{"guid": "a9c35fe7-c08e-4dea-bd5e-933785788aa4:6e999c21-9007-4693-a901-293bbad4b5ef", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6019200497.4", "spisova_znacka": "23S/181/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/181/2019 z 16. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. septembra 2020, sp. zn. 23S/181/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200497.4", "identifikacne_cislo": "6019200497", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2020-09-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-4", "nazov": "§ 34 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/506#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e999c21-9007-4693-a901-293bbad4b5ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200497.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200497.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200497.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/181/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200497
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200497.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej, v
právnej veci žalobcu: PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a. s., so sídlom
SNP 1301, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 057 673, právne zastúpený: Advokátska kancelária
IURISTICO s. r. o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: Úrad
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za
účasti ďalšieho účastníka konania: Flaga GmbH, so sídlom Flaga Strasse 1, 2100 Leobendorf, Rakúsko,
právne zastúpený: PATENT IURIST s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Dostojevského rad 5,
811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí predsedu žalovaného č. OZ
XXXXXX/O.-XX-XXXX, č. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX a č. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX, všetky zo dňa 30.
mája 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky č. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX zo dňa 30. mája 2019  z a m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky č. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX  zo dňa 30. mája 2019   z a m i e t a.

III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky č. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX zo dňa 30. mája 2019  z a m i e t a.

IV. Žalobcovi právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

V. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania                        n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Spoločnosť Flaga GmbH, Flaga Strasse 1, 2100 Leobendorf, Rakúsko (ďalší účastník konania)
sa stala majiteľom ochrannej známky č. XXXXXX vyobrazenia , s právom prednosti od 10.06.2010,
zapísanej do registra ochranných známok dňa 16.02.2011 pre tovary v triede 4: „skvapalnený plyn,
skvapalnený plyn vo fľašiach\", v triede 6: „zásobníky na skvapalnený plyn, fľaše na skvapalnený plyn,
plynová armatúra k zásobníkom na skvapalnený plyn a fľašiam na skvapalnený plyn\", v triede 9:
„ meracie zariadenia na meranie teploty a tlaku, elektrické meracie zariadenia\", v triede 16: „tlačoviny,
publikácie, brožúry, katalógy\" a pre služby v triede 37: „konštrukcia, inštalácia, kontrola a údržba
zásobníkov na skvapalnený plyn a potrubí na skvapalnený plyn, plnenie tlakových nádob, fliaš a
zásobníkov plynnými médiami, propánom, butánom a ich zmesami\" a v triede 39: „prenájom zásobníkov
na skvapalnený plyn\".



2. PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a. s. (žalobca) podala návrh na zrušenie
ochrannej známky č. XXXXXX v rozsahu všetkých zapísaných tovarov a služieb v triedach 4, 6, 9,
16, 37 a 39 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktorý odôvodňoval tým, že majiteľ napadnutú
ochrannú známku skutočne nepoužíval na území Slovenskej republiky pre zapísané tovary a služby
počas nepretržitého obdobia najmenej piatich po sebe idúcich rokov predchádzajúcich podaniu tohto
návrhu.

3. Úrad priemyselného vlastníctva SR prvostupňovým rozhodnutím zn. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX  zo
dňa 26.05.2017 návrhu na zrušenie ochrannej známky čiastočne vyhovel, keď podľa § 34 ods. 1 písm. a)
v spojení s § 34 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 125/2016 Z.
z. (ďalej len „Zákon o ochranných známkach\") napadnutú ochrannú známku čiastočne zrušil pre všetky
tovary zapísané v triedach 9 a 16, a to s účinnosťou od 26.02.2016 a napadnutú ochrannú známku
ponechal v platnosti pre tovary a služby v triedach 4, 6, 37 a 39, keď vo vzťahu k týmto bolo preukázané
skutočné používanie napadnutej ochrannej známky majiteľom, pričom vo vzťahu k ostatným zapísaným
tovarom v triedach 9 a 16 majiteľ neuniesol dôkazné bremeno a relevantným spôsobom nepreukázal
skutočné používanie napadnutej ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných
známkach. Na základe vyhodnotenia predložených dôkazných materiálov dospel prvostupňový orgán
k záveru, že majiteľ preukázal, že kontinuálne, dlhodobo a reálne dodával pod napadnutou ochrannou
známkou skvapalnený plyn vo fľašiach a do zásobníkov. Z dôkazov bolo zrejmé, že cieľom majiteľa
bolo reálne vytvárať a udržovať odbyt fliaš a zásobníkov na skvapalnený plyn a súvisiacich plynových
armatúr, a to súčasne s dodávkami plynu na relevantnom trhu Slovenskej republiky. Rovnako považoval
za preukázané používanie napadnutej ochrannej známky aj vo vzťahu k službám prenájmu zásobníkov
na skvapalnený plyn, ich plnenia, konštrukcie, inštalácie, kontroly a údržby, a tiež vo vzťahu k plneniu
tlakových nádob, fliaš a zásobníkov plynnými médiami, propánom, butánom a ich zmesami.

4. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca rozkladom, a to v časti, ktorou bola ponechaná napadnutá
ochranná známka v platnosti pre tovary a služby v triedach 4, 6, 37 a 39. Navrhol, aby orgán rozhodujúci
o rozklade prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že napadnutá ochranná známka sa zrušuje v celom
rozsahu. V rozklade namietal najmä to, že majiteľ nemôže akýmkoľvek spôsobom osvedčiť používanie
napadnutej ochrannej známky v prípade, ak nie je pôvodcom dotknutých tovarov. Pokiaľ majiteľ nie je
pôvodcom tovarov, pre ktoré je napadnutá ochranná známka zapísaná, môže touto ochrannou známkou
chrániť len činnosti (služby) poskytované v súvislosti s takýmito tovarmi, napríklad predaj plynu.

5. Vo vyjadrení k rozkladu sa majiteľ stotožnil so stanoviskom prvostupňového orgánu, že predmetom
hodnotenia pri preukázaní skutočného používania ochrannej známky nie je fakt, či majiteľ je súčasne
aj výrobcom, či pôvodcom daných tovarov. Zákon takúto podmienku pri používaní ochranných známok
nestanovuje. Tvrdenie navrhovateľa, že majiteľ nemôže osvedčiť používanie napadnutej ochrannej
známky pre tovary, ktorých nie je pôvodcom, označil majiteľ za účelové a rozsudok Súdneho dvora EÚ
vo veci C-40/01 Ansul BV vs. Ajax Brandbeveiliging BV z 11.03.2003, na ktorý sa odvolával navrhovateľ,
za nesúvisiaci so skutkovou a právnou situáciou v predmetnej veci.

6. Predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR rozhodnutím č. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX  zo dňa
30.05.2019 rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

7. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že zmyslom ustanovenia § 34 ods. 1 písm. a) Zákona o
ochranných známkach je zamedziť hromadeniu takých ochranných známok v registri, ktoré nie sú
skutočne používané - teda neplnenia funkciu ochrannej známky, uľahčiť známkovú rešerš a zároveň
zabrániť sporom, zdrojom ktorých sú ochranné známky, ktoré nie sú skutočne používané. Hoci pojem
skutočné používanie je neurčitým právnym pojmom, teda nie je v Zákone o ochranných známkach
definovaný, ide o pojem komunitárneho práva a jeho výkladom sa zaoberal Súdny dvor EÚ v rozsudku
C-40/01 Ansul BV vs. Ajax z 11.03.2003. Hodnotenie, či je používanie ochrannej známky skutočné
musí zahŕňať posúdenie, či obchodné využitie ochrannej známky je reálne, ako aj zváženie povahy
tovarov alebo služieb, charakteru a vlastností predmetného trhu, miesta a času, resp. rozsahu a
frekvencie používania ochrannej známky. K udržaniu ochrannej známky teda nepostačuje preukázanie
akéhokoľvek používania, ale je potrebné skutočné používanie majúce určitý rozsah a kvalitu s ohľadom
na druh zapísaných tovarov alebo služieb. Majiteľ musí predložiť dôkazné prostriedky, ktoré svedčia
o tom, že svoju ochrannú známku v rozhodnom období skutočne používal buď sám, alebo poskytol



súhlas s jej používaním tretej osobe, t. j. dôkazné bremeno z dôvodu zrušenia ochrannej známky v
zmysle § 34 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných známkach nesie majiteľ ochrannej známky, ktorý, ak
preukáže skutočné používanie ochrannej známky predložením relevantných dôkazov, resp. preukáže,
že existovali oprávnené dôvody na jej nepoužívanie, poprie tým hypotézu právnej normy uvedenú v
ustanovení § 34 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných známkach a ochranná známka nebude zrušená.

8. Majiteľ ako prílohu k svojmu vyjadreniu k návrhu na zrušenie napadnutej ochrannej známky predložil
dôkazy, vyhodnotením ktorých dospel prvostupňový orgán k záveru, že majiteľ v konaní preukázal, že v
relevantnom období používal napadnutú ochrannú známku vo vzťahu k zapísaným tovarom a službám
v triedach 4, 6, 37 a 39 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

9. Žalovaný zároveň konštatoval, že žalobca v rozklade nespochybnil samotné posúdenie dôkazných
materiálov a z nich vyplývajúci záver o tom, že svedčia o skutočnom používaní napadnutej ochrannej
známky pre časť zapísaných tovarov a služieb, ale hlavná argumentácia uvedená v rozklade spočíva
na tom, že majiteľ nemôže osvedčiť používanie napadnutej ochrannej známky pre tovary, ktorých nie
je pôvodcom/výrobcom a že umiestňovanie ochrannej známky na obale tovaru, v ktorom je tento tovar
predávaný/distribuovaný neznamená jej používanie aj vo vzťahu k samotnému obalu. Navrhovateľ
nesúhlasil najmä s posúdením návrhu na zrušenie napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k zapísaným
tovarom „zásobníky na skvapalnený plyn, fľaše na skvapalnený plyn\" v triede 6.

