Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/96/2019 z 15. 1. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. januára 2020, sp. zn. 24S/96/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200286.1
Krajský súd Banská Bystrica | 24S/96/2019 | ECLI:SK:KSBB:2020:6019200286.1 | 2020-01-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 SSP, § 2 ods. 2 SSP, § 6 ods. 1 SSP, § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 1 zákona č. 582/2004 Z. z., § 2 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., § 3 zákona č. 582/2004 Z. z., § 77 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., § 77 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., § 77 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z., § 81 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., § 81 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., § 83 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ea586fa-3507-4f6c-bc21-795b7313dab5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200286.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/96/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200286
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200286.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany
Datlovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobkyne: U..
Q. W., nar. X. Y. XXXX, bytom H. T. XXX/XX, XXX XX W. - H., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky so sídlom Lazovná č. 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 87724/2019 zo dňa 11. februára 2019 a
rozhodnutia žalovaného č. 72228/2019 zo dňa 4. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 72228/2019 zo dňa 4.
februára 2019 a Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy Mesta W. W.. 1620885171/680965
zo dňa 7. augusta 2018 zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
II. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 87724/2019 zo dňa 11.
februára 2019 a Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy Mesta W. W.. 1620885171/727963
zo dňa 7. novembra 2018 zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie
konanie.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich 2 4 S / 9 6 / 2 0 1 9 - 2 -

výška. Výška trov konania bude určená po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
O

o d ô v o d n e n i e :

1. Oznámením k poplatku za komunálny odpad (ďalej aj „poplatok") z 10. novembra 2017, adresovaným
Mestu W. W. ako správcovi dane podľa § 99 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.") označený platiteľ poplatku Q. Q. odhlásil žalobkyňu z jeho platenia,
pretože sa odsťahovala do W., kde má od X. A. XXXX  trvalý pobyt. Správca dane, vychádzajúc
zo zistenia, že žalobkyňa je podľa LV č. XXXX, k. ú. H. vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho na
X. poschodí na adrese P. ulica č. XXXXX/XX v W. W. vyzval žalobkyňu na splnenie oznamovacej
povinnosti podľa § 80 ods. 1 cit. zákona. Žalobkyňa oznámila, že nemá v meste W. W. trvalý, ani
prechodný pobyt, ani neužíva byt, ktorý vlastní, pretože ho bezodplatne prenechala do užívania svojim
rodičom G.. Y. Q. a Q. Q., a preto nie je osobou povinnou platiť poplatok za komunálny odpad. Správca
dane žalobkyni oznámil, že začína určovať poplatok podľa pomôcok a dňa 1. júna 2018 vyhotovil
Protokol o určení poplatku za komunálny odpad podľa pomôcok č. OEM-DP-95911/13902/2018-Vi
(ďalej len „Protokol"), ktorý žalobkyni doručil 5. júna 2018 spolu s výzvou na vyjadrenie. Vo vyjadrení
k Protokolu žalobkyňa namietala určenie poplatku podľa pomôcok a namietala svoju povinnosť ho
platiť, pretože nie je poplatníčkou poplatku. Prerokovania pripomienok k Protokolu sa žalobkyňa napriek



doručenému predvolaniu nezúčastnila. Úradný záznam z prerokovania pripomienok k Protokolu bol
žalobkyni doručený 5. septembra 2018.
Prvostupňové rozhodnutie
2. Rozhodnutím č. 1620885171/680965 vyrubil správca dane s poukazom na § 81 ods. 1 zákona č.
582/2004 Z. z. a v súlade s jeho § 77 ods. 2 písm. a) a s použitím § 15 ods. 2 Všeobecne záväzného
nariadenia mesta W. W.. 11/2015 o miestnych daniach a poplatku (ďalej len „VZN č. 11/2015") a
podľa § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok") žalobkyni ako platiteľovi dane miestny poplatok za
komunálne odpady na rok 2017 vo výške 4,64 EUR s jeho splatnosťou do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, že Protokol o určení dane podľa pomôcok bol podkladom pre
vyrubenie poplatku za komunálny odpad, pretože žalobkyňa po zmene skutočností rozhodujúcich pre
vyrubenie poplatku nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť.
3. V odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na § 48, § 49 a § 68 Daňového poriadku, § 77 ods.
2 písm. a), § 80 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. a konštatoval, že poplatok sa žalobkyni vyrubuje za
byt č. XX, nachádzajúci sa na ulici P. XXXXX/XX v W. W., ktorého je výlučnou vlastníčkou podľa LV č.
XXXX, k. ú. H. (ďalej len „predmetný byt" alebo „predmetná nehnuteľnosť"). Výška poplatku bola určená
podľa § 15 ods. 2 VZN č. 11/2015 vo výške 0,0800 EUR na osobu a kalendárny deň za obdobie od X. A.
do 31. decembra 2017. Uviedol, že žalobkyňa nepožiadala o úpravu výšky poplatku a napriek tvrdeniu,
že nie je jeho poplatníčkou, nepredložila doklady o tom, že predmetnú 2 4 S / 9 6 / 2 0 1 9 - 3 -

