{"guid": "ea973826-bee9-4e9d-9de6-948543a7dade:37cf5f49-244f-422e-8c32-697022dbb897", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6019200135.2", "spisova_znacka": "28Sa/3/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sa/3/2019 z 30. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. septembra 2019, sp. zn. 28Sa/3/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6019200135.2", "identifikacne_cislo": "6019200135", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2019-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37cf5f49-244f-422e-8c32-697022dbb897", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200135.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200135.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200135.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sa/3/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200135
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200135.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci
žalobkyne T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X. č. XX, XXX XX O. X., zastúpená AK SUCHOŇOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Komenského č. 4, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Okresný úrad
Banská Bystrica - odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2018/029689-002/6OM zo dňa 16. novembra 2018
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica - odbor opravných prostriedkov         č. OU-BB-
OOP1-2018/029689-002/6OM zo dňa 16. novembra 2018 a rozhodnutie Okresného úradu Banská
Bystrica - odbor všeobecnej vnútornej správy OU-BB-OBVS2-2018/012937-7 zo dňa 11.7.2018  z r u š
u j e   a vec vracia  žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný  v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 15 dní  od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania
bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1.Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Obvodné oddelenie PZ Banská Bystrica -
východ zaslalo prvostupňovému správnemu orgánu Okresnému úradu - odbor všeobecnej a vnútornej
správy Banská Bystrica správu o výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-BB-OPP4-15/2018-P zo
dňa 4.2.2018. Objasňovanie bolo vykonané ku oznámenému spáchaniu priestupku podľa § 49 ods. 1,
písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť T. O. tým, že dňa 13.11.2017
v Banskej Bystrici na Skuteckého ulici, na Okresnom súde po skončení pojednávania v čase okolo
11.00 hod. pred pojednávacou miestnosťou strčila rukami do pani P. Z.. K správe bol pripojený záznam
o podaní oznámenia P. Z. zo dňa 5.1.2018 a záznamy o podaní vysvetlenia T. O., K. Z., D.. F. L.
a P. V.. Ďalej úradný záznam o tom, že kamerový záznam z miesta incidentu neexistuje, pretože sa
na Okresnom súde v Banskej Bystrici zálohujú iba dva dni. Prvostupňový správny orgán rozhodol
rozkazom o uložení sankcie za priestupok, ktorým uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila
tým, že dňa 13.11.2017 v čase okolo 11.10 hod. pred pojednávacou miestnosťou v budove Okresného
súdu v Banskej Bystrici, na adrese Skuteckého 1619/28 v meste Banská Bystrica po predchádzajúcej
výmene názorov s P. V. fyzicky napadla P. Z., a to takým spôsobom, že do nej oboma rukami strčila, čím
úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Za to jej bola uložená pokuta vo
výške 11.-Eur. Rozkaz bol odôvodnený tým, že správny orgán vyhodnotil z priestupkového spisu, ktorý
mu bol predložený dôkazy, ktorými sú záznamy o podaní oznámenia P. Z. a o podaní vysvetlenia K. Z.,
D.. F. L., P. V. a T. O. a úradné záznamy policajta, z ktorých podkladov zistil, že spáchanie priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu žalobkyňou bolo dôkazne preukázané vykonaným objasňovaním