10. Žalovaný sa plne stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, ktorý konštatoval, že z dôkazov
predložených v konaní bolo zistené, že majiteľ zabezpečuje dodávanie plynu vo fľašiach, ktoré sú
označené napadnutou ochrannou známkou, poskytuje ich ako súčasť dodávky plynu, zákazníci sú teda
informovaní o tom, že ide o fľašu aj plyn majiteľa, ktorý im tak garantuje určitý štandard, a napadnutá
ochranná známka tak bezpochyby aj vo vzťahu k fľašiam plní svoju základnú funkciu, ktorou je odlíšiť
tovary, v tomto prípade nie len plyn, ale aj fľašu od tovarov iného subjektu. Ohľadom zásobníkov
plynu prvostupňový orgán zaujal obdobný záver, pretože z dôkazov vyplynulo, že majiteľ pri nájme
zásobníkov a dodávkach plynu zabezpečuje aj dovoz a dopravu zásobníkov a ďalšie služby. Zásobníky
sú označené napadnutou ochrannou známkou, pričom majiteľ ich poskytuje tretím osobám ako tovar
súvisiaci s ďalším produktom - plynom, teda spotrebiteľ vníma, že ide o produkt majiteľa, ktorý mu ním
garantuje určité vlastnosti, a preto ochranná známka aj vo vzťahu k zásobníkom plní svoju základnú
funkciu. Navyše druhostupňový orgán na doplnenie tejto argumentácie prvostupňového orgánu uviedol,
že navrhovateľom nebolo spochybnené, že napadnutá ochranná známka bola používaná priamo na
fľašiach a zásobníkoch určených na skvapalnený plyn, ktoré dodával majiteľ tretím osobám. Je potrebné
tiež prihliadnuť na špecifickú situáciu na trhu, keď plyn je možné distribuovať buď vo fľašiach alebo do
zásobníkov. Plyn je neoddeliteľne spojený s obalmi, v ktorých je dodávaný koncovým spotrebiteľom. Nie
je pritom podstatné, či majiteľ dotknuté tovary priamo vyrába, predáva alebo ich len prenajíma. Keďže
fľaše a zásobníky sú označené napadnutou ochrannou známkou, spotrebitelia vnímajú nie len plyn, ale
aj nádobu, do ktorej sa plyn plní, ako súčasť ponuky majiteľa. Na trhu je bežné, že pri kúpe plynu, a
to platí najmä v prípade fliaš, tieto zostávajú majetkom spotrebiteľa. Žalovaný konštatoval, že rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/01 z 11.03.2003, na ktorý poukázal navrhovateľ, nesvedčí v prospech
jeho tvrdení, že majiteľ môže preukázať používanie svojej ochrannej známky len na tovaroch, ktoré
pochádzajú od neho, teda na tovaroch, ktorých je pôvodcom. Uviedol, že uvedený rozsudok poukazuje
na základnú funkciu ochrannej známky, ktorou je jej rozlišovacia spôsobilosť a ktorá umožňuje, aby
si spotrebiteľ dokázal spojiť dotknuté tovary alebo služby s jedným konkrétnym subjektom - majiteľom
ochrannej známky, pričom nie je rozhodujúce, či majiteľ dotknuté tovary sám vyrába alebo tieto tovary
vyrába pre majiteľa iný subjekt a majiteľ pre neho vyrobené tovary pod svojou ochrannou známkou ďalej
distribuuje.

11. Pokiaľ navrhovateľ v rozklade uvádzal ako príklad obaly sladkostí alebo stavebných výrobkov, ktoré
zvyčajne nie sú chránené ochrannými známkami, žalovaný konštatoval, že pri posudzovaní skutočného
používania ochrannej známky je potrebné vždy prihliadať na špecifickú situáciu na trhu s dotknutými
tovarmi alebo službami. Príklady uvádzané navrhovateľom sa od predmetnej veci výrazne odlišujú tým,
ako sú vnímané obaly dotknutých výrobkov relevantnými spotrebiteľmi. Pokiaľ obaly sladkostí alebo
stavebných výrobkov spotrebitelia vnímajú ako jednorázový produkt a po odbalení tovaru obal zvyčajne
vyhodia, v prípade fliaš a zásobníkov na plyn, tieto buď zostávajú majetkom odberateľa alebo sa vracajú
predajcovi na ďalšie naplnenie. Obal sladkostí alebo stavebných materiálov je prakticky bezcenný,
nemá pre výrobcov sladkostí zmysel si tieto obaly osobitne chrániť, čo však neplatí v prípade fliaš



alebo zásobníkov na plyn, ktoré umožňujú opakované použitie, bez ktorých by nebolo možné plyn
zákazníkom ani dodať. Žalovaný nesúhlasil ani s poukázaním na prípad so železničnými vozňami,
pričom rovnako konštatoval, že významné je to, ako tieto tovary vníma spotrebiteľská verejnosť. Zatiaľ
čo fľaše a zásobníky na plyn spotrebiteľ vníma ako súčasť ponuky predajcu/dodávateľa plynu, v prípade
železničných vagónov je vylúčené, aby zákazník nakúpil prepravovaný tovar spolu s vagónom.

12. Žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie v rozsahu argumentácie uvedenej v rozklade a
dospel k záveru, že majiteľ v konaní preukázal používanie napadnutej ochrannej známky priamo na
fľašiach a zásobníkoch na plyn, preto prvostupňový orgán správne uznal takéto používanie ochrannej
známky nielen vo vzťahu k tovarom skvapalnený plyn vo fľašiach v triede 4, ale aj vo vzťahu k samotným
obalom - fľašiam a zásobníkom v triede 6. Vo vzťahu k ostatným tovarom a službám, pre ktoré napadnutá
ochranná známka na základe prvostupňového rozhodnutia zostala v platnosti, navrhovateľ v rozklade
neuviedol žiadne argumenty, ktorými by spochybnil záver prvostupňového orgánu, a preto s poukazom
na ustanovenie § 40 ods. 2 Zákona o ochranných známkach druhostupňový orgán v tejto časti napadnuté
rozhodnutie nepreskúmaval.

13. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX  zo dňa 30.05.2019, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žaloba napadla na tunajšom správnom súde pod sp.
zn. 23S/181/2019. Žalobca uplatnil žalobný dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP tvrdiac,
že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že
druhostupňový orgán sa nevyjadril k zásadným skutočnostiam namietaným v rozklade a nekriticky
prevzal závery prvostupňového orgánu. Ďalším žalobným dôvodom je tvrdená nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
14. V rámci časti správnej žaloby označenej ako „Nesprávne právne posúdenie\", žalobca poukázal na
ustanovenie § 34 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných známkach, z ktorého vyplýva požiadavka, aby
zaregistrovaná ochranná známka bola aj skutočne používaná v súvislosti s tovarmi a službami, pre
ktoré je zapísaná. Ak nie je skutočne používaná nepretržite po dobu najmenej piatich rokov, má Úrad
priemyselného vlastníctva SR na návrh tretej osoby takúto ochrannú známku zrušiť.

15. Žalobca ďalej poukázal na vymedzenie pojmu „skutočné používanie ochrannej známky\", keď za
skutočné používanie ochrannej známky sa má považovať stav, kedy je majiteľ ochrannej známky
súčasne považovaný aj za pôvodcu tovaru či služby, pre ktorú je ochranná známka zapísaná, resp. o
skutočnom používaní ochrannej známky možno hovoriť vtedy, ak majiteľ používa ochrannú známku v
spojení so „svojimi tovarmi a službami.

16. S  prihliadnutím na vymedzenie pojmu „skutočné používanie ochrannej známky\" a na charakteristiku
triedy 4 medzinárodného triedenia tovarov a služieb „skvapalnený plyn, skvapalnený plyn vo fľašiach\",
má žalobca za to, že pod týmto tovarom sa majú na mysli skvapalnené uhľovodíkové plyny (LPG),
vo vzťahu ku ktorým nemožno vyvodiť záver o splnení zákonnej požiadavky pre používanie ochrannej
známky. Majiteľ ochrannej známky nie je pôvodcom LPG v tom zmysle, že by LPG vyrábal alebo dával
pokyny na jeho výrobu. V rozhodnom období preto nevznikla medzi majiteľom ochrannej známky a
tovarom zaradeným do triedy 4 žiadna väzba, a tak používanie ochrannej známky možno vyhodnotiť
nanajvýš symbolicky, ale neboli naplnené kritériá riadneho používania ochrannej známky.

17. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o tovary uvedené v triede 6 medzinárodného triedenia tovarov a
služieb „zásobníky na skvapalnený plyn, fľaše na skvapalnený plyn, plynová armatúra k zásobníkom
na skvapalnený plyn a fľašiam na skvapalnený plyn\", tak vzhľadom na povahu a skupenstvo LPG je
jeho distribúcia možná výlučne v k tomu zodpovedajúcom obale, ktorý môže byť buď zásobník, alebo
tlaková fľaša, ktoré musia bezpodmienečne zodpovedať štandardizovaným technickým parametrom.
Majiteľ ochrannej známky, ktorý môže v konkrétnom prípade jedine zabezpečovať dodávku a predaj
LPG, nie je výrobcom obalov, a to tlakových fliaš a zásobníkov. Obaly získava od tretích osôb (od ich
výrobcov) a je nútený ich využívať pre to, aby mohol reálne predávať LPG.

