Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/49/2019 z 13. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. novembra 2019, sp. zn. 23S/49/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6019200122.2 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/49/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6019200122.2 | 2019-11-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 2 zákona č. 222/2004 Z. z., § 8 zákona č. 222/2004 Z. z., § 9 zákona č. 222/2004 Z. z., § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., § 51 zákona č. 222/2004 Z. z., § 72 zákona č. 222/2004 Z. z., § 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 23 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 23 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 45 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c63c9d3-3fe2-45cb-85c6-b9ec81c7a92d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200122.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/49/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200122
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200122.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: H.M.H. - Drevovýroba
Kociha, s.r.o., Kociha 25, 980 52 Kociha, IČO: 36 464 937, zast. AK Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova
24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100161182/2019 zo dňa 14. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 100161182/2019 zo dňa 14.
januára 2019 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101882011/2018 zo dňa 24. septembra
2018 z r u š u j e a vec vracia Daňovému úradu Banská Bystrica na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania
bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane") vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti -
daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie január 2014 až júl 2014, september
2014, november 2014 a december 2014 podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH" alebo „zák. č. 222/2004 Z.z."). Daňová kontrola
bola ukončená doručením Protokolu z daňovej kontroly č. 100505028/2018 zo dňa 07.03.2018 (ďalej
len „Protokol") s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 09.03.2018.
Žalobca sa k Protokolu písomne vyjadril podaním z 30.03.2018. Správca dane prerokoval pripomienky
predložené žalobcom vo vyjadrení k Protokolu z daňovej kontroly dňa 30.05.2018, o čom bola
vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101759130/2018 zo dňa 10.09.2018, ktorá bola zároveň
poslednou zápisnicou vo vyrubovacom konaní.

Prvostupňové rozhodnutie

2. Správca dane rozhodnutím č. 101882011/2018 zo dňa 24.09.2018 (ďalej aj „rozhodnutie správcu
dane" alebo „prvostupňové rozhodnutie") žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Daňový poriadok") určil rozdiel v sume 15 898,35 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2014, keď znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy 27 430,98 € na sumu 11
532,63 €. Zároveň určil žalobcovi lehotu splatnosti vyrubenej dane. Správca dane v rozhodnutí uviedol,



že žalobca v zdaňovacom období máj 2014 uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní
tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 Zákona o DPH v celkovej výške 95 390,09 €.
Ďalej uviedol, že kontrolou predložených dokladov správca dane zistil porušenie Zákona o DPH, pričom
žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených
pre nasledovných odberateľov:
a/ BULLIWOOD Kft., Budapešť, Maďarsko, (ďalej len „BULLIWOOD Kft."), faktúry č. Z20140086,
20140087, 20140089, 20140100, 20140104 za dodávku tovaru (rezivo, dosky, foršne, hranoly, laty,
šalovacie dosky) v celkovej výške 22 867,98 €.
b/ RICSMONT ÉS TÁRSA Kft., Kisújszállás, Maďarsko (ďalej len „RICSMONT Kft."), faktúry č.
Z20140085, 20140088, 20140091, 20140092, 20140093, 20140094, 20140095, 20140096, 20140098,
20140099, 20140103, 20140105, 20140106, 20140107, 20140108 za dodávku tovaru (rezivo, dosky,
foršne, hranoly, laty) v celkovej výške 70 886,28 €.
c/ NAGY FENYÖFA Kft., Budapešť, Maďarsko (ďalej len „NAGY FENYÖFA Kft."), faktúra č. Z20140101
za dodávku tovaru (šalovacie dosky) vo výške 1 635,83 €.

3. Správca dane uviedol, že preveroval dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu EÚ -
Maďarska pre odberateľa BULLIWOOD Kft. a splnenie podmienok platiteľom (žalobcom) na uplatnenie
oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 1, 5 Zákona o DPH. Preverením bolo zistené, že faktúry
mali byť uhradené v hotovosti prostredníctvom ERP. Ďalej uviedol, že za účelom preverenia dodania
tovaru pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. v zdaňovacom období máj 2014 zaslal žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií ( ďalej len „MVI") , pričom žiadal aj o vypočutie konateľa spoločnosti BULLIWOOD
Kft. J. M.. Z odpovede maďarskej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť je nezastihnuteľná, daňovník
nemá žiadne miesto činnosti, v podanom daňovom priznaní za 1. štvrťrok 2014 spoločnosť deklarovala
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v sume cca 60 mil. HUF a nepodala súhrnný výkaz. Zástupca
maďarskej spoločnosti nekontaktoval daňový úrad, nepredložil doklady a nemohli ho vypočuť. Vypočuli
p. I. Y., ktorý vyberal peniaze z bankového účtu spoločnosti. Tento uviedol, že spoločnosť obchodovala
s drevom, sídlo spoločnosti bolo na adrese bydliska konateľa spoločnosti (T. M.), spoločnosť nemala
miesto podnikania, sklady, ani vozidlá. B. Y. sa zúčastnil aktivít spoločnosti na základe zmluvy, bol
priateľom konateľa spoločnosti a pomáhal mu pri preprave i fakturácii. Spoločnosť mala zahraničných
dodávateľov zo Slovenska, obchodné mená nevedel uviesť, len mestá dodania, menoval X. D. ako
slovenského partnera v preprave. Dodávky mali byť uskutočnené mailom a boli odovzdané konateľom
spoločnosti. Prepravu tovaru zo zahraničia organizoval a realizoval zahraničný partner, keď tovar prišiel
na miesto obchodu zákazníkov spoločnosti BULLIWOOD Kft., zákazníci a T. M. urobili kontrolu kvality,
dodávateľ vystavil faktúry pre BULLIWOOD Kft. a táto spoločnosť následne vystavila faktúry pre svojich
zákazníkov, ktorí zaplatili bankovým prevodom spoločnosti BULLIWOOD Kft. a následne BULLIWOOD
Kft. zaplatila v hotovosti dodávateľovi (žalobcovi) v deň a na mieste dodania. B. Y. vybral peniaze z účtu,
odovzdal ich konateľovi spoločnosti BULLIWOOD Kft., ktorý zaplatil dodávateľovi. B. Y. mal prístup k
bankovým účtom spoločnosti BULLIWOOD Kft. a používal pečiatku tejto spoločnosti. Nemal k dispozícii
žiadne doklady spoločnosti, nepoznal W. S. (nový konateľ spoločnosti), bývalý konateľ T. M. je asi v
zahraničí. Podľa zistenia maďarskej daňovej správy spoločnosť BULLIWOOD Kft. bola zákazníkom
tovaru dodaného o.i. slovenskými partnermi, bol uvedený ako kontakt, tovar bol prepravovaný na
miesto podnikania a sídla zákazníkov spoločnosti BULLIWOOD Kft. a táto spoločnosť nebola majiteľom
tovaru. Dodávatelia zaplatili v hotovosti, zákazníci BULLIWOOD Kft. zaplatili bankovým prevodom.
Zo zaslanej Zápisnice o výsluchu svedka p. I. Y. z 09.02.2016 vyplýva, že majiteľom spoločnosti bol
jeho priateľ J. M. a pomáhal mu na základe mandátnej zmluvy. Spoločnosť mala sídlo v paneláku,
nedisponovala prevádzkou, skladmi ani inými nehnuteľnosťami, nemala žiadne dopravné prostriedky,
zaoberala sa obchodovaním s ihličnatým drevom a rezivom. Potvrdil, že spolupracoval pri doprave tovaru
a vystavovaní faktúr, po príchode dodávky na kamióne sprevádzal konateľa spoločnosti, prevzali drevo,
zúčastnil sa aj úkonov v banke. I. Y. potvrdil, že v prípade potreby vyplatenia faktúr v hotovosti urobil výber
v banke. Ďalej potvrdil, že dodávateľmi tovaru boli zahraničné podniky, najmä slovenské spoločnosti,
pričom uviedol názvy obcí B., A. a „D.". Dodávky privážal ako vodič X. D., objednávky prichádzali mailom
a tieto riešil konateľ spoločnosti. Následne tovar bol odpredaný maďarským spoločnostiam, ktorých
mená uviedol. Ďalej uviedol, že tovar prichádzajúci zo zahraničia vybavoval a dopravoval zahraničný
partner, dodávka bola prebratá, následne dodávateľ vystavil faktúru a spoločnosť BULLIWOOD Kft.
vystavila faktúru ich odberateľovi. Ďalej uviedol, že k bankovému účtu mal prístup on, aj konateľ
spoločnosti, firemnú pečiatku používali obidvaja, p. Y. vybral hotovostné sumy v r. 2014 v rozsahu
241.641.760 HUF, tieto sumy odovzdal konateľovi spoločnosti, ktorý nimi vyplatil slovenských partnerov
pri prevzatí dodávky. Správca dane následne v rozhodnutí konštatoval, že na základe vyjadrení I. Y.



nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru spoločnosťou BULLIWOOD Kft. od žalobcu, jeho výpovede
správca dane vyhodnotil ako ničím nepodložené - žiadnymi listinnými dôkazmi, dokladmi a nie je zrejmé,
v akom vzťahu bol B. Y. k spoločnosti BULLIWOOD Kft., keďže mandátna zmluva nebola správcovi
dane predložená. Správca dane zo spisu z daňovej kontroly DPH za október 2014 u žalobcu zistil,
že dodanie tovaru žalobcom pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. mal sprostredkovať Z. L. na základe
splnomocnenia udeleného spoločnosťou BULLIWOOD Kft. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní s Z. L. zo
dňa 10.05.2017 správca dane zistil, že Z. L. bol splnomocneným zástupcom spoločnosti BULLIWOOD
Kft., na zastupovanie ho poveril „J." (J. M.) - konateľ, ktorý prišiel na pílu v A., oslovil ho s tým, že
by chcel nakupovať rezivo, mal splnomocnenie za spoločnosť BULLIWOOD Kft. na objednávku tovaru
a vklad finančných prostriedkov do banky. Z. L. potvrdil, že zabezpečoval v r. 2014 sprostredkovanie
dodania tovaru žalobcom pre BULLIWOOD Kft., konateľ J. M. mu povedal, kam má ísť pre tovar, miesto
určenia bolo uvedené na CMR, BULLIWOOD Kft. uhradila dodávateľské faktúry za tovar od žalobcu
v hotovosti, finančné prostriedky do 5 tis. € odovzdal M. A.. Uviedol, že nejednal s I. Y.. Preverením
medzinárodných nákladných listov k vystaveným faktúram žalobcom pre spoločnosť BULLIWOOD Kft.
bolo zistené, že prepravu tovaru pre BULLIWOOD Kft. mal zabezpečovať X. D.. Zo zápisnice o výsluchu
R. D. vyplýva, že vykonával prepravu tovaru od žalobcu pre spoločnosť BULLIWOOD Kft., objednávky
mu zadával za spoločnosť BULLIWOOD Kft. Z. L., mal k dispozícii dodací list a CMR, spoločnosti
BULLIWOOD Kft. odovzdal tovar, CMR a faktúru za dodanie tovaru i faktúru za prepravu. Tovar prevzal
konateľ spoločnosti BULLIWOOD Kft., ktorý podpísal CMR a opatril ho pečiatkou. Majiteľ spoločnosti
BULLIWOOD Kft. zaplatil faktúry za prepravu, aj finančné prostriedky za dodanie tovaru. Správca
dane preveroval vykonanie prepravy tovaru X. D., pričom z odpovede maďarskej daňovej správy
zistil, že spoločnosť BULLIWOOD Kft. bola zrušená a vymazaná z obchodného registra z 28.02.2017.
Nepodarilo sa skontaktovať s konateľom spoločnosti (T. M.), spoločnosť deklarovala v 1. štvrťroku
2014 intrakomunitárne dodanie tovaru v sume cca 60 mil. HUF, nepredložila však súhrnný výkaz, a
preto nebolo možné zistiť, ktorým partnerom patria deklarované intrakomunitárne nadobudnutia tovaru.
Správca dane konštatoval, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
počas daňovej kontroly, že dodal tovar do členského štátu - Maďarska oslobodený od dane v zmysle
§ 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH na základe vystavených faktúr za dodanie tovaru - reziva pre
spoločnosť BULLIWOOD Kft., pretože maďarský daňový subjekt je nekontaktný, maďarská daňová
správa nepotvrdila nadobudnutie tovaru spoločnosťou BULLIWOOD Kft., táto spoločnosť nepredložila
žiadne doklady, že jej bol tovar od žalobcu dodaný, maďarská daňová správa nepotvrdila nadobudnutie
prepravných služieb spoločnosťou BULLIWOOD Kft. od X. D.. Žalobca síce predložil faktúry pre
odberateľa BULLIWOOD Kft., dodacie listy, medzinárodné nákladné listy k vystaveným faktúram, na
základe ktorých deklaruje dodanie fakturovaného tovaru, správca dane nespochybnil existenciu tovaru,
ale jeho existencia ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný spoločnosti uvedenej na
faktúrach BULLIWOOD Kft. a že žalobca spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 a
5 Zákona o DPH. Správca dane vzhľadom na uvedené skutočnosti klasifikoval dodanie tovaru žalobcom
pre BULLIWOOD Kft. v máji 2014 v celkovej sume 22 867,98 € ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1
Zákona o DPH.

4. Správca dane ďalej v odôvodnení uviedol, že preveroval dodanie tovaru žalobcom do iného členského
štátu EÚ - Maďarska pre odberateľa RICSMONT Kft. a splnenie podmienok platiteľom (žalobcom)
na uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Preverením bolo
zistené, že žalobca prijal úhrady faktúr vystavených pre RICSMONT Kft. v hotovosti prostredníctvom
elektronickej registračnej pokladne. Správca dane uviedol, že za účelom preverenia dodania tovaru
žalobcom pre odberateľa RICSMONT Kft. zaslal žiadosti o MVI, pričom žiadal o vypočutie zástupcu
spoločnosti RICSMONT Kft. O. S.. Z odpovede na uvedenú žiadosť vyplýva, že spoločnosť neiniciovala
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru vo svojich daňových priznaniach na DPH, konateľ spoločnosti sa
nedostavil, je nezastihnuteľný. Ďalej z odpovede vyplýva, že tovar bol predaný pre spoločnosť Fenyö
Falánk Kft., pričom tovar bol doručený priamo z obchodných priestorov slovenskej spoločnosti pre
obchodníkov slovenskými dopravcami bez vykládky a skladovania. Miesto pobytu konateľa spoločnosti
O. S. je neznáme. Správca dane na základe odpovede na žiadosť o MVI, v ktorej žiadal vypočuť
svedka G. S. vyplýva, že spoločnosť RICSMONT Kft. je nekontaktná, konateľ spoločnosti RICSMONT
Kft. O. S. je nekontaktný, svedok G. S. sa vyjadril, že M. S. jednal v mene spoločnosti Fenyö
Falánk Kft. ako zástupca v r. 2014, tento navštívil G. S. doma, pričom G. S. bol poverenou osobou
spoločnosti RICSMONT Kft., keďže jeho podpis bol požadovaný na doklady pre rýchlejšie obchodné
transakcie medzi spoločnosťami RICSMONT Kft. a Fenyö Falánk Kft. G. S. uviedol, že nepozná
dodania medzi spoločnosťou RICSMONT Kft. a žalobcom, nepodpísal žiadnu faktúru, ani poverenie,



