{"guid": "8f15a2d2-79af-47c0-8e45-cc5783d83fc3:aa3e9612-cf0a-49f2-bfbb-836fe7bd85f6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6416207706.2", "spisova_znacka": "16Co/298/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/298/2018 z 23. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. októbra 2018, sp. zn. 16Co/298/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6416207706.2", "identifikacne_cislo": "6416207706", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2018-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa3e9612-cf0a-49f2-bfbb-836fe7bd85f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6416207706.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6416207706.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6416207706.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/298/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416207706
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416207706.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. U. Mojša v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, proti žalovanej J. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G. nad Z., v konaní o zaplatenie 984,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24Csp/52/2016-90 zo dňa 22. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku
o náhrade trov konania (výrok III.); potvrdzuje.

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu (výrok I.) nedotknutý.

III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,- EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 500,- EUR od 18. 03. 2017 do zaplatenia v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd žalobu zamietol titulom náhrady škody,
ktorá vznikla žalobcovi protiprávnym konaním žalovanej, ktorá pri uzatváraní zmluvy uviedla žalobcu do
omylu tým, že v žiadosti o poskytnutie úveru uviedla nepravdivé údaje o mesačných výdavkoch.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v konaní mal preukázané všetky
zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalobcovi protiprávnym
konaním žalovanej (protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
žalovanej a škodou a úmyselné zavinenie žalovanej), ktorá pri uzatváraní zmluvy o úvere č. 600200116
zo dňa 07. 12. 2010 ( ďalej v texte „zmluva o úvere“ ) uviedla žalobcu do omylu tým, že v žiadosti o
poskytnutie úveru uviedla nepravdivé údaje o mesačných výdavkoch. Trestným rozkazom Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 2T/48/12 zo dňa 07. 03. 2012 právoplatným a vykonateľným dňa 11. 04.
2012 súd uznal žalovanú za vinnú zo spáchania prečinu úverového podvodu, nakoľko vylákala od iného
úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke plnenia podmienok na poskytnutie úveru a splácanie úveru, a
tak mu spôsobila škodu. Súd súčasne žalobcu ako poškodeného odkázal podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Okresný súd tak konštatoval, že
o vine a treste žalovanej bolo právoplatne rozhodnuté príslušným súdom, preto zodpovedá za škodu,
ktorá tým žalobcovi vznikla.

3. Následne okresný súd potom, ako mal za preukázané, že k vzniku škody na strane žalobcu došlo
protiprávnym úkonom žalovanej tým, že žalobca jej poskytol úver vo výške 500,- EUR, ktorý mu žalovaná



v dôsledku protiprávneho konania neuhradila a súčasne mal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym úkonom žalovanej, ktorá ako bolo konštatované v trestnom konaní, úmyselne vylákala od
iného (žalobcu) úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke plnenia podmienok na poskytnutie úveru a
splácanie úveru, skúmal, v akej výške došlo na strane žalobcu ku škode.

4. Výšku škody, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu, okresný súd posúdil aj s prihliadnutím na to, že
k nej došlo poskytnutím finančných prostriedkov žalovanej titulom uzavretia zmluvy o úvere, ktorá zmluva
bola zmluvou spotrebiteľskou, v dôsledku čoho ju podrobil kontrole z hľadiska princípov spotrebiteľského
práva. V konaní bolo preukázané, že v zmysle zmluvy o úvere sa žalovaná ako dlžník zaviazala zaplatiť
veriteľovi, teda žalobcovi poplatok vo výške 484,- EUR, t. j. 96,80 % istiny úveru, pričom tretina poplatku
predstavovala dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňali náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Dojednanie povinnosti žalovanej, dlžníka a spotrebiteľa
zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok je dojednaním, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je vzhľadom na jeho neprimeranú výšku
v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka dojednaním
neplatným. Navyše okresný súd konštatoval, že zmluva o úvere neobsahovala podstatné náležitosti
vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/, f/, i/, j/, k/, y/ zák. č. 129/2010 Z. z., preto v prípade, ak by
aj súd nekonštatoval jej neplatnosť v časti odplaty v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, úver by
považoval v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Z vyššie
uvedeného preto vyvodil, že žalovaná v súvislosti so spáchaním prečinu úverového podvodu spôsobila
žalobcovi škodu len vo výške istiny poskytnutého úveru zo strany žalobcu, t. j. vo výške 500,- EUR, preto
na uvedenú sumu zaviazal žalovanú, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho jej okrem
povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zákonom stanovenej
výške, aplikujúc ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi i príslušný úrok z omeškania.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a 2 CSP, teda podľa pomeru úspechu v konaní.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti v poradí druhému
výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým bola žaloba voči nemu vo zvyšku zamietnutá. Je názoru, že
okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že ku škode na jeho strane došlo protiprávnym
konaním žalovanej, ktorá bola právoplatne uznaná vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku a súčasne bol z tohto
dôvodu odkázaný ako poškodený so svojim nárokom na občianske súdne konanie. Zastáva právny
názor, že civilný súd je viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť,
že vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu, je civilný súd
povinný vykonať dokazovanie len o výške škody spôsobenej trestným činom a existencii škody. Súd
sa mal preto v rozsudku zaoberať výškou náhrady škody, a nie náležitosťami uzavretej zmluvy o
úvere. Poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok, resp. rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

8. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte
„CSP“) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP (á contrario) rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku
o náhrade trov konania (výrok III.) potvrdil ako vo vecne správny.

10. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,-
EUR s príslušenstvom (výrok I.), ktorý nebol odvolaním žalobcu napadnutý, zostáva rozsudok okresného
súdu nedotknutý.



11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.
Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody
na majetku. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané
v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo
očakávať.

13. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy 984,- EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej protiprávnym konaním žalovanej,
prečinom úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaným žalovanou. Trestným
rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 2T/48/12 zo dňa 07. 03. 2012, právoplatným a
vykonateľným dňa 11. 04. 201,2 okresný súd uznal žalovanú za vinnú zo spáchania prečinu úverového
podvodu, nakoľko vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke plnenia podmienok na
poskytnutie úveru a splácanie úveru, a tak mu spôsobila škodu malú. Žalovaná teda bola uznaná vinnou
z uvedeného prečinu v súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere úverovou zmluvou.

14. V prejednávanej veci nebolo sporné a nenamietal to ani žalobca v odvolaní, že predmetom
konania bol nárok žalobcu na náhradu škody. Zároveň nebolo sporné ani to, že žalovaná sa dopustila
protiprávneho konania, v dôsledku ktorého spôsobila žalobcovi škodu, teda bola preukázaná aj príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a spôsobenou škodou na strane žalobcu. Spornou v
konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní odvolacom zostala len výška škody, ktorú je žalovaná
povinná zaplatiť žalobcovi v dôsledku protiprávneho konania.

15. Rozporuplné je preto odvolanie žalobcu, ak on sám v odvolaní tvrdí, že sa mal súd ( okresný súd )
v rozhodnutí zaoberať výškou náhrady škody, a nie náležitosťami zmluvy o úvere. Okresný súd tým, že
posudzoval zmluvu o úvere, uzavretím ktorej mala žalobcovi vzniknúť škoda, bol povinný skúmať výšku
škody, ku ktorej malo dôjsť jej neplnením. Dôvodne posúdil otázku, v akej výške žalobcovi škoda vznikla,
ak zmluva, na základe ktorej mala žalovaná plniť - vrátiť poskytnutý úver, bola zmluvou spotrebiteľskou,
a teda mala obsahovať obligatórne náležitosti predpokladané zákonom. Skutočnosť, že zmluva uzavretá
medzi stranami sporu, a to zmluva o úvere bola svojim charakterom zmluvou spotrebiteľskou, žalobca
v odvolaní nespochybnil, a uvedený právny záver okresného súdu považuje aj odvolací súd za správny.

16. Odvolací súd zastáva názor, že civilný súd je viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody, a
teda že vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu, avšak civilný
súd je povinný v občianskom súdnom konaní vykonať dokazovanie a posúdiť, či sú v posudzovanej
veci splnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, vrátane výšky škody spôsobenej trestným
činom, na ktoré občianske súdne konanie bol žalobca ako poškodený aj odkázaný.

