Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/140/2018 z 20. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. februára 2019, sp. zn. 43Cob/140/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6411204313.2 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/140/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6411204313.2 | 2019-02-20 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: ObZ, § 324 ods. 1 ObZ, § 536 ods. 1 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/416419be-524d-4fce-8323-4beeff8be9c9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6411204313.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/140/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411204313
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6411204313.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
žalobcu abc group, s.r.o., so sídlom Lešková 21, 811 03 Bratislava, IČO: 44 043 147 proti žalovanému
Obnova s.r.o., so sídlom A. Kmeťa 12, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 36 820 652, právne zast. Mgr.
Erich Štepánek, advokát so sídlom Ludvíka Svobodu 15, 969 01 Banská Štiavnica v konaní o zaplatenie
18.091,35 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
12Cb/78/2011-209 zo dňa 4. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/78/2011-209 zo dňa 4. októbra 2017 p o
t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 18.091,35 Eur s príslušenstvom a zaplatenia zmluvnej pokuty. Nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi priznal okresný súd žalovanému, znalcovi a štátu, každému v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 18.091,35 Eur spolu s príslušenstvom a zaplatenia zmluvnej pokuty z titulu, že dňa
01.08.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu
vykonať „Umelecko-remeselné práce na fasáde domu A. Kmeťa 14 v Banskej Štiavnici a upraviť strop
interiérov“ v rozsahu špecifikovanom v článku II. zmluvy o dielo, a to v lehote do 30.10.2008. V zmysle
článku IV. ods. 1 zmluvy o dielo bola dohodnutá cena za dielo v celkovej konečnej sume 23.235,74
Eur. Žalobca uhradil žalovanému preddavok na vykonanie diela v celkovej výške 18.091,35 Eur, dňa
01.08.2008 uhradil sumu vo výške 8.132,51 Eur a dňa 09.02.2009 uhradil sumu vo výške 9.958,84 Eur. Z
dôvodu, že žalovaný vykonal dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, žalobca listom zo dňa 21.10.2010
od zmluvy o dielo odstúpil, a zároveň vyzval žalovaného, aby mu vrátil preddavok za dielo vo výške
18.091,35 Eur a aby mu zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8.632,08 Eur. Zmluvnú pokutu si žalobca
uplatnil vo výške 0,05 % denne zo sumy 23.235,74 Eur za každý deň omeškania, a to od 01.11.2008 do
12.11.2010. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť z dôvodu, že majetkovú ujmu žalobcovi
nespôsobil svojou činnosťou.

3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 22.11.2012 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 22.408,43 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 18.091,35
Eur od 20.11.2010 do zaplatenia a spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy
4.316,08 Eur od 20.11.2010 do zaplatenia. Súčasne uložil povinnosť žalovanému nahradiť žalobcovi



trovy konania vo výške 1.897,73 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.993,66 Eur. Čo do zvyšku
súd žalobu žalobcu zamietol, keďže právo na zmluvnú pokutu súd priznal žalobcovi v jednej polovici
uplatnenej sumy. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 43Cob/230/2013-111 zo dňa 06. marca
2014 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12Cb/78/2011-79 zo dňa 22.11.2012 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu z dôvodu, že okresný súd nevykonal dokazovanie
výsluchom svedkov navrhnutých na pojednávaní dňa 22.11.2012, resp. návrh na vykonanie tohto
dôkazu nezamietol, žiadnym spôsobom sa k nemu nevyjadril, preto bola žalovanému odňatá možnosť
konať pred súdom. Nezaoberal sa tiež písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 20.11.2012, v ktorom
žalovaný uviedol tvrdenia, ktoré by v prípade, ak by ich preukázal, mali zásadný vplyv na rozhodnutie vo
veci. Okresný súd sa nevyrovnal s tvrdením, že na základe zmluvy o dielo bola jeho spoločnosť povinná
zabezpečiť dodávateľa na zamedzenie zavlhnutia fasády, nie však zabezpečiť opravu klampiarskych
prvkov strechy. Ďalej okresný súd nevyhodnotil proces odstúpenia od zmluvy predovšetkým z hľadiska,
či bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalovanému a nezaoberal sa ani časovým aspektom odstúpenia
od zmluvy, ktoré je datované zo dňa 21.10.2010. V odstúpení sa objednávateľ odvolával na výzvu
zo dňa 30.12.2009, v ktorej žiadal, aby bolo dielo dokončené a vady odstránené. Okresnému súdu
prikázal zistiť, kto bol povinný vykonať klampiarske práce a strešné odkvapy a zabezpečiť zastrešenie
budovy, pretože v zmluve o dielo je výslovne uvedené, že zhotoviteľ klampiarske práce iba zabezpečí.
Odvolací súd uviedol právny názor, že dohoda strán ohľadom zabezpečenia klampiarskych prác, i keď
bola umiestnená v zmluve o dielo, nemá charakter zmluvy o dielo, keďže zhotoviteľ sa nezaviazal na
vykonanie klampiarskych prác, iba na ich zabezpečenie, s čím súvisela aj jasná dohoda, že cena za
klampiarske práce nie je súčasťou ceny za dielo. Odvolací súd zaviazal okresný súd, aby v ďalšom
konaní posúdil odstúpenie od Zmluvy, na základe čoho žalobca od zmluvy o dielo odstúpil, vyhodnotil
časový aspekt odstúpenia od zmluvy a vyhodnotil, či boli naplnené dôvody predvídané Obchodným
zákonníkom (ďalej len ObZ) pre odstúpenie od zmluvy.