18. Namietal, že orgán verejnej správy 1. stupňa v dôsledku aplikácie nesprávneho výkladu ustanovenia
§ 34 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných známkach, resp. presnejšie v dôsledku vyvodenia
nesprávneho záveru, pokiaľ sa jednalo o obsah pojmu „skutočné používanie ochrannej známky\", mal
za to, že obaly označené napadnutou ochrannou známkou poskytuje majiteľ ochrannej známky ako



súčasť dodávky plynu, že zákazníci sú informovaní o tom, že sa jedná o plyn a fľašu majiteľa, v dôsledku
čoho podľa jeho názoru ochranná známka plní svoju základnú funkciu aj vo vzťahu k obalom. Žalovaný
orgán k tomu ďalej nesprávne dodáva, že nie je podstatné, či majiteľ ochrannej známky dotknuté tovary
(plynové fľaše a zásobníky) priamo vyrába, predáva alebo prenajíma.

19. Žalobca namietal, že poukazoval na to, že majiteľ ochrannej známky nedistribuuje obaly na LPG
samostatne, ale výlučne iba v súvislosti s predajom LPG, ktorý by inak ako v tomu zodpovedajúcom
obale ani nevedel predávať a žalovaný túto skutočnosť absolútne nezohľadnil. Nezohľadnenie tejto
podstatnej skutočnosti pritom smeruje k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k nesprávnemu
záveru o oprávnenom a skutočnom používaní ochrannej známky k obalom.

20. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/9/2012 zo dňa 26.11.2013, ktorým
najvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2Scud/3/2012 zo dňa
03.08.2012. Krajský súd zamietol žalobu majiteľa ochrannej známky, ktorou sa domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o tom, že medzinárodný
zápis ochrannej známky č. XXXXXX  „C. G. H.\" sa na území SR vyhlasuje za čiastočne neúčinný.
Ochranná známka „C. G. H.\" alebo tiež „W. T.\" sa používala na obaloch tovarov rôznych výrobcov, či
predajcov, pričom uvedené označenie malo slúžiť na označenie skutočnosti, že výrobcovia sú zapojení
do určitého systému zhodnocovania odpadov. Toto rozhodnutie podľa žalobcu potvrdzuje ním uvádzanú
skutočnosť, a to, že zobrazenie ochrannej známky na obale tovaru ešte neznamená, že ochranná
známka plní svoju funkciu aj priamo vo vzťahu k tovaru, ktorým je samotný obal. Nie je možné
automaticky pripísať ochrannej známke na obale rozlišovaciu schopnosť. Jedná sa skôr o plnenie
informačnej a identifikačnej funkcie vo vzťahu k tovaru alebo službe, s ktorými sa obal spája. Účelom
ochrannej známky vyobrazenej na obale ale nie je odlíšenie rovnakých tovarov rôznych subjektov.
Najvyšší súd SR odkázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v súvislosti s ktorou sa uvádza, že „na
to, aby ochranná známka mohla mať postavenie základného prvku systému nenarušenej hospodárskej
súťaže, musí zabezpečovať, že všetky výrobky alebo služby, ktoré sú ňou označené, boli vyrobené
alebo poskytnuté pod kontrolou jediného podniku, ktorému možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu\".
Žalobca zdôraznil, že majiteľ ochrannej známky nie je pôvodcom obalov,            v ktorých zabezpečuje
dodávku LPG.

21. Vytýkal úradu, že sa striktne pridržal názoru, že Zákon o ochranných známkach vyslovene
neustanovuje, že majiteľ ochrannej známky musí byť zároveň pôvodcom/výrobcom tovarov. Aj napriek
absencii explicitného ustanovenia v Zákone o ochranných známkach podľa žalobcu je potrebné zákon
vykladať extenzívne, v širších súvislostiach. Zavedením možnosti zrušenia ochrannej známky pre
prípad, že táto sa skutočne nepoužíva, je dôkazom toho, že zámerom zákonodarcu je vyhnúť sa
situáciám, kedy určité subjekty budú používať právnu ochranu z neho vyplývajúcu bez toho, aby
ochranná známka reálne napĺňala svoj účel.

22. Žalobca uviedol, že v administratívnom konaní zdôrazňoval, že v súvislosti s ochrannými známkami
nepostačuje iba symbolické používanie v záujme udržania si práv a výhod plynúcich z ochrannej známky,
ale musí ísť o riadne používanie tak, aby bol zachovaný účel ochrannej známky. Zápisom ochrannej
známky sa majiteľovi zabezpečuje pomerne silná právna ochrana a cieľom zákonodarcu je dbať o to,
aby nedochádzalo k prípadom, kedy určitý subjekt používa výhody a ochranu plynúcu z tohto inštitútu
práva duševného vlastníctva bez toho, aby boli naplnené všetky zákonné podmienky bez akéhokoľvek
ich obchádzania a umelého udržiavania si tejto ochrany.

23. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/01, Ansul BV proti Ajax Brandbeveiliging
BV, kde Súdny dvor EÚ ozrejmil, čo sa má na mysli pod skutočným používaním ochrannej známky,
keď uviedol, že pojem „riadne používanie\" je potrebné chápať ako používanie, ktoré sa nevykonáva
symbolicky len na účely zachovania  práv vyplývajúcich z ochrannej známky. Musí ísť o riadne
používanie, ktoré je v súlade so základnou funkciou ochrannej známky, ktorou je zaručiť identitu
pôvodu výrobkov alebo služieb pre spotrebiteľa alebo konečného používateľa, aby mohli bez akejkoľvek
pravdepodobnosti zámeny odlíšiť výrobok alebo služby od iných výrobkov alebo služieb, ktoré majú
odlišný pôvod. Podľa žalobcu, žalovaný neakceptoval tento právny názor Súdneho dvora EÚ a naďalej
aplikoval vlastný výklad pojmu „skutočné/riadne používanie ochrannej známky\", ktorý je nesprávny a
neudržateľný. Podľa žalovaného nebolo rozhodujúce, či majiteľ ochrannej známky dotknuté tovary sám



vyrába, alebo sú vyrábané pre majiteľa iným subjektom a majiteľ pre neho vyrábané tovary pod svojou
ochrannou známkou ďalej distribuuje/predáva.

24. V ďalšej časti správnej žaloby označenej ako „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov\" žalobca uviedol, že nepreskúmateľnosť rozhodnutí spočíva v tom, že orgány verejnej správy
sa presvedčivo nevysporiadali s jeho argumentáciou, že pokiaľ majiteľ ochrannej známky nie je súčasne
pôvodcom tovarov, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, nie je možné osvedčiť riadne používanie
ochrannej známky vo vzťahu k týmto tovarom. Strohé konštatovanie vo vzťahu k tomu, ako žalobca
poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/01, že rozsudok chápe žalobca nedostatočne
a podľa názoru žalovaného z neho nevyplýva povinnosť majiteľa ochrannej známky byť pôvodcom
tovaru, spôsobuje, že napádané rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti. Žalovaný síce v rozhodnutí
vyvracal všetky žalobcom uvádzané skutočnosti, avšak sám neposkytol relevantné odôvodnenie jeho
záverov. Rozhodnutie je založené iba na akýchsi domnienkach a voľných úvahách, z ktorých nevyplýva,
na základe akých zákonných dôvodov dospel žalovaný k napádanému rozhodnutiu, a preto to nemôže
právne obstáť pre nezákonnosť. Podľa žalobcu, rozhodnutia úradu vydané v oboch stupňoch trpia vadou
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a sú arbitrárne.

25. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.10.2019 k správnej žalobe uviedol, že celá žalobná argumentácia
už bola predmetom návrhu na zrušenie napadnutej ochrannej známky, prípadne rozkladu podanému
proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný sa pridržal odôvodnenia uvedeného v preskúmavaných
rozhodnutiach a odkázal na ich odôvodnenie. Žalobca napádal správnou žalobou druhostupňové
rozhodnutie v časti, v ktorej napadnutá ochranná známka zostala v platnosti pre tovary a služby v
triedach 4, 6, 37 a 39 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Z obsahu žaloby je však zrejmé,
že sa žalobca v rámci odôvodnenia žalobného návrhu zaoberá len skutočným používaním napadnutej
ochrannej známky v súvislosti s tovarmi uvedenými v triedach 4 a 6. Vo vzťahu k skutočnému používaniu
napadnutej ochrannej známky v súvislosti so službami v triedach 37 a 39 na podporu svojich tvrdení
neuviedol žiadnu argumentáciu.

26. K námietkam o nesprávnom právnom posúdení veci, k argumentácii žalobcu, že úrad aplikoval
nesprávny výklad ustanovenia § 34 ods. 1 písm. a) zákona o ochranných známkach žalovaný
konštatoval, že základným predpokladom pre zachovanie existencie ochrannej známky ako predmetu
práva je jej používanie v súvislosti s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná. „Povinnosť\" používať
ochrannú známku možno jednoznačne vyvodiť zo samotnej hlavnej funkcie ochrannej známky, ktorou
je schopnosť odlíšiť tovary a služby jej majiteľa od tovarov a služieb iných osôb. Na to, aby ochranná
známka plnila svoj účel, je potrebné, aby spotrebiteľ mal možnosť prísť do kontaktu s tovarmi a službami
ňou označovanými v takom rozsahu, aby si vytvoril väzbu medzi ochrannou známkou a jej majiteľom a
na tom základe odlíšil tovary a služby majiteľa od tovarov a služieb iných subjektov na trhu.

27. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že pojem „skutočné
používanie\" je neurčitým právnym pojmom a nie je v Zákone o ochranných známkach definovaný. Ide
o pojem komunitárneho práva a jeho výkladom sa zaoberal Súdny dvor EÚ, a to aj v konaní, na ktoré
opakovane poukazoval žalobca (rozsudok vo veci C-40/01). Podľa tohto rozsudku, ochranná známka je
skutočne používaná vtedy, ak je používaná v súlade s jej hlavnou funkciou, ktorou je zaručiť označenie
pôvodu tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvorila alebo zachovala odbyt pre tieto
tovary alebo služby; skutočné používanie nezahŕňa symbolické používanie za účelom udržania si práv
z ochrannej známky.

