Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/40/2019 z 15. 1. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. januára 2020, sp. zn. 24S/40/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200101.3 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/40/2019 | ECLI:SK:KSBB:2020:6019200101.3 | 2020-01-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/002a48e7-d7b9-49f9-a7d9-b836202866c9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200101.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/40/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200101
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200101.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej, v právnej veci žalobcu: MASSIVE DYNAMIC,
s.r.o., so sídlom Hlavná 649/23, 986 01 Fiľakovo, IČO: 46694200, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou LawComp s.r.o., Jesenského 23, 943 01 Štúrovo, proti žalovanému: Daňový úrad Banská
Bystrica, Nová 13, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrení žalovaného č.
102605887/2018 zo dňa 17. decembra 2018, č. 102607787/2018 zo dňa 17. decembra 2018, č.
102606680/2018 zo dňa 17. decembra 2018 a č. 102608347/2018 zo dňa 17. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e opatrenia žalovaného Daňového úradu Banská Bystrica č. 102605887/2018
zo dňa 17. decembra 2018, č. 102607787/2018 zo dňa 17. decembra 2018, č. 102606680/2018 zo dňa
17. decembra 2018 a č. 102608347/2018 zo dňa 17. decembra 2018 a veci vracia na ďalšie konanie
žalovanému.

Vo zvyšku žaloby z a m i e t a .

Žalovaný je povinný v rozsahu 50% nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich
v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude
určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“ alebo „žalovaný“) vykonal u daňového
subjektu MASSIVE DYNAMIC, s.r.o. so sídlom Hlavná 649/23, Fiľakovo (ďalej len „žalobca“) kontrolu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015, február 2015, marec 2015, máj 2015, jún
2015, júl 2015, august 2015, september 2015 a december 2015. O výsledku daňovej kontroly správca
dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly z 27.07.2018. Správca dane následne vydal rozhodnutie č.
101704611/2018 z 03.09.2018, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume 30.515,20 Eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015, nepriznal nadmerný odpočet v sume 3.632,17 Eur a vyrubil
daň v sume 26.883,03 Eur, rozhodnutie č. 101704294/2018 z 03.09.2018, ktorým žalobcovi určil rozdiel v
sume 5.304,66 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, nepriznal nadmerný
odpočet v sume 4.191,05 Eur a vyrubil daň v sume 1.113,61 Eur (vec pôvodne vedená pod sp.zn.
23S/41/2019), rozhodnutie č. 101706350/2018 z 03.09.2018, ktorým žalobcovi určil rozdiel na dani z
pridanej hodnoty v sume 13.997,72 Eur za zdaňovacie obdobie december 2015, nepriznal nadmerný
odpočet v sume 7.007,49 Eur a vyrubil daň v sume 6.990,23 Eur (vec pôvodne vedená pod sp.zn.
23S/42/2019), rozhodnutie č. 101706036/2018 z 03.09.2018, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume
12.022,18 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015, nepriznal nadmerný



odpočet v sume 5.900,09 Eur a vyrubil daň v sume 12.022,18 Eur (vec pôvodne vedená pod sp.zn.
23S/43/2019) (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“).

2. Žalobca v prípade týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia marec 2015 deklaroval dodanie tovaru
do Maďarska pre odberateľa HAPPY October Kft., Sziney Merse Utca 26. Fszt. 1. 1063 Budapešť.
Predmetom fakturácie boli pamäťové médiá a drogéria na základe predložených faktúr identifikovaných
v rozhodnutí. Správca dane požiadal prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (MVI) členský
štát o preverenie intrakomunitárneho dodania tovaru slovenským daňovým subjektom - žalobcom
pre maďarský daňový subjekt HAPPY October Kft. V odpovedi z 26.01.2018 členský štát oznámil
nasledovné: „DIČ spoločnosti HAPPY October Kft. bolo zrušené dňa 13.05.2016 (nepodala účtovnú
správu a nebola nájdená v sídle). Daňovník bol pod nútenou zrušovacou procedúrou od 02.09.2016.
Registrový súd zrušil daňovníka z obchodného registra dňa 15.02.2017, preto nemôžeme preverovanie u
daňovníka vykonať. V rámci preverovaného obdobia daňovník nemal stálu prevádzkareň, ani nehnuteľný
majetok. Daňovník neregistroval zamestnancov. Daňovník nepredložil daňové priznania za obdobie 2Q
2015. Nepodal daňové priznania a súhrnné výkazy za preverované obdobie. Daňovník bol nekontaktný.
Nemáme doklady. Nemôže potvrdiť transakcie.“ V prípadoch týkajúcich sa zdaňovacích období máj,
september 2015 žalobca deklaroval dodanie tovaru do Maďarska pre odberateľa New Washmethod
Kft., Illyés Gyula utca 2-4, 1152 Budapešť, za máj 2015 súčasne aj pre odberateľa Cleanness
Clearness Kft., Bécsi út. 85, 1037 Budapešť. Predmetom fakturácie boli pamäťové médiá a drogéria na
základe predložených faktúr identifikovaných v prvostupňových rozhodnutiach. Správca dane požiadal
prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií členský štát o preverenie intrakomunitárneho
dodania tovaru slovenským daňovým subjektom - žalobcom pre maďarský daňový subjekt Cleanness
Clearness Kft., Bécsi út. 85, 1037 Budapešť. V odpovedi členský štát oznámil nasledovné: „Daňové
číslo spoločnosti Cleanness Clearness Kft. bolo zrušené dňa 01.06.2017, pretože si neplnil svoje
povinnosti. Na základe HU práva od tohto času spoločnosť nemohla vykonávať obchodnú činnosť. Jej
IČ DPH bolo platné od 23.02.2015 do 01.06.2017. Nemala žiadnu registrovanú pobočku alebo miesto.
Jej sídlo bolo poskytnuté poskytovateľom sídla. Nemala žiadnych registrovaných zamestnancov. HU
daňovník priznal IČ nadobudnutia v DPH priznaniach za 03-04/2015. Priznal preverované transakcie
s vašim daňovníkom v súhrnnom výkaze. Predložil DPH priznania za 05-06/2015 s nulovými údajmi
atď.“ Správca dane ďalej požiadal o preverenie intrakomunitárnych dodaní tovaru žalobcom pre
maďarský subjekt New Washmethod Kft., Illyés Gyula utca 2-4, 1152 Budapešť. Členský štát mu aj
v tomto prípade oznámil, že DIČ tejto spoločnosti bolo registračným súdom zrušené dňa 12.09.2017,
od ktorého dátumu nemohla vykonávať svoju činnosť. Dôvodom zrušenia bolo nepodanie finančnej
správy. Daňovník New Washmethod Kft. podal daňové priznanie DPH posledný krát za obdobie
máj 2015, kde deklaroval len domáce nadobudnutie, nedeklaroval zahraničné obchody, nepredložil
súhrnný výkaz, ostatné daňové priznania podal s nulovými údajmi. Daňovník nemal žiadne registrované
priestory, sídlo ani zamestnancov. V minulosti mu bola udelená pokuta za neplnenie deklaračných
povinností. Na základe uvedeného členský štát nebol v pozícii potvrdiť preverované transakcie. Za
zdaňovacie obdobie mesiaca december 2015 žalobca deklaroval dodanie tovaru do Maďarska pre
ďalšieho odberateľa Outstanding Clean Kft., Veres Péter út. 51, 1163 Budapest. Správca dane aj v
tomto prípade požiadal prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií členský štát o preverenie
intrakomunitárneho dodania tovaru slovenským daňovým subjektom - žalobcom pre maďarský daňový
subjekt Outstanding Clean Kft., Veres Péter út. 51, 1163 Budapest. V odpovedi členský štát oznámil, že
IČ DPH tejto firmy bolo zrušené, pretože bola nekontaktná, nepodala výkaz a nemohla tak prevádzkovať
obchodnú činnosť od obdobia po 13.10.2015, do kedy bolo IČ DPH platné. Tento daňový subjekt podal
nulové daňové priznanie za 12/2015 a svoje posledné daňové priznanie podal za 12/2016, pričom všetky
daňové priznania boli nulové, okrem prvého za 10/2015, v ktorom priznal tuzemské nadobudnutie v
minimálnej sume a nepodal súhrnný výkaz. Zmluva o nájme sídla spoločnosti bola ukončená 06.11.2016,
pričom nebola zaregistrovaná žiadna prevádzka ani zamestnanci. Spoločnosť nepožiadala o registráciu
EKAR (elektronický verejný systém riadenia cestnej dopravy), nemala registrovaný bankový účet. Na
základe uvedeného členský štát nemohol preveriť a potvrdiť obchod. Hlavnou činnosťou daňového
subjektu bol obchod s textilom, oblečením a obuvou.

