Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/9/2020 z 10. 11. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. novembra 2020, sp. zn. 23S/9/2020, ECLI:SK:KSBB:2020:6020200030.1 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/9/2020 | ECLI:SK:KSBB:2020:6020200030.1 | 2020-11-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9454cfe0-8cd8-4ed5-91c5-e26b60eef5d7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6020200030.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/9/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200030
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6020200030.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: Aequitas s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 628 841, proti žalovanému: P.. U. A., primátor mesta Banská Bystrica, Československej armády
26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
188778/2019 zo dňa 14. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal Mestu Banská Bystrica ako povinnej osobe dňa 11. 10. 2019 žiadosť o sprístupnenie
informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších
predpisov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon č.
211/2000 Z. z.“ alebo „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“), ktorou žiadal o poskytnutie
informácie - kópie všetkých súpisov nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach
pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a
vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „zákon č. 66/2009 Z.
z.“, a ktoré boli podkladom pre zápis vecného bremena v prospech Mesta Banská Bystrica.

2. Mestský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím sp. zn. INF 115/2019, 179465/2019 zo dňa 21. 10.
2019 o žiadosti rozhodol podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám tak, že žiadosti
nevyhovel.

3. Zamietavé rozhodnutie povinnej osoby bolo odôvodnené tým, že povinná osoba nevedie
centrálnu evidenciu nehnuteľností, ku ktorým požiadala o záznam vzniku vecného bremena v
katastri nehnuteľností v jej prospech, že legislatíva neukladá obciam/mestám povinnosť viesť takúto
evidenciu, že povinná osoba požadovanými informáciami tak, ako ich požaduje žiadateľ, nedisponuje a
spracovávať evidenciu v zmysle požiadavky žiadateľa by bolo neprimeranou administratívnou záťažou,
teda v rozpore s účelom Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žiadosť o poskytnutie informácií
má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných. Obsahom základného práva
na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa, pričom
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/03 zo dňa 01.10.2003. Tiež poukázal na
závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 8Sži/2/2010.



4. Žalovaný, ako odvolací orgán v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám
rozhodujúci na základe podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby, rozhodnutím č.
188778/2019 zo dňa 14. 11. 2019 rozhodnutie Mestského úradu v Banskej Bystrici potvrdil.

5. Rozhodnutie odôvodnil tým, že ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. síce uvádza, čo
je podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena, ale bližšie nestanovuje pre povinnú
osobu spôsob podania návrhu, ani to, že k zápisu má dôjsť na základe jedného súhrnného súpisu ku
všetkým nehnuteľnostiam, ku ktorým vzniklo v prospech povinnej osoby ako vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu. Zákon č. 66/2009 Z. z. nestanovuje lehotu, v ktorej má povinná
osoba vykonať súpis ku všetkým nehnuteľnostiam, ku ktorým vzniklo vecné bremeno a vyhľadávanie
spisov obsahujúcich požadovanú informáciu by predstavovalo zásah do bežnej činnosti povinnej osoby.

6. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa
27.05.2008, z ktorého vyplýva, že povinná osoba nemá povinnosť získavať, zhromažďovať, vyhľadávať
či dokonca spracovávať také materiály, ktoré sa v ich originálnej podobe v jej dokumentácii
nenachádzajú. Taktiež poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/3/2011, v
ktorom súd konštatoval, že oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych
skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci
výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy ako je tá, v ktorej sa
nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o
poskytnutie informácie v skutočnosti zmenili na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona
č. 211/2000 Z. z. Tiež poukázal na závery rozsudku NS SR sp. zn. 10Sži/7/2016 zo dňa 23.08.2017,
podľa ktorého zo Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva jeho využívanie na získavanie
takých informácií, ktoré by následne žiadateľ využil napr. pri svojej podnikateľskej činnosti lebo inak
na získavanie majetkového alebo iného prospechu, ani možnosť (tretích osôb) získania napr. rôznych
dokumentov o právnych úkonoch, ktoré sú súhrnom množstva údajov, či dohôd a postupov rozličného
charakteru, požívajúcich rôznu právnu ochranu.

7. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil tiež tým, že podľa § 68 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov je katastrálny operát verejný, a to v rozsahu údajov podľa § 8 ods. 1, písm. a)
a písm. b) katastrálneho zákona; súčasťou údajov je aj údaj o nehnuteľnostiach časti „C - ťarcha“,
ktorá obsahuje vecné bremeno (obsah vecného bremena, označenie oprávneného z vecného bremena
vrátane zápisu vecného bremena na LV oprávneného). Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009
Z. z. uvádza súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce
vecnému bremenu ako skutočnosť, na základe ktorej vykoná správny orgán - Okresný úrad, katastrálny
odbor - záznam. Zákonodarca uvedeným paragrafom určil, že na základe tohto lex specialis na zápis sa
nevyžadujú iné listiny ako to uvádza § 35 ods. 2 katastrálneho zákona. Avšak z uvedeného nevyplýva,
že Mesto Banská Bystrica je povinné viesť súpis nehnuteľností, ktorých sa vecné bremeno týka, ani to,
že zápis možno vykonať len na základe listiny (návrhu), ktorá obsahuje viacero nehnuteľností (ich súpis),
a nie aj jednotlivo. Účinnosťou zákona č. 66/2010 Z. z. došlo k vzniku zákonného vecného bremena,
pričom jeho záznam v katastri nehnuteľností má iba deklaratórne účinky.

8. Postup Mesta Zvolen pri vybavovaní rovnakej žiadosti označil žalovaný vo vzťahu k rozhodnutiu
povinnej osoby za irelevantný.

9. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote na tunajšom správnom súde správnu žalobou, ktorou sa
domáha, aby súd rozhodnutie žalovaného č. 188778/2019 zo dňa 14. 11. 2019 a jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie č. INF 115/2019, 179465/2019 zo dňa 21. 10. 2019 zrušil a vec vrátil orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby súd postupom podľa § 193
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej v texte len „SSP“) uložil Mestu Banská Bystrica
povinnosť sprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu - kópie všetkých súpisov nehnuteľností, ku
ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 4 ods. 1
zákona č. 66/2009 Z. z., a ktoré boli podkladom pre zápis vecného bremena v prospech Mesta Banská
Bystrica do katastra nehnuteľností.

10. Žalobca podal žalobu pretože rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodov: § 191 ods. 1 písm.
d) SSP, § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 191 ods. 1 písm. f) SSP a § 191 písm. g) SSP.



11. Žalobca tvrdil, že Mesto Banská Bystrica ako osoba oprávnená z vecného bremena bola povinná
daný súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, vyhotoviť a
poskytnúť katastrálnemu úradu ako podklad pre vykonanie záznamu a keďže žalobca žiadal len tie
súpisy, ktoré boli podkladom pre zápis, tak sa jedná o listiny, ktorými povinná osoba nepochybne
disponuje. Žalobca nemá vedomosť o počte súpisov, avšak je irelevantné, či takýchto súpisov (listín)
bolo viac alebo bol iba jeden, pretože bez ohľadu na ich počet, ich povinná osoba má k dispozícii. Preto
argumentácia žalovaného rozsudkom NS SR sp. zn. 2Sžo/190/2008 neobstojí.

12. Namietal, že žalovaný a povinná osoba nesprávne odôvodňujú nevyhovenie žiadosti tým, že
povinná osoba nevedie centrálnu evidenciu nehnuteľností, ku ktorým požiadala o zápis vzniku vecného
bremena. Žalobca nežiadal sprístupniť žiadnu osobitnú evidenciu, ale žiadal len kópie listín, ktoré
v minulosti - od účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. povinná osoba predložila ako podklad pre zápis
vecného bremena do katastra nehnuteľností. Preto neobstojí argumentácia rozsudkom NS SR sp. zn.
5Sži/3/2011.

13. Podstatou požadovanej informácie je údaj o majetku mesta, ktorý sa nachádza na cudzích
pozemkoch, a táto informácia nepochybne súvisí s nakladaním s majetkom mesta. Povinná osoba je
pri zachovaní obvyklej obozretnosť a starostlivosti povinná viesť evidenciu svojho majetku, ktorým sú
aj pozemky, pozemné komunikácie a ostatné stavby v jej vlastníctve, pričom z tejto evidencie by malo
vyplývať aj to, ktoré stavby vo vlastníctve povinnej osoby sa nachádzajú na pozemkoch vo vlastníctve
povinnej osoby, a ktoré nie.

14. Z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva, že zákon považuje zriadenie vecných
bremien za stav dočasný, ktorého riešením je konanie o nariadení pozemkových úprav. Teda vlastník
pozemku pod stavbou vo vlastníctve povinnej osoby je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Iniciátorom
konania o nariadení pozemkových úprav je práve povinná osoba. Zákon nepriamo vyžaduje existenciu
určitej evidencie týchto nehnuteľností zo strany povinnej osoby, bez ktorej povinná osoba nie je schopná
splniť si svoju povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. Skutočnosť, že tento zákon neupravuje
lehotu, v ktorej má povinná osoba podať žiadosť o vykonanie pozemkových úprav je síce pravdivá,
ale nič nemení na tom, že povinná osoba takúto povinnosť má. Argumentácia neplnením si zákonnej
povinnosti nemôže byť dôvodom pre neposkytnutie požadovanej informácie. Aj prípadné nevedenie
takejto evidencie nie je dôvodom pre nesprístupnenie informácií.

15. Argumentáciu žalovaného, že pod sprístupnením informácie nemožno rozumieť aj činnosti spojené
s jej vyhľadávaním a spracovaním a v nadväznosti na to, tieto činnosti žalovaný označil za neprimeranú
administratívnu záťaž, žalobca považoval za rozpornú s § 17 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe
k informáciám, v zmysle ktorého v prípade závažných dôvodov možno lehotu na vybavenie žiadosti
predĺžiť. Závažnými dôvodmi sú okolnosti spojené práve s vyhľadávaním a zberom informácií.

16. Žalobca namietal porušenie § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, v zmysle ktorého
správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely. Poukázal na postup Mesta Zvolen ako povinnej osoby, ktoré pri sprístupňovaní
informácií na základe rovnakej žiadosti postupovalo bezproblémovo a v lehote požadované informácie
sprístupnilo. Aj z týchto dôvodov považoval žalobca konanie žalovaného za účelové s cieľom odoprieť
žalobcovi sprístupnenie požadovaných informácií, pre žalobcu z neznámych dôvodov.

17. Pretože povinná osoba a ani žalovaný neuviedli žiadne relevantné dôvody, pre ktoré nemožno
požadovanú informáciu sprístupniť, žiadal súd, aby postupom podľa § 193 SSP uložil žalovanému, aby
v určenej lehote uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť a v prípade,
že sa také dôvody nepreukážu, žiadal, aby súd uložil povinnej osobe v rozsudku povinnosť sprístupniť
žalobcovi požadované informácie. Navrhovaný postup odôvodňoval tým, aby sa predišlo prípadnému
postupu žalovaného, ktorý by napriek úspechu žalobcu v tomto konaní opakovane odmietol poskytnúť
požadovanú informáciu, avšak z dôvodov, ktoré doposiaľ neuviedol. Navrhoval, aby si súd v zmysle §
84 SSP vyžiadal dotknutú informáciu na účel overenia tvrdenia žalovaného.



18. Žalobca uzavrel, že pre posúdenie žiadosti žalobcu je podstatné len to, či povinná osoba má takúto
informáciu k dispozícii, a či nie sú dané dôvody, pre ktoré povinná nemôže danú informáciu sprístupniť.
Žalobca pritom nemusí preukazovať žiadny dôvod, či právny záujem na poskytnutí informácie. Tvrdil,
že povinná osoba musí mať požadovanú informáciu k dispozícii a preto by jediným dôvodom pre
neposkytnutie informácie mohla byť existencia dôvodov uvedených v §§ 8 až 13 Zákona o slobodnom
prístupe k informáciám, čo však ani povinná osoba, ani žalovaný netvrdí.

