{"guid": "299fc882-5661-43a6-8107-0573c341f80d:2834e695-19eb-4ec3-8f44-2486a0c1fd22", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6713201455.1", "spisova_znacka": "17Co/476/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/476/2016 z 30. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. januára 2018, sp. zn. 17Co/476/2016, ECLI:SK:KSBB:2018:6713201455.1", "identifikacne_cislo": "6713201455", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Róbert Urban", "sudca_id": 182, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-robert-urban-182", "datum_vydania": "2018-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2834e695-19eb-4ec3-8f44-2486a0c1fd22", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6713201455.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6713201455.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6713201455.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/476/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713201455
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6713201455.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava 29, 826 58 , IČO: 36 062 235,
zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mišurom, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovaným
X/Ladislavovi F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpeného advokátkou JUDr.
Martou Ivaničovou, Dolná 62, 974 01 Banská Bystrica, 2/ H. Q., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX
XX M. a 3/ H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/XX, N. nad M., o zaplatenie 268.382,99 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 9C/164/2013 -
469 zo dňa 06.09.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/                          n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v druhom rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 268.382,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy
268.382,99 Eur od 06.04.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok),
žalobu voči žalovaným v prvom a treťom rade zamietol (druhý výrok), žalobcovi priznal náhradu trov
konania od žalovaného v druhom rade vo výške 100 % (tretí výrok), žalovanému v prvom a v treťom
rade priznal od žalobcu náhradu trov konania vo výške po 50 % (štvrtý a piaty výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca je právnickou osobou, zriadenou zákonom č.381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte aj „z.č.381/02001 Z.z.\" alebo „zákon o PZP\");
žalovaný v 1. rade je fyzická osoba a držiteľ osobného motorového vozidla VAZ XXXX EČV: BR XXX AR
(ďalej aj „osobné motorové vozidlo\" alebo „OMV\"), ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda; pôvodný
držiteľ vozidla D. M. previedol držbu, resp. vlastnícke právo k vozidlu na žalovaného v 1.rade pred
vznikom dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti kúpnou zmluvou zo dňa 22.02.2009; žalovaný v 2.
rade je fyzická osoba, vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalobca sa
pôvodne svojou žalobou zo dňa 31.03.2013 domáhal voči žalovaným 1, 2 zaplatenia sumy 915,87 Eur s
príslušenstvom; zmenou žaloby zo dňa 05.02.2015 žiadal, aby súd pripustil do konania aj žalovaného v 3.
rade ako prevádzkovateľa OMV, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a rozšíril žalobu, keď žiadal
priznať od žalovaných sumu 268.382,99 Eur; uviedol, že v dňoch 29.11.2012 a 31.01.2013 z poistného
garančného fondu vyplatil poškodenému poistné plnenie vo výške 268.382,99 Eur, preto žiadal túto
sumu priznať od žalovaných.
Dňa 11.04.2009 zavinil vodič - žalovaný v 2. rade dopravnou nehodou predmetným vozidlom vznik ujmy
na zdraví maloletému H. Q.; predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené
proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z §3 ods. 1 z.č. 381/2001 Z.z., preto žalobcovi vznikla v
zmysle  §24 ods. 2 písm. b) citovaného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a to v žalovanej výške.



Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody
voči zodpovedným subjektom na žalobcu; ide o zákonný prechod práva podľa §24 ods. 7 z.č. 381/2001
Z.z. v platnom znení. Podľa  §4 ods. 1 zákona o PZP sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danom prípade sa poistenie
zodpovednosti vzťahovalo na zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla, ale aj na vodiča, pretože
ide o dva odlišné subjekty. Žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu podľa §427 a nasledujúcich
zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ\") ako prevádzateľ OMV za škodu, vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalovaný v 2. rade ako vodič zodpovedá podľa §420
ods. 1 OZ za škodu, spôsobenú porušením právnej povinnosti.
Žalovaný v 1. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu, pretože v spore bolo preukázané, že D. M.,
ktorý bol vedený ako vlastník OMV, ako svedok na pojednávaní priamo povedal, že kúpna zmluva bola
podpísaná až dodatočne v roku 2011; v čase dopravnej nehody nebol držiteľom, ani prevádzateľom, ani
vlastníkom osobného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda; v čase dopravnej
nehody nemal ani právnu ani faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom. Priznal, že
predmetné OMV na základe ústnej dohody bez akejkoľvek písomnej zmluvy alebo inej listiny prevzal
v zimných mesiacoch v rokoch 2007 od D. M. do držby, ale používal ho len do augusta 2008, kedy ho
odovzdal výmenou za iné osobné motorové vozidlo značky Favorit bez toho, aby písomne vykonali o
tomto právnom úkone akýkoľvek záznam, osobe zo N. nad M. a to H. Q., žalovanému v 3. rade. Túto
výmenu sprostredkoval N. W.. Až s odstupom času niekedy v zime 2011 sa uňho zastavil D. M., ktorý
mu predložil na podpis čisté nevyplnené tlačivo s označením kúpna zmluva s tým, že on tento dokument
neskôr vyplní s tvrdením, že tento dokument potrebuje k poisteniu spätne k nejakým podlžnostiam
poistného. Žalobu voči nemu žiadal zamietnuť, pretože žalobca neuniesol voči nemu dôkazné bremeno;
poukázal na výpovede svedkov W., M., ale aj žalovaného v 3. rade.
Žalovaný v 2. rade priznal, že pred dopravnom nehodou si auto požičal od svojho strýka P. Q.,
skontroloval doklady, bola tam biela aj zelená karta od poisťovne, emisná aj technická kontrola; auto si
požičal len na ten jeden deň. Pri vychádzaní z S. do M. spolu s maloletým synom pri výjazde z vedľajšej
cesty si zrejme nevšimol auto, ktoré doňho potom narazilo. Po nehode z auta vystúpil a dával synovi
prvú pomoc; po príchode polície súhlasil s tým, aby si z auta zobrali papiere, ktoré mu vrátili po dvoch
týždňoch; potom on vrátil auto aj s dokladmi späť strýkovi. Priznal, že spôsobil túto dopravnú nehodu;
strýko mu spolu s papiermi dal aj technický preukaz; nepamätal si však, na aké  meno bol vystavený.
Bezprostredne po dopravnej nehode túto škodovú udalosť nahlásil poisťovni Kooperativa; keď mu dával
strýko P. Q. papiere, dával mu aj doklad, že toto motorové vozidlo má uzatvorenú zákonnú poistku.
Žalovaný v 3. rade, ešte ako svedok, na pojednávaní dňa 22.01.2015 uviedol, že prišiel za ním žalovaný v
1. rade spolu so N. W. s tým, že by si chceli vymeniť auto, Ladu 1200 s jeho Škodou Favorit, s čím súhlasil;
vymenili si kľúče aj papiere. Chápal to tak, že jeho auto už ostáva žalovanému v 1. rade a auto, ktoré
priniesol žalovaný v 1. rade, ostane jemu; on toto auto nepoisťoval, myslel si, že je poistené. Dovtedy
sa so žalovaným v 1. rade nepoznali. Žalovaný v 1. rade nikdy za ním neprišiel, že by chcel auto vrátiť,
ani sa nijako finančne nevysporiadali. Mal doklady od auta, bol tam technický preukaz, emisná kontrola
aj poistka: vedel o tom, že tam boli ústrižky z poistky, ale či bola táto poistka platná, neskontroloval.
Auto nepoužíval. Ladu potom daroval svojmu kamarátovi, ktorý bol chorý a potreboval auto za účelom
návštev lekára, dnes nebohému P. Q., ktorý si ho odviezol preč. Pri prevode Lady na P. Q. nebol nikto
okrem nich dvoch prítomný. Vie o tom, že týmto autom bola neskôr spôsobená dopravná nehoda P.
synovcom. Svedok, už neskôr ako žalovaný v 3. rade uviedol, že sa vo veci cíti byť nevinný, pretože on
dopravnú nehodu nespôsobil; zotrval na tom, že on auto daroval P. Q., v súčasnosti nebohému. Auto
pri darovaní nebolo po havárii, bolo funkčné, on ho nepotreboval; žiadne plnenie za to nedostal; ako s
ním sused naložil, vedomosť nemal.
Súd prvej inštancie z fotokópie kúpnej zmluvy zo dňa 22.02.2009 konštatoval, že túto mali uzatvoriť ako
predávajúci D. M. a kupujúci žalovaný v 1. rade, predmetom kúpy malo byť motorové vozidlo VAZ biela
farba za sumu 100,- Eur; z výpisu z Centra evidencie motorových vozidiel vyplýva, že u motorového
vozidla VAZ 2101 bol vedený od 22.12.2008 ako budúci vlastník aj držiteľ D. M..
Z informácie o dopravnej nehode Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žiar nad Hronom vyplýva,
že dopravnú nehodu dňa 11.04.2009 spôsobil vodič bez vplyvu alkoholu H. Q., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý viedol osobné motorové vozidlo značky VAZ 2101 EVČ: BR XXX AR tak, že nerešpektoval zvislú
dopravnú značku „Daj prednosť v jazde\" a z vedľajšej cesty vošiel na hlavnú cestu, pričom nedal
prednosť v jazde vozidlu značky Škoda Felícia EVČ: PD XXX CS, následkom čoho došlo k dopravnej
zrážke motorových vozidiel a jeho maloletý syn H. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorého viezol vo vozidle ako
spolujazdca, utrpel ťažký úraz -  vnútro lebečné poranenie, zlomeninu hlavovej kosti vľavo s dobou
liečenia, ktoré stále trvá.



Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group predmetné motorové vozidlo evidovala pod PZ č.
6550535875, pričom poistná zmluva bola platná od 22.12.2008 do 22.01.2009; pre neplatenie poistného
došlo ku stornovaniu zmluvy.
Okresný súd, vychádzajúc z §3 ods.1, §4 ods. 1, §24 ods.2,7 z.č. 381/2001 Z.z., §420 ods.1, §427
ods.1,2 OZ vo veci samej uzavrel, že vykonaným dokazovaním bolo v spore jednoznačne preukázané,
že dňa 11.04.2009 žalovaný v 2. rade ako vodič  OMV zavinil dopravnú nehodu, následkom ktorej
došlo ku zraneniu žalovaného v 2. rade ako aj jeho maloletého syna H. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
utrpel viaceré zranenia, bol dlhodobo liečený a ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody za liečenie
aj za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na žalované motorové vozidlo bola uzatvorená poistná
zmluva č. 6550535875 D. M. so začiatkom poistenia 22.12.2008 na dobu neurčitú, avšak poisťovňou
(Kooperativa a.s. Vienna Insurance Group) v dôsledku neuhradenia poistného poistnú zmluvu ku dňu
22.01.2009 stornovala; na vozidlo nebolo uzatvorené iné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Z garančného fondu preto poškodenému H. Q. z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia vyplatila náhradu škody Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
ktorá v rámci vyúčtovania požiadala žalobcu o refundáciu vzniknutých nákladov (plnenie) z garančného
fondu žalobcu. Dňa 31.01.2013 bolo vyplatených 88.744,40 Eur, dňa 31.01.2013 aj 178.722,72 Eur,
bolo preplatené liečenie vo výške 915,87 Eur (výpis z účtu žalobcu z novembra 2012 a z januára
2013). Žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla na pojednávaní uznal, že v čase dopravnej nehody
OMV viedol a dopravnú nehodu zavinil, preto ho súd podľa §420 ods. 1 OZ ako vodiča predmetného
motorového vozidla zaviazal na náhradu vzniknutej škody v celej výške aj s úrokmi z omeškania od
06.04.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po vyhotovení zmeny návrhu na začatie konania.
Voči žalovaným 1/a 3/, ktorí ako prevádzatelia OMV zodpovedajú za škodu, vyvolanú osobitnou
prevahou prevádzky motorového vozidla, súd v konaní zisťoval, kto v rozhodnom čase, teda dňa
11.04.2009, bol prevádzateľom motorového vozidla. Bolo preukázané, že žalovaný 1/ sa stal vlastníkom
aj prevádzateľom motorového vozidla na základe zmluvy, ktorú uzatvoril s D. M., vzájomne si niekedy
v roku 2008 vymenili svoje motorové vozidlá tak, že žalovaný 1/odovzdal D. X/. svoje motorové vozidlo
značky Favorit a D. M. odovzdal žalovanému 1/motorové vozidlo VAZ 2101 EČV: BR XXX AR.; tieto
skutočnosti potvrdil okrem žalovaného 1/ aj svedok D. M. i svedkyňa F. F.. Vlastníkom a prevádzateľom
OMV sa na základe takejto zámennej zmluvy stal žalovaný 1/. Do spisu predložená kúpna zmluva na
uvedené motorové vozidlo medziXM. ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim bola podpísaná
dodatočne až po troch rokoch od výmeny vozidla (v tom čase mal D. M. zaplatiť zákonnú poistku a mal
predložiť buď technický preukaz alebo kúpnu zmluvu).
OMV teda nebolo v skutočnosti odpredané na základe kúpnej zmluvy, pretože táto bola uzatvorená až
dodatočne niekoľko rokov potom, ako žalovaný 1/ a D. M. uzatvorili zámennú zmluvu. Žalovaný 1/ si
toto motorové vozidlo vymenil so žalovaným 3/; vlastníkom a prevádzateľom motorového vozidla po
žalovanom 1/ sa stal žalovaný 3/, ktorý ho daroval svojmu susedovi P. Q.. Tento ho požičal svojmu
synovcovi, žalovanému 2/. Žalovaný 2/ však nebol prevádzateľom motorového vozidla, pretože vozidlo
mal požičané iba na určitý čas a mohol ho používať len prechodne. Súd žalobu voči žalovaným
1/, 3/ zamietol, pretože žalobca nepreukázal, že by práve títo žalovaní mali byť prevádzateľmi tohto
motorového vozidla.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
súdneho poriadku (ďalej aj „C.s.p.\") a vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore voči žalovanému 2/ mu
priznal náhradu trov konania voči žalovanému 2/ vo výške 100 %.
Podľa §257 C.s.p. (výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa) súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania žalovaných 1/,3/ voči žalobcovi.
U žalovaného 1/ prihliadol na skutočnosť, že v čase podania žaloby podľa dostupných informácií pre
žalobcu, ktorý vyplynuli tak z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 22.02.2009,  ako aj z výpisu z centrálnej
evidencie motorových vozidiel, bol vlastníkom a prevádzateľom tohto motorového vozidla žalovaný
1/; bolo povinnosťou žalovaného 1/, pokiaľ motorové vozidlo previedol na žalovaného 3/, ohlásiť túto
skutočnosť na príslušné policajné oddelenie; túto povinnosť si žalovaný 1/ nesplnil. Až v priebehu
konania sa žalobca dozvedel, že žalovaný 1/ motorové vozidlo previedol na žalovaného 3/; následne
na to žalobca mohol zobrať svoju žalobu späť voči žalovanému 1/, čo však neurobil a žalovanému 1/
naďalej vznikali trovy konania. Z týchto dôvodov súd priznal žalovanému 1/ od žalobcu nárok na náhradu
trov konania iba vo výške 50 %.
Obdobne, aj pokiaľ sa týka trov konania medzi žalobcom a žalovaným 3/, z vykonaného dokazovania
sa síce žalobca mohol domnievať, že žalovaný 3/ bol v rozhodnom čase vlastníkom a prevádzateľom
motorového vozidla, avšak v priebehu sporu mohol zistiť, že v čase dopravnej nehody už bol vlastníkom
a prevádzateľom motorového vozidla niekto iný (P. Q.). Napriek tejto skutočnosti naďalej na svojej



