{"guid": "1c5852ea-8139-4b36-b87f-3a709bb0ee93:155ab7c8-d913-4b04-88cf-c1c3ce48dfbe", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6414201434.3", "spisova_znacka": "14CoP/15/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/15/2018 z 10. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. septembra 2018, sp. zn. 14CoP/15/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6414201434.3", "identifikacne_cislo": "6414201434", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2018-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-2", "nazov": "§ 25 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-24", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/155ab7c8-d913-4b04-88cf-c1c3ce48dfbe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6414201434.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6414201434.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6414201434.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/15/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201434
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414201434.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Mikulaja, v právnej veci starostlivosti o
maloleté dieťa: W. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X. P., pracovisko Z. B. V., dieťa rodičov: matka H. I., rod. W.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom T.G. P. XXX/XX, XXX XX Z. B. V., zastúpená splnomocneným advokátom
JUDr. Petrom Rychnavským, so sídlom Rázusova 111/19, Vranov nad Topľou a otec Y. I., narodený
XX.XX.XXXX, bytom T.G. P. XXX/XX, XXX XX Z. B. V., zastúpený splnomocneným advokátom Mgr. et
Mgr. Lívou Šouc Kosťovou, so sídlom Pod Donátom 907/5, Žiar nad Hronom, o návrhu otca na úpravu
styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom číslo konania 10P/12/2014 - 430 zo dňa 21.03.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok  Okresného súdu  Žiar nad Hronom číslo konania 10P/12/2014 - 430 zo dňa
21.03.2018 vo výrokoch I., II., III. a v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania    p o t v
r d z u j e .

II. Vo výroku IV. zostáva rozsudku okresného súdu   n e d o t k n u t ý .

III. Žiaden z účastníkov   n e m á    n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd po tom, čo bolo predošlým rozsudkom č.k. 10P/12/2014-298
zo dňa 26.07.2016, právoplatným dňa 07.09.2016, manželstvo Y. I., nar. XX.XX.XXXX a  H. I., rod.
W., nar. XX.XX.XXXX, rozvedené a maloletá W. I., nar. XX.XX.XXXX, bola zverená na čas po rozvode
manželstva do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola súdom určená vyživovacia povinnosť voči
maloletej, súd prvej inštancie po zrušení predošlého rozsudku vo výrokoch o úprave styku otca s
maloletou nanovo výrokom I. napadnutého rozsudku upravil styk otca Y. I., nar. XX.XX.XXXX s maloletou
W. I., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený sa s maloletým dieťaťom stretávať  každú stredu v
kalendárnom roku v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod.,  každý piatok nepárneho týždňa v kalendárnom
roku v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod.,  každú sobotu nepárneho týždňa v kalendárnom roku v
čase od 09:00 hod. do 19:00 hod.,  každú nedeľu nepárneho týždňa v kalendárnom roku v čase od
09:00 hod. do 18:00 hod.. Výrokom II. rozsudku súd uložil matke povinnosť maloleté dieťa na styk
s otcom riadne a včas pripraviť a styk otca s maloletým dieťaťom umožniť. Výrokom III. súd upravil
povinnosť otca maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať pred bytom matky a po ukončení styku
jeho povinnosť maloleté dieťa v stanovenom čase pred bytom matky odovzdať. Výrokom IV. rozsudku
súd uložil rodičom maloletého dieťaťa podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny X. P. - Referáte poradensko-psychologických služieb v Z. B. V. za účelom
zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi po dobu 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a



výrokom V. súd rozhodol o trovách prvoinštančného konania keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že o návrhu otca na rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva
bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom z 26.07.2016 č.k. 10P/12/2014 - 298 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.01.2017 č.k. 14CoP/78/2016 - 335
tak, že manželstvo bolo rozvedené, maloleté dieťa W. I., nar. XX.XX.XXXX bolo zverené do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ju bude do budúcna zastupovať a spravovať jej majetok. Navrhovateľovi -
otcovi maloletej bola určená povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 100 eur mesačne, vždy
do 20.dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode
rodičov.
Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.01.2017, sp. zn. .14CoP/78//2016 bol rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch o úprave styku otca s maloletou zrušený a v tejto časti
vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil prvoinštančnému súdu opätovné
vypočutie maloletej W. takým spôsobom, aby súd dostal odpoveď na otázku, prečo maloletá odmieta
rozšírenie styku s otcom, prečo u neho odmieta za súčasnej situácie prespať, prípadne zistiť, aký je
postoj maloletej k takémuto rozšírenému styku. Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom o úprave
styku s maloletým dieťaťom súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho rozsudku odvolacieho súdu
doplnil dokazovanie a vypočul navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, matku maloletej W., jej právneho
zástupcu, kolízneho opatrovníka, svedka Y. X., no najmä maloletú W. I.. Súd potom v odôvodnení
rozsudku uviedol, že z výsluchu účastníkov konania mal za preukázané, že v súčasnosti sa styk otca
s maloletou realizuje za prítomnosti matky maloletej. Podľa vyjadrenia otca doposiaľ upravený styk za
prítomnosti matky maloletej je len ťažko realizovateľný, nakoľko matka resp. stará matka nie sú ochotné
a schopné realizovať styk podľa vôle a rozhodnutia otca, určenia miesta, spôsobu jeho realizácie. Svojou
prítomnosťou matka obmedzuje otca na práve voľby (výberu) uskutočnenia plnohodnotného styku otca
s dcérou (napr. výlet autom do širšieho okolia). Súd ďalej uviedol, že tým, že je doposiaľ upravený
styk len za prítomnosti matky, ktorá nie je ochotná sa zúčastňovať na prípadných výletoch, či iných
záujmoch a aktivitách maloletej, je styk otca s maloletou obmedzený čo do obsahu ale aj časovo, pretože
nie je objektívne možné v sobotu v cukrárni v Z. B. V. sedieť od 09:00 hod. do 18:00 hod., tak ako
to ukladá neodkladné opatrenie. V prípade takto upraveného styku za prítomnosti matky maloletého
dieťaťa aj do budúcnosti na čas po rozvode manželstva by bolo i vzhľadom na stále sa zhoršujúci vzťah
rodičov neprijateľné a neumožňujúce rozvíjať akýkoľvek vzťah medzi otcom a maloletou dcérou. Na
psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov. Ide o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný
vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. V záujme dieťaťa je tento negatívny stav zmeniť a preto
úprava styku s otcom v neprítomnosti matky maloletej W. je nevyhnutná i z dôvodu, aby maloletá
trávila postupne čas aj v mieste bydliska otca, spoznávala prostredie kde otec žije a vybudovala si k
nemu dôveru tak, aby do budúcna bolo možné realizovať prípadne novú, širšiu úpravu styku otca s
maloletou W. aj s prespaním. Pokiaľ ide vyjadrenie maloletej W., súd v odôvodnení rozsudku uviedol,
že pri rozhodovaní prihliadol, s poukazom na ustanovenie § 43 Zákona o rodine, na názor maloletej
W., jej názoru venoval náležitú pozornosť zodpovedajúcu jej veku a rozumovej vyspelosti, ktorá sa
vyjadrila, že u otca prespávať nechce a zároveň prihliadol i na práva a povinnosti rodičov. Súd uviedol,
že nepochybuje o tom, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletej. Na druhej
strane však súd považoval za nutné podotknúť, že záujmom dieťaťa je aj vytváranie a rozvoj vzájomných
vzťahov a väzieb k okoliu a najmä k druhému rodičovi, ako aj k iným blízkym osobám (článok 5 písm.
h/ Zákona o rodine). Dieťa sa v priebehu konania jasne a zrozumiteľne vyjadrilo, že nechce prespávať
u otca, no zároveň s otcom sa chce stretávať. Súd prvej inštancie potom rozhodol v súlade s takto
vyjadreným názorom maloletej a hoci nezistil také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by
mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, určil rozsah styku stretávania sa otca s
maloletou W. bez prespávania v domácnosti otca, nakoľko je styk otca a maloletej dlhodobo realizovaný
mimo domácnosť otca a zároveň za prítomnosti matky. Súd otcom navrhovaný rozsah styku považoval
za nezodpovedajúci súčasným potrebám maloletej a jej otca a v prípade ponechania styku v doterajšej
podobe by bol otec znevýhodnený a obmedzený v realizácii rodičovských práv a maloletá by bola
obmedzená v rozpore s jej záujmom pri rozvíjaní a prehlbovaní svojich väzieb k otcovi. Súd tak bol toho
názoru, že otcovi je daný dostatočný priestor na to, aby sa mohol podieľať na výchove maloletej a mohol
prehlbovať ich vzájomný vzťah, vrátiť dieťaťu pocit citovej istoty narušený rozpadom pôvodnej rodiny.
Povinnosťou rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti a ku ktorému dieťa prechováva
hlbšiu dôveru a silnejší citový vzťah, je pripraviť dieťa na stretnutie s druhým rodičom, ubezpečiť ho
o jeho bezpečnosti počas realizácie styku a posmeľovať ho pri budovaní si vzťahu s druhým rodičom.
Vzhľadom na rozvrátenosť vzťahov medzi rodičmi a dlhodobú deformáciu vzťahu medzi oprávneným



