Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/5/2019 z 6. 8. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 6. augusta 2019, sp. zn. 23S/5/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6019200006.3 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/5/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6019200006.3 | 2019-08-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., § 63 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/16765347-8267-461a-8b7c-17cc795ab07c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200006.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/5/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200006
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200006.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr
Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: MTM-Zlieváreň s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 4743,
960 01 Zvolen, IČO: 36 635 529, právne zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom
Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102055735/2018 zo dňa 16. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 102055735/2018 zo dňa 16. októbra 2018
z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu,
v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom súdom po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) vykonal
u daňového subjektu MTM-Zlieváreň s. r. o., so sídlom Lieskovská cesta 4743, 960 01 Zvolen, IČO: 36
635 529 (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie
obdobia január 2015 až december 2015 a január 2016 až marec 2016, o výsledku ktorej vyhotovil
Protokol č. 100619570/2018 zo dňa 26.03.2018. Protokol o výsledku daňovej kontroly bol žalobcovi
doručený spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole dňa 13.04.2018.

2. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane v následnom vyrubovacom konaní rozhodnutím
č. 101217667/2018 zo dňa 25.06.2018 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie
obdobie jún 2015 v sume 123 772,56 Eur, keď konštatoval daň vyrubenú v daňovom priznaní 704,53
Eur a daň zistenú správcom dane 124 477,09 Eur.

3. Žalobca si v zdaňovacom období jún 2015 uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 80 691,13
Eur od dodávateľa SIVESPOL, s. r. o., so sídlom Farská 1338/42, 949 01 Nitra, IČO: 36 545 988 za
dodanie Al zliatiny na základe faktúr:
-fa č. 1150601, dátum dodania 04.06.2015, základ dane 46 726,92 Eur a DPH 9 345,38 Eur,
-fa č. 1150611, dátum dodania 15.06.2015, základ dane 42 650,30 Eur a DPH 8 530,06 Eur,
-fa č. 1150613, dátum dodania 17.06.2015, základ dane 46 485,12 Eur a DPH 9 297,02 Eur,
-fa č. 1150622, dátum dodania 22.06.2015, základ dane 44 729,28 Eur a DPH 8 945,86 Eur,
-fa č. 1150626, dátum dodania 23.06.2015, základ dane 43 803,76 Eur a DPH 8 760,75 Eur,



-fa č. 1150627, dátum dodania 23.06.2015, základ dane 44 763,81 Eur a DPH 8 952,76 Eur,
-fa č. 1150628, dátum dodania 29.06.2015, základ dane 46 741,80 Eur a DPH 9 348,36 Eur.
-fa č. 1150629, dátum dodania 29.06.2015, základ dane 43 636,32 Eur a DPH 8 727,26 Eur.
-fa č. 1150630, dátum dodania 29.06.2015, základ dane 43 918,42 Eur a DPH 8 783,68 Eur.

4. Správca dane toto uplatnené odpočítanie DPH neuznal s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že
fakturovaný tovar bol skutočne dodaný práve daňovým subjektom SIVESPOL, s. r. o., ktorému by z titulu
jeho dodania vznikla daňová povinnosť. Tým, že si žalobca neoprávnene odpočítal DPH porušil § 49
ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „Zákon o DPH“). Žalobca si nemohol uplatniť právo odpočítať daň z tovaru, pri ktorom nevznikla
daňová povinnosť z titulu jeho dodania, keď ako platiteľ odpočítal od dane, ktorú bol povinný platiť, daň,
ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ v tuzemsku z tovaru, ktorý mu nebol a ani nemohol byť dodaný.

5. Správca dane konštatoval, že kontrolnými zisteniami bolo jednoznačne preukázané, že tovar dodaný
spoločnosťou SIVESPOL, s. r. o. žalobcovi, nebol nadobudnutý od spoločnosti MIRMAJ s. r. o. Dospel k
záveru, že nebola preukázaná existencia predmetného tovaru, faktúry od spoločnosti Basia, s. r. o. boli
fiktívne, daňový subjekt MIRMAJ s. r. o. nepreukázal dodanie tovaru pre daňový subjekt SIVESPOL, s.
r. o., t. j. vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 Zákona o DPH a ani jeho odberateľ (SIVESPOL, s. r.
o.) nepreukázal prijaté zdaniteľné plnenia, ich obsahovú stránku, úplnosť a vierohodnosť, nepreukázal
reálnosť obchodnej transakcie, t. j., že tovar existoval a že mu bol reálne dodaný. Právo odpočítať
daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1
Zákona o DPH). Ak teda daňová povinnosť pri tovare nevznikla, potom nemohlo vzniknúť ani právo
na odpočítanie dane žiadnemu z nasledujúcich odberateľov toho istého tovaru v obchodnom reťazci
spoločností MIRMAJ s. r. o. - SIVESPOL, s. r. o. - MTM-Zlieváreň s. r. o. Vznik daňovej povinnosti
u dodávateľa zakladá vznik práva na odpočítanie dane u odberateľa, čo v danom prípade nebolo
splnené. Skutočným obsahom v daných obchodných prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní DPH za
zdaniteľné obchody, ktoré boli žalobcom deklarované ako nákup od tuzemského dodávateľa SIVESPOL,
s. r. o., pri ktorom sa reálnosť dodania fakturovaného tovaru nepotvrdila.

6. Podľa správcu dane, pokiaľ by si platiteľ, resp. jeho štatutár plnil zákonnú povinnosť starostlivosti
riadneho hospodára, mohol by vedieť, že plnenie zakladajúce sporné právo na odpočítanie dane nesie
všetky znaky zneužívajúceho konania. Spochybnil tvrdenia konateľa žalobcu H. J., ktorý do zápisnice
o ústnom pojednávaní zo dňa 21.02.2017 uviedol, že nevie nič o dodávateľoch tovaru pre spoločnosť
SIVESPOL, s. r. o. H. T., konateľ spoločnosti SIVESPOL, s. r. o. do zápisnice zo dňa 21.02.2017
v postavení svedka uviedol, že tovar dodaný žalobcovi nemôže preukázať predložením účtovníctva,
pretože sa nachádza na Daňovom úrade v Nitre.

7. Z výpovedí svedkov R. N. a J. Y., ako aj z výsluchov obvinených J. Y. a H. T. vyplýva, že H. T., konateľ
dodávateľa žalobcu zorganizoval celú sieť „asociálov“ za účelom vyhotovovania fiktívnych faktúr pre
spoločnosť SIVESPOL, s. r. o., o čom Y.. vedel alebo mohol vedieť, nakoľko bol jediným odberateľom
tohto fiktívneho tovaru. Správca dane uviedol, že je ťažké uveriť, že by dodávateľ takého veľkého
množstva tovaru, aké deklarovala spoločnosť SIVESPOL, s. r. o. potrebovala inú sprostredkovateľskú
spoločnosť predaja svojich výrobkov. Išlo hlavne o zahmlievanie toku tovaru za účelom zníženia dane,
ktorú by musela odviesť do štátneho rozpočtu pri dodaní tovaru v tuzemsku

8. Správca dane na základe dožiadania z odpovede Daňového úradu Nitra (z daňovej kontroly zameranej
na DPH u daňového subjektu SIVESPOL, s. r. o.) zistil, že dodávateľ SIVESPOL, s. r. o. deklaroval
dodanie fakturovaného tovaru pre odberateľa MTM-Zlieváreň s. r. o. v kontrolovanom zdaňovacom
období jún 2015, ktorý mal nadobudnúť od spoločnosti MIRMAJ s. r. o.

