Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/21/2018 z 27. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. júna 2018, sp. zn. 43Cob/21/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6416205656.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/21/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6416205656.1 | 2018-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: ObZ, § 391 ods. 1 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b705c85-df40-46b4-bec1-4d7aa665b203 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6416205656.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/21/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205656
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416205656.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD., v právnej
veci žalobcu žalobcu Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina,
IČO: 36 403 008, proti žalovanému Obec Hodruša - Hámre, so sídlom Dolné Hámre č.185, 966 61
Hodruša - Hámre, IČO: 00 320 617, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý,
spol. s r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 32.170,50 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23Cb/27/2016-146 zo dňa
16. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23Cb/27/2016-146 zo dňa 16. júna 2017 mení tak,
že žalobu v časti o zaplatenie 18.256,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy
11.032,- Eur od 10.05.2014 do zaplatenia a zo sumy 7.224,22 Eur od 16.05.2014 do zaplatenia zamieta.

II. Vo zvyšku výroku vo veci rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania mení tak, že žalovanému priznáva voči
žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania vo rozsahu 14%.

IV. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 14%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
32.170,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 11.032,-Eur od 10.05.2014
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 7.224,22 Eur od 16.05.2014
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.548,08 Eur od 16.05.2014
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3.211,24 Eur od 20.06.2014 do
zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 9.154,96 Eur od 20.06.2014
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvá výroková veta) a rozhodol, že
žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhá výroková veta).

2. Žalobou podanou na súd dňa 23.06.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
32.170,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne titulom zaplatenia ceny za dodanú
a spotrebovanú elektrinu, ktorú dodal žalobca žalovanému na základe Zmluvy o dodávke a distribúcii
elektriny zo dňa 20.01.2010 (ďalej len Zmluva), predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok elektriny
žalovanému v odbernom mieste uvedenom v zmluve.



3. V odpore podanom proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci súdom prvej inštancie žalovaný
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal, že od žalobcu neodobral elektrinu v takom množstve,
ako to tvrdí žalobca, faktúry žalobcu považuje za neoprávnene vystavené a tieto viackrát písomne
reklamoval. Vzniesol tiež námietku premlčania žalobcovho nároku, pričom poukazoval na to, že dňa
27.04.2011 bol zrealizovaný odpočet elektromera, na základe ktorého si žalobca mohol prvýkrát uplatniť
svoje právo na zaplatenie nedoplatku už dňa 27.04.2011. Týmto dňom podľa žalovaného začala plynúť
4-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 27.04.2015, žalobca podal žalobu dňa 23.06.2016, teda
po uplynutí premlčacej lehoty.

4. Žalobca k námietkam žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 09.12.2016 uviedol, že žalovanému
ako odberateľovi boli priebežne vystavované vyúčtovacie faktúry za roky 2010, 2011, 2012 a 2013 a
to vždy potom, ako žalobca od prevádzkovateľa distribučnej sústavy, t. j. spoločnosti Stredoslovenská
energetika - distribúcia, a. s., IČO: 36 442 151 obdržal údaje o spotrebe na odbernom mieste. Dňa
12.12.2013 bol vykonaný fyzický odpočet meradla a dňa 09.01.2014 boli tieto údaje o spotrebe doručené
žalobcovi. Na základe takto získaných údajov od prevádzkovateľa distribučnej sústavy žalobca vystavil
faktúru č. 9140518082 (vystavená 13.01.2014 so splatnosťou 27.01.2014) s nedoplatkom 32.765,92
Eur. Písomná reklamácia žalovaného zo dňa 13.01.2014 na základe vykonanej kontroly odberného
miesta bola vybavená ako neopodstatnená, na základe ďalšej písomnej reklamácie žalovaného zo
dňa 26.02.2014 bolo preskúšané meradlo elektromera a bolo zistené, že nevykazuje žiadne vady a
žalovaný skutočne od žalobcu odobral elektrinu v takom množstve, ako je uvedené v predmetnej faktúre.
Dňa 02.04.2014 zaslal žalovaný opätovnú reklamáciu, v ktorej žiadal o prehodnotenie vyúčtovania za
rok 2013, na základe ktorej prevádzkovateľ distribučnej siete zrealizoval opravu stavov za obdobie
01.01.2011 až 31.12.2013 a následne boli žalovanému doručené opravné faktúry, ktoré sú predmetom
podanej žaloby a ktoré vystavil žalobca na základe údajov oznámených prevádzkovateľom distribučnej
sústavy o skutočnej spotrebe. Konanie žalovaného, ktorý nesúhlasil s fakturovanou sumou považuje
žalobca za rozporné so zásadami poctivého obchodného styku, žalovaný odmieta uhradiť odobratú a
spotrebovanú elektrinu, ktorá bola zistená fyzickým odpočtom určeného meradla dňa 12.12.2013 a zo
strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy oznámená žalobcovi dňa 09.09.2014.