rodičom a dieťaťom nie je vzhľadom na vykonané dokazovanie v záujme dieťaťa vystaviť ho konfrontácii
s novým prostredím u otca v tak širokom rozsahu ako navrhuje otec. Súd súčasne uviedol, že rodičom
nič nebráni, aby odstupom času po absolvovaní potrebného psychologického poradenstva, ktoré súd
súčasne s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine nariadil, sa dohodli na širšej
úprave styku, ktorá bude zahŕňať nielen styk otca s maloletým dieťaťom, ale aj so starou matkou otca
a jeho širšou rodinou, ktorý nepochybne bude v súlade so záujmom maloletého dieťaťa pri upevňovaní
a prehlbovaní rodinných vzťahov. Súd sa v závere odôvodnenia rozsudku vysporiadal s tvrdeniami
matky o prípadnej sexuálnej deviácii otca a s tým súvisiacim sexuálnym zneužívaním maloletej a
konštatoval, že na základe znaleckých posudkov vypracovaných T.. J. a T.. P. a trestného konania sa
tieto obvinenia preukázali ako absolútne nedôvodné a nepravdivé. Súd prihliadol v tejto súvislosti na
opakované výpovede maloletej, ktorá ani len v náznakoch nenaznačila deformitu vzťahu s otcom v
dôsledku matkou tvrdeného podozrenia so sexuálneho zneužitia. Z vyššie uvedených dôvodov preto
súd upravil rozšírený styk otca s maloletou W. bez prítomnosti matky.
Súd prvej inštancie následne zdôvodnil výrok, ktorým poukazom na ustanovenie § 37 ods. 2 písm. d/
Zákona o rodine uložil výchovného opatrenia tak, ako to navrhoval kolízny opatrovník, a to povinnosť
rodičov podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na ÚPSVaR X. P., Referáte poradensko-
psychologických služieb v Z. B. V.. Súd mal za preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo
napäté, komplikované, neusporiadané, ich komunikácia je na nízkej úrovni, preto za súčasného stavu len
samotné nariadenie styku otca s maloletou W. vo väčšom rozsahu, bez prítomnosti matky a bez odbornej
intervencie, by nepriaznivú situáciu vo vzájomných vzťahoch rodičov automaticky nezlepšilo. Vzťahy
medzi rodičmi sú dlhodobo narušené a preto si daná situácia vyžaduje odbornú intervenciu psychológa,
ktorý má možnosť rodičov správne usmerniť a napomôcť korigovať súčasný nepriaznivý stav. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote
odvolanie do výroku o úprave styku otca s maloletou W. I.. Argumentuje, že súd prvej inštancie nezistil
náležite skutkový stav, neriadil sa dôsledne zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 30.01.2017 č.k. 14CoP/78/2016 - 335 v napadnutých výrokoch o úprave styku otca s maloletou a
nesprávne posúdil vec po právnej stránke, v rozpore s predmetným rozsudkom. Navyše rozsudok v
napadnutom výroku podľa názoru odvolateľky trpí opäť vadou - nedostatkom dôvodov. Rozhodnutie nie
je v najlepšom záujme maloletej, skôr naopak. Odvolací súd v svojom rozhodnutí vyslovil požiadavku
opätovného vypočutia maloletej spôsobom, ktorým sa zistí odpoveď na otázku, prečo maloletá odmieta
rozšírenie styku s otcom, prečo u neho odmieta za súčasnej situácie prespať a prípadne zistiť postoj
maloletej k takémuto rozšíreniu styku. Maloletá bola vypočutá na pojednávaní konanom dňa 8.11.2017.
Vo svojej výpovedi výslovne uviedla, že: „Chcem sa s ockom stretávať, ale tak, ako je to teraz. Nechcem
sa s ockom stretávať sama“. Matka dieťaťa má za to, že súd prvej inštancie nevzal želanie maloletej na
vedomie. Je predsa známe, že doteraz prebieha styk otca s maloletou W. tak, že otec sa s ňou stretáva
každú druhú sobotu (na základe vzájomnej dohody rodičov), pričom začiatok stretnutia si určuje buď
telefonicky, alebo SMS správou. Samotné stretnutia trvajú cca 2 hodiny. Aj čas odchodu (ukončenia
styku) si určuje otec maloletej. Ako z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, súd určil
stretnutia maloletej W. s otcom širšie, v podstate tak, ako to navrhoval zástupca ÚPSVaR v Z. B. V., ktorý
tieto stretnutia navrhoval bez prítomnosti matky maloletej. V napadnutom rozsudku, v jeho výrokovej
časti chýba údaj o tom, či stretnutia maloletej W. sa majú realizovať v prítomnosti matky maloletej, alebo
bez jej prítomnosti. Formuláciu odôvodnenia rozsudku považuje matka maloletej za mätúcu, pretože
nie je zrejmé, či súd poukazuje na prítomnosť matky pri stretnutiach doposiaľ, alebo aj novoupravené
stretnutia otca sa majú realizovať v prítomnosti matky. V tomto smere je rozsudok nepreskúmateľný,
keďže chýba o tom výslovne údaj vo výroku napadnutého rozsudku. Okrem toho matka maloletej
namieta celý výrok napadnutého rozsudku s ohľadom na výpoveď maloletej pred súdom dňa 8.11.2017,
z ktorej jednoznačne, bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že maloletá súhlasí so stretávaním sa s otcom,
ale nie sama. Teda, ak maloletá prejavila záujem stretávať sa s otcom ako doteraz (každá druhá sobota
v čase, ktorý určuje otec maloletej) v prítomnosti matky (nechce sa s otcom stretávať sama), potom mal
súd na túto výpoveď maloletej prihliadať a určiť styk maloletej s otcom takto (resp. ako matka navrhovala,
každú druhú sobotu od 14:00 do 16:00 hod.), pretože tým by bol sledovaný najpriaznivejším spôsobom
záujem maloletého dieťaťa. Styk maloletej s otcom takpovediac „nasilu“ vzťah medzi nimi neupevní, ale
práve naopak - zhorší. Matka v odvolaní uviedla, že maloletá stále prežíva pred stretnutiami s otcom
traumy a dáva jej to pomerne veľa námahy, aby dcéru, ktorá je už vo veku, že aj sama chce o sebe
rozhodovať, dokázala prehovoriť, teda pripraviť na stretnutia s otcom. Okrem toho matka argumentuje,
že čas na stretnutia v strede týždňa nie je vhodný, pretože maloletá (ktorá je doteraz veľmi dobrou