28. K námietke žalobcu, že žalovaný neakceptoval právny  názor vyslovený Súdnym dvorom EÚ, tak
podľa žalovaného žalobca toto konštatovanie opiera o jeho vlastný výklad pojmu „skutočné používanie
ochrannej známky\", ktorý ale vykladá nesprávne, a to tak, že na účely preukázania skutočného
používania ochrannej známky je majiteľ povinný byť súčasne pôvodcom označovaného tovaru. Uviedol,
že žalovaný vychádzal práve z uvádzaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a aplikoval aj zásady
týkajúce sa výkladu pojmu „skutočné používanie\", stanovené predovšetkým v bodoch 35. - 39.
predmetného rozsudku a doplnené uznesením Súdneho dvora EÚ (tretia komora) z 27.01.2004 La  Mer
Technology Inc. proti Laboratoires Goemar SA.

29. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/9/2019 zo dňa
26.11.2013, tak podľa žalovaného predmetom konania vedeného pred Najvyšším súdom SR boli



odlišné skutkové okolnosti ako tomu bolo v posudzovanom prípade, keď ochranná známka „W. T.\"
bola zapísaná pre veľmi širokú škálu rozličných tovarov a služieb. Majiteľ ochrannej známky „W. T.\"
preukazoval skutočné používanie tým, že ochranná známka bola umiestňovaná na obaloch tovarov
rôznych výrobcov, či predajcov, ktorí získali súhlas na jej používanie, pričom ale toto označenie bolo
určené na označenie skutočnosti, že výrobcovia sú zapojení do určitého systému zhodnocovania
odpadov. Táto ochranná známka teda vždy informovala len o poskytovanej službe (systéme nakladania
s odpadom) a neumožňovala spotrebiteľovi zorientovať sa na príslušnom trhu vo vzťahu k zapísaným
tovarom. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ochranná známka „W. T.\" sa na konkrétny tovar,
na obale ktorého bola používaná, nevzťahovala a neoznačovala pôvod tovaru, pretože preukazovala iba
poskytovanie služieb. Dôvodom pre konštatovanie absencie skutočného používania ochrannej známky
„W. T.\" vo vzťahu k tovarom teda bola skutočnosť, že hoci dotknutá ochranná známka bola umiestnená/
používaná na obaloch rôznych výrobkoch, predmetné označenie sa nevzťahovalo na konkrétny tovar a
neoznačovalo jeho obchodný pôvod. V preskúmavanom prípade však spotrebiteľ na základe napadnutej
ochrannej známky presne vie určiť, že tovary takto označené pochádzajú od konkrétneho subjektu
- majiteľa, pričom skutočnosť, že majiteľ si výrobu obalov - fliaš a zásobníkov objednáva od iného
dodávateľa, nie je pre konanie rozhodujúca.

30. K námietke, že sa žalovaný nevyjadril k podstatnému argumentu, že majiteľ nedistribuuje obaly
samostatne, žalovaný uviedol, že majiteľ, ako spoločnosť obchodujúca s plynom, automaticky distribuuje
plyn v obaloch, ktoré, ako bolo uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, si môže zákazník prenajať (v
prípade zásobníkov na plyn), alebo sa stávajú jeho majetkom  (v prípade fliaš), pričom tieto si môže u
majiteľa opakovane naplniť. Situácia na trhu si nevyžaduje, aby majiteľ priamo obchodoval s prázdnymi
zásobníkmi alebo fľašami na plyn, a preto by nebolo primerané požadovať od majiteľa predkladanie
dôkazov, z ktorých vyplýva predaj fliaš alebo zásobníkov samostatne.

31. V konaní na účely vyhodnotenia skutočného používania napadnutej ochrannej známky vo vzťahu
k tovarom triedy 4 a 6 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, na základe dôkazných materiálov
predložených majiteľom, nebolo rozhodujúcim posúdenie, či majiteľ napadnutej ochrannej známky je
alebo nie je pôvodcom tovarov, pre ktoré je napadnutá ochranná známka zapísaná. Zo správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia nevyplýva skutočnosť, že by žalovaný tvrdil, že majiteľ je pôvodcom obalov,
v ktorých zabezpečuje dodávku LPG. Z predložených dôkazných materiálov je zrejmé (a žalobca túto
skutočnosť nespochybnil), že majiteľ napadnutú ochrannú známku používal priamo na fľašiach alebo
zásobníkoch na plyn, a teda takéto používanie je potrebné považovať za skutočné používanie vo vzťahu
k tovarom - fľaša a zásobníky na plyn, ako aj vo vzťahu k samotnému plynu, keďže neexistuje iný
spôsob distribúcie plynu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery vyššie uvedeného rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/9/2019 zo dňa 26.11.2013, konkrétne, že používanie ochrannej
známky je potrebné chápať tak, že výsledkom uvedených aktivít by malo byť používanie ochrannej
známky vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré je zapísaná, na úrovni kvalifikovaného používania. Za
používanie, právne významné pre zachovanie ochrany, potom možno považovať len také používanie,
ktoré svojím kvalifikovaným rozsahom odôvodňuje predpoklad vytvorenia alebo udržania väzby medzi
ochrannou známkou a na ňu viazanými tovarmi a službami vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti alebo
relevantnej časti.

32. K poukazovaniu žalobcu na judikatúru Súdneho dvora EÚ v bode 12. správnej žaloby, žalovaný
uviedol, že žalobca napriek citácii záverov z nej plynúcich zjavne opomenul skutočnosť z nej vyplývajúcu,
že výrobky alebo služby označované ochrannou známkou na účely toho, aby ochranná známka mohla
mať postavenie základného prvku systému nenarušenej hospodárskej súťaže, môžu byť poskytnuté
aj pod kontrolou jediného podniku, ktorému možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu, to znamená
nemusí ísť priamo o výrobcu výrobkov. V tejto súvislosti odkázal žalovaný na rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veciach C-349/95 bod 2, C-39/97 bod 28, C-299/99 bod 30, C-104/01 bod 62 a C-10/89 bod 13.

33. Majiteľ zodpovedá nielen za kvalitu plynu, ktorý je v nádobe naplnený, ale aj za kvalitu, bezpečnosť
a spoľahlivosť samotného obalu. Skutočnosť, že majiteľ nie je priamo výrobcom fliaš, či zásobníkov, ale
tieto pre neho vyrába iný subjekt, je v danom prípade irelevantná, keďže spotrebiteľ vníma na obale
(fľaši alebo zásobníku na plyn) ochrannú známku majiteľa, a preto nemožno poprieť, že u neho vznikne
väzba - ochranná známka - tovar. V tejto súvislosti žalovaný odkázal aj na návrh generálneho advokáta
Jacobs vo veci            C-10/89 bod 18. To isté platí aj v prípade samotného plynu. Uvedené závery
boli aj súčasťou správnej úvahy žalovaného (napr. str. 7 ods. 2 prvostupňového rozhodnutia, str. 6 prvý



a posledný odsek druhostupňového rozhodnutia). Z európskej judikatúry dokonca vyplýva, že na to,
aby ochranná známka plnila svoju funkciu, nie je za určitých okolností potrebné, aby bola pripojená k
samotnému tovaru (rozsudok Všeobecného súdu T-105/13 TrinkFix body          28 - 38).

34. Žalovaný sa neodklonil od záverov plynúcich z rozhodnutí, na ktoré poukázal žalobca, ale naopak
ich aplikoval pri súčasnom zohľadnení osobitosti a odlišnosti okolností vzťahujúcich sa na posudzovaný
prípad, a to v kontexte a v medziach relevantných ustanovení Zákona o ochranných známkach.

35. Majiteľ v konaní preukázal, že v relevantnom období používal napadnutú ochrannú známku vo
vzťahu k zapísaným tovarom a službám v triedach 4, 6, 37 a 39 medzinárodného triedenia tovarov a
služieb, a to v súlade a v takom rozsahu, aby si spotrebiteľ vytvoril väzbu medzi ochrannou známkou a
jej majiteľom a na jej základe odlíšil tovary a služby majiteľa od iných subjektov na trhu, pričom žalobcovi
sa tieto závery žalovaného nepodarilo spochybniť, ani vyvrátiť.

36. Žalovaný uzavrel, že úrad v konaní na druhom, ako aj prvom stupni, v rámci svojej správnej
úvahy riadne a logicky odôvodnil, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie podstatné, a ktoré viedli
k záveru o čiastočnom zrušení napadnutej ochrannej známky pre tovary zapísané v triedach 9 až 16
medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové boli vydané v
súlade s právnymi predpismi a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Argumenty, ktorými
sa žalobca snažil spochybniť závery žalovaného, nemožno považovať za relevantné a opodstatnené. Na
základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP.

37. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný sa obmedzil iba na skonštatovanie, že
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, a že správny orgán sa nijako neodklonil od záverov plynúcich zo súdnych rozhodnutí
citovaných v žalobe. Podľa žalobcu neboli uvedené žiadne nové skutočnosti a argumenty odlišné od
tých, ktoré boli uvedené v priebehu správneho konania.

