{"guid": "4b014af6-ce3b-474d-8919-adfcb52bc6c5:0fcd317f-4198-4949-9141-ea38674108d4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6018200749.3", "spisova_znacka": "23S/136/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/136/2018 z 4. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 4. júna 2019, sp. zn. 23S/136/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200749.3", "identifikacne_cislo": "6018200749", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2019-06-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-3", "nazov": "§ 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-161.odsek-1", "nazov": "§ 161 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-161.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-159.odsek-2", "nazov": "§ 159 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-159.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-159"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-161", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-14", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-159"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fcd317f-4198-4949-9141-ea38674108d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200749.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200749.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200749.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/136/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200749
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200749.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r. o., so sídlom so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 11
Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, so sídlom
Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti Protokolu žalovaného č.
IBB-36-39-2.3/P-E24,25-18 zo dňa 19.10.2018 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.10.2018, o sťažnosti
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/136/2018-88 zo dňa 26.03.2019,
takto

r o z h o d o l :

Správny súd sťažnosť   z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sťažnosťou napadnutým uznesením č. k. 23S/136/2018-88 zo dňa 26.03.2019 Krajský súd v Banskej
Bystrici zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu podľa § 10 ods. 1 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších zmien
a doplnkov (ďalej „zákon č. 71/1992 Zb.“ alebo „zákon o súdnych poplatkoch“). O zastavení konania
rozhodol vyšší súdny úradník v zmysle § 14 ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb.

2. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal žalobca v zastúpení právnym zástupcom
sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a pokračoval ďalej v konaní, pretože
súdny poplatok vo výške 35 Eur bol v čase rozhodovania o zastavení konania už zaplatený, keďže
žalobca ho zložil dňa 05.02.2019 na účet Slovenskej pošty, a. s. Uvádzal, že súd v napadnutom uznesení
konštatuje, že žalobca nezaplatil súdny poplatok v súdom určenej lehote, ktorá márne uplynula dňa
04.02.2019, avšak z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že sankcionovať
zastavením súdneho konania sa má nečinnosť žalobcu, ktorá spočíva v nezaplatení súdneho poplatku.

3. Žalobca v sťažnosti uvádzal, že
1. neboli splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého uznesenia,
2. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
3. súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Sťažovateľ namietal nesprávnu interpretáciu zákona, ktorá nemôže popierať účel a zmysel právnej
úpravy, pričom v danom prípade účelom právnej úpravy v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych
poplatkoch je ochrana fiškálnych záujmov štátu. Procesná sankcia v podobe zastavenia konania má
na adresátov tejto právnej normy pôsobiť preventívne, a pod hrozbou zastavenia konania ich donútiť
k úhrade súdneho poplatku. V posudzovanom prípade bol účel právnej úpravy dosiahnutý, nakoľko
žalobca uhradil súdny poplatok pred vydaním uznesenia o zastavení konania, pričom súd mal túto
skutočnosť preukázanú, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia. V dôsledku nesprávnej



interpretácie ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, súd zasiahol do práva žalobcu na
súdnu ochranu a definitívne mu ho odňal.

5. Sťažovateľ ďalej namietal, že v zmysle § 234 ods. 2 v spojení s § 217 ods. 1 CSP, na aplikáciu, ktorého
odkazuje ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, pre uznesenie je rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia (vydania).

6. V posudzovanom prípade, v čase vydania napadnutého uznesenia bol už súdny poplatok
zaplatený, teda neboli splnené procesné podmienky pre vydanie uznesenia o zastavení konania kvôli
nezaplatenému súdnemu poplatku.

7. Uvádzal, že pokiaľ existuje viac výkladových možností právnej normy, je potrebné vybrať z pomedzi
nich tú, ktorá predstavuje najmenej reštriktívny zásah do práva na súdnu ochranu. Zároveň je potrebné
zohľadniť aj účel a zmysel právnej úpravy, ktorý je nadradený metóde gramatického výkladu. V súlade
s tým tvrdil, že právna norma upravujúca zastavenie konania nie je v posudzovanom prípade totožná s
textom ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, nakoľko je vytvorená aj obsahom § 234
ods. 2 v spojení s § 217 ods. 1 CSP a korigovaná princípom ústavne konformného výkladu.

