Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sa/13/2019 z 13. 5. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. mája 2020, sp. zn. 24Sa/13/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200549.4 Krajský súd Banská Bystrica | 24Sa/13/2019 | ECLI:SK:KSBB:2020:6019200549.4 | 2020-05-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/051c29ef-d137-4fbd-9a25-72eb131603de Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200549.4 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sa/13/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200549
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200549.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou,
v právnej veci žalobkyne: H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Z. XX, XXX XX F. F., proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.06.2019, generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne opakovane zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.09.2018 o zamietnutí jej žiadosti o invalidný dôchodok zo
dňa 19.07.2018 v celom rozsahu a odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
potvrdil. Rozhodol po tom, čo rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sa/2/2019-40 zo dňa
04.04.2019 bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 21.11.2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.09.2018, a vec bola správnym súdom vrátená žalovanému na
ďalšie konanie.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že sa riadil vysloveným právnym názorom správneho
súdu v zrušujúcom rozsudku, keď nanovo vykonal posúdenie zdravotného stavu žalobkyne. Dospel
k záveru, že ani po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne na základe predložených
lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia zdravotného
stavu žalobkyne, posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia Sociálnej poisťovne, so sídlom v
Banskej Bystrici vyhodnotil zdravotný stav a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť žalobkyne naďalej na 35% a preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.), lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

3. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie potvrdil bolesť chrbta - dorzalgiu (Y.), zaradenú medzi choroby podporného a pohybového
aparátu, dorzopatiu a spondylopatiu, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách,
s miernym funkčným postihnutím, s prejavovmi nervového a svalového dráždenia (cervikokraniálny,
cervikobrachiálny a lumboischiadický syndróm), so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu



v postihnutom úseku podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia 20 %-35 %).

4. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že v rozhodnutí sa konštatuje, že je od roku 2016 v liečbe
internistu - angiológa pre trombózu ľavej podkľúčkovej žily, po nastavení liečby cievny chirurg hodnotí
stav ako chronický, stabilizovaný a antikoaguačná liečba bola ukončená. Od 10.11.2017 navštevuje
neurológa Y.. T. M., ktorá stav žalobkyne hodnotí ako chronický lumboischiadický syndróm s prejavmi
koreňového dráždenia v oblasti L. vľavo, s čím žalovaný nesúhlasí, pretože podľa objektívneho nálezu
neurológa (v rozhodnutí nie je uvedené meno neurológa, ktorý mal nález zistiť a dátum zistenia
nálezu) je dokumentovaná len mierna funkčná porucha driekovej chrbtice. Žalovaný v rozhodnutí na
strane 5 uvádza, že pri objektívnom vyšetrení žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia
žalovaného dňa 07.05.2019 je prítomná len mierna funkčná porucha driekovej chrbtice, nemá prejavy
koreňového dráždenia, od roku 2016 doteraz si jej stav nevyžadoval hospitalizáciu, nevyžadoval si
podávanie protizápalových liekov a liekov od bolesti pod CT kontrolou, neabsolvovala periradikulárnu
a ozónovú liečbu, tlakové kaudálne blokády, zdravotný stav si nevyžadoval intenzívnejšiu liečbu na
ambulancii chronickej bolesti a vzhľadom na uvedené bola miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť pri mierne funkčnej poruche driekovej chrbtice 35%. Posudkový lekár vyhodnotil
na základe predložených lekárskych správ, že žalobkyňa má stredne ťažkú osteoporózu driekových
stavcov, pričom vychádzal z kontrolného vyšetrenia denzitometriou v auguste 2018, kde bolo zistené
zhoršenie jej stavu a bola zahájená antiporotická liečba, ktorej efekt sa dá zhodnotiť až po dvoch rokoch.

5. V súvislosti s rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne posudkový lekár určil mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. Za iné zdravotné postihnutie, ktoré má (vysoký krvný tlak,
ktorý je v remisii bez liečby, kŕčové žily prvého stupňa, ochorenie štítnej žľazy, ktoré si nevyžaduje liečbu,
zmiešanú úskostno-depresívnu poruchu, ostrohy pätových kostí, ktoré je možné ovplyvniť liečbou),
posudkový lekár neurčil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
z dôvodu, že boli vyhodnotené ako posudkovo nezávažné, ktoré nezvyšujú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

6. S rozhodnutím žalovaného žalobkyňa nesúhlasila, čo odôvodňovala tým, že pre posúdenie
zdravotného stavu predložila žalovanému aktuálne záznamy z lekárskych vyšetrení, vrátane správy od
Y.. M. zo dňa 24.01.2019, ktorá pri vyhodnotení zdravotného stavu v posudku nebola uvedená.

7. Žalobkyňa predložila nové správy z vyšetrení od Y.. M. zo dňa 17.07.2019 a 22.08.2019 a poukázala
na to, že v týchto správach sa uvádza, že denne musí užívať lieky od bolesti.

