{"guid": "54523e7e-755d-457a-890d-27b1429b9fa8:acd91dd8-6a11-4fc8-8951-b2936bb4f883", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6615214672.2", "spisova_znacka": "43Cob/165/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/165/2017 z 27. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. februára 2018, sp. zn. 43Cob/165/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6615214672.2", "identifikacne_cislo": "6615214672", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Dudič", "sudca_id": 432, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-dudic-432", "datum_vydania": "2018-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-1", "nazov": "§ 458 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-458"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-458"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/acd91dd8-6a11-4fc8-8951-b2936bb4f883", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6615214672.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6615214672.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6615214672.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/165/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615214672
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6615214672.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci
žalobcu WHITEWINE, s. r. o. Bratislava, Púchovská 6, IČO:46 868 810, zastúpeného splnomocneným
zástupcom V.. N. M., X.., bytom C. XX, H. proti žalovanej D. I. - TERMÁL s miestom podnikania Lučenec,
Záhradná 189/22, IČO: 32 600 470, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, AK Trhová 1, 960
01 Zvolen, o zaplatenie 2.083,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 13Cb/228/2015-471 zo dňa 31.augusta 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/228/2015-471 zo dňa 31.augusta 2017 potvrdzuje.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 2.083,20 eur
zamietol a rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v celosti.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 7.10.2015, doručenou súdu dňa 12.10.2015
domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 4.045,50 eur, s tým, že žalovaná, resp.  pôvodný žalovaný 2/
pre svoju činnosť dlhodobo využívajú na parkovanie a podnikateľskú činnosť pozemok parc. č. XXXX/
X, ktorý patrí spoločnosti WHITEWINE, s. r. o. ako aj prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam. Za
využívanie pozemku parc. č. XXXX/X žalovaná doposiaľ nezaplatila žiadnu úhradu. Uviedol, že so
žalovanou 1/ viedol súdny spor predchádzajúci majiteľ nehnuteľnosti spoločnosť REDWINE, s. r. o.,
ktorý neuspel, nakoľko Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 41Cob/138/2012 potvrdil rozsudok
prvostupňového súdu č. k. 14Cb/155/2011-103 zo dňa 21.5.2012, proti ktorým podal mimoriadne
dovolanie generálny prokurátor.  Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3M Obdo 4/2013 zo dňa 30.3.2015
mimoriadne dovolanie odmietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy dovolacieho konania
vo výške 191,--eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že i napriek vyššie uvedeným relevantným
skutočnostiam vtedajší vlastník, t. j. spoločnosť REDWINE, s. r. o., súdny spor prehral, aj keď bolo
preukázané že i napriek tvrdeniam žalovanej, že nevyužíva prístupovú cestu ani nehnuteľnosť, bol
vtedajšiemu vlastníkovi zaslaný list od právneho zástupcu žalovanej na ponuku zriadenia vecného
bremena v prospech jeho klientky. Dňa 30.7.2015 podal pôvodný žalovaný 2/ trestné oznámenie na OO
PZ Lučenec, že „páchateľ mu znemožnil, aby sa dostal k budovám skladu, ktoré má v W. na ulici I.. XX,
a to tak, že na prístupovú cestu odstavil špeciálne vozidlo V. J. W.“,

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/228/2015-413
zo dňa 30.6.2016 zaviazal žalovanú D. I. - THERMÁL povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 2.083,20
eur, v prevyšujúcej časti 1.962,30 eur žalobu voči žalovanej zamietol. V celosti zamietol žalobu voči
pôvodnému žalovanému 2/ Z. I.. Rozsudok v časti zamietnutia žaloby voči pôvodnému žalovanému Z.



I. a vo vzťahu k zamietnutiu žaloby voči žalovanej D. I. - TERMÁL vo výške 1.962,30 eur nadobudol
právoplatnosť dňa 20.7.2016.

4. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.  41Cob/261/2016-47 dňa 31.5.2017 súd v
napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná  zaplatiť žalobcovi sumu 2.083,20 eur
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s vyslovením záväzného právneho  názoru
pre prvostupňový súd  v rozhodnutí naznačenom smere. Odvolací súd preskúmaním odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odôvodnene zákonné požiadavky, ktoré vyžaduje
zákon na odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa, a to ohľadne záveru, že na strane žalovanej došlo
k bezdôvodnému obohateniu práve s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k.
14Cb/155/2011-103 zo dňa 21.5.2012, ktorý v totožnej veci žalobu voči žalovanej zamietol, ktoré
rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom odvolacím a keďže sa jedná
o takmer totožné skutkové konania, je potrebné ak súd prvej inštancie dospeje k inému právnemu
záveru ako súd prvej inštancie v konaní  14Cb/155/2011, aby tento svoj  odlišný právny názor podrobne
zdôvodnil, teda uviedol, z akého dôvodu sa odklonil od právneho názoru vysloveného súdom v konaní
14Cb/155/2011.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovanej a
pôvodného žalovaného 2/, svedkov, spisovým materiálom  zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX  na základe Kúpnej zmluvy z 10.7.2014, a to parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX.XXX m2. Žalovaná
je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, a to parc. č.  XXXX/X . zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX  m2  - oceľový sklad č. X. Parcela č. XXXX/X . vo vlastníctve žalobcu je
užívaná za účelom prístupu k nehnuteľnosti žalovanej  - parc. č. XXXX/X, jedná sa o vyasfaltovanú
plochu čiastočne poškodenú tak, ako to bolo zistené ohliadkami na mieste samom. Za účelom prístupu
k nehnuteľnosti žalovanej  je potrebné využiť predmetnú komunikáciu o dĺžke 280 m a šírke 2 m, t. j.
560 m2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z výpisu zo živnostenského registra žalovanej  zistil, že
predmetom podnikania je aj  maloobchodná činnosť v rozsahu voľných živností, veľkoobchodná činnosť
v rozsahu voľných živností a sprostredkovanie obchodu,  z výpisu živnostenského registra pôvodného
žalovaného 2/ súd zistil, že živnostenské podnikanie obnovil od 12.1.2015 v rozsahu kúpy tovaru za
účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živností
(veľkoobchod).

6. Súd ďalej uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že plocha komunikácie za účelom
využívania prístupu je 560 m2, a že medzi účastníkmi konania právo prechodu cez uvedenú parcelu
nie je žiadnym spôsobom upravené, o čom svedčí aj fakt, že v súčasnosti prebieha konanie o určenie
vecného bremena práva prechodu na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 8C/248/2015.  Súd ďalej
uviedol, že za účelom zistenia, či dochádza k prechodom žalovanej a pôvodného žalovaného 2/ parcelou
žalobcu k bezdôvodnému užívaniu je potrebné posúdiť, či v zmysle § 127 ods. 3 Obč. zákonníka
žalovaná a pôvodný žalovaný  2/ nemajú  zákonné právo v nevyhnutnej miere na tieto pozemky
vstupovať, pokiaľ si to vyžaduje ich údržba a obhospodarovanie. Pôvodný žalovaný 2/ tvrdil, že na
pozemky vstupuje za účelom ich kontroly, nakoľko v minulosti dochádzalo k častým krádežiam a
poškodzovaniu majetku v areáli. Takéto obhospodarovanie by nepochybne bolo možné podriadiť  pod
zákonné ust. § 127 ods. 3 Obč. zákonníka, a v tomto prípade žalobca povinný ako vlastník užívanie
strpieť.

7. V súlade s právne záväzným názorom odvolacieho súdu súd konštatoval, že z predložených dôkazov
zo strany žalobcu nevyplýva, že by došlo k zmene vo vzťahu k žalovanej  D. I. oproti pôvodnému
rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/155/2011-103 a že by žalobca preukázal využívanie
nehnuteľnosti žalovanou na podnikateľské účely a teda skutočnosť, že by týmto využívaním na jej
strane vznikalo bezdôvodné obohatenie, resp. by získala v uvedenom zmysle majetkovú hodnotu
tým, že sa jej zvýšili aktíva alebo neznížili pasíva, hoci by inak, pokiaľ by existoval právny dôvod
plnenia, jej majetkový stav by sa zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musela poskytovať náhradu.
Rovnako ako v konaní sp.zn. 14Cb/155/2011 predložil žalobca listinné dôkazy a poukázal na svedecké
výpovede svedkov, ktorými dostatočne nepreukázal skutočnosť, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila
na úkor žalobcu  a teda, že jeho pozemok na podnikateľské účely  užívala. Z uvedených dôvodov
súd žalobu žalobcu zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno  na preukázanie svojich
tvrdení ohľadom  užívania nehnuteľnosti žalobcu pre podnikateľskú činnosť žalovanou v intenzite nad