nehnuteľnosť užívajú na základe ústnej zmluvy o pôžičke bezodplatne jej rodičia. Nepožiadala ani o
odpustenie poplatku.
4. Rozhodnutím č. 1620885171/727963 vyrubil správca dane s poukazom na § 81 ods. 1 zákona č.
582/2004 Z. z. a v súlade s jeho § 77 ods. 2 písm. a) a s použitím § 15 ods. 2 VZN č. 11/2015 žalobkyni
miestny poplatok za komunálne odpady na rok 2018 vo výške 29,20 EUR splatný do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Výška poplatku bola určená za obdobie 365 dní pri sadzbe
0,0800 EUR na osobu a deň.
5. V odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na § 3, § 77 ods. 2 písm. a) a § 81 zákona
č. 582/2004 Z. z. s tým, že pri vyrubení poplatku za rok 2018 vychádzal z dostupnej evidencie,
z daňového konania k poplatku za komunálne odpady za rok 2017, pretože nedošlo k zmene
rozhodujúcich skutočností. Poplatok za rok 2018 bol žalobkyni vyrubený na základe jej oprávnenia
využívať nehnuteľnosť, ktoré jej vyplýva z jej vlastníckeho práva k predmetnému bytu.
6. Žalobkyňa sa odvolala voči obidvom rozhodnutiam správcu dane (označené v bode 2/ a 4/ tohto
rozsudku). Namietala, že správca dane nesprávne posúdil právny stav veci, pretože predmetnú
nehnuteľnosť neužíva, hoci je jeho vlastníčkou, a preto nie je poplatníčkou poplatku, ktorý jej bol
správcom dane za rok 2017 a za rok 2018 vyrubený.
Rozhodnutia žalovaného
7. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
(ďalej len „žalovaný") Rozhodnutím č. 72228/2019 zo 4. februára 2019 Rozhodnutie Mesta W. W..
1620885171/680965 zo dňa 7. augusta 2018, ktorým bol žalobkyni vyrubený poplatok za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady za rok 2017 v sume 4,64 EUR potvrdil.
8. Rozhodnutím č. 87724/2019 z 11. februára 2019 žalovaný podľa §74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil aj Rozhodnutie P. W. W.. 1620885171/727963 zo dňa 7. novembra 2018, ktorým bol žalobkyni
vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2018 v sume 29,20
EUR.
9. Odôvodnenia označených rozhodnutí žalovaného boli vo svojej argumentácii totožné. Žalovaný
zopakoval obsah odvolaní žalobkyne, priebeh administratívneho konania a po preskúmaní spisového
materiálu dospel k záveru, že správca dane vyrubil žalobkyni poplatok za rok 2017 aj za rok
2018 v súlade so zákonom č. 528/2004 Z. z., Daňovým poriadkom a VZN č. 11/2015. Odvolacie
námietky žalobkyne vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnené, a preto nezakladajúce dôvod na zrušenie
odvolaním napadnutých rozhodnutí správcu dane.
10. K odvolacej námietke žalobkyne, že pre určenie poplatku podľa pomôcok neboli splnené zákonné
podmienky žalovaný s poukazom na § 81a zákona č. 528/2004 Z. z. uviedol, že porušenie podmienok
pre určenie poplatku podľa pomôcok nezistil. Uviedol, že žalobkyňa bola odhlásená z platenia poplatku
napriek tomu, že je vlastníčkou predmetného bytu, ktorý má z titulu jeho vlastníctva oprávnenie užívať,
a teda spĺňa podmienku poplatníčky poplatku na území mesta W. W.. Na výzvu správcu dane nesplnila
svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 81 zákona č. 528/2004 Z. z. a nepredložila doklady odôvodňujúce
zníženie 2 4 S / 9 6 / 2 0 1 9 - 4 -



