{"guid": "7bde8e78-2e7c-4d67-8cb5-766d47c45c32:d0e4c9da-6f79-43fb-b3f8-21e228bc8464", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6718010066.2", "spisova_znacka": "3To/111/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/111/2018 z 23. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. októbra 2018, sp. zn. 3To/111/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6718010066.2", "identifikacne_cislo": "6718010066", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Bodnárová", "sudca_id": 119, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-bodnarova-119", "datum_vydania": "2018-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0e4c9da-6f79-43fb-b3f8-21e228bc8464", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6718010066.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6718010066.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6718010066.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/111/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010066
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6718010066.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného S. Q. na verejnom
zasadnutí dňa 24. októbra 2018, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm.b)
Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 09.05.2018, sp.zn.
1T/4/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného S. Q.  z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 09.05.2018, sp.zn. 1T/4/2018 bol obžalovaný
S. Q., v konaní proti ušlému, uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy  podľa § 207 ods.
2, 3 písm.b) Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr.zák.  na tom skutkovom základe, že
aj napriek tomu, že mu bola rozsudkom Okresného súdu Zvolen, č.k. 5P/233/2004-123 zo dňa
12.01.2005, právoplatným dňa  02.04.2005, uložená povinnosť prispievať zvýšeným výživným na mal.
S. S., nar. XX.XX.XXXX, a to sumou 1.000,- Sk (33,19 Eur) mesačne počnúc dňom 01.01.2004 vždy do
15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa H.  S., nar.  XX.XX.XXXX vo L., si túto svoju zákonnú
povinnosť v mieste trvalého bydliska, okres G. G., v meste L., okres L. a na iných miestach v období od
01.06.2004 do 09.05.2018 riadne a včas úmyselne neplnil, v dôsledku čoho bolo oprávnenej v období od
01.05.2005 do 31.07.2012 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen vyplácané náhradné výživné,
pričom nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani iných štátnych sociálnych dávok, nebol evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky v nezamestnanosti, avšak na výživné nezaplatil ani
pomernú čiastku, čím mu voči oprávneným
- H. S., nar.  XX.XX.XXXX vo L., trvale bytom L., ul. A.. M. č. XX, za obdobie od  01.06.2004 do 30.04.2005
a následne od  01.07.2008 do 09.05.2018 vznikol dlh na výživnom vo výške  4.281,51 Eur,
- ÚPSVaR Zvolen, J. Jiskru č. 6, Zvolen, za obdobie od 01.05.2005 do 30.06.2008 vznikol dlh na
výživnom vo výške 1.261,22 Eur.

Za to mu bol uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr.zák.,  § 38 ods. 2, 4, 8
Tr. zák., § 46 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace nepodmienečne. Podľa  §
48 ods.  2 písm. b) Tr.zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.
Treba zdôrazniť, že proti obžalovanému  sa trestné konanie viedlo ako proti ušlému (§ 358 a nasl. Tr.por.)
najprv na základe opatrenia samosudcu okresného súdu a následne, pokiaľ ide o odvolacie konanie, na
základe opatrenia predsedu senátu krajského súdu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote  odvolanie obhajca obžalovaného, ktorý mal rovnaké
práva ako obžalovaný, a to proti výroku o treste písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
25.05.2018,  ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 01.09.2018.



Poukázal na to, že trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom je neprimerane prísny z viacerých
dôvodov. Okresný súd sa vôbec nevysporiadal s možnosťou podmienečného odkladu výkonu uloženého
trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, aj keď na to boli splnené podmienky v zmysle ust.  §
51 Tr.zák. Obžalovaný síce bol v minulosti súdom trestaný a naposledy mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody, avšak stalo sa tak ešte v roku  2010, odkedy už uplynula značná doba.

Trest odňatia slobody je univerzálny druh trestu, ale zároveň aj najprísnejší, ktorý najciteľnejšie zasahuje
do práv a slobôd odsúdeného. V hierarchii trestov by sa mal ukladať ako ultima ratio, čiže len vtedy,
keď iné, miernejšie druhy trestov, nestačia na dosiahnutie účelu trestu alebo v typovo najzávažnejších
prípadoch.