rámec jeho povinnosti strpieť obhospodarovanie nehnuteľnosti v zmysle zákonného ust. 127 ods. 3 Obč.
zákonníka.  Žalobcom predložené listinné dôkazy a výpovede ním navrhnutých svedkov  nepreukazujú
zmenu spôsobu užívania nehnuteľnosti žalovanou oproti predchádzajúcemu stavu deklarovanému
prvostupňovým súdom v konaní sp. zn. 14Cb/155/2011, následne potvrdenému odvolacím súdom.
8. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanej,
ktorá bola v konaní úspešná priznal právo na náhradu trov konania v celosti s tým, že o výške náhrady
trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie  žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok
považuje za nezákonný, riadne neodôvodnený a extrémne nespravodlivý.  Súd sa síce riadne
vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu  a pojmom bezdôvodné obohatenie, ale v bode 57 rozsudku
úplne poprel svoje predchádzajúce skutkové a právne  závery  uvedené v rozsudku zo dňa 30.6.2016.
Pôvodný rozsudok bol síce odvolacím súdom zrušený, ale to neznamená, že by došlo k negovaniu
svedeckých  výpovedí a ďalších vykonaných dôkazov. Je nepochybné, že k bezdôvodnému obohateniu
dochádzalo a dochádza a že na úkor žalobcu sa obohacujú žalovaní, či už jednotlivo alebo spoločne.
Bolo preukázané, že žalovaní 1/ alebo 2/ užívajú pozemok  žalobcu nad rámec potreby údržby a
obhospodarovania (str. 13 rozsudku z 30.6.2016). Pôvodne sa žalobca domáhal svojho práva proti
žalovanej 1/, pričom jeho žaloba bola zamietnutá, keďže podľa  súdov žalovaná 1/ nevyužívala
predmetnú komunikáciu. Túto mal užívať jej syn - žalovaný 2/. Následne sa žalobca domáhal svojho
práva aj proti žalovanému 2/ - Z. I., synovi žalovanej 1/, voči ktorému  Okresný súd Lučenec žalobu
zamietol a zaviazal žalovanú 1/. Napokon súd žalobu zamietol celkom a teda v podstate poprel všetky
skutkové zistenia ohľadne užívania pozemku žalobcu na účely činnosti žalovaných. Že nejde iba o
kontrolu, údržbu a obhospodarovanie vkladu žalovanej 1/ je nepochybne preukázané dôkazmi. Súdy v
danom prípade neposkytli žalobcovi ochranu a v podstate doteraz jasne nedeklarovali kto je pasívne
legitimovaný.

10. Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru je podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko
právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou
súdu je v podmienkach materiálneho právneho štátu nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou
ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzenoprávnymi  princípmi. Poukázal na čl. 6 ods. 1 prvej vety
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR
a záverom uviedol, že funkciou súdov a justície všeobecne je poskytovať ochranu práv jednotlivca, v
materiálnom právnom štáte ochranu aj základným právam a slobodám. Vždy je nevyhnutné vychádzať
z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených rozmerom  každej súdom
prejednávanej veci.  Má za to, že je nevyvrátiteľné, že Okresný súd Lučenec zistil a mal preukázané,
že došlo k obohacovaniu jedného z dvoch žalovaných, a to Z. I., pričom sám súd svojvoľne rozhodol
a obžaloby zbavil pána I..  Potvrdením o formalistickom prístupe súdu, čo viedlo k nespravodlivosti je
skutočnosť, že samotný Okresný súd Lučenec na pojednávaní vyjadril nesúhlas s rozhodnutím krajského
súdu, avšak hneď prehlásil, že je bezmocný a viazaný rozhodnutím krajského súdu. Navrhol, aby
odvolací súd zaujal jasný názor vychádzajúci z vykonaných dôkazov kto je pasívne  legitimovaný tak,
aby žalobca mohol svoje práva v právnom štáte účinne uplatniť.