a to predovšetkým výpoveďami K. Z., D.. F. L., P. V. ako bezprostredných svedkov incidentu medzi
oznamovateľkou a obvinenou. Proti tomuto rozkazu podala odvolanie žalobkyňa, na základe ktorého
správny orgán vykonal ústne pojednávanie na prejednanie priestupku.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-BB-OVVS2-2018/012937-7 zo dňa 11.7.2018 uznal
žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm.
d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že dňa 13.11.2017 v čase okolo 11.00 hod. vo
vstupnej chodbe budovy prístavby Okresného súdu Banská Bystrica, na adrese Skuteckého 1619/28, v
meste Banská Bystrica po predchádzajúcej výmene názorov fyzicky napadla P. V. a to takým spôsobom,
že ho chytila za ľavú ruku a opakovane ňou trhala, pričom následne fyzicky napadla aj B.. P. Z. a to
takým spôsobom, že do nej oboma rukami strčila, čím úmyselne narušila občianske spolunažívanie
iným hrubým správaním. Za to jej bola uložená pokuta vo výške 33.-Eur a zároveň bola zaviazaná
uhradiť štátu trovy konania vo výške 16.-Eur. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z
dôvodu včas podaného odporu proti prv vydanému rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. OU-BB-
OVVS2-2018/012937-2 správny orgán pokračoval v konaní v zmysle § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch
a vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktoré predvolal žalobkyňu v postavení obvinenej  a B.. P. Z.,
K. Z., D.. F. L. a P. V. v procesnom postavení svedkov. Správny orgán ďalej opísal obsah záznamov
o podaní vysvetlenia a oznámenia o spáchaní priestupku z objasňovania priestupku a obsah výpovedí
žalobkyne a svedkov, ktoré podali pri ústnom prejednaní priestupku. Konštatoval, že pri rozhodovaní
o vine žalobkyne sa opieral predovšetkým o výpovede K. Z. a D.. F. L., ktorí ako jediní bezprostrední
svedkovia incidentu medzi B.. P. Z. a P. V. potvrdili vyjadrenia týchto osôb o tom, že žalobkyňa dňa
13.11.2017 v čase okolo 11.00 hod. pred pojednávacou miestnosťou v budove Okresného súdu Banská
Bystrica, po predchádzajúcej výmene názorov, najprv  fyzicky napadla P. V. a to takým spôsobom, že
ho chytila za ľavú ruku a opakovane ním trhala, resp. do neho strkala, pričom následne menovaného
pustila a pristúpila k B.. P. Z., do ktorej oboma rukami strčila. Títo svedkovia pri výsluchoch pred
orgánom PZ a na ústnom pojednávaní pred správnym orgánom v zásade identicky charakterizovali
okolnosti, za akých došlo k protiprávnemu jednaniu žalobkyne ako aj jeho presný priebeh. Zhodli sa,
že žalobkyňa vystupovala v pozícii agresora, keď najskôr vyvolala verbálny a fyzický konflikt s P.
V. a následne zasiahla do fyzickej integrity oznamovateľky, ktorá sa do predmetnej výmeny názorov
zastarala. Tvrdenie žalobkyne, že došlo len k náhodnému fyzickému kontaktu s B.. P. Z. z dôvodu, že
táto žalobkyni nedala prednosť pri vychádzaní z chodby a nie v dôsledku jej úmyselného strčenia rukami
boli v rozpore so zisteným skutkovým stavom, a preto sa javia ako nehodnoverné a účelové. Správny
orgán konštatoval, že na jeho závere nemení nič skutočnosť, že v priebehu objasňovania priestupku
sa oznamovateľka a ani svedkovia nezmienili o tom, že obeťou fyzického útoku zo strany žalobkyne
nebola len oznamovateľka ale aj svedok P. V. a ani ten fakt, že oznámenie bolo podané až dňa 5.1.2018,
teda s takmer dvojmesačným časovým odstupom od inkriminovanej udalosti. Správny orgán zdôraznil,
že všetky menované osoby na ústnom pojednávaní hodnoverným spôsobom objasnili dôvody svojho
konania, ktorým bola pred orgánom PZ vykonávajúcim objasňovanie priestupku výslovne prejavená vôľa
P. V. smerujúca k tomu, aby nebol fyzický útok na jeho osobu zo strany T. O. zaprotokolovaný v zázname
o podaní vysvetlenia. Správny orgán ďalej uviedol, že z jeho úradnej činnosti je mu známa skutočnosť,
že v dňoch 4.1.2018 a 5.1.2018 bol okrem oznámenia podaného B.. P. Z. podané na Obvodnom oddelení
PZ Banská Bystrica - západ ďalšie tri oznámenia zo strany K. Z. a D.. F. L., v ktorých obviňovali T. O.
a jej dcéru X.. X. O. zo spáchania rôznych priestupkov, pričom predmetom objasňovania mala byť aj
udalosť zo dňa 3.1.2018, čo je udalosť, o ktorej sa zmieňovala B.. P. Z. vo svojej výpovedi pred správnym
orgánom. Čiastkové rozpory vo výpovediach jednotlivých svedkov správny orgán pričítal odstupu času,
avšak išlo o opis menej podstatných okolností skutkového deja, ktoré nevytvorili pochybnosti pri ustálení
skutkového stavu vo  veci. Fyzické napadnutie inej osoby formou jej chytenia za ruku následného
trhania či strčenia ma nepochybne charakter hrubého správania a v je v rozpore so zásadami riadneho
spolunažívania. Z vykonaného objasňovania bol zistiteľný motív konania žalobkyne, ktorý vyplýval
z dlhodobo narušených susedských vzťahov s rodinou oznamovateľky v dôsledku súdneho sporu,
týkajúceho sa zriadenia vecného bremena k pozemku slúžiacemu ako príjazdová cesta k jej rodinnému
domu, ako z jej nesúhlasného postoja ku konania svedka P. V., ktorý sa ako verejnosť zúčastňuje na
súdnych pojednávaniach týkajúcich sa predmetného sporu. Správny orgán konštatoval, že v konaní
obvinenej možno vzhliadnuť všetky vývojové štádia protiprávnej činnosti, ktorými sú myšlienka páchateľa
spáchať priestupok, osvojenie si tejto myšlienky, príprava na spáchanie priestupku, pokus spáchania
priestupku a jeho dokonanie. Jednoznačne bolo preukázané, že zásahy T. O. do fyzickej integrity P. V. a



B.. P. Z. nevyplývali z nutnej obrany alebo iné okolnosti vylučujúcej protiprávnosť takéhoto konania. Zo
strany žalobkyne došlo k naplneniu tak formálnych znakov priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona o priestupkoch ako aj materiálneho znaku v zmysle § 2 ods. 1 zákona
o priestupkoch. Prvostupňový správny orgán odôvodnil výšku uloženej sankcie tým, že prihliadol na
okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný a na jeho následky, osobu páchateľky, jej postoj ku spáchaniu
skutku a jej priestupkovú minulosť. Bolo prihliadnuté aj na spôsob spáchania priestupku, pre ktorý bolo
určujúce, že bol spáchaný na mieste verejne prístupnom a na mieru zavinenia, ktorá mala v danom
prípade formu priameho úmyslu, pretože konanie žalobkyne bolo vôľové a vedomé a menovaná ním
chcela porušiť záujem chránený skutkovou podstatou priestupku špecifikovaného vo výroku rozhodnutia.
Ďalej zohľadnil, že útoky boli nízkej intenzity, mali jednorázový charakter a nevyústili do vzniku zranení,
ktoré by si objektívne vyžiadali odborné lekárske ošetrenie. Keďže žalobkyňa nebola dosiaľ uznaná
vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,  žalovaný zohľadnil preventívnu a
represívnu funkciu sankcie, a preto uložil pokutu na úrovni prvej tretiny z maximálnej zákonom určenej
sadzby. Keďže v priebehu konania bolo zistené, že útok žalobkyne smeroval aj voči svedkovi P. V.,
bolo na rozdiel sankcie uloženej v predchádzajúcom rozkaznom  konaní 11.-Eur, bola žalobkyni uložená
pokuta vo výške 33.-Eur.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