žiačkou) má okrem pribúdajúceho učenia (X. ročník ZŠ) aj krúžky a to L., H., W., čo je tiež časovo
náročné. Krúžky sa realizujú v každom, párnom i nepárnom týždni. Rozsudok navyše neobsahuje ani
žiadne hodnotiace zdôvodnenia, prečo je vhodné, aby sa maloletá s otcom stretávala práve v stredu,
v nepárnom týždni v piatok, sobotu a nedeľu, keď ona sama, vo svojej výpovedi jasne a zrozumiteľne
uviedla, že sa s otcom stretávať chce tak ako doposiaľ, ale nie sama. Matka trvá naďalej na svojom
stanovisku, že sexuálne nevhodné správanie zo strany otca nebolo bezpečne vyvrátené, ani potvrdené.
Tvrdí aj naďalej, že z tohto hľadiska je správne rozhodnúť tak, že maloletá je oprávnená stretávať sa
s otcom ako doteraz v prítomnosti matky, pretože neprimerané sexuálne správanie sa otca nebolo s
istotou vylúčené. Okrem toho matka v odvolaní poukázala aj na tú skutočnosť, že mnoho trestných
činov aj takéhoto charakteru neboli objasnené, aj keď skutky sa stali, no orgány činné v trestnom konaní
nemali dostatok dôkazov na vznesenie obvinenia a navyše k týmto činom dochádza bez prítomnosti
svedkov, preto poškodený bol v dôkaznej núdzi. Matka uviedla, že je pravdou, že dcéra o tom nechce
rozprávať, ona ju k tomu ani nenúti, no ako je známe, vyskytli sa jej veku neprimerané kresby, ktoré jej s
určitosťou nikdy neboli ani ukazované, ani kreslené. Preto matka dieťaťa trvá na tom, aby sa stretnutia
otca s maloletou konali iba v jej prítomnosti. V závere odvolania sa matka vyjadrila aj k výpovedi svedka
Y. X., ktorý na otázku otca maloletej, či sa vie vyjadriť k tomu, či matka maloletú zastrašovala vo vzťahu k
otcovi uviedol, že áno, najmä keď maloletá W. bola zlá, tak jej matka spolu so starkou povedali, že ju dajú
otcovi. Aj z tejto jednoznačnej výpovede podľa názoru matky vyplýva, že sa maloletá s otcom odmieta
stretávať, lebo bol by to pre ňu trest, keby mala ísť k otcovi. Vzhľadom na uvedené potom odvolateľka
navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a vec mu vrátiť na
nové prejednanie a rozhodnutie, eventuálne aby rozhodol sám tak, že otec maloletej Y. I., nar. XX.XX.
lXXX je oprávnený sa stretávať s maloletou W. I., nar. XX.XX.XXXX každú párnu sobotu v roku v čase
od 14:00 do 16:00 hod. v prítomnosti matky maloletej H. I., nar. XX.XX.XXXX.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý vo vyjadrení zhrnul
dovtedajší priebeh konania, ako aj procesné úkony, znalecké dokazovanie a predošlé rozhodnutia v
danej veci a následne uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre opakovane
konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby
nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj
vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho
tlaku zo strany druhého rodiča. Kolízny opatrovník maloletej zdôraznil, že je potrebné predovšetkým
skúmať, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide iba o
predstieraný stavu vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti. Zásadne nemožno obmedziť styk rodiča v prípade, ak dôvody podľa návrhu by
vyplývali zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Výhrady jedného rodiča
voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do
styku s dieťaťom a nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená
nechuť dieťaťa na stretnutie, najmä vtedy, ak ide o zámerné pôsobenie druhého z rodičov. Preto ak súd
nezistí okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských
práv a povinností, nemôže byť snaha preferujúceho rodiča o zamedzenie styku dôvodom na obmedzenie
styku druhého rodiča. V takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov
jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah medzi rodičmi a
dieťaťom obnovil. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že záujmom dieťaťa bez
pochýb je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v
živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhy rodič je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si
práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z
rodičov, je dôvodom jednak na využitie  procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja
(napríklad výchovné opatrenie podľa ustanovenia § 37 Zákona o rodine), jednak na zmenu rozhodnutia
o zverení dieťaťa a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení, potom
je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita
negatívna. Dáva záruku toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom voči druhému
rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto
výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach
dieťaťa. Dôležitou požiadavku preto je, aby súd pri rozhodovaní rešpektoval právo maloletého dieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Kolízny opatrovník zdôraznil, že je výchovnou úlohou
práve preferenčného rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi a pripravil ho na styk s rodičom a
to nielen zbalením vecí, ale aj duševne na stretnutie. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého
rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by nebol preferenčný rodič schopný zabezpečiť vo vzťahu



k druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu, potom možno dôvodne
pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o
zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri
výchove dieťaťa. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zdôraznil, že ak táto schopnosť
spolupracovať nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý. V závere vyjadrenia
k odvolaniu kolízny opatrovník uviedol, že dokazovaním nebolo zistené, ani nijako preukázané, že by mal
otec maloletej akýmkoľvek spôsobom ubližovať. Maloletá sa opakovane vyjadrila, že sa chce s otcom
stretávať. Túto skutočnosť zistil aj súdny znalec. Hoci maloletá W. pri vypočutí na Okresnom súde v Žiari
nad Hronom uviedla, že sa chce s otcom stretávať, ale len tak, ako je to doteraz, kolízny opatrovník
má za to, že ide o jej účelové vyjadrenie, aby neublížila matke, keďže aj minulosti sa v prítomnosti
matky na adresu otca vyjadrovala inak, ako v jej neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené je potom kolízny
opatrovník toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci úpravy styku s maloletou správne a s
jeho rozhodnutím sa plne stotožňuje.

4. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že trvá v celom
rozsahu na odvolacom návrhu v odvolaní obsiahnutom. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v X. P.,
pracovisko Z. B. V. v svojom vyjadrení k jej odvolaniu vykonal akýsi prierez doterajších súdnych konaní
ohľadne styku otca s maloletou W. I. a paradoxne ako orgán, ktorému by malo „ležať“ na srdci blaho
maloletej, sa vyjadruje tak, že stretávanie maloletej s jej otcom je treba nanútiť (veď si zvykne) a nebrať
ohľad na záujem maloletej (inak výslovne vyjadrený).  Matka vo vyjadrení uviedla, že s maloletou
žije každý deň, pozná jej povahu, dokáže na ňu vplývať, no sú aj veci, pri ktorých nedokáže na ňu
dostatočne vplývať, aj keby  chcela. Preto jej  prichodí ako veľmi neprofesionálny prístup ÚPSVaR, keď
bez akýchkoľvek relevantných dôkazov dokáže tvrdiť, že maloletá sa aj v minulosti  v prítomnosti matky
na adresu otca vyjadrovala inak, ako v jej neprítomnosti. V doterajšom konaní je nesporne preukázané,
že maloletá W. nezaostáva za vývojom s ostatnými deťmi jej veku, možno práve naopak. Ona sama - bez
prítomnosti matky- na súde vypovedala, že chce aby jej stretávania s otcom boli tak, ako doteraz. Teda v
matkinej prítomnosti. Matka preto nedokáže pochopiť, prečo ÚPSVaR chce silo - mocou presadiť nejaký
iný spôsob stretávania sa maloletej s otcom, keď maloletá chce stretávania tak ako doteraz. Maloletá W.
je staršia oproti roku 2014, jej postoj k stretávaniu sa s otcom sa ale nemení. Postoj ÚSVaR k odvolaniu
sa matke preto javí ako značne kontraproduktívny, skôr taký, že to vzťah maloletej s otcom skôr zhorší,
ako zlepší. Matka preto trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu.

5. Otec maloletého dieťaťa reagoval na odvolanie matky a vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu
matky a uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím konajúceho súdu, ako aj s jeho
odôvodnením. Pokiaľ ide o odvolanie matky, ako aj samotné odvolacie dôvody, otec uviedol, že má
za to, že matka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa konajúci
súd nevysporiadal a ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia konajúceho súdu. Odvolacie
argumenty matky považuje otec za úplne nedôvodné, neopodstatnené a účelové, v snahe dehonestovať
ho a zamedziť mu stretávaniu sa s maloletým dieťaťom. Čo sa týka argumentu matky, že jeho (údajné)
sexuálne nevhodné správanie sa voči maloletej W. nebolo bezpečne vyvrátené, tu poukazuje otec
na znalecký posudok číslo 45/2015 zo dňa 9. 8. 2015, ktorý vypracoval znalec T.. Y. P., zo záverov
ktorého vyplýva, že neboli zistené žiadne manifestačné známky sexuálnych deviácií jeho osoby v zmysle
poruchy sexuálnej identifikácie, orientácie, aktivity, ani poruchy kombinovanej. Znalec sa nestotožnil
s tvrdením matky, že sa otec dopustil voči maloletej W. mravnostných deliktov a nezistil ani žiadne
okolnosti, ktoré by bránili realizácii jeho styku s ňou bez prítomnosti matky. K rovnakým záverom dospela
už skôr aj znalkyňa T.. C. J. a to vo svojom znaleckom posudku číslo 30/2014 zo dňa 20. 8. 2014, v ktorom
uviedla, že maloletá W. má k otcovi vytvorený pozitívny citový vzťah, že ho neodmieta a že v prípade
pozitívneho výsledku sexuologického vyšetrenia otca (ten nastal na základe neskoršieho znaleckého
posudku znalca T.. Y. P.) považuje za vhodné, aby styk medzi otcom a maloletou W. bol realizovaný
bez prítomnosti matky. Otec vo vyjadrení zdôraznil, že k tomu, aby sa mohol plnohodnotne podieľať na
výchove maloletej W., považuje za nevyhnutné, aby mu bola poskytnutá možnosť realizovať styk s ňou
bez prítomnosti matky. Vzhľadom na presvedčivé odôvodnenie rozsudku konajúceho súdu, vykonané
dokazovanie a neopodstatnené odvolacie argumenty matky, otec maloletej nevidí žiadny relevantný
dôvod, pre ktorý by sa odvolací súd mal od záverov konajúceho súdu odchýliť. Na základe uvedeného
potom otec maloletej navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
v celom rozsahu.



6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku - ďalej „CMP“ a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch I., II. a III.
a v súvisiacom výroku V. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods.
1 CMP, ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa ustanovenia §  1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v
tomto zákone.

8. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ustanovenia § 111 písm. d/ Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje (okrem iného aj) o styku s maloletým.