9. Podľa výpisu z obchodného registra SR spoločnosť SIVESPOL, s. r. o. bola rozhodnutím spoločníka
zo dňa 08.11.2016 zrušená bez likvidácie, zlúčením s nástupníckou spoločnosťou Finetronics, s. r. o., so
sídlom Čapajevova 73, 080 01 Prešov, IČO: 46 224 645. Spoločnosť SIVESPOL, s. r. o. bola dobrovoľne
vymazaná z OR SR dňom 13.12.2016 na základe zmluvy o zlúčení obchodných spoločností zo dňa
08.11.2016 vo forme notárskej zápisnice.

10. Žalobca v zdaňovacom období jún 2015 vystavil faktúry pre odberateľa TOROK METALI d.o.o., Kralja
Zvonimira 51, 313 01 Beli Manastir, Chorvátsko, IČ DPH: HR14984847344 faktúry, ktorými deklaroval



dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 4
Zákona o DPH vo výške 258 488,60 Eur:
číslo 20150140, dátum dodania 01.06.2015, vo výške 55 928,60 EUR za Al A8
číslo 20150156, dátum dodania 10.06.2015, vo výške 50 640,00 EUR za Al ENAB 46000
číslo 20150160, dátum dodania 11.06.2015, vo výške 50 640,00 EUR za Al ENAB 46000
číslo 20150169, dátum dodania 18.06.2015, vo výške 50 640,00 EUR za Al ENAB 46000
číslo 20150172, dátum dodania 19.06.2015, vo výške 50 640,00 EUR za Al ENAB 46000

11. Správca dane na základe preverovaní daňovou kontrolou vyhodnotil uplatnené oslobodenie od dane
v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. za neoprávnené, pretože bolo preukázané, že reálne
nedošlo k dodaniu tovaru pre spoločnosť TOROK METALI d.o.o., t. j. pre nadobúdateľa uvedeného
na faktúrach - osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Podľa správcu dane žalobca
neoprávnene vystavil vyššie uvedené faktúry, v dôsledku čoho správca dane upravil rozdiel základu
dane, následne rozdiel dane na sumu 43 081,43 Eur pri dodaní tovarov a služieb s oslobodením od
dane v riadku 15 daňového priznania.

12. Vychádzal z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií doručenú mu dňa 25.11.2016
od chorvátskej daňovej správy, podľa ktorej sa požadované skutočnosti nepodarilo preveriť, pretože
zástupcovia spoločnosti TOROK METALI d.o.o. nespolupracujú, nebolo možné sa s nimi skontaktovať.
Dňa 19.03.2016 došlo v spoločnosti TOROK METALI d.o.o. k zmene zodpovednej osoby z R. Toroka s
trvalým pobytom v Budapešti, na osobu menom Z.-H. J. s trvalým pobytom v N.. Taktiež došlo k zmene
sídla samotnej spoločnosti, ktorá nemá sklad ani obchodné priestory. Registrácia pre DPH spoločnosti
TOROK METALI d.o.o. bola zrušená ku dňu 13.10.2016. Daň nezaúčtovala a ani nepriznala.

13. Správca dane vyhodnotil dôkazy, doklady a vyjadrenia tak, že nepreukazujú kto v skutočnosti
žalobcovi dodal tovar, ktorý bol uvedený na faktúrach. Konštatoval, že správca dane nespochybnil,
že tovar bol dodaný, avšak daňový subjekt nepreukázal, a ani správcovi dane sa nepodarilo napriek
dokazovaniu odstrániť pochybnosti o tom, že tovar, ktorý bol dodaný, bol dodaný práve dodávateľom
SIVESPOL, s. r. o. a jeho subdodávateľom MIRMAJ s. r. o. Zároveň bolo preukázané, že nedošlo k
dodaniu tovaru pre nadobúdateľa TOROK METALI d.o.o., preto správca dane v zdaňovacom období jún
2015 neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane vo výške 80 691,13 Eur a právo na oslobodenie od
dane vo výške 43 081,43 Eur.

14. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal predmetné rozhodnutie
správcu dane zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. Finančné riaditeľstvo SR, ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 102055735/2018
zo dňa 16.10.2018 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane. Konštatoval, že z celého
konania je zrejmé a správcom dane preukázané, že dotknuté zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak,
ako to deklaroval daňový subjekt. Uviedol, že nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozhodnutia správcu dane. Žiadnu z odvolacích námietok nepovažoval za dôvodnú privodiť zmenu alebo
zrušenie rozhodnutia správcu dane.

16. K jednotlivým odvolacím námietkam, ku ktorým považoval za relevantné zaujať stanovisko, žalovaný
uviedol, že správca dane mal kontrolnými zisteniami a dôkazmi jednoznačne preukázané, že ďalšie
dokazovanie navrhované daňovým subjektom, by nemalo žiadny vplyv na výsledok daňovej kontroly,
preto ho správca dane nevykonal. Ani vyjadrenie navrhovaných osôb nemôže zvrátiť skutkový stav a
právne posúdenie veci, a to vzhľadom na dôkazy - výpovede svedkov H. T. a J. Y., ktorí priznali pred
orgánmi činnými v trestnom konaní fiktívnosť predmetných zdaniteľných obchodov.

17. Počas daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania správca dane umožnil kontrolovanému
daňovému subjektu predkladať vyjadrenia a dôkazy, mal dostatočný časový priestor, v ktorom mohol
preukazovať svoje tvrdenia, čo však nevyužil.

18. Žalovaný sa stotožnil so správcom dane ohľadom porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2, § 51 ods. 1
písm. a) a § 19 Zákona o DPH z rovnakých dôvodov, ktoré uviedol správca dane, t. j., že dodanie
deklarovaného tovaru nemohlo byť dodané tak, ako bolo deklarované dodávateľskými faktúrami od



spoločnosti SIVESPOL, s. r. o. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že v prípade odberateľa
TOROK METALI d.o.o. nedošlo ku žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a
daňovým subjektom z iného členského štátu ako odberateľom, preto si žalobca neoprávnene uplatnil
oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Napriek tomu, že v rámci dokazovania predložil
kontrolovaný daňový subjekt faktúry, dodacie listy, CMR doklady k faktúram, bankové výpisy s platbami
za tovar, ktorými deklaroval riadne dodanie fakturovaného tovaru, nebolo jednoznačne preukázané,
že žalobca reálne dodal fakturovaný tovar chorvátskemu odberateľovi, t. j. daňovou kontrolou nebolo
preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom
štáte uvedenej na faktúre. Žalovaný konštatoval, že existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar
bol skutočne dodaný spoločnosti TOROK METALI d.o.o., tiež konštatoval, že faktúra vystavená formálne
dodávateľom s náležitosťami podľa § 74 ods. 1 a 2 Zákona o DPH nezakladá zásadnú podmienku
možnosti uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ak
daňová kontrola nepreukázala skutočné dodanie tovaru. Žalovaný sa teda stotožnil so stanoviskom
správcu dane aj ohľadom dôvodného nepriznania nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1
a 5 Zákona o DPH, keď žalobca uplatnil oslobodenie od dane neoprávnene, pretože predložené doklady
neboli odrazom reálneho plnenia.