3. Žalovaný na základe podaného odvolania vo veci rozhodol rozhodnutím č. OU-BB-
OOP1-2018/029689-002/6OM zo dňa 16. novembra 2018 tak, že „Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku
sa rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy č.:OU-BB-
OVVS2-2018/012937-7, 2018/9848/JB zo dňa 11.7.2018 mení vo výroku tak, že sa z výroku vypúšťa
zistenie prvostupňového správneho orgánu ohľadom fyzického ataku na osobu svedka P. V., a teda časť
výroku „...fyzicky napadla P. V., a to takým spôsobom, že ho chytila za ľavú ruku a opakovane ňou trhla,
pričom následne fyzicky napadla aj B.. P. Z., ...“ sa nahrádza znením: „... s P. V. následne fyzicky napadla
B.. P. Z., ...“. Zároveň sa aj výška uloženej sankcie - pokuty vo výške 33 € (slovom tridsaťtri eur) mení
a nahrádza sa uloženou sankciou - pokutou vo výške 11 € (slovom jedenásť eur). Výrok rozhodnutia sa
v ostatných častiach ponecháva v platnosti“.

4. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán riadne zistil skutočný stav len
vo vzťahu k fyzickému ataku žalobkyne na B.. P. Z.. Bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že
žalobkyňa sa dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním. Podľa
žalovaného zaprotokolované výpovede svedkov zo štádia objasňovania priestupku pred policajným
orgánom a z konania pred správnym orgánom možno považovať v zásade za konzistentné, majúce
potrebnú preukaznú silu a nie je dôvod o nich pochybovať. B.. P. Z. 5.1.2018 okrem iného uviedla,
že 13.11.2017 na Okresnom súde v Banskej Bystrici, po skončení pojednávania nastal slovný konflikt
medzi P. V. a žalobkyňou. Nakoľko sa P. Z. priklonila na stranu P. V., žalobkyňa ju strčila dvoma
rukami, na čo odstrčená skoro spadla na zem. Všeobecne uviedla, že sa to odohralo pred pojednávacou
miestnosťou. Nevzniklo jej pritom žiadne zranenie. Túto výpoveď zhodne potvrdil v rovnaký deň aj K.
Z. a dňa 10.1.2018 svedok D.. F. L. a dňa 30.1.2018 aj svedok P. V.. Vo vzťahu k fyzickému ataku na
P. Z. potvrdili svoje výpovede všetci svedkovia aj pred správnym orgánom. Svedkovia boli správnym
orgánom poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať tak, ako to vyplýva z ust. § 35
Správneho poriadku a boli poučení aj o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.
Svedecké výpovede sú vlastnoručne podpísané a to vrátane náležitého poučenia. To, že k fyzickému
kontaktu medzi P. Z. a žalobkyňou došlo, pripustila a žalobkyňa. K odvolacím námietkam z miesta
spáchania priestupku zo strany žalobkyne, nakoľko všeobecnejšie určenia miesta „pred pojednávacou
miestnosťou“ žalobkyňa spochybnila, odvolací orgán považoval  precizovanie výroku v tomto smere a
bližšie špecifikovanie miesta priestupku na vstupnú chodbu v budove prístavby Okresného súdu Banská
Bystrica na adrese Skuteckého 1619/28 v meste Banská Bystrica za dostatočné. Správny orgán vyvinul
potrebnú aktivitu v rámci dokazovania, aby ustálil, kde presne k spáchaniu priestupku došlo, aby o ňom
nevznikali pochybnosti. Odvolací orgán vzhľadom na početnosť výpovedí nemal dôvod pochybovať o
tom, že k spáchaniu skutku došlo úmyselne na vstupnej chodbe a nie náhodne pri vykročení do dverí
obvinenej a oznamovateľky v rovnakom čase. V tomto smere sa   výpoveď žalobkyne javila ako účelová,
v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol dôvody, pre
ktoré zmenil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že zistil, že medzi výpoveďami svedkov týkajúcimi
sa fyzického útoku na P. V. boli rozpory, a teda nejednotný opis údajného fyzického ataku, pre ktoré
nebolo možné nad všetku pochybnosť konštatovať, že došlo k spáchaniu priestupku vo forme fyzického



napadnutia aj na osobu P. V.. Ďalej konštatoval tiež porušenie zásady zákazu zmeny v neprospech
obvineného reformatio in peius vyjadrenej v § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch. Žalovaný uzavrel, že
pojmové vymedzenie priestupku je založené na kumulácii materiálneho znaku a formálnych znakov
skutkovej podstaty, ktoré musia byť naplnené súčasne. Konaním obvinenej boli kumulatívne naplnené
všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Na naplnenie tejto
skutkovej podstaty postačuje jednorázový úmyselný verbálny či fyzický útok, ktorý má schopnosť svojou
intenzitou narušiť občianske spolunažívanie a ktorý k tomuto následku smeroval. Hrubým správaním
sa v tomto prípade rozumie také správanie, ktoré prekračuje rámec iným spôsobom nevhodného či
nezdvorilého správania. Pre zodpovednosť za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 ods. 1, písm. d) zákona o priestupkoch sa vyžaduje, aby bol tento spáchaný úmyselne, a teda
páchateľ chcel svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo vedel, že
svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom pre prípad, že ho poruší alebo
ohrozí, bol s tým uzrozumený. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali zrušenie prvostupňového rozhodnutia, ani nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré
by mali vplyv na priebeh konania a rozhodnutie vo veci. Žalovaný zvážil okolnosti prípadu a dôkazy
zadokumentované v spisovom materiáli a dospel k záveru, že vykonané dokazovanie je dostatočné a
vytvára pre správny orgán dostatočnú predstavu o skutkovom stave veci. Ďalej, že možno nad všetku
pochybnosť konštatovať, že žalobkyňa sa dopustila spáchania priestupku tak, ako je jej za vinu kladené.