5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými v konaní.
Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 2 písm. a) bod 28, písm. b) bod 18, § 27
ods. 1 písm. c) a § 29 ods. 1 písm. a) Zák. č. 656/2004 Z.z. Zákona o energetike, podľa § 96 ods. 7 a
6, § 26 ods. 1 a 9 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, § 488 a § 489 Zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky
zákonník) a napokon podľa § 261 ods. 2 a 5, § 324 ods. 1, § 369 ods. 1, § 392 ods. 1 a § 397 Zák. č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

6. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, namietal že nárok nemôže byť premlčaný z
dôvodu, že o skutočnej spotrebe sa od prevádzkovateľa distribučnej sústavy dozvedel až v roku 2014,
tvrdil tiež, že žalovaný nepreukázal, že by nedošlo k odberu energie, k námietke premlčania ďalej uviedol,
že pôvodné faktúry, ktoré boli vystavené na základe odberu stanoveného odhadom boli nahradené
opravnými faktúrami vystavenými na základe reklamácie a následne zistených údajov o skutočnom
odbere spotrebovanej energie, o ktorých sa žalobca dozvedel v roku 2014.

7. Žalovaný v konaní zotrval na námietkach, že nárok žalobcu je celý premlčaný, nakoľko žalobca sa o
skutočnom stave meradla dozvedel už v roku 2011 a skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy
so žalobcom nekomunikoval, nemôže byť na škodu žalovanému. Žalovaný tiež namietal, že zmluvu
uzavretú medzi zmluvnými stranami je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú vzhľadom na vtedy
platnú právnu úpravu ochranu spotrebiteľov, keď spotrebiteľom mohla byť aj právnická osoba.

8. Súd prvej inštancie právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným zmluvou o dodávke a
distribúcii elektriny posúdil ako obchodno-právny záväzkový vzťah, s poukazom na to, že s účinnosťou
od 01.09.2012 došlo k zmene právnej úpravy Zmluvy o dodávke elektriny (nový Zák. č. 251/2012 Z.z. o
energetike) súd vznik záväzkového vzťahu posudzoval podľa predchádzajúceho Zákona o energetike
(Zák. č. 656/2004 Z.z.) platného a účinného v čase uzavretia zmluvy. Na základe fyzického odpočtu
elektromera vykonaného dňa 12.12.2013, výsledok ktorého prevádzkovateľ distribučnej sústavy oznámil
žalobcovi dňa 09.01.2014 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 9140528082 zo dňa 13.01.2014 so
splatnosťou 27.01.2014, ktorou žalobca ako dodávateľ vyfakturoval žalovanému sumu 32.765,90 Eur



titulom nedoplatku, vyplývajúceho z vyúčtovania dodávky elektrickej energie za fakturačné obdobie od
01.01.2013 - 31.12.2013.

9. Na základe reklamácií žalovaného bola po opakovanom preverení skutočností zrealizovaná oprava
stavov elektromera za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2013, keďže elektromer registroval spotrebu
správne, ale konečné stavy v jednotlivých fakturačných obdobiach boli stanovené systémovým
odhadom. Opravy stavov boli realizované podľa fyzicky odpísaných stavov ku dňu 27.04.2011 a
20.12.2012, na základe čoho žalobca reklamáciu vybavil ako opodstatnenú a namiesto vyššie uvedenej
faktúry č. 9140528082 vyhotovil opravné faktúry, a to faktúru č. 9142916928 zo dňa 23.04.2014 na
nedoplatok 11.032,- Eur, č. 9142918649 zo dňa 29.04.2014 na nedoplatok 7.224,22 Eur, č. 9142918650
zo dňa 29.04.2014 na nedoplatok 1.548,08 Eur a VS 6219066053 na nedoplatok 12.341,60 Eur.
Na základe ďalšej opakovanej reklamácie žalovaného žalobca po opakovanom preverení skutočností
zrealizoval opravu faktúry VS 6219066053, namiesto ktorej boli vystavené faktúry č. 9143692485 zo dňa
03.06.2014 na nedoplatok 3.211,24 Eur a č. 9143692486 zo dňa 03.06.2014 na nedoplatok 9.154,96 Eur.

10. Žalobcova v konaní uplatnená pohľadávka vo výške 32.170,50 Eur predstavovala cenu za elektrinu
vyúčtovanú faktúrou č. 9142916928 zo dňa 23.04.2014 so splatnosťou 09.05.2014 vo výške 11.032,-
Eur, faktúrou č. 9142918649 zo dňa 29.04.2014 so splatnosťou 15.05.2014 vo výške 7.224,22 Eur,
faktúrou č. 9142918650 zo dňa 29.04.2014 so splatnosťou 15.05.2014 vo výške 1.548,08 Eur, faktúrou
č. 9143692485 zo dňa 03.06.2014 so splatnosťou 19.06.2014 vo výške 3.211,24 Eur a faktúrou č.
9143692486 zo dňa 03.06.2014 so splatnosťou 19.06.2014 vo výške 9.154,96 Eur.