38. Ďalší účastník konania vo vyjadrení zo dňa 06.04.2020 k správnej žalobe uviedol, že k spochybneniu
inštitútu preukázania skutočného používania sa žalovaný opakovane vyjadril a postup žalovaného a
vyhodnotenie relevantných skutočností je v súlade so zákonom a sú potvrdené dlhoročnou praxou
žalovaného. Pokiaľ žalobca poukazoval na nutnosť extenzívneho výkladu Zákona o ochranných
známkach, toto vyjadrenie označil ďalší účastník konania za účelové. Extenzívny výklad Zákona o
ochranných známkach v zmysle účelového ponímania situácie žalobcom označil ďalší účastník konania
za výklad odporujúci článku 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Zákon o ochranných známkach neukladá povinnosť
majiteľovi ochrannej známky byť zároveň aj pôvodcom tovarov a služieb a vyjadrenie žalobcu, že by to
tak malo byť, odporuje citovaným článkom ústavy, nakoľko by konaním v zmysle extenzívneho výkladu v
ponímaní žalobcu mohlo dôjsť k tomu, že žalovaný by konal v rozsahu, ktorý nie je ustanovený zákonom,
a zároveň majiteľ ochrannej známky, pokiaľ by nebol pôvodcom tovarov, bol by ukrátený na svojom
práve byť majiteľom ochrannej známky v zmysle Zákona o ochranných známkach.

39. Nákup obalov od tretích strán a ich následné plnenie konkrétnym tovarom, označenie takýchto
produktov vlastnou ochrannou známkou a predaj takýchto hotových finálnych produktov, je zvyčajnou
obchodnou praktikou naprieč rôznymi odvetviami, pričom sa nejedná o exkluzívnu obchodnú praktiku
majiteľa napadnutej ochrannej známky, ani o obchodnú prax, ktorá by bola v rozpore so zákonom.

40. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/9/2012 zo dňa
26.11.2013, tak ďalší účastník konania uviedol, že absentuje akákoľvek podobnosť, či relevancia
medzi konaním vo veci medzinárodnej ochrannej známky riešenej v uvedenom rozhodnutí a konaniami
týkajúcimi sa ochranných známok majiteľa Flaga GmbH. Majiteľ a sprostredkovaný držiteľ licencie k
ochrannej známke sú jediným subjektom používajúcim tieto ochranné známky na tovaroch, pre ktoré
sú ochranné známky zapísané a majiteľ ochranných známok ich tak používa v súlade so Zákonom o
ochranných známkach, t. j. ako označenie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov
a služieb inej osoby.

41. Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/01, na ktorý poukázal žalobca, nemožno považovať za
relevantný pre všetky konania týkajúce sa skutočného používania ochranných známok a nemožno z



neho aplikovať závery bez toho, aby bol braný do úvahy kontext, z ktorého toto rozhodnutie vychádzalo.
V tejto súvislosti poukázal ďalší účastník konania na skutkové okolnosti veci prejednávanej Súdnym
dvorom EÚ, a to, že spoločnosť Ansul bola majiteľom ochrannej známky E., zapísanej okrem iného
pre hasiace prístroje pre teritórium Beneluxu, a to od 15.09.1971. V roku 1988 expirovalo povolenie
spoločnosti Ansul pre hasiace prístroje a najneskôr od 02.05.1989 preto spoločnosť Ansul už hasiace
prístroje pod touto ochrannou známkou nepredávala, avšak predávala príslušenstvo k nim. Ajax je
pobočkou nemeckej spoločnosti Minimax GmbH a v Holandsku predáva rôzne produkty na ochranu
proti ohňu, ako aj hasiace prístroje a v roku 1994 začala táto spoločnosť používať ochrannú známku
E. na území Beneluxu pre rôzne tovary, vrátane hasiacich prístrojov, voči čomu namietala spoločnosť
Ansul listom. Ansul následne podala prihlášku ochrannej známky E., čo viedlo k sporu po zistení, že
spoločnosť Ansul od roku 1989 neobchoduje s hasiacimi prístrojmi, ale len s príslušenstvom a údržbou.
Takéto používanie podľa rozhodujúceho orgánu nebolo skutočným používaním ochrannej známky a po
podanom odvolaní voči rozhodnutiu sa kompetentný orgán obrátil na Európsky súd vo veci interpretácie
skutočného používania. Predmetom uvedeného sporu nebol fakt, či daná spoločnosť tovary vyrába, ale
fakt, či s nimi obchodovala/obchoduje, preto podľa ďalšieho účastníka konania pod toto rozhodnutie
nemožno subsumovať prejednávanú vec.

42. V otázke preukázania skutočného používania žalobca spochybňuje úplne všetko, dokonca aj pojmy
z medzinárodného triednika výrobkov a služieb tak, ako sú uvedené a medzinárodnými autoritami
príslušným správnym postupom verifikované. Majiteľ ochrannej známky má veľmi obmedzenú možnosť
tvorby vlastných pojmov, vlastných názvov výrobkov a služieb a v zásade preto operuje výlučne s
pojmami uvedenými v triedniku. Každá zmena alebo doplnenie nového pojmu v Nicejskom triedniku
podlieha schváleniu orgánov WIPO.

43. Ďalší účastník konania sa nestotožnil s názorom žalobcu ohľadom výkladu inštitútu preukázania
skutočného používania s tým, že je v rozpore s viac ako storočnou právnou praxou pri tvorbe a
používaní tzv. Nicejského triednika, ako aj s praxou rozhodujúcich orgánov týkajúcou sa vyhodnocovania
skutočného používania. Spoločnosť Flaga GmbH má za to, že predloženými dôkazmi skutočné
používanie dostatočne osvedčila. Rozkladová komisia, formálne reprezentovaná predsedom Úradu
priemyselného vlastníctva SR, vo vydanom rozhodnutí o rozklade vyhodnotila predložené dôkazy
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, rozhodnutie je vyargumentované, odôvodnené a je obsahovo
a vecne konzistentné s inými rozhodnutiami úradu vo veciach preukázania skutočného používania
ochrannej známky.

44. Na základe uvedenej argumentácie ďalší účastník konania navrhol, aby správny súd správnu žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

45. V replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania žalobca uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na
všetkých doterajších tvrdeniach uvedených v správnej žalobe.

46. Žalovaný, ani ďalší účastník konania nevyužili právo podať dupliku k replike žalobcu na ich
vyjadrenia.

47. Spoločnosť Flaga GmbH, Flaga Strasse 1, 2100 Leobendorf, Rakúsko (ďalší účastník konania)
sa stala majiteľom ochrannej známky č. XXXXXX  vyobrazenia, s právom prednosti od 10.06.2010,
zapísanej do registra ochranných známok dňa 16.02.2011 pre tovary v triede 4: „skvapalnený plyn,
skvapalnený plyn vo fľašiach\", v triede 6: „zásobníky na skvapalnený plyn, fľaše na skvapalnený plyn,
plynová armatúra k zásobníkom na skvapalnený plyn a fľašiam na skvapalnený plyn\", v triede 9:
„ meracie zariadenia na meranie teploty a tlaku, elektrické meracie zariadenia\", v triede 16: „tlačoviny,
publikácie, brožúry, katalógy\" a pre služby v triede 37: „konštrukcia, inštalácia, kontrola a údržba
zásobníkov na skvapalnený plyn a potrubí na skvapalnený plyn, plnenie tlakových nádob, fliaš a
zásobníkov plynnými médiami, propánom, butánom a ich zmesami\" a v triede 39: „prenájom zásobníkov
na skvapalnený plyn\".

48. PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a. s. (žalobca) podala návrh na zrušenie
ochrannej známky č. XXXXXX  v rozsahu všetkých zapísaných tovarov a služieb v triedach 4, 6, 9,
16, 37 a 39 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktorý odôvodňoval tým, že majiteľ napadnutú
ochrannú známku skutočne nepoužíval na území Slovenskej republiky pre zapísané tovary a služby



počas nepretržitého obdobia najmenej piatich po sebe idúcich rokov predchádzajúcich podaniu tohto
návrhu.

49. Úrad priemyselného vlastníctva SR prvostupňovým rozhodnutím zn. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX zo
dňa 26.05.2017 návrhu na zrušenie ochrannej známky čiastočne vyhovel, keď podľa § 34 ods. 1 písm. a)
v spojení s § 34 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 125/2016 Z.
z. (ďalej len „Zákon o ochranných známkach\") napadnutú ochrannú známku čiastočne zrušil pre všetky
tovary zapísané v triedach 9 a 16, a to s účinnosťou od 26.02.2016 a napadnutú ochrannú známku
ponechal v platnosti pre tovary a služby v triedach 4, 6, 37 a 39, keď vo vzťahu k týmto bolo preukázané
skutočné používanie napadnutej ochrannej známky majiteľom, pričom vo vzťahu k ostatným zapísaným
tovarom v triedach 9 a 16 majiteľ neuniesol dôkazné bremeno a relevantným spôsobom nepreukázal
skutočné používanie napadnutej ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných
známkach. Na základe vyhodnotenia predložených dôkazných materiálov dospel prvostupňový orgán
k záveru, že majiteľ preukázal, že kontinuálne, dlhodobo a reálne dodával pod napadnutou ochrannou
známkou skvapalnený plyn vo fľašiach a do zásobníkov. Z dôkazov bolo zrejmé, že cieľom majiteľa
bolo reálne vytvárať a udržovať odbyt fliaš a zásobníkov na skvapalnený plyn a súvisiacich plynových
armatúr, a to súčasne s dodávkami plynu na relevantnom trhu Slovenskej republiky. Rovnako považoval
za preukázané používanie napadnutej ochrannej známky aj vo vzťahu k službám prenájmu zásobníkov
na skvapalnený plyn, ich plnenia, konštrukcie, inštalácie, kontroly a údržby, a tiež vo vzťahu k plneniu
tlakových nádob, fliaš a zásobníkov plynnými médiami, propánom, butánom a ich zmesami.

