Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/219/2018 z 29. 7. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. júla 2018, sp. zn. 12Co/219/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6918201611.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/219/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6918201611.1 | 2018-07-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., § 325 ods. 2 písm. c) CSP, § 151 OZ, § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a6b3537-bf2c-4bc5-8f4c-aace61ed9e65 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6918201611.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/219/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918201611
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6918201611.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Okresné
stavebné bytové družstvo v Rimavskej Sobote, so sídlom Okružná 50, 979 01 Rimavská Sobota, IČO:
00 173 916, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Erika Simanová, s. r. o., so sídlom
Edelényska 2027/3, 048 01 Rožňava, IČO: 47 258 853, proti žalovanému N. N., a. s., so sídlom, Y.
XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, právne zastúpenému AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O.
Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 16C/9/2018-29 z 27. apríla
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie", resp. „prvoinštančný súd")odvolaním
napadnutým uznesením zo dňa 27. 04. 2018 uložil povinnosť žalovanému N. N., a. s., so sídlom v G.,
Y. XX, F.: XX XXX XXX, zdržať sa pokračovania vo výkone záložného práva predajom nehnuteľností,
nachádzajúcich sa v V. N. na Ul. L. N. č. XXXX, evidovaných na Okresnom úrade, Katastrálnom odbore
Rimavská Sobota pre Okres Rimavská Sobota, Obec V. N., kat. úz. Y. na X. vlastníctva č. XXX, bytový
dom so súp. č. XXXX, na parcele XXX/XX, vchod X, X. poschodie, byt číslo XX v celosti, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/
XXXXXX pod G., ktorých vlastníkom je N. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. N., L. N. XXXX/X (I. výrok).
Žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej (II. výrok). Zároveň poučil žalovaného, že
je oprávnený iniciovať voči žalobcovi, žalobu o prípadné určenie neplatnosti dražby pri výkone jeho
záložného práva predajom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v V. N. na Ul. L. N. č. XXXX, evidovaných
na Okresnom úrade, Katastrálnom odbore Rimavská Sobota pre Okres V. N., Q. V. N., kat. úz. Y. na X.
vlastníctva č. XXX, bytový dom so súp. č. XXXX, na parcele XXX/XX, vchod X, X. poschodie, byt číslo
XX v celosti, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemku XXXX/XXXXXX pod G. (III. výrok). O trovách prvoinštančného konania okresný súd
rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (IV. výrok).
1.2 V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na to, že v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že podľa zmluvy o výkone správy je správcom bytového domu,
v ktorom sa nachádza byt č. XX vo vlastníctve N. I.. Podľa ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z. z.
na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu vzniklo zo zákona k
uvedenému bytu dlžníka zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností v časti "C" Ťarchy ako prvé v poradí záznamom
Z XXX/XXXX-XXX/XXXX. Zmluvné záložné právo N. N., a. s. (ďalej aj ako "banka"), je zapísané na
LV XXX ako druhé v poradí a vzniklo vkladom do KN rozhodnutím V XXX/XXXX dňa 25. 03. 2014.