8. Podľa žalobkyne nálezy Y.. M. nezodpovedajú nálezom posudkového lekára, pričom zdravotný stav
chrbtice žalobkyne je určujúcim pre posúdenie jej invalidity. Y.. M. uvádza diagnózu žalobkyne ako
lumboischialgia (Y Pokiaľ posudkový lekár vyhodnotil, že Y.. M. v poslednom neurologickom vyšetrení
zo dňa 18.04.2019 len zhrnula priebeh ochorenia, EMG vyšetrenie, RTG vyšetrenie, CT vyšetrenie
a magnetickú rezonanciu driekovej chrbtice, pričom v správe chýba objektívny nález s vyjadrením
sa k poruche funkcie driekovej chrbtice, žalovaný mohol túto skutočnosť podrobne vyhodnotiť, keďže
žalobkyňa mala pre objektívne posúdenie jej zdravotného stavu vykonané potrebné vyšetrenia. Bolo
tiež možné urobiť dotaz na Y.. M., aby sa k diagnóze vyjadrila, prípadne ustanoviť na preskúmanie
zdravotného stavu žalobkyne znalca.

9. To, že zdravotný stav žalobkyne nie je stabilizovaný, ale sa zhoršil, vyplýva aj z poslednej správy od
Y.. M. zo dňa 22.08.2019, kde žalobkyni diagnostikovala akútnu lumbalgiu s irit. N. s hrubou poruchou
dyn. v LS oblasti. Žalobkyni neodporučila prácu so zaťažovaním axiálneho skeletu, dvíhanie ťažkých
bremien, prácu v tepelne nevyrovnanom prostredí a uviedla, že pracovný potenciál žalobkyne je výrazne
redukovaný.

10. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby pri rozhodovaní o určení miery poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť neboli zohľadnené ostatné vážne diagnózy, najmä chronická trombóza, ktorá podľa
vyjadrenia ošetrujúcej lekárky Y.. L. F. dosahuje X. stupeň - v zmysle lekárskej správy zo dňa 30.08.2019.
V dôsledku pretrvávajúcej liečby nemôže užívať protizápalové lieky, čo konštatoval vo svojej správe
ortopéd Y.. L. dňa 28.05.2019. Rozdielne je hodnotený aj stupeň osteoporózy, keď posudkový lekár
uvádza mierny stupeň postihujúci driekové stavce, avšak Y.. M. vo svojich správach osteoporózu



hodnotí ako ťažký stupeň na liečbe, čo vyplýva zo správ zo 17.07.2019 a 22.08.2019. Poruchu
dynamiky celej chrbtice a odporučenie pokračovať v liečbe vyplýva zo správy reumatológa Y.. X. Y.
- správa zo dňa 17.06.2019. V správe zo dňa 28.05.2019 ortopéda Y.. Y. L. sa uvádza diagnóza -
postmenopauzálna osteoporóza na viacerých miestach pri kontrolnej denzitometrii z mája 2018, kedy
bola zistená osteoporóza ťažkého stupňa LS spine M. - X.X. obojstranná artróza bedrového kĺbu a
primárna artróza iných kĺbov členka a nohy.

11. Žalobkyňa uvádzala, že v dôsledku pretrvávajúcich bolestí sa zhoršil aj jej psychický stav, čo vyplýva
z ambulantnej správy psychiatričky Y.. L. zo dňa 29.05.2019.

12. Žalobkyňa v žalobe namietala, že posudkový lekár nezhodnotil objektívne jej zdravotný stav, resp.
ho vyhodnotil ako menej závažný oproti diagnózam lekárov, ktorí ošetrujú žalobkyňu dlhší čas a lepšie
poznajú jej zdravotný stav. Tvrdila, že nezodpovedá objektívnej skutočnosti, ak pridružené diagnózy boli
vyhodnotené ako posudkovo nezávažné. Odvolala sa na závery uvedené v odôvodnení zrušujúceho
rozsudku Krajského súdu 24Sa/2/2019 zo dňa 04.04.2019 o tom, že zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva nadradenosť posudkových záverov posudkových lekárov nad inými dôkazmi vykonanými
v konaní o priznanie dávky v invalidite, pričom v rozpore s tým žalovaný pripustil výlučne odborné
závery svojho posudkového lekára bez toho, aby odôvodnil rozdielne hodnotenie zdravotného stavu
ošetrujúcimi lekármi žalobkyne a svoje stanovisko podložil relevantným podkladom, napr. znaleckým
posudkom.

13. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.06.2019 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku žalobe zotrval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
a žalobu navrhoval zamietnuť.

15. Žiadne z tvrdení žalobkyne v žalobe, a to pokiaľ poukázala na rozpor v diagnóze, ktorú stanovila
jej ošetrujúca lekárka a tej, ktorú stanovil posudkový lekár ako rozhodujúcu pre posúdenie invalidity, že
posudkový lekár sociálneho poistenia objektívne nezhodnotil celkový zdravotný stav žalobkyne, resp. ho
vyhodnotil ako menej závažný oproti diagnózam lekárov, ktorí ju ošetrujú, že nezodpovedá objektívnej
skutočnosti, ak pridružené zdravotné postihnutia boli posudkovým lekárom vyhodnotené ako posudkovo
nezávažné, žalovaný nepovažoval za dôvodné.