50. Prvostupňové rozhodnutie napadol navrhovateľ (žalobca) rozkladom, a to v časti, ktorou bola
ponechaná napadnutá ochranná známka v platnosti pre tovary a služby v triedach 4, 6, 37 a 39. Navrhol,
aby orgán rozhodujúci o rozklade prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že napadnutá ochranná známka
sa zrušuje v celom rozsahu. V rozklade namietal najmä to, že majiteľ nemôže akýmkoľvek spôsobom
osvedčiť používanie napadnutej ochrannej známky v prípade, ak nie je pôvodcom dotknutých tovarov.
Pokiaľ majiteľ nie je pôvodcom tovarov, pre ktoré je napadnutá ochranná známka zapísaná, môže touto
ochrannou známkou chrániť len činnosti (služby) poskytované v súvislosti s takýmito tovarmi, napríklad
predaj plynu.

51. Vo vyjadrení k rozkladu sa majiteľ stotožnil so stanoviskom prvostupňového orgánu, že predmetom
hodnotenia pri preukázaní skutočného používania ochrannej známky nie je fakt, či majiteľ je súčasne
aj výrobcom, či pôvodcom daných tovarov. Zákon takúto podmienku pri používaní ochranných známok
nestanovuje. Tvrdenie navrhovateľa, že majiteľ nemôže osvedčiť používanie napadnutej ochrannej
známky pre tovary, ktorých nie je pôvodcom, označil majiteľ za účelové a rozsudok Súdneho dvora EÚ
vo veci C-40/01 Ansul BV vs. Ajax Brandbeveiliging BV z 11.03.2003, na ktorý sa odvolával navrhovateľ,
za nesúvisiaci so skutkovou a právnou situáciou v predmetnej veci.

52. Predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR rozhodnutím č. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX. zo dňa
30.05.2019 rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

53. V odôvodnení rozhodnutia uviedol rovnaké skutočnosti, jednak ohľadom skutkových okolností
ako aj právneho posúdenia veci ako v odôvodnení rozhodnutia č. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX zo dňa
30.05.2019, s výnimkou vymenovaných dôkazov predložených majiteľom na preukázanie skutočného
používania  tejto ochrannej známky v relevantnom posudzovanom období od 26.02.2011 do 26.02.2016.

54. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX zo dňa 30.05.2019, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žaloba napadla na tunajšom správnom súde pod sp.
zn. 23S/182/2019. Žalobca uplatnil žalobný dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP tvrdiac,
že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že
druhostupňový orgán sa nevyjadril k zásadným skutočnostiam namietaným v rozklade a nekriticky
prevzal závery prvostupňového orgánu. Ďalším žalobným dôvodom je tvrdená nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

55. Žalobné body tejto žaloby sú úplne identické s bodmi žaloby, ktorá napadla pod sp.zn. 23S/181/2019.



56. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe sp. zn. 23S/182/2019 je zrejmé, že ide v zásade o identickú
argumentáciu ako vo vyjadrení k žalobe sp. zn. 23S/181/2019.

57. Taktiež vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k žalobe, ako aj repliky žalobcu  k vyjadreniu
žalovaného a k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania sú rovnakého obsahu ako v prípade ochrannej
známky č. XXXXXX. Žalovaný, ani ďalší účastník konania nevyužili právo podať dupliku k replike žalobcu
na ich vyjadrenia.

58. Spoločnosť Flaga GmbH, Flaga Strasse 1, 2100 Leobendorf, Rakúsko (ďalší účastník konania)
sa stala majiteľom ochrannej známky č. XXXXXX  vyobrazenia, s právom prednosti od 10.06.2010,
zapísanej do registra ochranných známok dňa 16.02.2011 pre tovary v triede 4: „skvapalnený plyn,
skvapalnený plyn vo fľašiach\", v triede 6: „zásobníky na skvapalnený plyn, fľaše na skvapalnený plyn,
plynová armatúra k zásobníkom na skvapalnený plyn a fľašiam na skvapalnený plyn\", v triede 9:
„ meracie zariadenia na meranie teploty a tlaku, elektrické meracie zariadenia\", v triede 16: „tlačoviny,
publikácie, brožúry, katalógy\" a pre služby v triede 37: „konštrukcia, inštalácia, kontrola a údržba
zásobníkov na skvapalnený plyn a potrubí na skvapalnený plyn, plnenie tlakových nádob, fliaš a
zásobníkov plynnými médiami, propánom, butánom a ich zmesami\" a v triede 39: „prenájom zásobníkov
na skvapalnený plyn\".

59. PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a. s. (žalobca) podala návrh na zrušenie
ochrannej známky č. XXXXXX  v rozsahu všetkých zapísaných tovarov a služieb v triedach 4, 6, 9,
16, 37 a 39 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktorý odôvodňoval tým, že majiteľ napadnutú
ochrannú známku skutočne nepoužíval na území Slovenskej republiky pre zapísané tovary a služby
počas nepretržitého obdobia najmenej piatich po sebe idúcich rokov predchádzajúcich podaniu tohto
návrhu.

60. Úrad priemyselného vlastníctva SR prvostupňovým rozhodnutím zn. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX. zo
dňa 26.05.2017 návrhu na zrušenie ochrannej známky čiastočne vyhovel, keď podľa § 34 ods. 1 písm. a)
v spojení s § 34 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 125/2016 Z.
z. (ďalej len „Zákon o ochranných známkach\") napadnutú ochrannú známku čiastočne zrušil pre všetky
tovary zapísané v triedach 9 a 16, a to s účinnosťou od 26.02.2016 a napadnutú ochrannú známku
ponechal v platnosti pre tovary a služby v triedach 4, 6, 37 a 39, keď vo vzťahu k týmto bolo preukázané
skutočné používanie napadnutej ochrannej známky majiteľom, pričom vo vzťahu k ostatným zapísaným
tovarom v triedach 9 a 16 majiteľ neuniesol dôkazné bremeno a relevantným spôsobom nepreukázal
skutočné používanie napadnutej ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných
známkach. Na základe vyhodnotenia predložených dôkazných materiálov dospel prvostupňový orgán
k záveru, že majiteľ preukázal, že kontinuálne, dlhodobo a reálne dodával pod napadnutou ochrannou
známkou skvapalnený plyn vo fľašiach a do zásobníkov. Z dôkazov bolo zrejmé, že cieľom majiteľa
bolo reálne vytvárať a udržovať odbyt fliaš a zásobníkov na skvapalnený plyn a súvisiacich plynových
armatúr, a to súčasne s dodávkami plynu na relevantnom trhu Slovenskej republiky. Rovnako považoval
za preukázané používanie napadnutej ochrannej známky aj vo vzťahu k službám prenájmu zásobníkov
na skvapalnený plyn, ich plnenia, konštrukcie, inštalácie, kontroly a údržby, a tiež vo vzťahu k plneniu
tlakových nádob, fliaš a zásobníkov plynnými médiami, propánom, butánom a ich zmesami.

61. Prvostupňové rozhodnutie napadol navrhovateľ (žalobca) rozkladom, a to v časti, ktorou bola
ponechaná napadnutá ochranná známka v platnosti pre tovary a služby v triedach 4, 6, 37 a 39. Navrhol,
aby orgán rozhodujúci o rozklade prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že napadnutá ochranná známka
sa zrušuje v celom rozsahu. V rozklade namietal najmä to, že majiteľ nemôže akýmkoľvek spôsobom
osvedčiť používanie napadnutej ochrannej známky v prípade, ak nie je pôvodcom dotknutých tovarov.
Pokiaľ majiteľ nie je pôvodcom tovarov, pre ktoré je napadnutá ochranná známka zapísaná, môže touto
ochrannou známkou chrániť len činnosti (služby) poskytované v súvislosti s takýmito tovarmi, napríklad
predaj plynu.

62. Vo vyjadrení k rozkladu sa majiteľ stotožnil so stanoviskom prvostupňového orgánu, že predmetom
hodnotenia pri preukázaní skutočného používania ochrannej známky nie je fakt, či majiteľ je súčasne
aj výrobcom, či pôvodcom daných tovarov. Zákon takúto podmienku pri používaní ochranných známok
nestanovuje. Tvrdenie navrhovateľa, že majiteľ nemôže osvedčiť používanie napadnutej ochrannej
známky pre tovary, ktorých nie je pôvodcom, označil majiteľ za účelové a rozsudok Súdneho dvora EÚ



vo veci C-40/01 Ansul BV vs. Ajax Brandbeveiliging BV z 11.03.2003, na ktorý sa odvolával navrhovateľ,
za nesúvisiaci so skutkovou a právnou situáciou v predmetnej veci.

63. Predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR rozhodnutím č. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX zo dňa
30.05.2019 rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

64. V odôvodnení rozhodnutia uviedol rovnaké skutočnosti, jednak ohľadom skutkových okolností
ako aj právneho posúdenia veci ako v odôvodnení rozhodnutia č. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX zo dňa
30.05.2019 (aj č. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX  zo dňa 30.05.2019), s výnimkou vymenovaných dôkazov
predložených majiteľom na preukázanie skutočného používania  tejto ochrannej známky v relevantnom
posudzovanom období od 26.02.2011 do 26.02.2016.

65. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX  zo dňa 30.05.2019, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žaloba napadla na tunajšom správnom súde pod sp.
zn. 23S/184/2019. Žalobca uplatnil žalobný dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP tvrdiac,
že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že
druhostupňový orgán sa nevyjadril k zásadným skutočnostiam namietaným v rozklade a nekriticky
prevzal závery prvostupňového orgánu. Ďalším žalobným dôvodom je tvrdená nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

66. Žalobné body tejto žaloby sú úplne identické s bodmi žaloby, ktorá napadla pod sp.zn. 23S/181/2019
(aj 23S/182/2019).

67. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe sp. zn. 23S/184/2019 je zrejmé, že ide v zásade o identickú
argumentáciu ako vo vyjadrení k žalobe sp. zn. 23S/181/2019 (aj 23S/182/2019).