ani iný dokument v mene spoločnosti RICSMONT Kft., vyjadril sa, že nebol v kontakte so slovenskou
spoločnosťou, nepozná spoločnosť, ani jej zástupcov, ani Z. L.. Predložené poverenie vystavené pre Z.
L. má skutočne jeho podpis, ale tento mal byť uvedený M. S. na týchto dokladoch pomocou pečiatky.
Svedok uviedol, že p. S. M. pravdepodobne riadil všetky obchody v mene spoločnosti RICSMONT Kft.
Ďalej sa vyjadril, že nevie nič o preprave tovaru, ani o následnom predaji tovaru, nevystavil žiadnu
faktúru, nedal nikomu poverenie, keďže on bol jediná poverená osoba konať za RICSMONT Kft.,
nedostal peniaze, ani nemal informácie o platbách. Svedok tvrdil, že p. M. S. zneužil jeho meno. Z
odpovede na žiadosť o MVI ďalej vyplýva, že RICSMONT Kft. nepriznal nadobudnutie tovaru a predaj
tovaru v podaných daňových priznaniach na DPH, maďarský správca dane nepotvrdil nadobudnutie
tovaru spoločnosťou RICSMONT Kft. od žalobcu, maďarský súbjekt nepriznal nadobudnutie tovaru od
slovenského daňového subjektu a nepredložil k preverovaniu žiadne doklady, nakoľko je nekontaktný.
Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní
s Z. L. dňa 10.05.2017, predmetom pojednávania bolo vypočutie uvedeného svedka, ktorý uviedol, že bol
splnomocneným zástupcom spoločnosti RICSMONT Kft. v r. 2014, nevedel uviesť, kto bola osoba, ktorá
ho splnomocnila na zastupovanie spoločnosti RICSMONT Kft. a nevie, či bola konateľom spoločnosti,
avšak táto osoba mala papier, že môže konať za spoločnosť. Splnomocnenie za RICSMONT Kft. mal
na objednávanie tovaru a na vklad peňazí do banky. Uviedol, že konateľom spoločnosti RICSMONT
Kft. v r. 2014 mohol byť asi O. S. a G. S. mohol za firmu robiť. Svedok potvrdil, že zabezpečoval v
r. 2014 sprostredkovanie dodania tovaru žalobcom maďarskej spoločnosti RICSMONT Kft., uviedol,
že jednal vždy s G. S., tento mu povedal, kde má ísť pre rezivo, objednávky mu posielal SMS
správami alebo telefonicky, prevzal tovar v Maďarsku a dal pečiatku na CMR aj na faktúry. Potvrdil,
že spoločnosť RICSMONT Kft. uhradila dodávateľské faktúry za tovar, ktorý nakúpila od žalobcu v
hotovosti. V prípade, že fakturovaná suma za dodané rezivo bola do 5 tis. €, finančné prostriedky
odovzdal A. A.. Finančné prostriedky zaplatil G. S., prepravné náklady hradila spoločnosť RICSMONT
Kft. Správca dane uviedol, že vyjadrenia Z. L. sú v rozpore s vyjadrením M. S., ktorý uviedol, že Z. L.
nepozná. Preverením CMR doložených k vystaveným faktúram žalobcom pre spoločnosť RICSMONT
Kft. správca dane zistil, že prepravu tovaru dodávaného žalobcom pre spoločnosť RICSMONT Kft.
mal zabezpečovať X. D., ktorého správca dane vypočul. Tento vo výpovedi potvrdil, že vykonával
prepravu tovaru dodávaného žalobcom pre RICSMONT Kft. Uviedol, že objednávky na prepravu mu
zadával Z. L., následne odovzdal objednávky žalobcovi a A. A. mu povedal, kedy môže prísť naložiť
tovar. Objednávky na prepravu tovaru boli zadávané SMS správami. Za spoločnosť RICSMONT Kft.
X. D. komunikoval s majiteľom, avšak nepamätal si jeho meno. Stretol sa s ním osobne pri každej
vykládke, ukázal mu papiere aj občiansky preukaz a vyplatil mu aj peniaze. Tovar v Maďarsku prevzal
konateľ spoločnosti RICSMONT Kft., ktorý opatril pečiatkou a podpísal CMR a podpísal aj príslušné
doklady spoločnosti, do ktorých bol tovar dodaný. RICSMONT Kft. uhradila X. D. dodávateľské faktúry
za prepravu v hotovosti priamo majiteľom pri vykládke tovaru. V hotovosti bolo zaplatené aj za dodávku
tovaru, pričom R. D. finančné prostriedky do 5 tis. € prevzal od konateľa. Správca dane nahliadol do
písomností nachádzajúcich sa v spise k daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie január až
december 2014 vykonanej u R. D., pričom z odpovede na MVI, predmetom ktorej bolo preverenie,
či R. D. zabezpečil prepravu tovaru dodávaného žalobcom pre spoločnosť RICSMONT Kft. zistil, že
podľa maďarského správcu dane nebol žiadny obchod, nie sú k dispozícii žiadne faktúry, neboli žiadne
platby. Konateľom spoločnosti RICSMONT Kft. nebol M. S., ale O. S., ktorý dal G. S. plnú moc na
zastupovanie spoločnosti. Tento však nevystupoval v mene spoločnosti v obchodoch so slovenskými
spoločnosťami. G. S. nepredložil maďarskému správcovi dane žiadne splnomocnenie a vyjadril sa, že
nepozná žalobcu, ani jeho členov, ani X. D., ani Z. L., nebol nikdy na Slovensku, nevedel sa vyjadriť
k doprave dreva, nepodpísal žiadny doklad so slovenskou spoločnosťou a uviedol, že M. S. použil
jeho meno a pečiatku. Spoločnosť RICSMONT Kft. nepriznala žiadne intrakomunitárne nadobudnutie
tovaru od slovenských obchodníkov, v r. 2014 podala negatívne daňové priznanie na DPH a podala
súhrnný výkaz s nulovou hodnotou. Vykonaným dokazovaním teda nebolo potvrdené nadobudnutie
tovaru spoločnosťou RICSMONT Kft. od žalobcu, nakoľko v preverovanom období r. 2014 RICSMONT
Kft. nepriznala nadobudnutie tovaru od slovenského daňového subjektu. Táto spoločnosť nepreukázala
a nepotvrdila žiadnymi listinnými dôkazmi a dokladmi, že jej bol tovar od žalobcu dodaný, nebolo
preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na túto spoločnosť. Správca
dane vzhľadom na uvedené prijal záver, že žalobca nepreukázal počas daňovej kontroly, že dodal tovar
do členského štátu EÚ - Maďarska oslobodený od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH na
základe vystavených faktúr za dodanie tovaru pre spoločnosť RICSMONT Kft. Žalobca síce predložil
vystavené faktúry pre odberateľa RICSMONT Kft., dodacie listy, medzinárodné nákladné listy (CMR) k
vystaveným faktúram, na základe ktorých deklaruje riadne dodanie fakturovaného tovaru, správca dane



nespochybňuje existenciu tovaru, ale existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol dodaný
spoločnosti RICSMONT Kft. a že žalobca spĺňa podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o
DPH. Žalobca nepreukázal, že tovar na základe vystavených faktúr dodal spoločnosti RICSMONT Kft.
a nepreukázal, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na túto spoločnosť. Žiadnym
hodnoverným spôsobom teda žalobca nepreukázal, že tovar bol dodaný konkrétnemu odberateľovi
deklarovanému na vystavených faktúrach - maďarskej spoločnosti RICSMONT Kft. Ďalej správca dane
poukázal na to, že spoločnosť RICSMONT Kft. nepreukázala a nepotvrdila žiadnymi listinnými dôkazmi
a dokladmi, že jej bol tovar od žalobcu dodaný, nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať
s tovarom ako vlastník na spoločnosť RICSMONT Kft. Keďže nebolo žalobcom preukázané dodanie
tovaru do iného členského štátu EÚ maďarskej spoločnosti RICSMONT Kft., správca dane prijal záver,
že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do členského štátu
EÚ v zmysle § 43 Zákona o DPH pri faktúrach vystavených pre spoločnosť RICSMONT Kft., na základe
ktorých deklaruje dodanie tovaru oslobodeného od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. Napriek tomu, že
žalobca zaúčtoval v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru z tuzemska do
iného členského štátu, pri ktorých si uplatnil oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH, daňovou
kontrolou nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru žalobcom pre spoločnosť RICSMONT Kft. a
žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 cit. zákona. Pre splnenie zákonných
podmienok podľa správcu dane nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom, ale
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Z uvedeného vyplýva, že neboli preukázané podmienky
pre splnenie oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ. Správca dane vzhľadom na
uvedené skutočnosti klasifikoval dodanie tovaru žalobcom pre RICSMONT Kft. v máji 2014 v celkovej
sume 70 886,28 € ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH, pri ktorom vzniká daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 cit. zákona.

5. Správca dane ďalej v odôvodnení uviedol, že preveroval dodanie tovaru žalobcom do iného členského
štátu EÚ - Maďarska pre odberateľa NAGY FENYÖFA Kft. a splnenie podmienok platiteľom (žalobcom)
na uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Preverením bolo zistené, že
k faktúre predloženom CMR ani na potvrdení o prevzatí tovaru nie je uvedené miesto vykladania tovaru.
Za účelom preverenia dodania tovaru do Maďarska pre odberateľa NAGY FENYÖFA Kft. zaslal správca
dane žiadosť o MVI, pričom z odpovede na uvedenú žiadosť zistil, že konateľ W. D. predal spoločnosť,
sídlo spoločnosti bolo zmenené a novým konateľom je S. J.. Maďarský správca dane mal doklady len
za 4. štvrťrok 2014, kedy boli platby vykonávané v hotovosti. Z odpovede W. D. bolo zistené, že v 4.
štvrťroku 2014 bola vykonaná preprava vozidlom ev. č. D patriacim spoločnosti NAGY FENYÖFA Kft. a
tiež prenajatým vozidlom V Ďalej uviedol, že za žalobcu jednal s M. A., tovar bol prepravený kamiónmi
spoločnosti NAGY FENYÖFA Kft. alebo ním prenajatým kamiónom, ktorého vodičom bol slovenský
občan P. L., ktorý podpísal zmluvu s maďarskou spoločnosťou, vodič prevzal peniaze za tovar a odovzdal
ich žalobcovi, alebo ich vložil na účet žalobcu. A. D. potvrdil nadobudnutie tovaru od žalobcu, ale
maďarský správca dane uviedol, že nadobudnutie tovaru spoločnosťou NAGY FENYÖFA Kft. od žalobcu
môže potvrdiť iba dokumentami za 4. štvrťrok 2014, iné dokumenty nemal k dispozícii. Podľa správcu
dane z odpovede na MVI vyplýva, že A. D., konateľ NAGY FENYÖFA Kft. formálne svojím vyjadrením
nadobudnutie tovaru od žalobcu potvrdil, ale táto spoločnosť nepredložila maďarskému správcovi dane
žiadne doklady týkajúce sa zdaňovacieho obdobia máj 2014, a teda vyjadrenie A. D. podľa správcu dane
zostáva v rovine formálneho vyjadrenia, bez predloženia dokladov, ktoré by preukazovali dodanie tovaru
oslobodeného od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH žalobcom do iného členského štátu
EÚ - Maďarska pre odberateľa NAGY FENYÖFA Kft. Ani maďarská spoločnosť nepreukázala žiadnymi
dokladmi, že v preverovanom období nadobudla tovar od žalobcu. Správca dane uzavrel, že žalobca
nepreukázal počas daňovej kontroly, že dodal tovar do iného členského štátu - Maďarska oslobodený od
DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH v zdaňovacom období máj 2014 na základe vystavených
faktúr za dodanie reziva pre spoločnosť NAGY FENYÖFA Kft. Žalobca predložil faktúry pre tohto
odberateľa, dodacie listy, CMR k vystaveným faktúram, na základe ktorých deklaruje riadne dodanie
tovaru. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale jeho existencia ešte nie je dôkazom, že tento
tovar bol dodaný spoločnosti NAGY FENYÖFA Kft. a že žalobca spĺňa podmienky oslobodenia od dane
v zmysle Zákona o DPH. Samotné predloženie dokladov žalobcom k preukázaniu nárokov v zmysle § 43
ods. 1 a 5 Zákona o DPH podľa správcu dane neznamená automaticky splnenie podmienok zakotvených
v § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Splnenie týchto podmienok nespočíva len vo formálnej deklarácii, t.j.
predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu. Technicky je možné
vyhotoviť akýkoľvek doklad, bez ohľadu na to, či plnenie bolo skutočne poskytnuté spoločnosti NAGY
FENYÖFA Kft. Žalobca je podľa správcu dane povinný preverovať si svojich obchodných partnerov



tak, aby mal dostatočné doklady preukazujúce vznik nároku v zmysle Zákona o DPH. Vykonaným
dokazovaním preto podľa správcu dane nebolo preukázané nadobudnutie tovaru maďarským subjektom
NAGY FENYÖFA Kft. od žalobcu, táto spoločnosť nepotvrdila žiadnymi dôkazmi nadobudnutie tovaru
od žalobcu. Správca dane klasifikoval dodanie tovaru žalobcu pre spoločnosť NAGY FENYÖFA Kft. v
máji 2014 v celkovej sume 1 635,83 € ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH.

6. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na obsah vyjadrenia žalobcu k
Protokolu z daňovej kontroly a uviedol k nemu svoje stanovisko, podľa ktorého žalobca musí preukázať,
že podmienky pre uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH boli
splnené. Správca dane preveroval deklarované dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu
(Maďarska) spoločnostiam BULLIWOOD Kft., RICSMONT Kft. a NAGY FENYÖFA Kft., zopakoval
výsledky preverenia - skutočnosti získané z MVI vo vzťahu k jednotlivým spoločnostiam, zotrval na
závere, že žalobca nepreukázal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania splnenie podmienok
oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o
DPH na základe vystavených faktúr za dodanie tovaru pre spoločnosti BULLIWOOD Kft., RICSMONT
Kft. a NAGY FENYÖFA Kft. v máji 2014. Pokiaľ žalobca predložil k daňovej kontrole odberateľské
faktúry, dodacie listy, CMR doklady vystavené pre spoločnosti BULLIWOOD Kft., RICSMONT Kft. a
NAGY FENYÖFA Kft., na základe ktorých si uplatnil právo na dodanie tovaru s oslobodením od dane
do členského štátu EÚ v zmysle § 43 Zákona o DPH, podľa správcu dane nepostačuje vychádzať
len z formálnej stránky obchodného prípadu, z predložených vystavených faktúr, lebo samotná faktúra
je len formálnou podmienkou uplatnenia oslobodenia od dane. Pokiaľ daňové doklady (faktúry, CMR,
doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nie je možné žalobcovi na základe týchto dokladov
bez ďalšieho dokazovania priznať právo na oslobodenie od dane. Nepostačuje, že žalobca disponuje
faktúrami, CMR a dodacími listami pre konkrétnych odberateľov, pretože dokazovaním správcu dane
bolo zistené, že žalobca nepreukázal, že tovar dodal maďarským odberateľom uvedeným na faktúrach
a nepreukázal spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť splnenie podmienok podľa § 43 Zákona o
DPH, pričom žalobca má dôkaznú povinnosť. Žalobca nepredložil podľa správcu dane žiadne relevantné
dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenie, že dodal tovar do iného členského štátu tým osobám
identifikovaným pre daň v tomto členskom štáte, ktoré uvádza na predložených faktúrach. Správca dane
považoval žalobcom predložené dôkazy za také, ktoré sú bez dôkaznej hodnoty. Podľa správcu dane
žalobcom predložené doklady - zmluva s maďarským odberateľom, dodacie listy, doklady o úhrade faktúr
odberateľmi nie sú dostatočnými dôkazmi na splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43
Zákona o DPH. Správca dane sa neopieral len o stanovisko maďarského správcu dane, ale preveroval
splnenie podmienok žalobcom (napr. vypočul svedkov P. L., prepravcu R. D.) a vykonal rozsiahle
dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku. Správca dane zaslal žiadosť o MVI maďarskej diaľničnej
spoločnosti za účelom preverenia prepravy tovaru dodávaného žalobcom spoločnosti BULLIWOOD
Kft. a RICSMONT Kft., maďarskou diaľničnou spoločnosťou nie je podľa správcu dane potvrdené, že
motorové vozidlá uvedené na CMR skutočne vykonali v uvedené dni cestu do Maďarska a pohybovali
sa v smere deklarovanom na CMR. Ani potvrdenie uvedených skutočností by podľa správcu dane
ešte neznamenalo samo o sebe, že tovar bol podľa faktúr vystavených žalobcom pre spoločnosti
BULLIWOOD Kft., RICSMONT Kft. a NAGY FENYÖFA Kft. skutočne dodaný práve týmto spoločnostiam.
Žalobca podľa správcu dane neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili
vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v daňovom priznaní a vo vystavených faktúrach o
oslobodení dodania tovaru do iného členského štátu odberateľom uvedeným na vystavených faktúrach.
Poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci Teleos. Žalobca podľa správcu dane nepreukázal počas daňovej
kontroly, že prijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že dodal tovar do členských štátov EÚ oslobodený od
dane skutočne osobám uvedeným na odberateľských faktúrach. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR
5Sžf/97/2009. K žalobcom označeným rozsudkom SD EÚ správca dane uviedol, že nie sú aplikovateľné
na tento prípad. Správca dane ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že odoslal alebo prepravil tovar na
miesto určenia uvedené na faktúrach, a teda nepreukázal, že na nadobúdateľa prešlo právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Z rozsudku SD EÚ C 409/04 vyplýva, že k nadobudnutiu tovaru v rámci
Spoločenstva, a teda k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy,
keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď zároveň dodávateľ preukáže,
že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tejto prepravy
tovar fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V § 43 ods. 5 Zákona o DPH sa uvádza zoznam
dokladov, ktorými platiteľ preukazuje dodanie do iného členského štátu. Daňový subjekt preukazuje,
že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi uvedenému na faktúre, na
ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca podľa správcu dane nepreukázal, že



