Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/10/2020 z 11. 11. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. novembra 2020, sp. zn. 24S/10/2020, ECLI:SK:KSBB:2020:6020200037.3 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/10/2020 | ECLI:SK:KSBB:2020:6020200037.3 | 2020-11-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 134 ods. 1 SSP, § 431 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 2 ods. 2 SSP, § 431 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 177 ods. 1 SSP, § 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z., § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 2 ods. 1 SSP, § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., § 24 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., § 191 ods. 1 SSP, § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z., § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c06682c7-5eb3-458b-9709-edf5b60085dc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6020200037.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/10/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200037
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6020200037.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: POIMEX, s.r.o., so
sídlom Hlavná 526, 991 26 Nenince, IČO: 36 634 361, zast. Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so
sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 849 883, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102945595/2019 zo dňa 20.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.
102945595/2019 zo dňa 20.12.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a
zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov
konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane" alebo „prvostupňový orgán
verejnej správy") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za
zdaňovacie obdobie február 2018. Podľa Oznámenia o daňovej kontrole č. 100920149/2018, ktoré bolo
doručené žalobcovi dňa 17. 05. 2018, daňová kontrola začala dňa 21. 05. 2018. O výsledku daňovej
kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane vyhotovil Protokol č. 101567292/2019 zo
dňa 27. 06. 2019 (ďalej len „Protokol"), ktorý doručil žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v Protokole dňa 01. 07. 2019. Žalobca sa dňa 30. 07. 2019 k Protokolu písomne vyjadril a
jeho pripomienky boli prerokované na ústnom pojednávaní konanom dňa 19. 08. 2019, z ktorého bola
vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101982885/2019.

2. Správca dane Rozhodnutím č. 101995368/2019 zo dňa 20. 08. 2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane
v sume dane 4 170,72 €, na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu
dane") z dôvodu, že neboli preukázané podmienky podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov v znení účinnom pre toto konanie do 31. 12. 2018 (ďalej len
„Zákon o DPH") pre splnenie oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do členského štátu Európskej
únie. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že daňovou kontrolou zistil, že žalobca vykonáva
podnikateľskú činnosť s hlavným predmetom činnosti nákup potravinárskeho a rozličného tovaru (papier,
drogéria) zo Slovenskej republiky aj zo zahraničia a jeho predaj maloobchodným prevádzkam - 400
vidieckych predajní a dovoz tovaru do iných potravinárskych veľkoskladov. V mesiaci február 2018
žalobca vykázal intrakomunitárne dodania tovaru do iných členských štátov Európskej únie oslobodené



od DPH vo výške 48 639,23 € pre odberateľov do Maďarska, Poľska, Českej republiky. Kontrolou
predložených dokladov správca dane zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane
za dodanie tovaru v zmysle faktúry č. 10202018 zo dňa 27. 02. 2018 vystavenej pre odberateľa
VERTEX Group s.r.o., so sídlom Nám. Přátelství 1518/4, Hostivař, Praha 10, IČO: 04 735 757, DIČ:
CZXXXXXXXX (ďalej len „VERTEX Group s.r.o.") z fakturovanej hodnoty 25 024,32 €. Správca dane
po vykonanom preverovaní prijal záver, že žalobca, ako platiteľ, počas daňovej kontroly nepreukázal,
že dodal do Českej republiky tovar oslobodený od DPH. K uvedenému záveru správca dane prišiel
z dôvodu, že na základe odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií česká finančná
správa nepotvrdila nadobudnutie tovaru českým daňovým subjektom VERTEX Group s.r.o. od žalobcu.
Odberateľská spoločnosť VERTEX Group s.r.o. nepreukázala a nepotvrdila žiadnymi listinnými dôkazmi,
že jej bol tovar od žalobcu vo februári 2018 dodaný. Nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva
nakladať s tovarom ako vlastník na VERTEX Group s.r.o.. Spoločnosť VERTEX Group s.r.o. žiadne
doklady k preverovaniu nepredložila, vykazuje údaj o nespoľahlivom platiteľovi DPH a odo dňa 20. 03.
2019 je uvedená spoločnosť v likvidácii, takže nadobudnutie tovaru nebolo podľa názoru správcu dane
preukázané. Na medzinárodnom nákladnom liste CMR č. XXXXXXX k faktúre žalobcu č. 10202018 zo
dňa 27. 02. 2018 je uvedené miesto vykládky O.. P. XXXX/X, B., pričom bolo preverením zistené, že ide
o virtuálne miesto bez skladových priestorov a preprava nebola vykonaná na uvedenú adresu. Žalobca
predložil vystavenú faktúru pre odberateľa VERTEX Group s.r.o., vyhlásenie spoločnosti VERTEX Group
s.r.o., medzinárodný nákladný list k vystavenej faktúre, na základe ktorých deklaroval riadne dodanie
fakturovaného tovaru. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale existencia tovaru ešte podľa
neho nie je dôkazom, že tento tovar bol dodaný spoločnosti VERTEX Group s.r.o. a žalobca spĺňa
podmienky oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH. Správca dane skúmal uskutočnenie obchodov
nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym, pričom
dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že tovar bol dodaný konkrétnemu odberateľovi deklarovanému
na vystavenej faktúre. Vykonané dokazovanie nepreukázalo, že vecné plnenie z predloženej faktúry
nastalo, a preto správca dane žalobcovi neuznal oslobodenie tovaru do iného členského štátu. Z
uvedených dôvodov žalobcovi vznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru z vystavenej faktúry č.
10202018 zo dňa 27. 02. 2018 pre odberateľa VERTEX Group s.r.o., v sume 4 170,72 €.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca dňa 23. 09. 2019 odvolanie, v ktorom
žiadal, aby bolo rozhodnutie správcu dane zrušené v plnom rozsahu z dôvodu nesprávnych záverov
správcu dane uvedených v rozhodnutí, ako aj z dôvodu nesprávneho postupu správcu dane v daňovom
konaní.

Rozhodnutie žalovaného
4. Žalovaný rozhodnutím č. 102945595/2019 zo dňa 20. 12. 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"
alebo „rozhodnutie žalovaného") rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný k zisteniam a
záverom správcu dane a k námietkam žalobcu uviedol, že v odvolacom konaní preskúmal napadnuté
rozhodnutie správcu dane, zistený skutkový stav a námietky odvolania a dospel k záveru, že správca
dane sporné oslobodenie od dane uplatnené na základe odberateľskej faktúry vyhotovenej pre českého
odberateľa VERTEX Group s.r.o., ktorého predmetom bolo dodanie rôznych cukroviniek, neuznal na
základe kontrolných zistení získaných v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, vyhodnotených
vo vzájomných súvislostiach a v zmysle ustanovení Zákona o DPH. Žalovaný posúdil, že správca
dane počas výkonu daňovej kontroly zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane a dodržiavanie ustanovení Zákona o DPH, pričom v celom konaní postupoval v súlade s
príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade so
zisteným skutkovým stavom vyhodnoteným v zmysle ustanovení Zákona o DPH. Ani v odvolaní žalobca
nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej
kontrole zistil a vyhodnotil správca dane. Preto odvolací orgán nezistil dôvody na zrušenie napadnutého
rozhodnutia správcu dane.

5. K námietkam žalobcu o nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu zo strany správcu dane
žalovaný uviedol, že Zákon o DPH vo svojich ustanoveniach stanovuje striktné podmienky, ktoré musia
byť splnené, aby vznikol nárok na odpočítanie dane, alebo v tomto prípade právo na uplatnenie
oslobodenia od dane. Pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje oslobodenie
od dane na ním vystavenej odberateľskej faktúre, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod



bol reálne uskutočnený a to práve pre osobu - platiteľa DPH v inom členskom štáte Európskej
únie, ktorý je uvedený na odberateľskej faktúre. Z predloženého spisu vyplýva, že žalobca deklaroval
dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie pre českého odberateľa VERTEX Group
s.r.o. ako oslobodené podľa § 43 Zákona o DPH. Ako dôkaz preukazujúci právo na dodanie tovaru s
oslobodením od dane žalobca predložil správcovi dane faktúru, doklady CMR, doklad o vložení finančnej
hotovosti konateľa spoločnosti VERTEX Group s.r.o., I. M. na účet žalobcu a tvrdil, že fakturovaný
tovar dodal odberateľovi VERTEX Group s.r.o., do iného členského štátu Európskej únie, do Českej
republiky. Faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby.
Uskutočnenie dodania tovaru a následne právo na oslobodenie od dane z tohto dodania tovaru nie
je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou odberateľskou faktúrou), ale aj po stránke
obsahovej (reálnym preukázaním dodania fakturovaného plnenia deklarovanému odberateľovi v inom
členskom štáte Európskej únie). V súlade s ustanoveniami Daňového poriadku (§ 45 ods. 2 a § 24
ods. 1) je práve daňový subjekt ten, kto nesie dôkazné bremeno pri uplatnení oslobodenia od dane.
Deklarovaný odberateľ VERTEX Group s.r.o., nepreukázal a nepotvrdil žiadnymi listinnými dôkazmi a
dokladmi, že mu bol tovar od žalobcu dodaný. Nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať
s tovarom ako vlastník na spoločnosť VERTEX Group s.r.o.. Žalobca preukazoval splnenie podmienok
pre uplatnenie oslobodenia od dane aj predložením dokladu CMR č. XXXXXXX , na ktorom je uvedené
miesto vykládky: O.. P. XXXX/X, B., pričom preverením správcu dane bolo zistené, že ide o virtuálne
miesto bez skladových priestorov a preprava tovaru nebola vykonaná na uvedenú adresu (odpoveď
Českej finančnej správy na MVI). Zo spisu vyplýva, že preverovaním správcu dane deklarované
dodanie tovaru pre odberateľa VERTEX Group s.r.o. nebolo preukázané relevantnými dokladmi a
dôkazmi o uskutočnenom dodaní tovaru do iného členského štátu práve uvedenej spoločnosti. Žalobca
nepreukázal, že tovar na základe preverovanej faktúry bol skutočne dodaný a prepravený do iného
členského štátu pre odberateľa VERTEX Group s.r.o. - osobu identifikovanú pre daň v inom členskom
štáte uvedenú na odberateľských faktúrach, a že na túto osobu prešlo právo nakladať s tovarom ako
vlastník. Podľa žalovaného deklarované obchody a oslobodené dodanie tovaru do Českej republiky pre
odberateľa VERTEX Group s.r.o. neprebehlo v skutočnosti tak, ako to odvolávajúci sa deklaruje svojimi
daňovými dokladmi, daňovými priznaniami, evidenciami DPH. Na základe uvedeného odvolací orgán
považoval námietky žalobcu za neopodstatnené.

6. K námietkam žalobcu, ktorými tento poukazoval na procesné pochybenia správcu dane žalovaný
uviedol, že správca dane v daňovej kontrole overil skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie
dane z pridanej hodnoty, pričom postupoval v súlade so zákonnými princípmi tak, aby nedochádzalo
k neprimeraným zásahom do práv a povinností odvolávajúceho sa. Správca dane dodržal aj zásadu
aktívnej súčinnosti s odvolávajúcim sa vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 2 Daňového poriadku, keď v
daňovej kontrole postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom. Správca dane dodržal aj zásadu hodnotenia
dôkazov a získané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal
na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku) a dospel k záveru,
ktorý uviedol v napadnutom rozhodnutí. Z predloženého spisu podľa žalovaného vyplýva, že správca
dane k svojmu záveru dospel na základe dostatočne zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu vo
veci. Predmetnou kontrolou DPH správca dane v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie jej
účelu preveroval žalobcom predložené doklady o dodaní tovaru do iného členského štátu z hľadiska
ich hodnovernosti, úplnosti, správnosti a preukázateľnosti, za účelom overenia splnenia zákonných
podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tohto tovaru za kontrolované zdaňovacie
obdobie. K zisteniam, ktoré viedli k samotnému výsledku daňovej kontroly, správca dane vykonal
rozsiahle dokazovanie (zaslal žiadosti o MVI; zaslal dožiadanie na preverenie prepravy; vypočul
svedkov; predvolal bývalého konateľa deklarovaného odberateľa; zaslal výzvy na súčinnosť; zaslal výzvy
žalobcovi na podanie vysvetlení a predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia). Z predloženého
spisu vyplýva, že správca dane podľa § 45 ods. 2 písm. e) a d) v nadväznosti na § 46 ods. 5 Daňového
poriadku zaslal žalobcovi výzvu č. 100113262/2019 zo dňa 10. 01. 2019 na predloženie dôkazov k
svojim tvrdeniam a podanie potrebných vysvetlení týkajúcich sa dodania tovaru podľa Súhrnného výkazu
za zdaňovacie obdobie február 2018 pre odberateľov: VERTEX Group s.r.o., CZ a D2D BROKER
SP., BIELSKO-BIALA, PL. Na uvedenú výzvu žalobca podal dňa 21. 01. 2019 vyjadrenie. Žalobca v
priebehu daňovej kontroly predkladal dôkazy, ktorými preukazoval dodanie tovaru do iného členského
štátu Európske únie. Žalobca bol prítomný pri vypočutí svedkov (E. V. a L. P.) a položil svedkom
otázky (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101522907/2019 zo dňa 21.06.2019, Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 101526249/2019 zo dňa 21.06.2019). Správca dane s výsledkami z daňovej kontroly
žalobcu oboznámil 21. 06 .2019 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101528172/2019 zo dňa 21. 06.



2019). Žalobca podal dňa 25. 06. 2019 k uvedenej zápisnici písomné vyjadrenie, ku ktorému správca
dane zaujal svoje stanovisko a uviedol ho v Protokole z daňovej kontroly č. 101567292/2019 zo dňa
27. 06. 2019. Následne správca dane v súlade s citovaným ustanovením z daňovej kontroly vyhotovil
Protokol z daňovej kontroly č. 101567292/2019 zo dňa 27. 06. 2019, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. 101567574/2019 zo dňa 27. 06. 2019 zaslal žalobcovi. Protokol
spolu s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 01. 07. 2019. Žalobca v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8
Daňového poriadku využil svoje právo a v zákonom stanovenej lehote podal elektronicky dňa 30. 07.
2019 písomné Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane sa námietkami uvedenými
vo vyjadrení k Protokolu zaoberal a dňa 19. 08. 2019 so žalobcom prerokoval podané vyjadrenie k
zisteniam uvedeným v Protokole (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101982885/2019 zo dňa 19. 08.
2019). Správca dane v Protokole č. 10156729212019 zo dňa 27. 06. 2019, ktorý je súčasťou spisu,
opísal všetky úkony, ktoré vykonal v daňovej kontrole a uviedol všetky zistené skutočnosti, ako aj všetky
vyjadrenia žalobcu, ktoré aj v Protokole vyhodnotil s uvedením konkrétnych porušení ustanovení Zákona
o DPH. Protokol obsahuje všetky náležitosti § 47 Daňového poriadku a bol vydaný a doručený v súlade
s ustanovením § 46 citovaného zákona.

7. K tvrdeniu žalobcu, že pri ústnom pojednávaní konanom dňa 21. 06. 2019 mu správca dane neposkytol
lehotu na vyjadrenie, čím podľa odvolávajúceho sa došlo k porušeniu Daňového poriadku, žalovaný
uviedol, že z predloženého spisu vyplýva, že žalobcovi bola zaslaná Výzva na predloženie dôkazov
č. 100113262/2019 zo dňa 10. 01. 2019, ku ktorej sa odvolávajúci sa písomne vyjadril dňa 21. 01.
2019. Správca dane vykonal ústne pojednávanie o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č.
100416138/2019 zo dňa 08. 02. 2019 s predmetom: Priebežné oboznámenie so zisteniami správcu
dane, pri ktorom si odvolávajúci sa vyžiadal lehotu na písomné vyjadrenie 10 dní, t.j. do 18. 02.
2019. Dňa 18. 02. 2019 žalobca podal písomné vyjadrenie k uvedenej zápisnici s 12-timi prílohami (e-
mailová komunikácia, doklady CMR, objednávka). Správca dane na návrh žalobcu vykonal doplnenia
konečných odpovedí na žiadosti o MVI a predvolal svedkov. Dňa 14. 05. 2019 bolo vykonané ústne
pojednávanie (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101122248/2019 zo dňa 14. 5. 2019), pri ktorom
bol žalobca oboznámený so zisteniami v daňovej kontrole a výsledkami z MVI, pričom žalobca si
vyžiadal lehotu 15 dní na písomné vyjadrenie, t. j. do 29. 05. 2019. Dňa 29. 05. 2019 žalobca podal
písomné vyjadrenie k uvedenej zápisnici s prílohami (faktúra za prepravu, vyhlásenie, faktúra, doklad
CMR, Potvrdenie o zrealizovanej transakcii, objednávka). Dňa 21. 06. 2019 správca dane vykonal
ďalšie ústne pojednávanie (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101528172/2019 zo dňa 21. 06. 2019),
v rámci ktorého oboznámil splnomocneného zástupcu odvolávajúceho sa s úkonmi, ktoré správca dane
vykonal v rámci daňovej kontroly a s výsledkami preverovaní v predmetnej daňovej kontrole, ktoré
zostávali nemenné a rovnaké. Správca dane pri ústnom pojednávaní zaujal stanovisko, že ani po
vykonanom vypočutí navrhnutých svedkov nemení výsledok zistenia pri predmetnej daňovej kontrole.
Splnomocnený zástupca odvolávajúceho sa nesúhlasil s výsledkom daňovej kontroly a uviedol, že sa
vyjadrí do 10 dní. Správca dane neposkytol splnomocnenému zástupcovi žalobcu ďalšiu lehotu na
vyjadrenie k zisteniam v daňovej kontrole z dôvodu, že išlo už o tretie ústne pojednávanie s rovnakým
obsahom pojednávania ako boli vykonané predchádzajúce ústne pojednávania vykonané dňa 08. 02.
2019 a dňa 14. 05. 2019, pri ktorých bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu umožnené vyjadrovať
sa k obsahu zápisníc, čo splnomocnený zástupca aj využil. Napriek tomu žalobca podal dňa 25. 06.
2019 písomné vyjadrenie k uvedenej zápisnici zo dňa 21. 6. 2019, ktorého prílohou boli doklady (faktúra
za prepravu, kontrola platnosti IČ DPH, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101528172/2019 zo dňa 21.
06. 2019), ktoré už správca dane mal k dispozícii z predchádzajúcich podaní. Ďalšie nové dôkazy ani
nové podklady k zisteniam správcu dane neboli žalobcom predložené. Správca dane sa s vyjadreniami
zaoberal a zaujal k nim svoje stanovisko, čo uviedol v Protokole aj v napadnutom rozhodnutí. Z
uvedených písomností správcu dane vyplýva, že správca dane žalobcu v priebehu daňovej kontroly
priebežne oboznamoval so všetkými zistenými skutočnosťami a umožnil mu sa vyjadrovať k zisteniam
v daňovej kontrole a predkladať dôkazy k jeho tvrdeniam. Správca dane žalobcovi poskytol dostatočný
priestor na predloženie dôkazov a podanie vysvetlení, preukazujúcich jeho tvrdenia. Žalobcovi bolo
umožnené aj nahliadnuť do spisu z predmetnej daňovej kontroly. Podľa žalovaného správca dane
teda neporušil ustanovenia Daňového poriadku a žalobcovi neboli upreté žiadne práva vyplývajúce z
citovaného zákona. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v rozhodnutí absentuje jednoznačné
poukázanie správcu dane na presné a konkrétne porušenie Zákona o DPH, pretože ako vyplýva
napadnutého rozhodnutia, správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol konkrétne ustanovenia
Zákona o DPH, ktoré žalobca sa porušil. Na základe uvedených skutočností postup správcu dane nebol
v rozpore s ustanoveniami § 3, § 24, § 44, § 45 a § 46 Daňového poriadku.