8. Sťažovateľ uvádzal, že na zaplatenie súdneho poplatku mal de facto len 6 pracovných dní, pričom v
kontexte tejto skutočnosti je postup súdu, ktorým mu bolo definitívne odňaté právo na súdnu ochranu,
materiálne nespravodlivý.

9. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia súdov vyššej autority, ako použiteľné pre daný prípad aj
po zmene právnej úpravy. Citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/141/2005 zo
dňa 01.01.2009, v zmysle ktorého zastaviť konanie pre nesplnenie poplatkovej povinnosti, a teda
žalobou uplatnený nárok vecne neprejednať, možno len za splnenia všetkých zákonom ustanovených
podmienok. Ak súd konanie zastaví z dôvodu, že účastník nezaplatí súdny poplatok, hoci zákonné
podmienky na takýto postup nie sú splnené, dochádza tu v podstate k znemožneniu práva domôcť sa
jeho ochrany na súde, a teda k postupu, ktorým súd odníme účastníkovi možnosť konať pred súdom.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Icdo/38/2015 zo dňa 20.09.2016,
podľa ktorého, ak zaplatí žalobca súdny poplatok za konanie až potom, keď uplynula lehota na podanie
odvolania, avšak skôr ako odvolací súd rozhodol o jeho včasnom odvolaní proti uzneseniu o zastavení
konania, odvolací súd uznesenie o zastavení konania zmení tak, že sa konanie nezastavuje, pretože
dôvod pre zastavenie konania (v dôsledku zaplatenia súdneho poplatku) odpadol.

10. Správny súd umožnil žalovanému vyjadriť sa k sťažnosti (v zmysle záverov vyplývajúcich z nálezu
Ústavného súdu SR III. ÚS 220/2018-35 zo dňa 11.09.2018). Žalovaný navrhol sťažnosť ako nedôvodnú
zamietnuť, pretože neexistuje žiadny dôvod na nezastavenie konania uvedených v § 10 ods. 2 a ods.
3 zákona č. 71/1992 Zb. Keďže žalobca ako poplatník nedodržal súdom určenú lehotu na zaplatenie
súdneho poplatku, súd konanie zastavil podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom
od 01.07.2017. Dodatočné zaplatenie súdneho poplatku je bez ďalšej relevancie na trvaní konania.
Argumentáciu uvedenú v sťažnosti považuje jednak za nesprávnu a v časti za irelevantnú pre toto
konanie. Rovnako odkaz na rozhodnutia súdov, nezohľadňujúce dnes platnú a účinnú právnu úpravu.

11. Sťažnosťou bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci správneho súdnictva, v ktorej koná a
rozhoduje senát správneho súdu, preto o sťažnosti proti uzneseniu o zastavení  konania vydaného
vyšším súdnym úradníkom rozhodla predsedníčka senátu v zmysle § 159 ods. 2, prvá veta, SSP. Po
preskúmaní veci, oboznámení sa so stanoviskom žalovaného, dospel správny súd k záveru, že sťažnosť
nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 161 ods. 1 SSP, a to z nižšie uvedených dôvodov.

12. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.; ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby,
návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby
poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek
výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí
byť poplatník vo výzve poučený.

13. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.; pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví,
ak



a) už začal konať vo veci samej,
b) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu
v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej,
c) žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,
d) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
e) do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel; ak súd návrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na
zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka.

14. S účinnosťou od 01.07.2017 došlo k zmene zákona o súdnych poplatkoch vykonanej zákonom
č. 152/2017 Z. z. Predmetnou novelou došlo okrem iného k zmene ustanovenia § 10 ods. 3 zákona
o súdnych poplatkoch, ktorý znie: „Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku
1, alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a
správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka“.

15. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení platnom od 01.07.2017; ak tento zákon neustanovuje
inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú stanovenia Civilného sporového poriadku
okrem § 357 písm. a).

16. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. v znení platnom od 01.07.2017; v sťažnosti proti rozhodnutiu
o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali
po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.

17. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v znení platnom od 01.07.2017; v konaní podľa tohto zákona
koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná
a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v
plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.

18. V predmetnom konaní bolo sťažnosťou napadnuté uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom
vo veci správneho súdnictva. V súlade s § 19 ods. 1 SSP je správnym súdom  krajský súd. Podľa § 19
ods. 2 SSP správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje
sudca alebo predseda senátu. V danom prípade  ide o senátnu vec, keďže sa nejedná o žiadnu z
vymenovaných vecí v ustanovení § 23 ods. 2 SSP, kedy rozhoduje sudca.

19. Podľa § 159 ods. 2 SSP; ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje
senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané
vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.

20. Z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.  vyplýva, že na konanie vo veciach poplatkov sa
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku len primerane. Správny súdny poriadok má osobitnú
právnu úpravu pre rozhodovanie o sťažnostiach, v zmysle ktorej za rozhodujúceho sudcu o sťažnosti
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (§ 14 ods. 4, druhá veta, zákona č. 71/1992 Zb.)  je
potrebné považovať predsedu senátu (v senátnych veciach) a sudcu (v sudcovských veciach).

21. Podľa § 161 ods. 1 SSP; ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.

22. V predmetnej veci žalobca podal žalobu dňa 29.11.2018. Keďže žalobca si zároveň s podaním
žaloby nesplnil poplatkovú povinnosť, ktorá mu vznikla v súlade s § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992
Zb., splatný poplatok nezaplatil, správny súd (úkonom vyššieho súdneho úradníka v zmysle § 14 ods.
4 citovaného zákona) podľa § 10 ods. 1 tohto zákona vyzval žalobcu výzvou zo dňa 04.01.2019 na
zaplatenie súdneho poplatku za správnu žalobu vo výške 35 Eur podľa položky 10 písm. a) sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. v spojení s § 6 ods. 3 tohto zákona, v
lehote 10 dní od doručenia výzvy. Zároveň žalobcu poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku
v stanovenej lehote. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku a platobný predpis boli právnemu zástupcovi
žalobcu doručené dňa 23.01.2019 a súdny poplatok bol zaplatený dňa 05.02.2019.



23. Vo výzve bolo správne v poučení uvedené, že súdny poplatok musí byť zaplatený v lehote určenej
súdom, inak súd konanie zastaví a až nadštandardne (v dôsledku ešte „nevžitej“ zmeny právnej
úpravy), že poplatník už nebude mať možnosť zaplatiť súdny poplatok v ďalšej lehote,  ako tomu bolo
podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Nová právna úprava reflektuje na skutočnosť, že proti tomuto
zastavujúcemu uzneseniu odvolanie nie je už prípustné, preto neexistuje ani žiadna odvolacia lehota.
Správne bol žalobca vo výzve poučený aj o tom, že v sťažnosti proti uzneseniu o zastavení konania,
ktoré môže nasledovať pre nesplnenie si poplatkovej povinnosti po výzve, nebude možné namietať
skutočnosti, ktoré nastanú po uplynutí súdom určenej lehoty na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle
§ 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. Poplatník bol vo výzve v rámci poučenia o následkoch
nezaplatenia súdneho poplatku upozornený na to, že súd bude môcť zrušiť zastavujúce uznesenie len
v prípade, ak bude súdny poplatok zaplatený v súdom určenej 10-dňovej lehote.

24. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v zmysle § 234 ods. 2 v spojení s § 217 ods. 1 CSP je rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia (vydania) uznesenia správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o sťažnosti sudcom/
predsedom senátu smerujúcej proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku
neplatí všeobecná zásada, že pre rozhodovanie je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia o
sťažnosti, pretože platí lex specialis Zákon o súdnych poplatkoch, ktorý v ustanovení § 14 ods. 3 vylučuje
tento princíp, teda nie je možné v druhostupňovom konaní prihliadať na novú skutočnosť, t. j. zaplatenie
súdneho poplatku (nemožno sa ňou ani brániť proti zastaveniu konania), keďže táto skutočnosť nastala
po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. Preto nie je možné po zmene právnej úpravy použiť
na daný prípad ani nález Ústavného sudu SR sp. zn. III. 203/08 z 02.01.2008.