10. Vychádzajú z čl. 5  zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

11. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), rodičia sa
môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza
manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je
možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

15. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.  Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa čl. 4 Civilného mimosporového poriadku, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu
ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom
záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu
konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd
účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

17. V konaní o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa a o úprave práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťa na čas po rozvode manželstva bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar
nad Hronom č.k. 10P/12/2014 - 298 zo dňa  26.07.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 30.01.2017 č.k. 14CoP/78/2016 - 335 tak, že manželstvo účastníkov konania  bolo
rozvedené, maloleté dieťa W. I. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude do budúcna



zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi maloletej bola určená povinnosť prispievať na jej výživu
sumou vo výške 100 eur mesačne do 20.dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky. Styk otca s
maloletou dcérou súd upravil tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
nepárny týždeň v mesiaci od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. v neprítomnosti matky, v čase
letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.08. od 09:00 hod. do 14.08. do 18:00 hod. v neprítomnosti
matky, v čase Veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatka od 16:00 hod. do pondelka do 16:00 hod.
v neprítomnosti matky, v čase Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 28.12.
do 18:00 hod. a každý párny rok v čase od 28.12. od 09:00 hod. do 02.01. do 18:00 hod. v neprítomnosti
matky, počas jarných školských prázdnin každý párny rok od pondelka od 09:00 hod. do soboty do
18:00 hod., s tým, že otec je oprávnený si maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska
maloletého dieťaťa a po ukončení styku je povinný maloleté dieťa na tom istom mieste a v stanovenom
čase odovzdať matke. Matka maloletého dieťaťa je povinná vydať otcovi maloleté dieťa na styk, riadne
a včas, maloleté dieťa pripraviť a styk otcovi s maloletým dieťaťom umožniť. Predmetný rozsudok v časti
výrokov o rozvode manželstva účastníkov konania, o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a
o vyživovacej povinnosti otca nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2016. Rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku o úpravu styku otca s maloletou bol napadnutý odvolaním matky a rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 30.01.2017, sp. zn. .14CoP/78//2016 bol rozsudok okresného súdu v časti
o úprave styku otca s maloletou zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania a
nové rozhodnutie.

18. V súčasnosti je právny stav ohľadom styku otca s maloletou upravený predbežným opatrením. Po
zrušení rozhodnutia odvolacím súdom v napadnutých výrokoch o úprave styku otca s maloletou je styk
otca s maloletou upravený uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12P/15/2014 zo dňa
06.03.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoP/32/2014 - 30 zo dňa
30.04.2014, ktorým sa dočasne upravil styk otca Y. I. s maloletou W. tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletým dieťaťom každú stredu v čase od 15.00 hod do 18.00 hod a každý nepárny týždeň v
kalendárnom roku v sobotu od 9.00 hod do 18.00 hod za prítomnosti matky. Matka maloletého dieťaťa je
povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a styk otca s maloletým dieťaťom umožniť.
Otec maloletého dieťaťa je povinný maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať pred bytom matky a po
ukončení styku je povinný maloleté dieťa v stanovenom čase matke odovzdať.

19. Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom v ďalšom konaní vykonal dokazovanie v zmysle
intencií rozhodnutia krajského súdu a to výsluchom navrhovateľa - otca a matky, ich právnych zástupcov,
maloletého dieťaťa bez prítomnosti účastníkov, za prítomnosti kolízneho opatrovníka, oboznámil sa
s obsahom spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12P/15/2014, obsahom spisu sp. zn.
26P/66/2017, obsahom vyšetrovacie spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej
polície, Žiar nad Hronom. ČVS: orp-441/1-VYS-ZH-2014, uznesením Okresnej prokuratúry Žiar nad
Hronom sp. zn. 1Pn - 218/14/6613-5 zo dňa 4.11.2014, so závermi znaleckého posudku č.45/2015
vyhotoveného znalcom T.. Y. P., jeho výsluchom na pojednávaní konanom dňa 03.05.2016, so závermi
znaleckého posudku č.30/2014 vyhotoveného znalkyňou T.. C. J. z odboru - psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí a dospelých zo dňa 20.08.2014, jej výsluchu na pojednávaní konanom
dňa 26.07.2016, so závermi odborného vyjadrenia č.29/2014 podaného znalcom T.. Q. X., z odboru
psychológia, odvetvie klinickej psychológie detí, klinická psychológia dospelých, pre účely trestného
konania a tiež s obsahom výpovede maloletej W. v rámci psychologického vyšetrenia (psychologický
nález - 21.1. a 18.2.2014), z výpovede vykonanej na pojednávaní dňa 03.05.2016 a následne jej
výpovede vykonanej na pojednávaní dňa 08.11.2017, ako aj výsluchom svedka Y. X., kolízneho
opatrovníka a na podklade takto zisteného a doplneného skutkového stavu potom nanovo rozhodol o
úprave styku otca s maloletou.

20. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a aplikujúc ustanovenie
§ 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Pokiaľ
matka namieta nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom
na obsah odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie tento argument matky odmieta, nakoľko súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne podrobne, zrozumiteľne, jasne a argumentačne
presvedčivo vysvetlil, akými úvahami sa spravoval a na podklade ktorých skutočností zaujal právny
názor obsiahnutý vo výrokovej časti rozsudku.



21. Taktiež nie je opodstatnená námietka matky, že výrok rozsudku je pre ňu nejasný v tom smere, že
súd vo výrokoch, ktorými upravoval styk otca s maloletou, výslovne neuviedol, či sa styk má vykonávať
v prítomnosti matky, alebo bez jej prítomnosti, v čom vidí matka nejasnosť a nezrozumiteľnosť výroku
rozsudku. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že záver, že súd upravil styk otca s maloletou
bez prítomnosti matky jednoznačne vyplýva z odôvodnenia rozsudku a nie je potrebné, aby sú uvádzal
výslovne aj vo výrokovej časti rozsudku, že styk sa vykonáva v neprítomnosti matky, pokiaľ je z jeho
obsahu (výrokovej časti rozsudku) bez akýchkoľvek nejasností či pochybností zrejmé, že matka je
povinná dieťa v stanovenom čase na styk s otcom riadne a včas pripraviť a dieťa otcovi odovzdať a
naopak, otec je oprávnený v zmysle výroku rozsudku dieťa v stanovenom čase si pred bytom matky
prevziať a povinný taktiež v stanovenom čase pred bytom matky jej dieťa opäť odovzdať. Práve naopak,
pokiaľ by súd mal v úmysle upraviť styk otca s dieťaťom v prítomnosti matky, bol by povinný to
výslovne vo výroku rozsudku uviesť, pokiaľ tak neurobil, je styk uskutočňovaný a upravený štandardným
spôsobom - bez prítomnosti druhého z rodičov, prípadne inej tretej osoby.

22. Ustanovenia Zákona o rodine, ako aj Civilného mimosporového poriadku,  zdôrazňujú nosnú a
prioritnú zásadu sledovania záujmu a blaha maloletého dieťaťa v konaniach, ktoré sa ho týkajú. Súdom
tak nielen z početných medzinárodných dohovorov dotýkajúcich sa a garantujúcich práva dieťaťa
(Dohovor o právach dieťaťa, Listina základných práv a slobôd, Charta základných práv Európskej únie,
Dohovor o základných právach a ľudských slobodách), no aj z vnútroštátnej právnej úpravy priamo
vyplýva povinnosť prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa a to v čo najširších súvislostiach (čl. 5
Zákona o rodine, § 24 ods. 4, § 25 ods. 3, § 28 ods. 2 Zákona o rodine, ako aj čl. 4 Civilného
mimosporového poriadku). Prioritným záujmom každého dieťaťa je priaznivé budovanie a  zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd je povinný (v zmysle dikcie ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona
o rodine) dbať dôsledne, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s
druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť
súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a
pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať. Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať
naplnenie podmienok pre ten- ktorý model úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska
sledovania jeho najlepších záujmov. Súd nesmie byť pri rozhodovaní ovplyvnený vzájomnou rivalitou
rodičov, ktorá len sleduje \"boj o dieťa\", prípadne uspokojuje sebecké osobné pohnútky jedného z rodičov.
Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len vtedy, ak je
založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu
dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča
s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní preukáže, že ide
o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý ma pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá negatívny
vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie.

23. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností však
nemôže byť vykonávaný na úkor práv maloletých detí a v rozpore s ich záujmami. Je predovšetkým v
záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej a
emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nebolo
vystavované napätým situáciám, stresom, strachom a nebolo nútené čeliť emocionálnym atakom, ktoré
ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.

24. V súčasnosti styk otca s maloletou W. by mal prebiehať v súlade s jeho úpravou obsiahnutou
v uznesení Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12P/15/2014 zo dňa 06.03.2014 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoP/32/2014 - 30 zo dňa 30.04.2014, ktorým sa
dočasne upravil styk otca Y. I. s maloletou W. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom
každú stredu v čase od 15.00 hod do 18.00 hod a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu
od 9.00 hod do 18.00 hod za prítomnosti matky. Odvolací súd však poznamenáva, že ako vyplynulo
z výsluchov účastníkov, ako aj samotnej maloletej, v praxi ani len takáto forma úpravy styku otca s
maloletou sa neosvedčila a nerealizuje sa vôbec. Otec sa s maloletou stretáva len cez víkend v nepárnu
sobotu a to len v časovom limite dvoch hodín od 12. 00 hod. do 14. 00 hod., pričom aj z výpovede otca
maloletej je zrejmé, že ani takéto stretávanie s dieťaťom v  takto oklieštenom rozsahu neplní sledovaný
účel udržiavania a posilňovania vzťahu predovšetkým medzi otcom a maloletou. Otec sa vyjadril v konaní



pred súdom prvej inštancie, že v súčasnosti styk s maloletou prebieha katastrofálne. Prítomnosť matky
pôsobí výslovne rušivo, podľa vyjadrenia otca matka nenechá dieťa samostatne slobodne sa vyjadrovať
na otázky otca, atakuje otca a vstupuje do ich dialógov, navádzať dieťa, aby neodpovedalo na otázky
otca a taktiež prítomnosť matky limituje v zásadnej miere aj slobodnú voľbu otca kde má možnosť stráviť
súdom vymedzený čas upraveného styku s maloletou, keďže otec tvrdil (a matka to ani nepoprela),
že matka odmieta sadnúť s otcom do auta, aby prípadne otec mal možnosť maloletej poskytnúť aj
iné priestory a aktivity, ako len v rámci Z. B. V., čo rozhodne nie je žiaduci jav. Pokiaľ aktuálne takto
prebiehajú stretnutia otca s maloletou, nie je možné považovať takýto styk za plnohodnotný a je veľká
pravdepodobnosť, že neplní funkciu utužovania, budovania a upevňovania vzťahu otca s dcérou, skôr
naopak, prispieva k odmeranému a upätému postoju dieťaťa k stretávaniu sa s otcom, nakoľko dieťa
určite vníma napätú a nepriateľskú atmosféru, ktorá medzi rodičmi počas styku otca s dcérou prevláda.
Aj takéto napätia potom môžu viesť k nevôli dieťaťa stretávať sa s otcom, pretože vníma prítomnosť
matky a tým sa aj zrejme vedome či podvedome dieťa vo svojich reakciách voči otcovi kontroluje, v
snahe „nepohnevať“ si mamu a je potom aj pochopiteľný postoj maloletej, ktorá pri výsluchu na súde
prvej inštancie nevedela, respektíve nechcela uviesť dôvod, prečo nechce byť s otcom samostatne,
bez prítomnosti matky a v širšom časovom rozhraní ako sa aktuálne styk dieťaťa s otcom uskutočňuje.
Odvolací súd reaguje na argumenty otca prezentované v konaní a je možné s nimi súhlasiť, že  takto
úzko upravený a navyše asistovaný styk dieťaťa za neustálej prítomnosti  matky navyše opakovane v
tom istom prostredí v rozsahu dvoch hodín každú nepárnu sobotu rozhodne nemožno považovať za
postačujúci z hľadiska záujmu a úsilia otca vybudovať a upevňovať si pevný a citovo silný vzťah s dcérou
a upevniť naštrbenú a narušenú dôveru dcéry k nemu.

25. Terajším najlepším záujmom maloletej je venovanie dostatočnej pozornosti jej zastabilizovaniu a
upokojeniu po psychickej a emočnej stránke, s umožnením jej postupne obnovovať a budovať narušený
vzťah s otcom, nakoľko okolnosti, ktoré ovplyvnili vzťah medzi maloletou W. a otcom v dôsledku nesenia
bremena vzájomného nevraživého vzťahu medzi rodičmi, boli pre dieťa jej veku neúmerne stresujúce a
vypäté a zjavne ich dieťa nemá doposiaľ spracované. Zrejme aj v ich dôsledku potom nastala situácia,
že maloletá W. v súčasnosti sa stavia skôr negatívne a odmietavo k možnosti stretávania sa s otcom
osamote a v širšom rozsahu. Z uvedeného dôvodu preto aj odvolací súd sa prikláňa k názoru súdu prvej
inštancie, že za súčasného stavu upraviť styk otca aj počas súvislého víkendu, teda aj s prespatím v
domácnosti otca, bez rešpektovania súčasného postoja a názoru dieťaťa, by bolo skôr kontraproduktívne
a môže vyvolávať v dieťati skôr nežiaduce psychické a emočné stresové reakcie, až bloky vo vzťahu
k otcovi, v dôsledku ktorých môže nastať situácia, že ako prirodzená reakcia obrany emočne ešte
neskúseného a nezrelého dieťaťa môže nastať celkové uzavretie sa dieťaťa a úplné odmietanie otca,
čomu je nutné predchádzať. Odvolací súd nijakým spôsobom nespochybňuje zásadnú,  významnú a
špecifickú úlohu otca v živote dieťaťa a jeho vplyv na priaznivý vývoj maloletej, rešpektujúc aj jeho práva
na budovanie, upevňovanie a udržiavanie citových a rodinných väzieb k dieťaťu. Je zjavné, že súčasný
postoj dieťaťa k otcovi je poznačený nedôverou a určitou obozretnosťou a rezervovanosťou, avšak
tento postoj pramení skôr z vyhroteného vzťahu medzi rodičmi, ktorý dieťa citlivo vníma, nepramení
z osoby samotného otca, respektíve jeho správania sa k dieťaťu. Odvolací súd musí zdôrazniť, že
tak v štádiu prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, je celkom zjavne hlavný problém úpravy
styku otca s maloletou vo vzájomnom antagonistickom, útočnom správaní rodičov voči sebe navzájom
a v ich pretrvávajúcich problémoch či neochote vzájomne plnohodnotne a neutrálne, bez vzájomného
osočovania a napádania sa, komunikovať. Je nevyhnutné mať na zreteli, že plnohodnotná starostlivosť
predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu, ale najmä schopnosť spolu
efektívne a korektne komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných
problémov a nevyužívať, ba až zneužívať poddajnosť dieťaťa a jeho ešte citovú a názorovú nezrelosť ako
nástroj vzájomných konfrontácií s bývalým partnerom - druhým rodičom dieťaťa), a teda vyžaduje vysokú
mieru osobnej a osobnostnej vyzretosti a vyspelosti oboch rodičov s tým, aby si boli predovšetkým
vedomí zásadnej miery svojej zodpovednosti za výchovu a priaznivý vývoj svojho potomka.