16. Zotrval na správnosti lekárskeho odborného posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 07.05.2019, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia
napadnutého žalobou.

17. Žalovaný konštatoval, že podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú
činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej
pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je
podľa zákona č. 578/2004 Z. z. podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý
musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do
špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov
spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníčky
konania, a to na základe jej vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ
a záverov odborných lekárov.

18. Posudkoví lekári dospeli k záveru, že z posudzovaných podkladov nevyplýva, že by zdravotné
postihnutie žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a
zhodne uzavreli, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35%.

19. Podľa žalovaného, žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery
posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znížilo jej schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť vo vyššej miere, ako bola stanovená posudkovými lekármi, ktorých posudky sú presvedčivé
a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. Subjektívne presvedčenie
žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať



zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho
následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré
je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych
posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory.

20. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie
na základe nových dôkazov. Od 10.11.2017 žalobkyňa zmenila neurológa, bola opakovane vyšetrená
Y.. T. M., ktorá pri vyšetrení v objektívnom náleze popisuje miernu funkčnú poruchu driekovej chrbtice
(napínacie manévre vľavo pozitívne od 60 stupňov, vpravo od 70 stupňov, statodynamika v driekovom
úseku chrbtice je neporušená, stoj na päty a špičky je možný). V závere stav hodnotí ako chronický
lumboischiadický syndróm s prejavmi koreňového dráždenia v oblasti L. vľavo. S uvedeným názorom
sa posudkový lekár nestotožnil, pretože podľa objektívneho nálezu neurológa je dokumentovaná len
mierna funkčná porucha driekovej chrbtice. Opakované neurologické vyšetrenia zo dňa 22.12.2017 a
20.09.2018 sú identické, bez zhoršenia, podľa objektívneho nálezu neurológa.

21. Žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu
a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej zadovážených v
odvolacom konaní, a ktoré by prijatý záver posudkových lekárov spochybnil alebo vyvrátil. Pochybnosti
žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje žalovaný za
neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie
správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu
zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, sú zo
skutkového hľadiska úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou
dokumentáciou.

22. Žalobkyňa vo vyjadrení k stanovisku žalovaného konštatovala zaujatosť Sociálnej poisťovne voči
jej osobe tým, že jej nechce priznať invaliditu a tým poškodzuje jej zdravie. Postoj Sociálnej poisťovne
označila voči nej za šikanu. Pridružili sa jej aj ďalšie zdravotné problémy, kvôli čomu nemôže dobre
spávať a máva depresie. Svedčia o tom aj lekárske správy zo psychiatrie. Má vysoký krvný tlak, ktorý sa
prejavuje búšením srdca, z ktorého jej hrozí infarkt. Všetky lekárske správy Sociálnej poisťovni predložila
pri poslednom posudzovaní dňa 07.05.2019, z čoho vychádzala posudková lekárka a povedala, že to je
bezpredmetné. Posudzovanie uzavrela tým, že nemá žiadne obmedzenia a môže naďalej pracovať. Z
uvedeného žalobkyňa vyvodila, že je voči nej zaujatá. Priložila ďalšie nové lekárske správy konštatujúc,
že lekárske správy mala posudková lekárka k dispozícii a napriek tomu ich ignorovala. Navrhla, aby
správny súd určil znalca, ktorý nie je zamestnancom Sociálnej poisťovne a nemôže byť zaujatý voči jej
osobe.

23. V duplike žalovaný konštatoval, že posudková lekárka nespochybnila subjektívne zdravotné
ťažkosti žalobkyne, ktoré sú uvedené v odborných lekárskych nálezoch, neignorovala závery žiadnych
odborných lekárskych vyšetrení zohľadnila všetky výsledky zobrazovacích vyšetrení (RTG, CT), ale na
účely invalidity je dôležitá závažnosť funkčného postihnutia toho-ktorého orgánu a podľa závažnosti
postihnutia zákon určuje aj percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Žalobkyňa trpí viacerými ochoreniami, z ktorých ale ani jedno samo o sebe nepodmieňuje invaliditu, teda
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.

