Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/214/2019 z 9. 6. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. júna 2020, sp. zn. 23S/214/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200600.4 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/214/2019 | ECLI:SK:KSBB:2020:6019200600.4 | 2020-06-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cf27aab-def4-4ddb-8dba-4b0960a0c87e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200600.4 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/214/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200600
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200600.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: Rotare, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Peterská 15199/20,
821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 683 361, právne zastúpený: URBÁNI & Partners
s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101968503/2019 zo dňa 19. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vykonal u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“) daňovú kontrolu na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
DPH a dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo „Zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie september
2017, ktorá začala 10.01.2018, čo bolo žalobcovi oznámené v Oznámení o vykonaní daňovej kontroly
zo dňa 06.12.2017. Daňová kontrola bola ukončená dňom 15.11.2018, kedy bol žalobcovi doručený
protokol č. 102249678/2018 zo dňa 14.11.2018. Na výzvu správcu dane žalobca doručil správcovi dane
Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole dňa 06.12.2018.

2. Na základe zistení z vykonanej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania Daňový
úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 101351110/2019 zo dňa 04.06.2019, v spojení s rozhodnutím
Finančného riaditeľstva SR č. 101968503/2019 zo dňa 19.08.2019, ktoré v odvolacom konaní potvrdilo
rozhodnutie správcu dane, podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi - spoločnosti Resale,
s.r.o., so sídlom pri Habánskom mlyne 3844/16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36
683 361 (od 07.02.2020 zmenil názov na Rotare, s.r.o. a sídlo na Peterská 15199/20, 821 03 Bratislava
- mestská časť Ružinov a dňom 19.12.2019 vstúpil do likvidácie) rozdiel dane v sume 309 926,66 Eur
na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017 (daň vyrubená daňovým priznaním 17 646,09 Eur, daň
zistená správcom dane 327 572,75 Eur, rozdiel dane v sume 309 926,66 Eur).

3. Daňovou kontrolou a na základe dokladov predložených daňovým subjektom k výkonu daňovej
kontroly bolo správcom dane zistené, že si daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie september 2017 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 4 000,00 Eur z dodávateľskej faktúry č.



201709001 zo dňa 01.09.2017 od dodávateľa Wecreate mediateam SK s.r.o., Pribinova 4, Bratislava,
IČO: 47 217 006, ktorej predmet fakturácie bolo „fakturujeme Vám podľa rámcovej zmluvy zo dňa
25.01.2017 v sume základ dane 20 000,00 Eur, 20% DPH 4 000,00 Eur, celkom 24 000,00 Eur“.

4. Ďalej si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane v sume 103 277,53 Eur z nasledovných
dodávateľských faktúr od dodávateľa INVESTMENT HOUSE s.r.o., Dunajská 8, Bratislava, IČO: 47 398
922:
- faktúra č. 001092017 zo dňa 18.09.2017 v sume základ dane 315 677,64 Eur, 20% DPH 63 135,53
Eur, celkom 378 813,17 Eur za dopravu lomového kameňa na stavbu na základe zmluvy,
- faktúra č. 002092017 zo dňa 04.09.2017 v sume základ dane 15 060,00 Eur, 20% DPH 3 012,00 Eur,
celkom 18 072,00 Eur za náhradné diely (riadiaca jednotka, hydraulický piest, J. TGS nádrž a čerpadlo,
alu disky),
- faktúra č. 003092017 zo dňa 07.09.2017 v sume základ dane 19 070,00 Eur, 20% DPH 3 814,00 Eur,
celkom 22 884,00 Eur za náhradné diely (náprava, brzdové kotúče, platničky, strmene),
- faktúra č. 004092017 zo dňa 11.09.2017 v sume základ dane 4 852,00 Eur, 20% DPH 970,40 Eur,
celkom 5 822,40 Eur za manažérske služby,
- faktúra č. 005092017 zo dňa 12.09.2017 v sume základ dane 11 750,00 Eur, 20% DPH 2 350,00 Eur,
celkom 14 100,00 Eur za tepovanie áut,
- faktúra č. 006092017 zo dňa 15.09.2017 v sume základ dane 52 020,00 Eur, 20% DPH 10 404,00 Eur,
celkom 62 424,00 Eur za náhradné diely (motor a prevodovka J.),
- faktúra č. 007092017 zo dňa 18.09.2017 v sume základ dane 22 520,00 Eur, 20% DPH 4 504,00 Eur,
celkom 27 024,00 Eur za údržbu vozidiel,
- faktúra č. 008092017 zo dňa 20.09.2017 v sume základ dane 20 500,00 Eur, 20% DPH 4 100,00 Eur,
celkom 24 600,00 Eur za náhradné diely (motor O.),
- faktúra č. 010092017 zo dňa 30.09.2017 v sume základ dane 19 368,00 Eur, 20% DPH 3 873,60 Eur,
celkom 23 241,60 Eur za vodiča nákladného automobilu,
- faktúra č. 009092017 zo dňa 26.09.2017 v sume základ dane 35 570,00 Eur, 20% DPH 7 114,00 Eur,
celkom 42 684,00 Eur za náhradné diely (náboj a upravený motor L.),

5. Daňový subjekt si tiež uplatnil odpočítanie dane v sume 202 649,13 Eur z nasledovných
dodávateľských faktúr od dodávateľa EV Services s.r.o., Hviezdoslavova 18, Zvolen, IČO: 50707566,
DIČ: 2120461761, IČ DPH: SK2120461761:
- faktúra č. 10201718 s dátumom dodania 01.09.2017 v sume základ dane 72 485,00 Eur, 20% DPH 14
497,00 Eur, celkom 86 982,00 Eur za nakladanie kameniva,
- faktúra č. 10201719 s dátumom dodania 01.09.2017 v sume základ dane 81 545,63 Eur, 20% DPH 16
309,13 Eur, celkom 97 854,76 Eur za nakladanie bagrom,
- faktúra č. 10201720 s dátumom dodania 01.09.2017 v sume základ dane 172 151,88 Eur, 20% DPH
34 430,38 Eur, celkom 206 582,26 Eur za drvenie lomového kameniva,
- faktúra č. 10201721 s dátumom dodania 18.09.2017 v sume základ dane 687 063,10 Eur, 20% DPH
137 412,62 Eur, celkom 824 475,72 Eur za lomový kameň.

6. Z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že dôvodom neuznania odpočítania dane
bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodanie tovarov a služieb deklarovaným dodávateľom
Wecreate mediateam SK s.r.o., na základe čoho žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok
na odpočítanie dane ustanovené v § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z. z. a rovnako nebolo preukázané dodanie tovarov a služieb deklarovanými dodávateľmi
INVESTMENT HOUSE s.r.o. a EV Services s.r.o., pričom žalobca nekonal obozretne, aby sa vyhol účasti
na fakturačnom reťazci poznačenom podvodným konaním.

