Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/257/2019 z 12. 5. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. mája 2020, sp. zn. 23S/257/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200734.1 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/257/2019 | ECLI:SK:KSBB:2020:6019200734.1 | 2020-05-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 8 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., § 8 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., § 12 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e49f1e20-89c2-4f73-9e74-cde903b3e0c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200734.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/257/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200734
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200734.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina
Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: REALITY - OBCHODNÁ a.s., so sídlom Nová ul. 1588,
900 31 Stupava, IČO: 36 347 493, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ažaltovič & Partners
s.r.o., Potočná 650/135B, 911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
SR, ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 681813/2017 zo dňa 22. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mesto Lučenec, ako správca dane, rozhodnutím č. 008622/2017 zo dňa 20.03.2017 podľa § 99e
ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 582/2004 Z. z.") a zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 563/2009 Z. z.") vyrubil daňovníkovi REALITY - OBCHODNÁ
a.s., sídlo Nová ul. 1588, 900 31 Stupava, IČO: 36347493 v súlade s § 6 ods. 1 písm. c/ Zákona č.
582/2004 Z. z. a § 10 ods. 1 písm. i/ zákona č. 582/2004 Z. z. a v súlade so Všeobecne záväzným
nariadením Mesta Lučenec č. 12/2012 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady v znení Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Lučenec č.
11/2014 a Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Lučenec č. 07/2015 (ďalej len „VZN č. 11/2014"
a „VZN č. 7/2015") za zdaňovacie obdobie 2017 daň z nehnuteľností vo výške 51,18 EUR a daň
zo stavieb vo výške 766 EUR v celkovej výške dane z nehnuteľnosti 817,18 EUR. Splatnosť dane z
nehnuteľnosti určil splátkovým kalendárom tak, že prvá splátka v sume 408,59 EUR je splatná dňa
31.05.2017, druhá splátka vo výške 204,29 EUR je splatná 31.07.2017 a tretia splátka vo výške 204,30
je splatná 30.09.2017.

2. Predmetné rozhodnutie bolo daňovníkovi doručené dňa 28.03.2017, ktorý dňa 12.04.2017 proti
rozhodnutiu č. 008622/2017 zo dňa 20.03.2017 podal odvolanie.

3. V predmetnom odvolaní namietal porušenie § 8 ods. 2 Zákona č. 582/2004 Z. z. a to povinnosť správcu
dane skúmať existenciu miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti zníženia, tak sadzby
dane z nehnuteľnosti, ako aj koeficientu, ktorým sa ročná sadzba dane násobí. Namietal, že správca
dane túto právnu povinnosť v procese vyrubovania dane z nehnuteľnosti vôbec nesplnil a daň vyrubil
bez zohľadnenia týchto miestnych podmienok. Zároveň namietal, že vydané rozhodnutie je v rozpore



s ust. § 63 ods. 2, 3, písm. d/, ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z. z. z dôvodu, že správca dane vo výroku
rozhodnutia neuviedol konkrétne ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia mesta a procesného
zákona, podľa ktorých postupoval a rozhodoval pri vyrubení dane z nehnuteľnosti. Za ďalší odvolací
dôvod považoval, že zdaňované nehnuteľnosti nadobudol už zo zdanených príjmov a napriek tomu bol
druhýkrát zdaňovaný daňou z nehnuteľnosti.

4. Finančné riaditeľstvo, ako odvolací orgán, rozhodnutím č 681813/2017 zo dňa 22.05.2017 rozhodnutie
Mesta Lučenec č. 008622/2017 zo dňa 20.03.2017, ktorým bola podľa § 99e ods. 1 Zákona č. 582/2004
Z. z. a Zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2017 vo výške 817,18 EUR
daňovému subjektu REALITY - OBCHODNÁ, a.s., IČO: 36347493, Nová ul. 1588, 900 31 Stupava
potvrdil.