Žalobca ako prednostný záložný veriteľ (ktorý eviduje voči dlžníkovi splatnú pohľadávku, a to nedoplatok
na úhradách za plnenie poskytované s užívaním predmetného bytu za obdobie od 01. 10. 2012 do
01. 04. 2018 v celkovej výške 2.936,67 Eur istiny pristúpil k výkonu záložného práva predajom bytu
na dobrovoľnej dražbe dražobníkom Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., pričom dňa 16. 04.
2018 mu bolo doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe dražobníka Dražobná spoločnosť, a. s., so
sídlom Zelinárska 6, Bratislava v prospech navrhovateľa dražby - N. N., a.s. s termínom 14. 05. 2018,
predmetom ktorej je dotknutá nehnuteľnosť na LV č. XXX, kat. úz. Y..
1.3 V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že ,,Z doteraz vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalobca má voči dlžníkovi - N. I. pohľadávku, ktorá vznikla podľa § 10 odsek
1 zákona o vlastníctve bytov (vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so
zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do
fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností), keď vlastník bytu nehradil riadne preddavky na úhrady spojené s
užívaním bytu a príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom prvýkrát ich nehradil riadne a
včas za obdobie október 2012. Neuhradená pohľadávka od 01. 10. 2012 do 01. 04. 2018 tak je vo
výške 2.936,67 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka žalobcov voči vlastníkovi bytu prvýkrát
vznikla už 25. 11. 2012 (v tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie Čl. V bod 2. Zmluvy o výkone
správy č. 113). Z listu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam súd ďalej zistil, že v prospech žalobcu
bolo zákonné záložné právo zapísané (pod Z XXX/XXXX)-XXX/XXXX v roku 2003 a v prospech banky
bol vklad záložného práva (podľa zmluvy V XXX/XXXX) povolený dňa 25. 03. 2014. Predpokladom
na vznik každého záložného práva je predovšetkým existencia konkrétnej pohľadávky, ktorá v čase
realizácie záložného práva musí existovať. V tomto konkrétnom prípade z vykonaného dokazovania
vyplýva, že zákonné záložné právo žalobcu , podľa § 15 odsek 1 zákona o vlastníctve bytov mohlo
byť realizované prvýkrát už pred vznikom pohľadávky banky voči neplatičovi, vlastníkovi bytu, ako aj
samotnou registráciou záložného práva banky. Keďže v prospech žalobcu ako zákonného záložného
veriteľa prvýkrát pohľadávka voči vlastníkovi bytu vznikla už v októbri 2012, teda pred vznikom záložného
práva v prospech banky, ktoré vzniklo až 25. 03. 2014, súd preto dospel k záveru, že zákonné záložné
právo žalobcu je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv prvé.
1.4 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu a žalobcovi
priznal podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP") nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% (II. výrok).

2.1 Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu)
odvolanie a navrhol, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zmenil tak, že návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná mu náhradu trov konania.
2.2 V odôvodnení odvolania žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávny procesný postup
a nesplnenie procesných podmienok súdom prvej inštancie. Uviedol, že rozhodnutie prvoinštančného
súdu je vecne nesprávne a neprimeraným spôsobom zasiahlo do zákonom a ústavou chránených
základných práv žalovaného a zároveň v ňom v podstatnej časti absentuje relevantné odôvodnenie,
preto je rozhodnutie arbitrárne. Konštatoval, že z rozhodnutia nie je možné zistiť, z ktorých právne
relevantných skutočností, listín dospel súd prvej inštancie k skutkovým zisteniam nevyhnutných pre
nariadenie neodkladného opatrenia, k akým všetkým konkrétnym skutkovým zisteniam dospel a ktoré
nevyhnutné kumulatívne predpoklady ustálil. Popieral tvrdenie žalobcu, že záložné právo v prospech
vlastníkov bytov a nebytových priestorov vzniklo zo zákona pri prvom prevode bytu do vlastníctva
nájomcu už v roku 2003, nakoľko žiaden zápis záložného práva zabezpečujúci uvedené údajné
nedoplatky na liste vlastníctva nie je a výkaz nedoplatkov ohľadne pohľadávky vo výške 2.936,67 Eur
nevie posúdiť. Uvedené však na predmet konania vymedzený návrhom rozhodnutia nemá zásadný
vplyv. Tvrdenie žalobcu, že v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov je vedený výkon
záložného práva, považuje za nesprávne a neakceptuje vlastníkov bytov ako prednostných záložných
veriteľov, pretože seba považuje za prednostného záložného veriteľa, dôkazom čoho je skutočnosť, že
žalobca nepostupoval pri výkone záložného práva podľa § 151ma ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj ,,OZ") a nie je zrejmé, z akého dôvodu ho žalobca uvádza, ak sa týka subjektov úplne odlišných
- ostatných vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome. Poukázal na to, že v konaní nie sú vlastníci
bytov a nebytových priestorov zastúpení žalobcom, pretože inak by žalobca musel byť identifikovaný ako
vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu zastúpený žalobcom. Taktiež je
nesprávne tvrdenie žalobcu o zápise záložného práva na zabezpečenie splnenia údajných pohľadávok,
ktoré záložné právo nie je vôbec zapísané. Konštatoval, že žalobca sa dožaduje predbežnej ochrany,
pričom súd rozhoduje o trvalom usporiadaní pomerov, čím zjavne ide o postup a rozhodovanie ultra