alebo odpustenie poplatku. Napriek tvrdeniu, že predmetný byt neužíva, nepredložila o tejto skutočnosti
žiadne doklady. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že správca dane správne určil poplatok za
rok 2017 podľa pomôcok a správne použil pomôcky aj pre určenie poplatku na rok 2018, vychádzajúc
z Protokolu, ktorým bol určený poplatok za rok 2017 podľa pomôcok. K odvolacej námietke žalobkyne,
že nie je poplatníčkou na území Mesta W. W.alovaný s poukazom na § 77 ods. 2 písm. a) zákona č.
582/2004 Z. z. a § 123 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník") uviedol, že žalobkyňa
je poplatníčkou poplatku, pretože je na území mesta W. W. oprávnená užívať byt, čo vyplýva z
preukázaného vlastníctva žalobkyne k predmetnému bytu, a to napriek tomu, že v meste W. W. nemá
trvalý, ani prechodný pobyt. Je poplatníčkou predmetného poplatku podľa § 77 ods. 2 písm. a) cit.
zákona, pretože v meste W. W. vlastní byt a zároveň je poplatníčkou aj v meste W., v ktorom má trvalý
pobyt, a to podľa § 77 ods. 3 cit. zákona. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že § 77
ods. 3 cit. zákona má zamedziť dvojitému poplatku žalobkyňou, a to v meste W. W. (pretože je vlastníčkou
bytu na jeho území) a aj v meste W., (pretože v ňom má trvalý pobyt) a tvrdil, že zamedzenie dvojitého
platenia poplatku sa vzťahuje k tomu istému poplatníkovi len v rámci jednej obce a nevzťahuje sa na
celé územie Slovenskej republiky. Dvojitá poplatková povinnosť na území mesta W. W.alobkyni v zmysle
§ 77 cit. zákona nevznikla. Žalovaný zároveň uviedol, že zákon č. 582/2004 Z. z. umožňuje zníženie
alebo odpustenie poplatku na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona za splnenia stanovených
podmienok. Mesto W. W. uvedené podmienky upravilo vo VZN č. 11/2015, podľa ktorého bol žalobkyni
poplatok za rok 2017, 2018 aj vyrubený. O splnení uvedených podmienok, s ohľadom na tvrdenie
žalobkyne, že v predmetnom byte bývajú jej rodičia, ktorí v ňom majú trvalý pobyt, pričom žalobkyňa v
meste W. W. celoročne neprodukuje komunálny odpad, môže rozhodnúť len správca dane na základe
písomnej žiadosti žalobkyne.
Žaloba
11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia Rozhodnutia žalovaného č.
72228/2019 zo 4. februára 2019 spolu s Rozhodnutím Mesta W. W.. 1620885171/680965 zo 7. augusta
2018 a tiež zrušenia Rozhodnutia žalovaného č. 87724/2019 zo dňa 11. februára 2019 v spojení s
Rozhodnutím Mesta W. W.. 1620885171/727963 zo dňa 7. novembra 2018 a uplatnila si právo na
náhradu trov konania v plnej výške. Tvrdila, že napadnutými rozhodnutiami bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch, pretože správca dane nebol oprávnený vyrubiť jej poplatok za
komunálny odpad v rozhodnom období rokov 2017 a 2018, pretože nie je poplatníčkou tohto poplatku, a
preto je rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Uviedla, že hoci je vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu č. XX  na území mesta W. W., ktorý sa nachádza
v stavbe so súpisným č. XXXXX  vo vchode č. XX, na S. poschodí, ktorá je umiestnená na parcele C
KN č. XXXX/XXX a je zapísaný na LV č. XXXX  k. ú. H., v dôsledku vydaja sa odsťahovala z W. W. do
W., kde má od X. A. XXXX  trvalý pobyt, čo Mestu W. W. ako správcovi dane oznámila elektronickým
podaním. Od uvedeného dňa byt užívajú na základe ústnej bezodplatnej zmluvy o výpožičke jej rodičia
G.. Y. Q. a Q. Q., ktorí platia poplatok za komunálny odpad. Vyhlásenie o uvedenej skutočnosti správcovi
dane predložila ako dôkaz v rámci administratívneho konania a správca dane skutočnosť, že jej rodičia
platia poplatok za 2 4 S / 9 6 / 2 0 1 9 - 5 -

