Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/253/2017 z 16. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. apríla 2019, sp. zn. 15Co/253/2017, ECLI:SK:KSBB:2019:6611216630.2 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/253/2017 | ECLI:SK:KSBB:2019:6611216630.2 | 2019-04-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/67714019-1196-4960-80e6-f8f077b97a17 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6611216630.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/253/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611216630
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6611216630.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ J.. N. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R., ulica Ľ. W. č. XX, 2/ J.. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Ľ. W. č. XX
zastúpených Viktóriou Hellenbart, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom so sídlom Martina Rázusa
23, Lučenec, v mene ktorej koná konateľka - advokátka Mgr. Viktória Hellenbart, proti žalovanému:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky, Bratislava, Námestie slobody č. 6, za účasti intervenienta Mesta Lučenec, so sídlom Ulica
novohradská 1, Lučenec, IČO: 00 316 181, zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so
sídlom Dr. Herza 12, Lučenec o zaplatenie 86 898,41 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 28.04.2014, č.k. 21C/173/2011-350, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 2 500,00 Eur a žalobcovi 2/ sumu 2 813,50
Eur, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov n e p r i z n á v a .“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobcovia nárok na
náhradu škody z titulu ušlého zisku na nájomnom za prenajatie nebytových priestorov nepreukázali.
Konkrétne nepreukázali, o aký reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech žalobcovia prišli.
Žalobcovia nepredložili súdu žiaden perfektný dôkaz, z ktorého by bolo možné zistiť uvedené skutočnosti
a nenavrhli v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie. Pre určenie náhrady škody však bolo potrebné
preukázať skutočnosti týkajúce sa reálnosti uskutočnenia zámeru potenciálneho záujemcu, a to tak
Poštovej banky, ako aj firmy VámoSoft, s. r. o., Veľký Krtíš a tiež spoločnosti Black Jack trade, s. r.
o., Lučenec. Žalobcovia, pokiaľ požadujú ušlý zisk z podnikania, musia preukázať, že majú zaistené
predpoklady na pravidelný beh vecí, a teda, že boli nielen ochotní, ale aj i schopní v predmetných
priestoroch podnikateľskú činnosť prevádzkovať. Okresný súd tiež poukázal aj na to, že žalobcami
požadovaná výška ušlého zisku nezahŕňala odpočítanie nákladov, ktoré bolo potrebné na dosiahnutie
zisku vynaložiť a sumu 67 217,58 Eur uvádzali len ako hypotetickú kategóriu. Preto súd dospel k
záveru, že žalobcovia nepreukázali predpoklad pre tzv. pravidelný bez vecí z pohľadu toho, že by