19. Nestotožnil sa s tvrdením v odvolaní, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej
lehote, pričom poukázal na to, že začatá bola dňa 07.07.2016, ukončená dňa 13.04.2018, avšak
prerušená bola od 31.03.2017 do 01.02.2018 z dôvodu nutnosti žiadať o poskytnutie informácií a
podkladov potrebných pre správne určenie dane v zmysle medzinárodnej výmeny informácií v rámci
členských štátov EÚ, pričom odpoveď na poslednú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej
len „MVI“) bola správcovi dane doručená dňa 01.02.2018. Daňová kontrola, teda trvala 337 dní, t. j. bola
uskutočnená v súlade s § 46 ods. 10, § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku.

20. Žalovaný konštatoval, že správca dane neviedol dokazovanie účelovo proti daňovému subjektu,
avšak pri preverovaní uplatneného nároku na odpočítanie DPH musel preverovať celý reťazec
obchodovania s predmetným tovarom cez dožiadania, MVI, výpovede svedkov, aby na základe takto
získaných dôkazov mal celkový obraz o zdaniteľných obchodoch a zároveň, disponoval dôkazmi,
na základe ktorých preukázal ich fiktívnosť. K spôsobu dokazovania žalovaný uviedol, že dôkazné
bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorému nemôže byť uznaný uplatnený nárok na odpočítanie dane
ako oprávnený, ak svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže. Nárok na odpočítanie dane nemá základ
vo formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej dodávky tovaru. Zákonné podmienky uvedené v §
49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani
pri vzniku zodpovednosti inej osoby za fakturované plnenie, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Správca
dane pri daňovej kontrole preveroval faktúry vystavené dodávateľom. Daňová kontrola bola zameraná
nie len na obsahovú stránku faktúry podľa § 71 a § 72 Zákona o DPH, ale predovšetkým na skutkový
stav veci, na realitu vecného plnenia, najmä, či došlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu v zmysle
§ 8 Zákona o DPH. Konštatoval, že samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle §
70 Zákona o DPH nepostačuje na preukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Faktúra
je použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Podmienkou
pre vznik nároku na odpočítanie dane tiež je, aby platiteľ ním prijaté zdaniteľné obchody uskutočnené
iným platiteľom, použil na účely svojho podnikania ako platiteľ.

21. K dôkaznému bremenu poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu 5Sžf/122/2009, z ktorého
vyplýva, že daňový subjekt, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr, musí
byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako to deklarujú predložené
faktúry. Tiež poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno
je na daňovom subjekte.

22. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by si platiteľ, resp. jeho štatutár splnil zákonnú povinnosť starostlivosti
riadneho hospodára, mohol by vedieť, že plnenie zakladajúce sporné právo na odpočítanie dane nesie
všetky znaky zneužívajúceho konania. Žalovaný spochybnil tvrdenie konateľa žalobcu H. J., ktorý do
zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 21.02.2017 uviedol, že nevie nič o dodávateľoch tovaru pre
spoločnosť SIVESPOL, s. r. o. Stotožnil sa pritom so závermi správcu dane, že ak žalobca bol jediným
odberateľom tovaru, fiktívnosť ktorého bola preukázaná z podporných dôkazov získaných z Prezídia



policajného zboru z výsluchov obvinených J. Y. a H. T., s pravdepodobnosťou rovnajúcej sa istote,
by dodávateľ nepotreboval inú sprostredkovateľskú spoločnosť na distribúciu tovaru, pričom išlo o
zahmlievanie toku tovaru za účelom zníženia dane, ktorú by spoločnosť musela odviesť do štátneho
rozpočtu. Preto ani žalovaný nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie vyjadrením ďalších osôb,
ktoré by nemohli zvrátiť záver správcu dane, že žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období nevniklo
právo na odpočítanie DPH.

23. Odmietol odvolaciu námietku ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia a tvrdenie, že rozhodnutie
správcu dane je neodborné a svojvoľné a konštatoval, že rozhodnutie spĺňa zákonom stanovenú
podmienku v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

24. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102055735/2018 zo dňa 16.10.2018, ktoré navrhoval zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie správcu dane č. 101217667/2018 zo dňa 25.06.2018 a vec vrátiť orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa na ďalšie konanie. V žalobe tvrdil a namietal najmä tieto skutočnosti:

25. Napriek tomu, že žalobca vo vyjadrení k oboznámeniu o kontrolných zisteniach, vo vyjadrení k
protokolu žiadal, aby správca dane vykonal konkrétne dokazovanie, jeho žiadosť nebola akceptovaná.
Správcovi dane predložil všetky daňové doklady za preverované obdobie. Žiadal, aby boli „spárované“
doklady o dodávkach tovaru od jeho dodávateľov s jeho odberateľmi, čo jednoznačne potvrdí, že tovar
musel existovať, a teda nemohlo ísť o fiktívne plnenie. Navrhol vypočuť konateľov prepravcov, najmä
D. J. - Melax, ich šoféra T. N., Z.. X. Y., ktorý mal na starosti prijímanie, ale aj expedovanie tovaru.
K návrhu na doplnenie dokazovania sa správca dane vyjadril tak, že trvá na kontrolných zisteniach,
ktoré uviedol v protokole a ďalej citoval jednotlivé odseky § 3 Daňového poriadku, poukázal na zásadu
poctivého obchodného styku, uviedol, ktoré ustanovenia Zákona o DPH žalobca porušil a opätovne
zopakoval všetky dôkazy, ktoré v konaní vykonal. Odvolací orgán závery správcu dane prevzal s tým,
že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, s konkrétnymi návrhmi na dokazovanie sa
nevysporiadal a žalobcovi vytkol neunesenie dôkazného bremena.

26. Tvrdil, že správca dane neumožnil daňovému subjektu preukázať skutočnosti, ktoré by mohli pre
daňový subjekt pozitívnym spôsobom ovplyvniť výsledok daňovej kontroly tým, že odmietol vykonať
navrhované dokazovanie. Nesúhlasil s tým, že bolo vo veci vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom
namietal, že správca dane účelovo vyselektoval z trestného spisu len výpovede dvoch svedkov, a to J. Y.
a H. T. a neoboznámil v konaní aj iné výpovede svedkov a štatutárnych zástupcov z trestného konania,
ktoré by podľa neho mohli potvrdil reálnosť dodávok.