komunálny odpad nepopiera a je mu známa. Žalobkyňa platí poplatok za komunálny odpad v Meste
W.. Nesprávne právne posúdenie veci žalobkyňa namietala v súvislosti s aplikáciou § 77 ods. 2 písm.
a) zákona č. 582/2004 Z. z. a nesúhlasila so záverom žalovaného (správcu dane), že je poplatníčkou
poplatku z titulu jej oprávnenia užívať predmetnú nehnuteľnosť, pretože ju neužíva. Prenechala ju do
užívania svojim rodičom, ktorí v nej majú hlásený aj trvalý pobyt. Na základe uvedeného tvrdila, že
oprávnenie užívať predmetnú nehnuteľnosť majú jej rodičia G.. Y. Q. a Q. Q., ktorí aj platia poplatok
za komunálny odpad. Nesúhlasila s právnymi závermi žalovaného, že jej oprávnenie užívať predmetnú
nehnuteľnosť vyplýva z jej vlastníckeho vzťahu k tejto nehnuteľnosti. Poukázala na § 659 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú
dobu bezplatne užívať, k čomu v skutočnosti aj došlo. Medzi žalobkyňou a jej rodičmi bola uzavretá
ústna zmluva o výpožičke, na základe ktorej im predmetný byt odovzdala do bezplatného užívania.
Počas trvania výpožičky žalobkyňa nemá právo predmetný byt užívať, hoci ho vlastní, pretože ho
prenechala tretím osobám. Užívacie právo k predmetnému bytu vykonávajú rodičia žalobkyne. Na
základe uvedeného žalobkyňa tvrdila, že žalovaný aj správca dane vec nesprávne právne posúdili, keď
ju označili za poplatníčku v zmysle § 77 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z., pretože nespĺňa v ňom
uvedený predpoklad trvalého, ani prechodného pobytu a na území mesta W. W. nie je oprávnená užívať,



ani neužíva žiadny byt. Preto jej bol poplatok za komunálny odpad v roku 2017 a v roku 2018 vyrubený
neoprávnene. Žalobkyňa tiež poukázala na nesprávny výklad žalovaného vo vzťahu k obsahu § 77 ods.
3 cit. zákona a tvrdila, že výklad žalovaného, že zamedzenie dvojitého platenia poplatku možno uplatniť
len vo vzťahu k vzniku poplatkovej povinnosti jedného poplatníka z rôznych dôvodov v jednej obci, nemá
oporu v citovanom zákonnom ustanovení. Vyjadrila názor, že je poplatníčkou poplatku len v meste W.,
kde má trvalý pobyt a v meste W. W. nie je poplatníčkou poplatku, pretože predmetný byt neužíva.
13. Žalobkyňa s poukazom na § 77 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. upriamila pozornosť súdu na
skutočnosť, že v meste W. W. neprodukuje žiadny odpad, pretože tu nežije a neužíva nehnuteľnosť, v
dôsledku čoho neexistuje logická súvislosť medzi produkciou odpadu a jej povinnosťou poplatok zaplatiť.
Zdôraznila, že za odpad a s tým súvisiace činnosti platí tam, kde reálne žije a kde odpad produkuje,
t. j. v meste W..
Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že nie je poplatníčkou poplatku v zmysle § 77 ods.
2 zákona č. 582/2004 Z. z., pretože v meste W. W. nie je oprávnená užívať byt a ani ho neužíva.
Uviedol, že citované zákonné ustanovenie jednoznačne definuje poplatníka poplatku a je ním aj
osoba, ktorá je v obci oprávnená užívať nehnuteľnosť. Keďže žalobkyňa je vlastníčkou predmetného
bytu nachádzajúceho sa v meste W. W., vychádzajúc z obsahu vlastníckeho práva v zmysle § 123
Občianskeho zákonníka žalovaný tvrdil, že oprávnenie žalobkyne užívať predmetný byt vyplýva z jej
vlastníckeho práva. Zdôraznil, že právo žalobkyne užívať predmetný byt nezaniklo tým, že ho dala do
bezodplatného užívania svojim rodičom, pretože je naďalej jeho vlastníčkou, a preto je poplatníčkou
poplatku z titulu oprávnenia užívať byt v meste W. W.. Zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v
odôvodnení napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k výkladu § 77 ods. 3 cit. zákona i vo vzťahu k možnosti
zníženia, resp. odpustenia poplatku. Žalovaný 2 4 S / 9 6 / 2 0 1 9 - 6 -