5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca v konaní nepreukázal, že voči žalovanému ako
zhotoviteľovi si uplatnil včas konkrétny nárok z vadného plnenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
vady diela žalobca prvýkrát uplatnil písomne listom zo dňa 30.12.2009, ktorého prílohou bol technický
posudok stavu fasády s fotodokumentáciou. V rámci uplatnenia zodpovednosti za vady diela žalobca
neuplatnil včas voči žalovanému nárok na úmysel odstúpiť od zmluvy, ale uplatnil nárok na bezodkladné
odstránenie všetkých vád, ktoré boli uvedené v technickom posudku stavu fasády, vyhotoveného dňa
04.12.2009 Zdenkom Šlúchom.

6. Okresný súd vychádzal z toho, že porušenie zmluvy nebolo podstatné, keďže opak preukázaný nebol,
ba práve naopak, žalobca uplatnil s poukazom na ust. § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len
ObZ) vady ako pri porušení zmluvy nepodstatným spôsobom. K odstúpeniu od zmluvy došlo zo strany
žalobcu až listom zo dňa 21.10.2010, v ktorom sa okrem iného odkazuje aj na uplatnené vady listom zo
dňa 30.12.2009, špecifikované v technickom posudku vyhotovenom odborne spôsobilou osobou - R..
E. O.. Odstúpiť od zmluvy mohol žalobca len postupom podľa § 437 ods. 5 ObZ len v prípade, ak by
upozornil žalovaného na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení primeranej lehoty. Keďže žalobca nevyužil
túto zákonnú možnosť, žalovaného len písomne vyzval na bezodkladné odstránenie vád podľa § 437
ods. 1 ObZ, k odstúpeniu od zmluvy tak nedošlo v súlade so zákonom (§ 344 Obchodného zákonníka).

7. Okresný súd zdôraznil, že žalobca už 04.11.2008, kedy bol písomne upozornený na zatekanie vody
do objektu, mohol a musel mať vedomosť o zatekaní vody do objektu, ktorá bola ako jedna z príčin
opadávania omietky uvedená znalcom X.. R.. V. E. a tiež R.. F. Z.. Z fotodokumentácií z pred obdobia
uplatnenia vád, t.j. z obdobia pred 30.12.2009 vyplýva, že tieto vady boli zjavné, výrazné, viditeľné
voľným okom, pričom tieto mohli vzniknúť aj rádovo dva roky dozadu, čo konštatoval znalec X.. R.. V. E.,
B.. na pojednávaní dňa 27.09.2017. Okresný súd pritom odkázal na fotodokumentáciu, vyhotovenú R.. E.
O., ktorá je súčasťou technického posudku zo dňa 04.12.2009 a tiež na fotodokumentáciu nachádzajúcu
sa v znaleckom posudku Ing. F. Z. č. 55/2010 zo dňa 08.07.2010.