11. Žalobca takto fakturoval žalovanému dodávku elektriny za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2013,
pričom skutočnosť, že žalovaný túto sumu žalobcovi neuhradil, sporná nebola. Súd prvej inštancie
mal preukázané, že žalovaný je zo záväzkového vzťahu so žalobcom povinný zaplatiť žalobcovi
cenu vyúčtovanú za jednotlivé obdobia dodávok elektriny podľa platného cenníka, súčet dlžných súm
predstavoval sumu 32.170,50 Eur, ktorú súd žalobcovi priznal na základe predložených listinných
dôkazov, pretože ju uznal za dôvodnú.

12. Súd nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného založenú na tvrdení, že dodanú elektrinu
neodobral v takom množstve, ako to tvrdí žalobca, stav odobratej elektriny bol v konaní preukázaný
fyzickými odpočtami realizovanými dňa 27.04.2011, 20.12.2012 a 12.12.2013. Zo služobného príkazu
zo dňa 26.04.2011 má súd preukázané, že žalovaný nahlásil ku dňu 12.04.2012 stav elektromera nižší
ako bol v skutočnosti zistený pri fyzickom odpočte zabezpečovanom prevádzkovateľom distribučnej
sústavy dňa 27.04.2011, ktorý bol žalovaným odsúhlasený. Na základe požiadavky žalovaného
bol v rámci reklamačného konania preskúšaný elektromer, chybovosť ktorého sa nepotvrdila, súd
preto spochybňovanie nameraných hodnôt považuje za účelové a skutočnú spotrebu dodanej
elektriny považuje za preukázanú. Faktúry, z ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok, boli vystavené
po opakovaných reklamáciách a žalobca dôvodnosť ich vystavenia opakovane posudzoval a stav
spotrebovanej elektriny bol zistený fyzickým odpočtom. Žalovaný nameranú výšku spotreby za rok 2012
napokon ani nespochybňoval, keďže v reklamácii zo dňa 16.06.2014, ako aj vo výpovedi na pojednávaní
dňa 16.06.2017 ju označil za reálnu.

13. Súd nepovažoval za dôvodnú ani obranu žalovaného založenú na námietku premlčania keď žalovaný
namietal, že na základe fyzického odpočtu stavu elektromera realizovaného dňa 27.04.2011 mal žalobca
vedomosť o množstve spotrebovanej elektriny a svoje právo na nedoplatok si mohol uplatniť už týmto
dňom, od ktorého začala plynúť 4-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 27.04.2015. Žalobca za
dodanú elektrickú energiu vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry potom, ako žalobca obdržal údaje
o spotrebe namerané na odbernom mieste od prevádzkovateľa distribučnej siete, pričom z predloženej
e-mailovej komunikácie vyplýva, že údaje zistené vykonaným fyzickým odpočtom elektromeru zo dňa
12.12.2013 boli zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy žalobcovi oznámené dňa 09.01.2014,
na základe čoho žalobca vystavil vyúčtovaciu faktúru č. 9140518082 s nedoplatkom 32.765,92 Eur a
s lehotou splatnosti 27.01.2014. Táto faktúra bola na základe opodstatnených reklamácií nahradená
vyššie uvedenými faktúrami v máji a v júni 2014. Súd prvej inštancie poukázal na čl. VII. bod 7.1
obchodných podmienok, v zmysle ktorých žalobca má nárok na vyrovnanie nesprávne fakturovaných
čiastok. Najskôr splatná faktúra č. 9142916928 zo dňa 23.04.2014 bola splatná dňa 09.05.2014, žaloba
na súd napadla dňa 23.06.2016, záväzok vyplývajúci z uvedenej faktúry teda nie je premlčaný a to bez
ohľadu na to, či sa na daný vzťah aplikuje 4-ročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka



alebo 3-ročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka (v prípade, ak by sa jednalo o
spotrebiteľský právny vzťah). Keďže nie je premlčaný záväzok z najskôr platnej faktúry, nemôže byť
premlčaný ani záväzok z ostatných faktúr, splatnosť ktorých nastala neskôr. Súd prvej inštancie tiež
poukázal na to, že žalobcom uplatnený nárok nemôže byť premlčaný s poukazom na začiatok plynutia
premlčacej doby od 27.04.2011 ako to tvrdí žalovaný, nakoľko elektrická energia za roky 2012 a 2013
v tom čase ešte nebola ani dodaná.

14. Súd prvej inštancie rozhodol aj o úrokoch z omeškania a to v súlade s § 369 Obchodného zákonníka
ku dňu uzavretia zmluvy, keď vychádzal z výšky úrokov z omeškania dohodnutých v zmluve, t. j. 0,05%
z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súd v tejto súvislosti neaplikoval obmedzenia vyplývajúce
pre spotrebiteľské zmluvy, nakoľko právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako obchodno-právny.
Hoci úprava v § 2 písm. a) Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa umožňovala priznať
status spotrebiteľa aj právnickej osobe, aby právnická osoba mala postavenie spotrebiteľa, musela
by nakupovať výrobky alebo používať služby pre osobnú potrebu alebo potrebu príslušníkov svojej
domácnosti, táto zákonná podmienka v konaní preukázaná nebola. Súd prvej inštancie preto uzavretý
záväzkový vzťah neposudzoval ako vzťah spotrebiteľaký.