7. Správca dane neuznané odpočítanie DPH na základe faktúry od dodávateľa Wecreate mediateam SK
s.r.o. odôvodňoval tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ak nepreukázal prijatie fakturovaného
plnenia, nepreukázal aké plnenie v zmysle zmluvy si obstaral, ani nepreukázal účel použitia.

8. Na základe vyhodnotenia predložených dôkazov a výsledkov dokazovania vo vyrubovacom konaní
správca dane zistil, že žalobca bol súčasťou dvoch reťazcov spoločností, ktoré medzi sebou postupne
fakturovali dodanie toho istého tovaru alebo služieb, ktoré boli použité na stavbu H. S. N. pri Q.:
Zylam spol. s r.o. -? DIXEM s.r.o. -? EV Services s.r.o. -? Resale, s.r.o.
Zylam spol. s r.o -? DIXEM s.r.o. -? INVESTMENT HOUSE s.r.o. -? Resale s.r.o.



9. Spoločnosť Zylam spol. s r.o nepodala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie september 2017,
neodviedla žiadnu daň z akýchkoľvek ňou uskutočnených zdaniteľných obchodov. Spoločnosť Zylam
spol. s r.o mala dodať tovar a služby ďalšiemu platiteľovi DIXEM s.r.o., ktorý si odpočítal daň na
základe faktúr o spoločnosti Zylam spol. s r.o, čím došlo ku vzniku daňového úniku u spoločnosti
DIXEM s.r.o. Správca dane preukázal, že daňový únik bol dôsledkom koordinovaného podvodného
konania osôb konajúcich v mene spoločnosti Zylam spol. s r.o, DIXEM s.r.o., EV Services s.r.o. a
INVESTMENT HOUSE s.r.o. Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľom
uznaným a podporovaným šiestou smernicou (bod 47 rozsudku ESD č. C-277/14). Prináleží teda
vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne
skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Podľa bodu
48 uvedeného rozsudku je to tak nie len v prípade, že daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba,
ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa svojím nadobudnutím zúčastňuje na
plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Podľa správcu dane sú posudzované zdaniteľné
obchody žalobcu, z ktorých si odpočítal daň spojené s daňovým podvodom, ktorý spáchali spoločnosti
DIXEM s.r.o. a Zylam spol. s r.o, keďže boli fakturované v reťazcoch počínajúc v spoločnosti Zylam
spol. s r.o. a fakturačne pokračujúc až ku žalobcovi. Konateľ žalobcu G. Y. sa v priebehu daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania k spôsobu obchodovania nevyjadroval a ani ho nepopísal. P. D.,
konateľ dodávateľov žalobcu uviedol, že sa s konateľom žalobcu poznali, avšak spoločnosti EV Services
s.r.o. a INVESTMENT HOUSE s.r.o. si G. Y. dostatočne nepreveril. Žalobca jednal s P. D., konateľom
dodávateľov, ktorý bol zároveň konateľom (do 07.08.2016) aj spoločnosti Zylam spol. s r.o Z dôvodu
opatrnosti si žalobca mohol a mal informácie verejne dostupné v obchodnom registri preveriť. Pokiaľ
by tak urobil, zistil by, že zapísané sídla nemôžu byť využívané. Žalobca neobjasnil z akého dôvodu
prepravu kameňa fakturovala spoločnosť INVESTMENT HOUSE s.r.o. a daňový subjekt si kamenivo
fakturované od spoločnosti EV Services s.r.o. neprevážal sám, vlastnými motorovými vozidlami, keď
disponuje väčším množstvom motorových vozidiel a venuje sa hlavne prepravnej činnosti. Správca dane
uzavrel, že vyhodnotením všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti bolo preukázané, že žalobca sa
nevedomky, z nedbanlivosti zapojil do daňového podvodu, ktorý bol spáchaný v uvedených reťazcoch
obchodných spoločností, pretože neprijal všetky rozumné preventívne opatrenia, ktorými by zabránil
svojej účasti na tomto daňovom podvode. Správca dane teda nepriznal právo na odpočítanie dane u
týchto dvoch spoločností z dôvodu, že sa žalobca nevedomky, z nedbanlivosti zapojil do daňového
podvodu, ktorý spáchali iné spoločnosti v dvoch reťazcoch spoločností, o ktorých ale mal vedieť, keby
urobil opatrenia, aby sa ubezpečil, že nakúpením tovarov a služieb od týchto dodávateľov sa nezapojí
do konania vykazujúceho znaky podvodu v zmysle judikatúry ESD.

10. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom
dane. V predmetných prípadoch žalobcovi právo na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1, ods. 2, § 51
ods. 1 Zákona o DPH v prípade dodávateľa Wecreate mediateam SK s.r.o. a v prípade dodávateľov
INVESTMENT HOUSE s.r.o. a EV Services s.r.o. pre účasť na fakturačnom reťazci poznačeného
podvodným konaním) nevzniklo. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z
dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Právo na odpočet vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia
boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Dôkazné bremeno je pritom na daňovom subjekte.
Dodávateľmi boli síce vystavené faktúry, ale na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti,
nakoľko nebolo preukázané, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení tak, ako predmetné faktúry
deklarovali a tým nevzniklo daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty

11. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane
a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

12. Podľa žalobcu bol ukrátený na svojich právach, nakoľko rozhodnutia žalovaného a správcu dane
nie sú založené na dostatočne preukázaných tvrdeniach. Došlo k poškodeniu na jeho právach, pretože
v majetkovej sfére žalobcu je ujma vo výške vyrubenej dane, ktorú žalobca musí zaplatiť. Predmetné
rozhodnutia daňových orgánov označil za nezákonné, nepreskúmateľné a právne neudržateľné.
Nesúhlasil so záverom žalovaného, že žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie
DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľov Wecreate mediateam SK s.r.o., INVESTMENT HOUSE
s.r.o. a EV Services s.r.o.



13. Žalobca namietal, že rozhodnutia daňových orgánov sú založené na neúplnom a nedostatočnom
dokazovaní, pričom dôkazy boli vyhodnotené jednostranne a v rozpore so skutočným stavom veci.
Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach zistené skutočnosti skresľujú a fabulujú v neprospech žalobcu.

14. Vo vzťahu k uplatneniu odpočtu DPH z faktúry od dodávateľa Wecreate mediateam SK s.r.o. vytýkal
daňovým orgánom, že rozhodli na základe domnienky založenej na nekontaktnosti tretieho subjektu.
Obchodnoprávny vzťah žalobcu s dodávateľom vyhodnotili za fiktívny, pretože dodávateľ s daňovými
orgánmi nespolupracuje, pričom nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Trval na tom, že k zdaniteľnému
plneniu došlo, o čom svedčí aj uhradená faktúra. Žalobca predložil úplné a bezchybné doklady riadne
potvrdzujúce ním deklarované skutočnosti. Tvrdil, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a poukázal na
závery rozsudku R1/2011. Zároveň poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-277/14 zo dňa
22.10.2015.