tovar dodal odberateľom uvedeným na faktúrach a že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako
vlastník na tieto spoločnosti. Na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu a k splneniu
podmienok oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1
a 5 Zákona o DPH je podľa správcu dane potrebné, aby sám odberateľ prostredníctvom účtovnej a
daňovej evidencie, prípadne ďalších dôkazov preukázal, že nadobudol tovar z členského štátu EÚ, avšak
spoločnosti BULLIWOOD Kft., RICSMONT Kft. a NAGY FENYÖFA Kft. žiadne doklady k preverovaniu
nepredložili, t.j. nadobudnutie tovaru týmito spoločnosťami nebolo preukázané. Správca dane uviedol,
že žalobcovi nepriznal nárok v zmysle § 43 Zákona o DPH len na základe informácií získaných z
MVI, ale vykonal aj ďalšie dokazovanie, pričom nebolo preukázané splnenie podmienok v zmysle § 43
Zákona o DPH žalobcom. X. D. síce potvrdil vykonanie prepravy tovaru spoločnostiam BULLIWOOD
Kft. a RICSMONT Kft. od žalobcu, ale maďarská daňová správa nepotvrdila prijatie prepravných služieb
od X. D. a jeho výpoveď, ktorú správca dane vyhodnotil ako formálnu, je v rozpore s výpoveďou G.
S. (zástupcu spoločnosti RICSMONT Kft.). Správca dane uviedol, že na medzinárodných nákladných
listoch predložených R. D. k daňovej kontrole neboli uvedené údaje: dátum prevzatia tovaru, podpis
príjemcu tovaru a tieto neobsahovali meno a priezvisko vodiča uvedené paličkovým písmom, čím platiteľ
porušil § 43 Zákona o DPH. Vo vzťahu k výpovedi B. Y., mandatára spoločnosti BULLIWOOD Kft.,
správca dane uviedol, že nebola predložená mandátna zmluva a nie je zrejmé, v akom vzťahu bol B.
Y. k spoločnosti BULLIWOOD Kft. a jeho vyjadrenia napokon nepotvrdzujú ani splnenie podmienok
oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH žalobcom. Správca dane vyjadrenie B. Y. vyhodnotil
ako formálne, ničím nepodložené tvrdenia a jeho výpoveď nie je dôkazom o nadobudnutí tovaru
spoločnosťou BULLIWOOD Kft. od žalobcu. Vo vzťahu k spoločnosti RICSMONT Kft. správca dane
uviedol, že vyjadrenie Z. L., ktorý mal byť splnomocneným zástupcom spoločnosti RICSMONT Kft., je v
rozpore s vyjadrením zástupcu RICSMONT Kft. G. S. a jeho vyjadrenie nepotvrdzuje splnenie podmienok
oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Vo vzťahu k spoločnosti NAGY FENYÖFA Kft. správca
dane uviedol, že vyjadrenie konateľa A. D. vyhodnotil ako formálne, bez doloženia dokladov, maďarský
správca dane nepotvrdil nadobudnutie tovaru touto spoločnosťou, pretože nepredložila žiadne doklady.

7. K požiadavke žalobcu, aby správca dane vykonal dokazovanie o daňových subjektoch, v priestoroch
ktorých bol zložený dodaný tovar, či im bol následne fakturovaný tovar spoločnosťami BULLIWOOD
Kft., RICSMONT Kft. a NAGY FENYÖFA Kft., správca dane uviedol, že zabezpečil dostatok dôkazov
na zistenie skutkového stavu veci a bez súčinnosti maďarských spoločností, ktoré sú nekontaktné,
nie je možné potvrdiť, že išlo o ten istý tovar, ktorý mal žalobca dodať maďarským spoločnostiam a
navrhované dôkazy nie sú preto relevantné. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
poukázal na úkony správcu dane vykonané vo vyrubovacom konaní a na dôkazy predložené žalobcom,
ku ktorým uviedol, že tieto nepreukazujú, že tovar bol dodaný maďarským spoločnostiam. K návrhu
žalobcu na preverenie evidencie prevádzky motorových vozidiel prepravujúcich tovar od žalobcu pre
maďarských odberateľov u prepravcu M. O. a R. D. správca dane uviedol, že spísali zápisnicu o
miestnom zisťovaní s C. D., splnomocnenou zástupkyňou R. D., ktorá správcovi dane predložila
príkazné zmluvy uzatvorené medzi X. D. a spoločnosťami BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft. a
RICSMONT Kft., podľa ktorých príkazcovia (maďarské spoločnosti) poverili X. D. prepraviť motorovým
vozidlom ŠPZ P a P rezivo z D. do Maďarska na adresy podľa CMR listov. Správca dane zistil, že
faktúry vystavené X. D. za prepravné služby pre maďarské spoločnosti BULLIWOOD Kft. a SEBI-
HASZON Kft. v r. 2014 boli (okrem 4 faktúr) uhradené v hotovosti na základe príjmových pokladničných
dokladov. Správca dane poukázal na to, že CMR doložené k faktúram vystaveným pre spoločnosť
BULLIWOOD Kft. neobsahujú podpis príjemcu tovaru, dátum prevzatia tovaru a priezvisko vodiča
vozidla, na jednej CMR k vystavenej faktúre pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. je pečiatka príjemcu
SEBI-HASZON Kft. CMR vystavené k faktúram pre RICSMONT Kft. neobsahujú podpis príjemncu
tovaru, deň prevzatia a menoa priezvisko vodiča. Pokiaľ žalobca navrhol vo vyrubovacom konaní
vypočuť svedkov A.. Z., M. O., I. D., B. A., správca dane uviedol, že neakceptuje podaný návrh,
pretože žalobca mal možnosť vyjadriť sa k obsahu Zápisnice z 05.03.2018, v ktorej bol štatutárny
zástupca žalobcu oboznámený s odpoveďami na dožiadania a na žiadosti o MVI a mohol navrhnúť
vypočutie týchto svedkov počas daňovej kontroly, avšak túto možnosť nevyužil. Daňová kontrola bola
ukončená 09.03.2018 doručením Protokolu, ku ktorému sa žalobca mohol vyjadriť písomne a mohol tiež
navrhnúť dokazovanie, čo však neurobil. Žalobca mal možnosť navrhnúť vypočutie uvedených svedkov
vo vyrubovacom konaní, ani túto možnosť nevyužil. Žalobca mal podľa správcu dane dostatočný priestor
predložiť návrhy na vykonanie dokazovania (vypočutie svedkov), túto možnosť nevyužil a urobil tak až
23.08.2018. Keďže lehota (ktorá bola predĺžená) na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní končí
03.10.2018, nie je podľa správcu dane technicky a časovo možné zo strany správcu dane zabezpečiť



vypočutie uvedených svedkov. K návrhu na vypočutie svedkyne A.. Z. navyše uviedol, že vypočutie
tejto svedkyne by bolo irelevantné k preukázaniu dodania tovaru žalobcom pre maďarské spoločnosti.
Obdobne irelevantné by boli i výpovede I. D. a B. A., zamestnancov žalobcu vykonávajúcich nakládku
tovaru. K návrhu na vypočutie svedkov správca dane tiež uviedol, že aj keby boli vykonané výsluchy,
tieto by nemali vplyv na prijaté závery správcu dane, jednalo by sa ďalej o vypočutie svedkov, ktorí
sa priamo nezúčastnili na obchodných transakciách žalobcu a ich výpovede by boli irelevantné k
preukázaniu dodania tovaru žalobcu maďarským spoločnostiam. Ďalej uviedol, že je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania z
nej vyvodí. Pokiaľ splnomocnený zástupca žalobcu vo vyjadrení k Zápisnici o ústnom pojednávaní z
27.08.2018 žiadal, aby bol vypočutý prepravca A. I., aby boli opätovne vypočutí svedkovia P. L., R.
D., G. S., B. Y., T. M., ako aj konatelia spoločností, ktoré následne odoberali tovar dodaný žalobcom
maďarským spoločnostiam, správca dane nevykonanie dôkazov odôvodnil zhodne, ako je vyššie
uvedené pri návrhoch na výpoveď svedkov A.. Z., D. a A., ako aj tým, že nie je technicky ani časovo
možné zabezpečiť výpoveď svedkov, keďže predĺžená lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom
konaní končí 03.10.2018. K návrhu na vypočutie svedka P. L. a R. D. navyše uviedol, že títo už boli
vypočutí v priebehu daňového konania a žalobca nevyužil právo zúčastniť sa ich výsluchu a klásť im
otázky, hoci bol o ich výsluchoch upovedomený. Svedkovia G. S. a B. Y. už rovnako poskytli svoje
vyjadrenia maďarskému správcovi dane a tieto sú uvedené v Protokole z daňovej kontroly, svedok T. M.
je nekontaktný, svedok G. S. nie je v žiadnom vzťahu k preverovaným odberateľským spoločnostiam.
Žalobca mal možnosť navrhnúť vypočuť svedka M. I. skôr, túto možnosť však nevyužil. Správca dane
napokon poukázal na to, že dôkazné bremeno v daňovom konaní v zmysle § 24 ods. 1 Daňového
poriadku znáša žalobca, bolo preto jeho povinnosťou preukázať dodanie tovaru oslobodeného od DPH
v zmysle § 43 Zákona o DPH pre osoby uvedené na vystavených odberateľských faktúrach do iného
členského štátu EÚ - maďarským spoločnostiam BULLIWOOD Kft., RICSMONT Kft. a NAGY FENYÖFA
Kft. Žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti splnenie zákonnej podmienky
v § 43 Zákona o DPH, že tovar na základe vystavených faktúr dodal práve maďarským spoločnostiam
tak, ako to deklaroval predloženými faktúrami a ani dokazovaním správcu dane nebolo preukázané,
že predložené vystavené faktúry pre maďarských odberateľov odrážajú reálne plnenie. Na uvedenom
nemôže podľa správcu dane nič zmeniť ani vyjadrenie žalobcu, že disponuje faktúrami, dodacími listami
pre konkrétnych odberateľov a medzinárodnými nákladnými listami - CMR. Z uvedených dôvodov
správca dane nepriznal žalobcovi na základe týchto faktúr právo na oslobodenie od DPH v zmysle §
43 Zákona o DPH.

Rozhodnutie žalovaného

8. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 100161182/2019 zo 14.01.2019 (ďalej „rozhodnutie žalovaného") tak, že rozhodnutie správcu dane
potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na dôvody odvolania, na vykonanú daňovú
kontrolu a vyrubovacie konanie a zopakoval jednotlivé zistenia správcu dane, tak ako boli podrobne
popísané v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane, ako aj v bodoch 2 - 7 tohto rozsudku.
Žalovaný uviedol, že zistenia, ku ktorým dospel správca dane na základe vykonaného šetrenia a ktoré
sú podrobne popísané v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj dôkazy predkladané žalobcom vierohodne
a bezvýhradne nepotvrdzujú, že k dodaniu tovaru do iného členského štátu - Maďarska spoločnostiam
BULLIWOOD Kft., RICSMONT Kft. a NAGY FENYÖFA Kft. na základe predložených faktúr došlo, pričom
podrobne zopakoval zistenia správcu dane, ktoré boli podrobne uvedené v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k jednotlivým maďarským odberateľom, t.j. zistenia vyplývajúce z
odpovedí na žiadosti správcu dane o MVI vo vzťahu k uvedeným subjektom, a konštatoval, že rovnako
ako správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, má však za to, že existencia tovaru nie je dôkazom,
že tento tovar bol skutočne dodaný práve spoločnostiam uvedeným na vystavených faktúrach a že
žalobca spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Žalovaný sa plne
stotožnil s vyhodnotením získaných informácií, ku ktorým dospel správca dane na základe žalobcom
predložených dokladov, ako aj na základe odpovedí na žiadosti o MVI tak, že v prejednávanom prípade
neboli splnené zákonné podmienky pre uskutočnenie intrakomunitárneho obchodu, keďže v príslušnom
daňovom konaní zo strany žalobcu nebolo preukázané, že tovar bol dodaný maďarským spoločnostiam
BULLIWOOD Kft., RICSMONT Kft. a NAGY FENYÖFA Kft., ktoré boli uvedené na vystavených
faktúrach ako odberatelia tovaru. Nakoľko sa uvedené nepodarilo preukázať ani šetrením správcu
dane, naopak, preukázalo sa, že nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k tovaru na maďarských



nadobúdateľov, správca dane podľa žalovaného správne neposúdil žalobcom deklarované dodávky
tovaru ako oslobodené v zmysle § 43 Zákona o DPH, ale ako dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 Zákona
o DPH, pri ktorom vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH. Žalovaný uviedol, že napriek
tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru z tuzemska
do iného členského štátu, na základe ktorých si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o
DPH, žalovaný konštatoval, že medzi žalobcom a jeho odberateľmi BULLIWOOD Kft., RICSMONT Kft. a
NAGY FENYÖFA Kft. v inom členskom štáte - Maďarsko nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému
obchodu a že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH.
Žalovaný odcitoval ust. § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH a § 8 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 1 a § 22
ods. 1 cit. zákona a uviedol, že žalobca ako platiteľ musí preukázať, že podmienky pre uplatnenie
oslobodenia od DPH zakotvené v § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH boli splnené. Ak si žalobca uvedené
povinnosti nesplní, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Žalovaný konštatoval, že z cit.
ustanovení Zákona o DPH je zrejmé, že pre splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie oslobodenia
od dane podľa § 43 Zákona o DPH nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom a
účtovné zaevidovanie týchto dokladov, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Z vykonaného
šetrenia správcu dane vyplýva, že neboli preukázané podmienky pre splnenie oslobodenia od dane.
Aby išlo o intrakomunitárny obchod, ktorý je podľa § 43 Zákona o DPH oslobodený od dane, musia byť
splnené dve základné zákonné podmienky, jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu
a jednak, že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Žalovaný sa stotožnil s konštatovaním
správcu dane, že žalobca je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať
si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné
podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových
zákonov, že správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj
súlad skutočného stavu so stavom formálnym a že doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne
spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienku nároku
oslobodenia od dane. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu pre osobu uvedenú
v predkladaných faktúrach, pokiaľ si oslobodenie od dane pri dodávkach tovaru do iných členských
štátov uplatňuje. Žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno pri preukazovaní práva oslobodenia od dane
z dôvodu dodania tovaru do iného členského štátu, a teda uskutočnenia obchodu je na dodávateľovi.
Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonom stanovené podmienky z jeho strany
ako platiteľa boli splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v
zmysle § 43 Zákona o DPH bol v súlade so zákonom. Samotné faktúry, ktorými žalobca deklaroval
dodanie tovaru jednotlivým odberateľom do iného členského štátu, prípadne úhrada týchto faktúr, nie sú
dôkazmi, ktoré by jednoznačne preukazovali, že k dodaniu tovaru došlo, najmä za podmienok sporných
zistení týkajúcich sa intrakomunitárnej transakcie u slovenského platiteľa a deklarovaných odberateľov
v Maďarsku.