petitum v prospech žalobcu. Namietal, že žalobca konanie vo veci samej nešpecifikuje, i keď z
formulácie sa domáha poskytnutia predbežnej ochrany a z uvedeného vyplýva, že má nasledovať
konanie, v ktorom bude riešené trvalé usporiadanie pomerov. Uviedol, že v danom prípade sa nejedná
o konanie, predmetom ktorého by bol spor týkajúci sa existencie vecného práva, a preto nebola
daná výlučná miestna príslušnosť zakotvená v ustanovení § 20 písm. a) CSP a žiadal postúpenie
veci na konanie miestne príslušnému okresnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného, t. j.
Okresný súd Bratislava III. Argumentoval, že súd prvej inštancie v podstate svojvoľne a v prospech
žalobcu vytvoril predmet konania, ale vôbec neakceptoval zmenu charakteru konania a dôsledky z neho
vyplývajúce. Postup súdu prvej inštancie, ktorý konal spôsobom v diametrálnom rozpore s právnymi
normami, je v celom rozsahu neakceptovateľný. Je neprípustné, aby strana mohla vo vzťahu ku konaniu
argumentovať a predstaviť svoj pohľad na vec až po meritórnom rozhodnutí súdu prvej inštancie,
preto súd prvej inštancie mohol nariadiť pojednávanie vo veci, vyzvať ho na vyjadrenie k návrhu v 5
dňovej lehote, čo neurobil, a preto nebol riadne zistený skutkový stav za jeho súčinnosti ako záložného
veriteľa. Ďalej konštatoval, že žalobca neuviedol, ktorého konkrétneho záložného práva sa má zdržať,
neidentifikoval ho nezameniteľným identifikátorom V- číslo /Z - číslo, pričom nestačí iba označenie
nehnuteľnosti, pretože môže existovať pluralita záložných práv. Keďže návrh žalobcu neobsahoval
predpísané náležitosti, prvoinštančný súd ho mal odmietnuť. Podľa jeho názoru je vylúčené, aby
prvoinštančný súd rozhodoval o tom, čo žalobca nežiadal, pričom okresný súd nariadil povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľností, ktorý sa nevykonáva a ani sa vykonávať nemôže.
Pretože speňažovanie postupom podľa Zákona o dobrovoľných dražbách nie je predajom, dražbou je
verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby.
Uviedol, že súd mu nemôže zakázať realizáciu jeho zákonných opatrení, zaručených kogentnou právnou
úpravou. Konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na ustanovenie § 15
ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Poukázal na to, že záložný veriteľ - ostatní
vlastníci bytov a nebytových priestorov postupovali v rozpore s právnymi normami napriek tomu, že
ich záložné právo vzniklo so vznikom pohľadávky, ktoré nedali zapísať, hoci táto povinnosť im vyplýva
z ustanovenia § 15 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zároveň vzniesol námietku
premlčania údajných pohľadávok, t. j. nedoplatkov vlastníka N.M. na úhradách za plnenia poskytované
s užívaním predmetného bytu, do fondu prevádzky, údržby a opráv a za výkon správy za obdobie od 01.
10. 2012 do 01. 04. 2018. Poukázal na konflikt záujmov spočívajúci v tom, že je vylúčené, aby dražobník
zastupoval údajného záložného veriteľa, s ktorým musí mať uzatvorenú zmluvu o vykonaní dražby,
pričom navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, ktorým však žalobca nie je. Konštatoval
nedostatočné odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože sa nevyrovnal so všetkými právne
významnými skutočnosťami, rozhodnutie je neúplné i v časti, ktorou sa má odôvodniť vznik ujmy reálnej,
a nie potenciálnej.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu (prostredníctvom právneho zástupcu) navrhol uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdiť ako vecne správne, zákonné a spravodlivé a priznať mu náhradu trov konania. K
námietke aktívnej legitimácie poukázal na zmluvu o výkone správy ako aj na písomne splnomocnenie,
pričom ako správca koná pri vymáhaní pohľadávok vlastníkov pred súdom samostatne a má právo, ale
aj povinnosť brániť práva vlastníkov bytov i následným podávaním žalôb, preto námietka nedostatku
aktívnej legitimácie je nedôvodná. Odkázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne
existencie a poradia zákonného záložného práva vlastníkov bytov.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379
a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správne potvrdil.

5.1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
5.2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade



s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 s použitím § 234 ods. 2 CSP.

