Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/204/2018 z 23. 8. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. augusta 2018, sp. zn. 2CoE/204/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6414205668.2 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/204/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6414205668.2 | 2018-08-23 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 89 ods. 1 CSP, § 386 CSP, § 362 ods. 1 CSP, § 355 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5385dc2d-afc9-4475-890e-3905fe4af7ea Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6414205668.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/204/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205668
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414205668.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnej: Z. Q., nar. XX. B. XXXX, bytom T. XXX/
X, XXX XX E., v konaní právne zast. advokátskou kanceláriou Weis & Partners s.r.o., Ivánska cesta 30/
B, 821 04 Bratislava, vedenej pod sp. zn. EX 9899/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 841 08 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 667,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného v zastúpení Advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti Uzneseniu
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 2Er/321/2014-52 zo dňa 06. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného v zastúpení Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 2Er/321/2014-52 zo dňa 06. septembra 2017 podľa § 386 písm. b) CSP o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením č. k. 2Er/321/2014-52 zo dňa 06. septembra 2017 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil
ju. Druhou výrokovou vetou povolil odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že oprávnený prostredníctvom
právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky
vo výške 667,75 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922
761, so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 03744/12 zo dňa 21. augusta
2012. Poverením č. 5613 072229 zo dňa 19. mája 2014 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Dňa 05.decembra 2014 postúpil súdny exekútor
exekučnému súdu podanie povinnej označené ako „Návrh na odklad exekúcie vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod č. 9899/14“. Dňa 27. februára 2017 doručil právny
zástupca povinnej podanie označené ako „Návrh na odklad exekúcie vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod č. 9899/14“. Obsahovo boli tieto dve podania totožné. V návrhu
na odklad exekúcie povinná uviedla, že rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná, hoci jej obsah je na samostatnej listine. Rozhodcovská doložka, ktorá je podľa povinnej
neplatná, bola vyhotovená vopred v štandardnej formulárovej zmluve, a teda povinná ako spotrebiteľ
nemala reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluvná doložka o riešení sporov rozhodcovským súdom
je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá spôsobila hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Neplatnosť rozsudku rozhodcovského súdu pramenila podľa povinnej z
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci, nakoľko zmluvné dojednanie
realizované formou rozhodcovskej doložky o riešení sporov prostredníctvom rozhodcovského súdu je
neplatné. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci teda vôbec nebola založená, a preto je
rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný a nevykonateľný. Povinná preto navrhla



vyhlásiť predmetnú exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Na
základe výzvy exekučného súdu sa k návrhu povinnej vyjadril oprávnený, a to podaním doručeným
exekučnému súdu dňa 18. augusta 2017. Oprávnený uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami povinnej,
keďže zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom nemožno
považovať za spotrebiteľskú. V predmetnej zmluve je výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy -
povolanie a z uvedeného vyplýva, že dlžník je vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva,
ktorá bola medzi oprávneným a povinnou uzavretá, je podľa názoru oprávneného tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv
buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo konania pred všeobecným súdom. Oprávnený bol
presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola platne uzatvorená a nemožno mať teda žiadne pochybnosti
o jej legitímnosti. Exekučný súd sa oboznámil s obsahom exekučného spisu, najmä so Zmluvou o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08. augusta 2011 (ďalej len „Zmluva“), Rozhodcovskou zmluvou č.
XXXXXXXXX zo dňa 08. augusta 2011 a Rozhodcovským rozsudkom vydaným Stálym rozhodcovským
súdom pod sp. zn. SR03744/12 zo dňa 21. augusta 2012. Exekučný súd zistil, že oprávnený v
predmetnom právnom vzťahu pri plnení a uzatváraní Zmluvy s povinnou konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, pričom Zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou. V danej exekučnej
veci nebol podľa exekučného súdu preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere
Zmluvy a logicky nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že
Zmluva má spotrebiteľský charakter. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka síce bola
uzatvorená samostatne, avšak núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu,
pričom znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Exekučný
súd vyhodnotil takého dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Keďže právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na neplatnom právnom úkone, exekučný súd
po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že predložený rozhodcovský rozsudok nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písmeno a) Exekučného poriadku, a preto ju zastavil.

2. Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený v zastúpení Advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, odvolanie z
dôvodu, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 365 ods. 1 písm. a/ zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/), exekučný súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a
rozhodnutie exekučného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
f/ CSP). Namietal, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne
konanie. Ak exekučný súd vydal poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, nie je možné, aby v
následných procesných fázach exekúcie posudzoval neplatnosť rozhodcovskej doložky. Ďalej namietal,
že vnútroštátny súd musí informovať spotrebiteľa a požiadať ho o uplatnenie neprijateľnosti. Všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je
úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol
exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“), nekoná o zrušení tuzemského
rozhodcovského rozsudku, ani nepokračuje v konaní vo veci rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže ten istý štátny
orgán dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského
rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú. Všeobecný súd interpretoval
a následne aplikoval označené ustanovenia tak, akoby upravovali konanie bez návrhu vždy vtedy, ak
súd zistí v rozsudku rozhodcovského súdu nedostatky bližšie špecifikované v 45 ods. 1 písm. b)
alebo c) ZoRK. Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej
právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej, rozhodujúc o právnom postavení účastníkov
rozhodcovského konania, úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom
štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK oprávnený
skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi, a nie otázku



súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Oprávnený preto žiadal odvolací súd, aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
02. novembra 2011. Povinná uviedla, že oprávneného úspešne žalovala na vydanie bezdôvodného
obohatenia zo Zmluvy. Okresný súd Žiar nad Hronom v rozsudku sp. zn. 12C/48/2015-80 posúdil
Zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom táto je navyše ako celok absolútne neplatná z dôvodu
absencie podstatných náležitostí zmluvy a z dôvodu použitia zakázanej nekalej obchodnej praktiky
zo strany oprávneného. K odvolaniu oprávneného povinná uviedla, že oprávnenému nebolo odopreté
právo na spravodlivý súdny proces a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Povinná ďalej
uviedla, že istinu vymáhanej pohľadávky už v celosti uhradila, čo bolo potvrdené aj Okresným súdom
Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/48/2015. K rozhodcovskej zmluve uzatvorenej
medzi povinnou a oprávneným povinná uviedla, že hoci je táto formulovaná ako nevýhradná s právom
voľby žalujúcej strany medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, fakticky to bude vždy oprávnený
ako dodávateľ, ktorý vykoná pri uplatňovaní pohľadávky voľbu, pričom takto spotrebiteľovi nanúti
rozhodnutie veci v rozhodcovskom konaní, čo zakladá značnú nerovnováhu v zmluvných právach a
povinnostiach medzi oprávneným a povinnou v neprospech povinnej. Povinná od počiatku konania
považuje rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku. Na právny vzťah medzi oprávneným a
povinnou na základe Zmluvy sa tiež v plnej miere vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Povinná nebola nikdy podnikateľom a v čase získania úveru bola
invalidnou dôchodkyňou. Oprávnený ďalej povinnú pri podpise Zmluvy ako spotrebiteľa nepoučil o jej
spotrebiteľských právach a ani iných podstatných skutočnostiach. Povinná poukázala aj na skutočnosť,
že oprávnený prinajmenšom do dňa 06. mája 2013 nezaslal Ministerstvu financií Slovenskej republiky a
ani Národnej banke Slovenska žiadne hlásenie o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch v zmysle
§ 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov povinná navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil.

4. K vyjadreniu povinnej sa podaním zo dňa 20. novembra 2017 vyjadril oprávnený, pričom uviedol, že
exekučný titul v danej veci sa stal právoplatným a vykonateľným, uplynula lehota na podanie opravného
prostriedku a aj lehota na plnenie. Povinná sa mohla obrátiť na všeobecný súd so žalobou na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 ZoRK, avšak povinná tak neurobila. Zmluva bola uzatvorená
podľa § 497 a nasled. Obchodného zákonníka, a preto je podľa oprávneného použitie predpisov na
ochranu spotrebiteľa v danej veci vylúčené. Oprávnený ako dodávateľ tiež konal v dobrej viere, že druhá
strana zmluvného vzťahu nie je spotrebiteľ. Povinná svojím podpisom potvrdila, že finančné prostriedky
jej boli poskytnuté na účel výkonu povolania. Oprávnený ďalej poukázal na nevýhradnosť dojednanej
rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinnou. Rozhodcovská zmluva nesplývala s ostatnými
zmluvnými dojednaniami a aj technicky tvorila samostatnú listinu, pričom bola zreteľne označená za
rozhodcovskú zmluvu. Aj priemerne pozornému účastníkovi zmluvného vzťahu by muselo byť jasné, že
sa jedná o listinu odlišnú od zmluvy o úvere. Jedná sa tak o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený trvá na svojom odvolaní.