8. K námietkam žalobcu, ktorými tento namietal postup správcu dane v priebehu vyrubovacieho konania,
žalovaný uviedol, že správca dane na základe zistení v daňovej kontrole vyhotovil Protokol zo dňa 27.
06. 2019, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole zaslal žalobcovi.
Žalobca dňa 30. 07. 2019 podal písomné Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca
dane sa námietkami a argumentmi uvedenými vo vyjadrení k Protokolu zaoberal a dňa 19. 08. 2019
ich prerokoval so žalobcom (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101982885/2019 zo dňa 19. 08.
2019). Správca dane v uvedenej zápisnici skonštatoval, že žalobca nepredložil také dôkazy, na základe
ktorých by zmenil svoje závery, ku ktorým dospel v priebehu daňovej kontroly a s ktorými bol žalobca
oboznámený dňa 21. 06. 2019. Správca dane sa s námietkami a argumentmi žalobcu uvedenými vo
Vyjadrení k Protokolu, doručeného správcovi dane dňa 30. 07. 2019, podrobne vysporiadal v uvedenej
Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19. 08. 2019 a tiež v napadnutom rozhodnutí. Správca dane
k svojmu záveru dospel na základe kontrolných zistení. Vzhľadom k tomu, že v daňovej kontrole a ani
vo vyrubovacom konaní neboli predložené také dôkazy, ktoré by mali vplyv na zmenu zistení v daňovej
kontrole, správca dane zotrval na svojich zisteniach a na závere uvedenom v Protokole. Správca dane
vzal do úvahy všetky žalobcom predložené dôkazy a vyjadrenia a na základe nich zaslal žiadosť o MVI
Českej finančnej správe na doplnenie odpovede; vypočul svedkov, avšak ani tieto dôkazy nepreukázali,
že žalobca fakturovaný tovar skutočne dodal odberateľovi VERTEX Group s.r.o. tak, ako to deklaruje
preverovaná faktúra.

Žalobné body

9. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného a žiadal, aby správny súd toto rozhodnutie z dôvodu nesprávneho postupu správcu dane
v daňovom konaní podľa § 191 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP") zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca v bode I. žaloby namietal, že správcovi
dane bolo žalobcom dokladované, že odberateľ VERTEX Group s.r.o. si tovar riadne objednal, za tovar
vopred zaplatil a tovar bol prepravený na územie Českej republiky na miesto uvedené podľa pokynov
odberateľa, kde bol tovar vyložený a poverenou osobou prevzatý. Medzi odberateľom ako kupujúcim
a žalobcom ako predávajúcim bolo dohodnuté, že tovar bude odoslaný prostredníctvom dopravnej
spoločnosti a kupujúci si prevezme tovar v sídle predávajúceho - žalobcu a následne si kupujúci na
vlastné náklady a riziká zabezpečí prevoz tovaru do Českej republiky. Tieto dodacie podmienky sú
v súlade s paritou C. - W.. V medzinárodnej preprave sa pre preukázanie odoslania a prijatia tovaru
používa Medzinárodný nákladný list (CMR). Dopravná spoločnosť a vodič potvrdili, že tovar prepravili
podľa dispozície objednávateľa prepravy, ktorým bol odberateľ VERTEX Group s.r.o.. Skutočnosť, že
vodič si presne nespomínal, na akej adrese bol tovar naložený a čo presne bolo predmetom dodania,
nemení na tej skutočnosti, že v okamihu nakládky tovaru na vozidlo dopravcu, ktorého zabezpečil
odberateľ, je už tovar mimo žalobcovej kontroly, predávajúci splnil dohodnuté dodacie podmienky a
vlastnícke právo prešlo na odberateľa. Dopravca potvrdil, že tovar podľa objednávky VERTEX Group
s.r.o. prepravili na územie Českej republiky, kde bol tovar podľa dispozície objednávateľa prepravy
vyložený. Preprava bola vyfakturovaná objednávateľovi, ktorým bol odberateľ VERTEX Group s.r.o.,
ktorý aj uhradil sumu za prepravu tovaru v zmysle faktúry. Na predloženom prepravnom doklade CMR
č. SK XXXXXXX je uvedené motorové vozidlo s EVČ: P. / P., ktoré malo prepravovať tovar z O. do P.
pre odberateľa VERTEX Group s.r.o. a to dňa 28. 02. 2018. Žalobca poukázal na predloženú Knihu jázd
vozidla E. P. EVČ: P. za obdobie od 27. 02. 2018 do 01. 03. 2018, v zmysle ktorej dňa 27. 02. 2018 bola
nakládka tovaru v O. o 19:51 hod., odchod z O. bol dňa 28. 02. 2018 o 8:03 hod., príchod do P. bol
dňa 01. 03. 2018 o 10:39 hod. a odtiaľ odchod o 11:33 hod. do O.. S touto informáciou sa správca dane
nijakým spôsobom nevysporiadal a vychádzal z podkladov, kde podľa Českej finančnej správy sa plnenie
neuskutočnilo. Rovnako správca dane nebral v úvahu skutočnosť, že od realizácie nakládky a prepravy
tovaru až do momentu výsluchu svedkov uplynul dlhý časový úsek a pri frekvenciách nakladania a
prepravy tovarov, ktoré zamestnanci prepravných spoločností pravidelne realizujú, je pochopiteľné, že
si nepamätajú na jednotlivé okolnosti realizácií prepravy tovaru a nie ešte na mená a miesta jednotlivých
prepráv, príp. mená osôb, s ktorými neprichádzajú pravidelne do kontaktu.

10. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH je potrebné dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať
nasledovnými dokladmi: faktúra, doklad o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené prevzatie tovaru
odberateľom v inom členskom štáte, inými dokladmi - zmluva, objednávka, doklady o platbe, dodací
list. V medzinárodnej preprave sa pre preukázanie odoslania a prijatia tovaru používa Medzinárodný



nákladný list (CMR). Správcovi dane boli predložené všetky doklady tak, ako ich vyžaduje Zákon o
DPH a takto bolo riadne preukázané oslobodené plnenie podľa § 43 Zákona o DPH - dodanie tovaru
do iného členského štátu. Podľa názoru žalobcu sa jednoznačne preukázalo, že nákladné vozidlo
spoločnosti AUTODOPRAVA-U. V. s.r.o., so sídlom Záhradná 218/29, 059 39 Šuňava, IČO: 47 612
240 (ďalej len „AUTODOPRAVA-U. V. s.r.o."), realizovalo prepravu tovar zo Slovenskej republiky na
územie Českej republiky a to v zmysle dohody s kupujúcim - odberateľom VERTEX Group s.r.o.
Nakoľko preprava tovaru bola priamo realizovaná kupujúcim, žalobca stratil dispozičné oprávnenie k
predanému tovaru hneď po úhrade kúpnej ceny a to momentom naloženia tovaru do nákladného vozidla
spoločnosti AUTODOPRAVA - U. V. s.r.o., ktorá realizovala prepravu tovaru. Tým, že VERTEX Group
s.r.o. nepriznal nadobudnutie tovaru dodaného z iného členského štátu, nepostupoval správne a mal by
za to niesť zodpovednosť sám, avšak nemala by byť táto zodpovednosť prenášaná na predávajúceho,
ktorý za tento stav nenesie žiadnu zodpovednosť. O úmysle kupujúceho, že v Českej republike neprizná
nadobudnutie tovaru, žalobca nemal žiadne informácie, konal v dobrej viere, tovar po úhrade kúpnej
ceny dodal kupujúcemu a následne bol prepravený na územie Českej republiky. Žalobca dodržal všetky
ustanovenia a podmienky, ktoré Zákon o DPH ukladá pre účely oslobodenia pri dodaní tovaru do
iného členského štátu. Je absolútne nelogické, aby bol v konečnom dôsledku sankcionovaný žalobca z
dôvodov, že spoločnosť VERTEX Group s.r.o. je podľa získaných informácií nespoľahlivým subjektom
pre daňové účely, ako aj pre platby DPH. Je rovnako nelogické, aby správca dane vyhodnotil celú
prepravu ako prepravu, ktorá sa neuskutočnila a to aj napriek tomu, že je preukázané, že motorové
vozidlo prepravnej spoločnosti zrealizovalo nakládku tovaru z miesta sídla žalobcu a vykonalo priamo
z tohto miesta prepravu tovaru až na miesto určenia, čo potvrdil vodič prepravnej spoločnosti, ktorý
prepravoval tovar, ako aj Kniha jázd a GPS záznamy, ktoré mal žalovaný k dispozícii.

11. Podľa žalobcu bol tovar podľa požiadavky odberateľa VERTEX Group s.r.o., naložený na dopravný
prostriedok identifikovaný podľa oznámenia odberateľa, vodič tovar prevzal a následne prepravil podľa
požiadavky odberateľa na územie Českej republiky (dôkazom je CMR a tiež aj vyjadrenie vodiča,
údaje od dopravcu a zasielateľskej spoločnosti). Tovar bol prepravený na miesto určenia, ktoré stanovil
objednávateľ prepravy - odberateľ VERTEX Group s.r.o., miestom určenia bola P., tovar bol vyložený
na základe pokynu objednávateľa prepravy na ním určenej adrese v P.. Český správca dane uviedol, že
vozidlo dopravcu podľa mýtneho systému nemohlo dôjsť v P. na adresu O.. P., avšak vôbec nezisťoval,
či mohlo dôjsť na adresu P., B. XX, kde bol v skutočnosti tovar vyložený. Bežne sa stáva, že miesto
vykládky tovaru sa mení a spresňuje počas prepravy. To sa stalo aj v tomto prípade, keď vodič
dostal spresňujúcu informáciu počas prepravy od kupujúceho, kde má tovar v P. dopraviť a vyložiť.
Miesto vykládky určoval kupujúci. Jednoznačne sa podľa žalobcu preukázalo, že prepravovaný tovar
bol prevzatý od žalobcu vodičom dopravcu, tovar bol naložený na dopravný prostriedok, následne
bol prepravený na územie Českej republiky, kde bol tovar vyložený. Týmto stratil žalobca akékoľvek
dispozičné oprávnenie nakladať s tovarom, nakoľko tovar sa stal vlastníctvom kupujúceho. Ako to vodič
dopravcu do zápisnice uviedol, postupoval pri odovzdaní tovaru podľa pokynov svojho nadriadeného
v zmysle dohody prepravcu s kupujúcou spoločnosťou VERTEX Group s.r.o.. Tu je potrebné zobrať
do úvahy, že dopravca zodpovedá za tovar počas prepravy, zodpovedá zaň po jeho naložení až
do momentu vyloženia a odovzdania poverenej osobe. Prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ -
prepravca, ktorý riadil a organizoval prepravu, odberateľ určoval miesto, na ktoré mal dopravca prepraviť
tovar a tiež určoval osobu, ktorej bolo potrebné odovzdať tovar. Tovar bol na miesto určenia prepravený
a podľa dispozície odberateľa vyložený na udanej adrese. Správca dane mal pri daňovej kontrole všetky
doklady k dispozícii, ktoré tieto skutočnosti dosvedčovali. Takto je postup správcu dane v rozpore so
skutočným stavom vecí a tiež aj v rozpore so základnými zásadami daňového konania uvedenými v § 3
Daňového poriadku, keď správca dane je povinný hodnotiť všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a brať
do úvahy všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, ako aj v rozpore s ustanovením
§ 44 ods. 1 Daňového poriadku, ktorý ukladá správcovi dane pri daňovej kontrole zistiť alebo preveriť
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Takýmto osobitným predpisom je aj Zákon o DPH, ktorý v § 19 ods. 1 uvádza, že dňom dodania tovaru
vzniká daňová povinnosť, pričom dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Ako žalobca uviedol vo svojom odvolaní, keďže v jeho prípade zabezpečoval
prepravu tovaru kupujúci, a preto dňom odovzdania tovaru dopravcovi vzniklo kupujúcemu právo
nakladať s tovarom ako vlastníkovi. Uvedeným dňom prešlo dispozičné právo k tovaru na kupujúceho
- odberateľa. Správca dane nekonal dôsledne v súlade s platnými predpismi, a preto sú jeho závery z
daňovej kontroly, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie o vyrubení sumy 4 170,72 € na DPH za
príslušné zdaňovacie obdobie, nesprávne.



12. Žalobca tiež poukázal na všeobecné pravidlá Incoterms, ktoré stanovujú dodacie podmienky
pri medzinárodnom obchode. Dodacie podmienky W. S. podľa C. - pri jej uplatnení kupujúci hradí
prepravu už zo závodu predávajúceho a z miesta naloženia odovzdania tovaru dopravcovi nesie za
tovar zodpovednosť - kupujúci si sám dojedná podmienky prepravy a má pod kontrolou prepravné
náklady, určuje miesto vykládky ako aj všetky aspekty prepravy. V prípade zabezpečenia prepravy
treťou stranou je dôležitá skutočnosť, kto objednáva a platí prepravu a kde je miesto odovzdania. V
prípade, keď kupujúci zabezpečuje prepravu od predávajúceho do miesta určenia, za prepravu a aj za
tovar zodpovedá kupujúci a to momentom odovzdania tovaru dopravcovi, ktorého objednal a zaplatil
kupujúci. Predávajúci už nemá žiadne dispozičné právo s tovarom, tovar bol odovzdaný dopravcovi a
dispozičné právo prechádza týmto momentom na kupujúceho. Pre účely dane z pridanej hodnoty pre
preukázanie podmienok oslobodenia - dodanie do iného členského štátu alebo dodanie do tretieho štátu
- je dôležitou podmienkou pre oslobodenie nielen tá skutočnosť, že tovar bolo odovzdaný dopravcovi,
ktorého zabezpečil kupujúci z iného členského štátu alebo z tretieho štátu (týmto momentom odovzdania
prechádza dispozičné právo na kupujúceho), ale aj skutočný pohyb tovaru - jeho fyzické premiestnenie
na územie iného členského štátu alebo na územie tretieho štátu. V danom prípade kupujúci, ktorý
si tovar u žalobcu objednal a za tovar aj zaplatil, zabezpečoval tiež prepravu tovaru, keď prepravu
objednal, organizoval a riadil a táto preprava mu bola aj fakturovaná. Momentom odovzdania tovaru zo
strany predávajúceho na vozidlo dopravcu za tovar zodpovedá kupujúci. Na základe dohody s kupujúcim
žalobca tovar odovzdal do dispozície kupujúceho tak, že ho odovzdal dopravcovi, ktorého určil kupujúci.
Týmto momentom odovzdania tovaru dopravcovi nadobudol kupujúci vlastnícke právo k tovaru. Úlohou
dopravcu bolo dopravenie tovaru podľa dispozície kupujúceho na územie Českej republiky a tovar
mal byť vyložený v P. na adrese, ktorú dopravcovi uviedol kupujúci. Takto boli splnené podmienky
pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH v znení neskorších predpisov. Keďže v priebehu
daňovej kontroly bolo potvrdené, že tovar bol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského
štátu osobe uvedenej na faktúrach, bola splnená podmienka oslobodenia od dane pri dodaní tovaru
do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH. Takéto dodanie tovaru preto
správca dane mal podľa žalobcu považovať za dodanie v zmysle § 8 Zákona o DPH, podľa ktorého
dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Zamestnanci správcu
dane spochybnili, že tovar bol reálne dodaný do iného členského štátu ako intrakomunitárna dodávka
pre odberateľa uvedeného na faktúrach, pretože podľa nich nebolo preukázané jeho oslobodenie od
DPH, nakoľko odberateľ nepotvrdil a žiadnym spôsobom nepreukázal, že nadobudol práve ten istý tovar
od kontrolovaného daňového subjektu, ktorý bol deklarovaný na sporných odberateľských faktúrach. Ak
správca dane poukazoval na skutočnosť, že za obchod je zodpovedný daňový subjekt, ktorý vystavil
faktúru, toto tvrdenie je žalobcovi nie celkom jasné a zrejmé, pretože účastníci zmluvného vzťahu si
dohodnú individuálne svoje podmienky s poukazom na zákonné ustanovenia, ktoré nijakým spôsobom
nevyzdvihujú povinnosti predávajúceho na úkor kupujúceho, či priamo zodpovednosť predávajúceho
za prípadné porušenie právnych noriem kupujúcim. Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sž 102-105/02, podľa ktorého jednou zo základných zásad daňového
konania je zásada zákonnosti (§ 2 ods. 1 a § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.) a relevantnú judikatúru
Súdneho dvora (rozhodnutie C-80/11 z 21. 06. 2012 vo veci U. a Y., C-285/11 zo 06. 12. 2012 vo veci
V. a rozhodnutie C- 18/13 z 13. 02. 2014 vo veci U. P., v zmysle záverov ktorých nesplnenie si daňovej
povinnosti iného subjektu nemôže byť žalobcovi ako daňovému subjektu na ťarchu.