reálne došlo k rozmnoženiu ich majetkových hodnôt a súd ani nemohol vychádzať z hypotetických
výpočtov žalobcov. Súd žalobcom nepriznal ani náhradu škody, ktorá predstavovala skutočnú škodu
na rozdieloch vo výške 1 345,41 Eur titulom úrokov z úveru. Poukázal na to, že sa stotožňuje s
argumentmi uvedenými vo vyjadrení žalovaného zo dňa 29.02.2014, podľa ktorých činnosť žalobcov
bola podnikaním, a rozhodnutie v rámci podnikania zobrať si úver a platiť z neho úroky nemôže
byť zohľadnené ako škoda voči štátu. Rozhodnutie o úvere je podnikateľským krokom žalobcov, ktorí
znášajú aj podnikateľské riziko. Súd priznal žalobcom náhradu za nemateriálnu ujmu spôsobenú za
prieťahy v konaní, ktorú vyčíslil sumou 2 500,- Eur pre každého zo žalobcov. Vychádzal z toho, že
stavebné konanie ako celok trvalo neprimerane dlho, a teda jednalo sa o nesprávny úradný postup. Súd
konštatoval prieťahy v konaní, keďže stavebný úrad postupoval neefektívne a preukázateľne spôsobil
prieťahy, ktoré dokopy činia obdobie takmer 23 mesiacov. Pri určovaní odškodnenia nemajetkovej ujmy
prihliadol aj na správanie účastníkov konania, ktoré spôsobilo prieťahy v stavebnom konaní. Pri určení
výšky nemajetkovej ujmy okresný súd postupoval podľa § 136 OSP. Žalobcami nebolo preukázané,
že by boli zastrašovaní a prenasledovaní políciou ako tvrdili. Súd mal preukázané, že žalobcovia mali
minimálne, ako sami uviedli „ťažké obdobie“, s prihliadnutím na skutočnosť, že orgán verejnej moci konal
v rozpore so zákonom a takéto situácie nesporne mali vplyv na psychickú nepohodu žalobcov v ich
súkromnom živote. Ukončenie stavebného konania dňa 23.12.2012 bolo neprimerane dlhé a v konaní
vedľajšieho účastníka sa vyskytlo viacero pochybení, ktoré neúmerne predĺžili predmetné stavebné
konanie. Žalobcovia si ďalej uplatnili náhradu za právne služby vo výške 1 032,50 Eur v stavebnom
konaní. Okresný súd im priznal len preukázateľne a účelne vynaložené náklady na právne zastupovanie
v stavebnom konaní v celkovej výške 313,50 Eur, a to len žalobcovi 2/, nakoľko z predložených faktúr
mal súd za to, že tieto právne služby hradil výlučne žalobca v druhom rade. Vo zvyšnej časti požadované
náhrady nákladov súd nepriznal s poukazom na to, že neboli preukázané ďalšie úkony, ktoré mala
právna zástupkyňa žalobcu 2/ vykonať. Žalobu oprel okresný súd o čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR,
§ 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,
2, 3, § 18 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. ako aj § 420 ods. 1, § 444 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3
ods. 3 prvá veta, tretia veta zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, § 49 ods. 2 Správneho poriadku a
§ 136 OSP, § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR 655/2004 Z.z., § 9 ods. 1, § 13a ods. 1, §
15, § 16 ods. 3 citovanej Vyhlášky. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 OSP.

3. Proti rozsudku sa odvolali žalobcovia a žalovaný.

4. Žalobcovia namietali, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a súčasne namietali aj nesprávne právne posúdenie veci zo strany konajúceho
súdu. Žiadali zmeniť napadnutý rozsudok, alternatívne zrušiť a vrátiť okresnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie. Namietali, že okresný súd v dôvodoch rozsudku nedal odpoveď na otázku, prečo by
priestory nemohli byť prenajaté (okrem toho, že im bránilo nedokončené stavebné konanie). Žalobcovia
vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázali nezväčšenie svojho majetku o príjmy z prenájmu,
ktoré by dosiahli, keby priestor bol včas skolaudovaný. Žalobcovia preukázali, že plánovaný prenájom
priestoru bol jediným účelom vykonávanej prestavby, priestor je na obchodne „lukratívnom“ mieste,
po kolaudácii bol bez problémov prenajatý. Záver okresného súdu vyplývajúci z úvah súdu, ohľadom
vylúčenia možnosti prenájmu tou skutočnosťou, že žalobcovia nemali uzatvorenú nájomnú zmluvu
alebo zmluvu o budúcej zmluve, žalobcovia považujú za arbitrárne. Súd z vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnemu záveru, že žalobcovia o prenájme priestorov so záujemcami bližšie nejednali.
Jednania žalobcov sa mohli pohybovať len v rámci ich reálnych možností (nemali predsa skolaudovaný
priestor), jednania teda museli obmedziť na to, či sa priestory záujemcom pozdávajú, informovať
ich o výške budúceho nájmu, nevedeli však informovať o čase, kedy budú priestory k dispozícii.
Pri správnom právnom posúdení veci a vyvodení správnych skutkových záverov z vykonaného
dokazovania mal žalobcom okresný súd priznať náhradu škody na ušlom nájomnom vo výške 67 217,58
Eur. V podobnej rovine úvah mal súd hodnotiť aj otázku zvýšených nákladov žalobcov z úverového
vzťahu, keďže skutočne vznikli a boli vynaložené, predstavujú zmenšenie ich majetku oproti legitímne
očakávanému výsledku, ktorý by sa v prípade zákonného priebehu stavebného konania dostavil.
Účelom vstupu do úverového vzťahu bola práve realizácia podnikateľského zámeru - prenajímania
nadobudnutej nehnuteľnosti ako nebytového priestoru, pričom príjem takto získaný by refundoval
žalobcom investované finančné prostriedky. Súd dokazovanie vo vzťahu k nemožnosti predčasne
vykonať úverový vzťah nevykonával, žalobcovia túto otázku nepovažovali za spornú, nakoľko úverová
zmluva takú možnosť nevylučuje. Napokon žalobcovia úver splatili predčasne, takže záver súdu je
úplne nesprávny. Súd podľa právneho názoru žalobcov nemal nahrádzať zmluvné dojednanie medzi