9. Žalovaný sa ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s odvolacími námietkami
žalobcu nasledovne: k bodom I. a II. odvolania sa žalovaný nevyjadril, nakoľko žalobca neuviedol žiadne
konkrétne námietky a porušenia právnych predpisov zo strany správcu dane. K bodu III. odvolania,
v ktorom žalobca poukázal na porušenie jeho práv tým, že správca dane nevyhovel jeho žiadosti
o nahliadnutie do časti spisu a vyhotovenie si kópie zo spisu, žalovaný uviedol, že preskúmaním
administratívneho spisu zistil, že správca dane žalobcovi, resp. jeho zástupcovi umožnil v súlade s §
23 ods. 1 Daňového poriadku nazrieť do spisu týkajúceho sa daňovej kontroly za príslušné zdaňovacie
obdobia a bolo mu tiež umožnené vyhotoviť si kópie písomností na vlastnom elektronickom médiu.
K požiadavke žalobcu o poskytnutie CD nosiča správca dane správne v zápisnici o vykonaní úkonu
uviedol, že z tabuliek môže vyhotoviť listinnú podobu elektronického dokumentu a žalobcovi túto
listinnú podobu poskytnúť, o čo však žalobca ani jeho zástupca správcu dane nepožiadali. Poukázal
na ust. § 23 ods. 2 Daňového poriadku a na postup správcu dane, ktorý je povinný vydať rovnopis,
alebo vyhotoviť fotokópiu alebo listinnú podobu elektronického dokumentu. Správca dane postupoval
v súlade s § 23 ods. 2, pričom žalobca ani jeho zástupca nepožiadali správcu dane o vyhotovenie
listinnej podoby elektronických dokumentov. Pokiaľ správca dane neposkytol žalobcovi ním požadované
kópie CD nosičov postupoval v súlade so zákonom a nedošlo k porušeniu jeho práva v zmysle čl.
48 ods. 2 Ústavy SR. K námietkam uvedeným v bode IV. odvolania, ktorými žalobca poukazoval na
celkovú nezrozumiteľnosť a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, na počet doručených rozhodnutí
v jeden deň a na nerozlišovanie medzi dvomi od seba nezávislými podmienkami oslobodenia od
dane podľa § 43 Zákona o DPH, žalovaný uviedol, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly
nevykonal len formálnu kontrolu žalobcom predložených dokladov, ale keďže nadobudol pochybnosti o



vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti týchto dokladov (faktúry, dodacie listy, CMR doklady), zameral sa
na preverenie reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia
žalovaný nezistil, že by bolo napadnuté rozhodnutie zmätočné, resp. nezrozumiteľné a spĺňa zákonom
stanovené podmienky (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku). Správca dane v odôvodnení rozhodnutia
podrobne opísal jednotlivé úkony vykonané v priebehu výkonu daňovej kontroly, ako aj v priebehu
vyrubovacieho konania a v odôvodnení rozhodnutia uviedol konkrétne dôvody nesplnenia podmienok
oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu zakotvené v § 43 Zákona o DPH
maďarským spoločnostiam BULLIWOOD Kft., RICSMONT Kft. a NAGY FENYÖFA Kft. Pokiaľ žalobca
poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/23/2016, tento podľa žalovaného nemožno aplikovať na
prejednávanú vec. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky vykonané úkony, a teda aj
zápisnice o ústnom pojednávaní vo veci vypočutia svedkov, zhrnul a vyhodnotil výpovede jednotlivých
svedkov. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane neuznal splnenie podmienok oslobodenia od DPH
len na základe odpovedí na žiadosť o MVI a nebral zreteľ na výpovede svedkov R. D., B. Y. a P.
L., správca dane sa vysporiadal s týmito výpoveďami opakovane, čo však nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia. Žalovaný považoval za neopodstatnenú námietku týkajúcu sa namietaného šikanózneho
konania správcu dane z dôvodu vydania 10 rozhodnutí v jeden deň s cieľom odradiť žalobcu na
podanie kvalifikovaného odvolania, správca dane postupoval v súlade so zákonom, žalobca bol so
zistenými skutočnosťami oboznámený už počas výkonu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania a z
administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolania. K námietke,
že správca dane nerozlišuje medzi dvomi od seba nezávislými podmienkami na oslobodenie od dane
podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH, žalovaný uviedol, že z ustanovení Zákona o DPH je zrejmé, že
pre splnenie zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH
nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom a účtovné zaevidovanie týchto dokladov,
ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Vykonaným šetrením správcu dane bolo zistené,
podrobne uvedené a v napadnutom rozhodnutí vyhodnotené, že v prejednávanom prípade neboli
preukázané podmienky pre splnenie oslobodenia od dane. Ak ide o odoslanie tovaru pri oslobodení od
dane, je nevyhnutné preskúmať naplnenie dvoch podmienok a to prechod práva nakladať s tovarom
ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň preskúmať fyzický pohyb tovaru, pričom je na dodávateľovi
- žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bude vnútri Spoločenstva zdanená, čo vyplýva aj z rozhodnutia
SD EÚ C-409/04, na ktoré správca dane správne poukázal. Správca dane podľa žalovaného dospel k
správnemu záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky podľa § 43 ods. 1 Zákona
o DPH, keď žalobca nepreukázal a ani preverovaním správcu dane sa nepodarilo preukázať materiálnu
podstatu, t.j. že tovar uvedený na faktúrach bol reálne dodaný nadobúdateľom v Maďarsku uvedeným
na faktúrach. K námietkam uvedeným v bode V. odvolania týkajúcich sa odôvodnenia nepriznania
oslobodenia dodaného tovaru odberateľovi BULLIWOOD Kft., žalovaný uviedol, že zistenia, ku ktorým
dospel správca dane, i dôkazy predkladané žalobcom vierohodne a bezvýhradne nepotvrdzujú, že k
dodaniu tovaru do iného členského štátu pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. na základe predložených
faktúr skutočne došlo, nakoľko vykonaným preverovaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené
nadobudnutie tovaru maďarskou spoločnosťou BULLIWOOD Kft. a žalovaný v tejto súvislosti poukázal
na zistenia vyplývajúce z MVI o nekontaktnosti uvedenej spoločnosti jej konateľa a na to, že maďarský
daňový subjekt nepredložil žiadne doklady osvedčujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu. Maďarská
daňová správa nepotvrdila ani nadobudnutie prepravných služieb maďarským daňovým subjektom
BULLIWOOD Kft. od prepravcu X. D., ktorý mal podľa predložených medzinárodných nákladných listov,
ako aj na základe svojho vyjadrenia vykonať prepravu tovaru dodávaného žalobcom pre spoločnosť
BULLIWOOD Kft. K vyjadreniu I. Y. žalovaný uviedol, že ide o formálne vyjadrenie nepodložené listinnými
dôkazmi. K námietke ohľadne nesprávneho pochopenia ustanovení Zákona o DPH správcom dane
žalovaný uviedol, že vykonaným a v napadnutom rozhodnutí popísaným a vyhodnoteným šetrením zistil,
že žalobcom nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o
DPH, a preto správca dane v súlade so Zákonom o DPH klasifikoval dodanie tohto tovaru žalobcom
ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH, pri ktorom vznikla daňová povinnosť podľa §
19 cit. zákona žalobcovi. K námietkam uvedeným v bode VI. odvolania týkajúcim sa odôvodnenia
nepriznania oslobodenia dodaného tovaru odberateľovi RICSMONT Kft., žalovaný uviedol rovnakú
právnu argumentáciu, ako vo vzťahu k spoločnosti BULLIWOOD Kft. s tým rozdielom, že pokiaľ žalobca
poukázal na existenciu kúpnej zmluvy na odber reziva uzatvorenej medzi žalobcom a maďarskou
spoločnosťou RICSMONT Kft., v ktorej zmluvné strany dohodli, že odberateľ si na vlastné náklady
prevezme tovar v prevádzke D. a po prebratí potvrdí predávajúcemu príslušnú dokumentáciu, ktorá
kúpna zmluva podľa žalobcu mala preukazovať, že k dodaniu tovaru došlo okamihom naloženia tovaru,
žalovaný uviedol, že správca dane správne v rozhodnutí poukázal na rozsudok SD EÚ C-409/04.



Poukázal na podmienky priznania oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH, pričom
žalobca nepreukázal a ani preverovaním správcu dane sa nepodarilo preukázať, že tovar uvedený
na faktúrach bol dodaný nadobúdateľom v Maďarsku uvedeným vo faktúrach. Skutočnosť, že žalobca
odovzdal tovar na prepravu v sklade v prevádzke žalobcu, nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať
splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ v zmysle § 43
Zákona o DPH. Ani na základe šetrenia vykonaného správcom dane nebolo potvrdené, že k dodaniu
tovaru od žalobcu pre spoločnosť RICSMONT Kft. na základe predložených faktúr skutočne došlo,
nakoľko vykonaným preverovaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru
spoločnosťou RICSMONT Kft. od žalobcu. Za nepravdivé označil žalovaný tvrdenie žalobcu, že správca
dane v rozhodnutí neuviedol, ako sa vysporiadal s tvrdeniami X. D., z rozhodnutia správcu dane je
zrejmé, že správca dane nevierohodné tvrdenia X. D. vyvrátil odpoveďou maďarskej daňovej správy,
ktorá nepotvrdila nadobudnutie prepravných služieb spoločnosťou RICSMONT Kft. od X. D., ktorý mal
podľa CMR vykonať prepravu tovaru dodaného žalobcom pre maďarského odberateľa RICSMONT
Kft. K námietkam uvedeným v bode VII. odvolania týkajúcim sa odôvodnenia nepriznania oslobodenia
dodaného tovaru odberateľovi NAGY FENYÖFA Kft. žalovaný uviedol, že W. D., konateľ spoločnosti
NAGY FENYÖFA Kft. v preverovanom období síce formálne potvrdil nadobudnutie tovaru od žalobcu,
avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy podporujúce jeho tvrdenia, naopak, preverovaním správcu
dane bolo zistené, že dôkazy predložené žalobcom a zistenia správcu dane nepotvrdzujú, že k dodaniu
tovaru žalobcom pre spoločnosť NAGY FENYÖFA Kft. došlo, čo žalovaný i správca dane odôvodnili
výsledkami zistení z odpovedí na MVI, pričom maďarský správca dane potvrdil nadobudnutie tovaru
spoločnosťou NAGY FENYÖFA Kft. od žalobcu len za obdobie IV. štvrťrok 2014.

10. K námietkam uvedeným v bode VIII. odvolania ohľadne nesprávne zisteného skutkového stavu,
nespochybnenia uskutočnenia prepravy, nespochybnenia platieb za tovar a nevykonania navrhnutých
dôkazov, žalovaný uviedol, že žalobcom uvádzané tvrdenia nie sú relevantným dôkazom o tom, že
faktúrami deklarovaný obchod sa aj reálne uskutočnil medzi žalobcom ako dodávateľom a maďarskými
spoločnosťami BULLIWOOD Kft., RICSMONT Kft. a NAGY FENYÖFA Kft. ako odberateľmi v inom
členskom štáte. Naopak, za relevantné považoval odpoveď maďarskej daňovej správy na žiadosti o MVI,
z ktorej vyplýva, že maďarské daňové subjekty BULLIWOOD Kft., RICSMONT Kft. a NAGY FENYÖFA
Kft. nepriznali nadobudnutie tovaru a predaj tovaru v podaných daňových priznaniach na DPH. Maďarský
správca dane nepotvrdil nadobudnutia tovaru týmito spoločnosťami od žalobcu, maďarské subjekty
nepredložili žiadne doklady a sú nekontaktné. Žalovaný zdôraznil, že žalobca je povinný preukázať
splnenie zákonnej podmienky ustanovenej v § 43 Zákona o DPH, že tovar na základe vystavených
faktúr dodal práve tej-ktorej maďarskej spoločnosti, tak ako to deklaroval predloženými faktúrami, čo
však v danom prípade neurobil. V priebehu daňovej kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania
žalobca podľa žalovaného nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by vierohodným spôsobom
preukázal svoje tvrdenia, že dodal tovar do iného členského štátu tým osobám identifikovaným pre daň
v tomto inom členskom štáte, ktoré uvádza na predložených faktúrach. V odpovediach maďarského
správcu dane na základe vykonaného šetrenia správcu dane sa uvádza, že vykonaným preverovaním
maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarskými spoločnosťami a ani
nadobudnutie prepravných služieb maďarskými spoločnosťami od X. D., ktorý mal podľa CMR vykonať
prepravu tovaru. Žalovaný poukázal na podmienky, ktoré musia byť splnené pre priznanie oslobodenia
od dane. K námietke ohľadne nevykonania navrhovaných dôkazov, najmä výpoveďou svedkov, žalovaný
uviedol, že správca dane mal skutkový stav na vydanie rozhodnutia dostatočne zistený, dokazovanie
zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce
zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. K námietkam uvedeným v
bode IX., že správca dane odôvodňuje nepriznanie nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43
ods. 1 Zákona o DPH tým, že spoločnosti BULLIWOOD Kft., RICSMONT Kft. a NAGY FENYÖFA
Kft. si nesplnili svoje povinnosti platiteľov dane, žalovaný uviedol, že pri výkone predmetnej daňovej
kontroly správca dane posudzoval splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do
členského štátu zakotvený v § 43 Zákona o DPH, pričom zdôraznil, že v zmysle § 43 ods. 5 Zákona
o DPH je to práve žalobca, ktorý je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od
dane. Pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ DPH uplatňuje oslobodenie od dane na ním vystavenej
odberateľskej faktúre, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a
to práve osobou platiteľa DPH v inom členskom štáte, ktorý je uvedený na odberateľskej faktúre ako



odberateľ. Dôkazné bremeno v daňovom konaní znáša žalobca v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
Žalobca podľa žalovaného síce k preverovaným zdaniteľným obchodom predložil doklady - faktúry,
doklady o preprave tovaru, dodacie listy a rôzne prehlásenia, avšak zo žiadneho z týchto dokumentov
nie je zrejmé, že tovar bol skutočne dodaný práve odberateľovi v inom členskom štáte uvedenom na
faktúre. K bodu X. odvolania, v ktorom žalobca tvrdil, že prijal všetky rozhodné opatrenia za účelom
preverenia maďarských odberateľov, žalovaný uviedol, že preskúmaním administratívneho spisu zistil,
že tvrdenie žalobcu ohľadne ním overovaného IČ DPH maďarských odberateľov a výpisy z obchodného
registra, je pravdivé, ale sám žalovaný už v podanom vyjadrení k obsahu Protokolu zároveň priznal,
že maďarských odberateľov vyhodnotil ako rizikových a prestal s nimi spolupracovať. Žalovaný mal za
to, že žalobca nepreukázal počas daňovej kontroly, že prijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že dodal
tovar do členského štátu oslobodený od DPH práve osobám uvedeným na odberateľských faktúrach.
Žalobca nepreukázal, že kupujúci - maďarské odberateľské spoločnosti prevzali tovar a že mali právo
disponovať s tovarom ako vlastníci. Správca dane nie je povinný vymenovať dôkazy, ktorými by mal
žalobca osvedčiť svoje tvrdenia, dôkazná povinnosť je na strane žalobcu. Skutočnosť, že maďarskí
odberatelia uhradili žalobcovi faktúry, nie je sama o sebe postačujúcim dôkazom o tom, že žalobca splnil
podmienky dodania tovaru oslobodeného od DPH podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH a že dodal
tovar do členského štátu práve spoločnostiam uvedeným na vystavených faktúrach. Bolo preukázané,
že úhrady odberateľských faktúr boli uskutočnené v hotovosti a finančné prostriedky mali byť vyplatené
prepravcovi tovaru, čo podľa žalovaného spochybňuje, že za tovar zaplatili práve odberatelia uvedení
na odberateľských faktúrach. Žalovaný uzavrel, že správca dane mal dostatočne zistený skutkový
stav potrebný na vydanie rozhodnutia, žalovaný sa stotožnil s konštatovaním správcu dane, že nie je
potrebné vypočuť konateľov obchodných spoločností, ktorých vypočutie žalobca navrhol a poukázal na
zásadu objektívnej pravdy ovládajúcej daňové konanie, ktorá nepredstavuje absolútnu povinnosť viesť
správcom dane dokazovanie dovtedy, kým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane overovaných skutočností. Žalovaný uviedol, že
napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pričom správca dane
vychádzal pri rozhodovaní z dôkazov získaných v rámci kontroly, vyrubovacieho konania, ako aj z
dôkazov predložených žalobcom. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24
a § 63 Zákona o DPH, ako aj v súlade so zásadami stanovenými v § 3 Daňového poriadku, dostatočne
zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Žaloba

11. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 13.02.2019 domáhal, aby správny súd
preskúmal rozhodnutie žalovaného č. 100161182/2019 zo dňa 14.01.2019, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane č. 101882011/2018 zo dňa 24.09.2018, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v
sume nadmerného odpočtu 15 898,35 € na dani z pridanej hodnoty obdobie máj 2014, keď správca dane
znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy 27 430,98 € na sumu 11 532,63 €. Žalobca
v žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu žalovaným je nepostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal
žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

12. Žalobca v žalobe (v bode III.) namietal, že hlavným argumentom žalovaného pre nepriznanie
nadmerného odpočtu a vyrubenie dane žalobcovi sú skutočnosti na strane maďarských odberateľov
(BULLIWOOD Kft., NAGY-FENYÖFA Kft. a RICSMONT Kft.), konkrétne, že títo odberatelia podľa
maďarskej daňovej správy si nesplnili svoje povinnosti platiteľov dane (nepodali daňové priznania,
súhrnné výkazy a teda nepriznali nadobudnutie tovaru od daňového subjektu - žalobcu). Žalovaný, ako
aj správca dane postavili teda svoje rozhodnutia na skutkovom zistení týkajúcom sa iných subjektov ako
žalobcu, pričom tieto skutočnosti žalobca nemohol nijako ovplyvniť. Orgány verejnej správy tak konali
v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ"), keďže konanie odberateľov považovali
za dôvod nepriznania oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal na rozsudok SD EÚ č. C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft. a na rozsudok C-409/04 Teleos. Z
rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedení maďarskí odberatelia
sa dopustili nezákonného konania (nepriznali nadobudnutie tovaru a pod.), a teda v zmysle vyššie



uvedenej judikatúry mu malo byť priznané právo na oslobodenie dodaného tovaru od DPH v zmysle §
43 Zákona o DPH. Žalobca tvrdil, že si preveril dostatočne uvedené maďarské spoločnosti a prijal všetky
rozumné opatrenia za účelom preverenia maďarských odberateľov, konkrétne skontroloval, či majú
platnú registráciu pre DPH (IČ DPH), skontroloval výpisy týchto subjektov v maďarskom obchodnom
registri. Žalovaný nespochybnil uvedené tvrdenie žalobcu o kontrolovaní platnosti registrácie pre DPH a
zápisov v maďarskom obchodnom registri, avšak poukázal na to, že žalobca vo svojom vyjadrení sám
vyhodnotil maďarských odberateľov ako rizikových a prestal s nimi spolupracovať. Žalovaný mal za to,
že žalobca nepreukázal počas daňovej kontroly, že prijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že dodal tovar
do členského štátu práve osobám uvedeným na faktúrach. Skutkové zistenie žalovaného, podľa ktorého
žalobca konal vedome s rizikovými obchodnými partnermi, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, čím
je naplnený dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zák. č. 162/2015
Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP"). Žalobca tvrdil, že daňový orgán v rozpore so
zákonom preniesol svoju vlastnú úlohu kontroly na žalobcu ako na zdaniteľnú osobu, keď jej pod hrozbou
zamietnutia nároku na odpočet dane uložil povinnosti týkajúce sa preverenia odberateľov. Pokiaľ správca
dane a žalovaný tvrdia, že žalobca neprijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že dodal tovar do členského
štátu práve osobám uvedeným na faktúrach, pričom nijako nekonkretizoval dôvody takejto zvýšenej
obozretnosti, konal podľa žalobcu v rozpore s ustálenou judikatúrou SD EÚ. Požiadavku žalovaného
na prijatie rozumných opatrení bez ďalšej konkretizácie považoval žalobca za šikanóznu. Zároveň
žalovaný neuviedol vo svojom rozhodnutí, prečo nepovažuje žalobcom vykonané, resp. prijaté opatrenia
preverenia svojich obchodných partnerov za dostatočné. Žalobca navyše za účelom preukázania, že
prijal všetky potrebné rozumné opatrenia, navrhol predvolať a vypočuť svedkyňu A.. U. Z., ktorá je
zamestnankyňou žalobcu a v náplni práce má aj preverovanie obchodných partnerov pred uskutočnením
obchodu a vyhotovenie odberateľských faktúr. Správca dane však bez relevantného právneho dôvodu
odmietol vykonať tento dôkaz a žalovaný túto námietku vo svojom rozhodnutí odignoroval.

13. Žalobca v žalobe (v bode IV.) ďalej namietal, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (aj rozhodnutia
správcu dane) je zapríčinená nesprávnym právnym posúdením veci, konkrétne nesprávnou právnou
interpretáciou ust. § 43 ods. 1 Zákona o DPH. Žalovaný (ani správca dane) nerozlišujú medzi dvoma
od seba nezávislými (avšak kumulatívnymi) podmienkami na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1
Zákona o DPH a síce medzi dodaním tovaru a odoslaním tovaru do iného členského štátu, čo má za
následok nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný a správca
dane vykladajú splnenie podmienok na oslobodenie od dane tak, že daňový subjekt musí preukázať
dodanie tovaru v inom členskom štáte. Uvedený výklad je nesprávny, správna interpretácia citovaného
ustanovenia podľa žalobcu (a zároveň eurokonformná) je tá, že oslobodené od DPH je dodanie tovaru
nadobúdateľovi, ktorý je platiteľom DPH v inom členskom štáte (k takémuto dodaniu môže dôjsť aj v
tuzemsku) a zároveň preprava alebo odoslanie tohto tovaru do iného členského štátu. Tieto podmienky
žalobca splnil a preukázal počas daňovej kontroly, ako aj v následnom vyrubovacom konaní ich splnenie.
Žalobca poukázal na to, že všetci odberatelia žalobcu mali zmluvnú povinnosť zabezpečiť prepravu
tovaru (kúpne zmluvy sú súčasťou spisov), teda k dodaniu došlo okamihom prevzatia tovaru prepravcom,
ktorého zabezpečil a platil ten - ktorý odberateľ. Napriek tomu, že žalobca jednoznačne preukázal
dodanie tovaru dodávateľovi uvedenému na faktúre a jeho prepravu do iného členského štátu, z
rozsudku Teleos vyplýva, že pokiaľ mal odberateľ povinnosť prepraviť tovar do iného členského štátu
a túto povinnosť si nesplnil, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu dodávateľa, a to za predpokladu
dodržania rozumných opatrení.

14. Žalobca v žalobe (v bode V.) namietal, že žalovaný neuznal intrakomunitárne dodanie tovaru
žalobcom odberateľovi BULLIWOOD Kft., pričom odôvodnenie nepriznania oslobodenia od DPH
považuje za zmätočné, keď na jednej strane žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal, že došlo k
prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na túto spoločnosť, na druhej strane však konštatuje,
že dodanie tovaru pre BULLIWOOD Kft. klasifikoval ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o
DPH. Žalobca mal za to, že uvedené tvrdenia žalovaného i správcu dane sa navzájom vylučujú. Ak
žalovaný spochybňuje dodanie tovaru bez ohľadu na to, či sa jedná o dodanie vnútroštátne alebo
intrakomunitárne, spochybňuje de facto uskutočnenie zdaniteľného obchodu, a preto je otázne, za
čo správca dane vyrubuje daň. Tento logický rozpor žalobca namietal v odvolaní, žalovaný sa s ním
nezaoberal a tento rozpor spôsobuje zmätočnosť a arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobca
tvrdil, že dodanie tovaru jednoznačne preukázal, pričom okrem účtovných dokladov požadovaných v
zmysle Zákona o DPH potvrdil dodanie tovaru prepravca X. D.. Prepravu objednal maďarský odberateľ
BULLIWOOD Kft. prostredníctvom obchodného zástupcu Z. L. a tento za ňu aj platil. Z. L. potvrdil,



že bol splnomocneným zástupcom spoločnosti BULLIWOOD Kft. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva,
že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na odberateľa BULLIWOOD Kft. okamihom prevzatia
tovaru prepravcom R. D., resp. jeho vodičom. Bolo preukázané, že prepravca, ktorého si zabezpečil
odberateľ, tovar fyzicky prevzal, t.j. tovar prevzala osoba splnomocnená maďarským odberateľom. I. Y.,
ktorý sa mal podľa zistenia správcu dane podieľať na obchodných aktivitách spoločnosti BULLIWOOD
Kft., síce uviedol, že prepravu mala zabezpečiť zahraničná spoločnosť, nie je však zrejmé, odkiaľ mal
tieto informácie a správca dane odmietol žalobcom navrhnuté opätovné vypočutie tohto svedka. Napriek
tomu I. Y. potvrdil, že BULLIWOOD Kft. nakupovala drevo od slovenského dodávateľa a hoci nevedel
uviesť názvy dodávateľov, uviedol obec „D.", t.j. mal na mysli obec D.. Žalobca mal za to, že dodanie
tovaru a jeho prepravu tento svedok potvrdil. Tvrdil, že prepravu pre spoločnosť BULLIWOOD Kft.
vykonal R. D., tento potvrdil vykonanie prepravy pre tohto odberateľa. I. Y. rovnako potvrdil vykonanie
prepravy tovaru zo Slovenska z obce D. (D.), pričom túto prepravu mal podľa svedka vykonať X. D..
Prepravu tovaru preukazujú aj záznamy z mýtnych brán. Pokiaľ žalovaný uvedené svedecké výpovede
považoval za formálne a nevierohodné, nie je zrejmé, prečo považuje za vierohodnú výpoveď svedka
G. S., ktorá bola v neprospech žalobcu. Žalobca poukázal na to, že za dodaný tovar bolo zaplatené, čo
nebolo spochybnené, ako aj na to, že v zmysle Kúpnej zmluvy na odber reziva č. 04/2014 uzatvorenej
medzi žalobcom a spoločnosťou BULLIWOOD Kft. dňa 10.01.2014, sa zmluvné strany dohodli tak, že
odberateľ si na vlastné náklady prevezme tovar v prevádzke D. a po prevzatí potvrdí predávajúcemu
príslušnú dokumentáciu. Tento dôkaz potvrdzuje, že k dodaniu tovaru došlo okamihom jeho naloženia.
Žalovaný ani správca dane sa s predmetnou kúpnou zmluvou nevysporiadali, a preto sú rozhodnutia
zmätočné a svojvoľné.

15. Žalobca v žalobe (v bode VI.) namietal, že žalovaný neuznal intrakomunitárne dodanie tovaru
žalobcom odberateľovi RICSMONT Kft. Rozhodnutie považuje žalobca za zmätočné, keď žalovaný
na jednej strane konštatuje, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru spoločnosti RICSMONT Kft., ale
zároveň konštatuje, že dodanie tovaru pre túto spoločnosť klasifikuje ako dodanie tovaru podľa § 8 ods.
1 Zákona o DPH. Žalobca tvrdil, že jednoznačne preukázal dodanie tovaru. Okrem účtovných dokladov
požadovaných Zákonom o DPH potvrdil dodanie tovaru prepravca X. D., pričom prepravu objednával
maďarský odberateľ RICSMONT Kft. prostredníctvom obchodného zástupcu Z. L., tento za ňu aj zaplatil
a sám Z. L. potvrdil, že bol splnomocneným zástupcom spoločnosti RICSMONT Kft. Z uvedeného je
zrejmé, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na odberateľa okamihom prevzatia tovaru
prepravcom X. D.. Daňovou kontrolou bolo preukázané, že prepravca, ktorého zabezpečil odberateľ,
tovar fyzicky prevzal, a teda, že tovar fyzicky prevzala osoba splnomocnená maďarským odberateľom.
Existenciu tovaru, ani jeho odovzdanie prepravcovi správca dane v priebehu daňovej kontroly, ani
vyrubovacieho konania nespochybnil. Žalobca poukázal na to, že v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalobcom a spoločnosťou RICSMONT Kft. sa zmluvné strany dohodli, že odberateľ si na vlastné
náklady tovar prevezme v prevádzke D. a po prevzatí potvrdí predávajúcemu príslušnú dokumentáciu.
Žalovaný sa s touto zmluvou vôbec nevysporiadal, rozhodnutie je preto zmätočné a svojvoľné. Vo
vzťahu k preprave tovaru do iného členského štátu z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že z odpovede
na žiadosť na MVI vyplýva, že tovar bol predaný pre spoločnosť Fenyö Falánk Kft., pričom tovar
bol doručený priamo z obchodných priestorov slovenskej spoločnosti pre obchodníkov, slovenskými
dopravcami bez vykládky a skladovania. Táto skutočnosť podľa žalobcu preukazuje prepravu tovaru
do iného členského štátu vykonanú odberateľom, a teda, že bola splnená aj druhá podmienka na
oslobodenie dodania tovaru od dane v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH. Žalovaný a správca dane
teda nesprávne interpretujú predmetné ustanovenie. Skutočnosť, že RICSMONT Kft. predával tovar
spoločnosti Fenyö Falánk Kft. vyplýva aj z výpovede G. S.. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný
svoje pochybnosti zakladá na výpovedi svedka G. S., ktorý sa vyjadril, že neudelil plnú moc Z. L.,
uviedol však, že jeho meno a pečiatku používala osoba M. S., ktorý uzatváral obchody so slovenskými
spoločnosťami a ktorý riadil pravdepodobne tieto obchody. Skutočnosť, že za G. S. konala osoba G. S.,
ktorá sa za neho mohla aj vydávať, však žalovaný a správca dane pri hodnotení dôkazov opomenuli.
Správca dane ani žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadali s tým, že Z. L. bola udelená plná moc s úradne
overeným podpisom G. S.. G. S. sa vyjadril, že v obchodoch za spoločnosť RICSMONT Kft. konal G.
S. a pokiaľ so slovenskými spoločnosťami obchody zabezpečoval G. S. a G. S. používal meno G. S. a
pečiatku spoločnosti RICSMONT Kft., tieto skutočnosti podľa žalobcu neodporujú výpovedi Z. L.. Jedná
sa o skutočnosti na strane odberateľa, ktoré žalobca nezavinil a za ktoré nemôže niesť zodpovednosť.
Pokiaľ G. S. tvrdí, že nepozná X. D., toto tvrdenie nespochybňuje intrakomunitárne dodanie tovaru
maďarskému odberateľovi, pretože G. S. sa v obchodoch so slovenskými spoločnosťami neangažoval.
Táto výpoveď nemôže spochybniť fakt, že tovar bol dodaný a prepravený do iného členského štátu.



