Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/91/2018 z 5. 12. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 5. decembra 2018, sp. zn. 4To/91/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6817010057.2 Krajský súd Banská Bystrica | 4To/91/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6817010057.2 | 2018-12-05 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7901f71-66ba-4442-aa18-3600c1e20a7c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6817010057.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/91/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817010057
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6817010057.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Jána Bobora, v trestnej veci obžalovaného A. N., Z. L. a G. L., stíhaných pre
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a iné na
verejnom zasadnutí dňa 06. decembra 2018 o odvolaní obžalovaných A. N., Z. L. a G. L. proti rozsudku
Okresného súdu Revúca sp.zn. 1T/14/2017, zo dňa 23.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania A. N., Z. L. a G. L. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp.zn. 1T/14/2017 zo dňa 23.05.2018 boli obžalovaní A. N. a Z. L.
v bode 1/ z napadnutého rozsudku uznaní vinnými z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.zák.
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., obžalovaná G. L. v bode 2/ napadnutého
rozsudku z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.zák., preto že

1. A. N. a Z. L. v období od jesene roku 2012 do 5. júla 2013 využijúc naivitu a dôverčivosť svojej susedky
v bytovom dome v V. na ulici F. H. č. XXXX/X D. P., nar. XX. M. XXXX, trvalým bydliskom v V. na ulici F.
H. č. XXXX/X, ktorá ich dovtedy vôbec osobne nepoznala, v mieste jej trvalého bydliska a inde vylákali
od nej pod zámienkou, že si vybavujú úver na kúpu väčšieho bytu, pri ktorom vybavovaní im vznikajú
rôzne náklady postupne v rôznych čiastkach sumu 7.000,- €, pričom ju opakovane ubezpečovali, že
jej tieto určite v krátkej dobe po ich poskytnutí vrátia, následne jej pri vylákaní ďalších finančných
čiastok uvádzali, že ak im tieto neposkytne, tak nebudú jej môcť vrátiť aj doposiaľ poskytnuté finančné
prostriedky a vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov odďaľovali napríklad tým, že zamestnávateľ
A. N. ho nezaevidoval ako zamestnanca, neplatil za neho odvody, že A. N. nemôže pracovať nakoľko
utrpel úraz a že z týchto dôvodov im banka nemôže poskytnúť úver, pričom A. N. nikde nepracoval,
boli spolu s Z. L. osobami v hmotnej núdzi, žiaden úver od banky nevybavovali a obaja neboli schopní
z ich príjmov reálne jej poskytnuté finančné prostriedky v čase ich poskytovania vrátiť, pričom jej z
poskytnutých finančných prostriedkov doposiaľ vrátili 200,-€, čím jej spôsobili škodu vo výške 6.800,- €.

2. G. L. v období od júla 2013 do septembra 2013 využijúc naivitu a dôverčivosť D. P., nar. XX. M. XXXX,
trvalým bydliskom v V. na ulici F. H. č. XXXX/X, ktorá ju dovtedy vôbec osobne nepoznala, v mieste jej
trvalého bydliska a inde vylákala od nej pod zámienkou, že potrebuje vyplatiť podiel svojho strýka (brata
matky) na byte, ktorý zdedil spoločne s jej matkou, v K., že potrebuje vyplatiť dlžoby na sociálke, že
potrebuje peniaze na vyplatenie iných dlhov a na jedlo a cesty svojho syna do školy postupne v rôznych
čiastkach sumu 4.500,- €, pričom ju ubezpečovala, že jej tieto určite v krátkej dobe po ich poskytnutí
vráti a to z peňazí, ktoré získa z predaja bytu jej matky, ktorý táto zdedila, pričom v tomto období bola
osobou v hmotnej núdzi, žiaden byt jej matky nezdedila a vôbec nebola schopná zo svojho príjmu reálne
jej poskytnuté finančné prostriedky v čase ich poskytovania vrátiť, čím jej spôsobila škodu vo výške
4.500,- €.



Za to súd obžalovanému A. N. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, pričom mu
výkon trestu podmienečne odložil a súčasne mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej
dobe v trvaní 30 mesiacov.