26. Pokiaľ matka aj v štádiu odvolacieho konania naďalej zotrváva na tvrdeniach a dôvodoch, pre
ktoré by súd mal upraviť styk otca s maloletou výlučne len v jej prítomnosti a v zúženom rozsahu s
poukazom na tvrdené sexuálne nevhodné správanie sa otca k maloletej, ktoré sa malo podľa tvrdenia
matky udiať v roku 2013, odvolací súd s poukazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
tento argument považuje v konaní za vyvrátený a nedôvodný. Jednak z obsahu vyšetrovacieho spisu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom, odbor kriminálnej polície, sp. zn. ČVS:
ORP-441/1-VYS-74-2014, mal súd preukázané, že podozrenie matky na spáchanie trestného činu



sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť neznámy
páchateľ voči jej dcére W. I., nar. XX.XX.XXXX, bolo vyhodnotené v trestnom konaní ako nedôvodné
a nepreukázané. Zásadné je, že pre účely trestného konania bolo vyhotovené odborné vyjadrenie
č.29/2014 dňa 03.10.2014 znalcom v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí T.. Q. X.,
z ktorého vyplýva, že neboli pozorované žiadne prejavy negatívnych emócií zo strany otca ani dcéry,
neprejavili sa príznaky strachu ani žiadne úľakové reakcie dieťaťa a vyšetrením maloletej W. neboli
preukázané symptómy poukazujúce na jej sexuálne zneužívanie, či už otcom, alebo inou osobou.
Vyšetrovateľ uznesením zo dňa 07.10.2014 odmietol trestné oznámenie matky, nakoľko nie je dôvod na
začatie trestného stíhania, alebo postup podľa § 197 ods.2 Trestného poriadku, proti ktorému podala
sťažnosť matka maloletej a Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom uznesením zo dňa 04.11.2014 sp.
zn.1 Pn/218/14/6613-5 sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Odvolací súd ďalej konštatuje, že aj v rámci
tohto konania súd nepodcenil tvrdenú zásadnú skutočnosť a sledujúc záujmy a práva dieťaťa vykonal
znalecké dokazovanie a zo záverov znaleckého posudku č. 45/2015 zo dňa 09.08.2015 súdneho znalca
T.. Y. P. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia vyplýva, že znalec nezistil
také okolnosti, ktoré by bránili styku otca s maloletým dieťaťom alebo v striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, prípadne styku maloletej osoby bez prítomnosti matky. Súdny znalec nezistil u otca
žiadne znaky sexuálnej deviácie, ktoré by nasvedčovali sexuálne nevhodnému správaniu sa otca k
maloletej. Taktiež aj zo znaleckého posudku č.30/2014 zo dňa 20.08.2014 súdnej znalkyne T.. C. J. z
odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých vyplýva, že maloleté dieťa dokáže
zaujať objektívny postoj k svojim rodičom primerane k svojmu veku, ovplyvňovanie zo strany oboch
rodičov je pravdepodobné a rodičia v súčasnosti bojujú o dieťa, ich vzájomný vzťah je negatívny a
na dieťa môžu prenášať svoju nespokojnosť, hodnotenia, postoje, pocity druhého rodiča. Dieťaťu tým
významne ubližujú, rodičia spolu nekomunikujú a matka chodí na stretnutie dieťaťa s otcom nahnevaná,
s nechuťou, čo dieťa cíti, je z toho napäté, úzkostné a snaží sa mame vyhovieť, pričom dieťa sa vyjadrilo,
že sa radšej nebude s otcom stretávať, len aby bol pokoj. Znalkyňa sa v písomnom vyjadrení zo dňa
06.03.2015 vyjadrila (zhodne so závermi vyplývajúcimi z podaného znaleckého posudku), že dieťa
má k otcovi pozitívny citový vzťah, otca neodmieta, pričom súdna znalkyňa uviedla, že stretávanie sa
dieťaťa s otcom bez prítomnosti matky by sa mohlo realizovať po vykonaní sexuologického vyšetrenia
otca, v záujme vylúčenia jeho eventuálnej sexuálnej deviácie. Odvolací súd z obsahu predmetného
znaleckého posudku konštatuje, že pri rozhovore v prítomnosti súdnej znalkyne maloletá výslovne
uviedla, že ocko jej nič neurobil, nebil ju, neobchytkával ju po tele. Taktiež súdna znalkyňa uviedla, že
výsledky vyšetrenia nepreukázali manifestačné známky neprimeraného sexuálneho správania sa zo
strany otca. Z obsahu súdnoznaleckého posudku súdu taktiež vyplýva, že dieťa si uvedomuje, že rodičia
sa nemajú radi, bolo svedkom hádok, prípadne sa ignorujú a preto pred mamou hovorí, že s otcom sa
nechce stretávať, aby neboli zbytočné problémy a aby mama nebola nešťastná. Na inom mieste však
dieťa hovorí, že ocka má rada a chce sa s ním kontaktovať. Pred mamou a starou mamou nehovorí
vôbec o otcovi, pretože si uvedomuje ich názor na otca. Oni potom hovoria, že dieťa otca nespomína,
nemá ho rado. Dieťa pri vyšetrení súdnou znalkyňou uviedlo, že otec mu neubližoval, nehladil ho na
pohlavných orgánoch. Otca nikdy nevidela holého, nikdy ju nekúpal. Súhlasilo so stretávaním sa s
otcom v priebehu dňa, na noc chce byť s maminkou. Súdna znalkyňa uviedla, že pri žiadnom vyšetrení
neboli zistené preukázateľné známky sexuálneho zneužívania dieťaťa. V závere znaleckého posudku
súdna znalkyňa uviedla, že v prípade zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky by
bolo vhodné, aby sa otec dieťaťa stretával s dieťaťom každý druhý víkend a primeranú časť prázdnin a
sviatkov bez matkinej prítomnosti. Dieťa má k otcovi vytvorený pozitívny citový vzťah, otca neodmieta.
Uvedená realizácia styku by mohla byť aktuálna po sexuologickom vyšetrení otca dieťaťa. Odvolací
súd v súvislosti so závermi súdnoznaleckého vyšetrenia súdnou znalkyňou T.. C. J. poznamenáva, že
sexuologické vyšetrenie súdnym znalcom otca v predmetnom konaní bolo uskutočnené a s výsledkom,
že súdny znalec T.. Y. P. u otca nezistil žiadne manifestné známky parafílií, alebo sexuálnej deviácií v
zmysle poruchy sexuálnej identifikácie, orientácie, aktivity, ani poruchy kombinovanej. Súdny znalec v
závere svojho znaleckého posudku výslovne uviedol, že znalec nezistil také okolnosti, ktoré by bránili
styku otca s maloletým dieťaťom alebo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prípadne styku
maloletej osoby bez prítomnosti matky.