navrhol, aby správny súd žalobu žalobkyne zamietol a zaviazal ju znášaním trov konania zo svojho.
Replika žalobkyne
15. Žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe a jej dôvodoch. K spornej otázke jej oprávnenia
užívať predmetný byt uviedla, že vlastnícke právo možno zmluvne obmedziť, čo žalobkyňa realizovala
prenechaním bytu do užívania svojim rodičom. S predmetom svojho vlastníctva teda naložila tak, že
ho zverila do užívania iným osobám, čím realizovala časť svojich vlastníckych práv, a to užívanie
predmetu vlastníctva, ktorého sa dočasne vzdala, čím rozsah svojho vlastníckeho práva zúžila. V
dôsledku uvedeného nemôže v súčasnosti predmetný byt užívať, pretože ho nemá v držbe. Jej užívanie
predmetného bytu je v dôsledku uvedeného vylúčené, a preto nie je poplatníčkou poplatku v zmysle §
77 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004. Žalobkyňa zdôraznila, že poplatkovú povinnosť plnia jej rodičia,
ktorí byt užívajú a žalobkyňa v meste W. W. neprodukuje žiadny odpad. Uviedla, že možnosť zníženia,
či odpustenia poplatku sa nevzťahuje na prípady prenechania veci do užívania inej osobe na základe
zmluvy o výpožičke, a preto nie je možné VZN č. 11/2015 v danej veci aplikovať.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP
preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v
rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania,
pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd vec prejednal na pojednávaní a nariadenie
pojednávania nebolo potrebné ani z iných dôvodov upravených v § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní
veci dospel správny súd k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 16. decembra 2019. Rozsudok bol
verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 16. januára 2020 (§
137 ods. 3 SSP).
17. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánov verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej



správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2 4 S / 9 6 / 2 0 1 9 - 7 -

20. Podľa § 1 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení účinnom na toto konanie týmto zákonom sa ustanovujú
miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
21. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady (ďalej len „poplatok").
22. Podľa § 3 zákona č. 582/2004 Z. z. Zdaňovacím obdobím poplatku uvedeného v § 2 ods. 2 je
kalendárny rok.
23. Podľa §77 ods. 1, 2, 3 zákona č. 582/2004 Z. z. (1) Poplatok sa platí za
a) činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom,
b) činnosti nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom,
c) triedený zber zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov,
d) náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na
ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a
e) náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa osobitného predpisu,26)
f) činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom, ak v obci nebol zavedený množstvový zber
drobného stavebného odpadu.
(2) Ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je
a) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt 27) alebo prechodný pobyt 28) alebo ktorá je na území
obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu 29) alebo jej časť, alebo
objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, 30) vinicu, 31) ovocný sad, 32) trvalý trávny porast 33) na iný
účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku 34) a pozemku,
ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha 35) (ďalej len "nehnuteľnosť"),
b) právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území
obce na iný účel ako na podnikanie,
c) podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na
účel podnikania.
(3) Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci súčasne trvalý pobyt a prechodný pobyt, poplatok platí
iba z dôvodu trvalého pobytu. Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný
pobyt a súčasne je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na iný účel ako na podnikanie, poplatok
platí iba z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Ak má osoba podľa odseku 2 písm.
a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je podľa odseku 2 písm. c) fyzickou osobou
oprávnenou na podnikanie a miestom podnikania je miesto jej trvalého pobytu alebo prechodného
pobytu a v tomto mieste nemá zriadenú prevádzkareň, poplatok platí iba raz z dôvodu trvalého pobytu
alebo prechodného pobytu. To neplatí, ak sa na poplatníka vzťahuje množstvový zber v príslušnej časti
obce.
24. Podľa § 81 ods. 1, 2 zákona č. 582/2004 Z. z. (1) Poplatok obec vyrubuje každoročne rozhodnutím na
celé zdaňovacie obdobie. Vyrubený poplatok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia. Ak poplatník preukáže, že využíva množstvový zber, obec poplatok nevyrubí rozhodnutím.
2 4 S / 9 6 / 2 0 1 9 - 8 -