Súd súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Revúca
sp.zn. 2T/157/2017, zo dňa 13.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2017, a ktorým bol
obžalovanému uložený za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Tr. zák. súd obžalovanému uložil v rámci probačného dohľadu
povinnosť nahradiť poškodenej v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Obžalovanej Z. L. súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, pričom výkon trestu jej podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka a súčasne obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenej
v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Obžalovanej G. L. súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, pričom výkon trestu jej podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Súčasne uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej
v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa §287 ods. 1 Tr.por. súd uložil obžalovaným A. N. a Z. L. povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenej D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., F. H. č. XXXX/X škodu vo výške 6.800,-
Eur a obžalovanej G. L. uložil povinnosť nahradiť poškodenej D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.,
F. H. č. XXX/X škodu vo výške 4.500,- Eur.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podali odvolanie všetci traja obžalovaní, ktoré dodatočne
prostredníctvom svojich obhajcov aj písomne odôvodnili. Z odvolania obžalovaných A. N. a Z. L. v
podstate vyplynulo, že obžalovaný si od poškodenej finančné prostriedky skutočne požičiavali s tým,
že sa s ňou dohodli, že jej ich vrátia, keď budú mať peniaze od pána Z. H., ktorý je dlžníkom pani Z.
L., ktorého záväzok v sume 5.000,- Eur voči nej je vymáhaný v exekučnom konaní. V tejto súvislosti
ďalej obhajoba poukázala na to, že každý priemerný rozumovo zdatný občan Slovenskej republiky
vie, za akých podmienok poskytuje banka úvery na nákup nehnuteľností, preto nebolo možné reálne
očakávať, že v prípade kúpy iného väčšieho bytu by obžalovaní mohli z úveru poskytnutého im na
túto kúpu, vrátiť poškodenej požičané finančné prostriedky. Preto nemožno rozumne predpokladať,
že poškodená konala v omyle, že z takéhoto účelového úveru poskytnutého bankou by mohla byť
jej pôžička poskytnutá, obvineným vrátená. Keďže poškodená mala vedomosť o tom, že obžalovaní
sú nezamestnaní, nemajú stabilný príjem vo výške umožňujúcej po uhradení nevyhnutných výdavkov
na zabezpečenie bežného chodu domácnosti, tvorbu úspor a nemohla teda rozumne predpokladať,
že akákoľvek banka obžalovaným poskytne úver na bývanie. V tomto smere obhajoba poukázala na
rozhodnutie R 2732/1927, ktoré ozrejmuje, kedy môže podvod byť pričítaný páchateľovi.

Obhajoba ďalej v posudzovanej veci namietala, že nebola pevne dohodnutá splatnosť pôžičky a
spornou bola aj výška poskytnutej pôžičky. V konaní podľa obhajoby nebola preukázaná výška
pôžičky poskytnutej poškodenou obžalovaným. Určenie výšky pôžičky ako súčet všetkých finančných
prostriedkov, ktoré poškodená vybrala zo svojho bankového účtu, totiž neobstojí. Chýba tu totiž
akýkoľvek rozumný dôvod na poskytnutie peňazí pre veriteľku cudzím osobám, navyše podľa jej tvrdení
bezúročne. Poškodená podľa jej tvrdení obžalovaným poskytovala pôžičky postupne, pričom s výnimkou
jedného prípadu vrátenia sumy 200,- Eur jej obžalovaní nikdy nič nevrátili.

V závere odvolania obhajoba poukázala na to, že požičiavať niekoľkokrát do mesiaca peniaze po dobu
cca 1 roka cudzím osobám, ktoré sú v hmotnej núdzi a ktoré napriek údajnému prísľubu okamžitého
vrátenia peňazí, tieto nikdy nevracajú a na tento účel si dokonca požičať u vlastných známych a rodiny
nie menej ako v 13-ich prípadoch, pričom o tomto počínaní poškodenej nemal vedomosť ani jej manžel,
ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti a uhrádza všetky výdavky spojené s bývaním, sa nejaví rozumné,
obvyklé ani pravdepodobné. O výške požičaných peňazí pritom neexistuje žiadny preukázateľný dôkaz.
Takémuto konaniu podľa obhajoby chýba elementárna logika a postráda pre poškodenú akýkoľvek



význam. Preto obhajoba navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci rozhodol
rozsudkom sám tak, že oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodí.