Vzhľadom  k tomu navrhol, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste z
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť konania a postupu prvostupňového súdu s tým, aby napadnutý
rozsudok vo výroku o treste zrušil a rozhodol vo veci rozsudkom  podľa  § 322 ods.  3 Tr.por. sám
tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody, výkon ktorého mu podmienečne odloží za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním a zároveň mu ustanoví primeranú skúšobnú dobu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania podaného  obžalovaným
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste,
proti ktorému odvolateľ podal odvolanie a zistil, že toto nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o otázku viny, okresný súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní ustálil skutkový
stav tak, ako je vyššie uvedený a  uznal obžalovaného za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr.zák. Keďže výrok o vine
nebol napadnutý odvolaním ani jednou z oprávnených procesných strán, tento po uplynutí zákonnej
lehoty stanovenej Trestným poriadkom,  nadobudol právoplatnosť a odvolací súd preto nepreskúmaval
jeho zákonnosť a odôvodnenosť.
Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s
výrokom prvostupňového súdu, ktorý mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace a na
jeho výkon ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, pričom  v podrobnostiach poukazuje
na odôvodnenie rozsudku na stranách č. 5 a 6. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na
ktoré bol podľa Tr.zák. povinný prihliadnuť,  v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr.zák. vzal do úvahy spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, zhodnotil
aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Správne konštatoval, že u obžalovaného
neexistuje ani jedna poľahčujúca okolnosť, naproti tomu obžalovanému priťažovala jedna okolnosť, a
to, že už bol za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm. m Tr.zák.). Keďže pomer priťažujúcich okolností
prevažoval nad poľahčujúcimi  (1:0), zvyšovala sa dolná  hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu (ust. § 38 ods. 4, 8 Tr.zák.), teda súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na
2 roky a 4 mesiace až 5 rokov. Zákonné a primerané bolo uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému
na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 2 rokov a 4 mesiacov, prihliadajúc na všetky
vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti.
Dôvodné je aj konštatovanie okresného súdu, že nebolo namieste  výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odložiť za súčasného uloženia probačného dohľadu tak, ako sa toho domáhal
obžalovaný. K jeho  odvolacím námietkam krajský súd považuje za potrebné uviesť, že na jednej strane
možno síce akceptovať tvrdenie obžalovaného vyznievajúce v jeho prospech, že od jeho posledného
odsúdenia už uplynula dlhšia doba, približne 8 rokov. Na druhej strane však nemožno opomenúť, že
posledný trest odňatia slobody (tretie odsúdenie uvedené v odpise registra trestov) uložený mu trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa  06.09.2010, sp. zn. 5T/131/2010, právoplatným dňa
21.09.2010 vo výmere 1 rok nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený do II. nápravnovýchovnej
skupiny, doposiaľ nevykonal, teda v danom prípade jednoznačne nedošlo k naplneniu účelu trestu tak,
ako to vyplýva z ust. § 34 ods.  1 Tr.zák., a taktiež to svedčí o jeho benevolentnom postoji k výkonu
uloženého trestu. Podstatnou bola aj dĺžka trvania protiprávneho konania zo strany obžalovaného v
danom prípade, približne 14 rokov, ktorá sa síce premietla do sprísnenej právnej kvalifikácie skutku,
ktorý mu bol kladený za vinu, avšak výrazným spôsobom presiahla minimálnu dobu, ktorá postačuje
na to, aby išlo o závažnejší spôsob konania podľa ust. § 138 písm. b) Tr.zák., t.j. po dlhší čas. Naviac
vyživovaciu povinnosť si neplnil ani čiastočne, čo tiež svedčí o jeho zápornom vzťahu a postoji k tejto
zákonnej povinnosti.
Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil podľa §
48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným  stupňom stráženia,



keďže tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (prvé a druhé odsúdenie uvedené v odpise registra
trestov).
Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie
účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu aj prvky represie, ako aj prvky individuálnej a
generálnej prevencie a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4
Tr.zák., ako aj ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným
ustanovením Tr.por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/4/2018", "guid": "2511ff86-cff5-40f8-83a1-4c42acb13234:a25ec822-f39c-4336-ba8d-5d289d515e02", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}