Je neprípustné dávať žalobcovi za vinu, ak G. S. konal podvodne v mene G. S.. Žalobca navrhol za
účelom odstránenia pochybností opätovné vypočutie Z. L. a M. S., nakoľko týmito výpoveďami by sa
preverila dôveryhodnosť výpovede Z. L. a G. S.. Správca dane tento návrh na vykonanie dokazovania
bez právne relevantného dôvodu odmietol, pričom žalovaný považoval takýto nezákonný postup správcu
dane za správny. Vo vzťahu preprave tovaru do Maďarska žalobca konštantne v daňovom konaní tvrdil,
že prepravu pre odberateľa RICSMONT Kft. vykonal X. D., ktorý potvrdil vykonanie prepravy. Žalovaný
však neberie jeho vyjadrenie do úvahy z dôvodu, že maďarská daňová správa nepotvrdila nadobudnutie
prepravných služieb spoločnosťou RICSMONT Kft. Táto dedukcia žalovaného je nesprávna, pretože
maďarský správca dane vychádzal z toho, či maďarský subjekt priznal nadobudnutie tovaru a či splnil
povinnosti platcu DPH. Táto okolnosť je okolnosťou na strane maďarského odberateľa a žalobca za ňu
nezodpovedá.

16. Žalobca v žalobe (v bode VII.) namietal, že žalovaný neuznal intrakomunitárne dodanie tovaru
žalobcom odberateľovi NAGY-FENYÖFA Kft. Žalobca poukázal na to, že dodanie tovaru od žalobcu
potvrdil konateľ spoločnosti NAGY-FENYÖFA Kft. W. D., avšak žalovaný jeho vyjadrenie považoval
za formálne. Podľa žalobcu nestačí spochybniť dôveryhodnosť svedeckej výpovede, pochybnosť musí
správca dane preukázať. Žalovaný túto námietku žalobcu ignoroval. Správca dane podľa žalobcu
nemôže zakladať svoje rozhodnutie na tom, že maďarský odberateľ porušil svoje povinnosti, pretože
žalobca toto nemôže ovplyvniť a nemôže za to niesť zodpovednosť. Bez toho, aby sa preukázalo
zavinenie žalobcu, postihovanie žalobcu je v rozpore s judikatúrou SD EÚ. Vo vzťahu k tomuto
odberateľovi žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za zmätočné, keď na jednej strane žalovaný
postavil svoje rozhodnutie na tom, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru odberateľovi NAGY-
FENYÖFA Kft., na druhej strane dodanie tovaru pre túto spoločnosť kvalifikoval ako dodanie tovaru
podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH. Žalobca navrhol v konaní vypočuť svedka A. I., ktorý vykonával prepravu
pre tohto odberateľa, správca dane tomuto návrhu nevyhovel bez relevantného dôvodu a odvolal sa len
na plynutie poriadkových lehôt, čo je porušením práv žalobcu. Žalovaný túto námietku odignoroval.

17. Žalobca v žalobe (v bode VIII.) ďalej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a
nevykonanie navrhnutých dôkazov. Poukázal na to, že predložil dôkazy o uskutočnení prepravy tovaru
pre maďarských odberateľov (správca dane i žalovaný pritom nespochybnil uskutočnenie prepravy),
prepravu tovaru pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. a RICSMONT Kft. potvrdil prepravca X. D., zástupca
spoločnosti BULLIWOOD Kft. a RICSMONT Kft. Z. L., konateľ spoločnosti NAGY-FENYÖFA Kft. W. D. a
aj I. Y. (za spoločnosť BULLIWOOD Kft.). Správca dane nespochybnil ani platby za tovar a tieto dôkazy
spolu s faktúrami, CMR a ostatnými dokladmi, vrátane záznamov z mýtneho systému, vytvárajú ucelenú
reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktoré preukazujú splnenie podmienok na oslobodenie dodania
tovaru od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalobca ďalej namietal, že navrhol doplniť dokazovanie
opätovným vypočutím I. Y., Z. L. a M. S., ako aj U. D. a I. A. (zamestnancov žalobcu), správca
dane však navrhované dôkazy nevykonal odvolávajúc sa na poriadkové lehoty, ktoré musí dodržať vo
vzťahu k dĺžke vyrubovacieho konania. Žalobca tvrdil, že takéto odôvodnenie nemôže obstáť, pretože
zásadným spôsobom porušuje jeho právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Žalobca tieto skutočnosti namietal aj v odvolaní, žalovaný sa však s návrhmi na doplnenie dokazovania
nevysporiadal vôbec a ďalej uviedol, že dostatočným dôkazom je odpoveď maďarskej daňovej správy
o tom, že maďarskí odberatelia nepriznali nadobudnutie tovaru. Žalovaný teda opakovane stavia svoju
argumentáciu len na konaní odberateľov, čo je v zmysle vyššie uvedenej judikatúry neprípustné, pokiaľ
daňový subjekt prijal rozumné opatrenia za účelom preverenia maďarských odberateľov (čo žalobca aj
urobil) a dôkazy v prospech žalobcu ignoruje, či bagatelizuje.

18. Žalobca ďalej v žalobe (v bode IX.) namietal porušenie procesných práv. Uviedol, že žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu nahliadol dňa 10.09.2018 do administratívneho spisu,
počas nahliadnutia do spisov právny zástupca žalobcu požiadal správcu dane o poskytnutie príloh -
vyhotovenie kópie CD nosiča k odpovedi na žiadosť o MVI od maďarskej diaľničnej spoločnosti, ktoré
boli správcovi dane doručené na elektronickom médiu, pričom tieto prílohy boli doručené správcovi dane
v takom formáte, že ich nebolo možné v celosti vytlačiť (ani na formáte A3) a žalobca chcel disponovať s
poskytnutými informáciami v takej forme, v akej nimi disponuje správca dane. Informácie zaznamenané
na elektronickom médiu neboli ku dňu nahliadnutia založené v administratívnom spise v tlačenej
podobe. Zároveň žalobca žiadal o vyhotovenie kópie CD nosiča s informáciami poskytnutými Národnou
diaľničnou spoločnosťou, ktoré CD je súčasťou spisového materiálu. Informácie zaznamenané na
tomto CD nosiči neboli ku dňu nahliadnutia založené v spise v tlačenej podobe. Uvedené elektronické



médiá obsahujú informácie o pohybe áut dopravcov, ktorí prepravovali v preverovanom zdaňovacom
období tovar od žalobcu pre maďarských odberateľov, a teda sa jedná o zásadné dôkazy vo vzťahu k
preukázaniu splnenia podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH, konkrétne
podmienky prepravy tovaru do iného členského štátu. Správca dane žiadosti žalobcu nevyhovel, čím de
facto daňovému subjektu odňal jeho právo nahliadnuť do časti spisu a vyhotovovať si kópie zo spisu.
Týmto konaním bolo podľa žalobcu porušené jeho právo vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v
zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Podľa žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného a správcu dane založené
na ust. § 23 ods. 2 Daňového poriadku, nakoľko právnu normu je potrebné vykladať nielen podľa jej
slovného znenia, ale aj podľa jej účelu a v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je
SR viazaná. Neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby daňovému subjektu nebolo umožnené vyhotovenie
kópie elektronického média, ale len listinného. Takýmto spôsobom podľa žalobcu bolo zasiahnuté do
jeho procesných práv.

19. Žalobca v zákonnej dvojmesačnej lehote na podanie správnej žaloby doplnil žalobu, pričom v
doplnku poukázal na nezákonné konanie správcu dane a žalovaného spočívajúce v tom, že podaním
zo 16.11.2018 doplnil odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, v ktorom poukázal na logické rozpory
v hodnotení dôkazov (výpoveď svedka M. S. vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovarov pre
odberateľov RICSMONT Kft. a SEBI - HASZON Kft., ktorý v daňovom konaní týkajúcom sa zdaňovacích
období r. 2014 uviedol, že žalobcu nepozná, avšak v daňovom konaní týkajúcom sa zdaňovacích
období r. 2012 uviedol, že bol so žalobcom v telefonickom kontakte, žalobca tovar prepravil do
Maďarska a tento bol následne predaný spoločnosti Fenyö-Faló Kft. a zástupca spoločnosti M. S.
odovzdal žalobcovi finančné prostriedky prostredníctvom slovenského vodiča v S.). Žalovaný sa
týmito namietanými rozpormi v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Argumentácia správcu dane
o neprípustnosti doplnenia odvolaní po uplynutí 30 dňovej lehoty podľa žalobcu neobstojí vzhľadom
na § 74 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť postupu správcu dane i
žalovaného, keď na podklade jednej daňovej kontroly a jedného vyrubovacieho konania vydali správca
dane i žalovaný 10 rozhodnutí. Žalobca tento postup považuje za šikanózny a svojvoľný, pretože musel
podávať odvolania voči 10 rozhodnutiam správcu dane (rozhodnutia o rozsahu 65-95 strán), čím bol
značne zaťažený. Žalobca zároveň v žalobe požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa Zákona o
DPH za zdaňovacie obdobie január až júl, september, november a december 2014, o výsledku ktorej
vyhotovil Protokol zo 07.03.2018, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie doručil žalobcovi 09.03.2018.
Ďalej poukázal na priebeh vyrubovacieho konania a vydané rozhodnutia správcu dane i žalovaného.
Následne sa vyjadril k jednotlivým žalobným bodom nasledovne: k námietke, že hlavným argumentom
žalovaného pre nepriznanie nadmerného odpočtu a vyrubenie dane žalobcovi sú skutočnosti na strane
maďarských odberateľov, žalovaný uviedol, že posudzoval splnenie podmienok oslobodenia od dane
pri dodaní tovaru do členského štátu zakotvených v § 43 Zákona o DPH. V zmysle § 43 ods. 5 Zákona
o DPH je žalobca povinný preukázať splnenie podmienok podľa cit. ustanovenia, pričom Zákon o DPH
stanovuje striktné podmienky, ktoré musia byť platiteľom splnené, aby mu vzniklo právo na uplatnenie
oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti
zákon požaduje, aby žalobca, ktorý tento nárok uplatňuje, preukázal splnenie podmienok stanovených
v zákone. V posudzovanom prípade teda dôkazné bremeno znáša primárne žalobca a bolo len na
ňom, aby splnenie týchto podmienok preukázal a zároveň bol v daňovom konaní upozornený, že musí
vykonávať svoju obchodnú činnosť tak, aby mal vedomosť o činnosti, ako aj o subjektoch, s ktorými
spolupracuje. Je na žalobcovi, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil a preukázal, že tovar odovzdal
tomu, koho označil na faktúre formálne, musí predložiť dôkazy, že obchod sa reálne uskutočnil. Žalobca
síce k preverovaným zdaniteľným obchodom predložil doklady - faktúry, doklady o preprave, dodacie
listy a iné, avšak zo žiadneho z týchto dokumentov nie je zrejmé, že tovar bol skutočne dodaný práve
odberateľovi v inom členskom štáte uvedenému na faktúre. Aby išlo o intrakomunitárny obchod, ktorý
je oslobodený od dane, musia byť splnené dve základné zákonné podmienky a to jednak, že tovar
bol prepravený do iného členského štátu a jednak, že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre
daň v tomto členskom štáte. Žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že nepriznal žalobcovi nadmerný
odpočet a vyrubil žalobcovi daň na základe skutočností na strane maďarských odberateľov, ktorí
nesplnili svoje povinnosti, ale hlavným argumentom je fakt, že žalobca nepredložil v priebehu daňovej



kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania žiadne relevantné dôkazy, ktorými by vierohodným
spôsobom preukázal svoje tvrdenia, t.j. že tovar skutočne dodal do iného členského štátu tým osobám
identifikovaným pre daň v tomto inom členskom štáte, ktoré uvádza na predložených faktúrach. Správca
dane za účelom zistenia skutkového stavu požiadal prostredníctvom MVI o preverenie obchodov
medzi žalobcom a maďarskými spoločnosťami, ani týmto postupom nebolo potvrdené dodanie tovaru
žalobcom pre maďarských odberateľov. Správca dane dôkazy predložené žalobcom hodnotil v súlade
s ustanoveniami Daňového poriadku. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie
dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, faktúry musia odrážať skutočnosť.
Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly, ani v
priebehu vyrubovacieho konania žiadne relevantné dôkazy preukazujúce splnenie podmienok podľa
§ 43 Zákona o DPH. K námietke žalobcu ohľadne nesprávnej interpretácie § 43 ods. 1 Zákona o
DPH žalovaný uviedol, že správcom dane vykonaným a v rozhodnutí podrobne popísaným a náležite
vyhodnoteným šetrením bolo zistené, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie
od dane podľa § 43 Zákona o DPH a nepodarilo sa to preukázať ani správcovi dane vykonaným
šetrením, a to aj napriek tomu, že správca dane existenciu tovaru ako takého nespochybnil. Správca
dane preto správne v súlade so Zákonom o DPH klasifikoval dodanie tohto tovaru žalobcom ako dodanie
podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH, pri ktorom vznikla daňová povinnosť podľa § 19 Zákona o DPH
práve žalobcovi. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že tovar bol dodaný maďarským odberateľom,
ktorí boli uvedení na vystavených faktúrach ako odberatelia tovaru. Žalovaný následne poukázal na
ust. § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, § 8 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 1 cit. zákona a uviedol, že z
citácie uvedených ustanovení je zrejmé, čo tvorí dôkazné bremeno žalobcu. Správcovi dane počas
výkonu daňovej kontroly vznikli pochybnosti o dodávkach tovaru, o tom, že obchod neprebehol tak,
ako bol deklarovaný, dôkazná povinnosť bola na strane žalobcu. K námietke zmätočnosti odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v rozhodnutí bolo podrobne popísané a vyhodnotené, že
žalobcom nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH.
Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že dodanie tovaru jednoznačne preukázal, o.i. vzhľadom
na výpoveď prepravcu X. D., ako aj na to, že všetci odberatelia žalobcu mali zmluvnú povinnosť
zabezpečiť prepravu tovaru, a teda, že k dodaniu došlo okamihom prevzatia tovaru prepravcom, pričom
mal žalovaný za to, že z ustanovení Zákona o DPH je zrejmé, že pre splnenie zákonných podmienok
na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH nepostačuje iba predloženie dokladov
s predpísaným obsahom a ich účtovné evidovanie, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia.
Vykonaným šetrením správcu dane bolo zistené, podrobne uvedené a v rozhodnutí vyhodnotené, že
v prejednávanom prípade neboli preukázané podmienky pre splnenie oslobodenia od dane. Žalovaný
uviedol, že správca dane v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na rozsudok SD EÚ C-409/04.
Tvrdenie žalobcu, že odovzdal tovar na prepravu prepravcovi, čím prešlo právo nakladať s tovarom ako
vlastník na odberateľa, ho nezbavuje povinnosti preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane
pri dodaní tovaru do iného členského štátu uvedený v § 43 Zákona o DPH. K námietke žalobcu týkajúcej
sa odôvodnenia nepriznania oslobodenia dodaného tovaru žalobcom jednotlivým odberateľom v inom
členskom štáte - Maďarsku žalovaný uviedol, že námietky sú totožné s odvolacími námietkami a s týmito
sa žalovaný podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. K námietke žalobcu ohľadne nevykonania
navrhovaných dôkazov, najmä výpoveďou navrhovaných svedkov, žalovaný uviedol, že správca dane
mal skutkový stav na vydanie napadnutého rozhodnutia zistený dostatočne, a preto poukázal na
zásadu objektívnej pravdy ovládajúcej daňové konanie, ktorá nepredstavuje absolútnu povinnosť viesť
dokazovanie dovtedy, kým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadne ním
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie za správcu dane slúži až na
následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Je preto na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z
nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už
má správca dane v priebehu konania k dispozícii. K námietkam žalobcu, ktorými poukazuje na porušenie
jeho práv tým, že správca dane nevyhovel jeho žiadosti o nahliadnutie do spisu a vyhotovenie si kópie
zo spisu, žalovaný uviedol, že správca dane žalobcovi, resp. jeho zástupcovi umožnil v súlade s § 23
ods. 1 Daňového poriadku nazrieť do spisu a bolo mu tiež umožnené vyhotoviť si kópie písomností
na vlastnom elektronickom médiu. K požiadavke o poskytnutie príloh - 6 tabuliek v excelovskej forme
na elektronickom médiu (CD nosič), ktoré boli súčasťou odpovede na žiadosti o MVI, správca dane
správne uviedol, že z týchto tabuliek môže vyhotoviť listinnú podobu elektronického dokumentu a túto
listinu môže žalobcovi poskytnúť, o čo však žalobca nepožiadal. Vo vzťahu k vyhotoveniu elektronického
nosiča žalovaný poukázal na § 23 ods. 2 Daňového poriadku s tým, že správca dane postupoval



v súlade so zákonom. K námietke žalobcu týkajúcej sa tvrdeného nezákonného konania správcu
dane, keď tento mal na základe jednej daňovej kontroly a jedného vyrubovacieho konania vydať 10
rozhodnutí v jeden deň, čím značne zaťažil žalobcu, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval
v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku, predmetné rozhodnutia boli vydané 24.09.2018, doručené
žalobcovi 25.09.2018 a žalobca podal dňa 19.10.2018, t.j. už pred uplynutím 30 dňovej lehoty na
podanie odvolania (25.10.2018), odvolania. Žalobca a jeho splnomocnený zástupca boli oboznámení
so zistenými skutočnosťami už počas výkonu daňovej kontroly a tiež vo vyrubovacom konaní. Podľa
žalovaného správca dane mal dostatočne zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia, a
preto sa žalovaný v odvolacom konaní stotožnil s konštatovaním správcu dane, že nie je potrebné
vypočuť konateľov obchodných spoločností, ktorých vypočutie žalobca navrhol. Žalovaný považoval
žalobné námietky žalobcu za nedôvodné a navrhol žalobu zamietnuť.