15. Súd prvej inštancie tiež nevykonal žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie, nakoľko podľa
názoru súdu skutočná spotreba dodanej elektriny v konaní preukázaná bola a vyplýva zo zápisov
realizovaných fyzických odpočtov elektromeru, správnosť merania ktorého bola potvrdená jeho
preskúšaním. Súd tiež má za to, že znaleckým dokazovaním nie je možné určiť reálnu spotrebu
v odbernom mieste, pričom vyčíslenie priemernej ročnej spotreby za roky 2011 a 2013 ako to
požadoval žalovaný je pre posúdenie tejto veci bez právneho významu, preto by vykonanie znaleckého
dokazovanie bolo podľa súdu aj neúčelné.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s §255 CSP, keď
žalobcovi ako strane v spore úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom
rozsahu.

17. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Žalovaný v odvolaní namietal proti postupu súdu prvej inštancie, ktorý posúdil právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o dodávke a distribúcii elektriny ako obchodno-
právny záväzkový vzťah. Uvedenú zmluvu je podľa žalovaného potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu, keď podľa § 1 Zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je obec právnickou osobou a jej
základnou úlohou pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a potreby jej
obyvateľov. V predmetnej veci žalovaný neodoberal elektrickú energiu za účelom dosahovania zisku,
teda za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti, preto aj s poukazom na zák. č. 250/2010 Z.z. o
ochrane spotrebiteľov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého je potrebné
vznik tejto zmluvy posudzovať, za spotrebiteľa sa považovala aj právnická osoba, pokiaľ nakupuje
výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre postrebu príslušníkov svojej domácnosti.
Nesúhlasí so súdom prvej inštancie, ktorý predloženú zmluvu nepovažoval za zmluvu spotrebiteľskú aj
s poukazom na to, že v čl. 7 bod 7.5 Zmluvy si zmluvné strany dohodli aplikáciu Obchodného zákonníka.
Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na rozhodovaciu činnosť súdov SR, ktoré tiež vychádzali z toho,
že za spotrebiteľskú zmluvu môže byť považovaná aj zmluva uzavretá s právnickou osobou, pokiaľ táto
pri uzatváraní zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie podľa žalovaného v tomto bode pochybil, keď sa nezaoberal
spotrebiteľským charakterom predloženej zmluvy.

19. Ako druhý odvolací dôvod žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil námietku
premlčania vznesenú žalovaným, keď mal aplikovať občiansku právnu úpravu a všeobecnú 3-ročnú
premlčaciu dobu. Žalovaný poukazoval na to, že stav odobratej elektriny mal byť preukázaný fyzickými
odpočtami zrealizovanými dňa 27.04.2011, 20.12.2012 a 12.12.2013, pričom žalobca si podanou
žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie elektrickej energie za obdobie rokov 2011 až 2013. S poukazom
na jednotlivé dátumy fyzických odpočtov dodanej elektrickej energie je podľa žalovaného potrebné



dospieť k záveru, že je premlčaný nárok žalobcu na zaplatenie elektriny dodanej v roku 2011 a v
roku 2012, keď začiatok plynutia premlčacej lehoty je potrebné odhliadnuť od okamihu, kedy došlo k
jednotlivým fyzickým odpočtom elektrickej energie, pretože od tohto okamihu sa mohlo právo žalobcu
na zaplatenie nedoplatku uplatniť po prvý raz. Ak teda aj nie je premlčaný celý nárok žalobcu, tak podľa
žalovaného je minimálne premlčaná jeho časť, a to obdobie rokov 2011 - 2012.

20. Ako tretí odvolací dôvod žalovaný uviedol nesúhlas s postupom súdu prvej inštancie, ktorý
nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného, že dodanú elektrinu neodobral v takom množstve, ako
to tvrdí žalobca, a preto nevykonal žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie. Žalovaný v priebehu
konania namietal množstvo odobratej energie a mal za to, že odobraté množstvo energie bolo možné
zistiť prostredníctvom znaleckého dokazovania, pričom poukazoval na viaceré rozsudky súdu, keď
konajúce súdu v obdobných prípadoch znalecké dokazovanie nariadené znalecké posudky budú a
boli aj vypracované. Tým, že súd prvej inštancie nenariadil navrhované znalecké dokazovanie, porušil
podľa žalovaného zásadu rovnosti zbraní a priklonil sa na stranu žalobcu bez toho, aby mal spoľahlivo
preukázaný skutkový stav. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení rozsudku,
že žalovaný spotrebu elektrickej energie za rok 2012 nespochybňoval a označil ju za reálnu, poukazoval
na to, že žalovaný v konaní namietal správnosť a opodstatnenosť opravných faktúr a pokiaľ spotrebu
elektrickej energie z rokov 2009 - 2012 označil za reálnu, mal na mysli pôvodnú spotrebu, nie tú, ktorú
údajne zistil žalobca a vystavil na jej podklade vyúčtovaciu faktúru s nedoplatkom, zaplatenia ktorej sa
domáha v tomto konaní.