11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla odvolanie podľa ust. § 386 písm. d/ CSP pre absenciu
viacerých obsahových náležitostí  odmietnuť alebo napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. S odvolaním v plnom rozsahu nesúhlasí, je nevecné, nekonkrétne. Žalobca
sa v úvode odvolania opiera o skutkové zistenia súdu prvej inštancie ešte z rozsudku z 30.6.2016,
pričom tento bol už zrušený, teda nie je predmetom odvolacieho prieskumu. Pokiaľ žalobca deklaruje
svoj  „silný dojem zo zaujatosti súdov“, opomína tým ďalšie Ústavným súdom SR  konštatované právne
závery, že ústavné právo účastníka na spravodlivý proces neznamená automaticky jeho právo na
stotožnenie sa súdu s jeho právnym posúdením a dôvodnosťou žaloby vo veci samej. Teda ani právo na
„legitímne očakávanie“ nemožno nevyhnutne stotožniť s vyhovením  žalobe každého. Ďalej uviedla, že
žalobcom poukazované idei spravodlivosti sú rozporuplné pri ich aplikácii účastníkom, ktorého praktiky,
zmeny subjektivity na rôzne s. r. o., prevodov pohľadávok, trestných stíhaní a podobne, ktoré žalovaná
spomenula na poslednom pojednávaní sú zjavne tiež mimo rámca poctivého obchodného styku. V
závere odvolania sám žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie zistil, a mal za preukázané, že prišlo k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného 2/ Z. I., pričom citujem: „súd sám svojvoľne obžaloby
zbavil pána I.“. Ak bol žalobca  názoru o dôvodnosti  žaloby voči žalovanému 2/ mal  podať odvolanie
voči prvému rozsudku okresného súdu z 30.6.2016 čo nepodal, a tým konanie voči žalovanému 2/ je už



právoplatne skončené a nemožno už vec ďalej skúmať. A terajšie odvolanie sa voči odmietnutiu žaloby
voči žalovanej 1/ je v rozpore so skutkovými tvrdeniami žalobcu v odvolaní o obohacovaní sa žalovaného
2/. Poukázala na  to, že súd prvej inštancie bol po predošlom zrušení jeho rozhodnutia viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu podľa §  391 ods. 2 CSP, čo aj zrealizoval. Opačný postup by znamenal
porušenie procesného postupu a možné disciplinárne postihy.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34  zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“)  prejednal odvolanie v rozsahu  danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc
viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval
za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP  odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP  ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
okrem prípadov ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

16.  Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu o
zaplatenie sumy 2.083,20 eur zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania v celosti.

17. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho  súdu došlo k
zopakovaniu alebo doplneniu  dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom
rozsahu  skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191
ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa pôvodne voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/ domáhal
zaplatenia sumy 4.045,50 -eur na tom skutkovom základe, že je vlastníkom  nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXXX  k. ú. W., ulica I., konkrétne parc. č. XXXX/X a ža.lovaná 1/ je majiteľkou nehnuteľností
parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 evidované na LV č. XXXX  stavba oceľový sklad č. X  bez súpisného
čísla, ktorá sa nachádza v areáli bývalej „G.“ parc. č. XXXX/X evidované na LV č. XXXX  s tým, že
pre svoju  činnosť žalovaná 1/, resp. žalovaný 2/ dlhodobo využívajú na parkovanie a podnikateľskú
činnosť  pozemok, ktorý patrí žalobcovi ako aj prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam. Keďže za
využívanie pozemku žalovaný doposiaľ nezaplatil žiadnu úhradu, domáhal sa  žalobca voči žalovaným
1/ a 2/ zaplatenia sumy titulom bezdôvodného obohatenia.