13. V čl. II. žaloby žalobca namietol, že podľa neho došlo k nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu
so strany žalovaného, pričom poukázal najmä na tieto skutočnosti: a) správca dane v rozhodnutí uvádza
porušenie § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, pričom všetky doklady správcovi dane boli predložené
tak, ako ich ukladá Zákon o DPH, dodanie tovaru do iného členského štátu bolo potvrdené tiež
výpoveďami svedkov, bola preukázaná preprava tovaru na územie iného členského štátu, ako aj jeho
prevzatie zástupcom odberateľa, ale správca dane na základe vlastného subjektívneho posúdenia toto
dodanie odmietol uznať ako dodanie tovaru do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre
daň, b) nejednoznačné a rozporné tvrdenia správcu dane o nesprávnom postupe daňového subjektu
a nejednoznačné závery v zhrnutí a vyhodnotení dôkazov, keď na jednej strane namieta úplnosť
preukázania dodania tovaru do iného členského štátu dokladmi uvedenými v § 43 ods. 5 Zákona o DPH
a na druhej strane uvádza, že preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemôže správca
dane považovať za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na oslobodenie od
dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, c) správca dane pri zamietnutí práva na
deklarovanie dodania tovaru do iného členského štátu ako oslobodeného dodania tovaru nerešpektoval



príslušné ustanovenia Zákona o DPH, najmä ustanovenia uvedené v § 43 ods. l až 5, d) popretie
princípu DPH v rozpore so Smernicou Rady Európskej únie č. 2006/12/ES z 28. novembra o spoločnom
systéme DPH. Žalobca ďalej poukázal na nasledovné procesné pochybenia správcu dane: a) správca
dane pri dokazovaní nepostupoval pri kontrole podľa § 3 ods. 2 a § 24 ods. 3 Daňového poriadku,
ktorý ukladá správcovi dane povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a povinnosť
preukazovania skutočností o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, b) postup správcu dane
pri vykonaní úkonov je v rozpore so základnými právami na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, ktorý garantuje každému právo prerokovania veci bez zbytočných prieťahov v jeho
prítomnosti a vyjadrenia ku všetkým vykonávaným dôkazom, ako aj v rozpore s ustanovením § 3 ods.
l Daňového poriadku, c) správca dane v Protokole uviedol svoje kontrolné zistenia, ale vyhodnotenie
dôkazov podľa § 47 písm. h) Daňového poriadku s poukázaním na porušenia konkrétnych ustanovení
Zákona o DPH nie je v súlade so skutočnosťou, ide o jeho subjektívne tvrdenia, d) v rozhodnutí
absentuje jednoznačné poukázanie správcu dane na presné a konkrétne ustanovenia Zákona o DPH,
ktoré boli zo strany žalobcu porušené. Tvrdenie správcu dane, že konanie daňového subjektu je v
rozpore s platnou legislatívou a tiež aj jeho tvrdenia o nedodaní tovaru pre osobu identifikovanú pre
daň v inom členskom štáte sú nejednoznačné a všeobecné. Podľa žalobcu je objektívne preukázané,
že zdaniteľné obchody prebehli a boli zrealizované, ako aj to, že plnenie deklarované v dôkazoch
produkovaných žalobcom z jeho strany bolo dodané. V preskúmavanom konaní bolo jednoznačne
relevantným spôsobom preukázané, že dodávky (zdaniteľné obchody) prebehli tak, ako sa uvádza na
predmetnej faktúre. Žalobca mal za to, že uniesol dôkazné bremeno, nakoľko predložil správcovi dane
relevantné dôkazné prostriedky na preukázanie jeho tvrdení.

14. V čl. III. žaloby žalobca namietal, že správca dane v priebehu kontroly a ani v priebehu vyrubovacieho
konania nezohľadnil vyjadrenia žalobcu a nezaoberal sa dôsledne podanými námietkami žalobcu. Tvrdil,
že žalovaný nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v požadovanom rozsahu, nevysporiadal sa s dôvodmi
a námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy.
V napadnutom rozhodnutí žalovaného žalovaný síce podrobne uviedol všetky žalobcove námietky a
ich zdôvodnenie, avšak všetky uvedené námietky zamietol, nezaoberal sa nimi alebo ich neuznal,
argumenty žalobcu odmietol, považoval ich za neopodstatnené, nekonkrétne, alebo nerelevantné.
Pritom žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy a tie dôkazy, ktoré boli predložené,
považoval za formálne dôkazy, ktoré podľa jeho vyjadrenia nie sú vierohodným dôkazom o tom, že tovar
bol dodaný a prijatý deklarovaným odberateľom uvedeným na faktúre. K tomuto žalobca uviedol, že
podľa jeho názoru žalobca predložil všetky doklady, ktoré vyžaduje Zákon o DPH v ustanoveniach § 43
a zároveň bolo dodanie potvrdené dopravcom a jeho vodičom, ktorý tovar prepravil na územie iného
členského štátu na dohodnuté miesto odovzdania, kde tovar následne odovzdal zástupcovi odberateľa
tak, ako to bolo dohodnuté a tak, ako mu to určil jeho nadriadený. Podľa žalobcu nie je možné a potrebné
dokazovať tieto skutočnosti iným dôkazmi, keď v priebehu kontroly a vyrubovacieho konania predložili
všetky dôkazy tak, ako ich požaduje zákon. Ďalej poukázal na to, že žalovaný sa nezaoberal dôsledne
jeho námietkami a vo svojom rozhodnutí len zopakoval tvrdenia a závery prvostupňového orgánu, pričom
len v malej miere a okrajovo sú uvedené závery, stanoviská a zdôvodnenia žalovaného. Žalobca mal
za to, že žalovaný v tomto prípade nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v
odvolaní a že žalovaný sa dôsledne nezaoberal námietkami uvedenými v odvolaní. Na záver žalobca
uviedol, že odberateľ VERTEX Group s.r.o., ktorý je t.č. v likvidácii a má tiež pozastavené živnostenské
oprávnenie, je právnickou osobou, ktorá je registrovaná v Českej republike, je zapísaná v obchodnom
registri, a má platnú registráciu platiteľa dane z pridanej hodnoty. Skutočnosť, že je v likvidácii alebo
že má pozastavenú živnosť ešte neznamená, že nemôže reálne vykonávať ekonomickú činnosť, ako to
uviedol aj orgán českej daňovej správy vo svojej odpovedi k žiadosti o výmenu informácií pre slovenské
daňové orgány. Teda český odberateľ bol zapísaný v obchodnom registri a mal platnú registráciu k dani
z pridanej hodnoty. K tomu, že táto spoločnosť nepriznala nadobudnutie v Českej republike žalobca
uviedol, že jeho postup je nesprávny, uvedenú skutočnosť mal priznať, avšak nebolo v moci žalobcu
ako ani jeho povinnosťou ovplyvniť toto jeho konanie. Za svoje konanie a nesprávny postup by mal
byť sankcionovaný subjekt, ktorý tento stav zapríčinil, a nie žalobca. Odvolaciemu orgánu žalobca
predložil námietky voči postupu správcu dane, ktorý pri kontrole použil svedeckú výpoveď z inej daňovej
kontroly iného daňového subjektu. Svedok sa pritom vyjadroval k vystaveným dokladom iného daňového
subjektu a k dodaniu tovaru, ktoré uskutočnil iný daňový subjekt, pričom správca dane pri daňovej
kontrole použil tvrdenia, zistenia a závery správcu dane z inej daňovej kontroly iného subjektu. Voči
tomuto tvrdeniu žalobca namietal, pretože takto boli porušené jeho právo, aby, sa k tejto výpovedi
mohol vyjadriť a zaujať stanovisko. Správca dane podľa žalobcu postupoval v rozpore s príslušnými