klientom a advokátom aplikáciou tarifnej odmeny. Hodinovú sadzbu dohodnutú v zmluvnej odmene vo
výške 35,- Eur považujú žalobcovia za rozumnú, nepriečiacu sa dobým mravom. Rozsiahlosť spisu
stavebného úradu, zložité skutkové okolnosti, chybné postupy v správnom konaní, ako aj písomné
vyjadrenie advokáta voči stavebnému úradu zo dňa 01.03.2010 považujú žalobcovia za dostatočný
dôkaz o tom, že čas účtovaný za oboznámenie sa s materiálom a skoncipovanie rozumného podania,
bol viac ako primeraný. Preto krátenie náhrady škody v tejto časti zo strany súdu považujú žalobcovia za
neodôvodnené a neprimerane prísne. V časti skutočnej škody, žalobcovia svoj návrh v priebehu konania
upravili, hoci okresný súd to v odôvodnený rozhodnutia opomenul: - v časti 70,- Eur za znehodnotený
materiál vzali návrh späť, v časti 328,96 Eur zaplatenej odmeny spoločnosti Lan Help za právne služby
vzali návrh späť, v časti 35,- Eur zaplatenej odmeny advokátke na základe faktúry 77/10 z 20.09.2010
vzali návrh späť - služba sa netýkala stavebného konania.

5. Žalovaný zaslal vyjadrenie k odvolaniu žalobcov, v ktorom uviedol, že rozsudok okresného súdu žiada
potvrdiť ako vecne správny. Skutočnosť, že žalobcovia preukázateľne konali v rozpore so Stavebným
zákonom a začali vykonávať stavebné úpravy na stavbe pred vydaním stavebného povolenia, ešte
predtým ako vôbec o stavebné povolenie požiadali, je nespochybniteľná a vyplýva priamo zo spisového
materiálu. Týmto ich protiprávnym konaním vznikla zložitá situácia, ktorá podstatným spôsobom
ovplyvnila a sťažila celé stavebné konanie, nakoľko sa žalobcovia medzičasom dostali do sporu s
vlastníkom susednej stavby, ktorý namietal zásah do jeho vlastníckeho práva. Za ich konanie im bola
uložená pokuta, ktorú zaplatili. Aj napriek skutočnosti, že Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 03.06.2014
vo veci 3Sžp/18/2013 zrušil právoplatné stavebné povolenie na predmetnú stavbu, je predmetná stavba
toho času už skolaudovaná, a preto právna neistota žalobcov nie je taká intenzívna. Žalovaný sa
stotožňuje s právnym názorom súdu, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepodarilo sa im
úspešne preukázať opodstatnenosť ušlého zisku z nájmu, ktorý si uplatnili vo výške 67 217,58 Eur.
Poukázal na rozhodnutie 4Cdo/319/2008 zo dňa 28.04.2010 NS SR, ako aj na rozsudok NS ČR zo
dňa 26.11.2008, sp.zn. 25Cdo/269/2006 a 25Cdo/157/2005. Z výpovede žalobkyne 1/ na pojednávaní
jednoznačne vyplynulo, že s inými nájomcami okrem banky bližšie nejednali. Žalovaný sa stotožňuje
s názorom okresného súdu, keď nárok žalobcov na rozdiel vo výške zaplatených úrokov a poplatkov
za úver neuznal, ako aj s rozhodnutím súdu týkajúcim sa náhrady trov účastníkov konania. Na záver
poukázal žalovaný na to, že žalobcovia vykonali úkony bez súčinnosti so stavebným úradom, bez
povolení, z vlastnej svojvôle a na vlastnú zodpovednosť, a preto nimi tvrdená ujma im vznikla v dôsledku
ich protiprávneho konania a nie vinou stavebného úradu, pretože v tomto prípade ide o nápravu
protiprávneho stavu, ktorý žalobca zavinil sám, svojim konaním.