15. Vo vzťahu k zisteniam daňových orgánov ohľadom spoločnosti INVESTMENT HOUSE s.r.o. žalobca
namietal nesprávnosť záveru o neunesení dôkazného bremena a nepreukázaní, že došlo k dodaniu
tovarov a služieb zo strany tohto dodávateľa. Záver označil za nesprávny, pretože druhou stranou
bolo potvrdené vystavenie faktúr žalobcovi ako aj uskutočnenie zdaniteľných plnení. Toto považoval
za podstatnú okolnosť, pretože ostatné prípadné pochybenia zo strany iného subjektu nemôžu mať
vplyv na výsledok kontroly daňového subjektu, ktorý disponuje dostatočným rozsahom podkladov.
Žalovaný prenáša dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý však nevie ovplyvniť predkladanie dôkazov tretími
subjektami. Žalobca môže preukázať existenciu zdaniteľných plnení len v rámci svojich zákonných
možností a prostriedkami, ktorými sám reálne disponuje.

16. Namietal záver žalovaného vo vzťahu k preprave lomového kameňa, že je vylúčené využitie na
prepravu tohto špecifického tovaru a v takých množstvách motorové vozidlo kategórie J., t. j. osobné
motorové vozidlo. Tvrdil, že žalobca nemôže ovplyvniť, čím vozil dodávateľ lomový kameň. Tvrdil, že
lomový kameň bol žalobcovi dodaný, žalobca ho reálne prevzal a aj zaplatil, pričom nemal dôvod
skúmať, akým dopravným prostriedkom bol kameň vozený.

17. S poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-354/03, C-355/03, C-484/03) a
Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3 Sžf 1/2011) uvádzal, že každá transakcia musí byť hodnotená
samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni
obchodu.

18. Žalobca je presvedčený, že vyčerpal dôkazné bremeno, ktoré je objektívne možné. Pochybnosti,
ktoré prípadne má správca dane vo vzťahu k vedeniu účtovníctva tretieho subjektu ako dodávateľa
žalobcu, je nemožné vzťahovať na žalobcu. To, že spoločnosť INVESTMENT HOUSE s.r.o. má
nezrovnalosti vo svojom účtovníctve, je žalovaný povinný riešiť v daňovom konaní tohto subjektu a
nezaťažovať týmito nezrovnalosťami daňové konanie žalobcu.

19. Podľa žalobcu nebolo vykonané dostatočné (riadne a náležité) dokazovanie, ak bolo vykonané
tak, že dokazovanie sa viedlo nahliadnutím pracovníkov správcu dane do priestorov spoločnosti,
z čoho vyvodili subjektívne závery. Žalovaný nezohľadnil ani námietky žalobcu, že vzhľadom na
rozsiahly vozový park (niekoľko desiatok vozidiel) je nútený časť nákladných vozidiel servisovať
vo vlastnej réžii s využitím dielov od svojich obchodných partnerov, pričom je pochopiteľné, že pri
takomto množstve vozidiel je nereálne pamätať si všetky skutočnosti. Napriek tomu, že žalobca vyzýval
správcu dane obhliadnuť motorové vozidlá, v ktorých sú namontované zakúpené diely, správca dane
ohliadku neuskutočnil. Neboli zohľadnené ani námietky žalobcu o potrebe periodického čistenia interiéru
nákladných motorových vozidiel tepovaním. Bez odozvy žalovaného zostali aj vyjadrenia žalobcu,
že administratívne a manažérske práce boli u dodávateľa objednané z dôvodu časového zaťaženia
konateľa žalobcu, pričom sa jednalo o vybavovanie objednávok, korešpodencie a logistického plánu
obehu vozidiel alebo iných podnikateľských činností. Žalovaný nereflektoval ani na fakt, že žalobca
všetky faktúry uhradil. Tiež nebol vykonaný dopyt - dožiadanie na Kriminálny úrad finančnej správy
SR ohľadom dokumentácie, o ktorej sa vyjadroval konateľ dodávateľa P. D. tak, že boli zaistené týmto
kriminálnym úradom. Napriek tomu boli od dodávateľa vyžadované správcom dane ďalšie dokumenty,
ktoré však daňovým orgánom logicky nemohli byť poskytnuté.



20. Žalobca tvrdil, že ak došlo k porušeniu povinností u iného subjektu, zodpovednosť by mala byť
výlučne na tomto subjekte a zároveň by nemal byť žalobca takto penalizovaný len z toho dôvodu, že
sa to javí správcovi dane ako najefektívnejšia cesta. Poukázal pritom na závery rozsudku Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/60/2017 zo dňa 30.01.2018, z ktorého vyplýva, že nie
je možné akceptovať prístup správcu dane, ktorý postupuje tak, že daň vyrubí prakticky ktorémukoľvek
subjektu, resp. uprednostňuje jeho výber u toho daňového subjektu, u ktorého to považuje z hľadiska
vymáhateľnosti za jednoduchšie a je mu zrejmé, že daňový výnos bude v tomto prípade zaručený, t. j. je
neprípustné, aby bola prenášaná objektívna daňová zodpovednosť ktoréhokoľvek subjektu zapojeného
v obchodnom reťazci a bola mu pričítaná zodpovednosť za pohyb a osud tovaru v rámci procesu výberu
daní.

21. Žalobca namietal porušenie zásad správneho konania, a to zásady zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho
poriadku), zásady súčinnosti (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku), zásady voľného hodnotenia dôkazov (§
34 ods. 5 Správneho poriadku), zásady rovnosti a primeranosti (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku).

22. Podľa žalobcu daňové orgány zaťažili daňové konanie vadou spočívajúcou v nedostatočne zistenom
skutkovom stave tým, že nepreukázali a v rozhodnutí ani riadne neodôvodnili svoje tvrdenia, že v
prípadoch vyššie uvedených dodávateľských spoločností nedošlo k zdaniteľným plneniam. Daňové
orgány zistili skutkový stav veci nedostatočne, pričom nevyvrátili nijakým spôsobom to, že tovar a služby
boli dodané, faktúry za tieto tovary a služby boli uhradené, a teda došlo k zdaniteľnému plneniu. S
poukazom na zásady daňového konania a dokazovania v rámci daňovej kontroly, práve správca dane
s cieľom spravodlivého a zákonného rozhodnutia musí zistiť skutkový stav riadne a objektívne, aby aj
následné právne posúdenie veci vychádzalo zo spoľahlivo a pravdivo zisteného stavu veci. Povinnosťou
žalovaného je vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami a to nielen zistenými správcom dane, ale aj
tvrdenými a dôkazmi podloženými daňovým subjektom. Rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia je
arbitrárnym a nepreskúmateľným. Namietal tiež, že žalovaný úmyselne sťažuje uplatňovanie práv a
právom chránených záujmov žalobcu tým, že mu v jeden deň doručí niekoľko rozhodnutí s rovnakým
dátumom z rôznych zdaňovacích období a žalobca tak musí naraz podávať opravné prostriedky v
niekoľkých daňových konaniach.

