odsúdená na trest odňatia slobody
vo výmere 24 mesiacov a žalobca ako poškodený bol odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie. Žalovaná viedla motorové vozidlo poškodeného J. X., ktorý mal uzavretú
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou motorového
vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkovou motorového vozidla u KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance
Group. Súd prvej inštancie si od KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. dožiadal škodový spis o likvidácii
poistnej udalosti z 20. marca 2008 za poistníka J. X. a z neho zistil, že KOOPERATIVA poisťovňa, a.
s. plnila žalobcovi na základe lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
náhradu za bolesť a odškodňovala aj sťaženie spoločenského uplatnenia, ale len za telesné poškodenia
podľa sadzieb bodového hodnotenia uvedených v prílohe 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“)
konkrétne za položky 325d, 393a, 396a, 316a podľa posudku J.. R. Y. z 03. 03. 2009 a doplňujúceho
posudku o ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia J.. P. U. z 30. júla 2009 podľa položky
335b. J.. M. ohodnocovala sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu podľa položky 433b. Žiaden
z posudzujúcich lekárov v rámci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu nehodnotil
duševné poruchy žalobcu konštatované v znaleckom posudku č. 3/2015 J.. Z. Y., súdnej znalkyne v
odbore psychológia vypracovaného na žiadosť súdu prvej inštancie. Nie je preto pravdivé tvrdenie
žalovanej v odvolaní, že odškodnením sťaženia spoločenského uplatnenia KOOPERATIVA poisťovňou,
a. s. došlo k zohľadneniu všetkých kritérií aj pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi a súd
prvej inštancie priznal žalobcovi duplicitné plnenie.



10.1 Nebohý D. J., zomrelý pri tej istej dopravnej nehode zavinenej žalovanou, ktorej účastníkom bol aj
žalobca, bol blízkym príbuzným a priateľom žalobcu. Jeho stratu podľa vyjadrenia svedkov vypočutých
v konaní a výpovede žalobcu pred znalkyňou žalobca veľmi zle znáša a smrť tohto človeka aj vlastnú
dopravnú nehodu žalobcovi pripomínajú rodinné stretnutia. Pozostalí po nebohom D. J. sa domáhali
proti žalovanej M. S. a KOOPERATIVA poisťovni, a. s., Vienna Insurance Group ochrany osobnosti a
náhrady nemajetkovej ujmy v konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 2C/61/2010 a
svojim návrhom na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 33 500,- € uspeli.
10.2 Znalkyňa J.. Z. Y. na otázku súdu prvej inštancie, či v dôsledku poškodenia zdravia žalobcu pri
dopravnej nehode dňa 20. marca 2008 došlo k zmene jeho osobnosti, jeho povahových vlastností a
ak áno, tak akým spôsobom odpovedala, že ťažkosti v psychických následkoch po dopravnej nehode
u žalobcu možno vnímať v dvoch smeroch. Jednak dochádza k potrebe spracovania a prijatia zmien
týkajúcich sa funkčnosti aj výzoru vlastného tela, jednak je potrebné spracovanie situácie havárie ako
stresujúcej udalosti. Súd prvej inštancie uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia konkrétnejšie zistenia
znalkyne, z ktorých je zrejmé, že psychické následky dopravnej nehody sa neprejavujú len vo vnútornom
utrpení žalobcu, ale tiež v celkovej schopnosti sociálnej adaptácie a prežívanie následkov nehody
žalobcom má vplyv aj na jeho blízke okolie.

11. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

12. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka poskytuje fyzickej osobe ochranu pred neoprávnenými
zásahmi, ktoré sú spôsobilé privodiť ujmu na právach chránených týmto zákonným ustanovením. Súd
prvej inštancie v bode 67 odôvodnenia správne uviedol, že výpočet práv chránených Občianskym
zákonníkom (ale aj Ústavou Slovenskej republiky) je len demonštratívny. Čiastkové osobnostné práva
sú chránené v rámci celkovej osobnosti ako psychofyzickej jednoty istého človeka. Pre využitie ochrany
podľa § 11 Občianskeho zákonníka nie je nevyhnutné, aby ujma bola spôsobená, stačí že neoprávnený
zásah je spôsobilý ujmu spôsobiť. Je nepochybné, že do osobnostných práv žalobcu žalovaná zasiahla
neoprávneným zásahom - protiprávnym konaním popísaným v trestnom rozsudku Okresného súdu
Brezno sp. zn. 4T/29/2008 z 12. 11. 2008. Následky neoprávneného zásahu žalovanou sa prejavili
na zdravotnom stave žalovaného, na jeho súkromnom a rodinnom živote. Nie je možné súhlasiť s
odvolateľkou tvrdiacou v odvolaní, že súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol,
ktoré osobnostné práva žalobcu žalovaná porušila. Z bodu 69, 70, 73 a 74 odôvodnenia rozsudku
prvoinštančného súdu je jednoznačne vyvoditeľné, akým spôsobom boli porušené práva žalobcu na
zdravie, súkromie a rodinný život. Znaleckým posudkom J.. Z. Y. bolo preukázané, že okrem telesných
poškodení ako následkov dopravnej nehody trpí žalobca aj duševne spomienkami na udalosť z 20.
marca 2008, kedy bol tak poranený, že nedokáže zabezpečiť svoju rodinu z hľadiska materiálneho, kedy
umrel jeho blízky priateľ a príbuzný D. J., žalobca prežíva strach nielen o seba, ale aj o svoje deti a
blízkych, kvôli ktorému musel zmeniť bydlisko z D. S. do U., aby deti nemuseli dochádzať dopravnými
prostriedkami do školy. Strach žalobcu z prevádzky dopravných prostriedkov obmedzuje aj jeho rodinu,
ktorú žalobca neustále kontroluje z obavy, aby sa im nič nestalo. Rodinné stretnutia, na ktorých sa už
nebohý D. J. nezúčastňuje pôsobia na žalobcu stresujúco. Podľa výpovede svedkov T. A. a N. A. žalobca
v dôsledku poškodenia zdravia (telesného aj duševného) nezvláda bežné činnosti muža v domácnosti,
nikto ho nechce zamestnať, pretože zabúda a nie je na neho spoľah. Z normálneho veselého mladého
človeka, ktorý sa venoval aj športu sa po nehode stal skormútený človek, ktorého nič nebaví.