6. Žalovaný podal odvolanie v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni
1/ sumu 2 500,- Eur a žalobcovi 2/ sumu 2 813,50 Eur, a to z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d)
OSP. Namietal, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, či k zbytočným prieťahom v
konaní vedľajšieho účastníka vôbec došlo. Žalovaný namieta samotný spôsob výpočtu prieťahov v
konaní, nakoľko súd túto dobu vypočítal ako aritmetický súčet dĺžky všetkých odvolacích konaní, t.j.
23 mesiacov, ktoré nasledovali po vydaní rozhodnutia vedľajším účastníkom konania. Žalovaný má za
to, že tento výpočet nie je správny, nakoľko nemožno uplatňovanie práva na odvolanie pokladať za
prieťahy v konaní. Poukázal na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 57/01, I.ÚS 46/01, a I.ÚS 7/02 zo dňa
21.05.2002. Má za to, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ďalej žalovaný namietal, že v napadnutom
rozhodnutí absentuje zdôvodnenie výpočtu priznanej nemajetkovej ujmy žalobcom. Protiprávnym
konaním žalobcov vznikla zložitá situácia, ktorá podstatným spôsobom ovplyvnila a sťažila celé stavebné
konanie, nakoľko sa žalobcovia medzičasom dostali do sporu s vlastníkom susednej stavby, ktorý
namietal zásah do jeho vlastníckeho práva. Žalobcovia viackrát neposkytli potrebnú súčinnosť, čím bola
časť stavebného konania zmarená aj samotným zavinením žalobcov. Vedľajší účastník postupoval pri
vybavovaní veci s náležitou usilovnosťou. Žiadal aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil
tak, že v napadnutej časti rozsudku nemajetkovú ujmu žalobcom neprizná, alebo zruší napadnutú časť
rozsudku a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a ostatnú časť rozsudku potvrdí.

7. Žalobcovia k odvolaniu žalovaného uviedli, že právnu argumentáciu a dôvody podaného odvolania
vyvracajú vo svojom písomne podanom odvolaní, hlavne v časti čl. II. odvolania, preto na to poukazujú
aj ako na svoje stanovisko k podanému odvolaniu žalovaného. Potrebu doplňovať dôkazy v správnom
konaní a opakované zrušovanie a rozhodnutie nezavinili účastníci správneho konania, ale nesprávny
úradný postup správneho orgánu, ktorý primárne nespočíval v prieťahoch, ale prieťahy sú naopak



dôsledkom opakovaných pochybení správneho orgánu. Žalobcovia vždy poskytovali maximálnu možnú
súčinnosť.

8. Intervenient vo svojom vyjadrení k odvolaniam žalobcov a žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odvolaním žalovaného, ktorým žalovaný napadol rozsudok okresného súdu v zaväzujúcej
časti. Poukazuje na dôvody odvolania, ktoré uviedol žalovaný v jeho odvolaní zo dňa 05.08.2014,
s ktorými sa stotožňuje. Z vykonaného dokazovania je evidentné, že žalobcovia už pred začatím
akýchkoľvek stavebných prác vedeli o tom, že rozsah nimi vykonávaných stavebných prác podlieha
stavebnému povoleniu, čomu zjavne nasvedčuje skutočnosť, že najneskoršie v mesiaci január 2008
si dali vypracovať J.. A. W. „Projekt pre stavebné povolenie“, ktorý následne aj žalobcovia predložili
vedľajšiemu účastníkovi v rámci dodatočného stavebného konania. Následne vedľajší účastník v
priebehu rokov 2008 až 2011 opakovane s náležitou usilovnosťou konal (vydal tri rozhodnutia o
dodatočnom povolení stavby), ktoré opakovane napádal ako riadny účastník konania vlastník susednej
stavby, pričom jeho námietky spočívali hlavne v rovine občiansko-právnej a pokiaľ vedľajší účastník
vyzval žalobcov na vyriešenie spornej občiansko-právnej otázky, tak žalobcovia zostali v stavebnom
konaní pasívni. Intervenient sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného k odvolaniu
žalobcov zo dňa 22.08.2014.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcov, ktorého právne
účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením tohto rozhodnutia.

