Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/303/2017 z 16. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. júla 2018, sp. zn. 13Co/303/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6916210733.2 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/303/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6916210733.2 | 2018-07-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/76282a82-e243-4883-86e5-212801d1323f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6916210733.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/303/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916210733
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6916210733.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov
senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobkyne: W. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F., Ul. C. č. XXX/X, zast. Mgr. Jozefom Nádaským, advokátom, so sídlom Bratislava, Ul.
Šoltésovej č. 14, IČO 31 819 419, proti žalovanému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Ul. M. XXX,o
zaplatenie sumy 10.000 € s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 13C/203/2016-50 zo dňa 11. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/203/2016-50 zo dňa 11. 04. 2017 p o t v r
d z u j e.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %,
ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o určení
výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 10.000 € s
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.000 € od 20. apríla 2016 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku na účet žalobkyne (prvý výrok).
Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 10.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 80 % ročne zo sumy 10 000,- €
od 20.04.2016 do zaplatenia titulom nezaplatenia kúpnej ceny. Žalovaný ako kupujúci uzatvoril dňa
19.04.2011 so žalobkyňou a T. (teraz S.) ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa
a predaj nehnuteľností. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 20 000,- €, pričom žalovaný bol povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 10 000,- € a U. T. (teraz S.) sumu 10 000,- € najneskôr do piatich rokov od
uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. do 19.04.2016. Žalobkyňa splnila svoju povinnosť, žalovaný nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, avšak žalovaný povinnosť zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu 10 000,-
€ do piatich rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy nesplnil. Žalovaný k predmetným nehnuteľnostiam
už previedol vlastnícke právo na tretie osoby na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený
dňa 25.05.2016. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu kúpnej ceny výzvou zo dňa 09.06.2016.
Nezaplatením kúpnej ceny sa žalovaný dostal v zmysle ust. § 517 Obč. zák. do omeškania, preto si
žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 8 % ročne.

3. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa je jeho dcéra a predmetné nehnuteľnosti v roku 2013 jej a jej sestre U.
T. (teraz S.) daroval do podielového spoluvlastníctva. Pri darovaní bolo zriadené právo vecného bremena
pre neho a jeho bývalú manželku. Po rozvode s bývalou manželkou žalobkyňa spolu so sestrou U. T.



(teraz S.) zistili, že tieto nehnuteľnosti nebudú nikdy užívať a tak sa dohodli, že ich opätovne prevedú
na neho. K tomuto prevodu malo dôjsť bezodplatne. Vzhľadom na zhoršené vzťahy v rodine sa obával
možnosti domáhať sa vrátenia daru, preto z tohto dôvodu bola vyhotovená kúpna zmluva. Nebolo však
úmyslom žalobkyne a ani jeho, vec riešiť kúpnou zmluvou, išlo len o simulovaný právny úkon, aby sa
reálne zastrelo darovanie nehnuteľnosti, keďže sa obával vrátenia daru. Reálne je teda kúpna zmluva
simulovaný právny úkon, ktorý zastieral darovaciu zmluvu.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 06.02.2017 uviedla, že v danom prípade by bolo možné považovať
kúpnu zmluvu len za jednostrannú simuláciu, ona nemala úmysel uzavretou kúpnou zmluvou zastierať
uzatvorenie darovacej zmluvy tak, ako to tvrdí žalovaný.

5. Žalovaný mal doručenie predvolania na termín pojednávania vykázané riadne a včas, pričom sa
neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, preto okresný súd vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

