{"guid": "afd065d0-6eb4-4ee3-8ab8-51bf6cf6ef32:7bd79710-8c48-481f-a642-a1649122a67f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6917207112.2", "spisova_znacka": "12CoP/46/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/46/2018 z 30. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2018, sp. zn. 12CoP/46/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6917207112.2", "identifikacne_cislo": "6917207112", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2018-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Výchovné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-37.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 37 ods. 2 písm. a) ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-37.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7bd79710-8c48-481f-a642-a1649122a67f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6917207112.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6917207112.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6917207112.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/46/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917207112
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6917207112.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Evy Dzúrikovej, vo veci starostlivosti o
maloletého L. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v C. L., dieťa rodičov - matky K. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
L. XXX, XXX XX V., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Tóthovou, advokátkou, Advokátska kancelária so
sídlom Svätoplukova 28, 979 01 Rimavská Sobota a otca U. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I.
Y. XXX, XXX XX V., právne zastúpeného JUDr. Máriom Keletim, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Ul. Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, o uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10P/130/2017-191 zo dňa 24. apríla 2018 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10P/130/2017-220 zo dňa 14. augusta 2018 , takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10P/130/2017-191 zo dňa 24. apríla 2018 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10P/130/2017-220 zo dňa 14. augusta
2018  p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov   n e m á   nárok  na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, resp. „prvoinštančný súd“, event. „súd prvej
inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 24. 04. 2018 uložil otcovi maloletého dieťaťa U.
H., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len ,,otec“) výchovné opatrenie - napomenutie z dôvodu, že nerešpektuje
právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10P/79/2016-80 zo dňa
06. 09. 2016 (prvý výrok). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok).
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že otec podal návrh zverenie maloletého L. H., nar.
XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletý“, resp. ,maloleté dieťa“) do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, o trvalom bydlisku maloletého dieťaťa, o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom a o úprave
výživného na maloleté dieťa. Prvoinštančný súd zastavil konanie o zverenie maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov na základe späťvzatie návrhu otcom.
Počas konania podala matka maloletého dieťaťa (ďalej aj ,,matka“) návrh, ktorým žiadala uložiť otcovi
výchovné opatrenie, pretože svojím správaním ohrozuje vývoj maloletého dieťaťa a maloleté dieťa
napriek rozhodnutiu súdu matke nevrátil od jarných prázdnin, pričom otec si neplní ani vyživovaciu
povinnosť.
Súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom  č. k. 10P/79/2016-80 zo dňa
06. 09. 2016 zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, rozhodol o úprave styku otca s maloletým
dieťaťom ako aj o povinnosti platiť výživné. Predmetné rozhodnutie nebolo zmenené ani zrušené (ani
iným rozhodnutím súdu či dohodou rodičov maloletého dieťaťa), je právoplatné a vykonateľné.
Z výpovede rodičov maloletého dieťaťa vyplynulo, že maloletý je od jarných prázdnin 2018 v osobnej
starostlivosti otca, ktorý neplatí  výživné na maloletého. Rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, nie sú



schopní viesť konštruktívny dialóg ohľadom úpravy práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu,
ich vzťahy sú značne napäté a konfliktné. Na seba si podávajú oznámenia nielen rodičia ale aj samotné
maloleté dieťa. Otec nie je ochotný vrátiť maloleté dieťa do starostlivosti matky a platiť výživné.
Matka žiadala, aby otec začal rešpektovať rozhodnutie súdu a maloleté dieťa jej vrátil. Otec sa bránil
tým, že on len rešpektuje názor dieťaťa. Podľa názoru kolízneho opatrovníka maloleté dieťa má byť
podľa rozhodnutia súdu a záverov znaleckého posudku pri matke.
Súd prvej inštancie uviedol, že v posudzovanej veci je podstatné zistenie znalca, ktorý bol do konania
pribratý a podľa ktorého má byť dieťa ponechané v starostlivosti matky. Znalecký posudok je vysoko
aktuálny a vychádza z dôsledného vyšetrenia maloletého dieťaťa a jej rodičov.
Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie  § 37 ods. 2 písm. a/ Zákona o rodine. Prvoinštančný súd
konštatoval, že otec i napriek rozhodnutiu súdu a záverov v konaní vypracovaného znaleckého posudku,
nerešpektuje rozhodnutie súdu, maloleté dieťa neodovzdal do osobnej starostlivosti matky a neplatí ani
súdom stanovené výživné (čo je jeho zákonná a prioritná povinnosť), preto  svojím konaním porušuje
svoje základné rodičovské povinnosti, správa sa tak, že tým ohrozuje vývoj maloletého dieťaťa,  sám bez
akejkoľvek zákonnej opory či rozhodnutia súdu odňal maloleté dieťa zo starostlivosti toho, komu bolo
dieťa určené rozhodnutím. Z uvedených dôvodov bolo  dôvodné, aby súd prvej inštancie  napomenul
otca.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
aj ,,CMP“).