21. Žalovaný napokon v odvolaní namietal, že postup žalobcu, ktorý vystavoval opravné faktúry až s
odstupom 3 rokov (odpočet zo dňa 27.04.2011 a opravné faktúry boli vystavené až v roku 2014) a potom
tvrdí, že počiatok plynutia premlčacej lehoty je potrebné odvíjať od splatnosti opravných faktúr, je v
rozpore s poctivým obchodným stykom, nakoľko žalobca si takto umelo predlžuje premlčaciu lehotu.
Pokiaľ sa aj údaje o skutočnej spotrebe k žalobcovi v roku 2011, 2012 a 2013 nedostali, nemôže
za to niesť zodpovednosť žalovaný. Žalobca realizoval odpočty prostredníctvom inej spoločnosti, táto
spoločnosť preto zodpovedá za to, že mu údaje neposkytla včas tak, aby žalobca mohol faktúry vystaviť
aj v súlade so zákonom o DPH (teda v lehote 15 dní od dodania tovaru alebo služby).

22. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 12.09.2017 a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože tento je správny.

23. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že právny vzťah od ktorého žalobca odvíja svoj nárok, je vzťahom
spotrebiteľským, súd prvej inštancie túto otázku podľa žalobcu správne posúdil. Posúdenie právneho
vzťahu nemá podľa žalobcu vplyv na plynutie premlčacej lehoty, nárok žalobcu nie je v žiadnom prípade
premlčaný, nakoľko informácie o nameranej spotrebe obdržal žalobca od prevádzkovateľa distribučnej
sústavy dňa 09.01.2014 a následne na to vystavil vyúčtovacie faktúry. Žalobca má za to, že skutočná
spotreba dodanej elektriny bola v konaní na súde prvej inštancie preukázaná v plnom rozsahu na základe
fyzických odpočtov elektromera, správnosť ktorých bola po podaných reklamáciách aj otestovaná.
Žalobca napokon popiera, že by jeho konanie v súvislosti s vystavovaním opravných faktúr bolo v rozpore
s poctivým obchodným stykom.

24. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu reagoval písomným podaním zo dňa 16.10.2017, v ktorom zotrval
na všetkých svojich 4 odvolacích dôvodoch tak, ako ich uviedol a zdôvodnil v odvolaní.

25. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 16.10.2017 sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa
06.11.2017 a uviedol, že súd prvej inštancie sa so všetkými námietkami žalovaného v napadnutom
rozsudku kvalifikovane vysporiadal.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods. 1, §380, § 383, § 384
a § 385 ods. 1 CSP, a na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie, nakoľko dospel k záveru, že súd
prvej inštancie síce zistil dostatočne skutkový stav, dospel však k nesprávnym skutkovým zisteniam a
zistené skutočnosti nesprávne právne vyhodnotil. Odvolací súd tiež zopakoval dokazovanie niektorými
listinnými dôkazmi.

27. Na pojednávanie nariadené odvolacím súdom na 28.06.2018 sa dostavili žalobca aj žalovaný.
Predsedníčka senátu oboznámila na pojednávaní sporové strany s predbežným názorom odvolacieho



súdu pokiaľ ide o vyššie uvedené štyri odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní s tým, že odvolací súd
považuje za dôvodné len námietky žalovaného pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu
sa v celom rozsahu nepremlčal.

28. Žalovaný na pojednávaní trval na podanom odvolaní, poukazoval na všetky štyri odvolacie dôvody,
vzhľadom na predbežné hodnotenie odvolacieho senátu zdôrazňoval hlavne odvolací dôvod, že súd
prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s námietkou premlčania, ktorú žalovaný vzniesol. Žalovaný
uviedol, že k premlčaniu mohlo dôjsť len v časti nároku žalobcu, a to pokiaľ ide o dodávku elektriny
v rokoch 2011 a 2012. Žalovaný sa domnieva, že žalobca si mohol uplatniť právo na zaplatenie
ceny za elektriny vtedy, keď sa dozvedel údaje o odpočte meradla, ktoré pre žalobcu zabezpečoval
prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSE distribúcia a. s. ako obchodný partner žalobcu na základe
zmluvného vzťahu. Podľa názoru žalovaného je zabezpečenie potrebných podkladov na zodpovednosti
tohto obchodného partnera a aj žalobcu, keď vlastne žalobca mal podľa zmluvy zabezpečovať
zrealizovanie odpočtov, čo uskutočňoval prostredníctvom svojho obchodného partnera. Žalovaný sa
domnieva, že žalobca si v tomto smere neplnil riadne svoje zmluvné povinnosti, niektoré opravné faktúry
boli vystavené až 3 roky potom, ako došlo k dodávke a odberu elektrickej energie, v tejto súvislosti potom
môže vzniknúť právna neistota aj na strane odberateľa. Žalovaný trvá tiež na tom, že súd prvej inštancie
pochybil, keď nenariadil znalecké dokazovanie na množstvo dodanej a odobratej elektriny a navrhol, aby
takéto znalecké dokazovanie bolo nariadené odvolacím súdom, pričom poukazoval na dôvody uvedené
podrobne v odvolaní a aj na to, že v určitom čase spotreba elektrickej energie u žalovaného klesala,
fakturácia však stúpala, takže nie je celkom zrejmé, na základe akých odpočtov žalobca tieto opravné
faktúry vystavoval.