13. Odvolanie žalobcov, ako aj žalovaného, odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

14. Pokiaľ sa týka odvolania žalobcov, žalobcovia odvolaním napádajú správnosť skutkových zistení
prvoinštančným súdom, pričom argumentujú vlastným subjektívnym názorom na vykonané dokazovanie
a hodnotenie súdu.

15. Úvodom odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
teraz strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatria ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, uznesenie
Najvyššieho súdu SR súdne 15. apríla 2010, sp. zn. 3 Cdo 332/2009 ). K námietkam žalobcov odvolací
súd uvádza, že súd je povinný sa zaoberať námietkami, argumentami a návrhmi strán na vykonanie
dôkazov, ktoré majú pre rozhodnutie význam, t. j. ktoré sú podstatné. Nevyžaduje sa, aby na každý
argument strany bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
15. decembra 2009, sp. zn. 4 Cdo 53/2009 ). Rozsudok okresného súdu obsahuje vysporiadanie sa
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom myšlienkový postup súdu je dostatočne vysvetlený



s poukazom na všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, a taktiež s poukazom na
prijaté právne závery.

16. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a aj úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, a súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom
v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé,
premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné,
argumentačne a právne odôvodnené. Žalobcovia, ako aj žalovaný, v odvolaní neuvádzajú relevantné
skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa preto
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s uvedením ďalších
dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, v nadväznosti na odvolacie dôvody a námietky žalobcov a
žalovaného podané v odvolaní.

17. Žalobcovia v odôvodnení odvolania zotrvali na svojej argumentácii, ktorá tvorila základ ich žaloby,
vyslovili nesúhlas s právnym posúdením súdu prvej inštancie, neposkytli však odvolaciemu súdu tak
závažný argument, ktorý by spochybnil závery a správnosť tohto rozhodnutia.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu o nesprávnosti úradného postupu
intervenienta (vedľajšieho účastníka - Mesta Lučenec, ako príslušného stavebného úradu). V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že stavebné konanie ako celok trvalo neprimerane dlho, a teda sa
jednalo o nesprávny úradný postup stavebného úradu. Žalobcovia v konaní preukázali, že rozhodnutiami
vedľajšieho účastníka - Mesta Lučenec, ako stavebného úradu v stavebnom konaní, došlo k
porušeniu ustanovení viacerých zákonov, a to Správneho poriadku, ako aj Stavebného zákona, čo bolo
konštatované KSÚ v Banskej Bystrici vo svojich rozhodnutiach zo dňa 25.06.2008, zo dňa 07.12.2009
a zo dňa 03.10.2011, čím došlo k spôsobeniu zbytočných prieťahov v stavebnom konaní. Správne teda
okresný súd poukázal na to, že došlo k prieťahom v stavebnom konaní, nakoľko bolo preukázané, že
stavebný úrad postupoval neefektívne a preukázateľne spôsobil tieto prieťahy v konaní k
čomu sa okresný súd vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia a odvolací súd sa s jeho záverom v
plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, keď prihliadol aj
na samotné správanie sa žalobcov, ktorí začali stavebné práce bez riadneho povolenia, čím spôsobili
predĺženie konania ako aj to, že nepredložili bez zbytočného odkladu potrebné dokumenty a museli
byť vyzývaní k ich doloženiu, čo taktiež prispelo k samotnej dĺžke stavebného konania. Taktiež nebolo
možné pričítať na ujmu žalovaného predĺženie stavebného konania a spôsobené prieťahy ohľadom
realizácie svojich práv zo strany účastníka stavebného konania N. B.?dyho a jeho spory so žalobcami,
keď dochádzalo k podávaniu odvolania voči rozhodnutiam prvostupňového stavebného úradu, ako aj
voči rozhodnutiam krajského stavebného úradu. Námietky žalobcov ako aj žalovaného, teda v tejto
časti ich odvolaní nie sú dôvodné, nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že došlo
k prieťahom v stavebnom konaní zo strany intervenienta v rozsahu približne 23 mesiacov.