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie otec podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie  v posudzovanej veci nevykonal žiadne dokazovanie (okrem jeho výsluchu a výsluchu matky).
Je pravdou, že maloletý sa od jarných prázdnin zdržuje v mieste jeho bydliska, kam prišiel maloletý na
základe  vlastného rozhodnutia v rámci vymedzeného styku a po skončení jarných prázdnin sa k matke
odmietol vrátiť. Nešlo teda o jeho rozhodnutie, ale o rozhodnutie maloletého dieťaťa. Nebráni mu, aby sa
k matke vrátil. Je  nereálne, aby voči maloletému použil násilie. Maloletý sa odmietol vrátiť k matke, ktorá
za pomoci polície sa ho snažila vziať. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie mal vypočuť maloletého  a
prípadne ďalšie osoby (jeho matku, resp. príslušníkov polície). Mal za to, že prvoinštančný súd vykonal
dokazovanie v nedostatočnom rozsahu a nezistil skutočný stav veci. Zároveň mu nebolo umožnené
primeraným spôsobom uplatňovať jeho procesné práva. Súd prvej inštancie mal prideliť konaniu o
uloženie výchovného opatrenia novú spisovú značku. Návrh matky o uloženie výchovného opatrenia
mal byť doručený jemu a nie jeho právnemu zástupcovi, ktorého plnomocenstvo bolo obmedzené na
konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie prvoinštančného súdu potvrdiť a odvolanie
otca zamietnuť. Podľa jej názoru súd prvej inštancie rozhodol o uložení výchovného opatrenia otcovi po
dôslednom zistení skutkového stavu, pretože otec jej odmietol vrátiť maloletého po jarných prázdninách,
maloletý je u otca od konca februára, pričom otec jej neplatí výživné na maloletého. Konanie otca
maloletého traumatizuje a má neblahý vplyv na jeho zdravý psychický vývoj. Na pojednávaní dňa 24.
04. 2018 otec uviedol, že nie je ochotný jej vrátiť maloletého do jej osobnej starostlivosti argumentujúc,
že maloletý sa k nej nechce vrátiť. V konaní bolo preukázané, že otec nerešpektuje právoplatné súdne
rozhodnutie, na základe ktorého bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti. Otec svojím konaním
porušuje základné rodičovské povinnosti, svojvoľne ohrozuje zdravý vývoj maloletého, bez  akejkoľvek
zákonnej opory alebo rozhodnutia súdu odňal maloletého z jej osobnej starostlivosti. Tvrdenia otca,
že ide o rozhodnutie maloletého je právne irelevantné a nezmyselné. Dňa 05. 02. 2018 sa rodičia
a maloletý podrobili pedo-psychiatrickému vyšetreniu znalkyne T.. Y. Q. a od tej doby otec začal
stupňovať psychický nátlak na maloletého, neustále ju pred maloletým osočuje a núti ho, aby sa k nej
nevrátil.  Zo  záverov znaleckého posudku vyplýva, že súdna znalkyňa odporučila maloletého ponechať
v jej osobnej starostlivosti, na základe čoho otec vzal návrh na zverenie maloletého späť. Podľa jej
názoru prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a výchovné opatrenie uložil
otcovi maloletého dôvodne. Poukázala na to, že konanie o uloženie výchovného opatrenia je vecou
starostlivosti súdu o maloletých, preto bola jej právna zástupkyňa oprávnená podať návrh.

4.Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že netraumatizuje maloletého, maloletý je u neho
spokojný, nie je nervózny, zlepšili sa mu výsledky v škole. Maloletý sa sám rozhodol zostať v jeho
domácnosti. Maloletý matku navštevuje podľa svojho uváženia, podľa ich dohody a matka tento stav
rešpektuje.



5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP), vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a  uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom  rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

9. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty,
ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite
nevysporiadal.