5. K vyjadreniu oprávneného sa vyjadrila povinná prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
05. decembra 2017 a uviedla, že sa v plnej miere pridržiava svojich predchádzajúcich písomných podaní.
Povinná sa stotožňuje s názorom exekučného súdu v napadnutom rozhodnutí. Povinná odmieta tvrdenie
oprávneného, že v prípade Zmluvy sa jedná o tzv. absolútny obchod. Argumenty oprávneného v tom
smere, že povinná nie je spotrebiteľom, považuje povinná za špekulatívne a irelevantné. Oprávnený
nekonal v dobrej viere, ako to uvádza vo svojom vyjadrení, ale naopak postupoval úžernícky, pričom
zanedbal viaceré povinnosti dodávateľa. K otázke nevýhradnosti dojednanej rozhodcovskej zmluvy
odkázala povinná na svoje doterajšie vyjadrenia, pričom ich stručne zopakovala. Povinná záverom
žiadala odvolací súd, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil.

6. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.



7. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

9. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

10. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr, ako pristúpil k vecnému
preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky
požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou, odvolací súd
odvolanie podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.

12. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 27. februára 2014 bola za prítomnosti
splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD. zápisnica, obsahom ktorej je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal
dňa 27. februára 2014 exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. č. k. SR 03744/12 zo dňa 21. augusta 2012,
ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 10. septembra 2012 a vykonateľnosť
dňa 13. septembra 2012. Súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57
ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31 marca 2017. Oprávnený prostredníctvom
právneho zástupcu - advokátskej kancelárie Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, v zákonnej 15 dňovej lehote podal odvolanie, ktoré odôvodnil porušením
práva na spravodlivý proces, nesprávnym právnym posúdením veci a neúplným zistením skutkového
stavu.

13. Odvolanie oprávneného v zastúpení advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, bolo podané bez plnomocenstva na zastupovanie
oprávneného. Súd prvej inštancie preto dňa 06. februára 2018 vyzval oprávneného na predloženie
plnomocenstva udeleného advokátskej kancelárii Fridrich Paľko, s.r.o. Oprávnený na uvedenú výzvu
reagoval podaním doručeným exekučnému súdu dňa 13. apríla 2018, v ktorom exekučný súd informoval,
že došlo k vypovedaniu plnej moci advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., pričom v prílohe zaslal
splnomocnenie zamestnanca Z.. Z. M. spolu s diplomom preukazujúcim ukončenie vysokoškolského
štúdia II. stupňa, ktorým poveril svojho zamestnanca na všetky právne úkony týkajúcich sa konaní o
dovolaní. Následne exekučný súd zaslal oprávnenému výzvu zo dňa 04. mája 2018, v ktorej opätovne
uviedol, že žiadaná plná moc na zastupovanie predložená nebola. Na opakovanú výzvu exekučného
súdu oprávnený zaslal exekučnému súdu elektronické podanie doručené exekučnému súdu dňa 22.
mája 2018, v ktorom uviedol, že došlo k vypovedaniu plnej moci advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o. pre dané konanie. Zároveň uviedol, že predmetné odvolanie zo dňa 26. septembra 2017 bolo
splnomocneným právnym zástupcom podané v mene oprávneného. Požadované plnomocenstvo však
nepredložil.

14. Odvolací súd odvolanie oprávneného, ktoré bolo podané prostredníctvom právneho zástupcu
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, bez
predloženého plnomocenstva na zastupovanie oprávneného, pričom plnomocenstvo nebolo predložené
ani na opakované výzvy súdu prvej inštancie, odmietol podľa § 386 písm. b) CSP, pretože ide o odvolanie
podané neoprávnenou osobou.

15. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého uznesenia
neposudzoval.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).



Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).