3. Správca dane z uskutočnených MVI zistil, že uvedení nadobúdatelia tovaru v Maďarsku - spoločnosti
HAPPY October Kft., Cleanness Clearness Kft., New Washmethod Kft. a Outstanding Clean Kft.
neuskutočnili intrakomunitárne nadobudnutia v predmetných zdaňovacích obdobiach, čiže nedošlo k
reálnemu nadobudnutiu tovaru, ktoré je predpokladom pre to, aby oslobodenie od dane u žalobcu
bolo uznané. Skonštatoval, že predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte



nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy
a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho úplného preukázania všetkých zúčastnených strán na
zdaniteľnom obchode dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a že boli splnené
podmienky oslobodenia v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Nesplnenie podmienok podľa správcu dane nie je
možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného
obchodu. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak
je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť. K úplnému preukázaniu toho, že tovar
od dodávateľa, ktorým bol žalobca bol dodaný maďarskému odberateľovi je nevyhnutné preveriť tú
skutočnosť aj u maďarského odberateľa, ktorý musí jednoznačným a vierohodným spôsobom potvrdiť
a preukázať, že tovar skutočne prevzal a použil na účely jeho ďalšej podnikateľskej činnosti. Maďarský
odberatelia však nepreukázali, že obstarali tovar z iného členského štátu, a to zo Slovenska od žalobcu.
Nepreukázali, či vôbec existujú ako zdaniteľná osoba vykonávajúca ekonomickú činnosť, nepreukázali
ako ďalej s tovarom naložili, napríklad či ho použili ďalej na účely svojho podnikania, či a kedy bol ďalej
dodaný inému odberateľovi, či majú prijatie tovaru zaúčtované vo svojom účtovníctve a záznamoch DPH.
Preverované maďarské spoločnosti podľa správcu dane nepreukázali maďarskému správcovi dane, že
dodanie tovaru sa reálne uskutočnilo pre nich ako osoby identifikované pre daň v inom členskom štáte.
Je to jedna zo základných podmienok oslobodenia tovaru od dane pri dodaní tovaru do iného členského
štátu EÚ. Ďalej správca dane dôvodil, že zo zistení maďarského správcu vyplýva, že tieto daňové
subjekty sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú a neumožnili maďarskej finančnej správe,
aby preverila skutočnosti potrebné k preukázaniu nadobudnutia tovaru týmito daňovými subjektmi od
slovenského platiteľa. Žalobca sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole nevyjadril, čím si
nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Keďže žalobca nepredložil v rámci daňovej kontroly požadované
dôkazy, ktorými by preukázal fyzické prepravenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ,
podľa žalovaného neuniesol svoje dôkazné bremeno. Správca dane preto postupoval pri správnom
určení daňovej povinnosti podľa dôkazov, ktoré mal k dispozícii, alebo ktoré si zaobstaral bez súčinnosti
žalobcu. Správca dane zabezpečil dôkaz o tom, že k nadobudnutiu tovaru v IČŠ v jednotlivých
zdaňovacích obdobiach nedošlo, pretože odberateľ v Maďarskej republike bol maďarskou finančnou
správou označený za nekontaktný, so správcom dane nespolupracoval, neumožnil maďarskej finančnej
správe aby preverila skutočnosti potrebné k preukázaniu nadobudnutia tovaru týmto daňovým subjektom
od slovenského platiteľa, resp. odberateľ predložil daňové priznania k DPH s nulovými údajmi. Správca
dane uzavrel, že maďarskí odberatelia nepreukázali maďarskému správcovi dane, že dodanie tovaru
sa reálne uskutočnilo pre nich, ako osoby identifikované pre daň v inom členskom štáte, čo je jedna
zo základných podmienok oslobodenia tovaru od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ.
Žalobca podľa správcu dane nesplnil základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného
členského štátu do iného členského štátu. Konštatoval, že žalobca porušil ustanovenie § 43 ods. 1
zákona o DPH a na základe dôkazov získaných správcom dane žalobca nedodal tovar, ktorý bol
odoslaný s tuzemska do iného členského štátu pre nadobúdateľov - osoby identifikované pre daň v
inom členskom štáte, t.j. pre nadobúdateľov, ktorých uviedol na faktúrach. Žalobcovi tak vznikla daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v znení neskorších predpisov dňom dodania tovaru v
tuzemsku, nakoľko nepreukázal že skutočne intrakomunitárne dodal tovary do iného členského štátu.
Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal
alebo mal prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby zníženú o daň. Do
základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo mal prijať k cene tovaru
alebo služby. Na základe nepreukázania intrakomunitárneho dodania tovaru pre maďarské daňové
subjekty správca dane jednotlivo v prvostupňových rozhodnutiach vyčíslil rozdiel dane za preverované
zdaňovacie obdobia.

4. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane doručoval prvostupňové rozhodnutia poštovou
prepravou, pričom všetky zásielky sa mu vrátili späť s poznámkou doručovateľa „adresát je neznámy“.
Následne zo spisov vyplýva, že dňa 22.11.2018 sa ku správcovi dane dostavil V.. E. U. - konateľ
žalobcu za účelom prevzatia dokladov, ktoré boli použité na účel daňovej kontroly. Z úradných záznamov
vyplýva, že konateľ žalobcu si súčasne vyhotovil fotokópie dokumentov zo spisu daňovej kontroly, ako
aj dňa 29.11.2018 fotokópiu ďalších dokumentov. Následne sa v spisoch nachádzajú odvolania žalobcu
z 28.11.2018 podané proti prvostupňovým rozhodnutiam, kde žalobca namietal najmä nezákonnosť
doručovania prvostupňových rozhodnutí, nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly, nezákonnosť dĺžky
trvania daňovej kontroly, nesprávne posúdenie dôkaznej situácie, ako aj nesprávne právne posúdenie
veci. Vzhľadom na uvedené odvolacie námietky žalobca navrhol prvostupňové rozhodnutia zrušiť.



5. Správca dane zaslal žalobcovi oznámenia o zamietnutí odvolaní č. 102605887/2018 zo dňa 17.
decembra 2018, č. 102607787/2018 zo dňa 17. decembra 2018, č. 102606680/2018 zo dňa 17.
decembra 2018 a č. 102608347/2018 zo dňa 17. decembra 2018, ktorými mu oznámil, že podľa §
73 ods. 4 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) odvolania žalobcu proti
prvostupňovým rozhodnutiam zamieta, nakoľko tieto odvolania smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým
je odvolanie neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku - je podané po určenej lehote
(ďalej len „napadnuté opatrenia“). Napadnuté opatrenia boli doručené na adresu právneho zástupcu
žalobcu dňa 03.01.2019.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

6. Proti napadnutým opatreniam žalobca podal správne žaloby, kde uviedol, že ich vydaniu predchádzalo
vydanie prvostupňových rozhodnutí žalobcu, o existencii ktorých sa žalobca dozvedel až dňa
22.11.2018, kedy sa zúčastnil úkonu, o ktorom bola spísaná zápisnica, a proti prvostupňovým
rozhodnutiam v zákonnej lehote podal odvolania z 28.11.2018. Keďže podľa § 27 ods. 1 SSP pri
preskúmaní zákonnosti rozhodnutí orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy
správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza,
ak bolo pred ním skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie
alebo opatrenie nebolo samostatne možno preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2, žalobca
navrhol preskúmať i zákonnosť prvostupňových rozhodnutí. Žalobca považoval napadnuté opatrenia
za vydané neoprávneným orgánom, pričom poukázal na jednotlivé ustanovenia zákona č. 333/2011
Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ako aj na ustanovenie § 63 ods.
3 písm. f/ Daňového poriadku. Podľa názoru žalobcu za použitia analógie zákona možno dovodiť,
že osobou oprávnenou konať za daňový úrad bez ďalšieho je len riaditeľ daňového úradu. Všetky
ostatné osoby v postavení zamestnanca daňového úradu môžu konať len na základe poverenia riaditeľa
daňového úradu, pričom zákon nespresňuje, či takéto poverenie má byť ústne alebo písomné. S
ohľadom na základné zásady konania štátneho orgánu a ich následnú preskúmateľnosť sa dá oprávnene
predpokladať, že takéto poverenie bude mať písomnú formu. Ak daňový úrad vydáva rozhodnutie podľa
§ 63 Daňového poriadku a toto rozhodnutie nie je podpísané riaditeľom daňového úradu, možno podľa
žalobcu spravodlivo predpokladať, že takéto rozhodnutie musí byť podpísané na takýto úkon riaditeľom
daňového úradu povereným zamestnancom z radov zamestnancov zodpovedajúcich prezidentom
finančnej správy určenej vnútornej organizačnej štruktúre. Pre dodržanie zásady právnej istoty subjektov
zúčastnených na daňovom konaní by mal byť daňový subjekt oboznámený so skutočnosťou, či
rozhodnutie podľa Daňového poriadku podpisujúci zamestnanec je na takýto úkon poverený. Skutočnosť
udelenia poverenia na podpis rozhodnutia podľa Daňového poriadku by mala byť zrejmá zo samotného
rozhodnutia a prinajmenšom z obsahu administratívneho spisu, pretože inak toto rozhodnutie nie je
možné preskúmať. Ďalej namietal, že zákon v žiadnom ustanovení neuvádza výslovne, ktorý orgán
je na vydanie rozhodnutia príslušný a mal by ním byť riaditeľ daňového úradu, resp. ním poverený
zamestnanec, pričom postup daňových orgánov k tejto otázke vykazuje skôr znaky zvykového práva.
Oznámenia a rozhodnutia správcu dane sú podpísané osobami označenými ako „vedúci oddelenia
daňovej kontroly“, resp. „vedúci oddelenia správy daní“, pričom žiaden všeobecne záväzný právny
predpis takto označené orgány nepozná. Podľa žalobcu ani administratívny spis žalovaného alebo
správcu dane pochybnosti o existencii poverenia konkrétneho zamestnanca na podpis napadnutých
rozhodnutí nerozptýlil, keďže žiadne takéto poverenie vydané riaditeľom daňového úradu alebo inou
oprávnenou osobou nepredostrel, ani naň neodkázal. Pokiaľ daňové orgány argumentujú podpisovým
poriadkom finančnej správy, tento nemá povahu všeobecne záväzného právneho aktu, nakoľko ide o
interný normatívny akt, čo je inštrukcia pôsobiaca v rámci organizácie nemajúca všeobecne záväznú
povahu. Ide o akt súkromného práva a zaväzuje len členov alebo zamestnancov určitej právnickej osoby,
a preto nemôže byť záväzný pre zamestnancov finančnej správy ako interná smernica v konaní navonok
voči tretím subjektom. I keby boli napadnuté rozhodnutia opatrené vlastnoručným podpisom zákonným
spôsobom povereného zamestnanca daňového úradu, podľa žalobcu táto skutočnosť nie je súdom
preskúmateľná, pretože nevyplýva, ani zo samotných rozhodnutí, ani z administratívneho spisu správcu
dane. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, keďže správca dane postupoval iba
podľa § 72 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku, čo považoval za nedostatočné. Pre správne posúdenie
veci bolo podľa jeho názoru potrebné aplikovať prinajmenšom aj ustanovenia o doručovaní podľa §