17. Podľa ustálenej judikatúry škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej
sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k
naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca
v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk),
je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde k dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru (R 22/1979), v zmysle ktorej
rozsah viazanosti civilného súdu rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je
daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň okolnosťami významnými
pre rozhodnutie o náhrade škody. Znaky (skutkovej podstaty) trestného činu sú uvedené jednak vo
všeobecnej časti Trestného zákona a jednak v osobitnej časti Trestného zákona. Znakmi skutkovej
podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona sú spôsobenie škody
poškodenému (žalobcovi) páchateľom trestného činu (žalovanou) trestným činom - konaním opísaným
v § 222 ods. 1 Trestného zákona, teda civilný súd je viazaný závermi trestného súdu o tom, kto škodu



spôsobil (žalovaná), komu bola spôsobená (žalobcovi) a že škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti
s protiprávnym úkonom majúcom znaky trestného činu.

19. Odvolací súd poukazuje taktiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/41/2011 zo
dňa 17. 05. 2012, v ktorom sa okrem iného uvádza, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp.
zn. IÚS/269/2011-55 zo dňa 23. 11. 2011 ústavne súladný výklad ustanovenia § 135 ods. 1 OSP
(v súčasnosti § 193 CSP) si vyžaduje, aby súdy zúčastnené na rozhodovaní o veci náhrady škody
boli viazané odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli
podmienkou odsúdenia a trestným súdom zistené, čo platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného
v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného. Nerešpektovanie záverov právoplatného trestného
rozsudku by bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Z uvedeného Najvyšší súd SR vyvodil záver, že
žalovaný nielenže môže, ale v zásade musí byť zaviazaný v občianskoprávnom (civilnom) konaní na
náhradu škody spôsobenej trestným činom, ak existuje právoplatný rozsudok vydaný v trestnom konaní,
ktorým bol žalovaný odsúdený za trestný čin, ktorého znakom skutkovej podstaty je „spôsobenie škody
inému“ a poškodený bol so svojim riadne uplatneným nárokom odkázaný na občianskoprávne (civilné)
konanie.

20. Z vyššie uvedeného však v žiadnom prípade nevyplýva, že by v trestnom konaní, v ktorom bola
žalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu,  bol civilný súd viazaný tým, v akej
výške (ujme) na strane žalobcu došlo. Súd, ktorý rozhodoval o vine a treste žalovanej otázku výšky
škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť neposudzoval, otázkou výšky škody sa nezaoberal, a práve z tohto
dôvodu odkázal žalobcu ako poškodeného uplatniť si predmetný nárok v občianskoprávnom (civilnom)
konaní. Okresný súd preto dôvodne z vyššie uvedených záverov vychádzal a rozhodnutím súdu o vine
a treste žalovanej bol viazaný, keď  v predmetnom občianskoprávnom (civilnom) konaní posudzoval
výšku škody - výšku skutočnej škody, ktorá nastala vo sfére žalobcu. Skutočnou škodou, ktorá nastala
v majetkovej sfére žalobcu je suma 500,- EUR, ktorá suma bola poskytnutá žalovanej ako úver, ktorý
mala v splátkach  žalovaná vrátiť žalovanému v celkovej sume 984,- EUR.

21. Okresný súd  správne posudzoval nárok na náhradu škody žalobcu ohľadne jeho výšky, viazaný
predpokladmi zodpovednosti za škodu zistenými trestným súdom. Trestný súd totiž v predmetnom
trestnom rozkaze nejudikoval nárok na náhradu škody, iba s ním odkázal žalobcu na občianskoprávne
konanie. Ak by škodu judikoval, jednalo by sa o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by bránila
súdu vec prejednať v civilnom konaní.

22. Okresný súd dospel k právnemu záveru, že zmluva o úvere v časti dojednania odplaty za
poskytnutý úver, teda zmluva uzavretá nad rámec sumy 500,- EUR (istiny úveru) je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatnou ako zmluva uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Uvedený právny
záver nespochybnil v odvolaní ani sám žalobca, otázkou (ne)platnosti zmluvy o odplate, prípadne
týkajúcej sa náležitostí spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. sa žalobca v odvolaní
nespochybnil. Napriek tomu odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupoval vecne správne, ak na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva v časti odplaty a úrokov odporuje dobrým
mravom, je preto v dôsledku uvedeného v časti odplaty a úrokov zmluvou neplatnou.