19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.02.2020 navrhol žalobou odmietnuť podľa § 98 ods. 1
písm. e) SSP, pretože žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keďže podľa § 177 ods. 1
SSP žalobca sa môže domáhať ochrany len svojich subjektívnych práv. Z obsahu žaloby nevyplýva,
ochrany ktorého subjektívneho práva sa žalobca domáha. Je podstatnou náležitosťou žaloby konkrétne
tvrdenie žalobcu o tom, že rozhodnutím orgánu verejnej správy boli porušené jeho subjektívne práva,
pričom musí ísť o práva vyplývajúce z právneho predpisu.

20. Žalobca je právnickou osobou, advokátskou kanceláriou, predmetom činnosti ktorej je poskytovanie
právnych služieb. Nešlo o dopyt po takých informáciách, ktoré by boli nevyhnutné na výkon činnosti
žalobcu, teda nesprístupnením požadovanej informácie nedošlo ku vzniku ujmy na subjektívnych
právach žalobcu ako podnikateľského subjektu. Nebolo porušené ani žalobcovo právo na prístup k
informáciám, pretože jeho podnetom sa povinná osoba zaoberala, vydala rozhodnutie, následne žalobca
využil právo podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný, pričom konal a
rozhodoval v súlade so zákonom o slobode informácií. Navyše, žalobca je oprávnený podľa § 68
ods. 1 Katastrálneho zákona požadovať informácie od orgánu, ktorý vykonal zápis vecného bremena
vzniknutého podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., takže nedochádza k absolútnemu zamedzeniu
prístupu k informáciám, ani k ujme na práve na prístup k informáciám v zmysle článku 26 Ústavy SR.

21. Neobstojí ani prípadný argument ochrany práva klienta žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti -
pozemku, na ktorom bolo zriadené vecné bremeno, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sži/2/2011 zo dňa 24.02.2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích
práv, alebo, ak žiada ochranu svojho práva aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná
neoprávnenou osobou. Aktívna procesná legitimácia žalobcu zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a
to postavenie účastníka administratívneho konania a súčasne ukrátenie na jeho právach napadnutým
rozhodnutím vydaným orgánom verejnej správy. Žalovaný poukázal na komentár k ustanoveniu § 178
ods. 1 SSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Praha: C.H. Beck, 2018, strana 877 - 878), z ktorého vyplýva, že podmienka ukrátenia na subjektívnych
právach nie je nevyhnutne spojená s postavením účastníka v administratívnom konaní. Pod ukrátením
subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím bolo priamo zasiahnuté
do práv alebo právom chránených záujmov príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby. Rozhodujúcim je
to, či sa účinky rozhodnutia alebo opatrenia podľa tvrdenia žalobcu v žalobe negatívne prejavili v jeho
právnej sfére.

22. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžo/7/2011, z ktorého vyplýva,
že ak žalobca nie je napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátený na svojich právach, nie
je splnená procesná podmienka konania. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/3/2011 zase
vyplýva, že nestačí uviesť iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať na
konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Súd nevyhľadáva za účastníka (žalobcu)
konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré majú tvoriť obsah žaloby a
určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorý je nimi viazaný.

23. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením v žalobe, že argumentácia rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Sžo/190/2008 neobstojí, pričom určito odôvodnil, prečo oprel rozhodnutie o uvedené rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR. Zotrval na závere, že v danom prípade žalobca požadoval sprístupnenie „kópií
všetkých súpisov nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce
vecnému bremenu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., a ktoré boli podkladom pre zápis vecného
bremena v prospech mesta Banská Bystrica“, t. j. žiadal „kópie súpisov“, ktoré sa ako informácie
nenachádzajú u povinnej osoby v podobe, v ktorej ich žalobca požadoval. Najvyšší súd v predmetnom
rozsudku uviedol, že zo Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva povinnosť, ktorá by
povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať



alebo dokonca spracovávať materiály požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich
originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú.

24. Žalovaný trval aj na použiteľnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/3/2011, ktorý vo
svojom odôvodnení uvádza, že zo Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva, že by
povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu
ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie
oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych
skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci
výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa
nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť
o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona
o slobode informácií. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme
údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo
postupu povinnej osoby.

25. Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie o nesprístupnení informácie, ktorá sa v podobe v akej ju
požaduje žalobca, u povinnej osoby nenachádza, pričom ani nemá vytvorenú centrálnu evidenciu
nehnuteľností, ku ktorým povinná osoba požiadala o záznam vzniku vecného bremena v katastri
nehnuteľností.

26. V súvislosti k uvádzaným skutočnostiam vo vzťahu k začatiu konania o pozemkových úpravách
žalovaný uviedol, že zo skutočnosti, že aktívna legitimácia na začatie konania o pozemkových úpravách
podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. patrí povinnej osobe, nevyplýva pre ňu povinnosť existencie
(vedenia) určitej evidencie nehnuteľností, ku ktorým vzniklo žalovanému vecné bremeno podľa § 4
zákona č. 66/2009 Z. z.

27. Skutočnosť, že podľa § 7 ods. 2 písm. d) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je žalovaný povinný
viesť majetok v účtovníctve, neznamená, že žalovaný je povinný podľa tohto zákona viesť aj evidenciu
zriadených vecných bremien na pozemkoch, ktoré nie sú v jeho vlastníctve. Vecné bremeno je právnym
vzťahom, v danom prípade vzniknutým zo zákona, na základe ktorého vznikla tretej osobe - vlastníkovi
nehnuteľností - pozemku povinnosť strpieť užívanie stavby vymedzenej zákonom 66/2009 Z. z., t. j.
vecné bremeno nie je majetkom žalovaného.

