Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/128/2018 z 21. 6. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. júna 2018, sp. zn. 2CoE/128/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6815202425.1
Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/128/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6815202425.1 | 2018-06-21 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, § 161 ods. 1 CSP, § 382 CSP, § 378 ods. 1 CSP, § 63 CSP, § 62 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35493efc-2327-4ede-9c8d-04132daacae5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6815202425.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/128/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815202425
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6815202425.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému:
Z. G., nar. XX. Z. XXXX, zomr. dňa XX. J. XXXX, naposledy bytom I. XX, XXX XX I., o vymoženie 945,56
Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 5Er/354/2015-39
zo dňa 17. júla 2017 takto

r o z h o d o l :

Exekučné konanie z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 5Er/354/2015-39 zo dňa 17. júla 2017 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 27. apríla 2015 bola
exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi dňa 30. marca
2015. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. pod sp. zn. IA-C/0214/0825 zo dňa 02. apríla 2014. K
vydaniu exekučného titulu došlo z dôvodu porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na
základe Zmluvy o osobnom účte č. XXXXXXXXXX  uzatvorenej dňa                27. septembra
2010 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Exekučný súd posúdil Zmluvu ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 a nasled. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu,
ktorou sa právny predchodca oprávneného spoločnosť Poštová banka, a.s. ako dodávateľ zaviazal
poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s
odplatou. Právny predchodca oprávneného uzatváral Zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Z obsahu spisu nevyplývalo, že by povinný pri uzatváraní Zmluvy konal v súvislosti s predmetom
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda bol spotrebiteľom. Zo znenia Zmluvy navyše
vyplývalo, že sa jedná o typicky adhéznu zmluvu, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne
a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky
ich realizácie. Je teda zrejmé že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a vzájomný vzťah oprávneného a
povinného je spotrebiteľský v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý treba podriadiť pod právny režim
ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Exekučný súd po preskúmaní predmetnej Zmluvy
s VOP zistil, že obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorou je rozhodcovská doložka upravená v bode
10.2.2. VOP. Podľa bodu 10.2.2. Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa
riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní
Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho



Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b)
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú
platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3.
VOP ak Klient najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne
oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Podľa bodu 10.2.6.
Banka a klient sa dohodli, že odstúpenie od Zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú
súčasťou Zmluvy uzavretej medzi Bankou  a Klientom. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňovala voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Exekučný súd uviedol, že sa jedná o značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov Zmluvy, keďže sú obmedzené práva spotrebiteľa, resp. možnosť jeho obrany
či voľby. V danom prípade Zmluva priznáva spotrebiteľovi malý okruh práv, nakoľko podľa rozhodcovskej
doložky, ak podá dodávateľ žalobu na rozhodcovskom súde, je založená právomoc rozhodcovského
súdu, čiže spotrebiteľ po podaní žaloby dodávateľom už nemá možnosť podať žalobu na všeobecný súd.
Rozhodcovská doložka ďalej nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale
na začiatku zmluvného vzťahu, pričom spotrebiteľovi bola v zmysle bodu 10.2.6. VOP dokonca odňatá
možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky v primeranej lehote po uzavretí záväzkového vzťahu. Hoci
znenie rozhodcovskej doložky tak ako je dojednaná v bode 10.2.2. VOP doslovnému zneniu § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka neodporuje, svojimi dôsledkami však berie spotrebiteľovi možnosť
voľby riešenia sporu, resp. možnosť jeho obrany na všeobecnom súde. Podaním žaloby dodávateľa po
vzniku sporu na rozhodcovský súd stratil spotrebiteľ právo podať žalobu na súd Slovenskej republiky.
Vzhľadom na skutočnosť, že spor zo Zmluvy sa týkal neplnenia záväzku spotrebiteľom riadne a včas,
žalobu logicky podával dodávateľ a ten mal možnosť výberu riešenia sporu a tým spotrebiteľ ako slabšia
zmluvná strana sa musel podriadiť konaniu na rozhodcovskom súde, ktorý si podaním žaloby zvolil
dodávateľ. Z uvedeného je zrejmé, že spotrebiteľ mal síce možnosť vybrať si medzi rozhodcovským
a všeobecným súdom, ale podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa
a spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čiže konanie pred rozhodcom nie je
v danom prípade výsledkom dohody účastníkov, ale výsledkom jednostranného postupu jedného z
účastníkov a to výlučne veriteľa. Povinnému nebola predložená samostatná rozhodcovská zmluva,
ktorej hlavným predmetom by bolo dojednanie právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie a
rozhodovanie prípadných vzájomných sporov zo záväzkového vzťahu, ale len rozhodcovská doložka.
Túto doložku exekučný súd navyše nepovažoval za individuálne dojednanú, nakoľko sa nachádzala
vo VOP, s ktorými sa povinný mohol oboznámiť pred podpisom Zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich
obsah. Spotrebiteľovi bola daná len akási možnosť od vopred nanútenej rozhodcovskej doložky odstúpiť.
Nakoľko ale rozhodcovská doložka nikdy nebola dojednaná v súlade so zákonom, spotrebiteľ od
takéhoto od počiatku neplatného dojednania ani odstúpiť nemohol. Rozhodcovská doložka je podľa
exekučného súdu neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko
dojednanie rozhodcovskej doložky v Zmluve je neprijateľnou podmienkou a je v rozpore s ustanoveniami
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, považuje sa takáto rozhodcovská doložka od počiatku za absolútne
neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodca si nemohol v rozhodcovskom konaní
založiť právomoc na rozhodovanie sporu na základe neplatného dojednania a rozhodcovský súd nemal
legitimitu vydať exekučný titul. Vychádzajúc z uvedeného rozhodca po preverení rozhodcovskej doložky
nemal v predmetnej veci konať a rozhodnúť, nakoľko nemal právomoc. Rozhodca však napriek tomu
vo veci konal a vydal exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. Takýto rozhodcovský rozsudok vydaný
orgánom bez právomoci je ale nulitným právnym aktom, čo znamená, že neexistuje vykonateľné
rozhodnutie ako základný predpoklad pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a začatie samotnej
exekúcie. Exekučný súd preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený  odvolanie.
Oprávnený namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Podľa jeho názoru exekučný súd zaťažil konanie
vadami podľa uvedených ustanovení CSP tým, že prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o
vydanie poverenia skúmaním iných listín, ako to pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Exekučný súd nemá podľa právneho predchodcu oprávneného zákonné oprávnenie skúmať
iné listiny, napr. Zmluvu, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Zakladať oprávnenia štátnemu orgánu
nie je podľa jeho názoru možné len na základe judikatúry Najvyššieho súdu SR, či dokonca súdnej



praxe, ktorá je navyše nejednotná, keďže v takom prípade by stratil význam zákonodarný orgán,
ktorého právomoc si uzurpovali súdne orgány. Postup súdu, ktorý je mimo hraníc zákona, zasahuje
aj do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, nakoľko účastník konania nemôže jednoznačne
predpokladať, ktoré normy súd v jeho veci bude aplikovať a ktoré dôkazy vykonávať. Ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne
príslušný vo veci konať, či už ako súd  vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom
prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému
súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie
svedčia jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu.
Exekučný súd podľa oprávneného prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu a prekážky
rozsúdenej veci tým, že skúmal rozhodcovskú doložku. Zákonodarca expressis verbis určil rozsah
oprávnenia exekučného súdu ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Skúmanie listinných
dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, je
arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. O
platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená. Oprávnený ďalej uviedol, že k vytýkaným vadám došlo vylúčením
možnosti riešiť spory podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZRK“) a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Poukázal na to, že v zmysle
ustanovenia II. časti bodu 10 VOP postupoval právny predchodca oprávneného v súlade s § 93b ods. 1
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý mu ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej
doložky s tým, že klientovi bude daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju
klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Exekučný súd zamietol poverenie z
dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že právny
predchodca oprávneného bol zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky.
Exekučný súd podľa názoru právneho predchodcu oprávneného nesprávne aplikoval § 53   ods. 4
Občianskeho zákonníka a porušil § 215 CSP. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného a nebol
preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky. Exekučný súd rovno bez akýchkoľvek
skutkových a právnych dôvodov označil rozhodcovskú doložku za neplatnú, pričom nerešpektoval
princíp zmluvnej slobody. Podľa oprávneného ďalej exekučný súd pochybil tým, že odňal oprávnenému
možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti
o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého
dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal
možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Oprávnený
ďalej v odvolaní namietol aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch
a judikatúry Európskeho súdneho dvora zo strany exekučného súdu. Teóriu o tzv. eurokonformnom
výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho
poriadku, pričom zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Oprávnený
je tiež toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov
konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho exekučný súd nezákonne
zvýhodnil len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného svojím konaním a
svojou vôľou. Záverom odvolania oprávnený poukazuje na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR
a Ústavného súdu SR, ktoré majú potvrdzovať jeho stanoviská a právne závery. Na základe uvedeného
oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Exekučný súd následne vydal dňa 09. januára 2018 uznesenie č. k. 5Er/354/2015-64, ktorým rozhodol,
že v predmetnom exekučnom konaní pokračuje so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, ako s oprávneným. Uvedené uznesenie
vydal exekučný súd z dôvodu, že právny predchodca oprávneného v priebehu exekučného konania
zanikol zlúčením so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom: Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava,             IČO: 47 967 692, ktorý ako právny nástupca ex lege vstúpil do všetkých práv a
povinností právneho predchodcu. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
15. januára 2018.