27. Daňová kontrola nie je vykonaná v súlade so zákonom len preto, že sa daňovému subjektu umožní
formálne vyjadriť sa, avšak po podaní jeho návrhov, tieto správca dane bez ďalšieho odignoruje a k
návrhom sa ani nevyjadrí, resp. sa vyjadrí len nekonkrétne. Namietal nesprávny záver o neunesení
dôkazného bremena žalobcom a tvrdil, že správca dane, by mohol dospieť k takémuto záveru len
vtedy, ak by vykonal dokazovanie, ktoré navrhol daňový subjekt a toto dokazovanie by neprinieslo nové
skutočnosti pozitívne pre daňový subjekt, avšak, ak správca dane vôbec nevykonal ním navrhnuté
dôkazy, nemôže tvrdil, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Neumožnením vykonania
dokazovania došlo k porušeniu ustanovení § 3 ods. 1, 2, 3 a 7 Daňového poriadku, § 2 ods. 2, 3 a 4
Daňového poriadku a bolo žalobcovi upreté právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku.

28. Namietal spôsob vykonania dokazovania, keď správca dane si podstatným spôsobom „uľahčil“ svoju
činnosť, keď namiesto toho, aby sám vykonal dokazovanie, len nahliadol do spisov iných orgánov a
zápisníc o výsluchoch a iné doklady si skopíroval. Takýto spôsob dokazovania výrazným spôsobom
ukracuje daňový subjekt o možnosť sa na ňom zúčastniť. Poukázal pritom na znenie ustanovenia § 21
ods. 1 Daňového poriadku, § 25 ods. 1 a § 25 ods. 4 Daňového poriadku. Z nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. I.ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2008 vyplýva, že správca dane nesmie vykladať zákon extenzívnym
spôsobom a v žiadnom prípade nie je oprávnený uskutočňovať výpoveď svedkov bez oznámenia tohto
úkonu daňovému subjektu. Žalobca namietal, že správca dane vykonal len výsluch jediného konateľa,
priameho dodávateľa, a to H.a Veselovského, čo považoval za nedostatočné.

29. Žalobca namietol porušenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Uvádzal, že žalovaný sa uspokojil
s odôvodnením správcu dane, pokiaľ konštatoval, že konkrétne návrhy na dokazovanie by nepriniesli



zmenu v dôkaznej situácii a zdĺhavo až doslovne opisoval rozhodnutie prvostupňového orgánu, a
to aj s úvahami správcu dane, ktoré mu žalobca vytkol v odvolaní. Vyporiadanie sa s návrhmi a
námietkami v zmysle § 35 ods. 5 Daňového poriadku zahŕňa aj konkrétne vyjadrenie sa k jednotlivým
námietkam, vrátane judikatúry (ak na ňu daňový subjekt poukázal), ale aj vyjadrenie sa k dôkazným
návrhom a odôvodnenie, prečo im nebolo vyhovené. Poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Sžf/8/2016 zo dňa 24.05.2017, z ktorého vyplýva, že podstatnou vadou spôsobujúcou
nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, je absencia vlastných záverov žalovaného.

30. Žalobca namietal prekročenie lehoty na trvanie daňovej kontroly určenej v § 46 ods. 10 Daňového
poriadku. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a otázku jeho preskúmateľnosti, ak správca
dane neuviedol, ktorá odpoveď na ktorú žiadosť v rámci MVI mala byť doručená ako posledná dňa
01.02.2018, čím spochybňoval opodstatnenosť prerušenia daňového konania. Daňová kontrola s dobou
prerušenia trvala viac ako dva roky, a preto takáto daňová kontrola je nezákonná. Rovnakou vadou
nezákonnosti trpí aj protokol z daňovej kontroly aj následné vyrubovacie konanie, keďže správca dane
v ňom prihliada na zistenia uvedené v protokole.

31. K dodávateľovi SIVESPOL, s. r. o. uviedol, že konateľ H. T. potvrdil bez akýchkoľvek pochybností
dodanie tovaru pre žalobcu. Napriek týmto vyjadreniam správca dane dospel k záveru, že nebolo
preukázané dodanie tovaru od spoločnosti MIRMAJ s. r. o. pre spoločnosť SIVESPOL, s. r. o. a ďalej
pre žalobcu.

32. Namietal nesprávnosť postupu správcu dane, ktorý preniesol zodpovednosť za činnosť
subdodávateľa dodávateľa na žalobcu. Tvrdil, že žalobca nemôže zodpovedať za činnosť
subdodávateľov ich dodávateľa a ani ich činnosť kontrolovať. Správca dane účelovo, keď sa mu
nepodarilo poprieť dodávky tovaru pre žalobcu od spoločnosti SIVESPOL, s. r. o., keďže H. T. ako
konateľ dodávateľa potvrdil dodávky pre žalobcu, zisťoval skutočnosti ohľadom dodania tovaru u
subdodávateľov a skutočnosti, ktoré svedčia v neprospech ich dodávateľa preniesol ďalej na žalobcu, aj
keď jeho dodávateľ disponoval daňovými dokladmi potvrdzujúcimi dodanie a fakturáciu tovaru a konateľ
dodávateľa reálnosť dodávky potvrdil.

33. Žalobca nepoznal osoby na strane dodávateľov jeho dodávateľa, nebol s nimi v žiadnom kontakte.
Žiadnym spôsobom sa nezúčastňoval na fungovaní dodávok tovaru medzi spoločnosťou SIVESPOL, s.
r. o. a jej dodávateľmi. Žalobca nemohol ovplyvniť ich obchodovanie a ostatné podmienky podnikania,
zároveň nemôže za tieto skutočnosti ani zodpovedať.

34. V tomto smere žalobca poukázal na aktuálnu judikatúru Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“)
Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR, najmä rozsudok NS SR 3Sžf/1/2011 zo dňa
15.03.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/8/2016 zo dňa 24.05.2017, rozhodnutie NSS ČS
5afs/131/2004 zo dňa 25.03.2005, sp. zn. 9afs/81/2007, rozsudok ESD v spojených veciach C-354/03,
C-355/03 a C-484/03.

35. Podľa žalobcu je v rozpore s princípom právneho štátu a právnej istoty, aby žalobca bol za akékoľvek
pochybenia v zmluvnom vzťahu medzi dodávateľom žalobcu a jeho dodávateľmi sankcionovaný v
podobe nepriznania nárokov vyplývajúcich zo Zákona o DPH. Tvrdil, že žalobca konal dobromyseľne,
vykonával bežnú obchodnú činnosť a spoločnosť žalobcu nebola zo strany správcu dane spochybnená.

36. Odberateľ môže maximálne zisťovať, či je dodávateľ schopný splniť požadovanú objednávku.
Súčasťou obchodnej praxe nie je zisťovanie údajov u predchádzajúcich dodávateľov dodávateľa. Takáto
povinnosť im nevyplýva zo Zákona o DPH, ani v zmysle zachovania zásady proporcionality. Taktiež platí
povinnosť dodržiavať obchodné tajomstvo v obchodných vzťahoch, preto žalobcovi ich dodávateľ, ani
jeho dodávatelia nie sú povinní nič o ich obchodoch oznamovať.