25. Žalobca bol vo výzve riadne (vyčerpávajúco) poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v
súdom určenej lehote, napriek tomu však súdny poplatok v tejto lehote nezaplatil. Poučenie o následkoch
nezaplatenia súdneho poplatku v súdom určenej lehote plne zodpovedá súčasne platnej a účinnej
právnej úprave. Zákonodarca po zavedení novej formy „dvojinštančného“ konania v rámci súdu jedného
stupňa (VSÚ v prvej inštancii  a sudca/predseda senátu v druhej inštancii po podaní sťažnosti) neupravil
Zákon o súdnych poplatkoch tak, aby pripustil možnosť zrušenia uznesenia o zastavení konania v
dôsledku zaplatenia poplatku v lehote na podanie sťažnosti  (obdobne ako to bolo pri odvolaní).

26. Sudca/predseda senátu rozhodujúci o sťažnosti nemá zákonný rámec, možnosť zohľadniť zaplatenie
súdneho poplatku po súdom určenej lehote, pretože absentuje ustanovenie v zákone o súdnych
poplatkoch, ktoré by podanej sťažnosti priznával suspenzívny účinok so zohľadnením zaplatenia
súdneho poplatku v lehote na podanie sťažnosti, a navyše zákon o súdnych poplatkoch vylučuje
možnosť prihliadať na nové skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku,
tým, že v ustanovení § 14 ods. 3 výslovne uvádza, že v sťažnosti nemožno namietať skutočnosti, ktoré
nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. Preto je irelevantné zaoberať sa otázkou,
či súdny poplatok bol zaplatený pred rozhodnutím o zastavení konania, v lehote na podanie sťažnosti,
eventuálne do rozhodnutia sudcu/predsedu senátu o sťažnosti a jedinou významnou skutočnosťou je
to, či súdny poplatok bol zaplatený do konca lehoty určenej súdom na jeho zaplatenie. Ak tomu tak nie
je, dochádza k sankcionovaniu poplatníka zastavením konania.

27. Za relevantnú nepovažuje súd ani námietku v sťažnosti o materiálne nespravodlivom postupe súdu
vzhľadom na určenú dĺžku lehoty na zaplatenie súdneho poplatku vo výzve. Ustanovenie § 10 ods. 1
Zákona o súdnych poplatkoch umožňuje súdu vo výzve určiť lehotu na zaplatenie súdneho poplatku,
ktorý je splatný podaním žaloby a zaplatený nebol, pričom môže určiť dĺžku lehoty podľa úvahy, zákon
upravuje, že spravidla sa bude jednať o lehotu 10 dní od doručenia výzvy. Avšak akonáhle je súdom
určená lehota, stáva sa pre poplatníka záväznou.

28. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že postupom súdu, ktorý zastavil konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd zastáva názor, že pre takýto
postup boli splnené zákonné podmienky určené v § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch. Zároveň,
súd rozhodujúci o sťažnosti nezistil splnenie niektorých zo zákonných podmienok stanovených v § 10
ods. 2 tohto zákona, ktoré by odôvodňovali nezastaviť konanie, resp. nezistil ani dôvody stanovené v §
10 ods. 3 tohto zákona pre zrušenie uznesenia o zastavení konania.

29. K tvrdenému porušeniu práva na spravodlivý proces a k tvrdenému odňatiu práva na súdnu ochranu,
súd rozhodujúci o sťažnosti má za to, že zákonný postup súdu pri rozhodovaní o zastavení konania



bol zachovaný. Podmienkou pre domáhanie sa svojho žalobou uplatneného práva, bolo zaplatiť súdny
poplatok v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch. To, že správny súd nebude vec žalobcu meritórne
posudzovať je dôsledkom zákonného zastavenia konania pre nezaplatenie splatného súdneho poplatku
za žalobu spôsobeného nie nesprávnym postupom súdu (súd žalobcovi neodňal právo domáhať sa
súdnej ochrany), ale nečinnosťou žalobcu, ktorý na základe výzvy súdu nezaplatil súdny  poplatok v
súdom určenej lehote, pričom o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v lehote, bol riadne poučený.
Preto sa nemôže jednať ani o nespravodlivý proces. Nie je významnou skutočnosťou samotné zaplatenie
súdneho poplatku, ale to, či súdny poplatok bol zaplatený v súdom určenej lehote.