8. S poukazom na ust. § 562 ods. 2 ObZ okresný súd uviedol, že žalobcovi nemožno priznať nárok z
vadného plnenia, pretože žalobca neoznámil vady diela žalovanému bez zbytočného odkladu po tom, čo
ich mohol a mal objektívne zistiť. Tým že žalobca reklamoval vady až 30.12.2009, nemožno uplatnenie
vád považovať za bezodkladné oznámenie vád diela. V tomto smere poukázal aj na výpoveď znalca



X.. R.. V. E., B.., ktorý na pojednávaní konanom dňa 27.09.2017 uviedol, že „po preštudovaní prílohy,
fotodokumentácie zo znaleckého posudku znalca R.. F. Z. č. 55/2010 možno konštatovať, že vidieť
výrazné vady na fasáde ako v oblasti rímsy, taktiež vo fasáde, ako aj v oblasti sokla. Treba povedať, že
k danému termínu spracovania posudku, obhliadky v máji 2010, v tejto dobe bolo jasne vidieť výrazné
poškodenie fasády ako celku. Toto poškodenie už muselo vzniknúť a vidieť už dávnejšie pred touto
obhliadkou v máji 2010. Podľa môjho názoru takéto výrazné poškodenie, ktoré je viditeľné voľným okom,
mohlo vzniknúť aj rádovo dva roky.“

9. Okresný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a v spore nepreukázal, že voči žalovanému ako zhotoviteľovi oznámil konkrétnu vadu diela týkajúcu
sa nekvality vykonaného diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ju mal zistiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti po vykonaní diela (objektívne mal a mohol ju zistiť dňa 04.12.2009) a skôr, kedy dal
vypracovať Technický posudok stavu fasády na objekte E. O. (odborne spôsobilou osobou), a že si voči
nemu uplatnil konkrétny nárok z vadného plnenia (odstúpenie od zmluvy), teda že právne relevantným
spôsobom si voči žalovanému riadne a včas uplatnil právo zo zodpovednosti za vady diela v súlade s
Obchodným zákonníkom. Pokiaľ žalobca doručil žalovanému písomnú reklamáciu - Výzva k dokončeniu
diela a reklamácia vykonaných prác dňa 30.12.2009, nemožno to považovať za bezodkladné oznámenie
vady diela.

10. Okresný súd uzavrel, že keďže v konaní žalovaný vzniesol námietku včasného neoznámenia vád
(včasná reklamácia voči žalovanému a voľba nároku z vadného plnenia), žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, v dôsledku čoho mu nebolo možné priznať v súlade s ustanovením § 562 ods. 2 ObZ nároky
z vadného plnenia diela. Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že by bolo nadbytočné
vykonávať ďalšie dôkazy, preukazujúce samotnú realizáciu diela, ako aj prípadnú existenciu vád a z
týchto dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalobca uviedol, že v zmysle § 345 ObZ pre podstatné porušenie zmluvnej povinnosti od zmluvy
odstúpil listom zo dňa 21.10.2010 potom, ako žalovaný po mnohých telefonických dohovoroch a
liste zo dňa 30.12.2009 nesplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo. Žalobca tak urobil
bezodkladne potom, čo sa kvalifikovaným spôsobom vo forme Znaleckého posudku č. 55/2010 R..
F. Z. zo dňa 08.07.2010 dozvedel o tom, že dielo vykazuje značné nedostatky. Na tieto nedostatky
v odstúpení od zmluvy poukázal ako ona vady, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že ohľadom na ne
nemá žalobca záujem na plnení povinností pri takomto porušení zmluvy, nakoľko išlo o národnú kultúrnu
pamiatku, pri ktorej rekonštrukcii sa vyžaduje zvláštny prístup, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku.
Oprávnenosť odstúpenia od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvných povinností je potvrdená aj
závermi znaleckého posudku R.. E..