5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) z obsahu spisu zistil, že tento obsahuje
na č. l. 74 rovnopis Uznesenia Okresného súdu Revúca č. k. 6D/205/2017-8, Dnot 10/2018 zo dňa
02. februára 2018, ktorý prostredníctvom notára JUDr. Ivana Strinku, povereného Okresným súdom
Revúca funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po povinnom ako poručiteľovi, ktorý zomrel dňa XX.
J. XXXX, rozhodol prvou výrokovou vetou tak, že konanie o dedičstve zastavil. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 05. marca 2018 a vykonateľnosť dňa 09. marca 2018. Z odôvodnenia
daného uznesenia vyplýva, že povinný ako poručiteľ bol nemajetný, a preto súd rozhodol podľa § 187
ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok o zastavení dedičského konania z dôvodu,
že poručiteľ nezanechal žiadny majetok.

6. Podľa § 243d ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku (1) exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred               1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. (2) Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom
1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP, ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia §
473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa   § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 378 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Podľa § 62 ods. 1 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 63 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi
podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

12. Podľa § 382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

13. Odvolací súd vzhľadom na citované ustanovenie § 382 CSP vyzval oprávneného výzvou zo dňa 30.
mája 2018, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril  k možnému použitiu § 62 a § 63 CSP v
nadväznosti na  znenie § 161 CSP s tým, že po márnom uplynutí uvedenej lehoty bude mať odvolací súd
za to, že svoje právo na vyjadrenie oprávnený nevyužíva. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi
oprávneného doručená dňa 01. júna 2018, pričom v súdom stanovenej lehote nebolo vyjadrenie podané.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný dňa XX. J. XXXX  zomrel a vzhľadom na zastavenie
dedičského konania pre nemajetnosť povinného ako poručiteľa je možné skonštatovať, že vo veci nie
je žiadny právny nástupca povinného, na ktorého by prešla povinnosť úhrady záväzku, ktorý má byť
predmetom oprávneným navrhovanej exekúcie. Keďže Exekučný poriadok nemá vlastné ustanovenia,
ktoré by reagovali na danú procesnú situáciu, vo veci je potrebné subsidiárne aplikovať vyššie citované
relevantné ustanovenia CSP. Z dôvodu, že povinný zomrel počas konania skôr, ako sa toto konanie
právoplatne skončí, a to bez právneho nástupcu, v konaní nie je možné ďalej pokračovať. Odvolací súd
preto exekučné konanie podľa § 63 ods. 1 CSP zastavil.

15. Z dôvodu zastavenia exekučného konania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
neposudzoval.



16. O náhrade trov exekučného konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej samostatným uznesením.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa       (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Jana Novotná z dôvodu jej
ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.