29. Žalobca na pojednávaní poukazoval na to, že samotný elektromer nie je vo vlastníctve žalobcu,
vlastní ho prevádzkovateľ distribučnej sústavy, preto aj žalobca pokiaľ ide o namerané údaje je odkázaný
na prevádzkovateľa - SSE distribúcia a. s. a čaká, kedy mu budú dodané údaje, aby mohol vystaviť
faktúry. Žalobca súhlasil s tým, že v tomto prípade pri niektorých faktúrach to skutočne trvalo dlho.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, zdôrazňoval, že o tom, že
pôvodné faktúry boli vystavené na základe nesprávnych odpočtov sa dozvedel až v januári 2014,
konkrétne 09.01.2014 a následne bezodkladne vystavil opravné faktúry, zaplatenia ktorých sa domáhal
v tomto konaní.

30. Odvolací súd zopakoval dokazovanie niektorými listinami, a to listom žalobcu zo dňa 27.06.2014
adresovaným žalovanému ako vyjadrenie k opakovanej reklamácii, listom žalobcu zo dňa 17.09.2014
adresovaným žalovanému ako vyjadrenie k opakovanej reklamácii, Služobným príkazom vystaveným
SSE a. s. distribúcia pre žalobcu ako objednávateľa zo dňa 27.04.2011.

31. Odvolací súd po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu v súvislosti tiež so
zopakovaným dokazovaním a s prednesmi sporových strán na pojednávaní dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné len pokiaľ ide o odvolací dôvod - žalovaným uplatnenú námietku
premlčania nároku žalobcu.

32. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie v tom, že vzťah vzniknutý medzi žalobcom a
žalovaným je vzťahom obchodno-právnym a nie vzťahom spotrebiteľským. Súd prvej inštancie správne
poukázal na úpravu § 261 ods. 2 a 5 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.), podľa ktorej
sa úpravou Obchodného zákonníka spravujú aj záväzkové vzťahy medzi samosprávnou územnou
jednotkou ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri
ich podnikateľskej činnosti. Žalovaný je jednotkou územnej samosprávy - obcou zriadenou príslušným
zákonom. Odvolací súd súhlasí so žalovaným v tom, že v tomto prípade zo strany žalovaného
nešlo o vlastnú podnikateľskú činnosť obce. Z predloženého spisu je však zrejmé, že žalovaný pri
uzatváraní tejto zmluvy zabezpečoval verejné potreby (odberným miestom je školstvo, v niektorých
listoch žalovaného sa spomína telocvičňa bývalej ZŠ, ktorá sa využíva na rekreačný šport), odvolací
súd preto vychádzal zo záveru, že predmetná zmluva bola uzavretá v súvislosti so zabezpečovaním
verejných potrieb zo strany žalovaného, a nie v súvislosti so zabezpečovaním vlastných potrieb obce ako
právnickej osoby. Záver súdu prvej inštancie, že nebola preukázaná zákonná podmienka, že žalovaný
odoberal elektrinu pre svoju osobnú potrebu považuje odvolací súd za správny. Súd prvej inštancie preto
postupoval správne, keď vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako obchodno-právny, teda taký,



na ktorý sa vzťahuje úprava Obchodného zákonníka, a to práve s prihliadnutím na povahu účastníkov
pri vzniku záväzkového vzťahu - uzavretí zmluvy.

33. Odvolací súd súhlasí aj s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal žalovaným navrhnuté
znalecké dokazovanie. Ako na to poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku, stav odobratej elektriny v konaní bol preukázaný fyzickými odpočtami, na základe reklamácie
žalovaného bol preskúšaný aj elektromer, pričom nebola potvrdená jeho chybovosť. Žalovaný v konaní
na súde, ale ani v odvolaní neuviedol také námietky, resp. nepredložil dôkazy, ktoré by relevantne
spochybňovali množstvo žalobcom nameranej elektrickej energie zaplatenie ceny ktorej žalobca
uplatňoval v konaní. Samotné námietky žalovaného nie sú podľa odvolacieho súdu postačujúce pre
spochybnenie žalobcom tvrdených a preukazovaných údajov a pre nariadenie znaleckého dokazovania
v tomto smere. Napokon, žalovaný mal možnosť si v konaní zaobstarať súkromný znalecký posudok
v zmysle § 209 CSP.

34. Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade nárok žalobcu nie je v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (resp. v rozpore s dobrými mravmi), žalobca má právo
vyúčtovať nedoplatky, resp. vyhotovovať opravné faktúry, samozrejme, musí si byť vedomý následkov
časových súvislostí takéhoto postupu.

35. Ako už bolo uvedené, odvolací súd nesúhlasil so súdom prvej inštancie v tom, že nárok žalobcu
na zaplatenie vyúčtovanej ceny elektriny, ktorý žalobca uplatňuje v tomto konaní nie je premlčaný, a to
ani čiastočne.

36. V konaní nebolo sporné, že zmluva o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 20.01.2010, súčasťou
ktorej bol platný cenník aj všeobecné obchodné podmienky dodávky elektriny bola uzavretá medzi
žalobcom ako dodávateľom elektriny a žalovaným ako odberateľom. Je nepochybné, že žalobca ako
dodávateľ elektriny pri vyúčtovaní ceny tejto elektriny vychádzal z údajov prevádzkovateľa distribučnej
sústavy, teda obchodnej spoločnosti SSE-distribúcia a. s., ktorý zabezpečuje meranie spotreby v
distribučnej sústave a s ktorým mal žalobca uzavretú osobitnú zmluvu, upravujúcu ich vzájomné práva
a povinnosti. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že na základe služobného
príkazu SSE - distribúcia a. s. bol dňa 27.04.2011 na odbernom mieste žalovaného fyzicky odčítaný
stav elektromeru, čím bolo zistené, že pre účely pôvodnej fakturácie ku dňu 12.04.2012 bol poskytnutý
nižší stav elektromera, v skutočnosti bol na odbernom mieste zistený vyšší stav elektromera, na
základe čoho žalobca vystavil opravné faktúry k faktúre zo dňa 28.04.2011 so splatnosťou 12.05.2011,
ktorou bolo účtované obdobie od 01.01.2011 do 17.04.2011, ako aj k faktúre zo dňa 16.04.2012 so
splatnosťou 02.05.2012, ktorou bola účtovaná cena za obdobie od 18.04.2011 do 10.04.2012 tak, ako
je to vyššie uvedené. Žalobca tvrdil, že k týmto dvom faktúram vystavil opravné faktúry, a to faktúru zo
dňa 23.04.2014 so splatnosťou 09.05.2014 za obdobie od 01.01.2011 do 17.04.2011 vo výške 11.032,-
Eur, ako aj opravnú faktúru zo dňa 29.04.2014 so splatnosťou 15.05.2014 za obdobie od 18.04.2011 do
10.04.2012 vo výške 7.224,22 Eur hneď potom, ako mu SSE distribúca a. s. poskytla údaje o spotrebe
ako podklad k fakturácii. Žalobca tvrdil, že SSE distribúca a. s. mu tieto podklady poskytla až dňa
09.01.2014.
37. Ako už bolo uvedené, právny vzťah na základe ktorého si uplatnil žalobca ako dodávateľ právo na
zaplatenie ceny elektriny od žalovaného ako odberateľa sa spravuje úpravou Obchodného zákonníka,
pričom Obchodný zákonník v diely XI. (§§ 387 - 408) upravuje komplexne otázku premlčania. Ak zákon
neustanovuje inak, premlčacia doba je 4 roky (§ 397) a pri právach vymáhateľných na súde začína
plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné (§ 391
ods. 1). Premlčacia lehota teda začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde, teda ide
o objektívnu možnosť uplatnenia práva a nie o subjektívnu vedomosť.

38. Odvolací súd dospel k záveru, že už v čase vystavenia prvých dvoch faktúr, ku ktorým boli
neskôr vystavené opravné faktúry, teda v čase vystavenia pôvodnej faktúry zo dňa 28.04.2011 so
splatnosťou 12.05.2011 za obdobie od 01.01.2011 do 17.04.2011 a vystavenia faktúry zo dňa 16.04.2012
so splatnosťou 02.05.2012 za obdobie od 18.04.2011 do 10.04.2012 si žalobca mohol na základe
správnych stavov elektromeru, ktoré boli zistené zo strany SSE distribúcia a. s. už dňa 27.04.2011,
uplatniť právo na zaplatenie ceny elektriny, ktorá zodpovedala reálnej spotrebe elektriny dodávanej
žalobcom žalovanému. K námietkam žalobcu, že o týchto správnych hodnotách sa dozvedel až
09.01.2014, kedy mu bolo zo strany SSE distribúcia a. s. oznámené výsledky zistené dňa 27.04.2011