7.1 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie
7.2 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7.3 Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.
7.4 Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7.5 Podľa § 329 ods. 1, prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch,
a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery (o ktorý prípad ide v preskúmavanej veci), alebo ak je
daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení,
nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani
na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania,
je nariadenie neodkladného opatrenia možné za splnenia zákonných predpokladov. Pred nariadením
neodkladného opatrenia musí byť z hľadiska splnenia zákonných predpokladov osvedčená existencia
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, musí tu byť existencia žalobcom tvrdených a osvedčených
skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného
účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným neodkladným opatrením
nesmie byť vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia tiež nemôžu obmedziť
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Reálne vyhodnotenie potreby
bezodkladne upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla
opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k
porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalobca musí
opísaním rozhodujúcich skutočností, presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

9. V zmysle § 15 odsek 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,zák. č. 182/1993 Z. z. resp. zákon o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov"), na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich
sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie
pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré
urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome vzniká zo zákona k bytu, alebo k nebytovému
priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva. Ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo
zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

10. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Návrh na zápis podáva predseda alebo správca.

11. Podľa § 151k odsek 1 OZ, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv na ich uspokojenie je rozhodujúce
poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie, alebo od
dňa ich registrácie v osobitnom registri.

12. Podľa § 151ma ods. 3 OZ, pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo
je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len "prednostný
záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.

13. Poradie registrovania záložných práv je rozhodujúce pre uspokojenie záložných práv. Vzhľadom
na možnosti nazrieť do registra záložných práv ako aj možnosti zaregistrovať záložné právo, ktoré



vzniklo odovzdaním veci, je ustanovená prednosť zaregistrovaného práva pred právom, ktoré vznikne
odovzdaním veci. Uvedenou zmenou sa chráni záložný veriteľ, ktorý si zaregistroval svoje záložné právo
v registri záložných práv. Ak na zálohu vzniklo iba jedno záložné právo, môže dosiahnuť uspokojenie z
tohto zálohu zásadne iba záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zriadené. Ak však na
tom istom zálohu vznikne viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce časové poradie ich
registrácie v registri záložných práv, alebo ich registrácia v osobitnom registri.

14. Zmluvné záložné právo sa zriaďuje sa uzatvorením záložnej zmluvy a vzniká zápisom (vkladom) do
katastra nehnuteľností (t. j. zápis - vklad má konštitutívny charakter).

15. Pri zákonnom záložnom práve podľa zákona o vlastníctve bytov nebytových priestorov, ktorý je
právnym titulom pre jeho vznik je samotný zákon a vo vzťahu ku konkrétnemu vlastníkovi bytu či
nebytovému priestoru v dome záložné právo pôsobí od momentu nadobudnutia vlastníckeho práva
k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome. Zápis zákonného záložného práva do katastra
nehnuteľností má iba deklaratórny charakter. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako lex
specialis nevychádza z „dvojfázoveho" procesu kreovania záložného práva.

16. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v jeho uznesení zo dňa 27. 07. 2011, sp.
zn. 6M Cdo 8/2010, kde Najvyšší súd SR konštatoval, že existencia záložného práva podľa § 15 zákona
č. 182/1993 Z. z. je podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení. Vznik zákonného
záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky (nemá povahu zábezpeky
do budúcnosti).