(2) Ak vznikne poplatková povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, obec vyrubí pomernú
časť poplatku rozhodnutím, začínajúc dňom vzniku poplatkovej povinnosti až do konca príslušného
zdaňovacieho obdobia.
25. Podľa § 83 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením 11)
k 1. januáru zdaňovacieho obdobia sadzby poplatku v súlade s § 78 ods. 1, hodnotu koeficientu, pri
množstvovom zbere spôsob a lehotu zaplatenia poplatku, podmienky na vrátenie poplatku alebo jeho
pomernej časti podľa § 82 ods. 1, podmienky, ktorých splnenie má poplatník preukázať a podklady, ktoré
má poplatník predložiť pri znížení alebo odpustení poplatku podľa § 82 ods. 2.
26. Mesto W. W. vydalo v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení neskorších predpisov a v súlade s ustanoveniami zákona č. 582/2004 Z. z. všeobecne záväzné
nariadenie Mesta W. W. o miestnych daniach a poplatku č. 11/2015, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára
2016. S účinnosťou od 1. januára 2016 zaviedlo miestny poplatok za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady (ďalej len „poplatok") s tým, že správu tohto poplatku vykonáva Mesto W. W. (§ 1
ods. 1 písm. f) ods. 4). Okruh poplatníkov poplatku, jeho sadzba, spôsob a lehota na jeho zaplatenie i



podmienky na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti, či na jeho zníženie a odpustenie poplatku
sú upravené v 6. časti VZN. V súlade so schváleným systémom zberu odpadu stanovilo Mesto W. W.
paušálny poplatok pre fyzickú osobu, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo, ktorá má
na území obce oprávnenie užívať alebo užíva nehnuteľnosť na iný účel ako podnikanie s tým, že sadzba
paušálneho poplatku je 0,0800 EUR za osobu a kalendárny deň (§ 15 ods. 1 písm. a), ods. 2 VZN).
27. Predmetom správneho súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného,
ktorými potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobkyni vyrubený miestny
poplatok za komunálne odpady za obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 vo výške 29,20
EUR a za obdobie od X. A. XXXX  do 31. decembra 2017 vo výške 4,64 EUR.
28. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. XX, ktorý sa nachádza na S. poschodí
vchodu č. XX  bytového domu so súpisným č. XXXXX, ktorý sa nachádza na parcele C KN č. XXXX/
XXX o výmere XXX . m2 a je vedená v k. ú. H.. Uvedené bolo preukázané čiastočným výpisom z
listu vlastníctva č. XXXX. Dňa 10. novembra 2017 bolo správcovi dane doručené Oznámenie zmeny
nahlásených údajov k poplatku za komunálny odpad, z ktorého vyplynulo, že dňom X. A. XXXX
žalobkyňa zmenila svoje trvalé bydlisko, a preto od uvedeného dňa bude platiteľom poplatku Q. Q.,
otec žalobkyne. Súčasťou administratívneho spisu sú vyhlásenia žalobkyne a Q. Q. a G.. Y. Q. - rodičov
žalobkyne, z ktorých vyplýva, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke užívajú predmetný byt od X. A.
XXXX  rodičia žalobkyne a na uvedenej adrese majú aj trvalý pobyt. Žalobkyňa sa odsťahovala do W..
Sporným v konaní bolo to, či žalobkyňa je poplatníčkou miestneho poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady v meste W. W. len z toho dôvodu, že ako vlastníčka predmetného bytu má
právo realizovať svoje vlastnícke právo jeho užívaním, bez ohľadu na to, či ho v skutočnosti užíva. 2
4 S / 9 6 / 2 0 1 9 - 9 -