13. S poukazom na znalecké posudky R.. Z. a R.. E. možno vyvodiť záver, že zo strany žalovaného došlo
k porušeniu zmluvy podstatným spôsobom a že žalobca mal právo odstúpiť od zmluvy, čo aj urobil. Pokiaľ
sa týka bezodkladnosti odstúpenia od zmluvy, túto treba posudzovať s ohľadom na všetky skutočnosti
daného prípadu, keď žalobca sa v snahe o mimosúdne vyriešenie veci snažil so žalovaným dohodnúť,
avšak keď žalovaný ani napriek viacerým možnostiam dielo riadne a včas nevykonal, dal si vypracovať
znalecký posudok a na základe jeho záverov od zmluvy odstúpil. Z výsluchu znalca R.. E. vyplynulo,
že na príčiny degradácie, ktoré uvádza pod odpoveďou č. 2 a 3 v znaleckom posudku by laik nemusel
vedieť správne riešenie kontrolovať tú prácu. V danej oblasti by bolo potrebné aj odborné posúdenie.
To, že žalobca ako objednávateľ mal záujem na tom, aby zhotoviteľ dodržal technologický postup a
zvolil vhodný návrh a realizáciu, vyplýva z podstaty zmluvy o dielo, keď si dal dielo zhotoviť žalovanému
ako profesionálovi, ktorý mal konať s odbornou starostlivosťou. Žalobca do národnej kultúrnej pamiatky
investoval z vlastných prostriedkov značné finančné prostriedky, pričom táto nebola zrekonštruovaná
odborne a zo znaleckého posudku vyplýva, že bude doteraz vykonané opravy potrebné urobiť opätovne,
a to z dôvodov na strane žalovaného, ktorý vopred prevzal od žalobcu finančné plnenie bez náležitého
protiplnenia z jeho strany v zmysle zmluvy o dielo.



14. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie zamietnutím žaloby poskytol právnu ochranu žalovanému,
ktorý v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku vykonával dielo v rozpore so svojimi
povinnosťami napriek tomu, že mu značnú časť zmluvne dohodnutej odmeny žalobca uhradil a žalovaný
dielo do dnešného dňa nedokončil riadne a včas napriek jednoznačne preukázaným vadám diela. Dĺžka
trvania samotného súdneho konania 6,5 roka, poskytnutie právnej ochrany žalovanému zamietnutím
žaloby v rozpore s ust. § 265 ObZ tak môže byť vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

15. Žalobca namietol, že súd prvej inštancie najskôr vykonával dokazovanie za účelom preukázania
vád diela a napokon žalobu zamietol z dôvodu, že zmluva nebola porušená podstatným spôsobom
a nakoľko si žalobca nemal včas uplatniť voči žalovanému ako zhotoviteľovi diela konkrétny nárok z
vadného plnenia. Pritom túto námietku vzniesla žalovaná strana až po 6,5 roku súdneho sporu. Súd
tak v rozpore s koncentračnou zásadou prihliadol na skutočnosť, ktorá bola označená neskoro. Ak by
bola bývala vznesená námietka žalovaného včas, aj keď jej oprávnenosť žalobca popiera, súd by sa
mal potom najskôr zaoberať touto námietkou a až následne po jej vyhodnotení rozhodnúť o nariadení
alebo nenariadení znaleckého dokazovania a nezaťažovať tak strany zbytočnými trovami konania. Súd
tak postupoval v rozpore s čl. 17 CSP, teda v rozpore s princípom hospodárnosti, nakoľko nepostupoval
tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a nekonal hospodárne. Z tohto dôvodu podal
žalobca aj podnet na prešetrenie danej veci Ministerstvom spravodlivosti SR.

16. Žalobca v odvolaní uviedol, že odstúpil od zmluvy o dielo v súlade so zákonom pre podstatné
porušenie povinností v primeranej lehote a preto je potrebné žalobcovi priznať právnu ochranu voči
žalovanému a priznať mu s tým súvisiace nároky. V ostatnom sa žalobca pridržal ústnych a písomných
podaní v prejednávanej veci a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že
žalobe vyhovie a žalobcovi, súdnemu znalcovi a štátu prizná nárok na náhradu trov konania vo výške
100 % voči žalovanému.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolanie označil za nedôvodné. Uviedol, že súd
prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy a posúdil skutkový stav. S poukazom na zásadu koncentrácie
konania pripomenul, že žalobca v priebehu dokazovania nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosti,
na ktoré poukázal Krajský súd v Banskej Bystrici pri svojom zrušovacom uznesení a preto ani neuniesol
dôkazné bremeno. S ohľadom na obsah zrušovacieho rozhodnutia súdu druhej inštancie bolo vecou
žalobcu, aby nad všetku pochybnosť preukázal svoje tvrdenia v žalobe obsiahnuté. K tomuto však do
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nedošlo. Žalobca v odvolaní do istej miery fabuluje,
pretože obchádza fakt, ktorý nie je sporný, a to existenciu technického posudku fasády od E. O.
zo dňa 04.12.2009. Tento žalobca preposlal žalovanému dňa 30.12.2009, pričom však jeho podanie
nemalo charakter reklamácie tak, ako to upravuje Obchodný zákonník. Poukázal pritom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/55/2010.