37. Žalobca v žalobe namietal nedostatočné vysporiadanie sa s odvolacou námietkou, že žalobcovi
nie je zrejmé, čo myslel správca dane povinnosťou starostlivosti „riadneho hospodára“, ktorú mal
žalobca porušiť, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Tvrdil, že ustanovenie § 194
Obchodného zákonníka nemožno použiť nakoľko žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným a nie
akciovou spoločnosťou. Žalobca nesúhlasil s možnosťou použitia zásady poctivého obchodného styku



vo sfére daňového práva ako práva verejného, pretože predstavuje výsostne súkromno-právny inštitút,
ktorý nie je použiteľný v oblasti verejného práva.

38. Žalobca v odvolaní namietal, že mu nie je zrejmý záver správcu dane, že konateľ „vedel alebo musel
vedieť“ o subdodávateľoch a tvrdil, že takéto vyjadrenie je v rozpore so zisteným skutkovým stavom a
vychádza len z domnienok správcu dane. Žiaden zo svedkov neuviedol, že by bol v priamom kontakte
so žalobcom alebo s jeho konateľom, s výnimkou svedka H.a T.. Žalobca v odvolaní namietal aj záver
správcu dane o akomsi „zahmlievaní toku tovaru“, ktorému vyjadreniu nerozumel, avšak odvolaní orgán
namiesto odpovede na jeho námietky, doslovne zopakoval tie isté skutočnosti uvedené v rozhodnutí
správcu dane, ktoré žalobca vytkol v odvolaní.

39. K odberateľovi TOROK METALI d.o.o. žalobca v žalobe namietal, že žalovaný úplne opomenul
vyjadriť sa k intrakomunitárnej dodávke pre spoločnosť TOROK METALI d.o.o. V rozhodnutí žalovaného
žalobca nenachádza žiadne vyjadrenie k jeho odvolacím námietkam, k jeho argumentom. Rozhodnutie
žalovaného preto označil v tejto časti za úplne nepreskúmateľné. Tvrdil, že Zákon o DPH neukladá
predkladať daňovému subjektu uplatňujúcemu oslobodenie od dane pri intrakomunitárnej dodávke
predkladať iné doklady, než aké žalobca predložil, pričom správca dane nemôže extenzívne rozširovať
dôkaznú povinnosť nad rámec zákona. Navyše správca dane žalobcovi ani nevytkol, že by chýbali
akékoľvek podklady pre uplatnenie nároku na oslobodenie od DPH. Dovolával sa aplikácie rozsudku
ESD vo veci C-273/11 (Mecsek-Gabona), v zmysle ktorého potrebné dôkazy pre oslobodenie musia byť
výslovne uvedené vo vnútroštátnej úprave DPH; dodávateľ je v dôkaznej núdzi len vtedy, ak nesplnil
vopred známe vnútroštátnym zákonom požadované dôkazy. Tiež poukazoval na rozsudok Súdneho
dvora EÚ sp. zn. C-277/14, z ktorého vyplýva, že pre posúdenie oslobodenia od DPH je dôležitá
rozhodná doba, za ktorú sa oslobodenie od dane uplatňuje a neskôr vzniknuté skutočnosti na toto
posúdenie vplyv nemajú. Podstatné je to, že dodanie tovaru bolo vykonané, že v tom čase bol odberateľ
registrovaný na DPH a v tom čase jeho spoločnosť fungovala. Iné podmienky v § 43 ods. 1 a 5 Zákon
o DPH neukladá. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ tiež vyplýva, že žalobca nenesie zodpovednosť za
správanie sa jeho zahraničného partnera, nakoľko jeho správanie nemá možnosť ovplyvniť. Poukázal na
závery rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 13.02.2014 vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD proti Direktor
na Direkcija. Uzavrel, že správca dane nemal žiaden dôvod neuznať dodanie tovaru odberateľovi
TOROK METALI d.o.o., pretože dodanie tovaru je preukázané všetkými dôkazmi, ktoré zákon požaduje.
Nedostatky na strane odberateľa nemôžu byť prenášané na žalobcu.

40. Žalobca v žalobe namietal, že v rozhodnutí žalovaného nemožno nájsť absolútne žiadnu reakciu na
odvolaciu námietku ohľadom nepoužiteľnosti judikatúry na prípad žalobcu, na ktorú poukázal správca
dane a na ktorú napokon poukázal aj odvolací orgán. Podľa žalobcu správcom dane citovaná judikatúra
nesvedčí proti nemu, ale naopak, v jeho prospech. Odvolací orgán nereagoval na námietky, len doslovne
odcitoval text uvedený v rozhodnutí správcu dane.

41. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutia správcu dane a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Trval na tom, že rozhodnutie
žalovaného nemožno považovať za nepreskúmateľné. Vydané bolo v súlade s Daňovým poriadkom.
Na rozhodnutie žalovaného je potrebné hľadieť v neoddeliteľnej spojitosti s rozhodnutím správcu dane,
preto nie je potrebné v rozhodnutí odvolacieho orgánu popisovať všetky úkony a skutkový stav z
prvostupňového rozhodnutia. Medzi rozhodnutím správcu dane a rozhodnutím žalovaného nie sú žiadne
rozpory. V predmetnom prípade sa jednalo o jednu daňovú kontrolu za viacero zdaňovacích období a
keďže žalobca v odvolaní poukazoval na všetkých dodávateľov, žalovaný v rámci vysporiadania sa s
jeho námietkami poukázal na obidva reťazce zapojené do obchodovania s predmetným tovarom (1.
MIRMAJ s. r. o. - SIVESPOL, s. r. o. - MTM-Zlieváreň s. r. o.; 2. Slovakovo s. r. o. - SIVESPOL, s. r. o.
- MTM-Zlieváreň s. r. o.), v ktorých neuznal právo na odpočítanie dane.

42. Žalovaný konštatoval, že k neuznaniu uplatneného nároku došlo na základe zistení správcu dane v
rámci daňovej kontroly, z ktorých vyplynulo, že predmetný zdaniteľný obchod bol fiktívny. Z dokazovania
tiež vyplynulo, že celý obchod riadil H. T., konateľ spoločnosti SIVESPOL, s. r. o. Fakturovaný tovar
nedodala spoločnosť uvedená na faktúre, t. j. SIVESPOL, s. r. o., čo je prvý predpoklad Zákona o DPH
smerujúci k priznaniu nároku na odpočítanie dane. Vo svetle dôkazov a preukázaných zistení nie je
možné priznať odpočítanie DPH z nadobudnutia tovaru v tuzemsku. Uvedenú skutočnosť nezvrátia ani
výpovede svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalobca.



43. Žalovaný nevie aký tovar a od koho prepravoval žalobca, ale nemohol to byť tovar od dodávateľa
SIVESPOL, s. r. o., t. j. nemohol žalobca vyviezť identický tovar do Chorvátska.

44. K odberateľovi TOROK METALI d.o.o. žalovaný uviedol, že s týmto odberateľom sa vysporiadal
žalovaný v skutkovom stave napadnutého rozhodnutia. K namietanému spôsobu vykonávania
dokazovania žalovaný poznamenal, že vo vzťahu k odberateľovi TOROK METALI d.o.o. nedošlo k
predvolaniu svedkov, a preto jeho námietka je neopodstatnená.