5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v danom prípade
správne, keď vyrubil daňovému subjektu daň z nehnuteľnosti podľa stavu k 01.01.2017 na základe
„priznania k dani z nehnuteľnosti, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné
hracie prístroje na rok 2017", ktoré daňový subjekt doručil správcovi dane dňa 30.01.2017. Na základe
takto podaného daňového priznania správca dane vyrubil daňovému subjektu daň z nehnuteľnosti
na rok 2017. Námietku daňového subjektu, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol z prostriedkov už
zdanených daňou z príjmov, považoval žalovaný za právne irelevantnú. Zároveň žalovaný konštatoval,
že správca dane Všeobecne záväzným nariadením Mesta Lučenec č. 12/2012 o miestnych daniach a
o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „VZN č. 12/2012") v
znení VZN Mesta Lučenec č. 11/2014 a VZN Mesta Lučenec č. 07/2015, ktorými sa mení a dopĺňa VZN
č. 12/2012 účinnosťou od 01.01.2015 zaviedol okrem iných miestnych daní aj daň z nehnuteľností a
zároveň upravil aj podmienky určovania a vyrubenia miestnych daní na území Mesta Lučenec.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že z dôvodu zavedenia dane z nehnuteľnosti na území Mesta Lučenec
všeobecne záväzným nariadením v súlade s platnou právnou úpravou je zákonnou povinnosťou
všetkých daňovníkov vymedzených v Zákone č. 582/2004 Z. z. plniť si daňové povinnosti ustanovené
v citovanom zákone, vrátane povinnosti platiť daň z nehnuteľnosti. Žalovaný preto považoval za
neopodstatnené tvrdenie daňovníka, že rozhodnutie, ktorým mu bola vyrubená daň z nehnuteľnosti
na rok 2017 je nezákonné a protiústavné. K odvolacej námietke daňového subjektu, že správca dane
vo výroku rozhodnutia neuviedol konkrétne ustanovenia všeobecného záväzného nariadenia mesta a
procesného zákona podľa ktorého postupoval a rozhodoval pri vyrubení dane z nehnuteľnosti, žalovaný
poukázal na ust. § 63 ods. 3 písm. d/ Zákona č. 563/2009 Z. z. podľa, ktorého ak tento zákon alebo
osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa
písm. c/, rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo,
lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa §
12 a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušných poskytovateľov platobných služieb,
na ktorý má byť suma zaplatená. Správca dane vyrubil daňovníkovi daň z nehnuteľnosti na rok 2017
rozhodnutím podľa vzoru MF/020476/2012-722 vydaného Ministrom financií SR. Vo výrokovej časti
rozhodnutia okrem ostatných povinných náležitostí uviedol aj ustanovenia právnych predpisov, podľa
ktorých rozhodol a to ustanovenia hmotnoprávneho predpisu - § 99e ods. 1 Zákona č. 582/2004
Z. z. ako aj procesné ustanovenia Zákona č. 563/2009 Z. z., čo je v súlade s § 63 ods. 3 písm. d/
Zákona č. 563/2009 Z. z.. Konkrétne všeobecne záväzné nariadenie, ktorým správca dane na rok 2017
zaviedol daň z nehnuteľnosti, určil sadzbu dane, podmienky oslobodenia a zníženia dane z nehnuteľnosti
správcom dane, citoval v odôvodnení rozhodnutia ako právnu normu upravujúcu podmienky určovania a
vyberania dane z nehnuteľnosti na území mesta v zmysle Zákona č. 582/2004 Z. z.. Povinnosť uvádzať
vo výrokovej časti rozhodnutia príslušné ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia obce z ust. § 63
ods. 3 písm. d/ Zákona č. 563/2009 Z. z. nevyplýva.

7. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 681813/2017 zo dňa 22.05.2017, ktoré navrhol
zrušiť spolu s rozhodnutím Mesta Lučenec č. 008622/2017 zo dňa 20.03.2017 a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Predmetnú správnu žalobu podporil rovnakou argumentáciou ako v odvolaní proti rozhodnutiu
správcu dane. Uviedol, že správca dane v príslušnom VZN č. 12/2012 vôbec neprihliadol k miestnym
podmienkam a neurobil tak ani pri vyrubovaní dane. Je to jeho zákonnou povinnosťou, najmä v prípade,
ak s poukazom na miestne podmienky správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti túto vyrubil vo
výške prakticky maximálnej ako mu umožnil Zákon č. 582/2004 Z. z. Ide o zjavné zneužitie práva a



zjavne nezákonný postup pri vyrubení dane spočívajúci nielen v neprihliadnutí na miestne podmienky,
ale naopak v určení dane v celkom neprimeranej výške. Zároveň žalobca nesúhlasil so záverom
žalovaného, že z ust. § 63 ods. 3 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z. z. nevyplýva povinnosť správcu
dane uvádzať vo výrokovej časti rozhodnutia konkrétne ustanovenia VZN a procesného zákona, podľa
ktorých postupoval a rozhodoval správca dane pri vyrubení dane. Súčasne poukázal na svoje vyjadrenie
týkajúce sa nezákonnosti a protiústavnosti rozhodnutia správcu dane vo vzťahu
k porušeniu práva vlastniť majetok, ako aj s poukazom na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti
žalobca nadobudol z príjmov už zdanených daňou z príjmov a aj napriek tomu bol zdaňovaný daňou
z nehnuteľnosti bez poskytnutia protihodnoty. Poukázal, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia k tejto
námietke neuviedol vôbec nič.

8. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu
navrhol zamietnuť. Uviedol, že nakoľko správca dane vo VZN č. 12/2012 zaviedol okrem iných
miestnych daní aj daň z nehnuteľnosti a zároveň upravil aj podmienky určovania vyberania miestnych
daní na území Mesta Lučenec, postupoval v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z.. Jeho rozhodnutie, ktorým
bola vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2017 je zákonné a súladné s ústavou. Správca dane podľa
názoru žalovaného, správne určil daň na základe zákonného splnomocnenia uvedeného v § 8 ods. 2 a
§ 12 ods. 2 Zákona č. 582/2004 Z. z. a ročných sadzieb dane z pozemkov podľa § 3 a ročných sadzieb
dane zo stavieb podľa § 4 VZN č. 12/2012 v znení VZN č. 11/2014 a VZN č. 7/2015. V predmetnom
prípade zákonná hranica pre určenie sadzby dane nebola prekročená ani u dane z pozemkov ani u
dane zo stavieb.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím
správcu dane dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, žaloba
nie je dôvodná. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pokiaľ žalobca namietal neprihliadnutie k miestnym
podmienkam, jeho námietka je nedôvodná, nakoľko si neuplatnil nárok v zmysle § 17 zákona č. 582/2004
Z. z. a nevyužil tak možnosť zníženia ani oslobodenia dane.

10. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť
a žiadal, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Sťažovateľ namietal nedostatky v odôvodnení napadnutého rozsudku, nakoľko krajský súd nereagoval
na jeho námietku týkajúcu sa práva vlastniť majetok, keďže vo veci dochádza k duplicitnému zdaneniu,
pretože nehnuteľnosť je zakúpená zo zdaneného príjmu a následne zdanená daňou z nehnuteľnosti.
Zároveň krajský súd tiež nereagoval na námietku týkajúcu sa nerešpektovania § 8 ods. 2 a § 12 ods.
2 zákona č. 572/2004 Z. z., keď správca dane pri určení výšky dane vo VZN neprihliadal k miestnym
podmienkam.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky, konajúc ako súd kasačný, postupom podľa § 452 a nasl. SSP
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Najvyšší súd SR konštatoval, že
odôvodnenie rozsudku krajského súdu je strohé, a preto kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a
vec vrátil na ďalšie konanie, pričom krajskému súdu v ďalšom konaní určil vec opätovne prejednať
v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom krajskému súdu uložil
povinnosť svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako príslušný správny súd, opätovne preskúmal na základe
podanej žaloby rozhodnutie žalovaného a postup žalovaného a správcu dane v správnom konaní a po
preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto súd žalobu žalobcu zamietol podľa
§ 190 SSP.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.



15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

17. Žalobca voči vyjadreniu žalovaného nevyužil právo repliky.

18. Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 582/2004 Z. z. ročná sadzba dane z pozemkov je 0,25 %.

19. Podľa § 8 ods. 2 Zákona č. 582/2004 Z. z. ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa odseku 1
môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v
jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1.
januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením
podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území
ustanoviť ročné sadzby dane rôzne pre jednotlivé skupiny pozemkov podľa § 6 ods. 1. Takto ustanovená
ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a) nesmie presiahnuť 5-násobok
ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6
ods. 1 písm. d) nesmie presiahnuť 10-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1 a ročná
sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) nesmie presiahnuť 5-násobok
najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1
písm. b), c) a e) vo všeobecne záväznom nariadení. Ročná sadzba dane za pozemky funkčne spojené
so stavbou jadrového zariadenia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa odseku 1.

20. Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 582/2004 Z. z. ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura za každý
aj začatý m2 zastavanej plochy.

21. Podľa § 12 ods. 2 Zákona č. 582/2004 Z. z. ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku
1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo
jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1.
januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením
podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území
určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane
zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby
dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre stavby uvedené v § 10
ods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak.

22. Podľa § 104g ods. 3 Zákona č. 582/2004 Z. z. ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená
správcom dane na zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo
stavieb, správca dane zosúladí tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo
stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné
zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie
predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu.

23. Podľa § 63 ods. 3 písm. d/ Zákona č. 563/2009 Z. z. ak tento zákon alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c),
rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu
plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide
o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

24. Podľa § 6 ods. 1 - 4 zákona č. 369/1990 Zb.; obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať
nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,
zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a
ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
(2) Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe
splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom



ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
(3) Návrh nariadenia, o ktorom má rokovať obecné zastupiteľstvo, zverejní obec jeho vyvesením na
úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia.
Návrh nariadenia sa zverejní aj na webovom sídle obce v tej istej lehote.
(4) Dňom vyvesenia návrhu nariadenia začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môžu
fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu nariadenia v písomnej forme, elektronicky
alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text
alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu.
Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá. Na ostatné podnety nemusí navrhovateľ nariadenia
prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené.

25. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, preto rozsudok
verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 13.05.2020. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 30.04.2020.

26. Správny súd sa opätovne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom, pričom zistil, že skutkový
stav zistený a popísaný žalovaným v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí prvostupňového
orgánu verejnej správy, korešponduje so zisteniami v správnym konaní a obsahom administratívneho
spisu.

27. Podľa VZN č. 12/2012 § 2 ods. 3 hodnota za 1 m2 pozemku pre záhrady, zastavené plochy a nádvoria
a ostatné plochy v k. ú. R. a v k. ú. Y. je 4,64 EUR a hodnota za 1 m2 stavebného pozemku v k. ú R.
a v k. ú. Y. je 46,47 EUR. Podľa § 3 ods. 1, písm. c/ je ročná sadzba dane z pozemkov za zastavané
plochy a nádvoria, ostatné plochy 0,55 %.

28. Podľa VZN č. 12/2012 § 4 ods. 1 písm. i/ ročná sadzba dane zo stavieb za každý aj začatý meter
štvorcový zastavanej plochy na území mesta je stanovená na 1 EUR za ostatné stavby neuvedené v
písm. a/ až h/.

29. Súd po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania na
základe rozsudku Najvyššieho súdu SR a v medziach žaloby považoval rozhodnutie žalovaného za
súladné so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími
námietkami žalobcou a svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v
plnom rozsahu stotožnil, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

