Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/106/2018 z 28. 5. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. mája 2018, sp. zn. 1CoE/106/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6414205644.2 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/106/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6414205644.2 | 2018-05-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, § 200 ods. 1 EP, § 387 ods. 1 CSP, § 50 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/33f5701e-ade0-4bbf-baa2-e5abbe2fe0fb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6414205644.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/106/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205644
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414205644.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka,
PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141,
proti povinnej: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. č. 8, XXX XX M. F., právne zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho č. 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 80,50,- Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Er/319/2014-41 zo dňa 10.
septembra 2014, v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 4Er/319/2014-84 zo dňa 28. septembra 2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 4Er/319/2014-41 zo dňa 10. septembra 2014, v spojení s
dopĺňacím uznesením č. k. 4Er/319/2014-84 zo dňa 28. septembra 2017, p o t v r d z u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť povinnej náhradu trov odvolacieho konania v sume, aká bude
vyčíslená v uznesení o výške trov konania, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov,
ktoré vydá súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením, v spojení s dopĺňacím uznesením, Okresný súd Žiar nad Hronom
(ďalej len „súd prvej inštancie“) vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii v zmysle § 50 ods. 1
Exekučného poriadku a priznal povinnej nárok na náhradu trov voči oprávnenému, ktoré jej vznikli v
súvislosti so vznesenými námietkami, ktorým sa vyhovelo.

2. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR 11725/11 zo dňa 16.03.2012, ktorý podľa
vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2012 a vykonateľnosť dňa 03.05.2012. Tento
exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi
oprávneným a povinnou dňa 10.05.2010.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že súdny exekútor
doručil súdu prvej inštancie námietky povinnej proti exekúcii. Povinná v námietkach uviedla, že
exekúcia sa začala na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a rozhodcovského rozsudku
vydaného na základe neprijateľnej a neplatnej dohody účastníkov konania. Rozhodcovskou doložkou
došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom
a spotrebiteľom ide aj z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne určil pre prípad vzniku sporu
príslušnosť rozhodcovského súdu. Spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu,
ani výber osoby rozhodcu. V danom prípade ide o ukážkový prípad zmluvnej nevyváženosti a podstatne



výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Vzhľadom na
uvedené povinná vzniesla námietku proti exekúcii a navrhla vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť
ju.

4. Oprávnený vo vyjadrení k námietkam uviedol, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Podľa odbornej literatúry
nevýhradná rozhodcovská doložka nie je dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka.

5. Súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou ako vzťah spotrebiteľský,
nakoľko z okolností uzatvorenia zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy, podľa súdu prvej
inštancie bolo zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a zmluvu uzatvoril s fyzickou osobou nepodnikateľom. V dôsledku toho, že právny vzťah založený
zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinnou súd prvej inštancie posúdil ako vzťah spotrebiteľský,
aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia zaručujúce povinnej ako spotrebiteľovi ochranu jej práv
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a pristúpil k posudzovaniu zmluvných podmienok.

6. Súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú doložku, uzavretú medzi účastníkmi konania, za
neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie
námietkam povinnej proti exekúcii vyhovel v celom rozsahu podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku,
s tým, že po právoplatnosti uznesenia, ktorým vyhovel námietkam, exekúciu zastaví podľa §
50 ods. 5 Exekučného poriadku.

7. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní namietal
postavenie povinnej ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že úver poskytol povinnej za účelom
povolania. Povinná v zmluve o úvere aj osobitne podpísala, že poskytované peňažné prostriedky
sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že
neskúma skutočnosť, na čo konkrétne povinná využila poskytnutý úver. Zmluva o úvere bola uzatvorená
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“). Predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy v zmysle § 497
Obchodného zákonníka, teda v predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť
dohodnutá aj ročná percentuálna miera nákladov. K rozhodcovskej doložke oprávnený uviedol, že je
tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou. Alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné.
K úrokom z omeškania oprávnený ďalej uviedol, že dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je
neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Dohodnutý úrok je sankciou a
postihuje dlžníka len ak poruší svoje povinnosti vyplývajúce z dohodnutej zmluvy. Povinná mala možnosť
odvrátiť platenie úrokov tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Na základe týchto dôvodov
oprávnený požiadal odvolací súd, aby odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie.

8. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou.
Každý odsek zmluvy je krajne nevyvážený, v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ
nemohol zmluvu o úvere ovplyvniť, bola vopred predformulovaná a predložená spotrebiteľovi na podpis.
Ďalej povinná poukázala na to, že je bežnou praxou oprávneného označiť povinného ako podnikateľský
subjekt, a ak to nie je možné, účelovo určiť účel použitia finančných prostriedkov na zamestnanie, resp.
povolanie, a tak vylúčiť aplikáciu právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Podľa povinnej
je nevyhnutné skúmať účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov z objektívneho hľadiska. K
rozhodcovskej doložke povinná uviedla, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

9. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako



aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, použije aj v právoplatne neskončených exekučných
konaniach.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak
tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia CSP.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a
§ 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a
uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody,
ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

13. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 09.02.2014 bola za prítomnosti
splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., zápisnica, obsahom ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal
dňa 09.05.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol
v tomto konaní rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou
rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR 11725/11 zo dňa 16.03.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol
právoplatnosť dňa 30.04.2012 a vykonateľnosť dňa 03.05.2012. Súd prvej inštancie vydal poverenie na
vykonanie exekúcie č. 5613 071542 dňa 16.05.2014. Súd prvej inštancie o námietkach povinnej proti
exekúcii rozhodol tak, že námietkam v plnom rozsahu vyhovel a povinnej priznal nárok na náhradu
trov voči oprávnenému, ktoré jej vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami. Oprávnený v zákonnej
15 dňovej lehote podal odvolanie, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a neúplným
zistením skutkového stavu.

14. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku; povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

15. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku; trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50)

16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

17. Podľa § 53 ods. 5 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1 OZ; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.



19. Podľa § 1 ods. 2 zákona zákon o spotrebiteľských úveroch; spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho
súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52
a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa
priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52
ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávneného, že
úver bol poskytnutý za účelom povolania. V zmluve o úvere je povinná označená menom, priezviskom,
rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je taktiež povinná
označená menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinná je
označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinná nie je označená údajmi, ktoré by ju identifikovali ako
podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.
Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinnou ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. V
zmluve o úvere je síce uvedené, že účelom použitia úveru je povolanie povinnej, to ale nebráni tomu,
aby bola považovaná za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v § 52 ods. 4 OZ. Z ničoho iného
nevyplýva, že úver nebol poskytnutý ako spotrebiteľský, resp. že bol poskytnutý skutočne na účel
povolania. Je potrebné aplikovať interpretačné pravidlo v zmysle § 54 ods. 2 OZ (v pochybnostiach v
prospech spotrebiteľa).

22. Rovnako možno povinnú považovať za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch
nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom
poskytnutia úveru je povolanie. Poskytnutie úveru na povolanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j.
musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená,
že bola vopred pripravená oprávneným, povinná nemohla v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli
obchodné podmienky.

23. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 17 je uvedené, že zmluvné strany sa
dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom, teda zmluvné strany dohodli pre daný prípad tzv. fakultatívny obchod. Ak
by nešlo o spotrebiteľský zmluvný vzťah, zmluva o úvere by sa v zmysle § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka spravovala ako absolútny obchod Obchodným zákonníkom a voľba právneho
predpisu (Obchodného zákonníka), ktorým sa má spravovať zmluvný vzťah, by bola nadbytočná,
bez opodstatnenia. Vzhľadom na to nebol daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262
Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď si zmluvné strany chcú, bez ohľadu na povahu
právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý
je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s
istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania vyplýva, že oprávnený
vystupoval voči povinnej v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
vnútil povinnej obsah zmluvy. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j.
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení
o ochrane spotrebiteľa.

24. V záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
potrebné prihliadať na hospodársku kauzu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. z akých dôvodov poskytol
oprávnený povinnej úver za účelom povolania, najmä ak uvedenie účelu podľa obsahu formulárovej
zmluvy od povinnej vyžadoval.



25. Oprávnený uvádza, že ako poskytovateľ úveru neskúma, či poskytnuté peňažné prostriedky
skutočne boli použité na deklarovaný účel, pretože je to pre neho nepodstatná informácia. V danom
prípade tak na jednej strane vyžaduje uvedenie využitia úveru a na strane druhej ho neskúma. Potom
je bez akéhokoľvek hospodárskeho účelu (kauzy), aby tento údaj od povinnej v zmluve vyžadoval, ak v
skutočnosti nie je jeho zámerom poskytnúť povinnej úver na uvedený výkon povolania. V takom prípade
ide o úver bezúčelový, na ktorý sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Z postoja oprávneného
vyplýva, že ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom
na ustanovenie § 2 písm. a) tohto zákona v rozhodnom znení. Takýto postup oprávneného potiera
účel zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má chrániť spotrebiteľa pri poskytovaní úverov od
podnikateľov. Ustanovenie zmluvy o úvere, týkajúce sa účelu použitia úveru tak nemá pre oprávneného
materiálny význam. Vzbudzuje to naopak dojem, že účelom vyššie uvedeného ustanovenia je len snaha
vyhnúť sa aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení v OZ.
To predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ),
porušenie princípu ochrany spotrebiteľa. Z toho dôvodu vyššie uvedené konanie oprávneného ochranu
nepožíva. Vytvára totiž pochybnosti o hospodárskej kauze poskytnutého plnenia (§ 495 OZ), teda, že
skutočným dôvodom oprávneného bolo poskytnúť úver pre dlžníčku za účelom jej povolania a nie bez
vymedzeného účelu.

26. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná rozhodcovská
doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Rozhodcovská doložka, na základe ktorej vznikol exekučný titul,
umožňujúca výber rozhodcovského konania, nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už
len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť
dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná.

27. Je potrebné ešte uviesť, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne
normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých právnych
predpisov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. V zmysle vyššie citovaných ustanovení OZ právne nemá
význam skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka,
alebo či došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. Označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu
podľa Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení OZ
o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl., týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa.

28. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a s dôvodmi, na ktoré poukázal
ohľadom konštatovania absolútne neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, upravenej v
OZ. Je v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného dôvodu posúdenie rozhodcovskej zmluvy
ako neprijateľnej, je vecne správne a v súlade s právom. Rozhodcovský rozsudok, ktorý vzišiel
z rozhodcovského konania, založeného neplatnou rozhodcovskou zmluvou, nemôže byť zákonným
exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a to ani z časti. Je materiálne nevykonateľný, čo je
neodstrániteľná prekážka brániaca exekúcii.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
ktorým vyhovel námietkam povinnej, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

30. Pretože povinná bola úspešná v odvolacom konaní, odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči oprávnenému, ktoré jej vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami, ktorým
bolo vyhovené (§200 ods. 1 Exekučného poriadku). O výške trov rozhodne po vrátení veci súd prvej



inštancie, ktorý v uznesení uvedie okrem výšky trov aj prijímateľa (§ 262 ods. 2 CSP, § 263 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)