45. Pokiaľ sa žalobca domáhal ďalšieho dokazovania, žalovaný konštatoval, že správca dane
kontrolnými zisteniami a dôkazmi má jednoznačne preukázané, že ďalšie dokazovanie navrhované
daňovým subjektom vo vyjadrení, by nemalo žiadny vplyv na výsledok daňovej kontroly, preto
ho správca dane ďalej nepreveroval. Správca dane mal dostatočne zistený skutkový stav pre
vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalobcom predložené dôkazy sa ukázali ako nepravdivé, a preto
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a vierohodne nepreukázal reálnosť uskutočnenia predmetného
zdaniteľného obchodu.

46. Samotná existencia faktúry na ktorej je uvedená daň, a teda to, že platiteľ má faktúru vyhotovenú
iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru, nezakladá právo na odpočítanie
dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie dodania tovaru, vznik daňovej povinnosti a následne právo
odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke, ale aj po obsahovej. Pre prijímateľa
plnenia je faktúra dokladom, ktorý je nevyhnutný na preukázanie vzniku nároku na odpočítanie dane
z prijatého plnenia podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Nárok na odpočet DPH nevzniká len
jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a
za správnosť ktorých zodpovedá. V danom prípade žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné
a správne.

47. V zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku správca dane využil zápisnicu o výsluchu, ktorá je
súčasťou vyšetrovacieho spisu obvineného J. Y., z ktorej vyplynulo, že predmetné obchodovanie s
tovarom sa reálne neuskutočnilo, bolo fiktívne a organizované H.om T.m. Túto skutočnosť potvrdil
pred orgánmi činnými v trestnom konaní aj H. T.. Žalobca bol o týchto skutočnostiach oboznámený.
Z dôvodu hospodárnosti konania nebolo potrebné znovu opakovane predvolávať svedkov k výpovedi.
Ide o dôkazy, ktoré sú dôkazným prostriedkom nevyhnutným pre účely daňovej kontroly, a preto ich
správca dane mal právo použiť. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. V prípade dôkazov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacích spisoch, ktoré boli od PPZ
NAKA oficiálne poskytnuté v zmysle § 26 Daňového poriadku, je neopodstatnené ich spochybňovať.

48. Žalovaný konštatoval, že bolo dodržané ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku, zároveň boli
dodržané základné zásady správy daní. Nakoľko rozhodnutie správcu dane bolo vypracované v súlade s
Daňovým poriadkom, nemal žalovaný inú možnosť ako prevziať skutočnosti uvedené v tomto rozhodnutí
(žalovaný si nemôže vymýšľať iné skutočnosti ako zistené správcom dane), a preto nie je na mieste
námietka o neopodstatnenom kopírovaní žalovaným.

49. K žalobnej námietke o prekročení lehoty na ukončenie daňovej kontroly zopakoval argumentáciu
uvedenú v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Trval na dodržaní zákonom určenej lehoty, keď daňová
kontrola trvala celkom 337 dní, a teda bola ukončená včas. Správca dane postupoval v súlade s § 46
ods. 9 písm. a), s § 46 ods. 10 v spojení s § 61 Daňového poriadku, a preto túto žalobnú námietku
žalovaný vyhodnotil tiež ako nedôvodnú.

50. K dôkaznému bremenu v zmysle Daňového poriadku poukázal na rovnaké dôvody, aké uviedol
v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že realizáciu predmetných zdaniteľných
obchodov osobami uvedenými na faktúrach nepreukázali ani svedecké výpovede (H.a T., R. N.).
Výpovede týchto svedkov k predmetným zdaniteľným obchodom boli len všeobecné a bez podloženia
ďalšími dôkazmi.



51. V súvislosti s dôkazným bremenom poukázal žalovaný na závery rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. k. 2S/11/2014 zo dňa 19.11.2014, v zmysle ktorého zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie
je dôkazom reálneho dodania tovaru a služieb dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto
skutočnosti. Ak daňovník neunesie dôkazné bremeno ohľadom preukázania uskutočnenia zdaniteľného
plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na
odpočet dane. Opakovane žalovaný poukázal na závery rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa
26.03.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, v
zmysle ktorého je dôkazné bremeno primárne na strane daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na
odpočítanie dane, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje odôvodnene a dokazovanie
zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu deklarovaných skutočností.

52. Žalovaný trval na závere, že žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že splnil zákonné
podmienky v zmysle § 43 Zákona o DPH, preto postup správcu dane pri nepriznaní nároku na
oslobodenie od dane bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Bolo preukázané, že reálne nedošlo k
dodaniu tovaru pre spoločnosť TOROK METALI d.o.o. v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH. Poukázal na
závery rozsudku ESD C-285/09, najmä body 46, 52, v zmysle ktorých postupovali daňové orgány vo veci
žalobcu pri odmietnutí uznať uplatnené oslobodenie od dane v zmysle faktúr vystavených odberateľovi
TOROK METALI d.o.o., keďže bolo preukázané, že nedošlo k dodaniu pre nadobúdateľa uvedeného na
faktúrach - osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.

53. Žalobca nevyužil právo podať repliku.

54. Správny súd uznesením č. k. 23S/5/2019-184 zo dňa 10.04.2019 zamietol návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 188 SSP, keďže nemal preukázané zákonné
dôvody pre priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.

55. Správny súd nezistil žiadny z dôvodov pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP, preto
rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 07.08.2019. Oznámenie o verejnom
vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 25.07.2019.

56. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie správcu dane a konanie pred daňovými orgánmi, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§
134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť, pretože
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm.
d) SSP).

57. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

58. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

59. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

60. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015 a január 2016 až marec
2016. Predmetom tohto súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného ohľadom zdaňovacieho obdobia jún 2015. Žalobca si v tomto zdaňovacom období uplatnil
právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty faktúr od dodávateľa SIVESPOL, s. r. o. Správca dane
podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. neuznal žalobcovi odpočítanie DPH vo výške 80 691,35
Eur z faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou SIVESPOL, s. r. o. za úhradu dodávok AL zliatiny
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, že menovaná spoločnosť bola aj skutočným



dodávateľom fakturovaného tovaru. Zároveň správca dane neuznal žalobcovi právo na oslobodenie od
dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH vo výške 43 081,43 Eur pri intrakomunitárnom dodaní tovaru z
vystavených faktúr žalobcom pre nadobúdateľa TOROK METALI d.o.o. z dôvodu preukázania, že reálne
nedošlo k dodaniu tovaru pre tohto odberateľa.

61. Predmetom sporu nebola materiálna existencia tovaru, ale pochybnosti správcu dane, či tento tovar
bol žalobcovi dodaný od dodávateľa SIVESPOL, s. r. o. uvedeným na faktúrach. Žalovaný konštatoval,
že nevie aký tovar a od koho prepravoval žalobca, ale vzhľadom na zistenia vyplynuvšie z daňovej
kontroly to nemohol byť tovar od dodávateľa SIVESPOL, s. r.o. a žalobca nemohol podnikať ďalej s týmto
identickým tovarom, vyviezť ho zahraničným odberateľom, v zdaňovacom období jún 2015 spoločnosti
TOROK METALI d.o.o.