18. Žalovaný uviedol, že práve z dôvodu nepreukázania včasnosti riadnej reklamácie, a to bez ohľadu na
jej oprávnenosť súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol. Podľa názoru žalovaného nebolo
potrebné ďalej vykonávať ďalšie dôkazy v intenciách zrušovacieho uznesenia krajského súdu, pretože
by dochádzalo k predlžovaniu už i tak neúmerne dlhého súdneho konania.

19. Žalovaný upozornil, že okamžite na prvom pojednávaní po nadobudnutí účinnosti Civilného
sporového poriadku, vzniesol námietku, z ktorej okresný súd v ďalšom vychádzal. Nie je preto pravdou
tvrdenie žalobcu, že tak neurobil bez zbytočného odkladu, keďže Občiansky súdny poriadok mu takúto
povinnosť spojenú s akýmkoľvek následkom neukladal, pričom navyše smer konania bol v tom čase
podľa názoru žalovaného v rozpore so zrušovacím uznesením krajského súdu. Žalovaný tvrdil, že
žalobca nijako nepreukázal, že žalovaný mal za povinnosť vykonať opravu strechy a zabrániť zatekaniu
do objektu, pričom na túto skutočnosť krajský súd výslovne upozornil a správne toto dojednanie
kvalifikoval ako mandátnu zmluvu, ktorú žalovaný naplnil v celom rozsahu, keďže zaslal žalobcovi 96
adries klampiarov.

20. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal opravu strechy vykonať sám aj bez akéhokoľvek dokazovania
evokuje záver, že sa jedná o tvrdenie, ktoré je možné podriadiť v zásade contra proferentem, teda
prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu
strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila tak, ako to upravuje § 266 ods.4 ObZ a v konaní



vyložiť toto vyjadrenie v neprospech žalobcu. Aj prostá aplikácia tejto zásady by so sebou niesla
následok zamietnutia žaloby, nakoľko žalovaný nemal povinnosť práce vykonať do času, kým neboli zo
strany žalobcu vytvorené podmienky na to, aby ich vykonať mohol. Argumentácia žalobcu obsiahnutá
v odvolaní vedome opomína fakt, že sám žalobca neplnil svoje zmluvou prijaté povinnosti, okrem
uvádzaných aj napr. zabezpečenie odborného dohľadu reštaurátora, s ktorým nemal zhotoviteľ žiadny
právny vzťah a tento mal mať vytvorený žalobca z dôvodu dozorovania vykonávaných prác. Žalobca
sa tak snažil vlastné pochybenie podsunúť ako porušenie zmluvy žalovaným a jeho odvolanie žalovaný
teda označil za nedôvodné. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdil.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

22. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom na základe vykonaného
dokazovania: medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 01.08.2008 uzavretá Zmluva o dielo, na základe
ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať umelecko-remeselné práce na fasáde domu A. Kmeťa 14 v Banskej
Štiavnici a upraviť strop interiéru v lehote do 30.10.2008.

23. Dňa 04.12.2009 dal žalobca vypracovať Technický posudok stavu fasády polyfunkčného objektu na
ulici A. Kmeťa 14 v Banskej Štiavnici R.. E. O..

24. Dňa 30.12.2009 žalobca listom „Výzva k dokončeniu diela a reklamácia vykonaných prác“ vyzval
žalovaného na odstránenie vád diela, ktoré zistil na základe Technického posudku vyhotoveného dňa
04.12.2009. Prevzatie tejto výzvy žalovaný nerozporoval.

25. Dňa 08.07.2010 bol na základe objednávky žalobcu zo dňa 21.05.2010 z dôvodu právnej istoty
vypracovaný znalecký posudok znalca R.. F. Z. za účelom posúdenia stavu fasády domu na ulici A.
Kmeťa 14 v Banskej Štiavnici s označením príčin jej poškodenia.

26. Dňa 21.10.2010 žalobca listom „Odstúpenie od Zmluvy o dielo“ odstúpil od zmluvy o dielo. V
odstúpení poukázal na vady v zmysle znaleckého posudku č. 55/2010 zo dňa 08.07.2010 vyhotoveného
R.. F. Z. a na vady, ktoré žiadal odstrániť v liste zo dňa 30.12.2009.