27. Odvolací súd, sledujúc ako prioritné kritérium predovšetkým záujem maloletého dieťaťa a majúc
na zreteli okolnosti vyššie uvedené, potom v nadväznosti na konštatovaný obsah výpovedí tak matky
a otca, s prihliadnutím na okolnosti vyplývajúce z výsluchu samotného maloletého dieťaťa, ako aj
berúc do úvahy závery z vykonaného znaleckého dokazovania, potom konštatuje zhodne so záverom
prvoinštančného súdu, že neboli v konaní preukázané tvrdenia matky o akejkoľvek ujme či hrozbe ujmy.



na zdraví psychickom, fyzickom, či emocionálnom maloletej, eventuálne na jej priaznivom všestrannom
vývoji v prípade, ak by súd upravil styk otca v širšom rozsahu ako doposiaľ a najmä - bez prítomnosti
matky. Odvolací súd sa domnieva, že práve takýto model úpravy styku otca s maloletou je za daných
okolností pre oboch rodičov kompromisný a pre maloletú najpriaznivejší z hľadiska perspektívy a šance
obnoviť,  vybudovať a upevňovať vzťah otca s maloletou. Práve prítomnosť matky pri styku dieťaťa s
otcom je tým faktorom, ktorý dieťa v prirodzenom spontánnom prejave voči svojho otcovi brzdí.

28. Aj s ohľadom na v súčasnosti rezervovaný postoj maloletej k otcovi, je žiaduce a vhodnejšie
riešenie upraviť styk otca s maloletou len na určité časové (hodinové) ohraničenie, teda bez prespatia
dieťaťa u otca, v rozsahu, v akom ho upravil súd prvej inštancie, nakoľko za danej situácie je potrebné
citlivo rešpektovať aj aktuálny názor a postoj maloletej. Bude v najlepšom záujme nielen maloletého
dieťaťa, no aj otca a matky, aby sa narušené, vyhrotené a napäté vzťahy medzi nimi postupne upokojili,
citlivo a vzájomne ústretovými krokmi opätovne obnovili a upevnili do vzájomného rešpektovania
svojich rodičovských práv a v záujme svojho dieťaťa, na ktorom im obom veľmi záleží.  Je nesporne
v prvoradom záujme dieťaťa, obzvlášť v tak citlivom veku, v akom sa maloletá W. nachádza, aby
pociťovala záujem, lásku a starostlivosť oboch rodičov, tak matky ako aj otca, bez ohľadu na to, že
aktuálne je dieťa po rozvode manželstva rodičov zverené do osobnej starostlivosti len jedného z nich.
Je tak na oboch rodičov,  aby pristúpili k riešeniu vzájomného nevysporiadaného vzťahu progresívne,
so skutočnou snahou o vylepšenie vzájomnej komunikácie, k čomu im môže napomôcť súdom prvej
inštancie nariadené odborné psychologické poradenstvo. Súčasne odvolací súd v súvislosti s matkiným
postojom poznamenáva, že je jej úlohou, keďže dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a preto je
v súčasnosti prirodzenou autoritou pre dcéru a ktorej názory a postoje maloletá v súčasnosti preberá, aby
svojim citlivým a ústretovým prístupom napomohla maloletej k obnoveniu jej vzťahu s otcom a pomohla
jej preklenúť súčasný obranný postoj dieťaťa k otcovi. Je povinnosťou aj matky uvedomiť si, že otec má
v živote dieťaťa nezastupiteľné postavenie a úlohu a je predovšetkým v záujme dieťaťa,  aby sa prelomil
súčasný ustráchaný postoj dcéry k otcovi.

29. Nič nebráni niektorému z rodičov navrhnúť neskôr, keď dieťa už vzhľadom na svoj vek bude
vyspelejšie a samostatnejšie, novú úpravu styku otca s maloletým dieťaťom tak, aby zodpovedala novým
okolnostiam, časovým a sociálnym možnostiam rodičov a predovšetkým veku a záujmom dieťaťa tak,
aby styk otca s dieťaťom bol upravený v každom veku dieťaťa vždy v súlade s jeho potrebami a v jeho
najlepšom záujme.

30. Krajský súd z uvedených dôvodov, s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine,
rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II. a II. ohľadom úpravy styku otca s maloletou a
v súvisiacom výroku V. o trovách prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v
spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako vecne správny potvrdil.

31. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

32. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v
mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ
zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ
nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Pokiaľ
okresný súd rozhodol o náhrade trov prvoinštančného  konania podľa ustanovenia § 52 CMP v súlade so
všeobecnou zásadou náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, pretože zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak,
rozhodol v súlade so zákonom. Odvolací súd vzhľadom na charakter daného konania - ktorým je
konanie starostlivosti súdu o maloleté dieťa, považuje za spravodlivé, aby si každý z rodičov znášal aj
trovy odvolacieho konania sám a zhodne, s poukazom na ustanovenie § 52 CMP vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 :0.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10P/12/2014", "guid": "ae8898c0-b5df-44df-a553-91075a0cffa9:6705c7c0-4d56-4434-973c-69087b3fe4a5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "26ee14f7-8cd9-46f9-8ce1-e2a472e4e93e:4cb4de3a-89d6-47af-87ac-d271b05cb5cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "14CoP/32/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/32/2014 z 30. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-04-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/26ee14f7-8cd9-46f9-8ce1-e2a472e4e93e:4cb4de3a-89d6-47af-87ac-d271b05cb5cc"}], "citovane_v": [{"guid": "1c5852ea-8139-4b36-b87f-3a709bb0ee93:384bcc01-4b05-42da-bddf-cd1e755b4d1a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6414201434.3", "spisova_znacka": "14CoP/15/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/15/2018 z 10. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-09-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6414201434.3"}]}