62. Daňové orgány spochybnili realizáciu zdaniteľného plnenia dodávateľom SIVESPOL, s. r. o.
na základe zistení, z ktorých vyvodili záver, že nebol preukázaný pôvod AL zliatiny a vykonávanie
ekonomickej činnosti dodávateľa SIVESPOL, s. r. o. Konštatovali vady u dodávateľa a poruchu medzi
dodávateľom a jeho subdodávateľmi (v tomto zdaňovacom období jún 2015 spoločnosťou MIRMAJ
s. r. o.), ďalej vychádzali z preukázanej skutočnosti, že sa jednalo o fiktívne plnenie, čo vyplynulo z
výpovedí J. Y. a H. T. pred orgánmi činnými v trestnom konaní, že dodávateľ SIVESPOL, s. r. o., ako
obchodná spoločnosť bola rozhodnutím spoločníka zo dňa 08.11.2016 zrušená bez likvidácie a následne
dobrovoľne vymazaná z OR SR dňom 13.12.2016.

63. Daňové orgány tvrdili porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH
žalobcom.

64. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj ...

65. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

66. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

67. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

68. Podľa § 19 ods. 1, prvá a druhá veta, Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

69. Podľa § 19 ods. 4 Zákona o DPH; ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká
daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

70. Zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/38/2017 zo dňa 19.06.2019 vyplýva,
že skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) Zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno
daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne
vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. jeho subdodávateľov. Súdny dvor Európskej únie v spojených
prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House) vyslovil, že
nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo
následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá
transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený
predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

71. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie



bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

72. Nie je spornou skutočnosťou, že žalobca disponuje existenciou materiálneho plnenia a faktúrami s
opisom druhu a ceny dodaného tovaru od určitého dodávateľa, čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.
Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov
znáša dôkazné bremeno, eventuálne dôkaznú núdzu správca dane. K otázke unesenia dôkazného
bremena v daňovom konaní Ústavný súd SR uviedol, že nestačí iba spochybňovať, ale správca dane
musí pre vylúčenie pravidla vyplývajúceho z právnej normy, z ktorej uplatňuje daňový subjekt svoj nárok,
nielen tvrdiť, ale aj zákonným spôsobom preukázať (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 30/2018-41 zo dňa
30.01.2019).

73. Daňové orgány žalobcovi neuznali splnenie podmienok pre priznanie uplatneného oslobodenia od
dane v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH.

74. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH; oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

75. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH; platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

76. Správny súd poukazuje na to, že samotná nekontaktnosť zahraničného odberateľa, v danom prípade
spoločnosti TOROK METALI d.o.o., nie je dôkazom skutočnosti, že k dodaniu tovaru v zdaňovacom
období nedošlo, pričom dôkazné bremeno leží na správcovi dane. Nemožno zamieňať opis zistení,
objektívnych okolností so samotným vyhodnotením vykonaného dokazovania. Záver daňových orgánov,
že došlo k zastieraniu/utajovaniu žalobcom skutočného dodávateľa, resp. skutočného odberateľa, musí
vyplývať z vyhodnotenia dôkazov, vrátane úvahy daňových orgánov ako dospeli k záveru o nepriznaní
uplatnených nárokov žalobcom v zmysle Zákona o DPH. Len samotné konštatovanie, popísanie zistení,
opis dôkazov spolu s odkazom na príslušnú judikatúru, samo o sebe takýmto vyhodnotením dokazovania
nie je.

77. Preukázanie skutočnosti, že žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím
plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu
dane. Správca dane preukazuje skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dôkazné
bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených
skutočností. Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Zistenie rozhodujúcich skutočností však musí vyplývať z vyhodnotenia vykonaného dokazovania. To,
aké dôkazy vykoná správca dane na preukázanie úmyslu a vedomosti daňového subjektu určuje
správca dane, sledujúc unesenie vlastného dôkazného bremena. Navyše, nemožno predpokladať, aby



daňový subjekt sám produkoval dôkazy vo svoj neprospech. Dôkazné bremeno kladené na účastníka
konania pritom nesmie byť neprimerané, lebo v opačnom prípade nemožno konanie ako celok považovať
za spravodlivé, konštatoval Ústavný súd SR v náleze I. ÚS 30/2018-44 zo dňa 30.01.2019 s poukázaním
na rozhodnutie ESĽP vo veci Metalco Bt. proti Maďarsku zo dňa 01.02.2011.

78. Správny súd primárne ako dôvodné uznal tie žalobné námietky, ktorými žalobca namietal
nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, v dôsledku nedostatočného vysporiadania sa s odvolacími
námietkami žalovaným a neuvedením dôvodov ako sa s nimi žalovaný vysporiadal.

79. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

80. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

81. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

82. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

83. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

84. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku; odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

85. Podľa § 74 ods. 3 Daňového poriadku; odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho
konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je
povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami
vykonaného dokazovania.

86. Podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku; odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených
prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a
vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a
vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

87. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočným spôsobom nereflektoval na konkrétne
odvolacie námietky žalobcu, najmä čo sa týka odôvodnenia nepotrebnosti vykonávania ďalšieho
dokazovania, namietaného spôsobu pri zabezpečovaní a vykonávaní dôkazov, namietaného
nepreukázania skutočnosti, že žalobca mal vedieť alebo musel vedieť o zneužívajúcom konaní



systému DPH jeho dodávateľom, keď namietal, že nerozumie úvahe správcu dane ohľadom takéhoto
konštatovania, žalovaný nereagoval vlastnou úvahou ani na námietku nedodržania lehoty na vykonanie
daňovej kontroly, resp. na námietku ako sa správca dane s ňou vysporiadal. Pritom význam dodržania
lehoty, v ktorej musí byť daňová kontrola ukončená, ako aj oprávnenosť prerušenia konania v
súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu daňových informácií na nevyhnutnú dobu, vzhľadom na
zachovanie procesných práv daňového subjektu a uplatňovaných zásad daňového konania, nemožno
podceňovať (porovnaj závery rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžfk/54/2018 zo dňa 02.07.2019). Rovnako
nemožno podceňovať potrebu informovanosti daňového subjektu o výsledku MVI vo vzťahu k potrebe
verifikácie získaných informácií riadne vykonaným dokazovaním už v súčinnosti s daňovým subjektom
(porovnaj závery nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 30/2018-41 zo dňa 30.01.2019).

88. Správny súd sa stotožňuje so žalobcom v tom, že žalovaný nekriticky prevzal závery správcu
dane, bez toho, aby reagoval na konkrétne odvolacie námietky a tieto posúdil a vyhodnotil, pričom
z konštrukcie rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že práve k namietaným skutočnostiam žalovaný v
zásade len vo všeobecnosti poukázal, že sa stotožňuje so stanoviskom správcu dane a navyše ohľadom
niektorých otázok aj skopíroval závery, úvahy správcu dane, čo správny súd považuje už za nadbytočné,
spôsobujúce neprehľadnosť rozhodnutia a aj jeho nepreskúmateľnosť. Správne žalobca poukázal na
závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/8/2016 zo dňa 24.05.2017, z ktorého vyplýva, že
podstatnou vadou spôsobujúcou nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, je absencia vlastných
záverov žalovaného.