28. K žalobnej námietke o porušení § 3 ods. 5 Správneho poriadku spočívajúcom v tom, že povinná
osoba nevydala rozhodnutie obdobné ako Mesto Zvolen, ktoré postupovalo po podaní identickej žiadosti
bezproblémovo, žalovaný konštatoval, že spôsob vybavenia žiadosti inou povinnou osobou považuje
pre toto konanie za irelevantné. Namietané ustanovenie Správneho poriadku sa vzťahuje na zachovanie
zhodnosti rozhodnutia (daného) správneho orgánu v prípade prejednávania rozhodovania o rovnakých,
či obdobných veciach, ktoré sú v kompetencii daného správneho orgánu, neznamená to však povinnosť
jedného správneho orgánu konať rovnako ako konal iný správny orgán, t. j. pred vydaním rozhodnutia si
overovať postup pri rozhodovaní iných správnych orgánov, keď skutková situácia nemusí byť ani totožná
a keď je rozhodnutie správneho orgánu odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

29. Žalovaný nesúhlasil, že argumentácia rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sži/7/2016 je
zmätočná, že uvedená citácia rozsudku je vytrhnutá z kontextu a na tento prípad neaplikovateľná,
pričom konštatoval, že uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je v súlade so skutkovým stavom
v predmetnej veci, a to vzhľadom na povahu osoby žiadateľa, ktorý je právnickou osobou poskytujúcou
právne služby za odplatu a teda je zrejmé, že mienený účel podania s požadovanými informáciami je
spojený s činnosťou právnickej osoby pri úkonoch vykonávaných za odplatu. Najvyšší súd SR pritom v
namietanom rozsudku dospel k záveru, že zo Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva
jeho využívanie na získanie takých informácií, ktoré by následne žiadateľ využil napríklad pri svojej
podnikateľskej činnosti alebo inak na získanie majetkového alebo iného prospechu.

30. Žalovaný k návrhu žalobcu, aby súd postupoval podľa § 193 SSP uviedol, že takýto návrh nie je
zaradený k náležitostiam správnej žaloby, postup súdu nie je viazaný na návrh - žiadosť žalobcu, pričom
rozhodnutie o danej veci patrí výlučne súdu a žalobcovi nepatrí právo uvedené navrhovať.



31. Návrh nepovažoval žalovaný za dôvodný, pretože ako vplýva aj z komentára k SSP uvedený postup
sa použije vtedy, ak povinná osoba vo veci nekoná, t. j. vydá fiktívne rozhodnutie podľa § 18 ods.
3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám alebo vtedy, ak povinná osoba vydá rozhodnutie o
nesprístupnení informácie zo zákonných dôvodov. V danom prípade nenastal ani jeden z predpokladov,
keďže nejde o fiktívne rozhodnutie a zamietavé rozhodnutie nebolo vydané na základe niektorého zo
zákonného dôvodu uvádzaného v §§ 8 až 13 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

32. Žalobca v žalobe ako žalobné dôvody tvrdenej nezákonnosti na základe ktorej navrhoval zrušiť
napadnuté rozhodnutie odôvodňoval ustanovením § 191 ods. 1 písm. c), d), f), g) SSP, avšak svoje
tvrdenia ohľadom žalobných dôvodov neopiera konkrétnymi skutkovými tvrdeniami. Podľa žalovaného
nepostačuje, že žalobca uvádza výpočet dôvodov podľa SSP, pretože každý jednotlivý dôvod musí
byť zo strany žalobcu podoprený konkrétnymi skutkovými tvrdeniami s ich logickým odôvodnením vo
vzťahu k príslušnej zákonnej právnej úprave. Žalobca tak nesplnil obligatórnu náležitosť správnej žaloby
v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP, ktoré ukladá žalobcovi uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnutý výrok
rozhodnutia za nezákonný.

33. Žalobca v replike zo dňa 19.03.2020 zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe. Nesúhlasil s
vyjadrením žalovaného k žalobe, ktoré popieral v celom rozsahu. Nesúhlasil s namietanou absenciou
skutkových tvrdení a uviedol, že v predmetnej veci ide o skutkové tvrdenie len v tom, že žalobca tvrdí,
že povinná osoba požadovanú informáciu má, naproti čomu povinná osoba vo svojom rozhodnutí ako
aj žalovaný toto skutkové tvrdenie popierajú. Tvrdil, že žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie
predmetnej správnej žaloby, nakoľko je nesporné, že bol účastníkom administratívneho konania a došlo
k ukráteniu na jeho práve ako oprávnenej osoby žiadajúcej o poskytnutie informácie, keď v odôvodnení
žaloby žalobca výslovne uvádza, že každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby
k dispozícii a tieto informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo
záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Žalobca poukazuje na porušenie zákona č. 211/2000 Z. z.,
pričom v článku 1 zákon uvádza, že „tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného
prístupu k informáciám“, pričom odkazuje na článok 26, 45 a 34 Ústavy SR, článok 17, 25 a 35
Listiny základných práv a slobôd. Žalovaný mylne vykladá a chápe porušenie subjektívneho práva, keď
žalovaný porušením subjektívneho práva, ktoré na podanie správnej žaloby vyžaduje SSP rozumie stav,
kedy by samotným nesprístupnením musela žiadateľovi vzniknúť určitá ujma, čiže požaduje existenciu
určitého vzťahu medzi žiadateľom a požadovanou informáciou a až samotným nesprístupnením vznikne
žiadateľovi ujma, kedy by na základe tohto neposkytnutia informácie nemohol realizovať svoje ďalšie
práva, ktoré sú viazané na požadovanú informáciu. Takýto výklad zo strany žalovaného je v rozpore
so samotným zákonom č. 211/2000 Z. z. a článkom 26 Ústavy SR a popiera princíp a účel práva na
informácie. Už samotným nesprístupnením informácie dochádza k porušeniu subjektívneho práva, a to
práva na informácie.

34. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/5/2011 zo dňa 12.03.2014, v
zmysle ktorého správny súd vychádzal z premisy, že právo na informáciu musí byť v rovnováhe s
princípom dobrej verejnej správy, ktorá nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane
poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje).

35. Podľa žalobcu, ak by sa postupovalo podľa názoru žalovaného, znamenalo by to nerovný
prístup, kedy by povinná osoba mohla rozhodnúť, že tá istá informácia bude jednému občanovi
pre odôvodnenosť jeho žiadosti poskytnutá a ostatným občanom nie. Bolo by to rozpore s § 3
ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v zmysle ktorého sa informácie sprístupňujú
bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
Podľa žalobcu je irelevantné, aký subjekt o poskytnutie informácie žiada a dôvody nesprístupnenia
nesmú spočívať vo vlastnostiach, či postavení žiadateľa. To, že žalobca je advokátskou kanceláriou a
poskytuje právne služby za odplatu je irelevantné, pričom žalovaný pristúpil k nesprávnemu výkladu
„porušenia subjektívneho práva“. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že nedošlo k porušeniu práva
žalobcu, ak o jeho žiadosti bolo vydané rozhodnutie povinnou osobou ako aj žalovaným, označil ju za
zmätočnú, pretože žalovaný stotožňuje dodržanie procesného postupu pri rozhodovaní so zachovaním
subjektívneho práva žalobcu na informácie. K argumentácii žalovaného, že nedošlo k absolútnemu
zamedzeniu prístupu k informáciám, pričom sa odvolal na katastrálny zákon, žalobca uviedol, že je



irelevantné, či danými informáciami disponuje aj iná osoba a poukázal na závery rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 10Sži/7/2016.

36. Žalobca zopakoval argumentáciu o vylúčení použitia záverov rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Sžo/190/2008 a sp. zn. 5Sži/3/2011. Ďalej žalobca zotrval na argumentácii ohľadom nepoužiteľnosti
na tento prípad rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sži/7/2016, keď citáciu z tohto rozsudku označil
za vytrhnutú z kontextu. Poukázal na rozdielnosť posudzovaných vecí, keď vo veci 10Sži/7/2016, ako
to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, otázky žiadateľa obsiahnuté v žiadosti o
poskytnutie informácií podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, smerované na žalovaného,
jednoznačne vykazovali charakter žiadosti o poskytnutie právnych rád, spracovanie právneho rozboru,
resp. právnej pomoci, čo v súhrne charakterizuje právne poradenstvo poskytované advokátom pri
výkone advokácie v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Podľa žalobcu je irelevantné, čím
sa žalobca ako právnická osoba zaoberá a čo je predmetom jej činnosti, keďže zo žiadneho zákona
nevyplýva obmedzenie prístupu k informáciám z dôvodu výkonu určitej činnosti, či už právnickej alebo
fyzickej osoby. Žalobca ako advokátska kancelária nežiada od povinnej osoby žiadne vykonávanie
činnosti, analýzy, rozbory, ktoré by potom následne poskytovala ako finálny produkt svojej právnej
činnosti svojim klientom za odplatu.

37. K návrhu na postup súdu podľa § 193 SSP žalobca uviedol, že je na rozhodnutí súdu, či túto možnosť
využije alebo nie, a to, že žalobca využitie tohto ustanovenia navrhne, nemá vplyv na rozhodnutie súdu
a taktiež neodporuje danému ustanoveniu.

38. Žalobca tvrdil, že žaloba spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti, keď v úvodnej časti
žalobca poukázal na dôvody, pre ktoré je podľa § 191 ods. 1 SSP možné rozhodnutie zrušiť a následne
v odôvodnení žaloby jednotlivé dôvody žalobca právne a skutkovo podložil, pričom medzi jednotlivými
dôvodmi a obsahom odôvodnenia existujú logické súvislosti, a teda žaloba je odôvodnená.

39. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca bol osobou požadujúcou sprístupnenie informácie, avšak
v obsahu žaloby žalobcu nie je zmienka o konkrétnom tvrdení o ukrátení na právach, ktoré by
korešpondovalo jeho subjektívnemu oprávneniu vychádzajúceho z konkrétneho právneho predpisu,
ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasiahlo do jeho právnej sféry alebo spôsobilo zmenu
jeho právneho postavenia. Právny rámec aktívnej legitimácie vymedzuje ustanovenie § 177 ods. 1 a
§ 178 ods. 1 SSP, na splnenie ktorej ako podmienky konania musí správny súd prihliadať ex offo.
Pokiaľ žalobca v replike uvádzal, že už samotným nesprístupnením informácie dochádza k porušeniu
jeho subjektívneho práva, a to práva na informácie, žalovaný s tým nesúhlasil, poukázal na § 181 ods.
1 CSP v spojení s § 25 SSP a uviedol, že všeobecné tvrdenie žalobcu o nesprístupnení informácie,
t. j. zamietavé rozhodnutie o žiadosti, nie je splnením tvrdení podľa § 177 ods. 1 SSP a § 178 ods.
1 SSP. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že z § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva pre
žalovaného povinnosť vyhotoviť súpisy nehnuteľností, ku ktorým vniklo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu. V tomto ustanovení nie je uvedená povinnosť žalovaného do určitého termínu vyhotoviť súpisy
nehnuteľnosti, ani do určitého termínu podať návrh na vykonanie záznamu vzniku vecného bremena,
ani v ňom nie je stanovená pre žalovaného povinnosť viesť súpis takýchto nehnuteľností, ku ktorým
vzniklo vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona. Podmienkou vzniku vecného bremena
nie je zápis, takto, zo zákona vzniknutého vecného bremena, ani s tým spojný súpis nehnuteľností
uvádzaných v § 4 ods. 1 tohto zákona. Preto žalovaný nesúhlasí so stanoviskom žalobcu, že by v prípade
poskytnutia informácie nešlo o zásah do bežnej činnosti povinnej osoby a jej nadmernú záťaž. Žalovaný
zotrval aj na svojom stanovisku ohľadom použiteľnosti rozsudku NS SR sp. zn. 10Sži/7/2016, z ktorého
vyplýva, že nie je účelom Zákona o slobodnom prístupe k informáciám tieto informácie ďalej využívať pri
podnikateľskej činnosti alebo inak na získavanie majetkového alebo iného prospechu, a to bez ohľadu na
obsah požadovaných informácií. Napokon žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že žaloba neobsahuje
náležitosti podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, ak v žalobe sú uvedené len všeobecné dôvody nezákonnosti
rozhodnutia žalovaného citovaním ustanovení § 191 ods. 1 SSP, avšak ďalej žalobca neuvádza, ktorý
z jednotlivých argumentov skutkových tvrdení v žalobe sa vzťahuje ku ktorému jednotlivému dôvodu.
Zotrval na požiadavke odmietnuť žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

40. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň
11.11.2020. Na pojednávaní sa osoby konajúce za účastníkov konania vyjadrili v zhode s obsahom ich
písomných podaní.



41. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu
predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v konaní, a to
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), zaoberajúc sa aj návrhom žalobcu na
postup súdu podľa § 193 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa
§ 190 SSP zamietol.

42. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

43. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

44. Podľa § 84 SSP; Pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže
správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju do súdneho
spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní.

45. Podľa § 193 SSP; Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného
podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom
uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia
dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať
informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.

46. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; Tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného
prístupu k informáciám.

47. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

48. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z.; 1) Každý má právo na prístup k informáciám,
ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (2) Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie
o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného
celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich
sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

49. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; Žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá požiada o sprístupnenie informácie.

50. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví
bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa
odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje
informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje
inak.

51. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z.; Zo závažných dôvodov môže povinná osoba
predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje
informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a). Závažnými dôvodmi sú: a)
vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej
žiadosť.



52. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

53. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.; Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

54. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z.; (1) Obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal
podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v
primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. (2) Ak sa neuplatní postup podľa odseku
1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení
pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

55. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.; Konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť
vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na
potreby vlastníka stavby.

56. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z.; (1) Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v
prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (2) Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

57. Podľa § 68 ods. 1 a 4 zákona č. 162/1995 Z. z. (1) Každý má právo do katastrálneho operátu nahliadať
a robiť si z neho pre svoju potrebu výpisy, odpisy, náčrty alebo kópie, ak odseky 2 a 3 neustanovujú
inak. Pri nahliadaní do katastrálneho operátu sa rodné číslo alebo ak ide o cudzinca, iný identifikátor
sprístupňuje len osobe, ktorej sa rodné číslo alebo iný identifikátor týka. Prostredníctvom prístupového
miesta sa zverejňujú údaje, ktoré tvoria súbor geodetických informácií podľa § 8 ods. 1 písm. a), okrem
záznamov podrobného merania zmien, zoznamov súradníc, údajov o spojení lomových bodov a údaje,
ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva podľa § 8 ods. 1 písm. b) druhého bodu, ak sú vedené v elektronickej
podobe, okrem rodného čísla alebo iného identifikátora, ak ide o cudzinca, a ceny nehnuteľnosti. Údaje
podľa prvej vety sú prístupné bezodplatne a majú informatívny charakter.

58. Podľa článku 26 ods. 1, 2, 4 Ústavy SR; (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (2)
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako
aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie
tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na
povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

59. Na námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, sa správny súd primárne
zaoberal existenciou aktívnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej správnej žaloby. Aktívna
legitimácia žalobcu je daná, keďže bol účastníkom administratívneho konania ako žiadateľ o
sprístupnenie informácií podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pričom povinná osoba jeho
žiadosti nevyhovela. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach je
namieste, pretože nesprístupnením informácie dochádza k porušeniu subjektívneho práva na informácie



garantovaného článkom 26 Ústavy SR. Správny súd preto nevyhovel námietke žalovaného a jeho
návrhu na odmietnutie žaloby a pristúpil k meritórnemu posudzovaniu veci.

60. Podstatnou pre rozhodnutie súdu bolo zodpovedanie otázky, či v danom prípade žalovaný a
prvostupňový orgán verejnej správy postupovali v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou, ak
žiadanú informáciu neposkytli, tvrdiac, že povinná osoba žiadanou informáciou nedisponuje.

61. Požadované informácie sa v zásade týkali vecných bremien vzniknutých v prospech Mesta Banská
Bystrica z dôvodu vlastníctva stavieb (najmä pozemných komunikácií) na pozemkoch tretích osôb.
Podkladom na vykonanie záznamu vzniku vecného bremena (ale nie vzniku vecného bremena, ktoré
vzniká ex lege, najskôr nadobudnutím účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z.) je súpis nehnuteľností, ku
ktorým toto právo vzniklo (§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.), pričom aby bolo možné záznam v katastri
nehnuteľností vykonať, podklad predkladá katastru oprávnená osoba z vecného bremena, v danom
prípade povinná osoba v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

62. Zákon č. 211/2000 Z. z. je založený na princípe „čo nie je tajné, je verejné“, t. j. na princípe, že
ak neexistuje zákonný dôvod pre nesprístupnenie informácie (ak nemožno uplatniť zákonnú výnimku
zo sprístupnenia informácie), informácia sa musí sprístupniť. Informácia sa v zmysle zákona sprístupní
nie vtedy, ak sú dôvody pre jej sprístupnenie, ale vtedy, ak nie sú dôvody na jej nesprístupnenie.
Je zrejmé, že v súčasnosti uplatňovaný tento princíp je výrazom prechodu Slovenskej republiky od
koncepcie diskrétnej verejnej správy k princípu publicity správy, t. j. jej otvorenosti a transparentnosti,
čo je výrazom právneho demokratického štátu. Z uvedeného vyplýva, že v zásade je právny nárok na
prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú vylúčené osobitným zákonom, a to z taxatívnych
a iba nevyhnutných dôvodov.