68. Taktiež vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k žalobe, ako aj repliky žalobcu  k vyjadreniu
žalovaného a k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania sú rovnakého obsahu ako v prípade ochranných
známok č. XXXXXX  a č. XXXXXX. Žalovaný, ani ďalší účastník konania nevyužili právo podať dupliku
k replike žalobcu na ich vyjadrenia.

69. Uznesením č. k. 23S/181/2019- 89 zo dňa 14.07.2020, správny súd podľa § 65 ods. 1 SSP v záujme
hospodárnosti konania spojil veci, ktoré začali na základe samostatných žalôb pod sp. zn. 23S/181/2019,
sp. zn. 23S/182/2019 a sp. zn. 23S/184/2019 na spoločné konanie, ktoré sa ďalej vedie pod spoločnou
sp. zn. 23S/181/2019. Súd prihliadol na skutočnosť, že žalobca v žiadnej zo žalôb nenamietal záver z
vykonaného individuálneho posúdenia dôkazných materiálov v jednotlivých veciach, teda, že by majiteľ
neosvedčil skutočné používanie napadnutých ochranných známok, ale spornou sa stala vo všetkých
veciach otázka právneho posúdenia veci, keď žalobca namietal, že majiteľ nemôže osvedčiť používanie
ochrannej známky pre tovary, ak nie je ich pôvodcom/výrobcom a že umiestňovanie  ochrannej známky
na obale tovaru, v ktorom je tovar predávaný/distribuovaný, neznamená jej používanie aj vo vzťahu k
samotnému obalu.

70. Správny súd rozhodol vo veci  verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné
nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s §
137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 17.09.2020 bolo zverejnené
na úradnej tabuli súdu dňa 12.08.2020.

71. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd kauzálne príslušný na konanie (§ 16 SSP) preskúmal
na základe podaných žalôb napadnuté rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov žalôb (§ 134 ods.
1, 2 SSP) a po preskúmaní rozhodnutí, vrátane postupu žalovaného, dospel k záveru, že žaloby nie sú
dôvodné, preto žaloby zamietol podľa § 190 SSP.

72. V správnom súdnictve poskytujú správne súdy ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods.  1 SSP). Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a



iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy
a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). Žaloba je procesný
úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo
priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu (§ 61 písm. a) SSP).

73. Správny súd posudzoval zákonnosť napadnutých rozhodnutí len v rozsahu žalobných bodov v
zmysle § 134 ods. 1 SSP. Súdny prieskum je ovládaný dispozičnou zásadou. Správny súd nie je
oprávnený vyhľadávať za žalobcu dôvody nezákonnosti, keď správny súd je v konaní pri súdnom
prieskume vedený a súčasne aj limitovaný práve rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd nie je ďalšou
inštanciou v administratívnom konaní, nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd nie
je oprávnený dôvody nezákonnosti z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu a napadnutého
rozhodnutia za žalobcu vyhľadávať a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný
prípad konkretizovať.

74. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinností orgánu verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu a postupu, či orgán verejnej
správy zistil vo veci skutočný stav, t. j. skutkové závery, ku ktorým dospel vyplývajú z vykonaných
dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

75. Podľa § 34 ods. 1 a 5 Zákona o ochranných známkach; (1) Úrad na návrh tretej osoby zruší ochrannú
známku, ak
a) na území Slovenskej republiky nebola skutočne používaná v spojení s tovarmi alebo so službami,
pre ktoré je zapísaná, počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov; ak majiteľ ochrannej známky
nepreukáže opak alebo nemá na jej nepoužívanie oprávnené dôvody, platí, že ochranná známka sa na
území Slovenskej republiky nepoužívala počas piatich po sebe idúcich rokov. Úrad ochrannú známku
nezruší, ak sa ochranná známka medzi uplynutím tohto päťročného obdobia a podaním návrhu na jej
zrušenie začala skutočne používať alebo sa jej používanie obnovilo; na používanie ochrannej známky,
ktoré sa začalo alebo obnovilo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie ochrannej
známky, pričom táto lehota začala plynúť až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania,
sa však neprihliada, ak prípravy na toto používanie začali až potom, ako sa majiteľ ochrannej známky
dozvedel, že môže byť podaný návrh na jej zrušenie,
b) sa ochranná známka v dôsledku činnosti alebo nečinnosti majiteľa stala obvyklým pomenovaním pre
tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná,
c) ochranná známka môže v dôsledku spôsobu jej používania majiteľom alebo treťou osobou so
súhlasom majiteľa vo vzťahu k tovarom alebo službám, pre ktoré je zapísaná, klamať verejnosť najmä
o povahe, kvalite alebo o zemepisnom pôvode týchto tovarov alebo služieb.

76. Zrušenie ochrannej známky je účinné odo dňa podania návrhu na jej zrušenie alebo od skoršieho
dňa, ktorý bol na žiadosť účastníka konania v rozhodnutí o zrušení ochrannej známky určený ako deň,
ku ktorému dôvod zrušenia nastal, ak účastník konania o zrušení ochrannej známky preukáže právny
záujem.

77. Podľa § 7c ods. 3 Zákona o ochranných známkach; používanie ochrannej známky so súhlasom
majiteľa a používanie kolektívnej ochrannej známky osobou oprávnenou používať kolektívnu ochrannú
známku podľa § 45 ods. 1 sa považuje za používanie majiteľom.

78. Podľa § 54b ods. 1 a 3 Zákona o ochranných známkach; (1) Konania začaté a právoplatne
neskončené do 13. januára 2019 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 14. januára
2019. (3) Práva a právne vzťahy z ochranných známok zapísaných do registra do 13. januára 2019
sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom od 14. januára 2019. Vznik, zmena a zánik práv a
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 13. januára 2019 sa posudzujú podľa predpisov
účinných v čase ich vzniku.



79. Z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 289/2017 z 21.11.2017 vyplýva, že postoj súdov
vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate identické, bez toho,
aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje základnému princípu materiálneho
právneho štátu.

80. Podľa § 140 SSP; vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozhodnutia správny súd
poukáže  už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

81. Správny súd rozsudkom č. k. 23S/180/2019-95 zo dňa 12.08.2020 zamietol žalobu žalobcu proti
žalovanému o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OZ XXXXXX/O.-XX-XXXX zo dňa
30.05.2019, a to na základe žaloby rovnakej argumentácie, keď predmetom konania bolo posúdenie
rovnakých namietaných skutočností žalobcom, pričom aj preskúmavané žalobou napadnuté rozhodnutie
bolo založené na rovnakom právnom posúdení veci.

82. Správny súd preto poukazuje na dôvody, tohto v zásade totožného rozsudku, ktoré sú plne
akceptovateľné aj na rozsudok v predmetnom konaní, t. j. v záujme jednotného rozhodovania rozsudok
vo vzťahu k identickým žalobným bodom odôvodňuje nasledovne:

83. „V prvej žalobnej námietke žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci s tým, že za skutočné
používanie ochrannej známky je možné považovať len taký stav, keď majiteľ ochrannej známky je
zároveň pôvodcom tovarov alebo služieb, pre ktoré je ochranná známka zapísaná.

84. Táto žalobná námietka je nedôvodná. Z právnej úpravy Zákona o ochranných známkach nevyplýva,
že by ochranná známka mohla byť používaná len v súvislosti s takými tovarmi a službami, ktoré priamo
majiteľ ochrannej známky vyrába alebo poskytuje, teda je ich pôvodcom. Nosnou úlohou ochrannej
známky je zabezpečiť rozlíšenie tovarov alebo služieb jedného subjektu od tovarov alebo služieb iného
subjektu. Pre zachovanie práv prináležiacich k ochrannej známke je nevyhnutnou podmienkou jej
skutočné používanie, teda používanie označenia tvoriaceho ochrannú známku na označovanie tovarov
a služieb v takej miere, aby spotrebiteľská verejnosť mohla prísť s tovarmi alebo službami označenými
ochrannou známkou do kontaktu a na základe splnenia rozlišovacej funkcie ochrannej známky si mohla
spotrebiteľská verejnosť vytvoriť väzbu: majiteľ ochrannej známky - ochranná známka - tovary alebo
služby.

85. Názoru o viazanosti ochrannej známky len na tovary a služby, ktorých pôvodcom je majiteľ
ochrannej známky, nenasvedčujú ani ustanovenia Zákona o ochranných známkach, ktoré umožňujú
prevod, prechod ochrannej známky alebo oprávnenie na používanie ochrannej známky prostredníctvom
licenčnej zmluvy. Zaručenie identity tovarov a služieb, v súvislosti s ktorými je ochranná známka
používaná, je naplnené aj v prípade, že ochranná známka sa používa na označenie takých tovarov a
služieb, ktorých majiteľ (alebo iná oprávnená osoba) nie je pôvodcom, pretože spotrebiteľ si spája určité
tovary a služby, ich kvalitu a vlastnosti, resp. úroveň služieb, s majiteľom ochrannej známky a nie s tým,
kto tovar v skutočnosti vyrobil alebo kto je v skutočnosti pôvodca služby.

86. Zápis ochrannej známky pre určité tovary a služby zadefinované v triedniku tovarov a služieb
vychádza z abstraktného druhového označenia tovarov a služieb, teda ide o všeobecné zadefinovanie
tovarov a služieb a majiteľ alebo iná oprávnená osoba potom ochrannú známku môže používať pre
akýkoľvek tovar alebo službu, ktoré je možné zaradiť pod tovar alebo službu všeobecne zadefinované
v triedniku tovarov a služieb.

87. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že nie sú dôvodné ani žalobné námietky, v ktorých žalobca
namietal, že pokiaľ zostala ochranná známka zapísaná pre tovary v triede 4 - skvapalnený plyn a
skvapalnený plyn vo fľašiach, išlo o nesprávne právne posúdenie veci, pretože majiteľ ochrannej známky
nie je pôvodcom skvapalneného plynu a ani nedáva pokyny na jeho výrobu.