13. Žalovaná nepopierala skutkové zistenia súdu prvej inštancie o aktuálnom zdravotnom a psychickom
stave žalobcu ani sťaženie jeho možností uživiť rodinu a žiť normálny rodinný a súkromný život ako pred
dopravnou nehodou. Jej obrana bola postavená na tvrdení, že tieto ťažkosti žalobcu sú odškodniteľné
v rámci poskytnutia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z..

14. Dôvodom zrušenia prvého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel
podľa dôvodov rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/296/2011 bolo, že súd prvej
inštancie v odôvodnení skoršieho rozhodnutia neuviedol, či rozlišoval medzi odškodnením sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. a nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy
uplatnenej tiež z dôvodu, že v dôsledku poškodenia zdravia zavineným konaním žalovanej nemôže
žalobca pokračovať v doterajšom spôsobe života a v zárobkovej činnosti, keď prvoinštančný súd
neskúmal, aké nároky žalobcu v rámci odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia uspokojila



KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. a či sa nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
neprelína s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej z rovnakého dôvodu. Súd prvej inštancie
vykonal dôkaz spisom KOOPERATIVA poisťovne, a. s., zistil, čo bolo odškodňované v rámci bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu podľa zákona č. 437/2004 Z. z. a dospel k
správnemu záveru, že duševné útrapy žalobcu odškodňované neboli a je možné žalobcovi priznať
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu,
že následky zásahu žalovanou nie je možné odstrániť ani zmierniť morálnou satisfakciou. Zákonnou
podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je, že sa zadosťučinenie podľa § 13 ods.
1 Občianskeho zákonníka nezdá postačujúce.

15. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2014 sp. zn. 7Cdo/65/2013
uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 1/2005 pod publikačným číslom 1
ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej
osobe na jej osobnostných právach. Tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať
na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na
ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia zákona nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo
rodinného života poškodeného. V dôvodoch tohto rozhodnutia najvyšší súd vysvetlil, že nemajetkovou
ujmou v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ujma v nemajetkovej sfére života
fyzickej osoby, ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej
osoby a treba ju dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými
dôsledkami a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity
fyzickej osoby, za ktorú sa poskytuje náhrada podľa § 444 Občianskeho zákonníka. Zmyslom náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je dosiahnuť vyváženosť
medzi ujmou na hodnotách ľudskej dôstojnosti a jej konkrétnym finančným vyjadrením. Cieľom je
zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu
občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na rozdiel od toho zmyslom náhrady ujmy vzniknutej
ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby je poskytnúť relutárnu náhradu za
ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (bolestné),
resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh
(sťaženie spoločenského uplatnenia).
15.1 Napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu vo veci samej je plne v súlade s označeným
rozhodnutím najvyššej súdnej autority a poskytuje spravodlivú ochranu porušenému právu žalobcu v
zmysle článku 2 základných princípov Civilného sporového poriadku. Odvolací súd súhlasí s názorom
súdu prvej inštancie, že osobné a majetkové pomery u žalovanej, ktorá tvrdí, že nemá z čoho zaplatiť
priznanú náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovi, nemôžu byť dôvodom neúspechu žalobcu v spore o
ochranu osobnosti, keď podmienkou priznania náhrady za neoprávnený zásah do osobnostných práv
fyzickej osoby v zmysle § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka nie je, aby priznanie takejto náhrady pomery
povinnej osoby umožňovali.