27. Podľa § 470 ods. 1 č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

28. Podľa § 536 ods. 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou
o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho
vykonanie.

29. Podľa § 562 ods. 2 ObZ, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi
vady diela
a/ bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b/ bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa ods. 1,
c/ bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti
najneskôr však do 2 rokov a pri stavbách do 5 rokov od odovzdania predmetného diela. Pri vadách, na
ktoré sa vzťahuje záruka, platí na miesto tejto lehoty záručná doba.

30. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

31. Podľa § 345 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že
porušenie zmluvy nie je podstatné.



32. Odvolací súd prejednal námietky žalobcu uvedené v odvolaní a dospel k záveru, že nie sú dôvodné.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, na ktoré v zmysle § 387 ods.
2 CSP poukazuje.

33. Ako už odvolací súd naznačil vo svojom rozhodnutí sp.zn. 43Cob/230/2013 zo dňa 06.03.2014,
ktorým zrušil pôvodné rozhodnutie okresného súdu č.k. 12Cb/78/2011-79 zo dňa 22.11.2012, keďže
žalobca si uplatnil nároky z vád zhotoveného diela v súvislosti s odstúpením od zmluvy, okresný súd
sa musel primárne zaoberať tým, či skutočne nastali dôvody, pre ktoré bol navrhovateľ oprávnený od
zmluvy odstúpiť a tiež, či žalobca od zmluvy odstúpil v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Iba za predpokladu, že by odstúpenie od zmluvy bolo vyhodnotené ako účinné, a že by
okresný súd dospel k záveru, že objednávateľ si vady z diela uplatnil riadne a včas, až následne by sa
okresný súd zaoberal tým, či skutočne vady diela vznikli a vyhodnocoval by liberačný dôvod uvedený
žalovaným, podľa ktorého tie vady diela, na ktoré žalobca poukazuje, vznikli v dôsledku zatekania vody
pod fasádu, pričom za tento stav žalovaný zodpovednosť podľa svojho vyjadrenia nenesie.

34. Okresný súd preto postupoval správne, keď najskôr skúmal, či došlo k účinnému odstúpeniu od
zmluvy. Ako vyplýva z dôkazov predložených žalobcom v konaní, podanie označené ako Výzva k
dokončeniu diela a reklamácia vykonaných prác, v ktorom žalobca oznámil žalovanému, že požaduje v
rámci reklamácie doposiaľ vykonaných prác bezodkladne odstrániť všetky závady, ktoré boli uvedené
v priloženom odbornom posudku zo dňa 04.12.2009, bolo vyhotovené dňa 30.12.2009. Okresný súd
správne uviedol, že z predložených dokumentov tak vyplýva, že najneskôr ku dňu 04.12.2009 si žalobca
bol vedomý toho, že na diele sú vady a mohol objektívne uplatniť nároky z týchto vád. Citovaný posudok
ako navrhované riešenie odporučil „uplatniť okamžite písomne u zhotoviteľa odstránenie vád diela,
odstránenie požadovať v skrátenom termíne, pokiaľ to poveternostné podmienky dovolia“.

35. K odstúpeniu od zmluvy však žalobca pristúpil až podaním zo dňa 21.10.2010. Od doby, kedy
sa objektívne dozvedel o tom, že dielo má vady, uplynulo 11 mesiacov. Toto obdobie nie je možné
žiadnym spôsobom výkladu posúdiť ako „oznámenie bez zbytočného odkladu“. Podmienky, za akých
môže zmluvná strana odstúpiť od zmluvy upravuje § 344 ObZ výlučne pre tie prípady, ktoré ustanoví
zmluva uzavretá medzi stranami, alebo Obchodný zákonník. K jednostrannému odstúpeniu od zmluvy
môže zmluvná strana pristúpiť v zmysle § 345 ObZ vtedy, ak omeškanie druhej zmluvnej strany znamená
podstatné porušenie jej zmluvnej povinnosti, a zároveň, ak odstúpenie od zmluvy oznámi odstupujúci
druhej strane bez zbytočného odkladu o tom, ako sa dozvedela, že k porušeniu zmluvnej povinnosti
prišlo. Z uvedeného vyplýva, že nestačí, aby bola porušená zmluvná povinnosť, teda nestačí, aby dielo
skutočne malo vady, nevyhnutné je, aby k odstúpeniu od zmluvy došlo bez zbytočného odkladu potom,
ako sa objednávateľ o vadách dozvedel.