odvolací súd uvádza, že ide o problém komunikácie žalobcu s obchodnou spoločnosťou SSE distribúcia
a. s. ako prevádzkovateľom distribučnej siete. Ako už bolo uvedené, zmluvným partnerom žalovaného
bol žalobca. Prevádzkovateľ distribučnej siete SSE - distribúcia a. s. bol v zmluvnom vzťahu s
dodávateľom elektriny, teda so žalobcom a na základe tohto zmluvného vzťahu zabezpečoval pre
žalobcu ako dodávateľa elektriny aj odpočty odberných miest ako podklady k vyúčtovaniu ceny elektriny.
Takýto problém v komunikácii, keď sa žalobca od SSE - distribúcia a. s. o skutočnostiach zistených
dňa 27.04.2011 na odbernom mieste žalovaného dozvedel až dňa 09.01.2014, nemôže ísť na úkor
žalovaného.

39. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobca si nároky na doplatenie ceny elektriny za obdobie
od 01.11.2011 do 17.04.2011, ako aj za obdobie od 18.04.2011 do 10.04.2012 mohol uplatniť už v čase
vystavenia vyššie uvedených dvoch faktúr, a to dňa 28.04.2011, resp. dňa 16.04.2012, keď už dňa
27.04.2011 bol na základe fyzického odpočtu elektromera zistený rozdiel a nesprávne údaje, čo viedlo
k vystaveniu tzv. opravných faktúr, a to zo dňa 23.04.2014 za obdobie od 01.01.2011 do 17.04.2011
vo výške 11.032,- Eur a faktúry zo dňa 29.04.2014 za obdobie od 18.04.2011 do 10.04.2012 vo výške
7.224,22 Eur.
40. Žaloba žalobcu bola na súd podaná dňa 23.06.2016, s prihliadnutím na 4-ročnú premlčaciu lehotu,
preto nedošlo k premlčaniu nárokov žalobcu, ktoré mohli byť uplatnené na súde po dni 23.06.2012,
pričom tá časť nárokov žalobcu, kde právo mohlo byť uplatnené pred 23.06.2012 sa premlčala. Ako
už bolo uvedené, v prípade zaplatenia ceny elektriny účtovanej dvoma opravnými faktúrami (faktúra z
23.04.2014 vo výške 11.032,- Eur za obdobie od 01.01.2011 do 17.04.2011 a faktúra zo dňa 29.04.2014
vo výške 7.224,22 Eur za obdobie od 18.04.2011 do 10.04.2012) došlo k premlčaniu práva žalobcu na
zaplatenie ceny za uvedené obdobia, a to v 4-ročnej premlčacej lehote. Spolu týmito dvomi opravnými
faktúrami bola účtovaná cena elektriny vo výške 18.256,20 Eur.

41. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v
časti o zaplatenie 18.256,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 11.032,- Eur
od 10.05.2014 do zaplatenia a zo sumy 7.224,22 Eur od 16.05.2014 do zaplatenia zamietol.

42. Vo zvyšku rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci potvrdil, nakoľko pokiaľ ide o ďalšie opravné
faktúry k pôvodným faktúrami, ktorými bola vyúčtovaná cena elektriny za obdobie od 11.04.2012 až do
31.12.2013, v týchto prípadoch nedošlo k premlčaniu práva žalobcu na zaplatenie ceny elektriny. Podľa
názoru odvolacieho súdu sa teda nepremlčalo právo žalobcu na zaplatenie ceny fakturovanej faktúrou zo
dňa 29.04.2014 so splatnosťou 15.05.2014 za obdobie od 11.04.2012 do 31.12.2012 vo výške 1.548,08
Eur (vystavená ako opravná faktúra k faktúre zo dňa 07.01.2013), ďalej opravnou faktúrou zo dňa
03.06.2014 so splatnosťou 19.06.2014, rovnako za obdobie od 11.04.2012 do 31.12.2012 vo výške
3.211,24 Eur (tiež vystavená k pôvodnej faktúre zo dňa 07.01.2013) a ani opravnou faktúrou zo dňa
03.06.2014 so splatnosťou 19.06.2014 za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 vo výške 9.154,96 Eur
(vystavená k pôvodnej faktúre zo dňa 13.01.2014 so splatnosťou 27.01.2014).

43. Podľa § 396 ods. 2 CSP, odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie a to v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal zo záveru, že žalobca,
ktorý v konaní uplatňoval právo na zaplatenie 32.170,50 Eur s príslušenstvom bol úspešný v rozsahu
13.913,40 Eur, t. j. 43% nároku, zatiaľ čo žalovaný bol úspešný v rozsahu 18.256,20 Eur, v ktorej časti
súd návrh žalobcu zamietol, t. j. 57%. V konaní bol teda žalovaný úspešnejší, a to o 14%. Odvolací
súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania zmenil tak,
že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 14%.
Rovnakým spôsobom rozhodol odvolací súd aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, keď
vychádzal zo záveru, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešnejší v rozsahu 14%, a preto mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v uvedenom rozsahu. O výške trov prvostupňového, ako aj
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

44. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).