63. Medzi žalobcom ako žiadateľom v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a žalovaným
ako povinnou osobou nebolo sporné, že požadované informácie nenapĺňajú podstatu takých skutočností
a nespadajú do kategórie takých informácií, ku ktorým prístup podľa §§ 8 až 13 zákona č. 211/2000 Z.
z. je povinná osoba oprávnená obmedziť alebo nesprístupniť.

64. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu, keď ustálil, že nie je potrebné postupovať podľa návrhu
žalobcu podľa § 193 SSP v spojení s § 84 SSP.

65. Predpokladom pre takýto postup je zistenie nezákonnosti rozhodnutia alebo postupu povinnej osoby
alebo žalovaného pri vybavovaní žiadosti, čo by vyústilo do zrušenia rozhodnutia a v ďalšom konaní by
povinná osoba nesprístupnila informáciu z iných dôvodov. Účelom je to, aby nedochádzalo k zbytočným
obštrukciám zo strany povinnej osoby a táto by nesprístupnila informáciu, ktorú sprístupniť má. Súd
posudzuje či návrhu vyhovie alebo nie. Z dikcie ustanovenia § 193 SSP („môže“ uložiť žalovanému)
totiž vyplýva, že je na zvážení súdu, či sa rozhodne postupovať podľa tohto ustanovenia. Ak súd zistí
že povinná osoba a žalovaný pri vybavovaní žiadosti postupovali v súlade so zákonom, čo vedie k
zamietnutiu žaloby, nie je potrebné postupovať podľa § 193 SSP.

66. Žalovaný sa však mýli, ak tvrdí, že žalobcovi neprináleží navrhnúť súdu postup podľa § 193 SSP.
Naopak, súd zastáva názor, že postupovať takto súd môže výlučne po podaní návrhu žalobcom.
Takémuto návrhu môže alebo nemusí súd vyhovieť. Správny súd nemôže ale takto postupovať sám ex
offo. Aj preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného na základe zákona o
slobode informácií sa v rámci správneho súdnictva riadi základnými zásadami, medzi ktoré patrí zásada
dispozičná, teda žalobca disponuje žalobou, čo znamená, že súd posudzuje napadnuté rozhodnutie
a postup len v rozsahu žalobných dôvodov a na základe konkrétne vymedzených žalobných bodov v
zmysle § 134 ods. 1 SSP. Ak by žalobca takýto návrh nepodal, a súd by takto postupoval sám, došlo by
k porušeniu dispozičnej zásady (§ 5 ods. 5 SSP), kontradiktórnosti a rovnosti zbraní medzi účastníkmi
konania, ktorá sa uplatňuje aj v tomto druhu konania pred správnym súdom. Súd si aj v tomto konaní
musí zachovať garanciu nestranného orgánu, pričom v konaní môže postupovať len v zmysle návrhov
a tvrdení vymedzených v žalobe. Správny súd nie je ochrancom verejných práv nad rozsah návrhu
žalobcu. V tom sa zásadne odlišuje postavenie prokuratúry a správneho súdu. To, že správny súd môže
postupovať podľa § 193 SSP len na návrh žalobcu, vyplýva aj z komentára k Správnemu súdnemu
poriadku, pričom správny súd sa s takýmto právnym názorom v plnom rozsahu stotožňuje (Baricová, J.,
Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2018,



strana 961). Keďže ale táto podmienka nie je výslovne uvedená v texte paragrafového znenia, o návrhu
žalobcu nebolo nutné rozhodovať samostatným výrokom, a postačuje sa s ním vysporiadať v rámci
odôvodnenia rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje vo veci samej.

67. Predpokladom postupu podľa § 193 SSP je preukázanie existencie požadovanej informácie. Len
v takom prípade je logické overiť tvrdenia žalovaného o dôvode nesprístupnenia informácie. Ak však
existencia požadovanej informácie je sporná, resp. nemusí existovať, nie je namieste postupovať v
zmysle návrhu žalobcu.

68. Preto, ak žalobca navrhol súdu postup podľa § 193 SSP a § 84 SSP, súd sa takýmto návrhom
zaoberal, avšak nevyhovel mu, pretože preskúmaním veci zistil, že žaloba nie je dôvodná, že
rozhodnutie a postup povinnej osoby aj žalovaného boli v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 190
SSP zamietol.

69. Žalobca postavil svoju žalobu na základnom tvrdení, že povinná osoba musí mať požadovanú
informáciu k dispozícii, pričom jediným dôvodom pre neposkytnutie informácie by podľa žalobcu mohla
byť len existencia niektorého z dôvodov uvedených v §§ 8 až 13 Zákona o slobodnom prístupe k
informáciám, čo však ani povinná osoba, ani žalovaný netvrdí.

70. Podľa správneho súdu, žalobca vychádza z mylného predpokladu, že povinná osoba musí mať
požadovanú informáciu k dispozícii, ak existuje vecné bremeno v prospech mesta v zmysle zákona č.
66/2009 Z. z. , ktoré vzniká ex lege a do katastra nehnuteľností sa zapisuje len vznik tohto práva, ku
ktorému na základe zákona mohlo dôjsť najskôr odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., pričom
podkladom jeho zápisu je súpis nehnuteľností, ktorých sa týka. Zákon neupravuje povinnosť, ani lehotu,
v ktorej by povinná osoba (oprávnený z vecného bremena) mala vykonať úkon smerujúci k zápisu tohto
zo zákona vzniknutého vecného bremena do katastra nehnuteľností, pričom zápis má len deklaratórne
účinky. Preto, ak takáto lehota nie je určená, povinná osoba nemusela doposiaľ takéto úkony ani vykonať.
Ak ich aj vykonala, nemusí archivovať prílohy žiadostí o zápis tohto práva.

71. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z.
vyplýva, že zákon považuje zriadenie vecných bremien za stav dočasný, ktorého riešením je konanie
o nariadení pozemkových úprav, pričom od povinnej osoby sa predpokladá vykonanie podnetu na
začatie konania o nariadení pozemkových úprav, správny súd považuje za irelevantné poukazovať na
dôvody žiadanej informácie, v zásade oprávnená osoba nepreukazuje dôvody žiadosti. Relevantným
je len to, či povinná osoba disponuje žiadanou informáciou (a ak by tomu tak bolo, či sú dôvody na jej
nesprístupnenie), a nie to pre aký účel by mala slúžiť, za akým účelom je žiadaná. Zákon o slobodnom
prístupe k informáciám nie je právnym prostriedkom k tomu, aby sa prostredníctvom neho vynucovalo
splnenie inej povinnosti povinnej osoby, v danom prípade oprávneného z vecného bremena, vyplývajúcej
z iného zákona, a to zákona č. 66/2009 Z. z. Relevantným je len to, či povinná osoba disponuje alebo
nedisponuje žiadanou informáciou. Povinná osoba vôbec nemusí disponovať súpisom nehnuteľností,
ktorý sa predkladá príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru ako príloha k návrhu na zápis
vo veci vzniknutého vecného bremena, vzhľadom na právnu úpravu, v zmysle ktorej vecné bremeno
vzniká ex lege a zápis tohto práva v katastri nehnuteľností formou záznamu má len deklaratórne účinky.

72. Ak žalobca v žalobe uvádza, že povinná osoba nepochybne disponuje so súpisom nehnuteľností,
ku ktorým vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, keďže bola povinná takýto súpis poskytnúť
katastrálnemu úradu ako podklad pre vykonanie záznamu, možno z toho vyvodiť, že žalobca sa len
domnieva, že žalovaný má požadovaný súpis nehnuteľností, čo vydedukoval vzhľadom na právnu
úpravu v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. Polemika o tom je však nekonštruktívna a pre posúdenie
predmetnej žiadosti je irelevantná. Predmetom konania nie je totiž spor o tom, že povinná osoba
by informáciu mala mať, ak by si plnila povinnosti podľa iných právnych predpisov. Pokiaľ žalobca v
žalobe tvrdil, že povinná osoba je pri zachovaní obvyklej obozretnosti a starostlivosti povinná viesť
evidenciu svojho majetku, pričom z tejto evidencie by malo vyplývať aj to, ktoré stavby v jej vlastníctve
sa nachádzajú na pozemkoch vo vlastníctve povinnej osoby a ktoré nie, správny súd konštatuje, že
žalobca sa opakovane domnieva, že povinná osoba aj vedie takú evidenciu, z ktorej by mali uvedené
skutočnosti vyplývať.



73. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnom odôvodnení nevyhovenia žiadosti tým, že povinná osoba nevedie
centrálnu evidenciu nehnuteľností, ku ktorým požiadala o zápis vzniknutého vecného bremena, pretože
žalobca žiadal len kópie listín, ktoré povinná osoba predložila ako podklad pre zápis vecného bremena
do katastra nehnuteľností, správny súd uvádza, že žalobca takto neformuloval žiadosť o sprístupnenie
informácie. Povinná osoba správne posudzovala možnosť nesprístupnenia len konkrétnej žiadanej
informácie.

74. Poukazovanie žalobcu na to, že zákon nepriamo vyžaduje existenciu určitej evidencie týchto
nehnuteľností zo strany povinnej osoby, bez ktorej povinná osoba nie je schopná splniť si svoju povinnosť
podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., považuje správny súd za irelevantné z hľadiska žiadosti o
sprístupnenie informácie. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že aj prípadné nevedenie takejto
evidencie nie je dôvodom pre nesprístupnenie informácie a zastáva opačný názor, že nevedenie,
teda neexistencia takejto evidencie je dôvodom nesprístupnenia informácie, pokiaľ takouto informáciou
povinná osoba nedisponuje.

75. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o nesprávnom postupe žalovaného s
poukazovaním na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca si
nesprávne vykladá predmetné ustanovenie citovaného zákona, pretože administratívnou záťažou by
bolo vytvorenie informácie, a nie zber informácií na inom mieste ako v sídle povinnej osoby. Ak žalovaný
nedisponuje žiadanou informáciou, nearchivuje prílohy žiadostí/návrhov na zápis vecného bremena v
zmysle zákona č. 66/2009 Z. z., a to súpis nehnuteľností, potom sa pri vytváraní žiadanej informácie
jedná o neprimeranú záťaž, ale nie spôsobenú tým, že by sa malo jednať o vyhľadávanie a zber
informácií na inom mieste ako v sídle povinnej osoby, čo odôvodňuje predĺženie lehoty na sprístupnenie
žiadanej informácie.

76. V zhode so stanoviskom žalovaného, správny súd zastáva názor že je irelevantné poukazovať na
postup inej povinnej osoby - Mesta Zvolen, ktorý žiadosti o sprístupnenie informácie rovnakého obsahu
vyhovel. Nad rámec uvedeného žalovaným vo vyjadrení k žalobe k namietanému porušeniu § 3 ods.
5 Správneho poriadku (odsek 28. odôvodnenia tohto rozsudku), správny súd konštatuje, že v záujme
dodržania predmetnej zásady uplatňovanej v administratívnom konaní je potrebné dbať o to, aby daný
správny orgán v identických veciach rozhodoval rovnako. Dovolávať sa toho, aby správny orgán rozhodol
rovnako ako v obdobnej veci rozhodol iný správny orgán (rovnakej inštancie) nie je namieste aj z toho
dôvodu, že práve rozhodnutie druhého správneho orgánu nemusí byť vydané v súlade so zákonom,
pokiaľ neprešlo testom súdnej kontroly v rámci správneho súdnictva, či kontrolou prokuratúry.

77. Správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho
prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupu orgánov verejnej správy v konaní, a to v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného, ako aj
prvostupňového orgánu verejnej správy, v súlade so zákonom.

78. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

79. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie
§ 167 ods. 1 SSP a contrario.

80. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov X:X (§
139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).



O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.