24. V danom prípade ide o správnu žalobu v sociálnych veciach, upravenú v tretej hlave III. časti
SSP, v ustanoveniach § 199 až § 205. Správny súdny poriadok v náležitostiach správnej žaloby v
sociálnych veciach nevyžaduje od žalobcu fyzickej osoby (§ 202 ods. 2 veta druhá) uviesť vyjadrenie,
či žiada nariadiť vo veci ústne pojednávanie. Otázka nariaďovania pojednávania je teda upravená u
tohto druhu žalôb osobitne. Táto odlišujúca sa právna úprava má prednosť ako lex specialis pred
aplikáciou ustanovení o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Neznamená to však, že by správny súd
vo veciach sociálnych žalôb nenariaďoval ústne pojednávanie. Naopak, v každom konkrétnom prípade
zvažuje potrebu nariadiť pojednávania individuálne vzhľadom na okolnosti tej-ktorej veci s poukazom
na ustanovenie § 107 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 6 SSP (porovnaj: Hanzelová, I., Rumana,
I., Šingliarová, I. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, strana 333 a
Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol., Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava:
C.H.Beck, 2018, strana 1051). Správny súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie,
nakoľko stanoviská tak žalobkyne ako aj žalovaného boli súdu dostatočne známe z písomných podaní



účastníkov konania, skutkový stav bol zrejmý z pripojených listín a z predložených administratívnych
spisov žalovaného, pričom v neposlednom rade správny súd prihliadol aj na zásadu, v zmysle ktorej
konanie pred ním má byť rýchle a hospodárne (§ 5 ods. 7 SSP). Navyše, súd zohľadnil aj ustanovenie
§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v justícii v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, účinný od 27.03.2020, v zmysle
ktorého súdy pojednávajú len v obmedzenom rozsahu a pristúpil k tomuto úkonu VVR, keďže prijatými
opatreniami nie sú dotknuté príslušné ustanovenia SSP o verejnom vyhlásení rozsudku. Oznámenie
o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 14.05.2020 bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa
06.05.2020.

25. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie a postup Sociálnej poisťovne, a to v celom rozsahu v zmysle § 203 ods. 2
SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

26. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

29. Žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v III.
časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú
správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134
ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2, písm. c)
SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP.

30. V zmysle článku 39 ods. 1 Ústavy SR má občan právo na primerané hmotné zabezpečenie
pri nespôsobilosti na prácu. V preskúmavanom správnom konaní nebola zistená nespôsobilosť na
prácu žalobkyne, v dôsledku posudkovými lekármi určenej miery poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť takej intezity, aby odôvodňovala vznik invalidity, a s tým spojený nárok na invalidný
dôchodok. Postup pri zisťovaní invalidity, posudzovanie zdravotného stavu žiadateľa v konaní o žiadosti
na priznanie invalidného dôchodku je upravené v zákone č. 461/2003 Z. z.

31. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

32. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

33. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

34. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa



neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

36. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

37. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

38. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

39. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

40. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

41. Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia
zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu
nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

42. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len „posudkový lekár") a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne
za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

43. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého
zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti,
vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia § 153 ods. 5
zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví
lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.

44. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci
ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z.)
je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska
zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle §
196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v
rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo



nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm.
a) zákona č. 461/2003 Z. z.).

45. V zmysle zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. jednej diagnózy s možným
prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú
(§ 71 ods. 6, ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
možno navýšiť, avšak najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

46. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie
posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom
súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok.
Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú
úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných
lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Správny súd
posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých
organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a
rozhodnutia žalovaného o odvolaní. Podľa § 135 ods. 1, 2 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v
čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy.

47. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa prvýkrát žiadala o invalidný dôchodok žiadosťou
zo dňa 11.07.2016. Rozhodnutím zo dňa 20.08.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla žiadosť
z dôvodu neuznania invalidity. V pobočke Sociálnej poisťovne bola posúdená dňa 11.07.2016 a
následne v rámci odvolacieho konania dňa 04.10.2016. Invalidnou nebola uznaná, pretože miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 35% (pre osteoporózu bez patologickej
zlomeniny). Dňa 14.11.2016 bola posúdená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie s rovnakým záverom, že invalidita nevznikla, pričom posudkový lekár určil za
rozhodujúce zdravotné postihnutie: Y./kapitola XV, oddiel B, položka 1 písm. b) prílohy č. 4 zákona
č. 461/2003 Z. z. a jemu zodpovedajúcu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách: 35%. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 19.12.2016 potvrdil
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.08.2016 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok.

48. Ďalšia žiadosť o invalidný dôchodok bola spísaná dňa 19.07.2018, s uvedeným dátumom uplatnenia
nároku od 27.09.2017. Podľa bodu 9 formulárovej žiadosti, žalobkyňa požiadala priznať invalidný
dôchodok od 19.07.2018.

49. Podkladom zamietavého rozhodnutia o tejto žiadosti bol lekársky posudok - odborný posudok o
invalidite zo dňa 19.07.2018. Podľa lekárskej správy - zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej dňa
19.07.2018 (§ 189 zákona č. 461/2003 Z. z.) je zrejmé, že žalobkyňa uvádzala subjektívne ťažkosti,
bolesti chrbtice, pravého členka, ľavého bedrového kĺbu a krku vľavo.