Žalobné body

5. Žalobkyňa namietala, že nebol náležite zistený skutkový stav veci, čím bola porušená zásada
materiálnej pravdy. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán zistil skutočný stav veci
vo vzťahu k fyzickému ataku žalobkyne na B.. P. Z., čo oprel o svedecké výpovede vykonané pred
policajným orgánom a pred správnym orgánom, ktoré podľa neho možno považovať za v zásade
konzistentné, ktoré majú preukaznú silu a nie je dôvod o nich pochybovať. Žalobkyňa namietala, že
uznanie viny nemôže byť založené na výpovediach, ktoré sú „v zásade konzistentné „. Ak sú v zásade
konzistentné, potom nie sú úplne zhodné, čo znamená, že pripúšťajú nejaké pochybnosti, ktoré vyplývajú
z malých rozdielností, ale pritom podstatných pre uznanie viny. Ak vznikne len maličká pochybnosť
o úmyselnom konaní, musí byť rozhodnuté v prospech obvinenej v zmysle zásady „in dubio pro reo
- pochybnostiach v prospech obvinenej“. Prvoinštančný ako aj druhoinštančný orgán pochybili, keď
sa nezaoberali prameňom výsluchov a či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku
ktorému správne orgány dospeli. Správne orgány neskúmali, či medzi svedkami nejde o príbuzenský
vzťah, alebo či svedkov nespája spoločný cieľ. Zo súdnej praxe je nesporné, že svedecké výpovede
príbuzných alebo tých svedkov, ktorí majú rovnaké záujmy, sú väčšinou nehodnoverné vzhľadom na
príbuzenský vzťah alebo spoločný cieľ. Žalobkyňa namietala, že všetci svedkovia Z., Z., L. mali spoločný
cieľ a sú  príbuzensky poprepájaní. Poškodená je sesternica v druhom stupni so svedkom D.. L. a K.
Z. je manžel poškodenej, čo predstavuje zdroj v ich zásade konzistentných výpovedí, a preto ide o
pochybné výpovede. Táto skutočnosť nebola v priebehu objasňovania priestupku zistená, resp. vôbec sa
nezisťovala a nebola braná do úvahy. Žalobkyňa namietala, že poškodená sa netajila tým, že oznámenie
o priestupku obvinenej na políciu bolo len vyvrcholením vzájomných nezhôd s obvinenou vzhľadom
práva prechodu cez komunikáciu prechádzajúcu cez pozemok obvinenej, a preto ho podala až takmer tri
mesiace od samotného incidentu. Takáto výpoveď v sebe zahŕňa určitý stupeň pomsty a snahy potrestať
obvinenú, a preto sa vyžaduje oveľa precíznejšie zistenie skutočného stavu veci. Žalobkyňa vyjadrila
presvedčenie, že ak by išlo naozaj o priestupok, tak by poškodená nečakala takú dlhú dobu, ale bola
by priestupok riešila ihneď ohlásením justičnej stráži, ktorá sa nachádzala v hlavnej budove Okresného
súdu Banská Bystrica a domáhala by sa uchovania záznamu z kamerového systému zachytávajúceho
pohyb na chodbe súdu. Poškodená takto nepostupovala, čo znamená, že incidentu nepripisovala takú
dôležitosť, pretože intenzita konania žalobkyne nenapĺňala skutkovú podstatu priestupku definovanom
v § 49 zákona o priestupkoch.

6. Žalobkyňa ďalej namietala, že správny orgán neprihliadol na rozpory vo výpovediach jednotlivých
svedkov týkajúcich sa samotného spôsobu ataku zo strany žalobkyne a tiež toho, či svedkovia mohli
vôbec vlastnými očami vnímať. Napr. K. Z. vypovedal, že T. O. stále medzi ním a jeho manželkou a P. V.
a v čase ataku na jeho manželku uviedol, že on stál za svojou manželkou, takže nevedel presne uviesť,
ako do nej žalobkyňa strčila. Zdá sa mu však, že pritom použila obe ruky a zasiahla ju do oblasti pŕs.
Z jeho výpovedi vyplýva, že stál za T. O. v čase incidentu medzi jeho ženou a obvinenou, a preto je
nesporné, že nemohol vidieť ako prebehol samotný atak zo strany obvinenej. Pokiaľ uvádza oblasť, do