29. Po oboznámení sa s pripojeným obsahom administratívneho spisu správny súd zistil, že skutkový
stav veci, ktorý bol zistený a popísaný žalovaným v napadnutých rozhodnutiach ako aj v rozhodnutiach
prvostupňového orgánu verejnej správy korešponduje so zisteniami v správnom konaní.
30. Na základe podanej správnej žaloby bolo úlohou správneho súdu zodpovedať otázku, či žalobkyňa
je poplatníčkou poplatku v zmysle § 77 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. z dôvodu existencie
oprávnenia užívať predmetný byt, ktoré je obsahom jej vlastníckeho vzťahu k nemu, a to bez ohľadu na
to, že jeho faktické užívanie bezodplatne prenechala svojim rodičom a teda, či žalovaný (správca dane)
na zistený skutkový stav veci správne aplikoval citované zákonné ustanovenie. Žalobkyňa tvrdila, že
právne posúdenie veci žalovaným bolo nesprávne, pretože v dôsledku prenechania svojho práva užívať
predmetný byt svojim rodičom nemá právo ho užívať, a preto nemá v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia povinnosť platiť poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Žalovaný (a
správca dane) tvrdili, že právo žalobkyne užívať byt je napriek jeho aktuálnemu faktickému užívaniu jej
rodičmi zachované, pretože je jeho vlastníčkou, a preto je poplatníčkou poplatku v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia.
31. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Znamená,
že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje,
alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu, alebo orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny
predpis, alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho dospel k
nesprávnym právnym záverom.
32. Žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci je dôvodná. V § 77 ods. 1 zákona
č. 582/2004 Z. z. sú vymedzené náklady a činnosti súvisiace s komunálnymi odpadmi a drobným
stavebným odpadom. V ods. 2 sú vymedzené subjekty, ktoré sú povinné poplatok platiť. V prípade
fyzických osôb je poplatníkom tá fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, alebo ktorá má v obci
prechodný pobyt, alebo fyzická osoba, ktorá je na území obce oprávnená užívať byt, alebo tá fyzická
osoba, ktorá na území obce užíva byt (alebo iné nehnuteľnosti, objekty, či ich časti) a to na iný účel,
ako na podnikanie. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa, ktorá je fyzickou osobou,
nemá v meste W. W. prechodný, ani trvalý pobyt a ani neužíva predmetný byt, ktorý vlastní. Žalovaný
(správca dane) považovali pre vyrubenie poplatku žalobkyni za dostatočnú a rozhodujúcu skutočnosť
to, že z titulu jej vlastníckeho práva k predmetnému bytu ho má právo aj užívať. Neprihliadali k
nespornému skutkovému zisteniu, že žalobkyňa predmetný byt prenechala do užívania iným osobám,
a preto ho reálne od X. A. XXXX  neužíva, pretože túto skutkovú okolnosť nepovažovali za právne
významnú. Správny súd dospel po preskúmaní tejto žalobnej námietky k záveru, že uvedený právny
záver žalovaného (správcu dane) je výsledkom jeho omylu pri aplikácii § 77 ods. 2 písm. a) citovaného



zákona na zistený skutkový stav veci, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nezákonné. Hoci žalovaný
(správca dane) správne konštatovali obsah vlastníckeho práva, ktoré je právom absolútnym a pôsobí
voči všetkým, pričom jeho obsahom je právo vec držať, užívať ju, požívať jej plody a disponovať s ňou,
opomenuli, že tieto jednotlivé vlastnícke oprávnenia môže vlastník veci realizovať sám, ale 2 4 S / 9
6 / 2 0 1 9 - 10 -