36. V prípadoch, kedy nie sú naplnené obe kumulatívne podmienky pre odstúpenie od zmluvy pre
podstatné porušenie zmluvy je možné od zmluvy odstúpiť za predpokladu, že omeškanie dlžníka
znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti. V takom prípade môže odstúpiť strana od zmluvy
iba v prípade, ak strana, ktorá je omeškaní nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote,
ktorá jej na to bola poskytnutá. Opäť je predpokladaná aktivita objednávateľa spočívajúca v tom, že
okrem notifikácie vád, ktoré nastali na diele, musí poskytnúť aj zhotoviteľovi dodatočnú primeranú lehotu
na ich odstránenie.

37. V prejednávanom prípade vzhľadom na viac ako 11-mesačný posun medzi zistením vád na strane
zhotoviteľa a jeho odstúpením od zmluvy je zrejmé, že zhotoviteľovi ako domnelej strane v omeškaní
žalobca neoznámil existenciu vád diela bez zbytočného odkladu a preto takéto odstúpenie od zmluvy nie
je účinné. Preto pokiaľ si žalobou uplatnil nároky súvisiace s odstúpením od zmluvy, súd mu ich priznať
nemohol, pretože nepreukázal, že by došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy.

38. Okresný súd tiež správne poukázal na ust. § 562 ObZ, ktorý upravuje predpoklady, ktoré musia byť
splnené na to, aby bolo možné priznať objednávateľovi práva z vád diela. Základným a nevyhnutným
predpokladom je, aby tieto vady diela boli zhotoviteľovi oznámené. V prípade vád, ktoré je možné zistiť
bez zbytočného odkladu (zjavné vady) by pre zachovanie nárokov z vád tieto museli byť oznámené
zhotoviteľovi potom, ako ich objednávateľ zistil alebo ich zistiť mal. V prípade tých vád, ktoré môžu byť
zistené iba pri vynaložení odbornej starostlivosti by ich objednávateľ musel oznámiť bezodkladne potom,



ako sa o nich dozvedel, najneskôr však do dvoch rokov (pri stavbách do piatich rokov) od odovzdania
predmetu diela.

39. K aktivácii ustanovenia § 562 ods. 2 ObZ, v zmysle ktorého súd nemôže priznať objednávateľovi
práva z vád diela, pokiaľ tieto nie sú zhotoviteľovi oznámené včas prichádza výlučne za predpokladu,
že sa objednávateľ domáha uplatnenia tohto ustanovenia, teda že v zmysle § 428 ods.2 ObZ v súdnom
konaní namietne, že zhotoviteľ si nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. Žalovaný v konaní
pred okresným súdom túto námietku uplatnil, okresný súd k nej preto správne prihliadol a vyhodnocoval
včasnosť oznámenia vady diela a s tým súvisiace uplatnenie nárokov z oznámenej vady diela.

40. Žalobca v odvolaní uviedol, že pri posudzovaní bezodkladnosti odstúpenia od zmluvy túto treba
posudzovať s ohľadom na všetky skutočnosti, kedy sa v snahe o mimosúdne vyriešenie snažil so
žalovaným dohodnúť a až keď sa nedalo so žalovaným dohodnúť, dal si vypracovať znalecký posudok
a na základe jeho záverov od zmluvy odstúpil. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že oznámenie
vád diela nie je viazané na doloženie odborného posudku, znaleckého posudku alebo iného druhu
odborného posúdenia. Účelom notifikácie vád je upozorniť zhotoviteľa na to, že dielo má vady. Pokiaľ
vada diela spočívala v degradácii fasády, teda v tom, že sa na nej vytvorili praskliny, takúto vadu diela
je možné označiť za vadu, ktorá by mohla predstavovať podstatné porušenie zmluvy a zakladala by
objednávateľovi právo z dôvodu tejto vady od zmluvy odstúpiť. Obchodný zákonník ani iný právny
predpis neukladá odstupujúcemu od zmluvy, aby si pred odstúpením od zmluvy zabezpečil odborný
posudok, ktorý k odstúpeniu od zmluvy priloží, resp. aby si ho zabezpečil ako prílohu k notifikácii
vád. Preto pokiaľ aj žalobca po zistení, že dielo má vady sa rozhodol, že bude postupovať inak než
tak, aby neodkladne si uplatnil z týchto vád u žalovaného svoje nároky či už v podobe odstúpenia
od zmluvy, zľavy z kúpnej ceny alebo opravy alebo iné nároky, bolo to jeho slobodné rozhodnutie.
Skutočnosť, že uprednostnil iný postup než bezodkladné upozornenie zhotoviteľa na vady však nemôže
mať vplyv na posúdenie lehoty na uplatnenie nárokov z vád tovaru v podobe odstúpenia od zmluvy.
Objektívna skutočnosť je, že o existencii vád bol informovaný posudkom E. O. zo dňa 04.12.2009, pričom
k odstúpeniu od zmluvy pristúpil až listom zo dňa 21.10.2010. Bez ohľadu na to, aké motivácie ho viedli
k takémuto časovému sklzu, uvedené odstúpenie od zmluvy nebolo vykonané bez zbytočného odkladu.