88. Žalobca len všeobecne uviedol, že v rozhodnom období nevznikla medzi majiteľom ochrannej
známky a tovarom zaradeným v triede 4 medzinárodného triednika tovarov a služieb žiadna väzba, preto
išlo o symbolické používanie ochrannej známky.



89. Je správna argumentácia žalovaného o tom, že pri návrhu na zrušenie ochrannej známky podľa
§ 34 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných známkach dôkazné bremeno o preukázaní skutočného
používania ochrannej známky zaťažuje majiteľa ochrannej známky. V prejednávanej veci majiteľ
ochrannej známky predložil dôkazy na preukázanie používania ochrannej známky pre tovary a služby,
pre ktoré bola ochranná známka zapísaná a orgány verejnej správy tieto dôkazy vyhodnocovali, vyvodili
skutkové závery o splnení, resp. nesplnení podmienky skutočného používania ochrannej známky
pre zapísané tovary a služby a vec následne aj právne posúdili. Žalobca vyhodnotenie dôkazov
predložených majiteľom ochrannej známky v konkrétnostiach nenamietal. Nenamietal vady v postupe
orgánov verejnej správy pri hodnotení dôkazov, nepoukázal v konkrétnostiach na to, ktorý dôkaz bol
nesprávne vyhodnotený, teda že by z neho boli vyvodené nesprávne skutkové závery. Súdny prieskum
v prejednávanej veci je ohraničený žalobnými bodmi  uvedenými v správnej žalobe. Správny súd s
ohľadom na obsah podanej správnej žaloby a v nej obsiahnuté žalobné body preto nemal priestor na to,
aby sa v konkrétnostiach otázkami vyhodnotenia dôkazov mohol zaoberať.

90. Taktiež neobstojí ani žalobná námietka voči ponechaniu zápisu ochrannej známky pre triedu 6
medzinárodného triednika tovarov a služieb. Je správna a logická argumentácia žalovaného o tom,
že skvapalnený plyn je špecifickým druhom tovaru, ktorým možno disponovať len v špecifickom
obale, ktorý musí spĺňať aj bezpečnostné parametre, a preto si spotrebitelia spájajú s ochrannou
známkou a jej  majiteľom plyn ale aj fľašu, resp. zásobník, na označenie ktorých je používaná
ochranná známka. Osobitosťou tohto druhu tovaru je nielen kvalita a vlastnosti zemného plynu ale
aj splnenie bezpečnostných parametrov vo vzťahu k predmetu (fľaša alebo zásobník), v ktorom je
zemný plyn dodávaný a potom spojitosť týchto parametrov (úroveň ich kvality) s majiteľom ochrannej
známky. Žalovaný logicky vyhodnotil majiteľom ochrannej známky predložené dôkazy tak, že preukázal
používanie ochrannej známky aj vo vzťahu k tovarom zapísaným v triede 6  s poukazom na skutočnosť,
že spôsob manipulácie s tovarom si nevyžaduje preukázanie predaja fliaš a zásobníkov na zemný plyn
samostatne, a zohľadnil špecifickosť manipulácie s týmto druhom tovaru.

91. V administratívnom konaní nebolo sporné (majiteľ ochrannej známky to nenamietal a
nepreukazoval), že by majiteľ ochrannej známky bol výrobcom fliaš a zásobníkov alebo že by tieto
boli samostatným predmetom obchodovania. Pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu bolo podstatné
preukázanie, že majiteľ napadnutú ochrannú známku používal priamo na fľašiach alebo zásobníkoch
na plyn, čo je používanie potrebné na preukázanie skutočného používania vo vzťahu k tovarom -
fľaša a zásobníky na plyn, ako aj vo vzťahu k samotnému zemnému plynu, a podstatné pritom je, že
neexistuje iný spôsob distribúcie plynu. Aj vo vzťahu k tovarom v triede 6 nie je podstatné, že majiteľ
ochrannej známky obaly nevyrába. Podstatné je to, že spotrebiteľ si spája ochrannú známku nielen so
skvapalneným plynom, ale aj s obalom, v ktorom je distribuovaný, práve vzhľadom na špecifickú povahu
tovaru a špecifickosť jeho distribúcie.

92. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/9/2012 zo
dňa 26.11.2013, uvedené závery podľa správneho súdu nie je možné aplikovať na prejednávanú vec,
a to vzhľadom na odlišný charakter ochrannej známky „C. G. H.\", ktorá mala byť zapísaná a používaná
len vo vzťahu k zapojeniu sa do určitého systému zhodnocovania odpadov (služba). Správne uviedol aj
žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, že ochranná známka „W. T.\" neoznačovala pôvod tovaru vo
vzťahu majiteľovi ale preukazovala len poskytovanie určitého druhu služby. Oproti tomu v prejednávanej
veci zo skutkových okolností vyplýva, že dotknutá ochranná známka je spôsobilá vyvolať spojitosť medzi
jej majiteľom a tovarom, ktorý je ňou označovaný, teda zadefinovať jeho obchodný pôvod, kým ochranná
známka „W. T.\" sa nevzťahovala na konkrétny tovar a nemala preto ani výpovednú hodnotu vo vzťahu
k jeho obchodnému pôvodu.

93. Orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach popísali podania účastníkov konania, obsah
dôkazov, ktoré boli predložené, uviedli, aké skutočnosti z vykonaných dôkazov vyvodili, k akým záverom
dospeli a ako vec právne posúdili. Ich rozhodnutia sú preskúmateľné a netrpia formálnymi ani inými
nedostatkami.

94. Žalobca uviedol, že  Zákon o ochranných známkach je v kontexte preukázania skutočného
používania ochrannej známky potrebné vykladať extenzívne, v širších súvislostiach. Z tejto žalobnej
námietky ale nie je zrejmé, ktoré konkrétne ustanovenie Zákona o ochranných známkach by malo byť



a akým spôsobom (akým druhom výkladu) vyložené, aby sa preukázala nesprávnosť záverov prijatých
v preskúmavaných rozhodnutiach.

95. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/01, tak v tejto súvislosti
správny súd uvádza, že ani v tomto rozhodnutí nebola riešená otázka týkajúca sa toho, že majiteľ
ochrannej známky musí používať, resp. je oprávnený používať ochrannú známku len vo vzťahu k takým
tovarom a službám, ktorých je pôvodcom (výrobcom). Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že Súdny dvor
EÚ vyslovil, že riadne používanie ochrannej známky je také, ktoré je v súlade so základnou funkciou
ochrannej známky, ktorou je zaručiť identitu pôvodu výrobkov alebo služieb pre spotrebiteľa alebo
konečného používateľa, aby mohli bez akejkoľvek pravdepodobnosti zámeny odlíšiť výrobok alebo
službu od iných výrobkov alebo služieb, ktoré majú odlišný pôvod, tu je potrebné uviesť, že identita
pôvodu výrobkov alebo služieb je zachovaná aj v prípade, že majiteľ ochrannej známky nie je priamo
výrobcom tovaru alebo pôvodcom služby, pretože spotrebiteľ alebo konečný užívateľ si spája označenie,
ktoré tvorí ochrannú známku, s jej majiteľom a s garanciou určitých vlastností a kvality tovarov a služieb
a takto si zadefinuje obchodný pôvod tovaru/služby. Otázka oprávnenosti používania ochrannej známky
na tovary a služby, ktorých majiteľ ochrannej známky nie je výrobcom, by mohla byť prípadne riešená
vo vzťahu majiteľa ochrannej známky a výrobcu tovaru alebo pôvodcu služby.

96. Z preskúmavaných rozhodnutí správny súd nezistil, že by žalovaný neakceptoval právny názor
Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k pojmu „skutočné/riadne používanie ochrannej známky\". Závery
uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ boli medzi účastníkmi konania odlišne interpretované.
Správny súd považuje závery žalovaného za správne a preskúmateľné s tým, že sa dostatočne zaoberal
aj poukazom žalobcu na vyššie uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ a správne aplikáciu tohto
rozhodnutia pre prejednávanú vec vyhodnotil.

97. Ako už bolo vyššie uvedené, preskúmavané rozhodnutie žalovaného netrpí nedostatkami vo
vzťahu k odôvodneniu a správny súd ani nezistil, že by neposkytol relevantné odpovede na námietky,
ktoré vzniesol žalobca v priebehu administratívneho konania. Rozhodnutie žalovaného je založené na
logickom vyhodnotení vykonaných dôkazov a na uvedení preskúmateľnej úvahy, ako aj záverov v rámci
právneho posúdenia, ku ktorým žalovaný dospel.

98. Vo vzťahu k ponechaniu ochrannej známky v platnosti  pre triedu 37 a triedu 39 medzinárodného
triednika tovarov a služieb žalobca nevzniesol v správnej žalobe žiadne námietky.\"

99. Správny súd poznamenáva, že citované odôvodnenie sa vzťahuje na všetky tri žalobami napadnuté
rozhodnutia predsedu úradu.

100. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol podľa § 190
SSP.

101. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 167 ods.
1 SSP a contr.

102. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu uložil
správny súd a nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mal priznať iné trovy, aplikujúc
ustanovenie § 169 SSP.

103. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov  X : X.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov  3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,                § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).



O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení             (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ae1035c5-8851-4fc7-9d49-7e36a8166364", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 289/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2"}, {"guid": "8de906fc-f50d-47bd-8b35-2bc7a3ad5fb7:1296de53-7f70-41ae-bb80-28abfc294a38", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6012200173.1", "spisova_znacka": "2Scud/3/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Scud/3/2012 z 2. 8. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-08-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012200173.1"}], "citovane_v": []}