má právo ich aj previesť na inú osobu bez toho, aby vec scudzil. Právo držby veci, t. j. možnosť
vlastníka mať danú vec vo svojej moci je výslovným oprávnením vlastníka veci. Neznamená to, že
vec musí fakticky aj držať, pretože vec môže na základe rôznych právnych úkonov dať do držby iným
subjektom a rovnako má právo sám rozhodnúť, či bude úžitkovú hodnotu veci realizovať sám, alebo
využitie jej úžitkovej hodnoty umožní iným subjektom. To znamená, že vlastník veci môže rozsah svojich
vlastníckych oprávnení zúžiť, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci, keď žalobkyňa faktickú držbu bytu
prenechala svojim rodičom spolu s oprávnením realizovať úžitkovú hodnotu bytu, a teda ho užívať. So
svojimi rodičmi Q. Q. a G.. Y. Q. uzavrela zmluvu o výpožičke, ktorej predmetom bolo bezplatné užívanie
predmetného bytu, ktorá pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Uvedené skutočnosti boli v
administratívnom konaní preukázané a nesporné. Uzavretím zmluvy o výpožičke žalobkyňa obmedzila
svoje vlastnícke oprávnenia, keď sa v prospech svojich rodičov vzdala svojho práva užívať predmet
svojho vlastníctva. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaným (správcom dane), t. j. aplikácia § 77
ods. 2 písm. a) citovaného zákona na zistený skutkový stav veci, bolo výsledkom chyby v jeho právnej
úvahe, keď vlastníctvo žalobkyne k predmetnému bytu stotožnil s jej právom ho užívať, pretože nejde o
totožné práva. Právo užívať vec (v danej veci - byt) je oddeliteľnou súčasťou vlastníckeho práva vlastníka
veci, ktoré môže realizovať sám, ale môže ho prenechať bezodplatne alebo za odplatu aj iným osobám
bez toho, aby sa svojho vlastníctva k veci vzdal. Byt alebo inú nehnuteľnosť (§ 77 ods. 2 písm. a) zároveň
môže užívať aj niekto, kto nie je jej vlastníkom, z čoho je zrejmé, že právo užívať vec (byt) môže vyplývať
z vlastníctva danej veci, ale môže byť založené aj na inom právnom titule, napr. na zmluve o výpožičke,
ako tomu bolo v preskúmavanej veci. Pre označenie určitej fyzickej osoby za poplatníka v zmysle § 77
ods. 2 písm. a) cit. zákona nie je podstatné, či je vlastníkom bytu (alebo inej nehnuteľnosti či objektu,
alebo jeho časti) v obci, ale len to, či byt fakticky užíva, alebo či má reálne/faktické právo ho užívať. Zo
zisteného skutkového stavu veci jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nemá v meste W. W. od X. A.
XXXX  právo užívať byt, a preto neboli naplnené skutkové predpoklady pre aplikáciu § 77 ods. 2 písm.
a) cit. zákona. Preto žalovaný/správca dane žalobkyňu nesprávne označil za poplatníčku, v dôsledku
čoho jej nesprávne, v rozpore so zákonom vyrubil poplatok za komunálny odpad za časť roka 2017 a
za rok 2018.
33. Pokiaľ žalobkyňa vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti rozhodnutí žalovaného pre nesprávne právne
posúdenie veci argumentovala aj poukazom na § 77 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. s tým, že v
meste W. W. neprodukuje žiadny odpad, správny súd uvádza, že táto argumentácia nemohla obstáť,
pretože sa nevzťahuje k podstate napadnutých rozhodnutí, t. j. k tým skutkovým a právnym dôvodom,
pre ktoré bol žalobkyni poplatok za časť roka 2017 a za rok 2018 vyrubený. Ustanovenie § 77
ods. 1 cit. zákona sa týka vymedzenia účelu platenia poplatku za komunálny odpad a netýka sa
vymedzenia poplatníka. Napadnuté rozhodnutia boli založené na tom, že žalobkyňa je poplatníkom
poplatku, pretože je vlastníčkou predmetného bytu, a preto má právo ho užívať. Poplatok jej nebol
vyrubený preto, že v meste W. W. produkuje odpad. Takto formulovaný dôvod nezákonnosti rozhodnutí
žalovaného nemohol obstáť, pretože neobsahuje argumentáciu, ktorá by sa vzťahovala k namietanému
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
34. Rovnako nemohol obstáť ani tvrdený dôvod nezákonnosti rozhodnutí žalovaného spočívajúci v
nesprávnom výklade § 77 ods. 3 cit. zákona, pretože nezodpovedal skutkovej 2 4 S / 9 6 / 2 0 1 9 - 11 -

a právnej argumentácii, ktorá bola podstatou žalobou napadnutých rozhodnutí tak, ako to bolo uvedené
v bode vyššie. Z takto uplatnených žalobných dôvodov nebolo možné žalobe žalobkyne vyhovieť a
vysloviť nezákonnosť rozhodnutí žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci.
35. Z uvedeného je zrejmé, že správny súd považoval žalobu za dôvodnú v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci preto, že žalovaný (správca dane) nesprávne podriadil zistený skutkový stav
veci pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, pretože skutkové predpoklady pre jej aplikáciu
neboli naplnené. Žalobkyňa nie je v zmysle tohto zákonného ustanovenia poplatníčkou poplatku, pretože
v meste W. W. nemá právo užívať predmetný byt, a preto jej nevznikla povinnosť ho zaplatiť. Poplatok
za komunálny odpad za časť roka 2017 a za rok 2018 bol žalobkyni vyrubený v rozpore s § 77 ods.
2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z., a preto správny súd žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného
označené v bode 7/ a 8/ tohto rozsudku zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP spolu s prvostupňovými



rozhodnutiami, ktoré im predchádzali (§ 191 ods. 3, písm. a) SSP) a vec vrátil prvostupňovému orgánu
verejnej správy na ďalšie konanie.
36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v
konaní v celom rozsahu úspešná priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným uznesením (§
175 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 2 4 S / 9 6 / 2 0 1 9 - 12 -

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie
nepodpísala členka senátu U.. U. A. z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho
podpisovania.