50. Posudkový lekár v odbornom posudku o invalidite z 19.07.2018 určil za rozhodujúce zdravotné
postihnutie choroby podporného a pohybového aparátu - kapitola XV, oddiel E, položka 3, písm. b)
a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35%., ktorú pre pridružené
osteoporózu bez liečby nenavyšujeme - nejde o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý nie je
možné ovplyvniť liečbou, je predpoklad zlepšenia na liečbe. Po podaní odvolania, pri predkladaní
spisovej dokumentácie odvolaciemu orgánu, posudkový lekár pobočky zotrval na svojom stanovisku,
ktoré doplnil konštatovaním, že aktuálne žalobkyňa doložila neurologické vyšetrenie identické s
predchádzajúcimi a ortopedické vyšetrenie s nastavením na liečbu osteoporózy. Na liečbe predpoklad
zlepšenia, jej efekt nemožno aktuálne posúdiť a v dôsledku osteoporózy bez zlomením nie je funkčné
obmedzenie, preto ochorenie neodôvodňuje percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

51. Posudkový lekár v posudku z 08.11.2018 konštatoval choroby: bolesť chrbta - dorzalgia (Y. );
osteoporóza bez patologickej zlomeniny; primárna artériová hypertenzia; trombóza vena jugularis vľavo;
kŕčové žily - varixy dolných končatín CEAP C1. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový
lekár určil postihnutie uvedené v kapitole XV, oddiel E, položka 3, písm. b) a určil mieru poklesu



schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. Posudkový lekár k trombóze ľavej jugulárnej žily, na
ktorú bola liečená v roku 2016 konštatoval, že sa jedná o stav chronický, ale stabilizovaný. Od
januára 2017, kedy spadla a udrela si ľavý bedrový kĺb a chrbticu je opakovane vyšetrená neurológom,
ktorý popisuje miernu funkčnú poruchu krčnej a driekovej chrbtice. Naposledy vyšetrená neurológom
v auguste 2018 a v septembri 2018, kde v objektívnom náleze neurológ popisuje statodynamiku
v driekovom úseku neporušenú, prejavy koreňového dráždenia sú minimálne (laseque vľavo 60%,
vpravo 70%). Napriek tomu v závere vyšetrenia neurológ uvádza chronický lumboischiadický sydróm
s difúznou poruchou dynamiky driekovej chrbtice. Posudkový lekár konštatoval, že s uvedeným
záverom nie je možné súhlasiť, nakoľko ani pri jeho objektívnom vyšetrení účastníčky konania počas
posudzovania jej zdravotného stavu nie je výraznejšia funkčná porucha driekovej chrbtice a ani prejavy
koreňového dráždenia. Podľa posudkového lekára ide o miernu funkčnú poruchu driekovej chrbtice,
ktorá podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením jej vzdelania
a práce, ktorú vykonávala, v rozsahu 35%. V máji 2016 bola účastníčke konania zistená osteoporóza pri
denzitometrickom vyšetrení, ktorú reumatológ vtedy hodnotil ako postmenopauzálnu. Nastavená bola
na antiporotickú liečbu. Kontrolné denzitometrické vyšetrenie bolo urobené až na podnet posudkového
lekára, ktoré potvrdilo osteoporózu s T skóre nad driekovými stavcami -X,X, v oblasti bedrového kĺbu
bola potvrdená len osteopénia. Pri páde v januári 2017 mala urobené RTG vyšetrenie krčnej, hrudnej
aj driekovej chrbtice, bedrových kĺbov, sakroiliakálnych zhybov. Nebola zistená žiadna patologická a ani
poúrazová zlomenina vyšetrovaného pohybového aparátu. Dňa 08.08.2018 priniesla výsledok kontrolnej
denzitometrie ortopédovi, ktorý skonštatoval zhoršenie osteoporózy oproti nálezu spred dvoch rokov a
do liečby pridal Z. a V. K. 1x mesačne. Uvedené ochorenie nemožno hodnotiť ako posudkovo závažné,
ide o stredne ťažkú osteoporózu, bez patologickej zlomeniny, potrebná je pravidelná antiporotická liečba.
V novembri 2017 mala urobené aj EMG vyšetrenie periférnych nervov horných končatín, pri ktorom
nebol zistený syndróm karpálnych kanálov. Kŕčové žily - varixy sú cievnym chirurgom hodnotené podľa
klasifikácie CEAP ako C1, čo je tiež posudkovo nezávažné ochorenie. Ani ochorenie žíl dolných končatín
nezvyšuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