41. Žalobca namietol, že okresný súd poskytol právnu ochranu žalovanému, ktorý v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku vykonával dielo v rozpore so svojimi povinnosťami. Vzhľadom na dôvod,
pre ktorý bola žaloba zamietnutá okresný súd už nevykonával dokazovanie smerujúce k tomu, aby zistil,
či k vadám došlo naozaj v dôsledku porušenia povinností žalovaného. Krajský súd v tejto súvislosti
iba poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie, v ktorom zdôraznil, že aj za predpokladu, že by k
odstúpeniu od zmluvy došlo účinne a že by vady boli uplatnené žalobcom riadne a včas, súd by musel
vykonať dokazovanie zamerané na obranu žalovaného, ktorý uplatnil liberačný dôvod spočívajúci v tom,
že k degradácii fasády došlo v dôsledku zatekania zo strechy, pričom zatekanie zo strechy žalovaný
nespôsobil. Odvolací súd sa preto nevie vyjadriť k predpokladu žalobcu, že žalovaný konal v rozpore
s dobrými mravmi a k vadám na fasáde došlo v dôsledku porušenia povinností žalovaným, keďže táto
skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Osobitne s prihliadnutím k tomu, že žalobca účinne nevyvrátil
pred ukončením dokazovania ani obranu žalovaného, spočívajúcu vtom, že žalobca zodpovedá za
zatekanie vody pod fasádu tým, že nezabezpečil fasádu nehnuteľnosti pred zatekaním vody zo strechy.

42. Žalobca v odvolaní namietol postup okresného súdu, ktorý najskôr vykonával dokazovanie za
účelom preukázania vád diela, aby napokon žalobu zamietol z iného dôvodu a síce že zmluva nebola
porušená podstatným spôsobom a že si žalobca neuplatnil nároky z vadného plnenia včas. Žalobca
pritom upozornil, že uvedenú námietku vzniesol žalovaný až po 6,5 rokoch súdneho sporu v rozpore s
koncentračnou zásadou. Odvolací súd musí dať za pravdu žalobcovi, že okresný súd mal primárne riešiť
predpoklady platnosti odstúpenia od zmluvy a účinnosť uplatnenia nárokov z vád tovaru a kým nevyriešil
túto otázku, nebol dôvod vykonávať dokazovanie na prítomnosť vád diela. Avšak ani nehospodárny
postup okresného súdu pred zrušením jeho rozhodnutia v roku 2014 nie je dôvodom na to, aby súčasné
vecne správne rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené. Žalovaný vzniesol námietku nesplnenia
notifikačnej povinnosti v zmysle § 428 ods. 2 ObZ pred ukončením dokazovania a postupoval tak v
zmysle platných procesných procesov. Občiansky súdny poriadok neupravoval koncentráciu konania
ani sudcovskú, ani zákonnú v prípade konania o nárokoch zo zmluvy o dielo tak, že by sankcionoval
účastníkov konania v dôsledku neskorého použitia prostriedku procesného útoku alebo prostriedku
procesnej obrany. Táto právna úprava bola zavedená až Civilným sporovým poriadkom, pričom žalovaný



aplikoval prostriedky procesnej obrany bezodkladne po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového
poriadku. Zároveň ich uplatnil skôr, než bolo dokazovanie skončené, takže ich uplatnil v súlade s Civilným
sporovým poriadkom.

43. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní.
Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu dôvodov
uvedených žalovaným v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.

44. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 262 ods.1 a § 255 ods.1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

46. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).