ktorej mala obvinená poškodenú udrieť, uviedol len svoje domnienky, dohady, čo vyjadril slovami „zdá
sa mu“. Nešlo teda o priameho očitého svedka útoku, pretože vo výhľade mu bránila jeho manželka,
ktorá stála pred ním, a preto nemohol vidieť ruky obvinenej. Z tohto pohľadu ide o zaujatú výpoveď v
prospech jeho manželky. Pochybnou je aj výpoveď svedka D.. F. L.. Z jeho výpovede vyplýva, že v čase
incidentu musel stáť za žalobkyňou, pretože čakal na svoju mamu K. L. a ostatní sa presúvali okolo
neho, preto nemohol osobne vidieť atak zo strany žalobkyne na poškodenú, nakoľko mu výhľad zakrývali
ostatní účastníci alebo chrbát obvinenej. Z obsahu administratívneho spisu možno zistiť, že žalobkyňa
má od počiatku to isté stanovisko, ktoré predniesla pri prvom výsluchu, ktoré nikdy nemenila na rozdiel
od ostatných svedkov príbuzensky alebo majetkovo navzájom prepojených. Správny orgán sa rozpormi
nezaoberal, keď mužskí svedkovia nevideli incident svojimi, len počuli verbálne zvuky a nevysvetlil na
základe čoho dospel k tomu, že svedecké výpovede sú v zásade konzistentné, keď sa nezhodujú v
popísaní oblasti, kam mal útok smerovať a v počiatočnom štádiu ani v mieste skutku. Je preukázané, že
následne svedkovia upravovali výpovede ohľadom miesta, spôsobu ataku tak, aby vyzerali konzistentne.
Bez povšimnutia zostalo, že incident  videla aj K. L., ktorá nebola vypočutá.

7. Žalobkyňa ďalej namietala nepreskúmateľnosť pre nedostatok odôvodnenia. Žalovaný v odôvodnení
neuviedol, ako dospel k záveru, že sa skutok stal a prečo v časti, v ktorej zmenil rozhodnutie,  uveril
žalobkyni a v ostatných častiach nie. Početnosť výpovedí nie je zárukou zistenia materiálnej pravdy v
prípadoch ako tento, kde svedkovia sú nahnevaní na obvinenú a sú navzájom v príbuzenskom pomere,
alebo majú rovnaký záujem vo veci. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení na str. 11 uviedol,
že  „V nezanedbateľnom časovom odstupe od spáchania prejednávaného priestupku T. O. do podania
oznámenia B.. Z. správny orgán vzhliadol dôvod čiastkových rozporov či nejasností vo výpovediach
jednotlivých svedkov, ktoré sa týkajú opisu iba menej podstatných okolností skutkového deja, a ako
také nevytvárajú pochybnosti pri ustálení skutkového stavu veci“. Žalovaný aj prvostupňový správny
orgán bagatelizovali rozpory vo výpovediach svedkov, čo v prvom štádiu spôsobilo nesprávne zistenie
miesta skutku, ako aj spôsobu ataku na poškodenú. Nebolo objasnené, ako mala žalobkyňa strčiť do
poškodenej, či tak ako to popisuje ona sama alebo tak, ako to popisuje žalobkyňa. Svedkovia neboli
jednotní, pretože útok ani nevideli. Správne orgány nepodali dostatočnú argumentáciu a zdôvodnenie,
čo ich viedlo k tomu, že sa uvedenými rozpormi nezaoberali. Tiež žalobkyňa namietala, že sa žalovaný
ani prvostupňový správny orgán nevysporiadali s argumentáciou žalobkyne, že poškodená zámerne
oznamovala tzv. priestupok po tak dlhej dobe, aby nebolo možné overiť pravdivosť tvrdenia prehraním
kamerového záznamu. Ak by bol správny orgán hodnotil dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej
súvislosti, bol by zistil, že tak samotná poškodená ako aj svedok F. L. tvrdili, že už pretiekol pohár
trpezlivosti, ak by sa bol skutok stal tak, ako bol popísaný a nešlo by o pomstu, tak by bol útok nahlásený
ihneď justičnej stráži, aby sa orgán objasňujúci priestupok mohol oboznámiť s kamerovým záznamom.
Nebolo zisťované ani prečo nebol skutok hneď nahlásený justičnej stráži. Žalobkyňa ďalej nesúhlasila
s tým, že rozpory vo výpovediach svedkov sa týkajú len nepodstatných vecí, ani z výroku nie je možné
zistiť, ako obvinená strčila do poškodenej a do ktorej časti tela ju zasiahla. Takéto vady skutkových
zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody, t. j. ide o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach
v konaniach nezistených. Vyhodnotenie jednotlivých dôkazov ohľadom útoku by dalo jasnú odpoveď
ohľadom otázky zavinenia žalobkyne a rovnako by bolo možné preskúmať, akými úvahami sa správny
orgán zaoberal, keď dospel k záveru, že svedkovia vypovedali v zásade konzistentne  a nepokúsil sa
odstrániť evidentné rozpory, aby mohol zistiť náležite skutočný stav veci. Takéto odôvodnenie chýba,
a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné v časti, ako dospel žalovaný k záveru, že obvinená konala
úmyselne a nie náhodne.

8. Žalobkyňa namietala aj nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočívalo v tom, že nebol preukázaný
úmysel žalobkyne a vznikli pochybnosti o spôsobe útoku a o samotnom konaní žalobkyne. Preto bolo
potrebné rozhodnúť v zmysle zásady in dubio pro reo a uveriť tvrdeniam žalobkyne o náhodnom vrazení
do poškodenej pri vychádzaní zo súdnej budovy.