Z písomných dôvodov odvolania obžalovanej G. L. vyplynulo, že táto od začiatku popierala v celom
rozsahu skutok, a to, že žiadnu sumu od D. P. neprevzala, a už vôbec nie vo výške 4.500,- Eur, ktorá
je iba odhadovanou sumou určenou fiktívne bez dôkazov. Súd vo vzťahu k obvinenej G. L. rozsudok
neodôvodňoval žiadnym dôkazom, preto ho obhajoba hodnotí ako nepreskúmateľný, keďže súd voči G.
L. rozhodol len na základe absolútne pochybného znaleckého psychologického posudku týkajúceho sa
hodnotenia výsluchov svedkyne D. P. vo vzťahu ku G. L., pričom obhajoba hodnotí výpovede svedkyne
D. P. vo vzťahu k G. L. ako absolútne nezmyselné, čo výpoveď to neurčitosť, nelogickosť, stále zmenená
výpoveď, opak a opak v podstatných veciach, rozdielnosť o 180 stupňov, aj v rovnaký deň výsluchu
absolútne rozdielne výpovede o rovnakých okolnostiach. Ďalej obhajoba poukázala na výpoveď svedkov
Z. L., I. L., D. P., I. I. a Z. L., pričom ani jeden svedok neposúdil, že by G. L. prevzala finančné prostriedky
od svedkyne D. P. a dopustila sa tak prečinu kladeného jej za vinu. Pokiaľ ide o výsluchy najbližších
príbuzných svedkyne poškodenej D. P., všetci potvrdili, že nikdy neboli prítomní pri požičiavaní žiadnej
sumy G. L., ani nevedeli, že by G. L. si požičiavala finančné prostriedky, pričom títo svedkovia boli
iniciátormi vyšetrovania.

Ďalej obhajoba tvrdí, že je nedôvodné a nezákonné, aby súd rozhodol o vine G. L. na základe tak
pochybného znaleckého posudku, ktorým boli vyhodnotené neskutočné výpovede D. P. vo vzťahu k
G. L.. Znalkyňa bola zjavne ovplyvnená trestnými vecami ostatných obvinených, kde je preukázané
prevzatie finančných prostriedkov obvinených, čo nepopierali. Ďalej sa obhajoba zaoberala hodnotením
znaleckého posudku znalkyne K.. S. J., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých, ktorá vykonala celkove psychologické vyšetrenie poškodenej svedkyne D. P.. Tento znalecký
posudok obhajoba v celom rozsahu spochybnila, vo vzťahu k vierohodnosti výpovede svedkyne
poškodenej D. P.. V tomto smere obhajoba hodnotila výpoveď svedkyne poškodenej D. P. na str. 5,6
až 7 svojho odvolania. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby napadnutý rozsudok odvolací súd v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok
zrušil a obžalovanú G. L. oslobodil spod obžaloby. K osobe obžalovanej obhajoba podotkla, že má 44
rokov, nikdy nebola trestaná, nikdy sa nedopustila žiadneho priestupku, žila riadnym spôsobom života.

Obhajca obžalovaných N. a Z. L. na verejnom zasadnutí sa pridržiaval podrobne zreferovaného
odvolania a napadnutý rozsudok považoval za nezákonný, keďže obžalovaným nebol preukázaný
úmysel uviesť poškodenú do omylu. Obžalovaní mali očakávania, že peniaze vrátia poškodenej zo sumy
5.000,- Eur, ktorú mala získať Z. L. od pána H.. Preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a rozhodnúť
tak, že odvolací súd oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodí.

Obhajca obžalovanej G. L. sa takisto pridržiaval dôvodov ich odvolania, poukázal na to, že vec
obžalovanej G. L. je iná ako u ostatných obžalovaných, keďže u nej nebolo preukázané prevzatie
nejakých finančných prostriedkov. Výpoveď svedkyne poškodenej bola ovplyvnená konaním jej tety, jej
výpoveď je protirečivá v neurčitkoch vo vzťahu k G. L.. V tejto súvislosti namietala aj závery znaleckého
posudku, ktoré nezodpovedajú samotnej výpovedi svedkyne poškodenej P.. Z uvedeného dôvodu
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovanú G. L. spod obžaloby oslobodiť, alternatívne navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a
zákonný a z toho dôvodu navrhuje odvolania obžalovaných zamietnuť.

Obžalovaná G. L. na verejnom zasadnutí uviedla, že je nevinná a necháva na súd, ako rozhodne,
podotkla však, že poškodená uviedla klamstvá.