30 - 32 Daňového poriadku. Žalobca uviedol, že správca dane expedoval prvostupňové rozhodnutia
04.09.2018 doporučene s doručenkou do vlastných rúk na adresu registrovaného sídla žalobcu s tým,
že vyznačil úložnú lehotu 15 dní. Slovenská pošta, a.s. predmetnú zásielku doručovala dňa 06.09.2018,
pričom zásielku označila ako nedoručiteľnú z dôvodu, že adresát je údajne neznámy, pričom ešte v
ten istý deň 06.09.2018 zásielku zaslala späť správcovi dane, ktorý ju prevzal dňa 07.09.2018. Tento
postup podľa jeho názoru nezodpovedá spôsobu doručovania podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku,
pretože nie je možné vôbec uvažovať o uplatnení § 31 ods. 4 Daňového poriadku, keďže adresa
registrového sídla daňového subjektu je miestom, na ktoré je možné doručovať písomnosti do vlastných
rúk. Takéto písomnosti sú na uvedenú adresu i štandardne doručované (napríklad rozhodnutie správcu
dane z 02.11.2017) o čom mala Slovenská pošta i žalovaný vedomosť ex offo. Naviac, keďže mal
žalobca u Slovenskej pošty zriadený poštový priečinok na mieste by bol postup podľa § 31 ods. 5
Daňového poriadku. Existenciou poštového priečinku sa žalovaný vôbec nezaoberal napriek tomu, že
žalobca na túto skutočnosť poukázal a ako dôkazný prostriedok poskytol správcovi dane zmluvu o jeho
zriadení. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutých opatrení napriek
tomu, že nemajú formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní, ale svojimi
procesnými dôsledkami významne zasahujú do ústavne chráneného práva žalobcu na prejednanie
veci. Je legitímne očakávanie žalobcu, že takéto oznámenie bude obsahovať odôvodnenie. Správca
dane sa však obmedzil len na uvedenie, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie neprípustné, teda je podané po určenej lehote bez použitia ďalšieho odôvodnenia, z pohľadu
formálnej logiky ide o logický lapsus. Absenciou odôvodnenia sa žalovaný vlastným postupom zbavil
možnosti jeho správnu úvahu preskúmať súdom. Ďalej žalovaný namietal nedostatočne zistený stav
veci. Prinajmenšom existenciou poštového priečinku žalobcu zriadeného u Slovenskej pošty sa žalovaný
podľa neho zaoberať mal. Mal vykonať dokazovanie a zistiť, či bol alebo nebol na mieste postup
podľa § 31 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane od zistenia skutkového stavu prinajmenšom v
tejto otázke abstrahoval, čo naviac žiadnym spôsobom ani nevysvetlil. Poukázal na záver súdu, že len
riadne a predpisom vyhovujúce doručenie rozhodnutia má tento dôsledok, že odvolacia lehota začne
bežať osobe, ktorej je doručované. Skutkový stav podľa žalobcu nemá oporu v administratívnom spise,
prinajmenšom vo vzťahu k možnosti preskúmania oprávnenosti povereného zamestnanca žalovaného
k podpisu rozhodnutí, pretože z obsahu celého spisu nie je možné identifikovať poverenie zamestnanca,
ktorý napadnuté opatrenia resp. rozhodnutia podpísal. V žalobnom bode správnej žaloby označenom
ako podstatné porušenie ustanovení o konaní žalobca uviedol, že rozhodnutie okrem iných obsahových
a kvalitatívnych atribútov musí byť s poukázaním na § 63 ods. 1 Daňového poriadku nadané aj kvalitou
doručenia podľa zákona. V prípade, že rozhodnutie tejto kvality doručenia nedosahuje, a to napriek
tomu, že je inak nadané všetkými ostatným zákonom predpokladanými znakmi, nie je rozhodnutím
podľa zákona, a nie je teda možné s ním ani správne žiadne právne dôsledky spájať. Rovnako tak
podľa jeho názoru možno vo vzťahu k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní argumentovať
nedostatkom kvality rozhodnutia s poukazom na § 63 ods. 3 písm. f/ Daňového poriadku - rozhodnutie
neobsahuje vlastnoručný podpis oprávnenej osoby, pričom v tomto prípade sa kladie dôraz na
samostatné preukázanie zdroja, od ktorého domnelá oprávnená podpisujúca osoba svoju oprávnenosť
odvodzuje. Ďalej žalobca namietal nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly, ktoré považoval za
neefektívne a nadbytočné, pretože zbytočne predlžuje trvanie daňovej kontroly z dôvodu, že niektoré
informácie sú pre posúdenie reálneho uskutočnenia plnenia úplne irelevantné a niektoré informácie
boli bezodkladne zistiteľné na webových stránkach európskeho portálu elektronickej justície a ostatné
informácie boli z povahy veci žiadanému orgánu známe už v čase podania žiadosti správcom dane.
V takom prípade bolo povinnosťou žiadaného orgánu postupovať podľa článku 10 ods. 3 nariadenia
Rady EÚ č. 904/2010 a informácie bezodkladne poskytnúť (pokiaľ žiadaný orgán už uvedenú informáciu
má lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac). Správca dane uvedené skutočnosti ignoroval a
vrchnostensky po uplynutí lehoty na ukončenie kontroly, ktorá uplynula 01.06.2018 dňa 05.06.2018 vydal
oznámenie o pokračovaní v kontrole, hoci táto mala a mohla pokračovať najneskôr 25.11.2017. Na
takéto prerušenie daňovej kontroly podľa jeho názoru nebolo možné prihliadať, pretože nemôže spôsobiť
právne účinky predpokladané zákonom, ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly.
Ak dôjde k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly, o čas, po ktorý bola daňová kontrola z tohto
dôvodu prerušovaná, sa lehota na ukončenie daňovej kontroly nepredlžuje. V tejto súvislosti poukázal
na § 44 ods. 1 druhá veta Daňového poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy len
v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Citované ustanovenie je podľa jeho
názoru ďalej potrebné vykonať v spojitosti s jednou so základných zásad správy daní podľa ustanovenia
§ 3 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorej je správca dane povinný vec vybaviť bezodkladne a bez
zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré



vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Ďalej namietal aj nezohľadnenie zásady proporcionality pri
úvahách o ďalšom procesnom postupe, ktorý vyústil do prerušenia daňovej kontroly. Žalobca namietal
nezákonnosť dĺžky daňovej kontroly, ktorá bola začatá 01.06.2017 a ukončená bola dňom doručenia
protokolu podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku najskôr dňa 15.08.2018. Prerušená bola od 07.11.2017
do 05.06.2018, pričom ako vyššie poukázal toto prerušenie bolo nezákonné, a teda nebolo možné naň
prihliadať. Lehota jedného roka pre vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou a pre správcu dane
vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočnenia daňovej
kontroly. Cieľ daňovej kontroly nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov. Namietal, že v prípade ak daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom,
protokol z nej tak nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom
konaní nemožno použiť. V prípade, že použitý je, celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti
a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej
kontroly je rovnako nezákonné. Napokon žalobca namietal nesprávne posúdenie dôkaznej situácie,
pretože napriek skutočnosti, že nepredložil všetky zákonom požadované doklady o odoslaní tovarov a
prijatí tovaru odberateľom na území Maďarska a ďalšími dokladmi, správca dane všetky tieto doklady
považoval za nedostatočné, pričom tieto dôkazy vôbec nikde neuviedol, nehodnotil, čo je v rozpore so
základnými zásadami správy daní ako keby ani neexistovali a ich nedostatočnosť žiadnym spôsobom
neodôvodnil, nevysvetlil, z akého dôvodu prikladá vyššiu dôkaznú silu zistenia ohľadne tretej osoby.
Poukázal na to, že pri dokazovaní spôsobom ako ho predpokladá správca dane na strane 4 a 5
prvostupňových rozhodnutí, ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného subjektu ako žalobcu, za
ktoré zodpovedá iný daňový subjekt. Ďalej argumentoval, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať,
aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné, predajné a obstarávacie procesy tovarov a iných
subjektov, naviac také, ktoré nastanú v budúcnosti. V danom prípade nebola spochybnená materiálna
existencia tovaru, naviac bol preukázaný jeho nákup žalobcom, ktorý disponuje odovzdávacími a
preberacími dokladmi. Žalobca konal v čase uskutočnenia plnenia s riadnou starostlivosťou, pri každej
obchodnej transakcii overoval platnosť registrácie DPH odberateľa v systéme VIES na elektronickom
portáli W., pričom splnil všetky zákonom taxatívne vymedzené podmienky preukázania oslobodenia
od dane v intrakomunitárnom plnení. Prenesením povinnosti iného subjektu (odberateľa) na žalobcu,
ktorý si v zmysle zákona splnil všetky svoje povinnosti, správca dane odoprel daňovému subjektu
princíp právnej istoty v právnom poriadku zakotvený v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Ďalej namietal, že
správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určil žalobcovi
ako daňového subjektu. Všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu - žalobcu vyplývajúce z §
24 ods. 1 Daňového poriadku je v daňovom prípade modifikované právom Európskej únie. Správca
dane podľa žalobcu nesprávne vychádzal iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdil z hľadiska
rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v rozhodnutiach Optigen Ltd. (C-354/03), Fulcrum Elektronics
Ltd. (C-353/03) a Bond House Systems Ltd. (C-484/03), kde ESD konštatoval, že uplatnenie nároku
na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté
s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy
tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.
V rozhodnutí o veci Kittel (C-49/04) bola táto zásada spresnená tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a k
úmyslu je Európsky súdny dvor toho názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť,
že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane
z pridanej hodnoty môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane opreté. Dôkazné bremeno, že u iného
daňového subjektu v danom prípade Happy October Kft., Cleanness Clearness Kft., New Washmethod
Kft. a Outstanding Clean Kft. došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane, resp. orgáne činnom
v trestnom konaní. Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie obstarávacích
procesov svojich partnerov. Skutočnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatie plnenia bude
podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu dane. Ďalej
v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/253/2015 z 30.05.2018.
Napokon žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože všetky konkrétne skutočnosti, že
uvedené obchodné prípady správca dane zhrnul pod skutkovú podstatu podľa § 43 ods. 1 o DPH. Ďalej
argumentoval, že všetky dotknuté obchodné prípady boli realizované v režime trojstranného obchodu
a bolo teda potrebné na ne aplikovať § 35 zákona o DPH, s čím je spojený iný predmet dokazovania
za použitia iných dôkazných prostriedkov a tak isto oslobodenie od dane podlieha odlišnému právnemu
režimu, ako pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Pre názornosť uviedol porovnanie
znenia § 41 o DPH s § 45 ods. 2 o DPH. Záverom navrhol napadnuté opatrenia ako aj prvostupňové
rozhodnutia správcu dane zrušiť.



Vyjadrenie žalovaného

7. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný uviedol, že právomoc a pôsobnosť daňových úradov v
územnej pôsobnosti kraja upravuje zákon č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a
poplatkov. Podľa § 2 ods. 3 tohto zákona môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového
úradu zriadiť a zrušiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta. Podľa tohto zákona bola zriadená
aj pobočka Daňového úradu Banská Bystrica v Lučenci, ktorej kompetencie sú dané organizačným
poriadkom a inými internými dokumentmi. Pobočka v Lučenci bola zriadená na výkon činnosti Daňového
úradu Banská Bystrica. Poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutia ako aj napadnuté opatrenia
obsahujú všetky údaje podľa § 63 ods. 3 písm. a/Daňového poriadku. Vo veci rozhodol daňový úrad a
rozhodnutie je podpísané príslušným vedúcim zamestnancom, resp. jeho zástupcom. Námietku žalobcu,
že predmetné rozhodnutie a oznámenie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený preto
žalovaný považoval za nedôvodnú. Organizačný poriadok daňových úradov v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ustanovuje vnútorné organizačné členenie daňového úradu, rozsah
oprávnení a zodpovednosti vedúcich zamestnancov a náplň činností jednotlivých organizačných útvarov
a ich vzájomné vzťahy. Poukázal na to, že oddelenie daňovej kontroly vykonáva okrem iného najmä
vydávanie rozhodnutí súvisiacich s výkonom kontrolnej činnosti vrátane vyrubovacieho konania po
daňovej kontrole a určení dane podľa pomôcok a určenie záznamovej povinnosti. Na uvedený
organizačný poriadok nadväzuje podpisový poriadok finančnej správy, podľa ktorého boli podpísané aj
napadnuté opatrenia aj rozhodnutie. Vedúci oddelenia daňovej kontroly, resp. jeho zástupca boli priamo
oprávnenými osobami podľa Tretieho dielu Prvého oddielu čl. 33 podpisového poriadku na podpísanie
rozhodnutí (nie ako poverený zástupcovia na základe písomného poverenia), tak podľa Daňového
poriadku ako aj podľa uvedeného podpisového poriadku a organizačných poriadkov v nadväznosti
na rozsah a podmienky podpísaného oprávnenia vyplývajúce z ich funkčného zaradenia zo stupňa
riadenia a z rozsahu zodpovednosti ustanovenej organizačným poriadkom. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/6/2015 z 23.02.2017. Žalovaný mal za
to, že prvostupňové rozhodnutia boli žalobcovi doručené zákonne a v súlade s Daňovým poriadkom
a sú preto právoplatné. Žalobca tým, že nepreberal zásielky nevyčerpal pred podaním žaloby všetky
dostupné opravné prostriedky a sám sa tejto možnosti zbavil. Podľa jeho názoru, preto nie je žaloba
prípustná a predmetné rozhodnutia sú súdne nepreskúmateľné. V súvislosti s námietkou doručovania
prvostupňových rozhodnutí žalovaný uviedol, že v súlade s § 30 ods. 5 Daňového poriadku doručoval
predmetné rozhodnutie prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb dňa doporučene s doručenkou
do vlastných rúk s opakovaným doručovaním na adresu žalobcu. Slovenská pošta vykonala neúspešný
pokus o doručenie predmetnej zásielky s výzvou na opakované doručenie dňa 06.09.2018. Zásielku
vrátila dňa 06.09.2018 žalovanému z dôvodu, že adresát je neznámy. Vrátenú zásielku žalovaný prevzal
dňa 07.09.2018, pričom v takomto prípade, ak sa z adresy, na ktorú sa doručuje písomnosť podľa § 30
ods. 5 Daňového poriadku vráti písomnosť s poznámkou „adresát neznámy“, považuje sa písomnosť
za doručenú podľa § 31 ods. 4 Daňového poriadku. V predmetnom prípade sa teda prvostupňové
rozhodnutia považujú za doručené dňa 07.09.2018. Žalobca podal proti týmto rozhodnutiam odvolania
doručené žalovanému dňa 05.12.2018, teda boli podané po stanovenej lehote. Dňa 18.12.2018 boli
žalobcovi odoslané napadnuté opatrenia - oznámenia o zamietnutí odvolaní podľa § 72 ods. 8 písm.
a/ Daňového poriadku. Splnomocnený zástupca žalobcu prevzal napadnuté opatrenia dňa 03.01.2019.
Žalobca podľa názoru žalovaného nesprávne argumentoval tým, že pre nadobudnutie účinkov doručenia
rozhodnutí správcu dane bolo potrebné použiť ustanovenia § 31 ods. 3 Daňového poriadku. Toto by
bolo podľa jeho názoru možné použiť len v prípade, že subjekt, ktorému je zásielka doručovaná sa v
mieste doručovania zdržuje, avšak len v momente doručovania nebol zastihnutý (rovnako tak osoba
oprávnená preberať zásielky za právnickú osobu). Slovenská pošta vyznačila na zásielke s predmetným
rozhodnutím poznámku, že zásielka je nedoručiteľná z dôvodu, že adresát je neznámy, preto v tomto
prípade treba mať za to, že adresát sa v mieste doručovania nezdržuje a že ide o prípad v zmysle §
31 ods. 4 Daňového poriadku, kedy ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť
určenú do vlastných rúk. Prípadná existencia poštového priečinku je pre správnosť a zákonnosť
doručenia písomností zo strany žalovaného bezpredmetná z dôvodu, že Slovenská pošta vyznačila na
doručenke predmetného rozhodnutia zásielku ako nedoručiteľnú z dôvodu - „adresát neznámy“, z čoho
je tiež okrem iného vyššie uvedeného možné vyvodiť aj to, že v čase doručovania zmluva o zriadení
poštového priečinka nebola platná a účinná. Ak teda žalobca tvrdí, že v čase doručovania bola zmluva
o zriadenie poštového priečinka platná a účinná, mal a mohol túto ním tvrdenú skutočnosť náležite
preukázať, čo sa nestalo hoci dôkaznú povinnosť mal v daňovom konaní prioritne daňový subjekt, v
tomto prípade žalobca. Žalobca neoznámil žalovanému ani zmenu adresy pre doručovanie písomností a