10. Podľa ustanovenia § 37 ods. 2 písm. a/ Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie
maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho
riadnu výchovu.

11. Výchovné opatrenia, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 37 ods. 2, 3 Zákona o rodine,
znamenajú faktické zásahy do rodičovskej zodpovednosti.
Napomenutie rodiča je výchovným opatrením, ktoré súd ukladá rodičom, ktoré ohrozujú alebo narušujú
výchovu dieťaťa, ak sa  má za to, že týmto výchovným opatrením sa odstráni konanie, ktoré je v rozpore
so záujmami maloletého dieťaťa. Ide o výchovné opatrenie jednorazovej povahy, pretože vyslovením
napomenutia dochádza k samotnej realizácii tohto  výchovného opatrenia.
Ak výchovné opatrenie neprinesie výsledok, t.j. ak nedôjde k zmene postoja rodiča, resp. rodičov, súd
môže ex offo využiť ďalšie výchovné opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu
rodičovských práv a povinností.

12. V posudzovanej veci boli pomery rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode upravené
právoplatným a vykonateľným rozsudkom, ktorým Okresný súd Rimavská Sobota  č. k. 10P/79/2016-80
zo dňa 06. 09. 2016 okrem iných schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol  maloletý zverený
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok (III. výrok) a otec
zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným v sume 90,- Eur mesačne vždy do 20.-teho dňa
v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (IV. výrok). Zároveň  otec bol
oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
s výnimkou úpravy styku počas letných prázdnin, zimných prázdnin, veľkonočných sviatkov a jarných
prázdnin (V. výrok). Ďalej  otec bol oprávnený stýkať sa s maloletým počas letných prázdnin každý rok
v mesiaci júl od 01. 07. od 9.00 hod. do 15. 07. do 18.00 hod. a v mesiaci august každý rok od 15. 08.
od 9.00 hod. do 30. 08. do 18.00 hod. (VI. výrok), počas zimných prázdnin každý párny rok od 23.12.
od 18.00 hod. do 25.12. do 15.00 hod. (VII. výrok), počas zimných prázdnin každý nepárny rok  od 03.
01. od 13.00 hod. do  06. 01. do 16.00 hod. a aj od 25.12. od 15.00 hod. do 03. 01. bezprostredne
nasledujúceho párneho roka do 13.00 hod. (VIII. výrok); počas veľkonočných sviatkov každý nepárny
rok  od piatka od 9.00 hod do pondelka do 18.00 hod. (IX. výrok); v párnom roku počas jarných prázdnin
od prvého dňa prázdnin od soboty od 9.00 hod. do siedmeho dňa jarných prázdnin do piatka do 18.00
hod.  (X. výrok), pričom  matka sa zaviazala umožniť styk maloletého s otcom aj počas pracovného
týždňa, ak maloleté dieťa a otec o to prejavia záujem a matke a maloletému dieťaťu v tom nebudú brániť



závažné okolnosti (XI. výrok) s tým, že matke je povinná maloleté dieťa pripraviť na styk a odovzdať ho
otcovi v stanovenom čase pred svojim bytom a otec je oprávnený prevziať maloleté dieťa v stanovenom
čase a povinný odovzdať ho matke v stanovenom čase pred bytom matky (XII. výrok).

13. Zo znaleckého posudku č. 4/2018 vyhotoveného v konaní znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí a poradenská psychológia T.. Y. Q. zo dňa 09. 03. 2018 (ďalej aj ,,znalecký
posudok“) vyplynulo: ,,Výsledky vyšetrenia samotného dieťaťa a jeho rodičov preukazujú, že súčasná
situácia narušuje zdravý vývin dieťaťa, vedie ho k napätiu, obavám, neistote, zmätku. Pre zdravý
psychosociálny vývin dieťa je nutná stabilizácia. Vyšetrenie preukázalo, že osobnostne je matka
vhodnejšia pre výchovu dieťaťa ako otec. Dieťa v terajšej fáze výchovy potrebuje okrem intenzívneho a
pestrého trávenia voľného času mnohými aktivitami u otca aj pestovanie zmyslu pre povinnosť, plnenie
úloh a priestor pre pestovanie vrstovníckych kamarátstiev.“ Znalkyňa odporučila po zvážení všetkých
zistených skutočností ponechať rozsah styku maloletého s otcom v zmysle  rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota  č. k. 10P/79/2016-80 zo dňa 06. 09. 2016.