ustanoveniami Daňového poriadku, najmä so základnými zásadami daňového konania, na ktoré bolo zo
strany žalobcu poukázané. Žalovaný sa týmito námietkami žalobcu a vyššie uvedenými skutočnosťami,
ktoré žalobca podrobne uviedol aj vo svojom odvolaní, ani nezaoberal. Na záver žalobca žiadal správny
súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 01. 06. 2020 navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu
zaviazať znášaním trov konania. K námietkam týkajúcim sa skutkového stavu žalovaný uviedol, že
žalobca vyhotovil odberateľskú faktúru č. 10202018 zo dňa 27. 02. 2018, v celkovej sume 25 024,32
€ za dodávku cukroviniek pre českého odberateľa VERTEX Group s.r.o., pri ktorej uplatnil oslobodenie
od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Správca dane v daňovej kontrole preveroval splnenie podmienok
pre oslobodenie od dane stanovené zákonom v ustanovení § 43 Zákona o DPH. Z odpovedí Českej
finančnej správy vyplýva, že nebolo potvrdené dodanie tovaru deklarovanému českému odberateľovi
VERTEX Group s.r.o. tak, ako to deklaroval žalobca vyhotovenou odberateľskou faktúrou. Daň nebola
priznaná a zaplatená. Spoločnosť VERTEX Group s.r.o. v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie február 2018 nepriznala žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu,
takisto ani v iných zdaňovacích obdobiach neboli priznané. Spoločnosť VERTEX Group s.r.o. má
prerušené živnostenské oprávnenie od 31. 01. 2017 do 31. 01. 2022. Vozidlo s EČV: P. nemohlo
dôjsť na adresu P. XXXX/X, P., pretože išlo v smere na P., ale pokračovalo ďalej na P.. Nie je možné,
aby za krátky časový úsek uvedený vo výpise z mýtnych brán dorazilo na uvedenú adresu a bol tam
vyložený tovar. Miesto vykládky tovaru: O. P. XXXX/X uvedené na doklade CMR je iba virtuálne sídlo
spoločnosti a nie sú tam žiadne skladovanie priestory. Pohyb vozidla s EČV: P. nebol zaznamenaný
mýtnymi bránami, pretože pravdepodobne išlo o príves. Česká finančná správa vo svojich odpovediach
nepotvrdila, že žalobcom fakturovaný tovar bol žalobcom dodaný spoločnosti VERTEX Group s.r.o..
Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval aj prepravu deklarovaného tovaru a zistil, že na
predloženom prepravnom doklade CMR č. SK XXXXXXX je uvedené motorové vozidlo s EVČ: P./
P., ktoré malo prepravovať tovar z O. do P. pre deklarovaného odberateľa VERTEX Group s.r.o., CZ
dňa 28. 02. 2018. Správca dane preverovaním podrobne opísaným v žalobou napadnutom rozhodnutí
zistil, že vlastníkom motorového vozidla RENAULT PREMIUM s EVČ: P. a nákladného návesu M. s
EVČ: P. je spoločnosť AUTODOPRAVA-U. V. s.r.o.. Ďalej správca dane preverovaním zistil, že prepravu
objednávala špedičná spoločnosť TIR SERVICE s.r.o., ktorej bola preprava fakturovaná faktúrou č.
20180178 zo dňa 05.03.2018. Podľa vyjadrenia W. V. bola dna 01. 03. 2018 vykonaná vykládka tovaru
v P.. Vodičom bol L. P.. Bola predložená Kniha jázd za vozidlo EČV: P. vygenerovaná z monitorovacieho
a riadiaceho systému Y., kde je uvedené, že dňa 01. 03. 2019 sa vozidlo pohybovalo v P. na adrese
B. XX, pričom podľa dokladu CMR je uvedené miesto vykládky O. P. XXXX/X, B., P.. Správca dane
na základe pripomienok žalobcu doplnil dokazovanie a vypočul svedkov: E. V. a L. P.. Svedok L. P.
podľa žalovaného svojou výpoveďou nepotvrdil, že fakturovaný tovar prepravovalo vozidlo s EČV: P. zo
Slovenska do Českej republiky pre spoločnosť VERTEX Group s.r.o., ako odberateľa žalobcu.

16. K námietkam týkajúcim sa práva nakladať s tovarom ako vlastník žalovaný poukázal na
rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04, podľa ktorého k nadobudnutiu tovaru v rámci
Spoločenstva, a teda k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane, dôjde len
vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď zároveň dodávateľ
preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku
tejto prepravy tovar fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Na účely riadneho výberu DPH je
nevyhnuté, aby príslušné daňové orgány overili, a to jedni nezávisle od druhých, či došlo k splneniu
podmienok jednak nadobudnutia tovaru vo vnútri Spoločenstva, ako aj oslobodenia zodpovedajúcej
dodávky od dane. Podľa žalovaného žalobca musí preukázať, že podmienky pre uplatnenie oslobodenia
od DPH stanovené zákonom v ustanovení § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH boli splnené. Ak
žalobca nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá ustanovenie § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH nie
je možné mu priznať oslobodenie od dane. Žalobca preukazoval splnenie podmienok pre uplatnenie
oslobodenia od dane aj predložením dokladu CMR č. XXXXXXX, na ktorom je uvedené miesto
vykládky: O.. P. XXXX/X, B., pričom preverením správcu dane bolo zistené, že ide o virtuálne miesto
bez skladových priestorov a preprava tovaru nebola vykonaná na uvedenú adresu. V tomto prípade
preverovaním správcu dane nebolo preukázané, že na českého odberateľa VERTEX Group s.r.o. prešlo
právo nakladať s tovarom ako vlastník, pretože uvedený odberateľ nadobudnutie fakturovaného tovaru
nepriznal v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2018 a v tomto období ani



nepodnikal, teda nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Teda nemohlo naňho prejsť právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Žalovaný na základe uvedených skutočností a skutočností uvedených v žalobou
napadnutom rozhodnutí trval na svojich záveroch, že žalobcom pri vyhotovení odberateľskej faktúry
č. 10202018 zo dňa 27.02.2018 pre českú spoločnosť VERTEX Group s.r.o. ako odberateľa, neboli
splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH a ani sám žalobca
predloženými dokladmi a svojimi vyjadreniami v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní a ani v tejto
žalobe nepreukázal, že tovar fakturovaný na základe uvedenej odberateľskej faktúry aj skutočne dodal
práve spoločnosti VERTEX Group s.r.o., ako odberateľovi uvedenému na predmetnej faktúre. Zároveň
nebolo preukázané, že na spoločnosť VERTEX Group s.r.o. prešlo právo nakladať s tovarom ako
vlastník. Spoločnosť VERTEX Group s.r.o. nepotvrdila a nepreukázala žiadnymi dokladmi nadobudnutie
tovaru od kontrolovaného daňového subjektu. Spoločnosť VERTEX Group s.r.o. v čase deklarovaného
obchodu nepodnikala, teda nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, pretože v tomto období mala
prerušenú živnosť.

17. K tvrdeniu žalobcu, že nemôže byť za konanie kupujúceho sankcionovaný a priamo zodpovedný
predávajúci žalovaný uviedol, že nesplnenie povinností deklarovaného odberateľa VERTEX Group s.r.o.
neboli pripisované na ujmu žalobcu, ale bolo povinnosťou žalobcu vierohodne preukázať oprávnenosť
uplatneného oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Z ustálenej judikatúry súdov nesporne
vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru, resp. služieb zaťažuje daňový subjekt (žalobcu).
Povinnosťou žalobcu je preukázať, že oslobodenie od dane je uplatnené dôvodne a za zákonom
stanovených podmienok. Žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno a vierohodnými
dôkazmi nepreukázal, že fakturovaný tovar dodal práve českému odberateľovi VERTEX Group s.r.o.
tak, ako to deklaroval predloženou odberateľskou faktúrou č. 10202018 zo dňa 27. 02. 2018. Správca
dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu vykonal rozsiahle dokazovanie a na základe zistení z
dostatočného dokazovania podľa žalovaného preukázal, že v prípade uvedenej odberateľskej faktúry
neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH. K rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorý žalobca v žalobe poukazuje, žalovaný uviedol,
že správca dane ako aj žalovaný v daňovom konaní postupovali v súlade so zásadou zákonnosti
ustanovenou v § 3 Daňového poriadku, preto poukázanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR
je neopodstatnené. K rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-80/11 z 21. 06. 2012 - U.
a Y., C-285/11 zo 06. 12. 2012 vo veci V. a rozhodnutie C-18/13 z 13. 2. 2014 vo veci U. P., na ktorý
žalobca v žalobe poukazuje, žalovaný uviedol, že uvedený rozsudok nie je aplikovateľný na tento prípad,
pretože v tomto prípade nešlo o uplatnenie odpočítanie dane, ale o oslobodené dodanie tovaru do iného
členského štátu Európskej únie. Na základe uvedeného žalovaný považoval námietky uvedené v časti
I. žaloby za neopodstatnené.