17. Zabezpečené sú pohľadávky vzniknuté z právnych úkonov vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru, ktoré sa týkajú domu, spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu a
zastavaného a priľahlého pozemku a z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru.
Zabezpečenie sa vzťahuje najmä na pohľadávky finančného charakteru, ktoré vznikli povinnosťou úhrad
na prevádzku opravy a údržbu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu a pozemku,
alebo platieb za dodávku služieb súvisiacich s užívaním bytu a nebytového priestoru ako aj náhrad
škôd, ktoré spôsobil vlastník bytu a nebytového priestoru alebo osoby užívajúce byt. Účelom zakotvenia
záložného práva priamo v zákone bolo jednak pôsobiť prevenčne na vlastníkov bytov a nebytových
priestorov s cieľom riadneho a včasného plnenia si zákonných a zmluvných povinností a jednak ochrana
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči neplneniu si povinností jednotlivými vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov v dome, prípadne ďalších osôb užívajúcich byt alebo nebytový priestor.
Samotné zabezpečenie pohľadávky záložným právom spočíva v tom, že ak si dlžník, ktorý je vždy
konkrétny vlastník bytu alebo nebytového priestoru, v dome nesplní svoju platobnú povinnosť riadne a
včas, má spoločenstvo alebo ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako záložní
veritelia právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu. Keďže zabezpečenie vyplýva priamo zo
zákona, na vznik záložného práva už nie je potrebný akýkoľvek ich právny úkon. V praxi to znamená,
že dotknutí vlastníci bytov a nebytových priestorov sa môžu domáhať úhrady vzniknutých nedoplatkov
nedisciplinovaného vlastníka neplatiča výkonom záložného práva predajom bytu alebo nebytového
priestoru na dražbe. Otázka o časovom momente, kedy skutočne vznikne záložné právo podľa § 15
ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z, je dôležitá, najmä pri realizácii záložného práva v prípade, ak na zálohu
viazne okrem zákonného záložného práva aj iné záložné právo zriadené v prospech ďalšieho záložného
veriteľa, prípadne veriteľov. Čiže na každom zálohu môže vzniknúť aj viac záložných práv a súčasná
platná právna úprava už dôsledne trvá na uplatnení zásady prior tempore potior iure a neustanovuje
nijakú výnimku určenú zákonom. Táto zásada je explicitne vyjadrená v § 151k ods. 1 OZ. Ak vzniklo na
zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných
práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.
Vzniká však otázka, či vzhľadom na svoju povahu zákonné záložné právo, prednostné postavenie pri
konkurencii viacerých záložných práv v zmysle ust. § 151k ods. 1 OZ, je pre poradie záložných práv
rozhodujúci čas ich registrácie, tzn. v danom prípade zápisu v katastri nehnuteľnosti. V praxi sa však
stáva, že nie vždy býva na výpisoch z katastra nehnuteľností ku konkrétnemu bytu alebo nebytovému
priestoru v časti „C" listu vlastníctva uvedená ako ťarcha formulácia „záložné právo podľa ust. § 15
zák. č. 182/1993 Z. z.". Keďže tento zápis má len deklaratórny charakter a nie vždy je táto skutočnosť
uvedená na príslušnom liste vlastníctva, každý ďalší záložný veriteľ musí byť uzrozumený, že aj keď
by jeho záložné právo bolo zapísané na liste vlastníctva ako prvé v poradí, vzhľadom na záložné právo
vznikajúce priamo zo zákona podľa § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, by právo prednosti malo



práve zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Rozhodujúce by však malo byť, či v čase realizácie záložného práva ďalším záložným veriteľom, napr.
bankou, existuje voči dlžníkovi neplatičovi reálne splatná pohľadávka v prospech ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Aj napriek tomu, že vznik zákonného záložného práva nie
je podmienený zápisom do katastra nehnuteľností, na jeho aktivovanie sa vyžaduje vždy existencia
konkrétnej pohľadávky, tzn. že v prípade, ak pohľadávka ďalšieho záložného veriteľa zapísaného na
príslušnom liste vlastníctva v katastri ako prvého, resp. jediného v poradí, nie je riadne a včas splnená,
môže si tento záložný veriteľ uplatniť svoje práva, vyplývajúce zo záložného práva bez obmedzení, ktoré
ustanovuje § 151ma OZ.

18. Súd prvej inštancie zistil existenciu konkrétnej pohľadávky žalobcu za obdobie od 01. 10. 2012 od
01. 04. 2018, preto je zrejmé, že pohľadávka žalobcu voči vlastníkovi bytu prvýkrát vznikla už 25. 11.
2012, teda skôr ako záložné právo žalovaného, ktoré bolo zapísané v katastri nehnuteľnosti v prospech
záložného veriteľa žalovaného podľa zmluvy V XXX/XXXX, povolenej dňa 25. 3. 2014 - XXX/XX ( viď LV
č. XXX č.l. 13, 14 spisu). To znamená, že pohľadávka žalobcu, ktorú si voči dlžníkovi uplatňuje vznikla
pred vznikom záložného práva a jeho registrácie žalovaného.