6. Okresný súd vykonal dokazovanie, nárok posúdil podľa ust. § 588, § 517 ods. 2, § 628 ods. 2 Obč.
zák..

7. Na základe citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania mal okresný súd za
preukázané, že žalobkyňa a jej sestra T. (teraz S.) ako predávajúce uzavreli dňa 19.04.2011 formou
notárskej zápisnice so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa a predaj
nehnuteľností C KN parc.č.XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 393 m2, C KN parc.č. U., záhrady o
výmere 407 m2 a rodinný dom č. súp.T.postavený na C KN parc.č. XX, nachádzajúci sa v H.. Kúpna cena
predmetných nehnuteľností bola dohodnutá vo výške 20 000,- € s tým, že kupujúci zaplatí predávajúcej
- žalobkyni sumu 10 000,- € a predávajúcej XX(teraz XX.XX.XXXX,) tiež sumu 10 000,- € priaW.
do rúk predávajúcich v hotovosti v mieste ich trvalého bydliska, najneskôr do piatich rokov odo dňa
uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy. Žalovaný žalobkyni v lehote piatich rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy,
t.j. do 19.04.2016, dohodnutú kúpnu cenu 10 000,- €, nezaplatil. Listom vlastníctva č. XXX, k.ú. U.
mal okresný súd preukázané, že aktuálnym vlastníkom predmetných nehnuteľností, sú C. J. a P. J. v
podiele 1/1, pričom ako titul nadobudnutia ich vlastníckeho práva je na liste vlastníctva uvedená kúpna
zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XXXX, dňa 25.05.2016. Okresný súd dospel k záveru,
že predložená kúpna zmluva spísaná formou notárskej zápisnice obsahuje všetky podstatné zákonné
náležitosti, teda ide o platný právny úkon, preto potom súd posúdil žalobu ako dôvodnú, vyhovel jej a
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni dohodnutú kúpnu cenu vo výške 10 000,- €.

8. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že uzavretá kúpna zmluva spísaná formou
notárskej zápisnice napísanej dňa 19.04.2011 bola len simulovaný právny úkon, ktorým sa v skutočnosti
zastieral iný právny úkon a to darovacia zmluva, že zmluvné strany nemali skutočnú vôľu uzavrieť
kúpnu zmluvu, ale darovaciu zmluvu toto ostalo len v polohe jeho tvrdenia nepreukázaného žiadnym
dôkazom. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ide o sporové konanie, ktoré je ovládané prejednacou
zásadou chápanou tak, že strany sporu majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t.j.
na preukázanie svojich tvrdení povinnosť označiť a predložiť dôkazy. Neunesenie dôkaznej povinnosti
má za následok procesný neúspech v spore. Predloženie dôkazu zo strany žalovaného a to darovacej
zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako darcom a žalobkyňou ako obdarovanou dňa 04.12.2003,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti totožné s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom žalovanej kúpnej
zmluvy, nie je dôkazom spôsobilým preukazovať, že uzavretá kúpna zmluva je simulovaný právny
úkon a že strany sporu mali v skutočnosti vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu. Tento dôkaz preukazuje
len darovanie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. U. žalobkyni W. T. (teraz
S.) a U. T. (teraz S.), nepreukazuje však už následné tvrdenie žalovaného, že došlo k spätnému
darovaniu nehnuteľností žalobkyňou ako obdarovanou žalovanému ako darcovi. Pokiaľ ide o uplatnené
príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy 10 000,- € od
20.04.2016 do zaplatenia, okresný súd žalobu aj v tejto časti posúdil ako dôvodnú, pretože žalobkyňa sa
so zaplatením kúpnej ceny dostala do omeškania, keďže podľa uzavretej kúpnej zmluvy bola kúpna cena
splatná do piatich rokov od uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. do 19.04.2016 a žalovaný ani na základe výzvy
na zaplatenie dlžnej sumy doručenej mu dňa 13.06.2016, kúpnu cenu v lehote jej splatnosti nezaplatil.
Preto okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z priznanej
sumy 10 000,- € od 20.04.2016 do zaplatenia.



9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP v spojitosti s ust. § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal žalobkyni, ako strane sporu, ktorá mala v konaní plný úspech, nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

10. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP je žalovaný povinný prisúdenú sumu zaplatiť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide o žiadosť žalovaného uvedenú v jeho vyjadrení k žalobe zo
dňa 15.12.2016, aby súd vec posúdil aj z hľadiska jeho reálnych možností žalovanú sumu uhradiť
jednorázovo, toto posúdil ako žiadosť žalovaného o povolenie splátok žalovanej sumy, ktorej žiadosti
nevyhovel, pretože hoci žalovaný predložil súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne, a.s. zo dňa 03.12.2015
o výške starobného dôchodku v sume 450,20 € mesačne a súčasne popísal svoj zdravotný stav ako
osoby zdravotne ťažko postihnutej, ktorá má výdavky na lieky, inkaso, palivové drevo, auto a telefón súd
mal za to, že tieto skutočnosti uvedené žalovaným sú z hľadiska posúdenia jeho finančných možností
zaplatiť žalovanú sumu irelevantné a neodôvodňujú priznanie splátok s poukazom na skutočnosť, že
žalovaný už predmetné nehnuteľnosti (vedené na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. U.) predal tretím osobám
C. J. a P. J., čo mal súd preukázané aktuálnym listom vlastníctva č. XXX, k.ú. U. a z titulu tohto predaja
disponoval s finančnými prostriedkami predstavujúcimi kúpnu cenu predaných nehnuteľností.

11. V súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 CSP proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.
Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní
uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že uzavretá kúpna zmluva spísaná formou
notárskej zápisnice zo dňa 19. 04. 2011 nebola len simulovaným právnym úkonom. V celosti odkazuje
na svoje argumenty, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 12. 2016. Z tých istých dôvodov nie
je potom ani nárok na úrok z omeškania. Súd tiež nedostatočne zvážil jeho možnosti zaplatiť žalovanú
sumu v celku jednorazovo. Už vo vyjadrení zo dňa 15. 12. 2016 uviedol, že jediným jeho príjmom je
starobný dôchodok vo výške 450,20 €, ku ktorému dostáva z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia
ešte prídavky vo výške 30 €. Svoje potreby si zaobstaráva sám, bežné inkaso predstavuje mesačne
100 €, je zdravotne ťažko postihnutý, musí často navštevovať rôznych lekárov, berie rôzne lieky, z
toho dôvodu na pohonné hmoty a samotné lieky minie približne 100 Eur mesačne, a to aj z dôvodu,
že na akúkoľvek aj krátku vzdialenosť sa musí dostať autom, nakoľko má operovaný bedrový kĺb. V
dôsledku zdravotného stavu musí pravidelne používať mobilný telefón, na ktorý má výdavky približne
30 € mesačne. Okrem bežného mesačného inkasa si musí zadovážiť palivové drevo v hodnote 500
€. Akékoľvek nevyhnutné práce okolo nehnuteľnosti, ktorú užíva, teda vrátane chystania palivového
dreva, musí dať niekomu vykonať, nakoľko nemôže robiť žiadnu ani minimálne náročnú prácu, a tieto
musí dať vykonať za odmenu, na zabezpečenie ostatných bežných potrieb mu teda zostáva suma na
úrovni nižšej ako je životné minimum. Okresný súd uvedené vôbec nehodnotil a to z dôvodu, že mal
nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. U. ďalej previesť na tretiu osobu, čo mal súd
preukázané z listu vlastníctva a z tohto titulu potom súd vyhodnotil, že žalobca disponoval finančnými
prostriedkami predstavujúcimi kúpnu cenu predmetných nehnuteľností. Uvedené sa však zo samotného
listu vlastníctva nedá zistiť. Ide len o nepodloženú domnienku a na jej podklade nie je možné založiť
súdne rozhodnutie. Je na mieste, aby sa Okresný súd vysporiadal so všetkými argumentmi, ktoré vo
vyjadrení uviedol. Keďže uňho ide o zdravotne ťažko postihnutú osobu Rovnako z vyššie uvedených
dôvodov mal súd posudzovať aj povinnosť na náhradu trov konania, keďže podľa § 257 CSP je možné
náhradu trov nepriznať, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Má za to, že jeho situácia a
zdravotný stav sú dôvodmi, ktoré takýto postup umožňujú a odôvodňujú.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, zotrvala
na svojich tvrdeniach, poukázala na to, že obrana žalovaného týkajúca sa simulovaného právneho
úkonu ostala len v rovine jeho tvrdenia, ktoré nebolo preukázané žiadnym dôkazom. Žalovaný v
odvolaní svoje tvrdenia nepodložili žiadnym relevantným dôkazom. Uviedla, že žalovaný má dostatočné
finančné prostriedky aj na to, aby uhradil predmetnú dlžnú sumu jednorazovo. Pred uplynutím lehoty
na dobrovoľné splnenie povinnosti žalovaného ako kupujúceho bolo vlastnícke právo žalovaným k
predmetným nehnuteľnostiam prevedené na tretie osoby na základe kúpnej zmluvy, kde vklad na liste
vlastníctve bol povolený dňa 25. mája 2016. Keďže došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam na tretie osoby, žalovaný ako predávajúci nadobudol za prevod vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam finančné prostriedky v podobe kúpnej ceny za nehnuteľnosti.



13. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP (a contrario), rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

14. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

15. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd
venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav
a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, rozobral
v odôvodnení rozhodnutia S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje. Okresný súd bol vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
rozhodnutia koherentný, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto
premís dospel, sú prijateľné, racionálne.

18. V konaní neboli zistené procesné vady. Účastníci boli na pojednávanie riadne a včas predvolení,
svoju neúčasť neospravedlnili, boli poučení podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP o následkoch sudcovskej
koncentrácie, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas.

19. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa
mohol zaoberať len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. Odvolanie žalovaného nepoukazuje
na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

20. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so zhodnotením veci okresným súdom, keď sa súd
nestotožnil s jeho argumetami ohľadne skutočností, že uzavretá zmluva bola len simulovaným právnym
úkonom a odkázal na svoje argumety v prvoinštančnom konaní.

21. Odvolací súd pokiaľ ide o tento odvolací dôvod udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania správne zistil skutkový stav, zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery,
aplikoval správny právny predpis, ktorý správne interpretoval. Súd prvej inštancie správne poukázal na
neunesenie dôkazného bremena žalovaným. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola
nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že došlo k uzatvoreniu simulovaného
právneho úkonu, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie
tejto skutočnosti. Okresný súd označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom
vykonal, dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 191 CSP. Na základe vykonaného dokazovania, keď
súd vyhodnotil dôkazy dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že nebolo žalovaným preukázané
jeho tvrdenie, že kúpna zmluva bola urobená „naoko" (tzv. simulovaným právnym úkonom), ktorý by
zastieral iný právny úkon, a to darovaciu zmluvu.



22. Okresný súd sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalovaného, keď na tomto bola dôkazná
povinnosť ohľadne preukázania jeho tvrdenia o tom, že kúpna zmluva bola len simulovaným právnym
úkonom. Uvedené tvrdenia žalovaný nepreukázal, neuviedol ani žiadne dôkazy preukazujúce toto
tvrdenie, ktoré by súd prvej inštancie nevykonal.

23. Žalovaný podal odvolanie aj v časti, v ktorej ho súd zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy
jednorazovo a tiež do výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že nemá možnosť zaplatiť dlh
jednorazovo, jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 450,20 €, ku ktorému dostáva
príplatok vo výške 30 € z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. Svoje potreby si zaobstaráva sám,
reálne má výdavky v sume 100 € na inkaso, musí často navštevovať rôznych lekárov, keďže sa musí
presúvať autom vzhľadom na jeho zdravotný stav má náklady na pohonné hmoty. Na pohonné hmoty
a lieky minie približne 100 €. V dôsledku zdravotného stavu musí pravidelne používať mobilný telefón,
na ktorý má výdavky 30 € mesačne, okrem inkasa si potrebuje zadovážiť palivové drevo v hodnote 500
€, pričom akékoľvek práce, ktoré potrebuje na zabezpečenie prevádzky domu, v ktorom býva a ktorý
nie je jeho vlastníctvom, musí najskôr niekoho požiadať a za vykonané práce musí zaplatiť, nakoľko
mu to jeho zdravotný stav nedovoľuje, nemôže vykonávať žiadne ťažšie práce, z týchto dôvodov mu na
zabezpečenie jeho bežných potrieb ostáva suma na úrovni životného minima. Poukázal na nesprávnosť
rozhodnutia v tejto časti z dôvodu, že súd vychádzal z ničím nepodloženej domnienky, že má finančné
prostriedky z predaja nehnuteľnosti vedenej na LV č.U.pre kat. úz. W., ktorú mal previesť na tretie osoby.
Záver okresného súdu, že by mal príjem z predaja nehnuteľností je nepodloženou domnienkou a v
tomto smere je rozhodnutie okresného súdu predčasné a ničím nepodložené. Súd sa mal vysporiadať
so všetkými argumentmi, ktoré uviedol. O náhrade trov konania mal súd vzhľadom na jeho zdravotný
stav a vyššie uvedené rozhodnúť v súlade s § 257 CSP a nepriznať žalobkyni náhradu trov konania.