9. Žalobkyňa navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie
a žalobkyni priznal náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Považoval napadnuté
rozhodnutie za zákonné a dostatočne podložené vykonanými dôkazmi. Spáchanie priestupku bolo



preukázané vykonaným dokazovaním, z ktorého vyplynulo, že ku skutku došlo tak, ako sa to žalobkyni
kladie za vinu. Pokiaľ je v odôvodnení uvedené, že výpovede svedkov sú v zásade konzistentné,
znamená to, že v rámci hodnotenia jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach sa ustálil skutkový stav
nad všetku pochybnosť, ktorý usvedčil páchateľku. Svedecké výpovede nemôžu byť úplne identické,
nakoľko v takom prípade by navodili dojem, že sú len naučené a nie sú autentické. Platí to o to
viac, keď početnosť svedeckých výpovedí narastá. Je na vyhodnotení správneho orgánu, či výpovede
svedkov v kľúčových tvrdeniach sú zhodné, popisujú skutočnosti rovnako, navzájom sa dopĺňajú a sú
tak dostatočne usvedčujúce, aby na ich podklade bolo možné dospieť k rozhodnutiu a uznať vinu,
alebo je miera rozporov taká, že zakladá pochybnosti o pravdivosti výpovedí jednotlivých svedkov
a tým aj pochybnosti o samotnom skutku. Nebolo úlohou odvolacieho orgánu, aby rekapituloval
argumentáciu prvostupňového správneho orgánu, ak sa ňou stotožnil. Preto s obmedzil len na doplnenie
určitých dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v predmetnej časti. Žalovaný
skonštatoval v odôvodnení rozhodnutia, že prvostupňový správny orgán riadne zistil skutočný stav veci.
Z výpovedí svedkov tak, ako boli opísané, žalobkyňa bola uznaná vinnou za to, že fyzicky napadla B.. P.
Z. takým spôsobom, že do nej oboma rukami strčila, čím úmyselne narušila občianske spolužitie iným
hrubým správaním. Toto bolo preukázané, pretože svedkyňa B.. P. Z. vypovedala, že žalobkyňa oboma
rukami veľkou silou strčila do pliec, z čoho dôsledku skoro spadla na zem. Zachytil ju manžel. Manžel
K. Z. okrem iného vypovedal, že T. O. stála rovno medzi ním, manželkou a P. V.. Keď sa manželka
ozvala, žalobkyňa sa otočila a od pána V. smerom ku nej a strčila do nej. On v tom momente stál za
svojou manželkou, nevie teda presne uviesť, ako do nej T. O. strčila. Zdá sa mu však, že pritom použila
obe ruky a zasiahla ju do oblasti pŕs. K samotnému útoku predchádzalo aj nakročenie T. O. smerom
k manželke. Manželka útok nečakala, preto ju otočilo dozadu a on ju  musel zachytiť. Svedok F. L. k
veci okrem iného vypovedal, že keď sa ozvala B.. P. Z. s tým, že dosvedčí konflikt s pánom V., ktorý
strčeniu mal predchádzať, za túto poznámku si okamžite vyslúžila strčenie od T. O., v dôsledku ktorého
narazila do manžela. P. V. vypovedal, že keď B.. P. Z. povedala, že môže dosvedčiť, že konflikt s ním
začala žalobkyňa, tá keď to počula, odstúpila od neho, podišla k B.. Z. a strčila do nej, v dôsledku
čoho zabalansovala a narazila do K. Z.. V rovnakom znení svedkovia vypovedali aj do záznamu o
podaní vysvetlenia s tým, že pán V. a L. uviedli, že žalobkyňa strčila pani Z. rukami. P. Z. uviedla,
že bola strčená obidvoma rukami a K. Z. uviedol, že pani O. manželku strčila. Z toho je zrejmé, že
výpovede svedkov sú v zásade konzistentné, i keď sa v nepatrných detailoch odlišujú. Ak napr. svedok
F. L. uvedie, že strčená P. Z. narazila do svojho manžela a P. Z. vypovedal, že manželku zachytil,
ide o nepresnosť, ktorá nemá dopad na to, že v konečnom dôsledku došlo k strčeniu P. Z., za čo je
žalobkyňa uznaná vinnou. Žalobkyňa neuvádza, ktoré zásadné nepresnosti majú spochybňovať jej vinu
a prečo v zásade konzistentné výpovede štyroch svedkov, čo do obsahu spochybňuje. Žalovaný ďalej
uviedol, že výpovede sú dôležitým dôkazným prostriedkom, ktorý je spôsobilý prelomiť stav, kedy mohol
byť hodnotený len ako tvrdenie proti tvrdeniu a ktorý by smeroval k aplikovaniu zásady „in dubio pro
reo“. V danej veci je dôkazná situácia v pomere 4:1, pričom správny orgán nemal dôvod pochybovať
o pravdivosti výpovedí svedkov, ktorí boli na mieste spáchaného skutku a vlastnými zmyslami vnímali
skutočnosti, ktoré boli  pre dané konanie podstatné. Výpovede sú vlastnoručne podpísané a to vrátane
poučenia svedkov o povinnosti nič nezamlčať tak, ako to vyplýva z § 35 Správneho poriadku a boli
poučení aj o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Boli poučení, že v prípade
úmyselného podania nepravdivého alebo neúplného svedectva alebo neúplného vysvetlenia sa dopustia
priestupku v zmysle § 21 ods. 1, písm. e) zákona o priestupkoch. Zo spisu nie sú známe skutočnosti,
ktoré by v rámci predmetného priestupkového konania  a dokazovania mohli diskvalifikovať okruh
známych svedkov. Žalovaný pripúšťa, že vždy je nutné citlivo vnímať skutočnosť, že svedok je známy
alebo priateľ, či rodina niektorého z účastníkov konania alebo iného svedka. Vždy však záleží „ad hoc“
od okolností konkrétneho prípadu a v predmetnej veci s ohľadom na dokazovanie správny orgán pripustil
výpovede svedkov a považuje ich za plne relevantné. Žalovaný k námietke  žalobkyne, že správny
orgán nezdôvodnil a neuviedol svoje úvahy, ako dospel k záveru, kde sa skutok stal, a prečo v tejto
časti uveril obvinenej a v ostatných častiach jej výpovede, nie, uviedol, že nešlo o uverenie obvinenej
ale o výsledok dokazovania, riadne zadokumentovaný v spisovom materiáli. Žalovaný k námietkam, že
nebolo zisťované, prečo oznámenie priestupku podané až po uplynutí času, uviedol, že oznamovateľ
má právo podať oznámenie, kedykoľvek to uzná za vhodné (ak nejde o návrhový priestupok). Jediným
obmedzujúcim faktorom je zánik zodpovednosti, alebo ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Správny
orgán je povinný zaoberať sa oznámeným skutkom bez ohľadu na to, či bol oznámený bezprostredne po
spáchaní skutku alebo s odstupom času. V danom prípade nešlo o skutočnosť, ktorá by si vyžadovala
bližšie skúmanie a preverovanie.