23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na závere o
nemožnosti uznať žalobcovi odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca nepreukázal dodanie tovarov
a služieb deklarovaným dodávateľom Wecreate mediateam SK s.r.o., na základe čoho nepreukázal
splnenie zákonných podmienok ustanovené v § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a
2 Zákona o DPH a rovnako nebolo preukázané dodanie tovarov a služieb deklarovanými dodávateľmi
INVESTMENT HOUSE s.r.o. a EV Services s.r.o., pričom žalobca konal neobozretne, aby sa vyhol
účasti na fakturačnom reťazci poznačenom podvodným konaním.

24. K neuznaniu odpočítania dane na základe faktúry od dodávateľa Wecreate mediateam SK s.r.o.
uviedol, že žalobca nepredložil okrem faktúry žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali uskutočnenie
zdaniteľného plnenia. Žalobca ani na výzvu daňových orgánov nepredložil žiadny dôkaz o tom, o aké
zdaniteľné plnenia sa jednalo. Preto tvrdenia žalobcu o preukázaní zdaniteľných plnení, ako aj tvrdenia o
predložení bezchybných dokladov považuje žalovaný za neopodstatnené. Žalovaný poukázal na princíp
a zásady uplatňované pri dokazovaní v daňovom konaní v zmysle § 24 Daňového poriadku, pričom
dokazovanie určitých skutočností tvrdených daňovým subjektom a ich vyvracanie správcom dane tvorí
podstatu vedeného dokazovania určitých skutočností pre správne zistenie daňovej povinnosti a týmto
sa realizuje dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu dane. Z dôvodu akceptovania odpočítania
dane je žalobca ako platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri dodaní tovarov
a služieb vznikla daňová povinnosť nie len po formálnej stránke, ale aj po obsahovej stránke, t. j. je
potrebné preukázať aj vecné naplnenie deklarovaných skutočností faktúrou. Z ustanovení § 49 a § 51
Zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca ako platiteľ dane môže odpočítať
dať, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary a služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym
platiteľom uvedeným na predložených faktúrach. Vo vzťahu k dodávateľovi Wecreate mediateam SK
s.r.o. žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že boli splnené podmienky pre odpočítanie
DPH.

25. Správca dane preveroval tvrdenia žalobcu o dodaní tovarov a služieb deklarovanými dodávateľmi
INVESTMENT HOUSE s.r.o. a EV Services s.r.o. a aby mohli byť skutočnosti uvedené v predložených



dokladoch akceptované, museli by spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na
odpočítanie dane a jeho verifikovateľnosti. Žalobca pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti je povinný
disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať. Ak takéto dôkazy nemal, nemožno tvrdiť, že
uniesol svoje dôkazné bremeno a samotné tvrdenia žalobcu neboli preukazujúcim dôkazom a ani
predložené faktúry, dodacie listy, objednávky pokiaľ z nich nevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a
overiteľne preukazovali, že k dodaniu tovarov a služieb od týchto dodávateľov skutočne došlo. Inak sa
stali len vyhlásením daňového subjektu bez možnosti overenia.

26. P. D., ako konateľ spoločnosti INVESTMENT HOUSE s.r.o. síce predložil zmluvy, ktoré sa mali
vzťahovať na dodanie tovarov a služieb, ale tieto žiadnym spôsobom nepreukazovali, že k dodaniu
skutočne došlo. Ohľadom náhradných dielov P. D. uviedol, že sa malo jednať o použité autodiely z
Poľska, ktoré mali byť dodané spoločnosťou DIXEM s.r.o. do priestorov autoservisu na adrese R.
D. X vo M.. Dokazovaním boli tieto skutočnosti vyvrátené, pretože na adrese R. D. X M. bolo
zistené, že spoločnosť INVESTMENT HOUSE s.r.o. na tejto adrese nemá žiadne skladové priestory a
ani autoservis. Spoločnosť DIXEM s.r.o. žiadne dôkazy o dodaní tovaru nepredložila a evidovala len
faktúry od spoločnosti Zylam spol. s r.o, ktorá však so správcom dane nespolupracovala, nepodala za
preverované zdaňovacie obdobie daňové priznanie na DPH a nepriznala ani daň. V mene spoločnosti
DIXEM s.r.o. mal vystupovať pred orgánmi verejnej moci P. D.. Nebolo preukázané, že spoločnosť
INVESTMENT HOUSE s.r.o. tovar skutočne nadobudla a následne dodala žalobcovi. Žiadny dôkaz
preukazujúci dodanie tovaru (okrem faktúry a dodacieho listu) nebol daňovým subjektom predložený.
Rovnako aj v prípade faktúr za manažérske služby, tepovanie a údržbu vozidiel. Predložené doklady
neobsahovali žiadnu bližšiu špecifikáciu, podľa ktorej by bolo možné identifikovať rozsah poskytovaných
služieb, ako aj spôsob ich poskytovania a tým aj možnosť identifikovať, kto tieto služby skutočne
poskytol. Podľa vyjadrenia P. D. mali služby poskytovať zamestnanci spoločnosti INVESTMENT HOUSE
s.r.o., avšak z informačného systému finančnej správy bolo zistené, že tento dodávateľ za rok 2017
nepodal žiadne prehľady alebo hlásenia, ktorými by priznal zamestnávanie zamestnancov. K doprave
lomového kameňa a poskytnutiu vodičov P. D. tvrdil, že služby mali byť zabezpečené spoločnosťou
DIXEM s.r.o., ktorá mala byť vlastníkom predmetného lomového kameňa, pričom malo ísť o zapožičanie
vodičov od spoločnosti INVESTMENT HOUSE s.r.o. pre DIXEM s.r.o., ktorý mali vykonávať prepravu
kameniva na vozidlách samotného žalobcu. Spoločnosť DIXEM s.r.o. žiadne dôkazy o dodaní tohto
tovaru a služieb nepredložila a v účtovníctve evidovala len faktúry od spoločnosti Zylam spol. s r.o.,
ktorá však nepodala daňové priznanie na DPH a nepriznala ani daň. Podľa tvrdení P. D. sa dodanie
týchto služieb malo týkať výstavby závodu H. v Q.. Správca dane zistil, že žalobca fakturoval tieto
plnenia spoločnosti STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o., ktorá zabezpečovala výstavbu
strategického priemyselného parku v Q.. U spoločnosti STRABAG bolo zistené, že samotným žalobcom
síce došlo k dodaniu lomového kameňa, ale podľa získaných dôkazov bola jeho výrobcom spoločnosť
ALAS Slovakia, s.r.o., t. j. žiadna súvislosť so spoločnosťou DIXEM s.r.o. a INVESTMENT HOUSE
s.r.o. nebola preukázaná a preprava tohto kameňa bola vykonávaná prostredníctvom vozidiel so
zvolenskými evidenčnými číslami patriacimi žalobcovi, resp. dvoma vozidlami spoločnosti ADOS Plus
s.r.o. Preverovaním evidenčných čísel vozidiel, ktorými mala byť preprava lomového kameňa vykonaná
podľa faktúr, správca dane zistil, že medzi vozidlami boli aj tri vozidlá kategórie J., t. j. osobné motorové
vozidlá, nehodiace sa na prepravu lomového kameňa v množstvách deklarovaných podľa faktúr. U
zvyšných vozidiel, u ktorých správca dane zistil držiteľov a vlastníkov, nebol preukázaný nájomný vzťah
alebo preprava tými vlastníkmi a držiteľmi pre spoločnosti DIMEX s.r.o., INVESTMENT HOUSE s.r.o.
alebo pre samotného žalobcu.