24. Odvolací súd udáva, že aj v časti rozhodnutia, ktorou súd rozhodol o lehote na plnenie je
rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne. Súd prvej inštancie v odôvodnení tejto časti rozhodnutia
uviedol skutkový stav, ktorý považoval za rozhodujúci pre rozhodnutie. Uviedol, ktoré ustanovenie
zákona aplikoval a aké právne závery vyvodil. Nemožno považovať za nesprávne, že súd rozhodnutie
neodôvodniť podľa predstáv žalovaného. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry
ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd udáva, že
súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s tvrdeniami žalovaného v súvislosti s posúdením jeho reálnych
možností uhradiť žalovanú sumu jednorazovo, čo posúdil ako žiadosť žalovaného o povolenie splátok. V
odôvodnení zároveň súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne
o výške starobného dôchodku v sume 450,20 €, popísal svoj zdravotný stav ako osoby zdravotne ťažko
postihnutej, ktorá má výdavky na lieky, inkaso, palivo, drevo, auto a telefón, čo posúdil v celkovom
kontexte zistených skutkových okolností ako irelevantné a nedôvodné na priznanie splátok. Teda nie
nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by sa okresný súd s jeho tvrdeniami nezaoberal. Súd prvej
inštancie správne posudzoval v súlade s § 232 CSP, či ide o taký odôvodnený prípad, aby bola
určená dlhšia lehota splatnosti a dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané žalovaným neodôvodňujú
priznanie dlhšej lehoty na plnenie s poukazom aj na skutočnosť, že žalovaný nehnuteľnosti vedené na
LV č. U. kat. úz. C., predal tretím osobám P. a W., krátko pred splatnosťou jeho dlhu a z titulu tohto
predaja disponoval s finančnými prostriedkami predstavujúcimi kúpnu cenu predaných nehnuteľností.
Žalovaný v odvolaní uviedol, že ide len o nepodloženú domnienku, avšak nepoprel, že došlo k
predaju predmetnej nehnuteľnosti, kúpnu zmluvu nepredložil, neuviedol žiadne skutočnosti ohľadne
toho, že by existoval dôvod, na neplnenie z kúpnej zmluvy, preto treba konštatovať vecnú správnosť
predmetného rozhodnutia, keďže z tvrdení žalovaného nie je možno vyvodiť záver pre rozhodnutie o
plnení v splátkach. Odvolací súd udáva, že žalovaný mal možnosť žalobkyni uhrádzať kúpnu cenu v
priebehu piatich rokov odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy.

25. Odvolateľ v odvolaní poukazoval na to, že vzhľadom na dôvody osobitného zreteľa na jeho strane
mal súd rozhodnúť podľa § 257 CSP, pričom za dôvody osobitného zreteľa odvolateľ považoval jeho
situáciu a zdravotný stav. Odvolací súd udáva, že aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza
do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak
súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach



danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov
konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v
konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu
a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Takýmito dôvodmi nie sú skutočnosti uvedené
žalovaným. Pohľadávku vzhľadom na dohodu s predávajúcou mohol žalovaný plniť v priebehu piatich
rokov od uzatvorenia zmluvy, žalovaný tiež nepopiera, že previedol nehnuteľnosti v jeho vlastníctve
kúpnou zmluvou na inú osobu, pričom jeho prvoradou povinnosťou malo byť uhradiť dlh. Neboli zistené
také výnimočné okolnosti danej veci a na strane účastníkov konania, ktoré by odôvodňovali nepriznanie
náhrady trov konania žalobkyni.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná preto jej vzniklo proti žalovanému právo
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Súd nezistil ani dôvody pre aplikáciu ustanovenia
§ 257 CSP v odvolacom konaní. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie .

27. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).