30. K žalobnej námietke týkajúcej sa dvojitého zdanenia správny súd uvádza, že sa skutočnosť, že
na kúpu nehnuteľnosti boli použité zdanené finančné prostriedky nemožno považovať za relevantnú
v prípade, ak žalobca použil na kúpu nehnuteľnosti takéto finančné prostriedky. Táto skutočnosť by
viedla k záveru, že v ďalšom postupe už nemožno z takejto nehnuteľnosti požadovať zaplatenie dane
z nehnuteľnosti ako ročnej dane z nehnuteľnosti čím by došlo k popretiu daňového systému Slovenskej
republiky. Daň z nehnuteľnosti je daňou týkajúcou sa vlastnenia nehnuteľnosti ako takej, resp. možnosti
jej využívania a daň z príjmov fyzickej a právnických osôb je daň, ktorá sa platí z nadbytkov, resp.
zo ziskov danej obchodnej spoločnosti. Predmetom týchto daní sú rozdielne objekty, kým pri dani z
nehnuteľnosti sa jedná o zdanenie nehnuteľnosti ako takej bez rozdielu, či predmetná nehnuteľnosť bola
nakúpená z peňazí, ktoré boli predtým zdanené, resp. ak bola nehnuteľnosť kúpená v rámci obchodnej
činnosti, fyzickej alebo právnickej osoby. Z týchto dôvodov možno považovať takúto námietku za
nedôvodnú, vzhľadom k tomu, že nie je možné spochybňovať uplatnenie inštitútu dane z nehnuteľnosti
argumentom, že predmetná nehnuteľnosť bola kúpená zo zdanených peňazí.

31. V žalobnej námietke týkajúcej sa neuplatnenia podmienok ustanovených v § 8 ods. 2 a § 12 ods.
2 zákona č. 582/2004 Z. z. správny súd uvádza, že túto skutočnosť mal žalobca namietať v rámci
legislatívneho procesu tvorby VZN. V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. zákona o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 369/1990 Zb.") obec môže vo veciach územnej
samosprávy vydávať nariadenia, ktoré nesmú byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi
a medzinárodnými zmluvami.



32. V zmysle § 6 ods. 3 návrh nariadenia, o ktorom má rokovať obecné (mestské) zastupiteľstvo zverejní
obec jeho vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva
o návrhu nariadenia. Návrh nariadenia sa zverejní aj na webovom sídle obce v tej istej lehote. V
zmysle ods. 4 dňom vyvesenia návrhu nariadenia začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas
ktorej môžu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu nariadenia v písomnej
forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Pripomienkou možno v určenej lehote
navrhnúť nový text alebo odporučiť právnu úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo
spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá. Na ostatné podnety
nemusí navrhovateľ nariadenia prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené.

33. Vzhľadom na uvedené ustanovenia má správny súd za to, že námietka týkajúca sa neuplatnenia
podmienok v zmysle § 8 ods. 2 a § 12 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. si mal žalobca uplatniť v rámci
legislatívneho procesu tvorby všeobecne záväzného nariadenia ako podzákonnej normy upravujúcej
sadzbu dane nehnuteľnosti v danej obci, meste. V prípade ak tak neučinil podzákonná právna norma
nadobudla platnosť a účinnosť a teda jej ďalšia zmena v rámci určovacieho konania výšky dane z
nehnuteľnosti nie je možná a takáto námietka je irelevantná a uplatnená neskoro. V danom prípade je
možno po správoplatnení, resp. po nadobudnutí účinnosti všeobecne záväzného nariadenia obce už len
požiadať v zmysle § 17 o zníženie dane resp. o oslobodenie od dane.

34. V prípade, ak žalobca a sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd sa v tejto časti
nevysporiadal s jeho námietkami je nutné konštatovať, že nesprávne pochopil odôvodnenie rozhodnutia
krajského súdu, nakoľko jeho námietky týkajúce sa časti tvorby všeobecne záväzného nariadenia, v čase
určovania dane z nehnuteľnosti v zmysle vyrubovacieho konania, považoval krajský súd za irelevantné a
preto odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým žalobcovi zamietol žalobu tým, že v čase daňového priznania
nepožiadal o zníženie alebo oslobodenie dane z nehnuteľnosti. Z hľadiska samotného napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, že toto obsahuje odôvodnenie, z akého dôvodu bola určená daň tak ako
ustanovujú sadzby podzákonnej normy, a to všeobecne záväzného nariadenia o miestnych daniach a
miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady č. 12/12.