ani údajné zriadenie existujúcej služby P.O.BOX, pretože žalovaný nemal vedomosť, že daňový subjekt -
žalobca mal zriadený P.O.BOX. O uvedenej skutočnosti sa žalovaný dozvedel až 05.12.2018, kedy spolu
s odvolaniami daňový subjekt predložil aj „žiadosť o špeciálne spôsoby podávania/dodávania zásielok“
č. 5/2013 z 06.03.2013 z ktorého dokumentu však žalovanému správcovi dane nevyplýva existencia
tejto služby ku dňu doručovania rozhodnutia správcu dane. Po obdržaní odvolania prvostupňový orgán
v prvom rade preverí, či nenastal niektorý z dôvodov pre zamietnutie odvolania a odvolanie zamietne
ak zistí, že je neprípustné. Ide aj o prípady, keď je odvolanie podané po určenej lehote. Ak nastal
tento dôvod pre zamietnutie odvolania, prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu túto skutočnosť
písomne oznámi účastníkovi konania, pričom rozhodnutie už nevydáva. Keďže žalobca podal odvolanie
po zákonom stanovenej lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia, žalovaný mu
oznámil, že odvolanie zamieta podľa § 72 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku, pričom dôvod bol uvedený
v oznámení a bol z pohľadu žalovaného dostatočne jednoznačný. Keďže Daňový poriadok explicitne
nestanovuje formu oznámenia, považuje ho žalovaný aj z formálnej stránky za správne a vydané v
súlade s ním. K doručovaniu do poštového priečinka žalovaný ešte uviedol, že existencia poštového
priečinku tak ako tvrdí žalobca je pre správne doručenie písomnosti zo strany žalovaného bezpredmetná
aj z toho dôvodu, že Slovenská pošta vyznačila na doručenke predmetného rozhodnutia zásielku ako
nedoručiteľnú z dôvodu - adresát neznámy, z čoho je možné vyvodiť, že v čase doručovania zmluva o
zriadení poštového priečinka nebola platná. Ak teda žalobca tvrdí, že v čase doručovania bola zmluva o
zriadení poštového priečinku platná, musí túto skutočnosť náležite preukázať, čo sa nestalo. Žalovaný
ani neoznámil žalovanému zmenu adresy pre doručovanie a žalovaný teda nemal vedomosť, že mal
zriadený P.O.BOX. K nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly uviedol, že správca dane musí čakať na
poslednú odpoveď na MVI a až následne pokračuje vo výkone daňovej kontroly, resp. by tak mohol urobiť
podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku, t.j. len z vlastného podnetu, ak pominuli podnety, čo sa v tomto
prípade stalo až po doručení poslednej odpovede na MVI. Pretože sa jednalo o preverovanie v inom
členskom štáte EÚ, ktoré je časove náročné a daňová kontrola môže trvať najviac jeden rok odo dňa jej
začatia, žalovaný v záujme dodržania zákonom stanovenej lehoty na výkon a ukončenie daňovej kontroly
využil zákonný inštitút prerušenia daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. p/ Daňového poriadku. O
zaslaní žiadosti o MVI maďarskej daňovej správe ako aj o ukončení prerušenia daňovej kontroly bol
žalobca informovaný. Odpovede na MVI žalovaný niekoľkokrát urgoval, takže v tomto smere konal tak,
aby lehota prerušenia neplynula zbytočne dlho. Daňová kontrola bola podľa jeho názoru prerušená
zákonne. Medzinárodná administratívna spolupráca pri správe daní umožňuje správcovi dane využívať
administratívne nástroje, ktoré zahŕňajú výmenu informácií o daňových subjektoch s daňovými správami
iných členských štátov, resp. zmluvných štátov, ktoré by bez MVI nebol schopný získať. Umožňuje v
rámci dokazovania získať konkrétne dôkazné prostriedky, ktoré sa vzťahujú k jednotlivým transakciám,
o ktorých má správca dane pochybnosti a zistiť tak skutočnosti pre správne určenie a výber dane. Nie je
povinnosťou žalovaného, ani to Daňový poriadok a jeho príslušné ustanovenia nevymedzujú, uvádzať
v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly okruh informácií, ktoré majú byť v rámci MVI preverené.
Uvedená špecifikácia sa nachádza v jednotlivých formulároch, ktoré boli zaslané zahraničným daňovým
správam a do ktorých mal možnosť žalobca nahliadnuť. K ďalším žalobným bodom žalovaný uviedol,
že niektoré informácie môžu byť preverené aj na webových stránkach európskeho portálu, ale bližšie
informácie o jednotlivých transakciách, o ktorých má správca dane pochybnosti (napríklad predloženie
účtovných dokladov, dodacích listov, prepravných dokladov a pod.) je možné preveriť len zaslaním
žiadosti o MVI. Žalovanému nebolo jasné, ako sa žalobca dopracoval k dátumu 25.11.2017, kedy
podľa jeho názoru mala daňová kontrola pokračovať. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku je konanie
prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, pričom platí, že tento deň nemôže byť
skorší ako deň kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami. V rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly z 02.11.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené
23.11.2017, je dátum prerušenia určený dňom 07.11.2017. V tomto prípade nie je relevantné, kedy
dospel k žiadosti o zaslanie žiadosti o MVI zo strany žalovaného, ale relevantný je deň, ktorý žalovaný
určil ako deň prerušenia v tomto prípade daňovej kontroly. Žalovaný zaslal dňa 05.06.2018 žalobcovi
oznámenie o pokračovaní v daňovej kontrole, ktoré bolo dňa 11.06.2018 vrátené správcovi dane s
poznámkou „adresát neznámy“. Písomnosť takto bola doručená žalobcovi dňa 11.06.2018 v zmysle §
31 ods. 4 Daňového poriadku. Žalovaný ďalej poukázal na niekoľko písomností, ktoré boli žalobcovi
zasielané s výsledkom, že sa poštová zásielka vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Jednou z
týchto písomností bolo aj rozhodnutie z 03.09.2018. Daňová kontrola bola začatá dňa 01.06.2017 a k
jej prerušeniu došlo dňa 07.11.2017, ktoré trvalo do 05.06.2018, kedy bola žalovaným riadne v zmysle
Daňového poriadku táto skutočnosť oznámená žalobcovi. Jeho tvrdenie, že tento postup pri získavaní
informácií v rámci MVI je potrebné považovať za neefektívny, nadbytočný a nezákonný považoval



žalovaný za zavádzajúci a v rámci riešenej veci irelevantný. Ak by si aj žalovaný hypoteticky nemusel
čakať na poslanú odpoveď na žiadosť o MVI a mal by v daňovej kontrole pokračovať, pokračoval by v
daňovej kontrole najskôr dňa 26.01.2018, kedy mu bola doručená odpoveď na MVI. Daňová kontrola
by vtedy bola prerušená na 81 dní od 07.11.2017 do 26.01.2018, ale stále by lehotu na vykonanie
daňovej kontroly dodržal. Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly,
ktorý bol žalobcovi doručený dňa 01.08.2018 v zmysle § 31 ods. 4 Daňového poriadku. Daňová kontrola
začala 01.06.2017 a keďže lehoty v čase prerušenia daňovej kontroly neplynú, koniec ročnej lehoty
na vykonanie daňovej kontroly by sa posunul o 81 dní prerušenia najskôr na 21.08.2018, kedy bol
už protokol žalobcovi doručený. Takže aj v tomto hypotetickom prípade by žalovaný ročnú lehotu
dodržal. Z tohto dôvodu považoval žalovaný námietky žalobcu za neopodstatnené. Ďalej uviedol, že
na základe odpovedí na žiadosti od MVI zistil, že nadobúdatelia tovaru v Maďarsku neuskutočnili
intrakomunitárne nadobudnutie, čiže nedošlo k reálnemu nadobudnutiu tovaru, ktorý je predpokladom
pre to, aby oslobodenie od dane kontrolovaného daňového subjektu - žalobcu bolo uznané. K úplnému
preukázaniu toho, že tovar od žalobcu bol dodaný maďarským odberateľom je nevyhnutné preveriť
túto skutočnosť u maďarských odberateľov, ktorí musia jednoznačne vierohodným spôsobom potvrdiť
a preukázať, že tovar skutočne prevzali a použili na účely ďalšej podnikateľskej činnosti. Žalovaný
v prvostupňových rozhodnutiach nespochybňuje právo žalobcu na odpočítanie dane, ale neuznal mu
právo na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný na základe doručených
odpovedí o žiadosť o MVI zistil, že nadobúdatelia tovaru v Maďarsku neuskutočnili nadobudnutie tovaru,
čiže nebola splnená základná podmienka trojstranného obchodu v zmysle § 45 ods. 1 písm. a/ zákona
o DPH. Na obchode boli účastné len dve osoby: dodávateľ a odberateľ - žalobca. Tretia osoba, t.j.
odberateľ nadobudnutie tovaru nepreukázal. Žalobca sa ku týmto skutočnostiam v zmysle § 45 ods.
1 písm. f/ Daňového poriadku nevyjadril, čím nevyužil svoje právo. Záverom navrhol žalovaný žaloby
žalobcu zamietnuť.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 24S/40/2019-75 zo dňa 15.01.2020 spojil na spoločné
konanie veci žalobcu proti žalovanému vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 24S/40/2019, 23S/41/2019,
23S/42/2019, 23S/43/2019 s tým, že tieto sa ďalej vedú pod sp. zn. 24S/40/2019 a to s poukazom na §
65 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté opatrenia žalovaného, ako aj postup, ktorý ich vydaniu
predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom veci prejednal v súlade s § 107
ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd na
ich prejednanie nariadil pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Po
preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné. Oznámenia o verejnom vyhlásení
rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 28.11.2019. Rozsudok
bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 16.01.2020 (§ 137
ods. 3 SSP).

10. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej



správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

15. Podľa § 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

16. Podľa § 30 ods. 1, 2, 5 Daňového poriadku
(1) Správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti
doručujú zamestnanci správcu dane.
(2) Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť
prostredníctvom
a/ poskytovateľa poštových služieb,
b/ iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, 28)
c/ verejnej vyhlášky.
(5) Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území
členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej
osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len "miesto doručenia");
ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté.

17. Podľa § 31 ods. 1 až 5 Daňového poriadku
(1) Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti,
a/ o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,
b/ ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo
byť spojené s právnou ujmou,
c/ ak tak určí správca dane.
(2) Ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste
doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený
deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a
fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15
dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba
o uložení nedozvedela.
(3) Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je
oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto
písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí
ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude
nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom
vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia,
považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.
(4) Ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk,
považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát,
ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie.



(5) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku alebo ak si adresát na základe
dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, dátum príchodu zásielky sa považuje za
dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto
lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

18. Podľa § 72 ods. 1, 2, 3, 8 Daňového poriadku
(1) Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník
konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.
(2) Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len "prvostupňový
orgán").
(3) Odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť
alebo doplniť.
(8) Odvolanie je neprípustné, ak
a/ je podané po určenej lehote,
b/ nie je podané oprávnenou osobou,
c/ smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

19. Podľa § 73 ods. 1, 2, 4, 5 Daňového poriadku
(1) Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(2) Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo
dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým
materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí
daňový subjekt.
(4) Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak
a/ je neprípustné,
b/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.
(5) Prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie
odvolania podľa odseku 4.

20. Správnymi žalobami obsahujúcimi obdobné žalobné body sa žalobca domáhal aj preskúmania
zákonnosti opatrení žalovaného č. 102605322/2018 zo dňa 17. decembra 2018, č. 102606325/2018 zo
dňa 17. decembra 2018, č. 102608031/2018 zo dňa 17. decembra 2018, č. 102607250/2018 zo dňa
17. decembra 2018 a č. 102607516/2018 zo dňa 17. decembra 2018. Uvedené veci boli zapísané a
vedené na tunajšom súde pod zn. 24S/37/2019, 24S/38/2019, 24S/39/2019, 23S/39/2019, 23S/40/2019
s tým, že tieto boli po spojení veci vedené pod sp.zn. 24S/37/2019. Konanie bolo skončené vydaním
rozsudku sp.zn. 24S/37/2019-82 z 05.12.2019, ktorým boli uvedené opatrenia zrušené a veci boli
vrátené žalovanému na ďalšie konanie.

21. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil obdobné žalobné dôvody pre preskúmanie napadnutých
opatrení ako v prípade vedenom pod sp.zn. 24S/37/2019, ktorých predmet konania bol totožný
(oznámenia o zamietnutí odvolania podaného po určenej lehote podľa § 73 ods. 4, 5 Daňového
poriadku), v súlade s § 140 SSP správny súd poukazuje na tento rozsudok, nakoľko platia rovnaké
dôvody aj pre zrušenie napadnutých opatrení. Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 24S/37/2019-82 z 05.12.2019 v časti bodov 20 až 28 a bodu 30 bolo nasledovné:

„20. Predmetom preskúmavacieho konania sú napadnuté opatrenia, ktorými žalovaný oznámil
žalobcovi, že podľa § 73 ods. 4 písm. a/ Daňového poriadku jeho odvolania proti prvostupňovým
rozhodnutiam zamieta, nakoľko tieto odvolania smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie
neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku, pretože odvolania žalobcu boli podané
po určenej lehote. Vydaniu napadnutých opatrení predchádzalo vydanie prvostupňových rozhodnutí,
ktoré žalovaný správca dane doručoval poštovou prepravou, pričom zásielky sa mu vrátili späť s
poznámkou doručovateľa „adresát je neznámy“. Z administratívnych spisov žalovaného ďalej vyplýva, že
dňa 22.11.2018 sa ku správcovi dane dostavil V.. E. U. - konateľ žalobcu za účelom prevzatia dokladov,
ktoré boli použité na účel daňovej kontroly. Konateľ žalobcu si súčasne vyhotovil fotokópie dokumentov
zo spisu daňovej kontroly, ako aj dňa 29.11.2018 fotokópiu ďalších dokumentov. Následne sa v spisoch
nachádzajú odvolania žalobcu z 28.11.2018 podané proti prvostupňovým rozhodnutiam, kde žalobca



namietal najmä nezákonnosť doručovania prvostupňových rozhodnutí, nezákonnosť prerušenia daňovej
kontroly, nezákonnosti dĺžky trvania daňovej kontroly, nesprávne posúdenie dôkaznej situácie, ako
aj nesprávne právne posúdenie veci. V podaných odvolaniach žalobca mimo iného argumentoval,
tým že nebolo možné uvažovať o uplatnení ust. § 31 ods. 4 Daňového poriadku a tiež tým, že má
zriadený u Slovenskej pošty, a.s. poštový priečinok, na základe čoho bol namieste postup podľa
§ 31 ods. 5 Daňového poriadku. K odvolaniu priložil Slovenskou poštou, a.s. schválenú „Žiadosť
o špeciálne spôsoby podávania/dodávania zásielok“ z 06.03.2013 na dobu neurčitú. Vzhľadom na
uvedené odvolacie námietky žalobca navrhol prvostupňové rozhodnutia zrušiť.

21. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že nie je možné vôbec uvažovať o uplatnení § 31 ods. 4
Daňového poriadku, keďže adresa registrového sídla žalobcu je miestom, na ktoré je možné doručovať
písomnosti do vlastných rúk, kde boli v minulosti písomnosti doručované. Poukázal na to, že u Slovenskej
pošty, a.s. mal zriadený poštový priečinok, na základe čoho bol na mieste postup podľa § 31 ods. 5
Daňového poriadku. Existenciou poštového priečinku sa žalovaný vôbec nezaoberal napriek tomu, že
žalobca na túto skutočnosť poukázal a ako dôkazný prostriedok poskytol správcovi dane zmluvu o jeho
zriadení. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutých opatrení napriek
tomu, že nemajú formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní, ale svojimi
procesnými dôsledkami významne zasahujú do ústavne chráneného práva žalobcu na prejednanie veci.
Podľa neho je legitímne očakávať, že takéto oznámenie bude obsahovať odôvodnenie. Správca dane
sa však obmedzil len na uvedenie, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
neprípustné, teda je podané po určenej lehote bez použitia ďalšieho odôvodnenia, čo z pohľadu
formálnej logiky predstavuje logický lapsus. Ďalej argumentoval tým, že absenciou odôvodnenia sa
žalovaný vlastným postupom zbavil možnosti jeho správnu úvahu preskúmať súdom. Žalobca namietal
tiež nedostatočne zistený stav veci, pretože prinajmenšom existenciou poštového priečinku žalobcu
zriadeného u Slovenskej pošty sa žalovaný zaoberať mal. Mal vykonať dokazovanie a zistiť, či bol
alebo nebol na mieste postup podľa § 31 ods. 5 Daňového poriadku, čo správca dane bez vysvetlenia
neurobil a poukázal na záver súdu, že len riadne a predpisom vyhovujúce doručenie rozhodnutia má ten
dôsledok, že odvolacia lehota začne bežať osobe, ktorej je doručované. Skutkový stav podľa žalobcu
nemá oporu v administratívnom spise, prinajmenšom vo vzťahu k možnosti preskúmania oprávnenosti
povereného zamestnanca žalovaného k podpisu rozhodnutí, pretože z obsahu celého spisu nie je možné
identifikovať poverenie zamestnanca, ktorý napadnuté opatrenia resp. rozhodnutia podpísal.