23. Ak teda žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd sa mal v civilnom súdnom konaní zaoberať
výškou náhrady škody, okresný súd sa práve touto otázkou zaoberal, a to najmä tým, aká skutočná
škoda na strane žalobcu spočívajúca v zmenšení jeho majetkového stavu nastala. Žalobca nemohol
očakávať zaplatenie odplaty za poskytnutý úver v celkovej výške 984,- EUR (úroky, poplatok), ak k
dojednaniu v tomto rozsahu došlo v rozpore s dobrými mravmi, teda ak požadoval zaplatenie odplaty
za poskytnutý úver bez právneho dôvodu. Naopak v prípade, ak by bola žalobcovi uhradená nielen
skutočná škoda, teda suma poskytnutá žalovanej (500,- EUR), ale i ďalšia odplata spočívajúca v úrokoch
a poplatkoch za poskytnutý úver, išlo by o plnenie bez právneho dôvodu a na strane žalobcu by došlo k
bezdôvodnému obohateniu. Nemožno konštatovať, že by na uvedené plnenie mal žalobca s ohľadom
na obsah spotrebiteľskej zmluvy a jej rozpor s dobrými mravmi v časti odplaty za poskytnutý úver,  nárok,
a že by aj v rozsahu 484,- EUR došlo na strane žalobcu ku škode.

24. Ak odvolateľ v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/187/2017 zo dňa 04. 10. 2017 odvolací súd sa nezaoberal posúdením výšky škody, ktorá mala
na strane žalobcu nastať. Uvedeným sa nezaoberal ani Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn.



11Co/108/2017 zo dňa 12. 09. 2017, nakoľko aj v uvedenom rozhodnutí krajský súd konštatoval, že
civilný súd je viazaný nielen záverom trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale
aj  o vzniku škody a existencii príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním páchateľa
a spôsobenou škodou, teda taktiež sa uvedené rozhodnutie netýkalo otázky výšky škody, ktorú je
oprávnený posúdiť súd v občianskoprávnom (civilnom) konaní.

25. Postup okresného súdu, ktorý v konaní vykonal dokazovanie za účelom zistenia a posúdenia výšky
škody, ktorá mala na strane žalobcu nastať, bol preto správny, odvolacia námietka nebola dôvodnou,
v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo
vzťahu k žalobcovi zamietnutá, potvrdil ako vecne správny.

26. Okresný súd rozhodol vecne správne aj pokiaľ ide o náhradu trov konania, keď aplikoval ust. §
255 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 262 CSP, a teda rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci. Uvedenú
skutočnosť odvolací súd poznamenáva napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o náhrade
trov konania nebolo odvolaním napadnuté, avšak ide o výrok závislý.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorá má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanej
trovy odvolacieho konania nevznikli. Ak strane podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, je v súlade
s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (viď aj uznesenie NS SR sp.
zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Csp/52/2016", "guid": "84b711f0-d280-4094-b9e1-a3ac8911ff15:bbaeaca1-c428-4cb6-9fe6-691c1c99b759", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "1d368138-9291-403a-a95c-8c830653e749:5d472169-4d71-432d-a199-f2b657e047d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/187/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/187/2017 z 29. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1d368138-9291-403a-a95c-8c830653e749:5d472169-4d71-432d-a199-f2b657e047d9"}, {"guid": "5729a323-1eec-40f6-be3e-703312014571:e299468c-6669-49f5-8f13-856ea1363450", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5116221220.1", "spisova_znacka": "11Co/108/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/108/2017 z 11. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-09-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5116221220.1"}, {"guid": "e5b273f2-712a-4f0a-9078-4e38b48ad6c1:b3478029-a9ae-4ab7-9824-5a4447732720", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Csp/52/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce sp. zn. 24Csp/52/2016 z 23. 9. 2016", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2016-09-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e5b273f2-712a-4f0a-9078-4e38b48ad6c1:b3478029-a9ae-4ab7-9824-5a4447732720"}], "citovane_v": []}