35. Správca dane vyrubil daňovému subjektu daň z nehnuteľnosti podľa stavu k 01.01.2017 na základe
priznania k dani z nehnuteľnosti, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné
hracie prístroje na rok 2017", ktoré daňový subjekt doručil správcovi dane dňa 30.01.2017. Na základe
takto podaného daňového priznania správca vyrubil daňovému subjektu daň z nehnuteľnosti na rok
2017 rozhodnutím č. 008622/2017 zo dňa 20.03.2017 v celkovej výške 817,18 Eur. Správca dane podľa
VZN č. 12/2012 v znení všeobecného záväzného nariadenia Mesta Lučenec č. 11/2014 a Všeobecne
záväzného nariadenia mesta č. 07/2015, ktorými sa mení a dopĺňa VZN č. 12/2012 s účinnosťou od
01.01.2013 zaviedol ochranu iných miestnych daní aj daň z nehnuteľnosti a zároveň upravil aj podmienky
určovania vyberania miestnych daní na území Mesta Lučenec. Z dôvodu zavedenia dane z nehnuteľnosti
na území Mesta Lučenec VZN v súlade s platnou právnou úpravou je zákonnou povinnosťou všetkých
daňovníkov vymedzených v zákone č. 582/2004 Z. z. plniť si daňové povinnosti ustanovené v citovanom
zákone, vrátane povinnosti platenia dane z nehnuteľnosti. Správca dane a žalovaný správne uviedli, že
argumentácia žalobcu týkajúca sa nezákonnosti a protiústavnosti všeobecne záväzného nariadenia je
irelevantná v čase kedy predmetné VZN je platne schválené a účinné.

36. Správny súd súhlasí s tým, že existencia miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti
zníženia tak sadzby dane z nehnuteľnosti ako aj koeficientu dane, ktorým sa ročná sadzba násobí resp.
jej zvýšenie a prípadné zníženie sadzby dane, je ponechané na správcovi dane s tým, že správca dane
vo VZN nesmie prekročiť ani u dani z pozemkov ani u dani zo stavieb hornú hranicu zákonnej sadzby.
Záverom je nutné konštatovať, že správca dane vyrubil predmetnú daň v zmysle podaného daňového
priznania žalobcu, pričom pri určení základu dane z pozemku a dane zo stavieb správca dane vychádzal
z výmery pozemkov a stavieb, ktoré si sám daňovník uviedol v daňovom priznaní a ktorý vynásobil
cenou a sadzbou dane z pozemkov určených správcom dane vo VZN č. 12/2012 v znení VZN 11/2014
a VZN č. 7/2015.

37. K žalobnej námietka týkajúcej sa na neprihliadnutie k miestnym podmienkam súd opätovne uvádza,
že z administratívneho spisu ani z vyjadrení žalobcu nevyplýva skutočnosť uplatnenia si nároku v zmysle
§ 17 Zákona č. 582/2004 Z. z. v spojení s § 6 „Oslobodenie od dane" a § 7 „Zníženie dane" v zmysle



VZN č. 12/2012. Žalovaný tak nevyužil možnosť zníženia ani oslobodenia od dani a teda jeho námietka
je nedôvodná.

38. K ďalej žalobnej námietke týkajúcej sa výšky dane z nehnuteľností, túto súd tiež vyhodnotil ako
nedôvodnú, nakoľko VZN č. 12/2012 v znení ďalších doplnení ustanovuje zákonné sadzby v zmysle §
104g ods. 3 Zákona č. 582/2004 Z. z.

39. Nakoniec súd opakovane musí skonštatovať, že ani žalobcove námietky týkajúce sa prvostupňového
rozhodnutia, o nesplnení náležitostí v zmysle § 63 ods. 3 písm. d/ Zákona č. 563/2009 Z. z.
sú nedôvodné, nakoľko vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol hmotnoprávne
ustanovenia Zákona č. 582/2004 Z. z., ako aj procesno-právne ustanovenia Zákona č. 563/2009 Z. z.
čím naplnil zákonné požiadavky podľa § 63 ods. 3 písm. d/ Zákona č. 563/2009 Z. z.

40. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ust. § 167
ods. 1 SSP a contrario.

41. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne t. j. pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne t. j. pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.