27. Ohľadom spoločnosti EV Services s.r.o. žalovaný uviedol, že dokazovaním nebolo preukázané
dodanie tovarov a služieb touto spoločnosťou. Konateľ dodávateľa uvádzal, že služby a tovary mali
byť dodané spoločnosťou DIXEM s.r.o., ktorá ako subdodávateľ mala všetko zabezpečiť. P. D. pritom
nevedel komu patril drvič, nakladač a bager, ale všetko mala zabezpečiť spoločnosť DIXEM s.r.o., ktorá
mala byť aj vlastníkom lomového kameňa. Spoločnosť DIXEM s.r.o. mala v účtovníctve evidované len
faktúry od spoločnosti Zylam spol. s r.o, ktorá nepodala daňové priznanie a ani nepriznala daň. Aj
v tomto prípade bolo zistené u spoločnosti STRABAG dodanie tovaru - lomového kameňa, ktorého
výrobcom však bola spoločnosť ALAS Slovakia, s.r.o. bez akejkoľvek väzby na spoločnosť DIXEM s.r.o.
a deklarovaného dodávateľa EV Services s.r.o. Podľa žalovaného žalobca okrem faktúr, príloh, ktoré boli
spochybnené, úhrad a tvrdení, že P. D. preukázal uskutočnenie plnení, nepredložil žiadne iné dôkazy,
ktoré by preukázali uskutočnenie zdaniteľných plnení. Dôkazy žalobca nepredložil ani na základe výzvy
správcu dane, keď v rámci vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole uvádzal len všeobecné a



rovnaké skutočnosti ako v predchádzajúcich vyjadreniach bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Dôkazom
neboli ani samotné úhrady, pretože neboli dokazovaním potvrdené alebo preukázané.

28. Žalovaný preto zotrval na svojom stanovisku uvedenom v odôvodnení žalobou napadnutého
rozhodnutia ako aj v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, že v prípade odpočítania dane z
dodávateľských faktúr od dodávateľov INVESTMENT HOUSE s.r.o. a EV Services s.r.o. bola žalobcovi
preukázaná účasť na fakturačnom reťazci, v ktorom došlo k podvodnému konaniu a daňovému úniku,
pričom samotný žalobca nevykonal dostatočné preventívne opatrenia, ktoré je možné od neho rozumne
očakávať vo vzťahu k uvedeným dodávateľom, aby sa ubezpečil, že sa podieľaním na týchto plneniach
nezapojí do konania poznačeného podvodným konaním. Uviedol, že judikatúra Európskeho súdneho
dvora uvádza, že na daňovom podvode sa môže subjekt podieľať aj konaním z nedbanlivosti (mohol,
resp. mal vedieť). Žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi, že vykonal čo i len základné kroky a úkony
smerujúce k overeniu si obchodných partnerov INVESTMENT HOUSE s.r.o. a EV Services s.r.o.,
že prijal opatrenia bežné v rámci obvyklej obchodnej opatrnosti, aby sa tak nestal súčasťou reťazca
spoločností s podvodným konaním.

29. Zo znenia § 24 Daňového poriadku, ale ani zo žiadneho iného predpisu nevyplýva, to, na čom
žalobca zakladá svoje tvrdenia o zvládnutí dôkazného bremena a to, že predložením povinných evidencií
a účtovných dokladov, ktorých vystavovanie je predpísané zákonom, je dôkazné bremeno vyčerpané.
Žalobca musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na
odpočítanie dane vzniklo. Zákonné podmienky sú pritom hmotnoprávnej povahy a nárok na odpočet sa
viaže na ich bezpodmienečné splnenie, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť.

30. Žalovaný nesúhlasil so žalobnou námietkou o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí, že by
sa žalovaný nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu vrátane
odvolacích námietok. Konštatoval, že daňové orgány získané dôkazy presvedčivo a správne vyhodnotili
a rozhodnutia náležite odôvodnili. Z rozhodnutí je zrejmá podstata podmienok uplatnenia práva na
odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH, ako aj záver, prečo žalobca o podvodnom
konaní mohol vedieť. Žalovaný nesúhlasil ani s dôvodmi uvádzanými v žalobe ohľadom tvrdeného
porušenia základných zásad správy daní. Z rozhodnutia správcu dane a žalovaného jednoznačne
vyplýva, že správca dane mal zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia. Správca dane
vychádzal z dôkazov získaných v rámci kontroly, vyrubovacieho konania a predložených žalobcom,
a preto rozhodnutie je v súlade so zákonom. Správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia
dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Záver správcu dane, ktorý urobil zo zistených skutkových
okolností a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia.

31. K namietanému neúmernému prenášaniu dôkazného bremena na žalobcu žalovaný konštatoval, že
neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu nad rámec zákona a nešlo ani o prenášanie zodpovedností za
plnenie povinností deklarovaných dodávateľov, resp. ich subdodávateľov. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že boli dôvodne spochybnené dôkazy predložené žalobcom, ktoré neumožňujú prijatie záveru
o realizovaní zdaniteľných plnení deklarovaným spôsobom a deklarovanými dodávateľmi, a tým ani
nemožno uznať uplatnené právo na odpočítanie dane.

32. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že žalovaný úmyselne sťažuje uplatňovanie práv a
právom chránených záujmov žalobcu, keď mu doručoval viacero rozhodnutí za viac zdaňovacích období.
Konštatoval, že správca dane aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom aj pri vyhotovovaní týchto
rozhodnutí, keď skutkový stav posudzovali na základe vykonaného dokazovania a jednalo sa o skutkovo
identické prípady (žalobca si uplatňoval odpočítanie dane z faktúr od identických dodávateľov a identické
tovary a služby). Navyše, žalobca neuvádza a nešpecifikuje v čom sa mal správca dane a žalovaný
dopustiť chýb a akým spôsobom mali sťažiť uplatňovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu.

33. Žalobca nevyužil oprávnenie podať na vyjadrenie žalovaného repliku.

34. Správny súd uznesením sp. zn. 23S/214/2019-78 zo dňa 14.01.2020, právoplatným dňa 16.01.2020
zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP, pretože
žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil hrozbu niektorého predpokladaného následku v ustanovení
§ 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.



35. V zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktoré
sa uskutočnilo dňa 10.06.2020. Správny súd akceptoval ospravedlnenie žalobcu (právneho zástupcu
žalobcu) neúčasti žalobcu na pojednávaní a pokračoval v konaní, pričom zohľadnil, že žalobca súhlasil
s prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní.

36. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na zákonnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia a na argumentácii uvedenej v odôvodnení tohto rozhodnutia, ako aj vo vyjadrení k žalobe
a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť.

37. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na prejednanie
veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutie daňového úradu, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe v súlade s § 134 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol
podľa § 190 SSP.

38. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

40. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (Zákon o DPH); právo odpočítať daň z tovaru alebo zo
služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

42. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

43. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže uplatniť
platiteľ, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

44. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

45. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH; predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

46. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

47. Podľa § 19 ods. 2 prvá veta Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

48. Podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku; na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup
súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona
alebo osobitných predpisov.

49. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.



50. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

51. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

52. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

53. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

54. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

55. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

56. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

57. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku; daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné
správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

58. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku; správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

59. Vzhľadom na dispozičnú zásadu nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom
žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať
činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy. Dokazovanie správny súd v zásade nevykonáva, ak ho vykoná, tak najmä za
účelom verifikovať dôkazy vykonané v správnom konaní. Správny súd posudzuje, či dôkazy vykonané
v administratívnom konaní nie sú pochybné a či umožňujú učiniť skutkový záver, ku ktorému dospel
správny orgán.

60. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane
rozhodnutia správcu dane, pričom spornou otázkou je právne vymedzenie splnenia formálnych a
vecných podmienok uplatneného odpočítania DPH u konkrétnych zdaniteľných obchodov, t. j. sporným
je to, či daňové orgány dospeli k správnemu právnemu záveru o neuznaní odpočítania dane z vyššie



označených faktúr od deklarovaných dodávateľov z dôvodov vyplývajúcich z odôvodnení rozhodnutí
žalovaného a správcu dane.

61. Podstatná časť žalobných námietok smerovala k vykonávaniu dokazovania, k spôsobu vedenia
dokazovania, k rozsahu dokazovaním preverovaných skutočností, k samotnému skutkovému záveru,
na ktorý boli aplikované vyššie citované ustanovenia Zákona o DPH v spojení s použitou judikatúrou
Súdneho dvora EÚ.

62. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného
hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na
všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

63. Orgány verejnej správy sú povinné pri aplikácii vnútroštátnych právnych predpisov postupovať
ústavnokonformne ale aj eurokonformným spôsobom, čo vyplýva zo skutočnosti, že Slovenská republika
je členským štátom Európskej únie. Z uvedeného vyplýva, že orgány verejnej správy pri výklade a
aplikácii vnútroštátnych právnych predpisov vždy zohľadňujú články Ústavy SR, články relevantných
medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, zároveň aj rozhodnutia súdov Únie,
ktoré vykladajú únijné právo.

64. Právo odpočítať DPH z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z., o daní z pridanej
hodnoty). Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., o daní z pridanej hodnoty, právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/
má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

65. Správca dane dospel k záveru (stotožnil sa s ním aj žalovaný), že na základe vykonaných dôkazov
v zmysle § 24 Daňového poriadku zo zistených objektívnych skutočností vyplynulo, že vyššie opísané
zdaniteľné obchody sa s dodávateľmi tovaru a služieb neuskutočnili tak, ako sú deklarované. Podľa
daňových orgánov žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje preukázať tvrdenia a
pravdivosť deklarovaných skutočností.

66. Správny súd mal z obsahu pripojeného administratívneho spisu za preukázané, že správca dane
vykonal v danej veci rozsiahle dokazovanie. Vykonané dôkazy, z ktorých správca dane vychádzal, nie sú
pochybné, sú získané zákonným spôsob a umožňujú učiniť skutkový záver, ku ktorému správca dane
dospel. V zhode so žalovaným správny súd zastáva názor, že záver, ktorý bol zo zistených skutkových
okolností v daňovom konaní ustálený, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia
a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

67. Pre uznanie odpočítania dane musia byť splnené kumulatívne všetky vecné aj formálne podmienky.
Súdny dvor EÚ pod pojmom vecné podmienky rozumie - vznik práva na odpočítanie dane a skutočnosť,
že dodaný tovar alebo služby budú využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných
zdaniteľných plnení. Formálnymi podmienkami sú včas podané riadne daňové priznanie, existencia
faktúry vystavenej dodávateľom, ktorá obsahuje všetky povinné údaje a splnenie podmienok týkajúcich
sa podrobného a kontrolne preukazného účtovania u zdaniteľnej osoby.

68. Daňové orgány svoje rozhodnutie opreli o nesplnenie vecných podmienok, pretože chýba
preukázanie dodania tovaru/služieb vyššie uvedenými deklarovanými dodávateľmi. Za takejto situácie
sa žalobcovi nepodarilo preukázať splnenie všetkých vecných podmienok, t. j., že na vstupe u žalobcu
bol dodaný tovar/služby zdaniteľnou osobou, teda deklarovaným dodávateľom s takým dôsledkom,
že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly spochybnil,
že dodávatelia tovaru a služieb objektívne mohol žalobcovi dodať fakturovaný tovar/služby. Z obsahu
administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane žalobcu vyzýval odstrániť vzniknuté pochybnosti
tak, aby neúplné údaje doplnil a nejasnosti objasnil, teda, aby pravdivosť ním deklarovaných skutočností
aj preukázal, k čomu však nedošlo. Dôkazy, ktoré predložil žalobca nemali povahu takých dôkazov, z



ktorých by preukázateľne vyplývali skutočnosti, teda overiteľne by preukazovali, že k dodaniu tovarov
a služieb došlo deklarovanými dodávateľmi. Vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi získanými
a vyhodnotenými správcom dane, aj podľa záveru správneho súdu vyplýva, že doklady predložené
daňovej kontrole zo strany žalobcu vypovedajú len o vyhlásení daňového subjektu o zdaniteľných
obchodoch, však neposkytujú možnosť verifikácie záveru o obsahovej stránke takéhoto vyhlásenia.

69. Pokiaľ žalobca odvodzuje nesprávnosť rozhodnutia žalovaného na základe skutočnosti, že konateľ
dodávateľov potvrdil uskutočnenie zdaniteľných plnení, správny súd poukazuje na to, že sa jedná o
svedeckú výpoveď, ktorá ako dôkaz bola vyhodnotená daňovými orgánmi vo vzájomnej súvislosti s
ďalšími dôkazmi. Správny súd považuje vyhodnotenie tohto dôkazu, vzhľadom na objektívne zistenia
daňovou kontrolou a vo vyrubovacom konaní, za správne.