18. K žalobným námietkam uvedeným v časti II. žaloby žalovaný uviedol, že sú totožné s námietkami
uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný ako
odvolací orgán vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, a preto žalovaný trval na svojich
vyjadreniach uvedených k námietkam odvolania v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Ako
dôkaz preukazujúci právo na dodanie tovaru s oslobodením od dane žalobca predložil správcovi dane
faktúru, doklady CMR, doklad o vložení finančnej hotovosti konateľa spoločnosti VERTEX Group s.r.o.,
CZ, Františka Kvočku na účet žalobcu a tvrdil, že fakturovaný tovar dodal odberateľovi VERTEX Group
s.r.o., do iného členského štátu Európskej únie (t. j. do Českej republiky). Avšak faktúra ako dôkaz
sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Uskutočnenie dodania tovaru a
následne právo na oslobodenie od dane z tohto dodania tovaru nie je možné deklarovať len po formálnej
stránke (vyhotovenou odberateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej stránke (t. j. reálnym preukázaním
dodania fakturovaného plnenia deklarovanému odberateľovi v inom členskom štáte Európskej únie). V
súlade s ustanoveniami § 45 ods. 2 a § 24 ods. 1 Daňového poriadku je práve žalobca ten, kto nesie
dôkazné bremeno pri uplatnení oslobodenia od dane. Oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru do
iného členského štátu Európskej únie si môže žalobca uplatniť len v prípade, že splnil podmienky podľa
§ 43 Zákona o DPH. Správca dane na základe preverovaní vykonaných v daňovej kontrole žalobcom
uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH vyhodnotil ako neoprávnené.
Napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru z
tuzemska do iného členského štátu, pri ktorých si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH,
nebolo preukázané, že žalobca skutočne dodal fakturovaný tovar do iného členského štátu Európskej
únie (do Českej republiky), a to spoločnosti VERTEX Group s.r.o., ktorá je uvedená na vyhotovenej
faktúre ako odberateľ. Podľa žalovaného nebolo preukázané ani to, že došlo k prechodu práva nakladať



s tovarom ako vlastník na spoločnosť VERTEX Group s.r.o. a mal za to, že fakturovaný tovar žalobcom
nebol dodaný českému odberateľovi VERTEX Group s.r.o. uvedenému na preverovanej faktúre, t. j.
neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH. Na základe
uvedeného žalovaný považoval uvedené námietky za neopodstatnené.

19. K námietkam týkajúcim sa procesného pochybenia správcu dane žalovaný uviedol, že správca
dane pri daňovej kontrole preveroval skutočnosti, ktoré uviedol žalobca v daňovom priznaní k dani z
pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2018, pričom, ako preukazuje predložený
administratívny spis, správca dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade
ustanoveniami Daňového poriadku a dodržal aj zásadu zákonnosti, ktorá vyplýva zo základných
princípov právneho štátu zakotveného v Ústave SR. Správca dane v daňovej kontrole overil skutočnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane z pridanej hodnoty, pričom postupoval v súlade so
zákonnými princípmi tak, aby nedochádzalo k neprimeraným zásahom do práv a povinností žalobcu.
Správca dane dodržal aj zásadu aktívnej súčinnosti so žalobcom vyplývajúcou z ustanovenia § 3 ods. 2
Daňového poriadku, keď v daňovej kontrole postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom. Správca dane
dodržal aj zásadu hodnotenia dôkazov a získané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a vo vzájomnej
súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku)
a dospel k záveru, ktorý uviedol v napadnutom rozhodnutí. Správca dane pri dokazovaní postupoval v
súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku a v daňovej kontrole viedol dokazovanie, pričom
dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný
iba návrhmi odvolávajúceho sa. Správca dane preveroval žalobcom deklarované dodanie tovaru pre
českého odberateľa VERTEX Group s.r.o., pričom preverovaním bolo zistené, že deklarovaný odberateľ
VERTEX Group s.r.o., v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2018 nepriznal
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu Európskej únie, čím sa nepotvrdilo nadobudnutie tovaru
od žalobcu, t. j. nepotvrdilo sa, že žalobca dodal fakturovaný tovar práve spoločnosti VERTEX Group
s.r.o.. Správca dane na základe kontrolných zistení dospel k záveru, že nebolo preukázané, že žalobca
dodal tovar pre českú spoločnosť VERTEX Group s.r.o., čím neboli splnené podmienky pre oslobodenie
od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu Európskej únie stanovené v § 43 Zákona o DPH.
Žalobca si podľa žalovaného neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Z
predloženého spisu podľa žalovaného vyplýva, že správca dane k svojmu záveru dospel na základe
dostatočne zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu vo veci.

20. Z predloženého spisu podľa žalovaného vyplýva, že správca dane zaslal žalobcovi Výzvu č.
100113262/2019 zo dňa 10. 01. 2019 na predloženie dôkazov k svojim tvrdeniam a podanie potrebných
vysvetlení týkajúcich sa dodania tovaru podľa súhrnného výkazu za zdaňovacie obdobie február 2018
pre odberateľov: VERTEX Groups.r.o., CZ a D2D BROKER SP., BIELSKO-BIALA, PL. Na uvedenú
výzvu žalobca dňa 21.01.2019 zaslal vyjadrenie. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predkladal dôkazy,
ktorými preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. Žalobca bol prítomný
pri vypočutí svedkov (E. V. a L. P.) a položil svedkom otázky (Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
101522907/2019 zo dňa 21. 06. 2019, Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101526249/2019 zo dňa 21.
06. 2019). Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobcovi neboli upreté žiadne práva vyplývajúce
z ustanovení § 45 ods. písm. e) a d) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Z predloženého spisu vyplýva,
že správca dane s výsledkami z daňovej kontroly žalobcu oboznámil 21. 06. 2019 (Zápisnica o ústnom
pojednávaní č.101528172/2019 zo dňa 21. 06. 2019). Žalobca podal dňa 25.06.2019 k uvedenej
zápisnici písomné vyjadrenie, ku ktorému správca dane zaujal svoje stanovisko a uviedol ho v Protokole
z daňovej kontroly č. 101567292/2019 zo dňa 27. 06. 2019. Následne správca dane vyhotovil Protokol,
ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole zaslal žalobcovi. Protokol spolu
s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 01. 07. 2019. Žalobca v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového
poriadku využil svoje právo a v zákonom stanovenej lehote podal elektronicky dňa 30. 07. 2019 písomné
Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane sa námietkami uvedenými vo vyjadrení k
Protokolu zaoberal a dňa 19. 08. 2019 so žalobcom prerokoval podané vyjadrenie k zisteniam uvedeným
v Protokole (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101982885/2019 zo dňa 19. 08. 2019). Správca dane
v Protokole č. 101567292/2019 zo dňa 27. 06. 2019, ktorý je súčasťou predloženého spisu, opísal
všetky úkony, ktoré vykonal v daňovej kontrole a uviedol všetky zistené skutočnosti, ako aj všetky
vyjadrenia žalobcu, ktoré aj v Protokole vyhodnotil uvedením konkrétnych porušení ustanovení Zákona
o DPH. Protokol obsahuje všetky náležitosti § 47 Daňového poriadku a bol vydaný a doručený v
súlade s ustanovením § 46 citovaného zákona. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v rozhodnutí
absentuje jednoznačné poukázanie správcu dane na presné a konkrétne porušenie Zákona o DPH,



pretože ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia správcu dane, správca dane v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol konkrétne ustanovenia Zákona o DPH, ktoré žalobca porušil. Na základe uvedených
skutočností mal žalovaný za to, že postup správcu dane ani žalovaného nebol v rozpore s ustanoveniami
§ 3, § 24, § 44, § 45 a § 46 Daňového poriadku, a preto námietky týkajúce sa procesného pochybenia
žalovaný považoval za neopodstatnené.