Posúdenie podstatných právnych a skutkových argumentov

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec preskúmal
bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP a po preskúmaní veci zistil, že žaloba
bola dôvodná.

12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. (1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené           v tomto alebo v inom zákone,
ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

13. Podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (1) Priestupku sa dopustí ten,
kto d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na
zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

14. Podľa § 3 ods. 1, 5 zákona č. 71/1967 Zb. (1) Správne orgány postupujú v konaní   v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu                  a spoločnosti, práva a
záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (5) Rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby
v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

15. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť
presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

16. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

17. Podľa § 35 ods. 1, 4 Správneho poriadku (1) Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí
vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. (4) Správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti
odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch
nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

18. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi             a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

19. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

20. Podľa § 195 SSP Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.



21. Správny súd poskytuje ochranu účastníkom administratívneho konania pred nezákonnosťou
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy na základe žalôb podaných v zákonom stanovenej
lehote. Treba zdôrazniť, že správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní a to ani
vo veciach správneho trestania. Správny súd je viazaný dôvodmi žaloby. Nie je oprávnený všeobecne
uplatnené žalobné dôvody podľa zistení z obsahu správneho spisu konkretizovať a tak ich za žalobcu
formulovať a ani žalobné dôvody na základe týchto zistení za žalobcu dopĺňať. Správny súd vo veciach
správneho trestania nie je viazaný dôvodmi žaloby, len ak zo správneho spisu zistí  niektorý z dôvodov
obsiahnutých vo vyššie citovanom § 195 SSP. Správny súd po preskúmaní veci z týchto dôvodov zistil,
že napadnuté rozhodnutie nezákonnosťou z dôvodov uvedených v § 195 SSP a súčasne neuvedených
v žalobe netrpí ( námietka  nenáležitého zistenia skutkového stavu pre riadne  posúdenie veci bola
uplatnená v žalobe).  Podstatné pre preskúmavanú vec bolo, či správne orgány konajúce vo veci správne
a úplne zistili skutkový stav veci, a teda či konali v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Pri správnom
trestaní táto zásada znamená, že správny orgán, ktorý je oprávnený uložiť sankciu, musí potrestanej
osobe preukázať vinu. Je preto na orgáne verejnej správy, aby dokazovaním zistil skutkový stav v takom
rozsahu, ktorý je potrebný na rozhodnutie veci.

22. V predmetnej veci nebolo možné  priznať dôvodnosť  tej časti námietok žalobkyne, ktorá sa týkala
rozpornosti hodnotenia svedeckých výpovedí s ich obsahom  t.j., že správny orgán neprihliadol na
rozpory vo výpovediach a že nebolo objasnené, ako mala žalobkyňa strčiť do poškodenej, nakoľko tieto
námietky nemajú oporu v obsahu vykonaného dokazovania a ani v skutočnostiach, ktoré správnemu
orgánu z vykonaného dokazovania vyplynuli. Možno súhlasiť so žalovaným, že objektívna a subjektívna
stránka naplnenia skutkovej podstaty priestupku, ktorý bol žalobkyni kladený za vinu vyplynula z
vyhodnotenia výpovedí svedkov incidentu, nakoľko svedkyňa B.. P. Z. vypovedala, že  T. O. ju oboma
rukami veľkou silou strčila do pliec, z čoho dôsledku svedkyňa skoro spadla na zem. Zachytil ju manžel.
Manžel K. Z. vypovedal, že žalobkyňa stála rovno medzi ním, manželkou a P. V.. Keď sa manželka
ozvala, T. O. sa otočila od pána V. smerom ku nej a strčila do nej. On v tom momente stál za svojou
manželkou, nevie teda presne uviesť, ako do nej T. O. strčila. Zdá sa mu  však, že pritom použila obe
ruky a zasiahla ju do oblasti pŕs. Samotnému útoku predchádzalo aj nakrčenie T. O. smerom k manželke.
Manželka útok nečakala, a preto ju otočilo dozadu a on ju musel zachytiť. Svedok L. vypovedal, že
keď sa ozvala B.. P. Z. s tým, že dosvedčí konflikt s pánom V., ktorý strčeniu mal predchádzať, za túto
poznámku si okamžite vyslúžila strčenie od žalobkyne, v dôsledku ktorého narazila do manžela. P. V.
vypovedal k veci, že keď B.. P. Z. povedala, že môže dosvedčiť, že konflikt s ním začala žalobkyňa,
tá keď to počula, odstúpila od neho, podišla k B.. Z. a strčila do nej, v dôsledku čoho zabalansovala a
narazila do K. Z.. V rovnakom znení svedkovia vypovedali do záznamu o podaní vysvetlenia s tým, že
pán V. a L. uviedli, že T. O. strčila pani Z. rukami, P. Z. uviedla, že bola strčená obidvoma rukami a K. Z.
uviedol, že pani O. manželku strčila. Z toho vyplýva, že námietky týkajúce sa nesprávnosti hodnotenia
obsahu výpovedí svedkov neboli opodstatnené. Avšak, ako je uvedené v bode 24 tohto rozsudku, takéto
hodnotenie svedeckých  výpovedí  bez predchádzajúceho zistenia zaujatosti svedkov nemôže viesť k
záveru o dostatočne zistenom skutkovom stave.

