Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/295/2018 z 18. 12. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. decembra 2018, sp. zn. 43CoE/295/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6315201732.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/295/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6315201732.1 | 2018-12-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 52 OZ, § 57 EP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/532e9eb0-6158-4d9e-ae21-0c005bec850c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6315201732.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/295/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315201732
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6315201732.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v
exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 865 141 proti povinnému G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX T. N., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 194/15 o vymoženie pohľadávky vo výške 120,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/137/2015-34 zo dňa 14.
septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/137/2015-34 zo dňa 14. septembra 2018 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku napadnutým uznesením
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň rozhodol o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 1
Exekučného poriadku tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť ich súdnemu exekútorovi vo výške
39,83 Eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s. vydaný pod sp. zn. SR 11335/10 dňa 15.10.2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
zmluvy o úvere zo dňa 31.07.2009 uzavretej medzi oprávneným a povinným, súčasťou ktorej sú
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 18 upravili rozhodcovskú doložku, podľa ktorej
všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené pred rozhodcovským súdom alebo
pred všeobecným súdom.

3. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok
je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti
oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah
aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Poukázal
tiež na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ako aj na judikatúru týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa.

4. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy. So Všeobecnými podmienkami sa
povinný síce mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Všeobecné
podmienky boli vyhotovené oprávneným vopred pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ



zmluvy v danom období. Povinný pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných
podmienkach s oprávneným, mohol len celú zmluvu prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka
umožňuje každej zo zmluvných strán voľbu, či podá žalobu na všeobecný súd SR alebo rozhodcovský
súd, avšak v prípade, ak podá žalobu dodávateľ na rozhodcovský súd, musí sa spotrebiteľ tomuto
konanie podrobiť. Súd mal za to, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného. Oprávnený podal žalobu na
rozhodcovský súd čím povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vec rozhodovať a bol nútený
podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. V obmedzení možnosti výberu súdu, ktorý bude
rozhodovať spor vzniknutý zo zmluvy videl okresný súd nerovnováhu v právach zmluvných strán v
neprospech povinného. Na základe zistených skutočností dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a teda je neprijateľnou podmienkou
a ako taká je od začiatku neplatná.

5. Keďže je právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci založená na neplatnom
právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že predložený
rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto exekúciu podľa § 57
odsek 1 písmeno g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby ho
odvolací súd v súlade s § 389 CSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že
zmluva o úvere bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom v zmysle ust. §
261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka má povahu absolútneho obchodu. Tento druh zmluvy nemá
charakter spotrebiteľskej zmluvy, a preto na ňu aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa
nie je možná. Oprávnený mal za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej
povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme, tj. podľa Obchodného zákonníka inicioval svojím
konaním povinný, ktorý pred uzavretím zmluvy dobrovoľne uviedol, že má záujem, aby mu bol úver
poskytnutý na účely výkonu zamestnania, čo potvrdil na zmluve zaškrtnutím políčka účel „povolania“
a podpisom, pričom mal možnosť voľby. V tejto súvislosti oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že s
povinným v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o úvere uzatvoril k tejto zmluve Dodatok, v ktorom
povinný dobrovoľne vyhlásil a vlastnoručne podpísal, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky
použije na kúpu výpočtovej techniky za účelom výkonu povolania. V tejto súvislosti uviedol, že je treba
akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Svoju argumentáciu
oprávnený považoval v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na
ochranu spotrebiteľa, podľa ktorej pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej
strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba
dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa
AG). Oprávnený zdôraznil, že povinný nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu
spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov. Okresný súd pri posudzovaní právneho vzťahu poukázal na údaje týkajúce sa osoby dlžníka
uvedené a vložené do zmluvy dlžníkom, a nie na jednoznačné ustanovenia zmluvy, ktorá bola vopred
naformulovaná oprávneným.

7. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi oprávneným a povinným individuálne
na samostatnom liste je nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s
oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. K právnemu názoru okresného súdu ohľadne
znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle
ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej
veci podľa názoru oprávneného okresný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

8. Keby exekučný súd zastavil exekučné konanie, znamenalo by to znemožnenie využitia
rozhodcovského konania pre oprávneného. Pritom je zrejmé, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne,
ale ho iba obmedziť. V končenom dôsledku proti rozhodcovskému rozsudku je možné podať žalobu na
súd v lehote troch mesiacov od jeho doručenia. Aj v exekučnom konaní, kde titulom pre exekúciu je



rozhodcovský rozsudok je možné účinne sa proti nemu brániť, čo však povinný neurobil. Oprávnený na
záver uviedol, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne v zmysle platných právnych predpisov.

9. Povinný sa k odvolaniu vyjadril podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.11.2018, v ktorom žiadal
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

11. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 11.01.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 11.03.2015 poverenie č. 5603 062595*, ktorým
poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na
základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s., Bratislava, sp. zn. SR 11335/10 zo dňa 15.10.2014 na vymoženie sumy 120,- Eur s príslušenstvom.
Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 31.07.2009,
ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o
úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 31.07.2009. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie
úveru vo výške 200,- Eur.

12. V bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o
úvere si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným
súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákon č. 99/1963 Zb. OSP). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.

13. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Podľa odseku 4 vyššie citovaného ustanovenia na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor
vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

15. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.



17. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej Exekučný poriadok), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

18. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je
tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

19. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

20. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd
uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27.
januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 31.07.2009 (ďalej Občiansky
zákonník) je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

27. Odvolací súd k námietke oprávneného, že v danom prípade nemožno zmluvu o úvere zo dňa
31.07.2009 uzavretú medzi ním a povinným považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere uvádza,
že okresný súd právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a
nie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba,
pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní povinný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti



alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej
činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľský podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou
Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z
hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

28. Námietku oprávneného o tom, že medzi účastníkmi bola individuálne uzatvorená rozhodcovská
zmluva nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, nakoľko z oprávneným predložených listinných dôkazov,
ako aj z exekučného titulu vyplýva, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, ktorá
je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovský súd v odôvodnení exekučného
titulu konštatuje, že jeho právomoc na rozhodnutie veci je daná na základe účastníkmi dohodnutej
rozhodcovskej doložky.

29. Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v článku 18
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere je potrebné považovať
za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z
hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky
dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka
nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ
nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať
alebo ho odmietnuť vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako to uviedol aj okresný
súd. Rozhodcovská doložka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc
rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka
ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto
prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

30. Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených
Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere je v rozpore s
právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel
k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu vydať rozhodcovské rozhodnutie, ktoré oprávnený predložil ako exekučný titul. Preto bolo správne
aj jeho rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre jej
neprípustnosť.

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).