52. Správny súd pri rozhodovaní rozsudkom č. k. 24Sa/2/2019-40 zo dňa 04.04.2019, ktorým zrušil
predchádzajúce rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
21.11.2018 mal za to, že zdravotný stav žalobkyne bol v čase posudzovania posúdený komplexne,
avšak vychádzajúc len z vtedy dostupných lekárskych nálezov. Správny súd v konaní vedenom pod sp.
zn. 24Sa/2/2019 doplnil dokazovanie listinami, lekárskymi správami síce vystavenými po právoplatnosti
rozhodnutia žalovaného, avšak ich obsah vážne spochybňoval zistený skutočný stav veci, z ktorého
vychádzal žalovaný pri rozhodovaní 21.11.2018. Konštatoval, že v súlade s § 195 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby
presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Uviedol, že žalovanému, ani prvostupňovému orgánu nemožno v tomto smere nič vytknúť, avšak
vzhľadom na zákonnú úpravu (§ 204 SSP) nie je možné vylúčiť situáciu, že neskôr predložené
dôkazy budú vypovedať o tom, že skutočný stav už v čase rozhodovania bol iný, avšak v tom
čase to nebolo možné zistiť z vtedy existujúcich podkladov rozhodnutia. Bez zhodnotenia lekárskych
správ predložených žalobkyňou v súdnom konaní nebolo možné nad akúkoľvek pochybnosť dospieť k
jednoznačnému záveru, či a odkedy žalobkyňa spĺňa zdravotnú podmienku pre priznanie invalidného
dôchodku. Pre ďalšie konanie uložil žalovanému nanovo vykonať posúdenie zdravotného stavu
žalobkyne, zohľadniť skutočnosti, ktoré vyšli najavo po predchádzajúcom posudzovaní zdravotného
stavu žalobkyne, najmä, či sú relevantné zmeniť záver v odbornom medicínskom posúdení (čo
neprináleží súdu) a podľa jeho výsledku opakovane rozhodnúť o odvolaní.

53. Po vrátení veci posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia Sociálnej poisťovne, so sídlom
v Banskej Bystrici nanovo posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 07.05.2019. V odbornom posudku
o invalidite uviedol, že sa jedná o XX ročnú ženu so A. vzdelaním, ktorá pracovala ako G., I., T.,
naposledy ako G., toho času nezamestnaná. Pri posudzovaní posudkový lekár zohľadňoval lekárske
nálezy vymenované v posudku ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného (str. 4).

54. V posudku uviedol, že žalobkyňa je opakovane vyšetrovaná neurológom od januára 2017, kedy
spadla na ľade a udrela si ľavý bedrový kĺb a chrbticu. Spočiatku bola liečená Y.. F. V., ktorá
15.02.2017 stav zhodnotila ako stav po udretí pravého bedrového kĺbu a prechodu hrudno-driekovej
chrbtice. Mala urobené RTG vyšetrenie krčnej aj driekovej chrbtice, pri ktorom sú popísané mierene
degeneratívne zmeny v zmysle spondylartrózy krčnej chrbtice. Na driekovej chrbtici neboli zistené



závažnejšie degeneratívne zmeny. Od 10. 11. 2017 žalobkyňa zmenila neurológa, opakovane bola
vyšetrená Y.. T. M., ktorá pri vyšetrení v objektívnom náleze popisuje miernu funkčnú poruchu driekovej
chrbtice (napínacie manévre vľavo pozitívne od 60 stupňov, vpravo od 70 stupňov, statodynamika v
driekovom úseku chrbtice je neporušená, stoj na päty, špičky je možný). V závere stav hodnotí ako
chronicky lumboischiadický syndróm s prejavmi koreňového dráždenia v oblasti L. vľavo.

55. Posudkový lekár s uvedeným nálezom nesúhlasí, pretože podľa objektívneho nálezu neurológov je
dokumentovaná len mierna funkčná porucha driekovej chrbtice. Identické sú neurologické vyšetrenia aj
z 22.12.2017 a 20.09.2018, bez zhoršenia podľa objektívneho nálezu. Posudkový lekár posudzoval ako
posledné neurologické vyšetrenie z 18.04.2019, pričom konštatoval, že v lekárskej správe je zhrnutý
priebeh ochorenia, EMG vyšetrenie, RTG vyšetrenie driekovej chrbtice, CT vyšetrenie a magnetická
rezonancia driekovej chrbtice, ale chýba objektívny nález s vyjadrením sa k poruche funkcie driekovej
chrbtice.

56. Posudkový lekár v posudku konštatoval, že pri jeho vyšetrení dňa 07.05.2019 je prítomná len mierna
funkčná porucha driekovej chrbtice, napínacie manévre - Lasseque vľavo pozitívny od 70 stupňov,
vpravo pri doťahovaní. Žalobkyňa nemá prejavy koreňového dráždenia, posadí sa bez akýchkoľvek
ťažkostí, predkloní sa až k podložke, stoj na päty, špičky je možný.

57. O tom, že u žalobkyni nie je prítomná ťažšia funkčná porucha chrbtice svedčí aj priebeh ochorenia
a liečba. Od roku 2016 doteraz si jej zdravotný stav nevyžiadal hospitalizačnú liečbu s podávaním
intenzívnej infúznej analgetickej a myorelaxačnej liečby, nevyžadoval si podávanie protizápalových
liekov a liekov od bolesti pod CT kontrolou. Žalobkyňa neabsolvovala periradikulárnu a ozónovú liečbu a
ani tlakové kaudálne blokády. Návštevy u ambulantného neurológa sú len v dvojmesačných intervaloch.
Jej zdravotný stav si nevyžadovalo intenzívnejšiu liečbu na ambulancii chronickej bolesti.