Obžalovaná Z. L. na verejnom zasadnutí uviedla, že je nevinná, je pravdou, že poškodená jej požičiavala
peniaze, ale tieto musela vracať aj s úrokmi. Zopakovala, že je nevinná, že jej muža násilím donútili,
aby podpísal zmluvu o pôžičke, v tom čase bol opitý, dcéra poškodenej sa predstavila, že je policajtka,
jej muž sa zľakol a podpísal tú zmluvu.



Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaných odvolaní v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných A. N., Z. L. a G. L. nie sú dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ust. § 2
ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, tak ako mu to ukladá
ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal
za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné, a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými
dôkazmi na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s výpoveďou svedkyne poškodenej D. P., ktorá
usvedčovala obžalovaných N., Z. L. a G. L.. Keďže obhajoba obžalovaných spochybňovala výpoveď
poškodenej, do trestného konania bola pribratá znalkyňa K.. S. J., znalkyňa v odbore psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorá vykonala celkove psychologické vyšetrenie poškodenej
D. P.. Z jej záverov vyplynulo, že poškodená v dobe psychologického vyšetrenia bola bez známok
mentálneho, emočného a sociálneho úpadku. Je schopná logicky uvažovať a chápať kauzálne súvislosti.
Znalkyňa poškodenú vo všeobecnosti považuje za nie osobnosť hysterickú, so sklonmi k dramatizácii k
vymýšľaniu, netrpí mentálnym ani pamäťovým deficitom, prítomnosť demencie v čase vyšetrenia bola
vylúčená. Povahové vlastnosti poškodenej ju robia senzitívnou voči okoliu, sama poškodená zažila
núdzu, a tým pádom sa stala empatickou voči núdzi a ľuďmi, ktorí v bytovke žili. Znalkyňa vyhodnotila
vierohodnosť výpovedí poškodenej aj na základe primeraného emočného doprovodu počas znaleckého
vyšetrenia. Pri naučených výpovediach je také emočné vyjadrenie úplne ploché. Konanie poškodenej
teda nebolo spôsobené nejakým rozumovým deficitom, ale sociálnou naivitou.

Krajský súd sa preto nemohol stotožniť s námietkami obhajoby vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku.
Poškodená napriek drobným nepresnostiam vo svojich výpovediach o podstatných okolnostiach
vypovedala rovnako, pričom práve niektoré nepresnosti vo výpovedi poškodenej svedčili o tom, že jej
výpoveď nebola naučená. Odvolací súd preto v zhode so závermi okresného súdu vyhodnotil výpoveď
poškodenej D. P., takisto ako vierohodnú a uveril jej. Navyše, výpovedi poškodenej korešpondovala
aj výpoveď svedkyne O. K. - dcéry poškodenej, ktorá bola prítomná pri podpise zmluvy o pôžičke s A.
N., ďalej korešpondovala so svedeckou výpoveďou K. P. - syna poškodenej, ktorý okrem iného bol tak
isto pri podpise zmluvy o pôžičke, pričom uviedol, že obžalovaní im stále sľubovali, že peniaze vrátia,
ale nikdy nedodržali dátum, na ktorom sa dohodli. Skutočnosť, že v predmetnom období si poškodená
požičiavala peniaze od kamarátok, potvrdili aj svedkyne S. F., S. Z., S. N., S. S., S. M., O. G., D. H.,
X. S., S. N. a L. O. tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku na str. 8. Výpovedi poškodenej D.
P. zodpovedali aj listinné dôkazy, ako výpisy z účtov poškodenej, z ktorých vyplynulo, že v období od
septembra 2012 do augusta 2013 poškodená zo svojho účtu vybrala spolu finančnú čiastku cca 15.000,-
Eur a z výpisu z vkladnej knižky manžela poškodenej bolo vybraných v mesiaci september 2013 spolu
8.000,- Eur. V neprospech obžalovaného A. N. a Z. L. svedčila aj výpoveď svedka Z. H., ktorý uviedol, že
zmluvu o predaji bytu s Z. L. aj čestné vyhlásenie o prijatí hotovosti 5.000,- Eur podpísal len za účelom
vysťahovania dovtedajších nájomníkov, ktorých z bytu nevedel dostať a peniaze v sume 5.000,- Eur
od Z. L. nikdy nedostal. Preto neobstojí obhajoba obžalovaného A. N. a Z. L., že požičané peniaze
chceli vrátiť poškodenej zo sumy 5.000,- Eur, ktorú obžalovanej Z. L. dlhoval svedok H.. V neprospech
obžalovaných ďalej svedčili aj spáva zo Sociálnej poisťovne ohľadom poberania dôchodku matkou a
otcom sestier L., potvrdenia zo spoločnosti Cetelem, spoločnosti Profi Credit a spoločnosti Provident o
výške dlhov obžalovaných A. N., Z. L. a G. L..