70. K namietanému presunu dôkazného bremena na žalobcu, správny súd poukazuje na záver
Ústavného súdu SR vyplývajúci z rozhodnutia II. ÚS 705/2017 z 15.11.2017: „Východisko argumentácie
súdov, podľa ktorého v prípade správcom dane preukázaných pochybností o uskutočnení zdaniteľných
plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt, je možné považovať za ústavne konformné.
Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní
a výbere dane...“

71. Vo svetle objektívnych zistení správcom dane, správca dane spochybnil dôkaznú hodnotu dôkazov
žalobcu, ich preukaznosť, a preto bolo povinnosťou žalobcu protidôkazmi preukázať uskutočnenie
preverovaných zdaniteľných plnení označenými dodávateľmi ako základnej podmienky daňovej
uplatniteľnosti práva na odpočítanie DPH v zmysle ustanovenia § 49 a § 51 Zákona o DPH. Správny súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom daňových orgánov, že žalobca neuniesol vlastné dôkazné
bremeno v procese uplatňovania práva na odpočítanie DPH, čím nedošlo k eliminovaniu pochybností
správcu dane týkajúcich sa zistených skutočností. Vyčerpanie vlastného dôkazného bremena nemožno
zamieňať s unesením dôkazného bremena. Ak žalobca nedisponuje ďalšími dôkazmi, ktorými by vedel
preukázať správnosť údajov v daňovom priznaní, oprávnenosť uplatneného odpočítania dane a tie
dôkazy, ktoré vyčerpal, vo svetle objektívnych zistení správcom dane a žalovaným, nepreukazujú ním
deklarovanú skutočnosť ohľadom zdaniteľných obchodov (absentuje u nich prvok verifikovateľnosti),
uviazol v dôkaznej núdzi. Zákonným dôsledkom je nepreukázanie splnenia zákonných, vecných a
formálnych požiadaviek, ktoré pre uplatnenie práva na odpočítanie dane vyplývajú z ustanovení § 49
ods. 1 a 2, ako aj § 51 ods. 1 Zákona o DPH a ktoré musia byť splnené kumulatívne. Za danej situácie
nie je na mieste konštatovať, že právo na odpočítanie DPH nevniklo, ale že daňový subjekt nepreukázal
splnenie podmienok stanovených v zákone o DPH na uplatnenie práva na odpočítanie dane (sp.zn. 1
Sžf/13/2016 zo dňa 16. 1. 2018).

72. Ani žalobnú námietku o neprimeranom zaťažovaní dôkazným bremenom žalobcu ohľadom
preukazovania okolností u iných obchodných spoločností, nepovažuje správny súd za dôvodnú. Správca
dane vykonal rozsiahle zisťovanie za účelom preverenia deklarovaných obchodných transakcií, čo je
plne v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Žalobcu nezaťažoval dôkazným bremenom v takom rozsahu,
v ktorom by ho zaťažovať nemalo. Naopak, sám správca dane vykonal množstvo dôkazov, ktorými sa
snažil preveriť žalobcom tvrdené skutočnosti. Správca dane a aj žalovaný vyhodnotili všetky skutočnosti,
ktoré boli zistené a vyplynuli z vykonaných dôkazov, a to jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach.
Neprihliadali účelovo na tie skutočnosti, ktoré boli v neprospech žalobcu, ale prihliadli na všetky
skutočnosti, ktoré boli zistené, a to či už vo vzťahu k predloženým dokladom, k výpovediam svedkov,
k personálnym a iným zmenám v spoločnostiach vyskytujúcich sa u dodávateľov, ku skutočnostiam
týkajúcim sa prepravy tovaru a podobne. Tvrdenia žalobcu, že rozhodnutia daňových orgánov sú
založené na neúplnom a nedostatočnom dokazovaní, že dôkazy boli vyhodnotené jednostranne
považuje správny súd za neopodstatnené. Námietku, že daňové orgány zistené skutočnosti skresľujú
a fabulujú v jeho neprospech, navyše za nekonkrétnu, všeobecnú.

73. Pritom nemožno opomínať skutočnosť, že daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže
pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (sp.
zn. 2 Sžf 36/2016 z 13.06.2018). Odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege, ale je
právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane (sp. zn. 8
Sžf/79/2014 z 29.09.2016). Daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť



vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva
a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno (sp. zn. 8 Sžf
75/2014 z 29.09.2016).

74. Správny súd sa stotožnil so záverom daňových orgánov, že žalobca nepredložil hodnoverné,
pravdivé faktúry na obsah deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktorý nebol preukázaný po stránke
hodnovernosti vo vzťahu k identifikácii skutočného dodávateľa tovaru/služieb. Preukázanie skutočného
dodávateľa pritom patrí medzi základné vecné podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane, bez
splnenia ktorej nie je možné v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora (rozsudok C-324/11 vo veci
W., bod 45, posledná veta) vyhovieť právu na odpočítanie dane.

75. Správny súd nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku, že rozhodnutie bolo vydané na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, len na domnienkach. Z obsahu administratívneho spisu
vyplývajú dôkazy vykonané správcom dane. Účelom daňového konania, vrátane daňovej kontroly je
preveriť a určiť správnu výšku dane a nie preverovať a vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť za
spáchanie daňových trestných činov. K uvedenému nezaväzuje daňové orgány ani judikatúra Súdneho
dvora EÚ. Aj keď z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vyplývajú závery vo vzťahu k „zneužitiu práva“ (používa
terminológiu aj ako „podvod na DPH“, „daňový podvod“), obsah ktorého ale nie je totožný s obsahom
pojmu daňového podvodu v zmysle § 277a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Nie každé
porušenie Zákona o DPH, znamenajúce úpravu výšky dane po vykonanej daňovej kontrole, predstavuje
zároveň aj spáchanie daňového trestného činu. Účelom daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo
určiť správnu výšku dane, preveriť, či žalobca spĺňa hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane.
Ak sa splnenie vecných - v zákone stanovených podmienok - nepreukáže, odpočítanie dane mu nie
je možné priznať. Trestnoprávna zodpovednosť daňového subjektu presahuje rozsah konania pred
daňovými orgánmi.

76. Správny súd poukazuje na závery rozsudku Súdneho dvora C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012,
z ktorého vyplýva zamietnutie zo strany daňového orgánu práva na odpočítanie DPH v prípade
nezákonného konania osoby, ktorá vystavila faktúru a povinnosť zdaniteľnej osoby ubezpečiť sa
o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) osoby vystavujúcej faktúru (dodávateľa,
subdodávateľa) a preukázať ho. Súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho
povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, resp. ďalších v reťazci, od ktorého zamýšľa nadobudnúť
tovar alebo služby, aby sa tak ubezpečil o jeho spoľahlivosti. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať,
aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie,
ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (bod 54 rozsudku „Mahagében“).

77. S vyššie uvedenou požiadavkou správny súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené
v rozsudku sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018, v zmysle ktorých je rozumné očakávanie, že
najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej kontroly v relatívne
dlhom časovom úseku si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov
ohľadom priebehu zdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedel preukázať zrealizovanie
zdaniteľného obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol schopný za každých okolností odstrániť
pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu. Najvyšší súd SR
v uvedenom vidí nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne dotváranie zmluvných vzťahov,
ktoré boli v minulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného práva.