89. Žalovaný vo svojom rozhodnutí, podľa názoru správneho súdu, nadbytočne poukazoval na
všeobecne známe závery z judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR o povinnosti
daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie DPH, uniesť svoje dôkazné bremeno.
Taktiež opakovane rozvádzal formálne a materiálne podmienky stanovené pre uplatňovanie nároku
na odpočítanie DPH bez toho, aby reflektoval na konkrétne okolnosti tohto prípadu, aby preskúmal
rozhodnutie správcu dane v rozsahu požadovanom v odvolaní. Pritom k intrakomunitárnemu dodaniu
tovaru odberateľovi TOROK METALI d.o.o., okrem popisu skutkového stavu, neuviedol žiadne vlastné
úvahy ku konkrétnym odvolacím námietkam.

90. Niet pochýb o tom, že podstatnými náležitosťami rozhodnutia je vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu, ako aj úvaha rozhodujúceho orgánu pri hodnotení dôkazov a použití
právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku). Správny súd má
za to, že v predmetnej veci došlo k porušeniu ustanovenia § 63 ods. 5 a § 74 ods. 2 Daňového poriadku.

91. Požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva z článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré je možné subsumovať pod právo
na spravodlivý proces. Súčasťou práva na spravodlivý proces je v zmysle judikatúry Ústavného súdu
SR i Európskeho súdu pre ľudské práva aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.

92. Daňové orgány sú povinné pri aplikácii vnútroštátnych právnych predpisov postupovať
eurokonformným spôsobom, čo vyplýva zo skutočnosti, že Slovenská republika je členským štátom
Európskej únie. V rámci Európskej únie platí spoločný systém pri uplatňovaní DPH, vyplývajúci zo
Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá
nahradila Smernicu Rady 77/388/EHS zo 17.05.1997 o zosúladení právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty (tzv. Šiesta Smernica). V zmysle
§ 86 zákona o DPH sa týmto zákonom preberá aj uvedená smernica (bod 7 prílohy č. 6). Z uvedeného
vyplýva, že daňové orgány pri aplikácii a výklade vnútroštátnych právnych predpisov zohľadňujú články
Smernice, zároveň aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré vykladajú jednotlivé články.

93. Konštatovaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v dôsledku nedostatočného
vysporiadania sa s konkrétnymi námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, sama o sebe bráni
správnemu súdu zaoberať sa vecnou stránkou veci, t. j. otázkou správnosti právneho posúdenia veci.
Už z lingvistickej stránky veci vyplýva, že nepreskúmateľné rozhodnutie nemožno vecne preskúmavať.
Nemožno sa teda zaoberať hmotnoprávnou stránkou veci, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie neobstojí
po formálnej stránke.



94. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť daňových orgánov pri
odôvodňovaní rozhodnutí, preto žalovaný v ďalšom konaní opakovane vyhodnotí jednotlivé dôkazy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, vec opätovne právne posúdi, uvedie správnu
úvahu ohľadom právneho posúdenia veci pri aplikovaní príslušných právnych predpisov vnútroštátnych,
ako aj únijných, vrátane judikatúry Súdneho dvora EÚ.

95. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP, t. j z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP, čo otvára žalovanému možnosť a
zároveň povinnosť opätovne posúdiť odvolaciu argumentáciu žalobcu.

96. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného nanovo rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu
správcu dane, vyporiadať sa s konkrétnymi odvolacími námietkami žalobcu a svoje závery odôvodniť
zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom. Aká by mala byť štruktúra odôvodnenia rozhodnutia,
kasačný súd popísal v rozsudku sp. zn. 5Sžfk/38/2017 zo dňa 19.06.2019 (bod 71).

97. K obsahovým náležitostiam rozhodnutí daňových orgánov o veciach týkajúcich sa odpočtov
DPH, aké skutočnosti by mali z nich vyplývať, zaujal stanovisko tunajší správny súd už v rozsudku
č. k. 23S/115/2018-92 zo dňa 12.06.2019 (bod 74), na ktorom zotrváva a opakovane konštatuje,
že z rozhodnutia daňových orgánov vo veciach týkajúcich sa odpočtov DPH musí jednoznačne
vyplývať, ku akým záverom dospeli, a teda, či neuznávajú právo na odpočítanie DPH pre to, že
neboli splnené zákonom stanovené podmienky (daňové orgány pri verifikácii daňovým subjektom
tvrdených deklarovaných transakcií vyvrátia, že tieto sa stali deklarovaným spôsobom) alebo preto,
že sa preukáže, že išlo o zneužitie práva (obchodné transakcie nemali ekonomické opodstatnenie
a ich účelom bolo získanie daňovej výhody) alebo preto, že išlo o konanie poznačené podvodom,
pričom daňový subjekt o tomto nezákonnom konaní vedel alebo musel vedieť. V rozhodnutiach
je potrebné sa zamerať na konkrétne okolnosti prípadu a v konkrétnostiach popísať, čo malo byť
predmetom deklarovaných obchodných transakcií (dodanie tovarov alebo služieb), aké dôkazy boli
vykonané, hodnotenie dôkazov a skutkové závery, ktoré z nich boli vyvodené, ako aj jednoznačné právne
posúdenie. Je nadbytočné opakovane uvádzať závery z judikatúry súdov bez toho, aby boli vyhodnotené
konkrétne okolnosti daného prípadu. Z hľadiska požiadaviek kladených na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia je odôvodnená požiadavka, aby rozhodnutie malo takú štruktúru, z ktorej bude zrejmé, v
ktorej jeho časti je opis priebehu konania, v ktorej je opis dôkazov a vyvodené skutkové zistenia a
v ktorej je jednoznačné právne posúdenie. Zároveň je potrebné dôsledne rozlišovať, či predmetom
dodania na základe deklarovaných obchodných transakcií mal byť tovar alebo služby a z rozhodnutí
daňových orgánov potom musí jednoznačne vyplývať, či daňové orgány na základe vykonaných dôkazov
uznávajú ich materiálnu existenciu alebo nie. Samotná nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa a
nepredloženie daňových a účtovných dokladov z jeho strany, pri súčasnom akceptovaní materiálneho
plnenia, nepostačuje pre záver, že sa deklarovaná obchodná transakcia nestala daňovým subjektom
deklarovaným spôsobom.

98. Podľa § 191 ods. 6 SSP je žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku.
Žalovaný sa v ďalšom konaní náležite vysporiada s námietkami žalobcu vznesenými v odvolaní a
rešpektujúc príslušné procesnoprávne a hmotnoprávne predpisy znova vo veci rozhodne tak, aby jeho
rozhodnutie zodpovedalo platnej právnej úprave, vrátane riadneho zrozumiteľného (preskúmateľného)
odôvodnenia s náležitosťami v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

99. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške priznaných trov konania rozhodne správny
súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.
2 SSP).

100. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.