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mal súd preukázané, aké dávky poberali obžalovaní
N., Z. L. a G. L. v predmetnom období, pričom vyššie uvedené listinné dôkazy spochybňovali výpovede
obžalovaných o ich príjmoch a životných nákladoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd správne ustálil skutkový stav a obžalovaného A. N. a
Z. L. uznal vinnými z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. spáchaného formou



spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. Obžalovanú G. L. uznal vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 2 Tr.zák. tak, ako to vyplynulo z napadnutého rozsudku. V tomto smere ani odvolací súd nemohol
prihliadnuť na námietky obžalovanej G. L., že od poškodeej D. P. nikdy neprevzala žiadnu finančnú
čiastku. Obžalovaná G. L., totiž bola usvedčovaná okrem výpovede poškodenej D. P. a nepriamo
listinnými dôkazmi uvedenými v napadnutom rozsudku, tiež výpoveďou svedkyne O. K., ktorej sama
obžalovaná G. L. odmietla podpísať zmluvu o pôžičke na sumu 4.500,- Eur s odôvodnením, že podľa
nej si požičala len 2.500,- Eur. Teda, na jednej strane obžalovaná G. L. popierala, že žiadnu finančnú
čiastku od poškodenej nikdy neprevzala a na druhej strane, pri odôvodňovaní, prečo nechcela podpísať
zmluvu o pôžičke uviedla svedkyni, že podľa nej si od poškodenej požičala len 2.500,- Eur. Vzhľadom
na dôkaznú situáciu preto ani odvolací súd nemohol uveriť obžalovanej G. L. a jej obhajobu musel
vyhodnotiť ako účelovú, ktorá mala za cieľ zbaviť ju trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum.

Rovnako vyhodnotil aj obhajobu obžalovaného A. N. a Z. L., keďže vyššie uvedené priame dôkazy a
nepriame dôkazy vytvorili v dôkazoch ucelenú reťaz, ktorá umožnila vytvoriť záver o vine obžalovaných.

V tomto smere krajský súd nemal žiadne pochybnosti o zistenom skutkovom stave okresným súdom,
ani o použitej právnej kvalifikácii konania obžalovaných, s ktorými závermi sa plne stotožnil a v
podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedá požiadavkám
uvedeným v § 168 ods. 1 Tr.por. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite
vysporiadal so všetkými skutočnosťami a námietkami obžalovaných.

Prvostupňový súd nepochybil ani pri ukladaní trestov obžalovaným. Pri ich ukladaní prihliadol ku všetkým
skutočnostiam, na ktoré bol povinný podľa zákona prihliadnuť. Správne vyhodnotil osoby obžalovaných,
ako aj možnosti ich nápravy a pomery. Svoje úvahy vyčerpávajúcim spôsobom uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku na str. 14, s ktorými závermi sa aj v tomto prípade krajský súd stotožnil, a aby
sa neopakoval, v podrobnostiach na ne poukazuje. Takto uložené tresty všetkým obžalovaným odvolací
súd považuje za výchovné, ktoré zodpovedajú podmienkam individuálnej a generálnej prevencie.

V neposlednom rade okresný súd nepochybil ani pri výroku o škode. Poškodená D. P. svoj nárok na
náhradu škody riadne a včas uplatnila, pričom tento nárok okresný súd vyhodnotil ako dostatočne
preukázaný na náhradu škody, a preto zaviazal obžalovaných k jej náhrade tak, ako je to uvedené
vo výroku v napadnutom rozsudku. Ani v tomto prípade odvolací súd nemohol prihliadnuť k námietke
obhajoby, pokiaľ ide o vyčíslenie požadovanej škody, keďže táto bola preukázaná nielen výpoveďou
poškodenej D. P., ale aj z listinných dôkazov, výpisov z účtov poškodenej, resp. vkladnej knižky jej
manžela, ako aj z výpovede svedkov, ktorí požičiavali peniaze poškodenej D. P., pričom okresný súd
svoje úvahy a závery o škode v napadnutom rozsudku riadne odôvodnil na str. 11 a 12 napadnutého
rozsudku.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodná.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaných A. N., Z. L. a G. L., ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.