14. Zo znaleckého posudku odvolací súd zistil, že maloletý je veľmi zmätený situáciou rodinných vzťahov
a nevie otvorene prezentovať svoj záujem, čoho dôkazom boli jeho vyjadrenia; napr. na otázku znalkyne,
ako si to praje on sám, uviedol: „Ja neviem, to je ťažké rozhodnutie!“, resp. na otázku znalkyne, ako
rodičia spolu vychádzajú, uviedol: „Zle, hovoria zle jeden na druhého, oco sa pýta o mame a mama sa
pýta o otcovi, keď som s nimi. Oco sa napríklad pýta o  mame, či sa o mňa stará, to sa ma obaja pýtajú,
aj mama o otcovi, a ešte kde sme boli, čo som jedol. Nemám sa pri tom dobre, najradšej by som to
skončil. Keby som mohol, tak by som najradšej niekde bol a keď by sa mi chcelo, tak by som išiel k
jednému a potom k druhému, nebýval by som pri nikom, len by som ich navštevoval.“

15. Z obsahu spisu vyplynulo, že otec od februára r. 2018, po realizácii styku počas jarných prázdnin,
maloletého neodovzdal matke v stanovenom čase pred bytom matky a svojvoľne, porušujúc povinnosti
uložené mu súdnym rozhodnutím, zabraňuje matke vykonávať jej rodičovské práva a povinnosti voči
maloletému osobnou starostlivosťou.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec je povinný ex lege rešpektovať rozsudok Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 10P/79/2016-80 zo dňa 06. 09. 2016, ktorý je záväzný pre účastníkov konania v
zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 CSP, teda matku, otca i maloleté dieťa.

17. V súvislosti s odvolacími námietkami otca odvolací súd dodáva, že matka k sp. zn. 10P/130/2017
doručila podanie označené ako ,,Návrh na uloženie výchovného opatrenia“ datované ku dňu 14. 11.
2017, v ktorom uviedla, že otec sústavne porušuje svoje rodičovské práva a povinnosti voči maloletému
dieťaťu, od začatia konania je maloletý zo strany otca neustále traumatizovaný,  svojím správaním otec
narušuje jeho riadnu výchovu, preto navrhla uložiť otcovi výchovné opatrenie vo forme napomenutia (viď
č.l. 90 spisu). Z uvedeného podania matky vyplýva, že matka v konaní vedenom na okresnom súde pod
sp. zn. 10P/130/2017 oznámila skutočnosti týkajúce sa správania sa otca, porušenia rodičovských práv
a povinností, negatívneho vplyvu otca na maloletého, preto okresný súd správne založil podanie matky
do súdneho spisu vedeného na okresnom súde pod  sp. zn. 10P/130/2017 v zmysle ustanovenia § 168
ods. 1 vyhl. MS 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších právnych predpisov. Následne podanie
matky okresný súd v súlade s ustanovením § 110 ods. 1 CSP  doručil právnemu zástupcovi otca dňa
22. 11. 2017, ktorý zastupoval otca v konaní na základe splnomocnenia  udeleného otcom dňa 20. 03.
2017 na celé konanie (viď č.l. 4 spisu).

18. Odvolací súd dodáva, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie
je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv otca
nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať pred súdom, pretože rozhodovanie o tom,
ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania. Ak súd niektorý dôkaz
nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku
aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď. napr. aj rozhodnutia uverejnené
v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).

19. Odvolací súd konštatuje, že z  obsahu spisu nevyplýva, že by otec v konaní navrhol vykonať dôkaz
výsluchom svedkov. V posudzovanej veci maloletý vyjadril svoj názor pred súdnym znalcom k otázkam,



ktoré sa ho týkajú, pričom zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že maloletý je veľmi zmätený situáciou
rodinných vzťahov a nevie otvorene prezentovať  svoj záujem.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie po náležitom preskúmaní veci, zistení nových
skutočností (nerešpektovanie právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia otcom) odvolaním
napadnutým uznesením uložil otcovi výchovné opatrenie.

21. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý
výrok), pretože súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 52 CMP.

22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, § 52
CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10P/130/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "84af02c5-3033-4fe5-84e3-a0f09b7047dd:b380a711-f7b1-4987-b19f-1c1568db18b2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4617205985.2", "spisova_znacka": "6CoP/1/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoP/1/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4617205985.2"}]}