19.  Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 13Cb/228/2015-413 zo dňa 30.6.2016  žalobe v časti vyhovel,
a to voči žalovanej 1/, keď ju zaviazal na zaplatenie sumy 2.083,20 eur, vo zvyšku voči nej žalobu
zamietol  z dôvodu čiastočne  dôvodne vznesenej námietky premlčania, keď priznal žalobcovi nárok
voči žalovanej 1/ titulom bezdôvodného obohatenia len za obdobie od 12.10.2013 do 12.10.2015. Voči
žalovanému 2/ zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

20. Voči tomuto rozsudku Okresného súdu Lučenec podala odvolanie len žalovaná (v tom čase žalovaná
1/), a to v časti výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu2.083,20 eur z dôvodu, že súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a z nich vyvodil nesprávne právne závery.

21.  Odvolací súd uznesením č.k. 41Cob/261/2016- 447 zo dňa 31.5.2017 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a v odôvodnení okrem iného uviedol, že  z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec
č. k. 14Cb/155/2011 zistil, že  Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 14Cb/155/2011-103 zo dňa
21.5.2012 v konaní žalobcu REDWINE, s. r. o. Bratislava (právny predchodca žalobcu WHITEWINE,



s. r. o. Bratislava) proti žalovanej D. I. - TERMÁL so sídlom Lučenec  ( pôvodne žalovaná 1/ v
tomto konaní) o zaplatenie 4.045,50 eur žalobu voči žalovanej zamietol s tým, že „mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že komunikáciou slúžiacu na prístup ku skladu žalovanej využíva najmä jej
syn Z. I., ktorý podľa tvrdení žalobcu ako aj svedkov vykonáva podnikateľskú činnosť. V konaní nebola
preukázaná skutočnosť, že by žalovaná užívala komunikáciu pre účely jej podnikateľskej činnosti. Keďže
majetok žalovanej sa  nezväčšil v priamej súvislosti s využívaním prístupovej komunikácie  a k vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej nedošlo, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol“.

22. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č. k. 41 Cob
138/2012-137 zo dňa 20.2.2013 rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/155/2011-103 zo dňa
21.5.2012 potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania. V odôvodnení
okrem iného odvolací súd uviedol, že  „dospel k rovnakému právnemu názoru ako súd prvého stupňa,
že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal listinnými dôkazmi ani svedeckými výpoveďami, že
žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu tým, že v rozhodnom období užívala jeho pozemok
a prístupovú cestu“. Proti rozsudku Okresného súdu Lučenec z 21.5.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20.2.2013 podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor a
Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3M Obdo 4/2013-189 zo dňa 30.3.2015 mimoriadne dovolanie
odmietol, keď okrem iného uviedol, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd sa dostatočne jasným a
zrozumiteľným  odôvodnením vysporiadal s výsledkami vykonaného dokazovania.

23. Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu  a    (kto je
teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je  rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma bez
právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu  nepatriacich oprávnení a bez toho,
aby sa jeho majetok zmenšil.

24. Odvolací súd zotrváva na svojich záveroch vyslovených v zrušujúcom uznesení č.k. 41Cob
261/2016-447 zo dňa 31.5.2017, v ktorom okrem iného dospel k záveru, že  odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia ( 13Cb 228/2015-413 zo dňa 30.6.2016 ) zákonné požiadavky, ktoré vyžaduje zákon
na odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa, a to  ohľadne  záveru, že na strane žalovanej 1/ došlo k
bezdôvodnému obohateniu,  práve s poukazom na rozhodnutie  Okresného súdu Lučenec č. k.
14Cb/155/2011-103 zo dňa 21.5.2012, ktorý v totožnej veci žalobu voči žalovanej zamietol. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie, ak dospel k inému právnemu záveru ako súd
prvej inštancie v konaní 14Cb/155/2011, aby tento svoj právny záver odlišný od rozhodnutia Okresného
súdu Lučenec v konaní 14Cb/155/2011 podrobne zdôvodnil, teda uviedol, z akého dôvodu sa odklonil
od právneho názoru vysloveného súdom v konaní  14Cb/155/2011.

25. Okresný súd Lučenec po vrátení veci odvolacím súdom a po doplnení dokazovania nezistil, že by
došlo k zmene vo vzťahu k žalovanej D. I. oproti pôvodnému rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č.k.
14Cb/155/2011, teda že by žalobca preukázal využívanie nehnuteľnosti žalovanou na podnikateľské
účely, a  že by týmto využívaním  na jej strane vznikalo bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného dôvodu
súd žalobu voči žalovanej zamietol.