19. K námietke žalovaného o nedostatku miestnej príslušnosti v konaní o nariadenie odvolací súd
uvádza, že táto námietka miestnej príslušnosti uplatnená žalovaným v odvolaní nemá právnu
relevanciu. Vyžaduje to zachovanie účelu a zmyslu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým sa sleduje,
aby prípadné meritórne rozhodnutie vo veci malo vôbec reálny význam. Ak podľa platnej právnej
úpravy sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručuje žalovanému až spolu s uznesením
o jeho nariadení a záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv musí mať prednosť pred
právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky),
potom rovnako v záujme zachovania účelu a zmyslu neodkladného opatrenia možno obmedziť
právo žalovaného namietať v odvolaní miestnu nepríslušnosť tým, že sa na takúto námietku nebude
prihliadať. Inak povedané, odvolanie nie je prvým úkonom, ktorým by žalovaný v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia mohol namietať miestnu nepríslušnosť. Takýmto prvým úkonom by mohol
byť len úkon urobený do vydania rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia, ak by takýto úkon
žalovanému patril. Vzhľadom na platnú právnu úpravu však v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia žalovanému žiaden prvý úkon, ktorým by mohol namietať nedostatok miestnej príslušnosti,
nepatrí (žiaden nemá). Tým, že prípadný nedostatok miestnej príslušnosti, ak nie sú splnené podmienky
pre jej skúmanie, treba zo zákona považovať za zhojený, nemôže nastať stav rozhodovania nezákonným
sudcom z dôvodu miestnej nepríslušnosti sú súdu. Pôvodne nepríslušný súd sa totiž zhojením tohto
nedostatku stáva súdom príslušným. Interpretácia akceptujúca uplatnenie námietky nedostatku miestnej
príslušnosti v odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného, zdanlivo dáva prednosť právu na
zákonného sudcu pred zachovaním účelu a zmyslu neodkladného opatrenia. Zdanlivo preto, lebo z
dôvodov už uvedených vyššie o porušenie práva na zákonného sudcu nejde. Súčasne nerešpektuje
právo žalobcu na legitímne očakávanie, že prípadný nedostatok všeobecnej miestnej príslušnosti je
zo zákona zhojený (pôvodne miestne nepríslušný súd sa zo zákona stáva príslušný), ak súd, na ktorý
podal návrh, nie je oprávnený túto príslušnosť skúmať. Žalobcu v podstate sankcionuje za to, že len
využil právo, ktoré mu zákon dáva. Zároveň sankcionuje aj súd, ktorý predbežné opatrenie nariadil, hoci
postupoval v súlade s ustanoveniami zákona, o ktorých platí prezumpcia ústavnosti. Okrem toho, hoci to
nie je nevyhnutné, formalisticky sa odkláňa od dlhoročných ustálených záverov právnej teórie a súdnej
praxe, ktoré považujú nedostatok podmienky miestnej príslušnosti za odstrániteľný, resp. zhojiteľný (por.
Ján Mazák, Základy občianskeho procesného práva, tretie vydanie, Bratislava: Vydavateľstvo právnickej
literatúry IURA EDITION, spol. s r. o., rok 2007, str. 63, a tiež Vlastimil Handl - Jozef Rubeš a kol.,
Občanský soudní řád - komentář, I. diel, Praha: Nakladateľstvo Panorama, rok 1985, str. 482", Uznesenie
ÚS 533/2016-27).

20. K námietke aktívnej legitimácie žalobcu odvolací súd uvádza, že po novele zákona č. 182/1993
Z. z. je správca povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet
vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 8b ods.1 zák. č. 182/1993 Z. z.). Zákonodarca preto prijatím
novely de facto odstránil dlhodobo pretrvávajúce spory o právomoci správcu pri zastupovaní vlastníkov.
Z uvedených dôvodov je nedôvodná aj námietka žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu v konaní, keď aktívna legitimácia žalobcu ako správcu vyplýva priamo s ustanovenia § 8b ods.1
zák. č. 182/1993 Z. z.



21. Odvolací súd považuje aj ďalšie námietky žalovaného za irelevantné, neopodstatnené a
neakceptovateľné z hľadiska spravodlivého rozhodnutia sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu z LV
č. XXX jednoznačne vyplýva, že výkon záložného práva začal iba zo strany žalobcu a žalovaného,
nakoľko iba v prospech týchto strán sporu bolo zriadené záložné právo.

22. Z uvedených dôvodov preto uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil predmetné neodkladné
opatrenie, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil vrátane závislého výroku o trovách
konania (IV. výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa § 255 ods.
1 CSP.

23. Žalobca bol v tomto odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1
s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).