22. V súlade s dôvodnou žalobnou námietkou nepreskúmateľnosti napadnutých opatrení možno dospieť
k záveru, že napadnuté opatrenia trpia nezákonnosťou z toho dôvodu, že sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Napadnuté opatrenia obsahujú v konštatačnej rovine a s uvedením ustanovení
právneho predpisu (§ 73 ods. 4 písm. a/ v nadväznosti na § 72 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku)
informáciu pre žalobcu, že ním podané odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam sa zamietajú z
dôvodu neprípustnosti, pretože boli podané po určenej lehote. Napadnuté opatrenia neobsahujú žiadnu
zmienku o tom, ako sa žalovaný v postavení prvostupňového orgánu vyrovnal s odvolacou námietkou
žalobcu smerujúcou k spochybneniu zákonného doručenia prvostupňových rozhodnutí neuplatnením
postupu pri doručovaní zásielok do poštového priečinka. Oznámenie o zamietnutí odvolania svojimi
účinkami spôsobuje pre žalobcu rovnaké následky ako vecné potvrdenie prvostupňového rozhodnutia
odvolacím orgánom na základe čoho tento postup prvostupňového orgánu musí spĺňať kritériá
zákonnosti ako aj zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany
práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie, teda zrozumiteľnosť opatrenia a
dostatok ním vyjadrených dôvodov na uplatnený postup. V súlade s pravidlami logického myslenia
možno totiž dospieť k tomu, že hodnotenie a posúdenie skutočností, ktoré žalovaný pri vydaní
napadnutých opatrení použil ako rozhodné (nedodržanie zákonom určenej lehoty na podanie odvolaní
proti prvostupňovým rozhodnutiam spôsobujúce následnú neprípustnosť odvolaní) nastupuje až potom,
čo je nepochybne zrejmé, že k doručeniu odvolaním napadnutých prvostupňových rozhodnutí zákonným
spôsobom došlo, pretože práve a jedine od tohto okamihu zákonného doručenia prvostupňových
rozhodnutí (a žiadneho iného) sa plynutie lehoty na podanie odvolaní odvíjalo. Teda až po vyriešení
predbežnej otázky zákonného doručenia prvostupňových rozhodnutí (keďže účinky doručenia má len
zákonné doručenie rozhodnutia) žalovaný mohol bez oprávnených pochybností hodnotiť zachovanie
alebo prekročenie lehoty na podanie odvolania, t.zn. dospieť ku skutkovému záveru jej nedodržania
žalobcom a tým tiež k záveru o neprípustnosti odvolaní žalobcu.



23. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva možno len
rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona. Okolnosť zákonného doručenia teda
predstavovala jednu zo základných procesných podmienok, ktoré mal žalovaný v rámci postupu podľa
§ 73 Daňového poriadku skúmať, pretože odvolanie je možné podať do 30 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia proti ktorému smeruje (§ 72 ods. 3 Daňového poriadku), teda nemožno ho podať pred
jeho doručením (čo by si vyžadovalo iný postup žalovaného podľa § 73 ods. 4 písm. b/ Daňového
poriadku). S vyhotovením fotokópie prvostupňových rozhodnutí v rámci nazerania do spisu, ktoré
predstavuje úkon účastníka konania - žalobcu (§ 23 ods. 1, 2 Daňového poriadku), si nemožno zamieňať
doručenie týchto rozhodnutí, ktoré je úkonom správcu dane (žalovaného), ktorého zákonný priebeh
(umožňujúci aj doručenie tzv. krátkou cestou zamestnancami správcu dane podľa § 30 ods. 1 Daňového
poriadku, ktorého uplatnenie zo spisu nevyplýva) musí vedieť práve správca dane spoľahlivo preukázať.
Žalovaný pri posudzovaní doručenia prvostupňových rozhodnutí vychádzal iba z vrátených poštových
zásielok - doručeniek, na ktorých poštový doručovateľ vyznačil poznámku „adresát neznámy“, pričom
z napadnutých opatrení nie je zrejmé (pre chýbajúce odôvodnenie), ako sa vysporiadal s odvolacou
námietkou žalobcu, že bolo namieste uplatniť postup pri vyhradení doručovania zásielok do poštového
priečinku podľa § 31 ods. 5 Daňového poriadku, o čom žalobca predložil schválenú „Žiadosť o
špeciálne spôsoby podávania/dodávania zásielok“ z 06.03.2013 na dobu neurčitú. Poštová doručenka
má povahu verejnej listiny, čo vyplýva z početnej judikatúry k tejto otázke, a z toho vyplýva aj prezumpcia
správnosti údajov týkajúcich sa doručovania, ktoré obsahuje. V prípade tzv. náhradného doručenia podľa
§ 31 ods. 4 Daňového poriadku ide o tzv. právnu fikciu doručenia, ktorá je vyvrátiteľná preukázaním, že
neboli splnené podmienky jej nastúpenia.

24. V danom prípade žalobca v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam namietal, že nemohlo
dôjsť k doručeniu prvostupňových rozhodnutí podľa § 31 ods. 4 Daňového poriadku, ale tvrdil, že
bolo namieste doručovanie do poštového priečinka, o ktorého existencii predložil dôkaz. Žalobca tým
kvalifikovane namietal fikciu doručenia podľa citovaného zákonného ustanovenia a vznikol tak rozpor
o tom, či prvostupňové rozhodnutia boli zákonným spôsobom doručené, ktorý mal žalovaný odstrániť
a vysporiadať sa s ním v odôvodnení napadnutých opatrení. Zákonné doručenie prvostupňových
rozhodnutí (ako to vyplýva z predchádzajúcich odsekov tohto rozsudku) bolo základnou otázkou, ktorú
bolo potrebné riešiť ako prvú. Žalovaný v napadnutých opatreniach neviedol ako posúdil doručenie
rozhodnutí ani rozhodné skutočnosti, z ktorých by k tomu bolo možné dospieť, pretože poukázal len
na to, že odvolania boli podané „po určenej lehote“. Nestačí, aby žalovaný odôvodňoval svoj postup
vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré jeho úkon v daňovom konaní nenahrádza ani nekonvaliduje.
Účastník konania (žalobca) má právo na to, aby dôvody pre uplatnený procesný postup (majúci pre
žalobcu zásadné právne následky) poznal z úkonov správcu dane urobených voči nemu v rámci
daňového konania, iba ktoré úkony sú správnym súdom preskúmateľné. Podľa názoru žalovaného
vo vyjadrení k správnej žalobe prípadná existencia poštového priečinku je bezpredmetná, pretože z
vyznačenia nedoručiteľnosti predmetnej zásielky - „adresát neznámy“ je možné vyvodiť, že v čase
doručovania zmluva o zriadení poštového priečinka nebola platná a účinná. Tento skutkový záver nemá
okrem domnienky žalovaného žiadny podklad v administratívnom spise, ktorý by takýto záver osvedčil.
Splnenie procesných podmienok určujúcich postup správcu dane v odvolacom konaní podľa § 73
Daňového poriadku je povinný skúmať ex offo práve konajúci správca dane (ako prvostupňový orgán).
V tomto prípade nemožno uvažovať o prenesení dôkazného bremena na daňový subjekt v zmysle § 24
ods. 1 Daňového poriadku. Naopak podľa § 24 ods. 2, 3 Daňového priadku bolo na správcovi dane,
aby preukázal skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, medzi ktoré patria úkony
doručovania písomností.

25. O zamietnutí odvolania sa podľa § 73 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie nevydáva, len
sa účastníkovi konania (žalobca) skutočnosť rozhodnutia o zamietnutí odvolania podľa § 73 ods. 4
Daňového poriadku oznámi. Napriek tomu, že zákon náležitosti takého oznámenia expresis verbis
nevymedzuje, jeho náležitosti sú zreteľné vo svetle zásad správy daní a taktiež vo svetle už zmienenej
zásady práva na spravodlivý proces. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku sa pri správe
daní dbá na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb,
správca dane postupuje v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a poskytuje mu poučenia o právach a
povinnostiach, a tiež správca dane je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
určeniu dane a hodnotí dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliada na všetko,
čo pri správe daní vyšlo najavo. Neuvedením žiadneho dôvodu na uplatnený (pre žalobcu nepriaznivý)
postup do napadnutých opatrení, ktorými sa odvolacie konanie skončilo, žalovaný svoje povinnosti



vyplývajúce mu z citovaných ustanovení nezabezpečil. Obsah napadnutých opatrení tak nezodpovedá
kritériám vyplývajúcim zo základných zásad správy daní a z práva na spravodlivý proces. Obsah
každého individuálneho správneho aktu musí byť spôsobilý na to, aby účastník konania (žalobca)
mal možnosť sa proti nemu brániť. V prípade opatrení sa to týka len takých aktov, ktoré zasahujú
alebo majú potenciál nepriaznivo zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov fyzických alebo
právnických osôb alebo sa ich priamo dotknúť (medzi ktoré možno zaradiť aj napadnuté opatrenia).
Účinne sa brániť možno len proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúceho
orgánu k jednotlivým skutkovým a právnym, ale aj procesným otázkam, na ktorých bolo takéto opatrenie
založené, inak rozhodnutie ale aj opatrenie ako celok nie je spôsobilé na prieskum zákonnosti v rámci
ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Potrebné tak bolo
reagovať na relevantné námietky účastníka konania (žalobcu) týkajúce sa doručovania, ktoré uplatnil
v rámci administratívneho konania (v podaných odvolaniach). Oznámenia o zamietnutí odvolaní pre
neprípustnosť z dôvodu ich podania po určenej lehote by bolo možné bez ďalšieho odôvodnenia vydať
napríklad v prípade úspešného doručenia rozhodnutí poštovou prepravou, kde by z vrátených „návratiek
doručeniek“ (z dátumu reálneho doručenia rozhodnutí) jednoznačne vyplývalo, že odvolania boli podané
po zákonnej 30-dňovej lehote.