19. Pokiaľ sa týka námietky žalobcov ohľadom náhrady škody na ušlom zisku vo výške 67 217,58
Eur, uvedená námietka nie je dôvodná. Okresný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj v tejto časti
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach naň odkazuje. Ušlý zisk sa neprejavuje
zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného
prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto
postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu, alebo škodnej udalosti)
mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku
konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku
ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť) teda konkrétne o aký reálne
dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. Nepostačuje teda hypotetický ušlý zisk, vždy sa musí jednať o
zisk, ktorý bolo možné reálne očakávať, čo so sebou prináša povinnosť dôveryhodne preukázať zo strany
poškodeného reálnosť zisku. Priznanie ušlého zisku nemôže byť podriadené ľubovôli súdov, ale musí
ísť o vysokú pravdepodobnosť realizácie zisku, ktorá sa podľa bežného uvažovania blíži k istote. Platí,
že konkrétnu výšku ušlého zisku je potrebné dokázať, pričom dôkazné bremeno viazne na poškodenom.
V občiansko-právnych vzťahoch nie je prípustný zjednodušený spôsob vyčíslenia ušlého zisku
prostredníctvom tzv. abstraktného ušlého zisku na rozdiel od obchodno-právnych vzťahov. Okresný súd
sa podrobne a presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal a zrozumiteľne vysvetlil, prečo
nárok žalobcov na ušlý zisk nie je dôvodný. Odvolací súd sa s jeho záverom v plnom rozsahu stotožňuje



a v podrobnostiach naň odkazuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno a okresnému súdu ani odvolaciemu súdu nepredložili žiaden perfektný dôkaz, z ktorého by
bolo možné zistiť skutočnosti týkajúce sa reálnosti uskutočnenia zámeru potencionálneho záujemcu -
Poštovej banky. Ani z ďalších dôkazov, a to z čestného prehlásenia firmy VámoSoft, s. r. o., Veľký Krtíš,
ako aj pokiaľ sa týka jednania so spoločnosťou Black Jack trade, s. r. o., Lučenec, nevyplynul reálny
zámer týchto spoločností prenajať si objekt vo vlastníctve žalobcov. Tvrdenie žalobcov v odvolaní, že sa
jedná o priestor, ktorý je na obchodne „lukratívnom“ mieste, ktorý by bol po kolaudácii bez problémov
prenajatý, je právne irelevantné.

20. Správny je aj záver okresného súdu ohľadom ďalšieho nároku žalobcov, a to náhrady škody,
ktorá predstavovala skutočnú škodu vo výške 1 345,41 Eur titulom úrokov z úveru. Ako je už
vyššie uvedené, žalobcovia nepreukázali v konaní pred okresným súdom reálnosť a pravdepodobnosť
uzavretia nájomnej zmluvy s konkrétnym subjektom, ako aj výšku nájmu, a z neho plynúcich ziskov,
z ktorých by následne mohli uhrádzať a splatiť predčasne úver, ktorý si ako podnikatelia žalobcovia
zobrali. Uvedené úvahy možno hodnotiť iba ako hypotetické a nie je ani zrejmé, či by bankový subjekt,
od ktorého si žalobcovia zobrali úver by bol súhlasil s uzavretím dohody o predčasnom splatení úveru,
tak ako na to správne okresný súd poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia a odvolací súd sa s jeho
úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že činnosť žalobcov
bola podnikaním, a tak isto aj ich rozhodnutie zobrať si úver nie je možné vyhodnotiť ako škodu, ktorá
žalobcom vznikla voči štátu.