Replika žalobcu

21. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného, v ktorom poukázal na neunesenie dôkazného bremena
žalobcom uviedol, že žalovaný nesprávne vykladá § 43 ods. 1 Zákona o DPH, vec nesprávne právne
posúdil a v dôsledku toho bolo dokazovanie vedené nesprávne. Žalovaný neprihliadol na to, že v
zmysle kúpnych zmlúv medzi žalobcom a jednotlivými maďarskými odberateľmi dochádzalo k dodaniu
tovaru v sídle žalobcu, t.j. dodanie tovaru žalobca preukázal. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca
nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie podmienok pre oslobodenie od
dane v zmysle § 43 Zákona o DPH uviedol, že žalobca všetky zákonom predpísané doklady predložil.
Keďže predloženie faktúr, CMR a ostatných dokladov žalovanému ani správcovi dane nepostačovalo,
žalobca navrhol vykonanie ďalších dôkazov - výsluchy svedkov špecifikovaných v žalobe. Žalobca však
odmietol vykonanie navrhovaných dôkazov, napr. výsluch svedka A. I. - prepravcu, ktorý mohol potvrdiť
dodanie tovaru, s odôvodnením, že žalobca mal možnosť navrhnúť uvedený dôkaz skôr. Žalovaný tak na
jednej strane konštatuje neunesenie dôkazného bremena žalobcom a na druhej strane odmietol vykonať
ďalšie dôkazy, ktoré žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol. Tvrdenie žalovaného, že žalobca
sa pri dodávke tovaru maďarským odberateľom nechoval dostatočne obozretne, považoval žalobca
za účelové, pretože žalobca vyvinul všetku odbornú starostlivosť, ktorú od neho možno spravodlivo
požadovať. Napokon viacerí svedkovia potvrdili dodanie tovaru. Účasť žalobcu na konaní maďarských
subjektov, ktoré nepriznali nadobudnutie tovaru a neodviedli DPH žalovaný ani správca dane nijako v
daňovom konaní nepreukázal a bez preukázania zavinenia žalobcu na nezákonnom konaní maďarských
odberateľov je nepriznanie oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH v extrémnom rozpore s
judikatúrou Súdneho dvora. K nevyhotoveniu kópií informácií o pohybe prepravcov na CD nosiči žalobca
zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobe s tým, že neposkytnutím kópií týchto dôkazov v elektronickej
podobe došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Zdôraznil, že povinnosť žalobcu uhradiť
sumu cca 220 tis. € (súčet vyrubených rozdielov dane v zmysle všetkých 10 rozhodnutí) je pre žalobcu
likvidačná.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe
rozhodol Uznesením č.k. 23S/49/2019-84 zo dňa 13.06.2019 tak, že správnej žalobe s poukazom
na § 185 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") priznal odkladný účinok.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2019.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie
správcu dane, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní výlučne v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení úč. do 30.09.2014 (ďalej
len „ Zákon o DPH") predmetom dane je



a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

26. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

27. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

28. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

29. Podľa § 43 ods. 1 až 5 Zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo
na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.
(3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo
prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na
ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná
pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a
nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte,
v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.
(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu
na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane
podľa odseku 1.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,



2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

30. Podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

31. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

32. Podľa § 72 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri
a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,
b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť
daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane,
c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,
d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku,
e) dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43,
f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),
g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c).
(2) Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1
v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní
služby a prijatí platby pred dodaním služby.

33. Podľa § 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní
sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.
(5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené
zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt
nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny
úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského



dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
(7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.
(8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní
je úzko spolupracovať so správcom dane.
(9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
(ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),
ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1)

34. Podľa § 23 ods. 1, 2 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený
nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe
ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, 21a) je daňový subjekt
alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý
je použiteľný ako dôkaz pri správe daní; to neplatí, ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný
orgán zmluvného štátu, ktorému bola poskytnutá informácia o daňovom subjekte podľa osobitného
predpisu, 21a) uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností. Správca dane je povinný
o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca
nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti 22), do dokumentov,
sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých
sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu
alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov,22a) do
informácií o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom
činným v trestnom konaní, a do súhrnného protokolu podľa § 19a; to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz
pri správe daní.
(2) Na žiadosť daňového subjektu alebo jeho zástupcu správca dane zo spisového materiálu, do ktorého
možno nazrieť, vydá rovnopis, alebo vyhotoví fotokópie alebo listinnú podobu elektronického dokumentu
a vydá ich daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi a na ich požiadanie osvedčí ich zhodu s originálom.

35. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

36. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

37. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

38. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

39. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,



vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

40. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie máj 2014. Správny
súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý
ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
v žalobe.

41. Žalobca v žalobe namietal, že hlavným argumentom žalovaného pre nepriznanie nadmerného
odpočtu a vyrubenie dane sú skutočnosti na strane maďarských odberateľov (BULLIWOOD Kft.,
RICSMONT Kft. a NAGY FENYÖFA Kft.), ktorí si neplnili svoje povinnosti voči maďarskému správcovi
dane a žalovaný, ako aj správca dane, postavili svoje rozhodnutia na skutkovom zistení týkajúcom sa
iných subjektov, ako je žalobca, ktoré skutočnosti žalobca nemohol nijako ovplyvniť. Orgány verejnej
správy tak podľa žalobcu konali v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, keďže konanie odberateľov
považovali za dôvod nepriznania oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na Rozsudok SD EÚ č. 80/11-142/11 Mahagében Kft. a na Rozsudok č. C-409/04
Teleos. Uviedol, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedení
maďarskí odberatelia sa dopustili nezákonného konania. Táto námietka žalobcu je nedôvodná. Správny
súd predovšetkým považuje za potrebné poukázať na to, že rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) nie
je založené na tom, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, naopak,
v rozhodnutí správcu dane sa výslovne uvádza, že kontrolou predložených dokladov nebolo zistené
porušenie § 49 až § 54 Zákona o DPH. Rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) nebolo založené ani na
tom, že správca dane má podozrenie, že žalobca sa dopustil, alebo bol súčasťou (či už vedomou alebo
nevedomou) daňového podvodu. Z uvedeného dôvodu nie je preto možné na preskúmavaný prípad
aplikovať žalobcom označené rozsudky. Rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) bolo založené na
tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia dane pri dodaní tovaru žalobcom do iného
členského štátu - Maďarska odberateľom uvedeným na preverovaných faktúrach v zmysle § 43 Zákona
o DPH s odôvodnením, že žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho
konania žiadne relevantné dôkazy, ktorými by vierohodným spôsobom preukázal svoje tvrdenie, t.j.
že tovar skutočne dodal do iného členského štátu tým osobám identifikovaným pre daň v tomto inom
členskom štáte, ktoré uvádza na predložených faktúrach. Žalovaný i správca dane následne uviedli, že
ani preverovaním vykonaným správcom dane tieto skutočnosti neboli potvrdené. V tejto súvislosti však
správny súd považuje za potrebné uviesť, že preverovaním vykonaným správcom dane prostredníctvom
MVI síce dodanie tovaru žalobcom maďarskými spoločnosťami nebolo potvrdené (vzhľadom na ich
nekontaktnosť, resp. nepredloženie dôkazov maďarskému správcovi dane), nebolo však ani vyvrátené.
Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že si preveril dostatočne svojich obchodných partnerov (platnosť
registrácie IČ DPH, výpisy z OR), žalovaný, ani správca dane toto tvrdenie žalobcu nespochybnili a na
nesplnení týchto povinností, ani na tom, že by žalobca konal vedome s rizikovými partnermi, nezaložili
svoje rozhodnutia. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti namietal, že na preukázanie skutočností, že prijal
všetky rozumné opatrenia, navrhol vypočuť svedkyňu A.. Z., avšak správca dane tento dôkaz odmietol
bez relevantného dôvodu vykonať a žalovaný sa touto námietkou nezaoberal, uvedená námietka nemá
oporu v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, v ktorom tento uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré
žalobcom navrhnutý výsluch svedkyne A.. Z. nevykonal a námietka žalobcu je tak len vyjadrením
žalobcovho nesúhlasu s vyhodnotením tohto návrhu správcom dane. Pokiaľ sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí k uvedenej námietke nevyjadril (resp. k otázke nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov
sa vyjadril všeobecne), čiastkové nedostatky odôvodnenia nespôsobujú jeho nezrozumiteľnosť.

42. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného nevychádza z dostatočne zisteného
skutkového stavu a žalovaný (i správca dane) vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalobca
v žalobe tvrdil, že splnil podmienky stanovené v § 43 ods. 1 Zákona o DPH a preukázal, že dodal tovar
nadobúdateľovi, ktorý je platiteľom DPH v inom členskom štáte a zároveň preukázal prepravu, resp.
odoslanie tohto tovaru do iného členského štátu, pričom splnenie podmienok preukázal predložením
dokladov v zmysle Zákona o DPH (§ 43 ods. 5) - faktúrami, CMR - medzinárodnými nákladnými
listami, ako aj ďalšími dokladmi - dodacími listami, kúpnymi zmluvami a vykonanie prepravy potvrdili
aj prepravca R. D. (pre spoločnosti BULLIWOOD Kft. a RICSMONT Kft.) a aj zástupca spoločnosti
BULLIWOOD Kft. Kft. Z. L.. Žalobca tvrdil, že nebola spochybnená existencia tovaru, ani platby za



tovar, pričom uvedené dôkazy súhlasia s faktúrami, CMR a ostatnými dokladmi, ktoré vytvárajú ucelenú
reťaz dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od DPH v zmysle
Zákona o DPH. Žalovaný i správca dane podľa žalobcu nedostatočne zistili skutkový stav, nevykonali
žalobcom navrhnuté doplnenie dokazovania a dôkazy v prospech žalobcu ignorovali. Žalobná námietka
nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. nesprávneho hodnotenia niektorých dôkazov, bola
dôvodná. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom pre kontrolované zdaňovacie obdobie,
platiteľ je povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane, a teda dodanie do iného
členského štátu kópiou faktúry a podľa písm. b/ cit. ustanovenia, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ
alebo odberateľ inou osobou, ako poštovým podnikom, kópiou dokladov o preprave tovaru, v ktorom je
potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou, prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Žalobca
predložil ako dôkaz o vyvezení tovaru fakturovaného maďarským odberateľom prepravné doklady
(medzinárodné nákladné listy - CMR), podľa ktorých preprava tovaru pre spoločnosti BULLIWOOD Kft.
a RICSMONT Kft. bola vykonaná prostredníctvom zmluvného prepravcu X. D.. Žalovaný (ani správca
dane) nezaložili svoje rozhodnutie týkajúce sa dodávok tovaru maďarským odberateľom BULLIWOOD
Kft. a RICSMONT Kft. na tom, že žalobcovi takýto doklad určený v § 43 ods. 5 písm. b/ Zákona
o DPH chýba. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že splnenie podmienok oslobodenia od
dane pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ žalobca predložením dokladov nepreukázal s tým,
že splnenie týchto podmienok u žalobcu nespočíva len v ich formálnej deklarácii, t.j. v predložení
dokladov s predpísaným obsahom. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy v zmysle
§ 43 ods. 5 písm. b/ Zákona o DPH ako formálne, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne
právne posúdil, ak konštatoval, že žalobca predloženými dokladmi stanovenými v § 43 ods. 5 Zákona o
DPH nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane. Žalobca (okrem predložených faktúr)
predložením CMR - medzinárodných nákladných listov vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie
skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi uvedenému v tomto
prepravnom doklade, spoločnosti BULLIWOOD Kft. resp. RICSMONT Kft., t.j. o vyvezení tovaru do
iného členského štátu, a teda o splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru
do iného členského štátu. O splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru
z tuzemska do iného členského štátu, teda v zmysle § 43 ods. 5 cit. zákona platí, že ak daňovník
svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v
prípade, ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí
preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry
SD EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o
ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu tovaru
od žalobcu do iného členského štátu EÚ spochybniť na taký skutkový záver, ako urobil žalovaný
(i správca dane) a to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre
uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej
situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení
zákonom stanovenej podmienky, alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane
jeho odberateľa, resp. odberateľov. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že zo svojej rozhodovacej
činnosti sú mu známe prípady, kedy správca dane takýto dôkaz o falošnosti CMR získal, keď napr.
zistil, že vozidlá uvedené v CMR sú vozidlá, ktorými technicky nebolo možné predmetný deklarovaný
tovar prepraviť (napr. pre nedostatok kapacity, nosnosti) alebo sa jednalo o vozidlá vyradené z cestnej
premávky, prípadne, že vozidlá boli zachytené v elektronickom mýtnom systéme na úplne odlišnej
trase pri preprave tovaru pre iný subjekt, odlišný od odberateľa deklarovaného na faktúre a CMR.
Vo vzťahu k vývozu tovaru do Maďarska deklarovaným maďarským odberateľom BULLIWOOD Kft.
a RICSMONT Kft. v prípadoch, keď tento vývoz žalobca preukazoval prepravným dokladom - CMR
o vykonaní prepravy treťou osobou (dopravcom R. D.) odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie
je podložené vykonaným dokazovaním, pričom v konaní žalobcom predložené CMR (aj keď sa v
administratívnom spise nachádzajú v slabo čitateľnej fotokópii) obsahujú predpísané náležitosti, o.i.
obsahujú pečiatku a podpis maďarského odberateľa BULLIWOOD Kft. resp. RICSMONT Kft. ako
dôkaz o prevzatí tovaru odberateľom deklarovaným na CMR i na preverovanej žalobcom vystavenej
faktúre. Žalobcom predložené dôkazy (CMR, dodacie listy, kúpne zmluvy) neboli správcom dane,
resp. žalovaným vyhodnotené jednotlivo a ani vo vzájomných súvislostiach. Správca dane poukázal
v prvostupňovom rozhodnutí len na to, že X. D. predložený príslušný diel CMR neobsahoval určité
náležitosti. Z vykonaného dokazovania však nevyplynuli závery o falošnosti žalobcom predložených
CMR. Za situácie, keď žalovaný (i správca dane) založil svoje rozhodnutie na nepreukázaní splnenia
podmienok stanovených v § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH žalobcom, hoci žalobca predložením zákonom
stanovených dokladov svoje dôkazné bremeno zvládol (čo správny súd považoval za dôvod pre



zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane), námietkou
žalobcu o nesprávnom výklade § 43 ods. 1 Zákona o DPH správcom dane už nie je potrebné sa zaoberať.