26. Pokiaľ v danom prípade o takýto jednoznačný prípad nešlo a žalobca v odvolaniach namietal
skutočnosti rozhodné pre uplatnenie postupu žalovaného ako prvostupňového orgánu podľa 31 ods. 4
a následne podľa § 73 Daňového poriadku, ktoré bol žalovaný v záujme legality svojho postupu povinný
posúdiť, bol súčasne povinný dať mu na tieto námietky zrozumiteľnú odpoveď, ak im nemienil vyhovieť.
Ak by totiž vyhovel námietkam žalobcu, ním podané odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam by
zamietol podľa § 73 ods. 4 písm. b/ Daňového poriadku (ako predčasne podané) a súčasne by tak
umožnil opätovné zákonné doručenie prvostupňových rozhodnutí žalobcovi, ktorý by mohol proti ním
podať včas odvolania. Pretože dôsledky postupu podľa § 73 ods. 4 písm. a/ alebo § 73 ods. 4 písm.
b/ Daňového poriadku sú pre žalobcu zásadne odlišné z hľadiska ochrany jeho práv, mal právo poznať
dôvody na postup vyplývajúci z napadnutých opatrení. Úlohou právnej úpravy tzv. fikcie doručenia podľa
§ 31 ods. 4 Daňového poriadku bolo odstrániť prekážku nedoručiteľnosti rozhodnutí a úkonov správcu
dane, čo však nemôže mať negatívny vplyv na práva daňových subjektov, ktoré túto prekážku nemajú
(napríklad zriadením poštového priečinka). Bude preto úlohou žalovaného v ďalšom konaní v súlade s
§ 26 ods. 8 Daňového poriadku (ktorý sa vzťahuje práve na takéto prípady) preveriť zákonnosť postupu
poskytovateľa poštových služieb pri doručovaní prvostupňových rozhodnutí, najmä súlad doručovania
so zákonom ustanoveným postupom podľa § 31 ods. 5 Daňového poriadku a to aj so zohľadnením
ust. § 30 ods. 5 Daňového poriadku. Vzhľadom na výsledok preverenia (zahŕňajúci preverenie, či v
tom čase platné poštové, resp. obchodné podmienky Slovenskej pošty, a.s., resp. zákon vyžadovali
povinné doručenie poštovej zásielky do poštového priečinka aj v tom prípade, ak to v doručovacej
adrese poštovej zásielky nebolo uvedené), jeho vyhodnotenie a právne posúdenie, žalovaný zvolí tomu
priliehavý procesný postup.

27. Nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov trpí také opatrenie, v ktorého obsahu chýbajú
skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa ním uplatnený postup opiera alebo sú tieto dôvody
chybné. Pôjde o prípady, ak je opatrenie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované,
alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom
alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané.
Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich
skutkových okolností alebo záverov k námietkam účastníkov konania (ako je tomu v danom prípade),
resp. ich nejednoznačnosť. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že žalobcova námietka
nepreskúmateľnosti napadnutých opatrení bola opodstatnená. Dôvody prijatého opatrenia navonok
vyjadrujú skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce
k záveru, že opatrením uplatnený postup bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom
veci a s objektívnym právom. Pokiaľ nie sú známe dôvody opatrenia a opatrenie je z tohto dôvodu
nepreskúmateľné, nemožno ho (z podstaty nepreskúmateľnosti) skúmať z hľadiska ďalších žalobných
námietok smerujúcich k iným dôvodom nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 SSP. Pokiaľ by to správny súd
urobil, bol by nútený uchýliť sa k dohadom a domnienkam o záveroch žalovaného k jednotlivým otázkam,
čo je neprípustné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne
zisťovať skutkový stav veci. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle
žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie opatrenia, či zistil skutočný
stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade



s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu však následky nepreskúmateľnosti opatrenia
neumožňujú plnohodnotný prieskum, je to samo osebe dôvodom na zrušenie opatrenia podľa § 191 ods.
1 písm. d/ SSP, bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné dôvody napadnutého opatrenia
zaoberal podstatou námietok týkajúcich sa zisteného skutkového stavu alebo právneho posúdenia veci.

28. Uvedený záver však nebráni k žalobným námietkam vydania napadnutých opatrení neoprávneným
orgánom, resp. ich podpísania neoprávnenou osobou uviesť, že náležitosťou rozhodnutí (§ 63 Daňového
poriadku) a už tobôž nie opatrení alebo administratívnych spisov správcu dane, nie je osvedčovanie
oprávnenosti správcu dane na konkrétny úkon (rozhodnutie, opatrenie). Úlohou správcu dane v
daňovom konaní taktiež nie je preukazovanie a dokladovanie oprávnenosti zamestnancov správcu
dane na podpisovanie jednotlivých úkonov voči daňovému subjektu. Nepreskúmateľnosť preto z týchto
nedostatkov vyvodiť nemožno. Nulitu rozhodnutia (obdobne tak opatrenia) správcu dane zákon v
ust. § 64 Daňového poriadku nachádza vo vecnej nepríslušnosti konajúceho daňového orgánu na
vydanie rozhodnutia, vo vydaní rozhodnutia omylom inej osobe a v rozhodnutí nadväzujúcom na nulitné
rozhodnutie. Ostatné „vady“ akéhokoľvek prvostupňového rozhodnutia je oprávnený skúmať odvolací
orgán v prípade včas podaného odvolania. Daňový úrad vykonáva svoju pôsobnosť v územnom obvode
kraja (§ 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov), pričom žalovaný vykonáva svoju pôsobnosť v Banskobystrickom
kraji, v ktorom má svoje registrované sídlo aj žalobca, takže o jeho nepríslušnosti nemôže byť zmienka.
Poverenie zamestnanca, ktorý napadnuté opatrenia resp. rozhodnutia podpísal, tak ako to namietal
žalobca, podľa Daňového poriadku ani podľa zákona č. 479/2009 Z.z. nebolo potrebné. Vnútorná
organizačná štruktúra a „podpisový poriadok“ sú stanovené vnútorným aktom daňového úradu (resp.
Finančnej správy SR), ktorý je záväzný pre príslušníkov finančnej správy, čo postačuje na to, aby
oprávnenia zverené jednotlivým predstaveným neboli navonok prekročené alebo dokonca zneužité, čo
žalovaný ani len netvrdil. Riaditeľ daňového úradu podľa § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z.z. riadi činnosť
daňového úradu a zodpovedá za ňu, z čoho nevyplýva záver žalobcu, že iba on je oprávnený podpisovať
písomnosti vydané daňovým úradom, pokiaľ na to nesplnomocní iného zamestnanca. Jeho postavenie je
odlišné a nemožno ho porovnávať s postavením štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti fungujúcej
na princípoch súkromného práva a na báze právnych vzťahov založených na zmluvnej autonómii a
dispozitívnych úkonoch.

30. V súlade s § 27 ods. 1 SSP žalobca navrhol preskúmať tiež zákonnosť prvostupňových rozhodnutí.
Namietal nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly, nezákonnosť dĺžky trvania daňovej kontroly,
nesprávne posúdenie dôkaznej situácie, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Na preskúmanie
prvostupňových rozhodnutí neboli splnené podmienky stanovené v ust. § 27 ods. 1 SSP, podľa
ktorého“ „Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo
opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané
rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods.
2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred
správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c)“. Podstatou
napadnutých opatrení bolo oznámenie rozhodnutí žalovaného o zamietnutí odvolaní žalobcu proti
prvostupňovým rozhodnutiam z dôvodu podania odvolaní po určenej lehote. Pre posúdenie včasnosti
podaných odvolaní nebol žiadnym spôsobom významný obsah prvostupňových rozhodnutí ani priebeh
daňovej kontroly, ktorá ich vydaniu predchádzala, iba ktoré by mohli byť predmetom súdneho prieskumu
zákonnosti, ale len zistenie a ustálenie okamihu zákonného doručenia prvostupňových rozhodnutí. Z
uvedeného dôvodu pre správcu dane pri vydaní napadnutých opatrení nebol obsah prvostupňových
rozhodnutí nijako záväzný, právne významný ani z neho nevychádzal, nakoľko k vecnému prieskumu
prvostupňových rozhodnutí v odvolacom konaní nedošlo. Napadnutými opatreniami bolo odvolacie
konanie ukončené z procesných dôvodov. Napokon nemožno opomenúť ani fakt, že v prípade
opätovného doručovania prvostupňových rozhodnutí správcom dane (ak k nemu dôjde, čo závisí na
ďalšom postupe správcu dane) tieto žalobca môže opätovne napadnúť včas podanými odvolaniami. Po
prípadnom potvrdení prvostupňových rozhodnutí odvolacím orgánom žalobcovi nebude nič brániť podať
samostatné správne žaloby na preskúmanie ich zákonnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné návrh
na preskúmanie zákonnosti prvostupňových rozhodnutí zamietnuť pre nedôvodnosť.“



22. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté
opatrenia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
V ďalšom konaní žalovaný správca dane v súčinnosti so Slovenskou poštou, a.s., resp. žalobcom
preverí a opätovne posúdi doručenie prvostupňových rozhodnutí žalobcovi so zohľadnením ust. § 31
ods. 5 Daňového poriadku ako aj iných poštových predpisov a rozhodne o ďalšom postupe podľa § 73
Daňového poriadku. V prípade, ak žalovaný opätovne uplatní postup podľa § 73 ods. 4, 5 Daňového
poriadku, splnenie podmienok umožňujúcich uplatnenie tohto postupu vo vydaných oznámeniach v
primeranom rozsahu a zrozumiteľne odôvodní. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom
konaní viazaný.

23. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne
(nebolo vyhovené žalobným návrhom na preskúmanie zákonnosti prvostupňových rozhodnutí), preto
mu správny súd priznal čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vo výške 50 %
zodpovedajúcej miere jeho úspechu v konaní a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods.
2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.