žalobe voči žalovanému 3/  zotrval. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu, že až v priebehu konania
sa ozrejmili skutočnosti ohľadne skutočného vlastníctva a prevádzateľa motorového vozidla v čase
dopravnej nehody, súd priznal žalovanému 3/ náhradu trov konania od žalobcu len vo výške 50 %.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.     Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie žalovaný 1/. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal mu
náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Oznamovaciu povinnosť o držbe a vlastníctve
OMV si splnil, o čom predložil ku odvolaniu doklady.
3.     Krajský súd, ako súd odvolací (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1,2 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa §387 ods.1,2
C.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

4. Podľa § 387 ods.1, 2, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5.     Odvolací súd, súc v zmysle §380 C.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného 1/, ako aj procesný postup súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám,
ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§380 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru, že okresný súd
rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie aj dostatočne a riadne právne odôvodnil; krajský súd sa
stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie.

6.      Odvolanie nie je dôvodné.
Z vyššie uvedených skutočností a zo spisového materiálu vyplýva, že v priebehu celého sporu súd
prvej inštancie ustaľoval okruh účastníkov (strán sporu); žalobca postupne upravoval žalobu vo výške
predmetu sporu, ale aj ohľadom sporových strán. Až vykonaným dokazovaním bolo zistiteľné, kto v čase
dopravnej nehody bol vlastníkom a držiteľom OMV, ktorým bola nehoda, a teda aj škoda maloletému
poškodenému, spôsobená. Okresný súd zrozumiteľne a podrobne tieto skutočnosti v odôvodnení
uznesenia ozrejmil a o trovách konania aj správne rozhodol. Odvolací súd len dodáva, že až do
rozhodnutia okresného súdu vo veci samej neboli jednoznačne zrejmé prevody osobného motorového
vozidla a žalobca nemohol mať vedomosť - a to aj vďaka správaniu žalovaného 1/ - či aj tento žalovaný
(v prvom rade) nezodpovedá za škodu.

7.       Z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanej veci  nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie
uznesenia okresného súdu. Preto, považujúc uznesenie súdu prvej  inštancie za správne v plnom
rozsahu, ho v zmysle §387 ods.1,2 C.s.p. potvrdil.

8.      Žalobca, úspešná strana v odvolacom konaní, si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu zo spisu
nevyplývajú. O trovách konania pred odvolacím súdom potom krajský súd rozhodol tak, že v zmysle
§255 ods. 2, §262 ods. 1 C.s.p. žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému
2/ nepriznal.

9.     Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/164/2013", "guid": "73aff16e-4860-4eb2-ac92-02d4c18b6b88:215c0eca-7c47-4153-86f5-5add555b8a14", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "299fc882-5661-43a6-8107-0573c341f80d:c6bc5190-3432-40c4-adfb-3b15abc1129a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6713201455.1", "spisova_znacka": "17Co/476/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/476/2016 z 30. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6713201455.1"}]}