23. Nebola dôvodná ani námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov. „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že
v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie však na
dielčích nedostatkov odôvodnenia. Musí ísť pritom o vady skutkových zistení, o ktoré sa opierajú
rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na
skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch, získaných v rozpore so zákonom, alebo
prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonávané“.(rozhodnutie NS SR
6Sžf/1/2009) Napadnuté rozhodnutie uvedenými chybami odôvodnenia rozhodne netrpí. Naopak, ako
vyplýva z bodu 2, 3, 4 tohto rozsudku námietka nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia nemá
oporu v obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí. To, že žalobca nesúhlasí s hodnotením dôkazov,
ktoré vykonal žalovaný, neznamená, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom dôvodov.

24. Správny súd z obsahu správneho spisu ako aj z obsahu odôvodnení napadnutého a prvostupňového
rozhodnutia zistil, že všetky rozhodné skutočnosti predstavujúce naplnenie objektívnej a subjektívnej
stránky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona o priestupkoch boli orgánom verejnej
správy zistené z dokazovania vykonaného dôkaznými prostriedkami, ktorými boli výlučne výsluchy



svedkov, t. j. z dôkazov, ktorými boli svedecké výpovede. Z obsahu administratívneho spisu tiež
nie je pochybné, že pri žiadnom výsluchu nebolo vykonané zisťovanie vzťahu vypočúvaných osôb k
oznamovateľke a k obvinenej. Žalovaný a prvostupňový správny orgán tak hodnotili výpovede svedkov
bez toho, aby vyhodnotili, či išlo o výpovede osôb vo veci zaujatých alebo osôb vo veci nezaujatých,
a či prípadná zaujatosť mala intenzitu, ktorá  mohla mať vplyv na svedkovo vnímanie skutkového
deja, resp. ako ovplyvnila hodnovernosť výpovedí svedkov. Žalovaný námietky žalobkyne o tom, že
išlo o osoby s príbuzenským vzťahom k oznamovateľke, odmietol z dôvodu, že osoby vypovedali
po poučení, že musia vypovedať pravdivo a tiež o právnych následkoch úmyselne nepravdivej
výpovede bez toho, aby vyhodnotil ich prípadnú zaujatosť. Námietkou žalobkyne sa tým v podstate
nezaoberal. Úlohou správneho orgánu  v administratívnom konaní, ktoré sa riadi Správnym poriadkom,
je vykladať každé jeho  ustanovenie  v súlade so zásadami uvedenými v § 3 Správneho poriadku.
Žalovaný sa pri vyhodnotení dôkazov nezaoberal zaujatosťou svedkov, a preto nemohol vyhodnotiť
hodnovernosť týchto výpovedí, bez čoho nemohol dospieť k zisteniu skutočného stavu veci a tým
naplneniu zásady materiálnej pravdy ovládajúcej toto administratívne konanie. Nemôže byť skutkový
stav zistený dostatočne, pokiaľ je založený výlučne na svedeckých výpovediach, ak nebola zisťovaná
hodnovernosť výpovedí svedkov zisťovaním ich zaujatosti k veci,  k oznamovateľke a k obvinenej. Najmä
keď,  ako tomu  bolo v preskúmavanom  prípade, medzi účastníkmi incidentu bol sporný nielen jeho
priebeh ale aj intenzita ataku obvinenej voči oznamovateľke.

25. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie  prvostupňového
správneho orgánu  zrušil podľa § 191 ods. 1, písm.  e) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie
konanie.

26. Bude úlohou orgánu verejnej správy, aby doplnil dokazovanie o zistenie zaujatosti svedkov, to
znamená, aby zistil vzťah svedkov k veci , k  žalobkyni, k oznamovateľke a vyhodnotil,  či svedkovia
boli alebo neboli vo veci zaujatí a podľa výsledku vyhodnotil vplyv prípadnej zaujatosti na hodnovernosť
jednotlivých svedeckých výpovedí. Následne dôkazy znovu vyhodnotil a vo veci rozhodol.

27. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov
konania žalobca, pokiaľ bol v konaní plne alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa bola v konaní plne
úspešná, preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalovaného zaviazal,
aby jej  dôvodne vynaložené trovy zaplatil. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím,
ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník tak, ako to ustanovuje § 175 ods. 2 SSP .

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním
kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak   bolo   rozhodnuté  v  jeho   neprospech,   pričom ju musí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.   Kasačná sťažnosť  sa podáva  na  tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd  v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým,
žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom  súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho



posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ea973826-bee9-4e9d-9de6-948543a7dade:fe20a4dc-76ed-4e76-bd73-2aed14ce490f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6019200135.2", "spisova_znacka": "28Sa/3/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sa/3/2019 z 30. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200135.2"}]}