78. Na základe objektívnych zistení, ktoré ďalšími dôkazmi zo strany žalobcu neboli eliminované,
možno vyvodiť záver o preukázaní nepravdivosti faktúr a dodania tovaru/služieb v zmysle nich. Preto
daňové orgány postupovali správne, ak neuznali uplatnené odpočítanie dane. Z konštantnej judikatúry
súdov vyššej autority vyplýva, že úlohou daňových orgánov nie je preukázať ako došlo k zdaniteľnému
obchodu, ale preukázať, že nemohlo dôjsť k zdaniteľnému obchodu tak, ako to žalobca deklaroval.
Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu
nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi
dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (dodanie tovaru, či vykonanie
služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna
existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. (sp. zn.
1 Sžf 81/2015 z 01.12.2016). Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017
(DSP 12/2017) zase vyplýva, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje



absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a
nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom
dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Sžf 66/2016
z 31.05.2018 - Hranica dôkazného bremena pri DPH - vyplýva, že určiť presnú hranicu, po ktorú je
dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva
častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt
ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný
prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy
o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.

79. Pokiaľ žalobca tvrdil, že za dodaný tovar/služby zaplatil, správny súd poukazuje na to, že ani toto nie
je dôkazom o zrealizovaní deklarovaných zdaniteľných obchodov, ak vzhľadom na objektívne zistenia
je vylúčené dodanie tovaru/služieb deklarovaným dodávateľom, čo vyústilo do záveru o nepreukázaní
splnenia vecných, zákonných podmienok pre odpočítanie DPH (§ 49 ods. 1, ods. 2; § 51 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z. z.), čo oprávňuje daňové orgány nevyhovieť uplatnenému právu na odpočítanie dane
v zmysle rozsudku Súdneho dvora C-324/11 bod 45. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Sžfk 48/2017 z
30.04.2019 vyplýva, že uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie
odpočtu dane. Ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným,
len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi,
nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.

80. Správny súd považuje za rozhodné v predmetnej veci, že sa jedná o priamych dodávateľov žalobcu,
pričom vzhľadom na dvojstranný zmluvný vzťah sa žalobca nemôže brániť, že by nevedel o pomeroch na
strane dodávateľa v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení. Dodávatelia boli personálne
prepojení s osobou konateľa P. D., ktorý žalobcovi bol známy vzhľadom na rozsiahlu vzájomnú obchodnú
činnosť, najmä množstvo fakturácie, objem fakturovaného tovaru a fakturovaných služieb, a to nie len
v tomto kontrolovanom zdaňovacom období. Pokiaľ žalobca namieta, že pochybnosti správcu dane
sa týkajú výlučne dodávateľov, správny súd zastáva názor, že žalobca sa nemôže brániť, že nevedel
o pomeroch na strane dodávateľov vzhľadom na osobu P. D. a vzhľadom na to, že išlo o priamych
dodávateľov žalobcu. V takomto prípade žalobca preukazuje skutočnosti týkajúce sa jeho samotného
ako zmluvného partnera dodávateľa. Je vylúčené, aby nevedel o obchodnom prípade, ktorého je
sám účastný. Preto poukazovanie na judikatúru, či už Najvyššieho súdu SR alebo dovolávanie sa
použiteľnosti rozsudkov Súdneho dvora EÚ neobstojí.

81. Pri interpretácii použitých ustanovení Zákona o DPH daňové orgány postupovali eurokonformne.
Právne posúdenie veci daňovými orgánmi spočíva na nepreukázaní splnenia zákonných vecných
podmienok pre priznanie odpočítania DPH, v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcom,
zároveň nepreukázania rozumných opatrení z jeho strany na ubezpečenie sa o spoľahlivosti jeho
dodávateľov, kedy Súdny dvor EÚ umožňuje nepriznať uplatnené odpočítanie dane. Súdny dvor vo
svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky
opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos
plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Postup pri aplikácii vnútroštátnych
právnych predpisov neodporuje ani rozsudku Súdneho dvora vo veci C-277/14 (čo overil súd vzhľadom
na dovolávanie sa žalobcom eurokonformného postupu v konaní a k čomu ho oprávňuje výrok tohto
rozsudku SD EÚ), keď vzhľadom na vyššie popísané objektívne zistenia v danej veci, bolo preukázané,
že žalobca vedel alebo vedieť mal vzhľadom na okolnosti veci, že sa zúčastňoval na konaní smerujúcom
k nedovolenému daňovému úniku.

82. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za daňový
doklad a ani pri dobromyseľnosti platiteľa (sp. zn. 5Sžf 34/2016 z 11.07.2018). Navyše u dodávateľov
INVESTMENT HOUSE s.r.o. a EV Services s.r.o. daňové orgány preukázali vyhodnotením všetkých
vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, že žalobca sa z nedbanlivosti zapojil do
fakturačných reťazcov, v ktorých došlo k daňovému úniku.



83. Správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žalovaný dostatočným spôsobom reflektoval
na všetky v odvolaní uplatnené relevantné námietky a dal zrozumiteľnú odpoveď, prečo sa stotožnil s
rozhodnutím správcu dane. Rozhodnutie žalovaného zodpovedá § 63 ods. 5 a § 74 ods. 2 Daňového
poriadku.

84. Správny súd poznamenáva, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len konkrétne a
zrozumiteľné žalobné námietky. Žalobca v žalobe neuvádza, v čom sa žalovaný mýli, pri aplikácii
ktorého právneho predpisu, za použitia v rozhodnutí uvádzanej judikatúry súdov a akým spôsobom
pochybil, preto možno túto argumentáciu žalobcu považovať len za polemiku s rozhodnutím žalovaného,
za všeobecný nesúhlas s rozhodnutím. Žalobca v žalobe nenapáda jednotlivé rozpory, ktoré boli
zistené vykonanými dôkazmi, nesprávnosť samotných zistení podrobne popísaných v protokole a v
rozhodnutiach žalovaného a správcu dane. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru, použitia ktorej sa
dovolával na jeho prípad, správny súd uvádza, že proti záverom v rozhodnutiach uvádzaných žalobcom
nemožno nič namietať, avšak má za to, že pre prípad žalobcu vzhľadom na rozdielny skutkový stav, sú
nepoužiteľné. Odkaz na túto judikatúru vyznieval vo všeobecnej rovine.

85. Podľa záveru Ústavného súdu SR I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08.03.2017 obsah základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy
účastníka konania. Taktiež podľa mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu základné práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 36 odsek 1 Listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nemôžu byť
porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami
účastníka konania. Správny súd má za to, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu je plne použiteľné
aj pre rozhodnutia orgánov verejnej správy, t. j. ani účastník administratívneho konania nemá nárok na
rozhodnutie a jeho odôvodnenie podľa jeho predstáv a táto skutočnosť (nenaplnenie jeho očakávania)
nemôže spôsobovať nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

86. Z vyššie uvedených dôvodov má správny súd za to, že žalovaný (aj správca dane), na základe
zisteného skutkového stavu veci, vec správne právne posúdili, ak žalobcovi neuznali uplatnené
odpočítanie DPH a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

87. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 a
contrario SSP.

88. Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.