30. Proti argumentácii o zásade ústavne konformného výkladu a o potrebe vykladať právnu normu
v zmysle účelu a cieľa zákona, nemožno nič namietať. Výkladové pravidlo vyplývajúce z článku 152
ods. 4 Ústavy však neznamená poprieť samotnú právnu úpravu, ktorá je zrozumiteľná. Len v prípade
spornosti, pochybnosti, resp., ak právna norma pripúšťa viaceré výklady, je potrebné právnu normu
vykladať ústavne konformne.

31. Zmena zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch - vykonaná v súvislosti s prijatím nových
procesných kódexov po zrušení Občianskeho súdneho poriadku (CSP, SSP a MSP) - novelou č.
125/2016 Z. z. účinnou od 01.07.2016 a následne novelou č. 152/2017 Z. z. účinnou od 01.07.2017,
sledovala zefektívnenie a urýchlenie súdnych konaní zjednodušením konania o súdnych poplatkoch v
rámci súdu jedného stupňa, tak, aby sa žalobcovia uplatnených práv na súde, domohli čo najskôr, t.
j., aby bola možnosť o ich uplatnenom práve konať a meritórne rozhodnúť, samozrejme po splnení si
poplatkovej povinnosti. Primárnym účelom novely nebol fiškálny záujem štátu, ktorý bol a je rovnaký,
bez ohľadu na novelu zákona o súdnych poplatkoch. Nová právna úprava okrem zefektívnenia konania
o súdnych poplatkoch sledovala tiež odstránenie „posúvania“ zaplatenia splatných súdnych poplatkov
podaním žaloby, pretože poplatníci nie vždy zaplatili súdny poplatok zároveň s podaním žaloby a
častokrát ho nezaplatili ani v súdom určenej lehote vo výzve na dodatočné zaplatenie a využívali pre
oddialenie splnenia si poplatkovej povinnosti aj inštitút odvolania proti zastavujúcim uzneseniam pre
nezaplatenie súdneho poplatku. Judikatúra (platná a použiteľná bezprostredne pred novelou) sa ustálila
na závere, že ak si splnil odvolateľ/poplatník poplatkovú povinnosť do rozhodnutia odvolacieho súdu,
na základe včas podaného odvolania, bolo potrebné uznesenie o zastavení konania zrušiť.

32. Novonastolená právna úprava reflektuje na dovolávanie sa „pružnejšej“ a efektívnejšej rozhodovacej
činnosti súdov, ak už proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku v lehote,
nepripúšťa odvolanie, o ktorom by rozhodoval odvolací súd (v rámci správneho súdnictva taký ani nie
je zriadený), a zároveň vylučuje možnosť v sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka
namietať skutočnosti, ktoré nastanú po márnom uplynutí súdom určenej lehoty na zaplatenie súdneho
poplatku.

33. Preto je irelevantnou skutočnosťou, že žalobca zaplatil súdny poplatok za správnu žalobu až dňa
05.02.2019 (t. j. po márnom uplynutí lehoty na jeho zaplatenie), keďže súdny poplatok v zmysle výzvy na
zaplatenie súdneho poplatku mal byť zaplatený najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy, pričom výzva
bola doručená dňa 23.01.2019.

34. Z dôvodov vyššie uvedených, predsedníčka senátu považuje sťažnosťou napadnuté rozhodnutie
vyššieho súdneho úradníka za správne, vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Ak nie je tento
stav žiadúci, je potrebné iniciovať zmenu predmetnej právnej úpravy.

35. O zamietnutí sťažnosti ako nedôvodnej bolo rozhodnuté podľa   § 161 ods. 1 SSP,      § 159 ods. 2,
prvá veta, SSP v spojení s § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 162 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:4bdf272d-6c1f-4ae2-8062-aac61611fba8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2"}], "citovane_v": []}