Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/82/2018 z 18. 12. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. decembra 2018, sp. zn. 41Cob/82/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6615210230.3 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/82/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6615210230.3 | 2018-12-18 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 28 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f39eefb-eb60-4998-a87d-6057492f8ce9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6615210230.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/82/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615210230
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6615210230.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Daniely Maštalířovej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej
veci žalobcu Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta
5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 644 030 proti žalovanému A5 s.r.o., IČO: 45 704 767, so sídlom P.
Rádayho 8, 984 01 Lučenec, zast. JUDr. Ladislavom Faludim, advokátom, so sídlom 9. mája 20, 985
59 Vidiná, IČO: 45 018 821, v konaní o zaplatenie 933,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/163/2015-275 zo dňa 9.februára 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/163/2015-275 zo dňa 9.februára 2018 v znení
opravného uznesenia č. k. 14Cb/163/2015-312 zo dňa 30.apríla 2018 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 933,08 eur s príslušenstvom. Zároveň mu priznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal v žalobe zaplatenia sumy 933,08 eur s príslušenstvom na tom
skutkovom základe, že žalobca je v meste Lučenec správcom verejného vodovodu z ktorého v zmysle
ustanovenia zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene
a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, v znení neskorších predpisov,
vykonáva pre svojich odberateľov dodávky vody a odvod odpadových vôd. Žalovaný je ako producent
vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou na odbernom mieste P. Rádayho 8, Lučenec u žalobcu
registrovaný pod interným evidenčným číslom: 20001-52020-0. Žalobca dňa 31.01.2013 so žalovaným
na predmetný odvod vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou uzatvoril písomnú Obchodnú
zmluvu č. 211201853 o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Za vykonanie odvodu
vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou nehnuteľnosti žalovaného, v súlade s uzatvorenou
obchodnou zmluvou v období od 01.06.2014 do 31.08.2014 žalobca žalovanému dňa 31.08.2014
vystavil faktúru č. 241133733 na sumu 311,93 eur za obdobie od 1.09.2014 do 30.11.2014 vystavil dňa
30.11.2014 faktúru č. 241208523 za obdobie od 1.12.2014 do 28.2.2015 faktúru č. 251044795 na sumu
312,61 eur. Žalovaný namietal dôvodnosť vyúčtovaných faktúr, z dôvodu nesprávne uvedenej veľkosti
plôch, z ktorých sú odvádzané vody sporu z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie.

2. Po zrušení veci odvolacím súdom sa okresný súd zaoberal posúdením žiadosti žalovaného o zmenu
obchodnej zmluvy v znení jej prílohy č. 5, pričom bol toho názoru, že k zmene zmluvy nedošlo,
nakoľko zmluva je dvojstranný právny úkon, pričom podľa § 6 ods. 6 Vyhl. č. 397/2003 Z. z. sa údaje o
veľkosti alebo druhu povrchu plôch tvoriacich nehnuteľnosť aktualizujú pri každej zmene, a to odo dňa
oznámenia týchto zmien producentom vlastníkovi verejnej kanalizácie, alebo prevádzkovateľovi verejnej



kanalizácie. Súd uviedol, že nebolo preukázané, že došlo k uvedeným termínom k zmene, veľkosti alebo
druhu povrchu plôch tvoriacich nehnuteľnosť, z ktorých sa vypočítava redukovaná plocha na odbernom
mieste, preto nebolo možné postupovať podľa tohto ustanovenia a zmeniť súčet redukovaných plôch na
odbernom mieste. Súd sa ďalej zameral na zistenie, či dažďová voda sa odvádza skutočne do verejnej
kanalizácie z uvedenej redukovanej plochy, t. j. 1.408 m3, pričom spornou bolo najmä odvádzanie
dažďovej vody z areálu Zlatý Fénix, kde bola vykonaná obhliadka na mieste samom a bolo konštatované,
že sa tam nachádzajú dažďové vpuste, ktoré odvádzajú vodu zo striech z popísaných nehnuteľností
do verejnej kanalizácie ako aj podľa tvrdení žalobcu z nádvoria Zlatý Fénix, čo však žalovaný poprel.
Uvedená skutočnosť zostala spornou aj po ohliadke na mieste samom, kde žalobca tvrdil, že tieto
dažďové vpuste sú odkryté a odteká nimi voda do verejnej kanalizácie, pričom žalovaný tvrdil, že
tieto sú zakryté a tvoria ucelený systém, z ktorého voda odvádzaná len zo striech. Z predloženej
fotodokumentácie podľa zistenia okresného súdu vyplýva, že pokiaľ sú tieto vpuste uzatvorené, teda je
na nich príklop, voda nemôže byť odvádzaná do kanalizácie a pokiaľ je príklop otvorený, je odvádzaný do
verejnej kanalizácie. Strany sporu predložili ohľadom tohto sporného faktu rozdielnu fotodokumentáciu,
pričom súd bol toho názoru, že tieto vpuste je možné otvoriť a v tom prípade voda odtečie do kanalizácie,
nie sú na pevno namontované a v prípade takejto pochybnosti prisvedčujú tvrdeniu žalobcu, že tieto
vpuste slúžia na odvádzanie dažďovej vody do verejnej kanalizácie, z týchto dôvodov vychádzal z
redukovanej plochy tak, ako bola dohodnutá. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel v plnom rozsahu a
žalobcovi priznal náhradu trov konania.

3. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný. V odvolaní namietal, že súd nesprávne
právne posúdil danú vec. Konkrétne uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a
zmätočné, pretože súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s jeho najpodstatnejšou námietkou,
a to, že sa zrážková voda z pozemkov uvedených v prílohe č. 5 neodvádza tak, ako to vyplýva
z fotodokumentácie z predmetného nádvoria. Žalovanému nie je zrejmý postup súdu pri hodnotení
tvrdení a dôkazov. Uviedol, že nesprávny postup žalobcu pri uzatváraní zmluvy nemôže byť na ťarchu
žalovaného, a preto neobstojí ani odôvodnenie rozhodnutia v bode 20. Nie je zrejmé, ako môže
rozúčtovať náklady voči vlastníkovi, správcovi pozemku, z ktorého ak sa zrážková voda neodvádza.
Uviedol, že skutočnosť, že súd vyhodnotí, že na nádvorí sa nachádzajú štyri vpuste zabezpečujúce
odvod vody zo striech, ktoré neslúžia na odvod zrážkovej vody z povrchu zeme, na ktorej jednej zo
vpusti bol otvorený technický otvor na čistenie hrubých nečistôt ešte neznamená, že voda z nádvoria
Zlatý Fénix sa odvádza do verejnej kanalizácie. V danom prípade dal do pozornosti skutočnosť, že z
hľadiska teórie dokazovania nie je možné dokazovať, že sa niečo nestalo, nakoľko na to neexistuje
dôkaz. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý toto bremeno podľa názoru žalovaného neuniesol.
V uvedenej súvislosti preto neobstojí ani odôvodnenie rozhodnutia v bode 33, pretože nie je zrejmé,
ako môže rozúčtovať rozvod vody voči vlastníkovi správcovi pozemku, z ktorého sa zrážková voda
neodvádza. Nie je možné sa stotožniť ani s odôvodnením rozhodnutia v bode 39 prvá časť, kde sa
dôvodí, že pokiaľ nedošlo k zmene skutkového stavu, nie je možné zmeniť ani aktualizovať zmluvu na
základe žiadosti. Práve uvedené odôvodnenie len potvrdzuje iracionálnosť a nezmyselnosť uvedeného
konania rozhodnutia, nakoľko podľa súdu nie je podstatné, čo viedlo účastníka k uzatvoreniu zmluvy,
čo sledovali účastníci zmluvy, aký skutkový stav, ale aké je jeho formálne vyhotovenie bez možnosti
realizácie zmeny zmluvy. V súvislosti s hodnotením dôkazov a úvah viažucich sa na rozhodnutie vo
veci samej je na mieste zamyslieť sa nad motívom zakontrahovania samotnej obchodnej zmluvy zo
dňa 31.1.2013 a zakontrahovanie jednotlivých príloh č. 2,3,4 a najmä prílohy č. 5 z 5.1.2013. Je zrejmé,
čo sledoval žalobca prevzatím oboch odberných miest podľa prílohy. Aký bol ale motív žalovaného
bezdôvodne prevziať na seba záväzky tretích osôb podľa prílohy č. 5, aký bol motív prevziať riziko
poplatkov za odvod zrážkovej vody z pozemkov od tretích osôb. Len s poukazom na právo žalovaného
producenta rozúčtovať úhrady spoluproducentom. Doposiaľ sa súd nezaoberal okolnosťou, prečo
žalobca ako monopol v danom regióne pripravoval návrh prílohy č. 5 na podpis v súvislosti s prílohou č.
2 prílohou č. 3,4, pričom žalobca bez ohľadu na prevzatie odberných miest na odvod zrážkovej vody do
verejnej kanalizácie za svoj objekt kontrahovaný obchodnou zmluvou z roku 2011 bez toho, aby žalobca
deklaroval a preukazoval akýkoľvek vzťah k uvedeným nehnuteľnostiam. Z uvedených dôvodov navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil mu na nové konanie a rozhodnutie.

4. Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedol, že jeho nárok bol v priebehu
súdneho konania preukázaný listinnými dôkazmi ako aj výpoveďami svedkov B.. F. a B.. Z..
Konkretizoval, že podpísanie prílohy č. 5 nebolo nijakým spôsobom vynucované ani podmieňované.
Žalovaný nemusel vôbec podpísať prílohu č. 5 k Obchodnej zmluve č. 211201853. Taktiež mohol



žalovaný kedykoľvek v priebehu zmluvného vzťahu jednostranne vypovedať zmluvu alebo len prílohu
č. 5 k zmluve s jednomesačnou výpovednou lehotou v zmysle platných Všeobecných obchodných
podmienok. Ďalej uviedol, že žalovaný nikdy nenamietal ani nereklamoval u žalobcu množstvo
vyúčtovanej povrchovej vody v súvislosti s veľkosťou výmery zazmluvnených plôch, preto výška
vyúčtovanej odplaty nebola nikdy sporná, čo potvrdil aj súd v odôvodnení rozsudku. Poukázal na
ustanovenie prílohy č. 2, kde sa okrem iného uvádza, že rozlohu plôch zodpovedajúcich druhu povrchu
predkladá producent. V prípade, keď do verejnej kanalizácie nie sú odvádzané vody z povrchového
odtoku z celej plochy nehnuteľnosti producent v poznámke uvedie akým spôsobom sa s nimi nakladá a
preukáže aj spôsob tohto nakladania. Údaje o veľkosti a druhu povrchu plôch sa v zmysle ust. § 6 ods. 6
vyhl. č. 397/2003 Z. z. aktualizujú pri každej zmene, a to odo dňa oznámenia týchto zmien producentom
prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. §387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

6. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

9. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 933,08 eur s príslušenstvom a výrok o trovách konania.

10. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy
933,08 eur s príslušenstvom za dodávku a odvod vody do verejnej kanalizácie. Odvolací súd žalobe
vyhovel, pričom poukázal na to, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená Obchodná zmluva, na
základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi za dodávku a odvod vody do verejnej kanalizácie,
vodné a stočné. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní nepreukázal, že výška uplatnenej sumy nie je
dôvodná a nezodpovedá zakontrahovanej ploche, z ktorej bola odvádzaná dažďová voda, súd žalobe
vyhovel v plnom rozsahu.

11. Preukázaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo jeho tvrdenie, že žalobca si uplatnil zaplatenie
vodného a stočného aj za plochy, ktoré žalovaný neužíval a namietal preto výšku plochy, za ktorú
bol uplatnený nárok žalobcu na odvod dažďovej vody. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že
okresný súd nemohol akceptovať obranu žalovaného a jeho tvrdenie, že žalobcovi nevznikol nárok
na zaplatenie odvodu dažďovej vody z fakturovanej plochy, pretože z Obchodnej zmluvy č. 211 201853
uzavretej stranami sporu bolo odvolacím súdom nepochybne zistené, že v označenej zmluve bola
zakontrahovaná aj plocha podľa prílohy č. 5, ktorá je namietaná zo strany žalovaného. Keďže podľa
zistenia odvolacieho súdu zo spisového materiálu, k zmene označenej obchodnej zmluvy nedošlo, tak
žalobca postupoval v súlade s § 28 ods. 7 Z.č. 442/2002 Z. z., keď si uplatnil voči žalovanému nárok
na zaplatenie odvodu dažďovej vody aj z tejto plochy.

13. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v
napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.



14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú
právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje
rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické,
presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní
vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v platnom
a účinnom Civilnom sporovom poriadku.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2
CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na
ust. §262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo
na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania priznal v plnom rozsahu.

17. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
podľa ust. §262 ods. 2 CSP.

18. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).