Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/50/2017 z 30. 1. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. januára 2018, sp. zn. 17CoP/50/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6415201955.2 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoP/50/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6415201955.2 | 2018-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/efc78a0a-1a51-4b9d-b990-41da9ec744bd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6415201955.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/50/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201955
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415201955.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v
právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. E. nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú
kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa matky Q. E.
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. R., C. XX, t. č. P. centrum J., M. 9, F., zastúpenej JUDr. Ing. Branislavom
Pechom PhD., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Nitre, Piaristická 2, 949 01 a otca H. E. nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. R., J. XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Martinou Meszáros Bariakovou,
so sídlom Advokátskej kancelárie vo Zvolene, Banskobystrický rad 453/77, o návrhu matky na úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na úpravu styku s maloletým
dieťaťom, o odvolaní matky aj otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9P 14/2015-213
zo dňa 09.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v piatom výroku, ktorým uložil matke a otcovi maloletého dieťaťa
povinnosť zaplatiť trovy štátu, každému vo výške 257,52 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletej
do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať
jeho majetok (prvý výrok), otca zaviazal prispievať na maloletú výživným vo výške 100,- Eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok),
konštatoval, že obaja rodičia budú zastupovať maloleté dieťa ako zákonní zástupcovia a spravovať jeho
majetok (tretí výrok), styk otca s dieťaťom neupravil (štvrtý výrok), matke aj otcovi maloletého dieťaťa
uložil povinnosť zaplatiť sumu každý po 257,52 Eur ako trovy štátu na účet okresného súdu v lehote
troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (piaty výrok), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (šiesty výrok).
Rozhodnutie odôvodnil len popísaním predmetu sporu a zákonnými ustanoveniami, ktoré pri svojom
rozhodnutí použil, pretože medzi účastníkmi došlo k uzavretiu rodičovskej dohody. O povinnosti
účastníkov nahradiť trovy štátu rozhodol podľa § 57 zákona č.161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej v texte aj „C.m.p.“) vzhľadom na to, že z rozpočtových prostriedkov okresného súdu
zaplatil zálohu na trovy ustanoveného znalca.

2. Proti rozsudku v piatom výroku podala odvolanie matka v podstate z dôvodov, že vzhľadom na
sociálnu odkázanosť jej bola priznaná bezplatná právna pomoc, preto žiadala o „odpustenie trov konania
štátu“.

3. Proti rozsudku v piatom výroku podal odvolanie aj otec vzhľadom na svoju sociálnu odkázanosť;
žiadal o „odpustenie trov konania štátu“.



4. Konanie v prejednávanej veci začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, t. j.
pred 30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej v texte len „C.m.p.“), ktorý v § 395 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania,
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (s výnimkou vecí uvedených v § 396); dňom 01.07.2016
nadobudol účinnosť aj zákon č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“), ktorý
v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku
podľa § 389 ods.1, písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods.1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

6. Podľa § 389 ods.1 písm. c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Zo spisového materiálu vyplýva, že okresný súd konal na základe návrhu matky o úprave práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu; v rámci vykonávaného dokazovania bolo nariadené aj
znalecké dokazovanie (č. l. 132 spisu); okresný súd spolu s ustanovením znalca uložil povinnosť otcovi
zložiť zálohu na znalca; na odvolanie otca krajský súd uznesenie pre jeho nepreskúmateľnosť zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (č. l. 160 spisu); uznesením č. k. 9P/14/2015-170
zo dňa 16.02.2016, právoplatným dňa 05.03.2016 okresný súd uložil otcovi povinnosť zložiť na účet
okresného súdu preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 100 Eur do 10 dní od právoplatnosti
uznesenia; zo spisu nie je zistiteľné, či otec preddavok zložil ani či bol predložený na vymáhanie (č. l.
173 spisu). Znalkyňou vyúčtované znalečné jej okresný súd priznal vo výške 515,04 Eur z rozpočtových
prostriedkov štátu uznesením č. k. 9P/14/2015-199 zo dňa 01.08.2016. Dňa 09.08.2016 rozsudkom č.
k. 9P/14/2015-213 súd schválil dohodu rodičov, ako bolo uvedené v bode 1 tohto rozhodnutia; v piatom
výroku rozsudku uložil povinnosť obidvom rodičom zaplatiť sumu každý po 257,52 Eur ako trovy štátu,
vzniknutých zaplatením znaleckej odmeny.
Na základe odvolania matky aj otca proti výroku, ktorým im bola uložená povinnosť zaplatiť trovy štátu,
odvolací súd preskúmal odvolania ako aj napadnutý výrok uznesenia a predchádzajúce konanie a dospel
k záveru, že v prejednávanej veci okresný súd pochybil.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania štátu všeobecne v tzv. opatrovníckom konaní
vychádza z aplikácie ustanovení Civilného mimosporového poriadku; podľa § 49 C.m.p. si každý
účastník platí sám svoje trovy, ktoré vznikajú počas konania jemu a jeho prípadnému zástupcovi. To
znamená, že ak vznikne účastníkovi poplatková povinnosť, platí si súdny poplatok sám, ak si zvolí na
zastupovanie v konaní advokáta (a nejde o zastupovanie osoby v materiálnej núdzi v režime zákona
č.327/2005 Z. z.), platí si trovy právneho zastúpenia sám, rovnako tiež preddavky na trovy dôkazu,
poštovné, cestovné a pod.. V mimosporových konaniach sa z tejto zásady uplatňuje pre niektoré druhy
trov konania výnimka, keď trovy konania podľa zákona platí štát (napr. konanie o spôsobilosti na právne
úkony podľa § 231 a nasl.). Mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu
materiálnej pravdy; tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania
sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací
(vyhľadávací) princíp civilného procesu; súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak
je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť účastníkov
konania ako základné procesné povinnosti sú zachované aj v mimosporových konaniach, tu sa však
prejavujú v inej miere ako v sporovom konaní (§ 32 ods. 1, 2 C.m.p.). Ak účastník v konaní navrhol
určitý dôkaz, s ktorým sú spojené výdavky, alebo súd nariadil vykonanie dôkazu o skutočnostiach, ktoré
účastník tvrdil, alebo ktoré sú v jeho záujme, môže tomuto účastníkovi (alebo aj viacerým účastníkom)
uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy tohto dôkazu. Súd tento inštitút nemôže aplikovať, a teda
preddavok nemôže uložiť tomu účastníkovi, pri ktorom indikuje podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov. Ak tomuto účastníkovi nebolo už v tomto konaní priznané oslobodenie od súdneho poplatku
(§ 254 C.s.p.) na jeho návrh, súd ex offo skúma existenciu podmienok pre oslobodenie; skúma ich aj
v prípade, ak je účastník oslobodený od poplatku zo zákona, t. j. podľa § 4 ods. 1 alebo § 4 ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Ak by súd v rámci
tohto skúmania zistil, že účastník spĺňa podmienky pre oslobodenie od poplatku, resp. mu už aj bolo



