{"guid": "7c3fcbcf-8233-4dc0-b998-d26fa2e0d379:da170dd4-8a81-40c0-8947-72b73550cae4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6713010070.2", "spisova_znacka": "4Tos/4/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/4/2018 z 17. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. januára 2018, sp. zn. 4Tos/4/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6713010070.2", "identifikacne_cislo": "6713010070", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2018-01-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 193 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-193"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-193"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da170dd4-8a81-40c0-8947-72b73550cae4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6713010070.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6713010070.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6713010070.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/4/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010070
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6713010070.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci odsúdeného V. Z. za zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a), 4 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
na neverejnom zasadnutí dňa 18. januára 2018 o sťažnosti okresného prokurátora vo Zvolene proti
uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/47/2013 zo dňa 9. 11. 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora vo Zvolene     z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/47/2013 zo dňa 9. 11. 2017 bolo podľa § 50 ods. 4
Tr. zák. vyslovené, že ods. V. Z., nar. XX. X. XXXX sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z
rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 47/2013 zo dňa 27. 1. 2014 osvedčil a súčasne, že
podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom
zasadnutí dospel k záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia viedol riadny
život, napriek spáchaným priestupkom s tým, že priestupky, ktorých sa dopustil, neboli rovnorodého
charakteru ako trestný čin, pre ktorý bol uznaný vinným a odsúdený. Poukazuje potom ďalej na
zhodnotenie osoby odsúdeného probačným a mediačným úradníkom, ktorého vypočul i na verejnom
zasadnutí, pričom z pripojeného probačného spisu sp. zn. 10P 21/2015 vyplýva, že odsúdený v rámci
výkonu dohľadu bol bezproblémový, že probačný dohľad splnil svoj účel a okrem toho odsúdený v
čase probačného dohľadu absolvoval i sociálny výcvik. Vo vzťahu k priestupkom, ktorých sa odsúdený
dopustil v priebehu skúšobnej doby konštatuje, že tieto priestupky spočívali v zlom technickom stave
motorového vozidla, ktorým sa odsúdený denne dopravoval do práce v minulosti. Ďalej tiež prvostupňový
súd konštatuje, že odsúdený na verejnom zasadnutí dňa 9. 11. 2017 predložil poštový ústrižok o realizácii
platby v sume 191,06 eur v prospech spoločnosti Kooperativa, pričom taktiež vkladom cez Slovenskú
sporiteľňu vložil tejto spoločnosti čiastku 247,- eur ako pomernú časť výšky škody z rozsudku Okresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 47/2013, kde bol celkovo zaviazaný spoločne a nerozdielne nahradiť
spôsobenú škodu spolu so spoluobžalovanými E. N. a O. J. vo výške 1 314,18 eur.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť okresný prokurátor vo Zvolene,
ktorý vec dozoroval. V písomných dôvodoch sťažnosti okresný prokurátor uvádza, že je toho názoru,
že povinnosťou odsúdeného bolo uhradiť celú škodu vo výške 1 314,18 eur, nakoľko bol zaviazaný
uhradiť škodu spoločne a nerozdielne s tým, že bolo v jeho záujme splniť podmienky podmienečného
odsúdenia spočívajúce v náhrade škody a to aj vo vzťahu k ostatným odsúdeným, od ktorých si
mohol následne uplatniť pomernú časť náhrady škody v civilnom konaní. Zároveň poukazuje i na počet
spáchaných priestupkov, aj keď na úseku dopravy a jeden priestupok za znečisťovanie verejného
priestranstva. Z uvedených dôvodov preto, podľa jeho názoru, mal prvostupňový súd vysloviť, že
odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život a neplnil uložené povinnosti. Osobitne akcentuje v



tejto súvislosti, že odsúdený mal na uhradenie škody dostatok času, a to tri roky trvania skúšobnej doby,
pričom podaním sťažnosti sa domáha zrušenia uznesenia prvostupňového súdu s tým, aby krajský súd
rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trvaní 3 rokov, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 47/2013 zo dňa 27. 1. 2013 neosvedčil a
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov vykoná s tým, že pre výkon trestu odňatia slobody
odsúdeného zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, alternatívne, aby po
zrušení uznesenia prvostupňového súdu bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby tento vo veci znovu
konal a rozhodol.

Krajský súd na základe podanej sťažnosti v zmysle ust. § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. pri rozhodovaní
o sťažnosti preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal
sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, pričom po postupe v zmysle cit.
ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.