21. Námietka žalobcov ohľadom účelnosti vynaložených trov na odmene advokáta nie je dôvodná.
Je nepochybné, tak ako na to poukázal aj okresný súd, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu (§
18 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.). Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške
ustanovenej osobitným predpisom (§ 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z.) t.j. vyhláška MS SR č. 655/2004
Z.z. Pokiaľ si žalobcovia uplatnili náhradu za právne služby vo výške 1 032,50 Eur a okresný súd priznal
žalobcovi 2/ len sumu 313,50 Eur za preukázateľne a účelne vynaložené náklady na právne zatupovanie
v stavebnom konaní, tu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu.
Okresný súd podrobne a zrozumiteľne vysvetlil a vyporiadal sa s námietkou účelnosti vynaložených trov
na zastupovanie v stavebnom konaní s tým, že tieto služby hradil výlučne žalobca 2/, a preto ich priznal
len žalobcovi 2/. Žalobcovia v odvolaní iné skutočnosti ako tie, ktoré preukázali v konaní pred okresným
súdom neuviedli. Poukazovali len na rozsiahlosť spisu stavebného úradu, zložité skutkové okolnosti
a chybné postupy v správnom konaní. Nie je dôvodná ani námietka, že najlepším dôkazom o reálne
uskutočnenej právnej službe (konzultácii) je skutočnosť, že ju klient v čase jej vykonania a vyúčtovania
nespochybnil, nereklamoval, a za jej vykonanie zaplatil. Pre účely náhrady škody spočívajúcej v
nákladoch vynaložených poškodeným na právne zastúpenie v stavebnom konaní, je treba skutočnú
škodu interpretovať v zmysle účelne vynaložených nákladov, za ktoré treba považovať náklady vo výške
odmeny advokáta za zastupovanie klienta určenej podľa ustanovení zvláštneho právneho predpisu
o tarifnej odmene, a nie o dohodnutej zmluvnej odmene, ako to žalobcovia žiadali v odvolaní. V
súvislosti s náhradou trov konania ide o zásadu, že sa priznáva len náhrada trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného pravidla vyplýva, že sa uhrádzajú len účelne, či
dôvodne vynaložené náklady v konaní, a teda nie všetky náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil;
pričom záleží na účastníkovi samotnom, aké finančné prostriedky na svoju obranu v tom ktorom konaní
vynaloží. V súvislosti s odmenou za zastupovanie advokátom platí, že aj v prípade, ak sa klient s
advokátom dohodne na zmluvnej odmene, pri určení nákladov konania, ktorých náhrada sa priznáva
proti inej fyzickej, či právnickej osobe, sa výška odmeny advokáta určí podľa ustanovení vyhlášky o
tarifnej odmene (§ 22 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb. a vyhl. č. 163/2002 Z.z., obdobne § 18 ods. 1
vyhl. č. 655/2004 Z.z.); (uznesenie NS SR 6Cdo/402/2015). Nie je preto možné priznať žalobcom, tak
ako to žiadajú aj v podanom odvolaní, hodinovú sadzbu dohodnutú v zmluvnej odmene vo výške 35,-
Eur. Nakoľko žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali ďalšie úkony, ktorých sa podanou
žalobou domáhali, správne okresný súd v prevyšujúcej časti ohľadom trov právneho zastúpenia žalobu
žalobcov zamietol.

22. Pokiaľ sa týka námietky žalovaného, že v napadnutom rozhodnutí súdu absentuje zdôvodnenie
výpočtu priznanej nematkovej ujmy žalobcom, uvedená námietka nie je dôvodná. Súd môže určiť výšku
nároku podľa svojej úvahy (§ 136 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania okresným súdom)
vtedy, ak je nárok preukázaný, čo sa týka jeho právneho základu a problémy sa týkajú skutkových zistení



spojených s výškou uplatňovaného nároku. Základom úvahy je zistenie skutkových okolností, ktoré súdu
umožnia založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí. Súd však musí svoj
poznatok opierať o pravdivé argumenty. Určenie výšky nároku úvahou súdu musí byť preskúmateľné
v inštančnom postupe, preto musí byť dostatočne vyargumentované a rozhodnutie okresného súdu
nesmie byť svojvoľné. Okresný súd správne priznanú výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch určil
voľnou úvahou s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosti za ktorých k nej došlo, závažnosť
následkov, ktoré vznikli poškodeným v súkromnom živote, v súlade s § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003
Z.z. Výšku nemajetkovej ujmy náležite podrobne vyargumentoval v odôvodnení svojho rozhodnutia a
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s výškou priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je
primeraná, a preto aj v tejto časti ako vecne správny rozsudok okresného súdu potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods.
2 CSP, keď v odvolacom konaní mala každá zo strán úspech len čiastočný.

24. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).



Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).