58. Vzhľadom k uvedenému, posudkový lekár konštatoval, že miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobkyne pri miernej funkčnej poruche driekovej chrbtice s intermitentnými prejavmi
koreňového dráždenia je 35 % - čo je horná hranica percentuálneho rozpätia, ktorá je maximálna pri
jej funkčnej poruche chrbtice.

59. Okrem poruchy funkcie chrbtice bola u žalobkyni zistená denzitometrickým vyšetrením aj
osteoporóza driekových stavcov s T skóre -X,X. Reumatológ, ako aj ortopéd stav hodnotia ako
postmenopauzálnu osteoporózu. Pri kontrolnom vyšetrení denzitometriou v auguste 2018 je
zaznamenaná progresia osteoporózy nad driekovými stavcami (T skóre -X,X) - čo je možné stále
hodnotiť ako stredne ťažkú osteoporózu. Vzhľadom k zhoršeniu T skóre reumatológ zahájil antiporotickú
liečbu, ktorej efekt sa dá zhodnotiť až po dvoch rokoch pravidelného užívania tejto liečby. U žalobkyni sa
nejedná o generalizovanú osteoporózu, ale ide o osteoporózu driekových stavcov. Pri tejto osteoporóze
sa nehodnotí samotná postmenopauzálna osteoporóza potvrdená denzitometrickým vyšetrením, ale
súčasne sa hodnotí aj dopad osteoporózy na poruchu funkcie driekovej chrbtice, ktorá je u nej mierneho
stupňa so zohľadnením aj patologických zlomenín, avšak u žalobkyni žiadna patologická zlomenina
nebola zistená (mala urobené RTG vyšetrenie krčnej, hrudnej aj driekovej chrbtice, bedrových kĺbov ako
aj sakroiliakálnych zhybov).

60. Dňa 02.03.2019 mala žalobkyňa úraz - spadla jej misa na prsty M. nohy, pri ktorom utrpela zlomeninu
stredného článku U. prsta M. nohy, ktorá bola potvrdená RTG vyšetrením. Nejedná sa o zlomeninu
patologickú pri osteoporóze, ale ide o poúrazovú zlomeninu.

61. Posudkový lekár zaujal stanovisko aj k ďalším zdravotným postihnutiam žalobkyne, keď v posudku
konštatoval, že vysoký krvný tlak je v remisii, aktuálne bez liečby. Kŕčové žily sú zhodnotené cievnym
chirurgom podľa klasifikácie CEAP ako 1. stupeň - čo je najľahší stupeň postihnutia žíl dolných končatín.
Ochorenie štítnej žľazy - autoimúnny zápal štítnej žľazy neovplyvnil jej funkciu, nevyžaduje si liečbu.
Zmiešaná úzkostne-depresívna porucha je v liečbe psychiatra od januára 2019, na malých dávkach
antidepresív zlepšená, o čom svedčí posledné psychiatrické vyšetrenie z marca 2019. I. pätových kostí
je možné ovplyvniť liečbou RTG žiarením. Konštatoval, že uvedené ochorenia sú posudkovo nezávažné,
nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.



62. Posudkový lekár k pracovnej rekomandácii uviedol, že žalobkyňa sa môže uplatniť na trhu práce,
nestanovil žiadne obmedzenie pre výkon práce, resp. prostredie výkonu práce, neodporučil pracovnú
rehabilitáciu a rekvalifikáciu, či ústavnú starostlivosť. Podľa výroku posudku žalobkyňa nie je invalidná
podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie označil ochorenie podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3
písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení - diagnóza podľa MKCH - Y..

63. Vyššie uvedený posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie,
so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 07.05.2019 sa stal podkladom pre vydanie žalobou napadnutého
rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne.

64. Správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je relevantná privodiť zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

65. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

66. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní
veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v
prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

67. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

68. Podľa § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže
ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, 96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých
pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

69. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

70. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.; v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

71. Žalovaný sa dôsledne riadil vyššie citovanou právnou úpravou. V ďalšom konaní odstránil vytknuté
vady, vydal rozhodnutie, ktoré spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti.