26. Čo sa týka námietky žalobcu uvedenej v odvolaní, že  Okresný súd Lučenec zistil a mal preukázané,
že došlo k obohacovaniu jedného zo žalovaných, a to pána Z. I., pričom  sám súd svojvoľne obžaloby
zbavil pána I., odvolací súd uvádza, že žalobca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
13Cb/228/2015-413 zo dňa 30.júna 2016 v časti výroku, ktorým súd  žalobu o zaplatenie 1.962,30
eur voči žalovanej 1/ zamietol a v časti výroku, ktorým žalobu voči žalovanému 2/ v celom rozsahu
zamietol, odvolanie nepodal, čím rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť  dňa 20.7.2016.  Potom
nemôže žalobca  tvrdiť, že sám súd svojvoľne rozhodol a obžaloby zbavil pána I., keď on sám proti
rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu proti Z. I. zamietol odvolanie nepodal, následkom čoho nemohol
byť rozsudok  v tejto zamietajúcej časti preskúmavaný odvolacím súdom a tým bola žaloba právoplatne
voči žalovanému 2/  zamietnutá. Potom neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že odvolací súd musí zaujať
jasný názor, kto je pasívne legitimovaný tak, aby žalobca mohol svoje práva v právnom štáte účinne
uplatniť, pretože súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal, že
žalovaná sa bezdôvodne obohatila na jeho úkor, teda že jeho pozemok na podnikateľské účely užívala,
s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil.  Aj keď žalobca nebol účastníkom konania  vedeného
na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 14Cb/155/2011, keďže pohľadávku získal  na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky od spoločnosti REDWINE, s. r. o., nepochybne o tomto rozhodnutí okresného



súdu mohol mať vedomosť a ak v tomto konaní bola žaloba voči žalovanej D. I. zamietnutá, mal možnosť
z dôvodu právnej istoty  aj napriek  rozsudku Okresného súdu Lučenec 13Cb/228/2015-413 zo dňa
30.júna 2016 kde súd žalobe voči žalovanej D. I. v časti o zaplatenie 2.083,20 eur  vyhovel, podať
odvolanie v časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol voči Z. I.. V tejto časti rozsudku bol žalobca
neúspešný a ak by podal odvolanie, musel by sa odvolací súd týmto odvolaním zaoberať, čo však už v
tejto dobe nie je možné keďže voči Z. I. bolo konanie právoplatne skončené.

27. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky  žalobcu uvedené v odvolaní nie
sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom
rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

28.  Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú
právnu úpravu, vysporiadal  sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje
rozhodnutie odôvodnil.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP tak,  že žalovaná, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná má voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Rozhodnutie  bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Cb/228/2015", "guid": "575e8428-e59b-4693-adb5-7ce7070c22d9:781ff35b-80bc-49a4-806d-5a2acc9ec05e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "54523e7e-755d-457a-890d-27b1429b9fa8:3e14954c-1076-496a-b839-3819f255b30c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6615214672.2", "spisova_znacka": "43Cob/165/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/165/2017 z 27. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6615214672.2"}, {"guid": "75d6dfa1-5259-4bb7-b9e7-bc69177c8d82:04125d6f-9283-4806-bfce-5a70e4b209a3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6611218473.1", "spisova_znacka": "41Cob/138/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/138/2012 z 19. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-02-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6611218473.1"}, {"guid": "0b20916b-ba93-4eb5-9013-ce57b1195878:c3f5df3c-366b-4ddd-8cc4-779fb721e9d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Cb/228/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 13Cb/228/2015 z 21. 10. 2015", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2015-10-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0b20916b-ba93-4eb5-9013-ce57b1195878:c3f5df3c-366b-4ddd-8cc4-779fb721e9d0"}, {"guid": "86265bd9-d842-4eb7-9154-cc43d430ba37:b2e74606-8aaf-40f2-8a72-d60b4cf90057", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cb/155/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14Cb/155/2011 z 13. 10. 2011", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2011-10-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/86265bd9-d842-4eb7-9154-cc43d430ba37:b2e74606-8aaf-40f2-8a72-d60b4cf90057"}], "citovane_v": []}