16. Žiadna zo strán nebola spokojná s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania. Obe strany
sporu poukazovali na charakter sporu prispôsobiac si jeho popis svojmu záujmu a cieľu; žalobca, aby
nemusel žalovanej nahradiť trovy konania a žalovaná, aby od žalobcu náhradu trov konania dosiahla.
Súd prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 C. s. p.,
podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16.1 Spor o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je sporom, v ktorom uplatňuje žalobca
konkrétny preukázateľný peňažný nárok, ale sporom, kde výška plnenia závisí od úvahy súdu, v
ktorom sa odlišne posudzuje miera úspechu žalobcu aj v prípade, že jeho žaloba bola čiastočne
zamietnutá. Ak takémuto žalobcovi bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, je potrebné
považovať takéhoto žalobcu za úspešného v konaní, keď základ jeho nároku súd uznal. Výška trov
konania sa v takomto prípade odvíja od priznanej náhrady, nie zo žalovanej sumy, obdobne ako to
ustanovovalo ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. júna
2016. Judikatúra najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky riešiaca problém náhrady
trov konania pri čiastočnom úspechu žalobcu v konaní o ochrane osobnosti je naďalej použiteľná



(porovnaj napríklad 1MCdo/4/2007, 2MCdo/3/2006, 3MCdo/9/2007, 5MCdo/2/2009, 1MCdo/13/2010, II.
ÚS 82/09). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v III. výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania v rozsahu 40,30 % pomerujúc úspech žalobcu v konaní matematickým výpočtom
nie je správny. Žalobcovi, ktorému súd prvej inštancie priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 10 000,- € vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 C. s. p..

17. Podľa § 381 C. s. p. odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.

18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie III. výrokom o trovách konania sa stalo predmetom prieskumu
odvolacieho súdu na základe odvolania žalobcu len proti tomuto výroku a odvolania žalovanej proti
rozhodnutiu vo veci samej ako závislý výrok v zmysle § 379 písm. a) Civilného sporového poriadku.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 1 C. s. p.) a to v závislosti od výsledku sporu v súlade s ustanoveniami § 255 až
258 Civilného sporového poriadku. Z obsahu odvolania žalobcu odvolací súd vyvodil, že žalobca vytýka
súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci v otázke, či mal vo veci úspech len čiastočný,
keď uvádza, že v spore o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nemal súd
pomer úspechu a neúspechu strán sporu posudzovať len z hľadiska výšky uplatnenej a priznanej sumy.
Žalobca sa svojho práva na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore nevzdal, poukazom na
výnimočnosť prípadu a dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C. s. p. mal za cieľ dosiahnuť,
aby aspoň neplatil náhradu trov konania žalovanej.

20. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/7/2010, 18/2010 z 23. 02.
2011 ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. (obsahovo totožné s ustanovením § 257 C. s. p. - poznámka
odvolacieho súdu) má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k
zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvahu
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Toto ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov
úspešnému účastníkovi konania, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné
prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným, aj ďalším pomerom všetkých účastníkov
konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné
zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z
hľadiska aplikácie predmetného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.

22. Žalovaná tvrdí, že výkon trestu odňatia slobody nepriaznivo zasiahol do jej osobných a majetkových
pomerov, nie je zamestnaná a je bez príjmu. Tieto skutočnosti považuje za dôvody hodné osobitného
zreteľa pre neuloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Odvolací súd na žalovanou
uvádzané dôvody v zmysle § 257 neprihliadol z dôvodu, že stav, ktorý nastal po výkone trestu
odňatia slobody si žalovaná zavinila sama, i keď nedbanlivostným, ale protiprávnym konaním, pri
ktorom poškodila žalobcu a dostala ho rovnakej situácie, že nie je schopný zabezpečiť svoje životné
potreby a potreby svojej rodiny, ktorej členmi sú aj maloleté deti. Stav materiálnej núdze žalobcu je
preukázaný rozhodnutím Centra právnej pomoci o priznaní nároku na právnu pomoc žalobcovi. Pre
účely rozhodnutia o trovách konania nepovažuje odvolací súd za rozhodujúce, že žalobcu zastupuje
advokát určený Centrom právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. z dôvodu, že táto skutočnosť z hľadiska priznania náhrady trov
konania úspešnému účastníkovi podľa § 255 C. s. p. a pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej
strane sporu podľa § 257 C. s. p. nehrá žiadnu rolu. Odvolací súd v súlade s výsledkom sporu podľa §
255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. postupom podľa § 388 C. s. p. priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. Takémuto rozhodnutiu nebráni



článok 16 ods. 3 základných princípov Civilného sporového poriadku, keďže odvolanie proti III. výroku
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania podal aj žalobca.

23. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie platia podľa § 396 ods. 1 C. s. p. aj na
odvolacie konanie. V súlade s § 255 ods. 1 C. s. p. priznal odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v odvolacom konaní (§ 262 ods. 1 C. s. p.); o výške
náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní rozhodne podľa § 262 ods. 2
C. s. p. súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).