72. Posudkový lekár zrozumiteľným spôsobom vyhodnotil lekárske správy dodatočne predložené
žalobkyňou, najmä prečo zlomenina stredného článku U. prsta M. nohy je pre posúdenie irelevantná,
keďže sa nejedná o patologickú zlomeninu pri osteoporóze, ale ide o poúrazovú zlomeninu. Vykonal
osobné vyšetrenie žalobkyne v rámci vyhotovenia odborného posudku o invalidite dňa 07.05.2019,
pri ktorom zistil prítomnosť len miernej funkčnej poruchy driekovej chrbtice, vzhľadom na napínacie
manévre a konštatoval, že u žalobkyni nie sú prejavy koreňového dráždenia, posadí sa bez akýchkoľvek
ťažkostí, predkloní sa až k podložke, stoj na päty, špičky je možný. Posudkový lekár objasnil uvedením
dôvodov prečo vylúčil prítomnosť ťažšej funkčnej poruchy chrbtice, o čom svedčí priebeh ochorenia a
liečba od roku 2016 doteraz. Odôvodnil, prečo nesúhlasí s uvedeným nálezom Y.. T. M., ktorá vyhodnotila
stav ako chronický lumboischiadický syndróm s prejavmi koreňového dráždenia v oblasti L. vľavo, a
to poukazom na objektívny nález neurológov. Vysporiadal sa aj s ostatnými zdravotnými postihnutiami
žalobkyne z hľadiska ich možného vplyvu na pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71
ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. ).



73. Správny súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že boli
vypracované po zvážení všetkých okolností namietaných žalobkyňou, a že závery posudkov vychádzali z
vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a z poznatkov súčasnej medicíny. Posudkové závery boli
podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami
žalobkyne. Záver posudkov má základ v lekárskych nálezoch a vyšetreniach zdravotných problémov,
ktoré uvádzala žalobkyňa v konaní pred Sociálnou poisťovňou, a ktoré dokladala lekárskymi správami.
Pre odvolací orgán Sociálnej poisťovne bol rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania. Za
rozhodujúce považuje súd to, že záver posledného posudku korešponduje s vykonanými medicínskymi
vyšetreniami a s predloženými odbornými nálezmi žalobkyňou v administratívnom konaní (§ 196 ods.
4 ZoSP), pričom ani nové lekárske správy predložené súdu, podľa správneho súdu, nespochybňujú
správnosť záveru zdravotného posúdenia žalobkyne v čase rozhodovania žalovaného, pričom
eventuálne zhoršenie zdravotného stavu po tomto termíne presahuje rámec tohto súdneho prieskumu.

74. Keďže závery posudkových lekárov správny súd považoval z hľadiska skutkového za dostatočne
podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, zároveň boli bez vnútorných rozporov vo svojich záveroch,
nebol daný dôvod na prípadné ďalšie dokazovanie. Správny súd nezistil dôvod v predmetnej veci
pre doplnenie dokazovania znalcom pred Sociálnou poisťovňou. Namietané rozpory, či pochybnosti o
správnosti posúdenia zdravotného stavu žalobkyne boli objasnené.

75. Závery podaných posudkov majú základ v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných
problémov, ktoré uvádzala žalobkyňa v konaní pred Sociálnou poisťovňou, a to najmä tých, ktoré sú
z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať jej pracovný potenciál. Z odborných posudkov vyplýva z
akých podkladov vychádzali posudkoví lekári. V závere uvádzajú posudkoví lekári posudkový záver, t. j.
zovšeobecnený záver zo všetkých posudzovaných lekárskych správ, vyšetrení, ktoré mali k dispozícii.
Žalobkyňa namietala spôsob, akým posudkoví lekári zhodnotili lekárske správy a k akému záveru
dospeli, najmä posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Správny súd
zastáva názor, že žalobkyni, ale ani iným subjektom, neprináleží vstupovať do odborného posúdenia
medicínskych otázok, akými je posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú
schopnosť poistenca, posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určovanie druhu
rozhodujúceho zdravotného postihnutia, vyhodnotenie vplyvu ďalších zdravotných postihnutí na pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo je zverené výlučne posudkovým lekárom, spĺňajúcim
potrebné zákonom stanovené predpoklady ohľadom ich odbornej spôsobilosti.

76. Námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, podkladom ktorého bolo riadne vykonané dokazovanie, vrátane žalobkyňou
spochybňovaného lekárskeho posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie zo dňa 07.05.2019. Aj podľa správneho súdu, námietky žalobkyne vychádzajú len
zo subjektívneho presvedčenia žalobkyne o nesprávnom hodnotení jej zdravotného stavu, no objektívne
nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii
príslušných zákonných ustanovení.

77. Správny súd poznamenáva, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre súd rozhodujúci stav v
čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou. V prípade zhoršenia
zdravotného stavu žalobkyne po tomto termíne, ak by ho žalobkyňa vedela preukázať novými odbornými
lekárskymi nálezmi (nie je vylúčené, že tomu tak je, vzhľadom na nové lekárske správy, ktoré predložila
aj súdu) žalobkyňa môže opätovne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o priznanie
invalidného dôchodku. V novom konaní budú môcť byť zohľadnené už aj tie lekárske správy, ktoré neboli
v tomto konaní posudzované.

78. Z uvedených dôvodov správny súd považuje žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a postup, ktorý im
predchádzal za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi. Preto žalobu ako nedôvodnú podľa
§ 190 SSP zamietol.

79. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,



ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa v tomto konaní nebola úspešná, preto
jej správny súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť doručením (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnejsťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).