skorším rozhodnutím súdu priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, nemôže takémuto účastníkovi
uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu. Ak by súd pri rozhodovaní o preddavku na trovy
dôkazu síce zistil, že u účastníka sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov splnené, no
samotný účastník o priznanie oslobodenia nežiadal, nemá toto zistenie súdu pre poplatkové povinnosti
účastníka žiadny vplyv a súd bude účastníkovi poplatky vyrubovať. Zistenie súdu sa prejaví len v tom,
že súd neaplikuje § 49 ods. 2 C.m.p. a preddavok neuloží. Skutočnosť, že súd skúmal podmienky
na oslobodenie od súdnych poplatkov pred rozhodnutím o zložení preddavku na trovy dôkazu, musí byť
zo súdneho spisu zistiteľná.

9. V prejednávanej veci matka podávala návrh v zastúpení advokátom Mgr. Petrom Máčajom, určeného
Centrom právnej pomoci Kancelária Žiar nad Hronom (č. l. 11 spisu), na základe plnej moci zo
dňa 27.02.2015 (č. l. 5 spisu), ktorému matka plnú moc vypovedala dňa 25.08.2015 (č. l. 105) a
dňa 09.09.2015 splnomocnila právneho zástupcu JUDr. Ing. Branislava Pecha, PhD. (č. l. 114). Z
uvedeného je zrejmé, že matka spĺňala v čase podania návrhu vo veci samej podmienky v zmysle
zákona č.327/2005 Z. z.; v čase rozhodovania okresného súdu o trovách štátu nemožno túto skutočnosť
konštatovať jednoznačne, keďže matka plnú moc právnemu zástupcovi, určenému Centrom právnej
pomoci, vypovedala a splnomocnila iného advokáta, ktorého vzťah ku Centru právnej pomoci zo spisu
nevyplýva.
Odvolanie matky je dôvodné; v čase podania návrhu na začatie konania matka zjavne spĺňala podmienky
pre oslobodenie od poplatkovej povinnosti, keďže jej bola priznaná bezplatná právna pomoc; okresný
súd neskúmal, či matka spĺňala podmienky pre oslobodenie od poplatku aj v čase jeho rozhodovania
vo veci samej. Túto skutočnosť okresný súd preverí a podľa aktuálneho výsledku o povinnosti matky
platiť trovy štátu rozhodne.

10. Odvolanie otca je tiež dôvodné.
V prvom rade krajský súd poukazuje na uznesenie okresného súdu zo dňa 16.02.2016 (č. k.
9P/14/2015-170), ktorým uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť zložiť na účet okresného súdu
preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 100,- Eur, ktoré dňa 05.03.2016 nadobudlo právoplatnosť.
Sumu 100,- Eur okresný súd nezohľadnil pri uložení povinnosti otcovi nahradiť trovy štátu vo svojom
rozsudku. Toto pochybenie okresný súd napraví v novom rozhodnutí, v ktorom vzhľadom na námietku
otca v odvolaní preskúma aj jeho tvrdenie o sociálnej odkázanosti.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá
veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo



c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné,
ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho
nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383



ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).