Esenciálnym prvkom pre rozhodnutie, či sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
osvedčil, resp. neosvedčil je skutočnosť, či v priebehu plnenia skúšobnej doby tento viedol riadny
život. Pod vedením riadneho života v skúšobnej dobe treba rozumieť najprv dodržiavanie právnych
noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Znakom riadneho života je
i beztrestnosť, hoci nemusí sa sama o sebe vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny
život a naopak. Jedným zo základných znakov riadneho života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak
podmienečne odsúdený v skúšobnej lehote závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že
spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil. Práve náležité objasnenie
všetkých okolností prípadu, najmä zhodnotenie osoby odsúdeného je rozhodujúce pre posúdenie
otázky, či tento viedol riadny život. Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď v rámci verejného
zasadnutia vypočul probačného a mediačného úradníka k okolnostiam výkonu probačného dohľadu.
Probačný a mediačný úradník na verejnom zasadnutí potvrdil, že odsúdený v rámci výkonu dohľadu
bol bezproblémový, že podľa jeho názoru probačný dohľad splnil svoj účel a okrem toho odsúdený
absolvoval i sociálny výcvik. V kontexte vystúpenia probačného a mediačného úradníka na verejnom
zasadnutí prvostupňový súd zhodnotil i priestupky, ktorých sa odsúdený dopustil v priebehu skúšobnej
doby, pričom tieto priestupky prvostupňový súd zhodnotil tak, že neboli rovnorodého charakteru, ako
trestný čin, za ktorý bol podmienečne odsúdený a s tým, že išlo o priestupky v doprave, ktoré sa týkali
jednak zlého technického stavu vozidla, ako i drobných porušení povinností pri riadení motorového
vozidla. Jedinou okolnosťou, ktorú odsúdený nesplnil v priebehu skúšobnej doby bolo nesplnenie
povinnosti vyplývajúcej z predchádzajúceho rozsudku a to zaplatiť spoločne a nerozdielne škodu s
ostatnými spolupáchateľmi.

V tejto súvislosti krajský súd rovnako ako i prvostupňový súd konštatuje, že odsúdený do rozhodnutia
prvostupňového súdu uhradil pomernú časť výšky spôsobenej škody. Argumentácia okresného
prokurátora uvedená v písomných dôvodoch sťažnosti, že odsúdený neuhradil spoločne a nerozdielne
celkovú výšku škody aj za ostatných spolupáchateľov a že si mal rozdiel uplatniť v občianskoprávnom
konaní vo vzťahu k spolupáchateľom, je síce správna argumentácia, avšak nemožno ju hodnotiť
izolovane v kontexte ďalších okolností týkajúcich sa osoby odsúdeného. Je treba uviesť, že odsúdený
je bez pracovného pomeru, nemá v podstate žiadne finančné prostriedky a preto zaplatenie aspoň časti
spôsobenej škody, ktorá zodpovedá výške jeho podielu, svedčí o tom, že účel trestu sa v zásade naplnil.

Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok
štátneho donútenia. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že trest realizuje svoje
poslanie - ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia (zabránenie páchateľovi páchať
trestnú činnosť), resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti. Aj keď represia a výchova sú z hľadiska účelu trestu veľmi dôležité, nie sú cieľom samy
o sebe, ale sú to prostriedky na dosiahnutie cieľa konečného, ktorým je ochrana spoločnosti pred
kriminalitou.

Zo správy probačného a mediačného úradníka jednoznačne vyplýva, že ods. V. Z. v priebehu výkonu
probačného dohľadu plnil všetky povinnosti a obmedzenia, ktoré mu boli uložené s výnimkou uhradenia
spôsobenej škody. Súd vychádzal preto i Ods. V. Z. takto vykonal až pred verejným zasadnutím,
resp. v jeho priebehu, avšak i táto skutočnosť o tom, že si odsúdený uvedomil možnosť premeny
podmienečného trestu na trest nepodmienečný a aspoň sčasti v pomere k jeho možnostiam uhradil



výšku spôsobenej škody musí nájsť svoj odraz v hodnotení odsúdeného. Súd vychádzal preto i zo
zásady humanity, ktorá je jednou zo zásad trestania páchateľov, kedy treba vziať v úvahu i princíp
úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu
účelu trestu prispieva i preventívne pôsobenie, keď v danom prípade hrozba premeny trestu donútila
odsúdeného zaplatiť aspoň svoj podiel, hoci je tento nemajetný a nemá v podstate žiadny príjem. Keďže
trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ a má prispieť k polepšeniu,
náprave páchateľa, krajský súd konštatuje, že v danom prípade bol cieľ trestného konania dosiahnutý,
že odsúdený zaujal k spáchaniu trestnej činnosti sebakritický a kajúcny postoj a jeho osoba dáva zatiaľ
záruky, že je možné ho napraviť a to vzhľadom i na jeho vek, sociálne prostredie, v ktorom žije a že i
toto dobrodenie súdu ho povedie k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát krajského súdu považoval sťažnosť okresného
prokurátora vo Zvolene síce za formálno-právne správnu, ale nedôvodnú a preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8T/47/2013", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}