43. Pokiaľ žalobca v žalobe vo vzťahu k jednotlivým odberateľom tvrdil, že preukazoval splnenie
podmienok stanovených zákonom dokladmi určenými v Zákone o DPH a správca dane k nim
neprihliadol, resp. nevyhodnotil tieto dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu, správny súd vyhodnotil
uvedenú námietku ako dôvodnú, pretože správca dane predložené doklady v zmysle § 43 ods. 5 Zákona
o DPH, konkrétne žalobcom predložené CMR doklady vyhodnotil ako formálne, tieto neboli vyhodnotené
v súlade s ich obsahom tak, ako už bolo uvedené v bod 42 tohto rozsudku. Zákon predloženie takýchto
dokladov priamo predpokladá, predložením CMR dokladu je v prípade uvedenom v § 43 ods. 5 písm.
b/ Zákona o DPH splnená povinnosť preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane a v
prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne. Nejde o doklady,
ktoré môže vyhotoviť výlučne odberateľ alebo výlučne dodávateľ. CMR listina je dokladom o tom, že
bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom a dopravcom, ktorý doklad obsahuje potvrdenie
dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o
mieste dodania v inom členskom štáte. Vo vzťahu k odberateľovi NAGY FENYÖFA Kft. však pre úplnosť
správny súd poukazuje na to, že žalobcom predložená listina označená ako CMR č. XXXXXXX k faktúre
č. Z20170101, ktorou žalobca preukazoval vykonanie prepravy do iného členského štátu a na ktorú
poukázal správca dane i žalovaný v odôvodneniach svojich rozhodnutí, nie je CMR listom, hoci je takto
označený, keďže v tomto prípade odberateľ i prepravca je tá istá osoba (NAGY FENYÖFA Kft.). Žalobca
však správcovi dane predložil Potvrdenie odberateľa o prijatí tovaru k predmetnej faktúre č. Z20140401
v zmysle § 43 ods. 5 písm. c/ Zákona o DPH (keďže ide o prípad, kedy prepravu vykonal samotný
odberateľ), tento doklad zo dňa 22.05.2014 však správca dane ani žalovaný nevyhodnotili. Pokiaľ
žalobca vo vzťahu k odberateľovi NAGY FENYÖFA Kft. namietal, že správca dane nevykonal žalobcom
navrhnutý dôkaz - vypočutie svedka A. I., správny súd sa k tejto námietke vyjadruje v bode 44 tohto
rozsudku. Pokiaľ žalobca poukazuje v žalobách vo vzťahu k deklarovaným odberateľom na výpovede R.
D. a B. Y., správny súd tvrdenia žalobcu považuje len za polemiku s odôvodnením rozhodnutia správcu
dane a pokiaľ žalobca spochybňuje vyhodnotenie výpovedí svedkov B. Y., R. D. a A. D. správcom dane
ako formálnych a nevierohodných, správny súd toto považuje len za vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s
vyhodnotením svedeckých výpovedí, čo nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ žalobca tvrdil,
že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k maďarským odberateľom BULLIWOOD Kft.,
RICSMONT Kft. a NAGY FENYÖFA Kft. je zmätočné, keď správca dane na jednej strane tvrdil, že
žalobca nepreukázal dodanie tovaru týmto spoločnostiam a nepreukázal teda splnenie podmienok
podľa § 43 Zákona o DPH na oslobodenie od dane a na druhej strane tvrdí, že dodanie tovaru týmto
spoločnostiam klasifikuje ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH, uvedené tvrdenie žalobcu
je len vyjadrením nesúhlasu žalobcu so závermi správcu dane a odôvodnenie rozhodnutia správcu dane
z tohto dôvodu správny súd nepovažuje za zmätočné.

44. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane nevyhovel jeho návrhom na doplnenie dokazovania
vypočutím označených svedkov a žalovaný sa s návrhmi na doplnenie dokazovania, resp. s uvedenou
námietkou nevysporiadal vôbec. Správny súd predovšetkým k tejto námietke uvádza, že tvrdenie
žalobcu, že žalovaný sa s návrhmi na doplnenie dokazovania vôbec nevysporiadal, nemá oporu v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný sa k tejto odvolacej námietke vyjadril
(na strane 21 rozhodnutia žalovaného), pričom o.i. uviedol, že: „Dokazovanie zo strany správcu
dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.
Je preto na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť Zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí". Správny súd k tomu uvádza, že ust. § 24 ods. 2 Daňového
poriadku nie je možné vykladať tak, že správca dane rozhoduje, ktoré zo žalobcom navrhnutých dôkazov
vykoná a ktoré nie, resp. vyberie si len niektoré zo žalobcom navrhnutých dôkazov a tieto vykoná. Z
cit. ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá na
to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok na odpočítanie
dane, resp. splnenie podmienok na oslobodenie od dane spočíva na daňovníkovi (žalobcovi), preto
mu zákon priznáva právo predkladať alebo navrhovať v priebehu daňovej kontroly, ako aj v priebehu
daňového konania, dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Najmä za situácie, ak správca dane v Protokole z
daňovej kontroly i vo vyrubovacom konaní skonštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na
oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, môže správca dane vykonanie navrhovaného dôkazu



odoprieť len za predpokladu, ak existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú nevykonanie navrhovaného
dôkazu a musí ich v rozhodnutí uviesť. Za takúto skutočnosť odôvodňujúcu odmietnutie navrhovaného
dôkazu výsluchom svedka A. I., ktorý podľa žalobcu vykonával prepravu tovaru pre maďarských
odberateľov NAGY FENYÖFA Kft., nemožno považovať skutočnosti uvedené správcom dane, t.j. že
žalobca mohol jeho výpoveď navrhnúť skôr (počas daňovej kontroly alebo vo vyjadrení k Protokolu) a
že správca dane vo vyrubovacom konaní už z technického a časového hľadiska nestihne takýto dôkaz
vykonať. V preskúmavanom prípade správca dane odmietol vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz bez
toho, aby uviedol relevantný dôvod na takýto postup (nevykonanie navrhovaného dôkazu) a pokiaľ sa
žalovaný s takýmto postupom správcu dane stotožnil, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, čo zakladá dôvod pre postup podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.
Nedôvodná je námietka žalobcu v časti týkajúcej sa nevykonania navrhnutých dôkazov výsluchom
ostatných svedkov (A.. Z., D., A., zástupcov maďarských spoločností: G. S., B. Y., T. M., P. L. a
opätovné vypočutie R. D.), keď žalobca tvrdil, že správca dane bez relevantného dôvodu odvolávajúc
sa len na poriadkové lehoty, navrhnuté dôkazy nevykonal. Takáto námietka nemá oporu v odôvodnení
rozhodnutia správcu dane, z ktorého vyplýva, že okrem žalobcom uvedeného dôvodu (odvolanie sa
správcu dane na poriadkovú lehotu, ktorú musí dodržať vo vzťahu k dĺžke vyrubovacieho konania),
správca dane pri jednotlivých navrhovaných svedkoch konkrétne uviedol, prečo navrhovaný dôkaz
výsluchom toho ktorého svedka nevykonal tak, ako je podrobne uvedené v bode 7 tohto rozsudku.
Žalobcova námietka tak predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu s dôvodmi uvedenými správcom dane,
čo nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

45. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný považoval
za správne konanie správcu dane, ktorý nevyhovel žiadosti žalobcu, keď počas nahliadnutia do spisu
požiadal správcu dane o poskytnutie príloh (vyhotovenie kópie CD nosičov) k odpovedi na žiadosť o
MVI od maďarskej daňovej správy, resp. kópie CD nosiča s informáciami poskytnutými NDS, pričom
predmetné CD nosiče sú súčasťou administratívneho spisu a obsahujú informácie o pohybe motorových
vozidiel, ktoré mali prepravovať tovar od žalobcu pre deklarovaných maďarských odberateľov. Podľa
žalobcu postup správcu dane bol v rozpore s § 23 ods. 2 Daňového poriadku, čím malo dôjsť k porušeniu
jeho práva vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Uvedenú
námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane
umožnil žalobcovi prostredníctvom splnomocneného zástupcu nahliadnuť do administratívneho spisu
týkajúceho sa daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až júl 2014, september, november
a december 2014 a bolo mu umožnené vyhotoviť si kópie písomností v súlade s § 23 ods. 1 Daňového
poriadku. K požiadavke žalobcu o vyhotovenie kópií CD nosičov obsahujúcich informácie od maďarskej
diaľničnej spoločnosti i slovenskej Národnej diaľničnej spoločnosti správny súd uvádza, že správca
dane postupoval v súlade s § 23 ods. 2 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť správcu dane
na základe žiadosti daňového subjektu (v tomto prípade žalobcu) alebo jeho zástupcu zo spisového
materiálu, do ktorého možno nazrieť, vydať rovnopis alebo vyhotoviť fotokópiu alebo listinnú podobu
elektronického dokumentu, vydať ich daňovému subjektu (žalobcovi) alebo jeho zástupcovi a na ich
požiadanie osvedčiť ich zhodu s originálom. O tejto možnosti správca dane preukázateľne zástupcu
žalobcu riadne poučil, čo vyplýva zo Zápisnice o vykonaní úkonu č. 10175909/2018. Žalobca však o
vyhotovenie listinnej podoby elektronického dokumentu nepožiadal. Vzhľadom na to, že z ust. § 23
ods. 2 Daňového poriadku nevyplýva správcovi dane povinnosť poskytnúť žalobcovi kópiu dôkazov
nachádzajúcich v administratívnom spise vo forme CD nosiča (elektronický dokument), správca dane
nepostupoval v rozpore s Daňovým poriadkom, keď žalobcovi neposkytol požadované kópie CD
nosičov a jeho postupom nemohli byť ani porušené práva žalobcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR za situácie, keď žalobca nepožiadal o vyhotovenie listinnej podoby predmetných elektronických
dokumentov. Uvedená námietka žalobcu nie je preto spôsobilá privodiť nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného.

46. Námietka žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu uvedenou v doplnku
odvolania, v ktorej poukázal na rozpory vo výpovedi G. S. v daňovom konaní za r. 2012 a r.
2014, podľa správneho súdu nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok
dôvodov. Predmetná námietka žalobcu bola uvedená v doplnku odvolania, ktorý žalobca podal po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania. Žalovaný postupoval v súlade s § 74
ods. 4 Daňového poriadku, keď sa nezaoberal námietkami žalobcu uplatnenými po uplynutí lehoty na
podanie odvolania, pretože v zmysle cit. ustanovenia Daňového poriadku odvolací orgán preskúmava
rozhodnutie správcu dane len v rozsahu určenom odvolaním podaným v zákonnej lehote a môže sa



zaoberať len skutočnosťami, ktoré vyšli najavo, resp. ktoré boli uplatnené v rámci odvolacích dôvodov
uvedených v odvolaní podanom v zákonnej lehote. Požiadavka žalobcu, aby sa žalovaný zaoberal
námietkami uplatnenými po uplynutí odvolacej lehoty, nemá oporu v zákone. Rozhodnutie správcu dane
napokon nebolo založené na výpovedi svedka G. S., ale na tom, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Navyše ani prípadné čiastkové
nedostatky odôvodnenia rozhodnutia nespôsobujú jeho nepreskúmateľnosť.

47. Námietka nezákonnosti rozhodnutia správcu dane i žalovaného z dôvodu, že na podklade jednej
daňovej kontroly a jedného vyrubovacieho konania správca dane i žalovaný vydali 10 rozhodnutí,
čo žalobca považoval za šikanózne, nie je dôvodná. Z ust. § 77 ods. 1 Zákona o DPH vyplýva,
že zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac. Daňová povinnosť je teda viazaná na jedno
zdaňovacie obdobie. Podľa § 78 ods. 1 a 2 Zákona o DPH je platiteľ povinný platiť daň, ktorá je
splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote je povinný podať daňové
priznanie. Daňovou kontrolou správca dane zisťuje a preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (napr. Zákona o DPH), pričom daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (§ 44 ods. 1
Daňového poriadku). Daňovým poriadkom nie je vylúčené, aby správca dane vykonal daňovú kontrolu
tak, že jej predmetom bude viac zdaňovacích období. Takémuto postupu nasvedčuje napr. aj ust. §
46 ods. 4 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva oprávnenie a podmienky, za ktorých môže správca
dane rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné (t.j. ďalšie) zdaňovacie alebo účtovné obdobie alebo o inú
daň. Vykonanie daňovej kontroly za viacero zdaňovacích období správcom dane je možné odôvodniť
najmä hospodárnosťou konania. Naopak, nehospodárny by bol práve taký postup, ak by správca dane
na každé jednotlivé zdaňovacie obdobie kalendárneho roku vykonával samostatnú daňovú kontrolu,
pričom by v každej takejto samostatnej daňovej kontrole opakovane vykonával jednotlivé úkony (napr.
žiadosti o MVI, výsluchy svedkov, miestne zisťovania a pod.). Keďže predmetom jednej daňovej kontroly
v tomto prípade bola kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia
január až júl, september, november a december 2014 a zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac
(§ 77 ods. 1 Zákona o DPH), výsledky z daňovej kontroly boli premietnuté do Protokolu z daňovej
kontroly, v ktorom je o.i. uvedený predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie, resp.
obdobia, pričom vykonané úkony správcu dane i výsledky zistení správcu dane boli uvedené v Protokole
samostatne za každé jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. za každý jednotlivý mesiac, ktorý
bol predmetom daňovej kontroly. Doručením Protokolu z daňovej kontroly začalo vyrubovacie konanie (§
68 ods. 1 Daňového poriadku), pričom správca dane bol povinný vydať rozhodnutie v lehote stanovenej
v ods. 2 cit. ustanovenia Daňového poriadku. Ukladať povinnosti môže správca dane len rozhodnutím
(§ 63 Daňového poriadku), a preto bol postup správcu dane v súlade s § 68 Daňového poriadku, ak
za jednotlivé zdaňovacie obdobia, v ktorých zistil, že daň v daňovom priznaní za jednotlivé zdaňovacie
obdobia bola priznaná v nesprávnej výške, resp. odpočet DPH bol uplatnený v nesprávnej výške, vydal
samostatné rozhodnutia za jednotlivé príslušné zdaňovacie obdobia, určil žalobcovi daň, resp. nepriznal
nadmerný odpočet, neuznal oslobodenie od dane alebo vyrubil daň. Navyše, žalobca v žalobe neuvádza
konkrétne skutočnosti, ako v dôsledku vydania 10 rozhodnutí mohli byť porušené jeho práva. To, že
žalobca musel podávať 10 odvolaní voči 10 rozhodnutiam, nie je skutočnosťou, pre ktorú by boli vydané
rozhodnutia správcu dane a následne rozhodnutia žalovaného nezákonné. Napokon z administratívnych
spisov vyplýva, že žalobca podal proti všetkým 10 rozhodnutiam správcu dane odvolania, žalovaný
všetkých 10 rozhodnutí správcu dane na základe podaných odvolaní preskúmal a rozhodol o nich.
Namietaným postupom správcu dane i žalovaného preto nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu.

48. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
prvostupňové rozhodnutie správcu dane (§ 191 ods. 3 SSP) zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/, f/
a g/ SSP a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. V ďalšom konaní
správca dane buď vykoná žalobcom navrhovaný dôkaz - výsluch svedka (M. I.) alebo v prípade, ak
takýto dôkaz nevykoná, v novom rozhodnutí uvedie relevantné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie
vykonania navrhovaného dôkazu. Následne správca dane opätovne vyhodnotí žalobcom predložené i
správcom dane vykonané dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach,
pričom dôkazy vyhodnotí v súlade s ich obsahom a vo veci opätovne rozhodne. Rozhodnutie pritom
odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle § 65 ods. 5 Daňového poriadku, t.j. uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, uvedie,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.



49. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu
správny súd priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

50. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.