21. Žalovaný k žalobným námietkam uvedeným v časti III. žaloby uviedol, že pri preskúmavaní
odvolaním napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového
poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v
odvolaní. Z predloženého administratívneho spisu podľa žalovaného vyplýva, že správca dane ako aj
žalovaný vzal do úvahy všetky žalobcom predložené dôkazy a vyjadrenia, o čom svedčí aj skutočnosť, že
na základe námietok žalobcu správca dane zaslal žiadosť o MVI Českej finančnej správe na doplnenie
odpovede; vypočul svedkov, avšak ani tieto dôkazy nepreukázali, že žalobca fakturovaný tovar skutočne
dodal odberateľovi VERTEX Group s.r.o. tvrdenému na predloženej faktúre. Žalovaný v odvolacom
konaní preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane, zistený skutkový stav vyplývajúci z
administratívneho spisu, námietky odvolania a zistil, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania zisťoval a preveroval skutočnosti uvedené žalobcom v podanom daňovom
priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2018 a dodržanie ustanovení Zákona o DPH.
Správca dane sporné oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z odberateľskej faktúry
vyhotovenej pre českého odberateľa VERTEX Group s.r.o. neuznal na základe kontrolných zistení
získaných v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, vyhodnotených vo vzájomných súvislostiach
a v zmysle ustanovení Zákona o DPH. Žalovaný po preskúmaní všetkých skutočností dospel k záveru,
že správca dane v celom konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami z Daňového poriadku
a zistený skutkový stav posudzoval v zmysle ustanovení Zákona o DPH a nezistil dôvody na zrušenie
rozhodnutia správcu dane. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa
s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní podrobne vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí
na str. 10 až 17. Podľa žalovaného jeho rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane, obsahuje
všetky skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly a všetky skutočnosti, ktoré ovplyvnili vydané
rozhodnutia. Zároveň žalobou napadnuté rozhodnutia obsahujú právne predpisy porušené žalobcom,
ktoré boli vyhodnotené v súvislosti s kontrolnými zisteniami, obsahujú tiež úvahy, ktoré ovplyvnili
hodnotenie dôkazov. Žalovaný, ako aj správca dane, vzali pri rozhodovaní do úvahy dôkazy predložené
žalobcom a aj vyjadrenia žalobcu. Z rozhodnutia správcu dane i žalovaného jednoznačne vyplýva, že
správca dane mal dostatočne zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia. Pri rozhodovaní
správca dane, ako aj žalovaný, vychádzali z dôkazov predložených žalobcom a získaných správcom
dane v rámci daňovej kontroly i vyrubovacieho konania a preto je rozhodnutie správcu dane ako
aj žalovaného vydané v súlade so ustanovením § 63 Daňového poriadku. K tvrdeniu žalobcu, že
odvolaciemu orgánu žalobca predložil námietky voči postupu správcu dane, ktorý pri kontrole použil
svedeckú výpoveď z inej daňovej kontroly iného daňového subjektu žalovaný uviedol, že táto námietka
je nekonkrétna. Žalobca neuviedol, akého svedka a v akej súvislosti mal namietaný správca dane
svedeckú výpoveď vo vzťahu k spornému neuznaniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH
z preverovanej faktúry vyhotovenej pre českého odberateľa VERTEX Group s.r.o. použiť. Žalovaný
z predloženého spisu nezistil, že by správca dane v súvislosti s neuznaním oslobodenia od dane
z preverovanej faktúry vyhotovenej pre českého odberateľa VERTEX Group s.r.o. použil svedeckú
výpoveď z inej daňovej kontroly iného daňového subjektu. Na základe uvedeného žalovaný považoval
námietky uvedené v časti III. žaloby za neopodstatnené. Žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez
nariadenia pojednávania.

Replika žalobcu

22. Žalobca v replike zo dňa 01. 07. 2020 ku skutočnosti, na ktorú poukazuje žalovaný, že VERTEX
Group s.r.o. nepriznal v Českej republike nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, uviedol, že takéto
konanie zo strany odberateľa žalobcu nemohol tento nijakým spôsobom ovplyvniť a ani predvídať.
Tento odberateľ si tovar u žalobcu objednal a dohodol sa s ním na podmienkach prepravy a to tak,
že odberateľ si sám zabezpečoval prepravu tovaru do iného členského štátu. Odovzdaním tovaru v
deň jeho naloženia prepravcovi, ktorého zabezpečil odberateľ žalobcu - spoločnosť VERTEX Group
s.r.o., došlo k dodaniu tovaru pre kupujúceho - odberateľa. Dodanie tovaru pre uvedeného odberateľa
do iného členského štátu bolo preukázané objednávkou tovaru, faktúrou, zaplatením faktúry za tovar,
dokladmi o preprave tovaru, potvrdením CMR, ako aj potvrdením odberateľa o dodaní tovaru. Z Knihy



jázd a mapového podkladu GPS zo systému Y. jazdy vozidla ev.č. P. z firmy AUTODOPRAVA U. V.,
s.r.o., vodič L. P., je zrejmé, že vozidlo sa dňa 27. 2. 2018 nachádzalo v O. a 1. 3. 2018 bolo v P.
na adrese B. XX, kde sa uskutočnilo vyloženie tovaru, keď podľa tejto evidencie tam vozidlo stálo 53
minút. Vodič L. P. si síce nevedel spomenúť na túto konkrétnu prepravu, ale potvrdil, že sa stávalo, že
sa menila adresa miesta vykládky. Je pochopiteľné, že vodič si nevie spomenúť na každú prepravu, keď
denne vykonáva túto náročnú profesiu, má množstvo jázd, vykládok, nakládok, stretáva sa s mnohými
osobami, najazdí veľký počet kilometrov v tuzemsku aj v zahraničí, a preto mu nie sú známe detaily,
ktoré sú však zachytené v Knihe jázd. Žalobca tiež poukázal na to, že podľa tvrdenia žalovaného jeho
odberateľ VERTEX Group s.r.o. mal v čase uskutočneného obchodu prerušené živnostenské oprávnenie
a že bol nespoľahlivým platcom. K tomuto poukázal na skutočnosť, že česká daňová správa v písomnej
odpovedi na medzinárodné dožiadanie pre správcu dane tiež uvádza, že tieto skutočnosti nebránia tomu,
aby uvedený subjekt vykonával podnikateľskú činnosť a podľa českých daňových orgánov podnikanie s
prerušeným živnostenským oprávnením nie je prekážkou pre uzatváranie obchodných transakcií, ale ide
o správny delikt podľa Živnostenského zákona. K tomuto žalobca uviedol, že nemal žiadne informácie
o tom, že by sa jednalo o rizikového obchodného partnera. Žalobca si overoval identifikačné údaje
odberateľa a tiež platnosť prideleného identifikačného čísla pre DPH, pričom žiadny problém nezistili. Ich
odberateľ bol riadne zaregistrovaný ako podnikateľský subjekt a mal platné identifikačné číslo pre daň.

23. Žalobca tiež zdôraznil, že odberateľ si u neho tovar riadne objednal a pred dodaním tovaru mu za
tovar zaplatil, k čomu existujú doklady o vklade štatutárneho zástupcu odberateľa na jeho účet. Prepravu
tovaru zo skladu žalobcu na miesto určenia v Českej republike zabezpečoval odberateľ, prepravu tovaru
si objednal v spoločnosti TIR SERVICE s.r.o., v dohodnutý deň bolo na nakládku tovaru pristavené
vozidlo, na ktoré bol tovar naložený pre odberateľa. Dodaním tovaru je podľa Zákona o DPH prevod
práva nakladať s tovarom ako vlastník (§ 8 ods. 1) a miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru
spojené s odoslaním alebo prepravou, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo
preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný začína uskutočňovať ( § 13 ods. l písm. a)). Uvedené
princípy sú v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES z 26. novembra 2006, ktorá upravuje spoločný
systém dane z pridanej hodnoty. Podľa pravidiel C. v prípadoch, keď kupujúci zabezpečuje prepravu
tovaru, všetku zodpovednosť preberá kupujúci. V danom prípade žalobca dokladoval, že prepravu
zabezpečoval kupujúci, ktorý určoval miesto, kde má byť ukončená a kde má byť tovar vyložený a
kómu má byť tovar odovzdaný. Naložením tovaru v tuzemsku na dopravný prostriedok, ktorý zabezpečil
kupujúci, ide o prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník a dispozičné právo má k tovaru v plnej miere
kupujúci, pre ktorého toto právo zabezpečuje dopravca, ktorého zabezpečil prepravca, t.j. kupujúci.
V tomto prípade je kupujúci prepravcom, nakoľko on ako odberateľ zabezpečoval prepravu tovaru
na územie Českej republiky, kupujúci objednal prepravu u dopravcu, tovar bol naložený na dopravný
prostriedok, ktorý zabezpečil a určil kupujúci, ktorý tiež organizoval a určoval miesto vykládky tovaru v
Českej republike.

24. K rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04 žalovaný uviedol, že jeho odberateľ z
iného členského štátu si tovar u neho objednal a zaplatil, pričom s týmto kupujúcim - odberateľom z iného
členského štátu sa zároveň dohodli, že prepravu tovaru na územie iného členského štátu zabezpečí
kupujúci na vlastný účet. Tovar bol naložený na dopravný prostriedok dopravcu, ktorého zabezpečil
kupujúci a týmto došlo k dodaniu tovaru pre odberateľa v inom členskom štáte. Tento kupujúci zabezpečil
prepravu, tovar bol naložený na dopravný prostriedok dopravcu (ktorého zabezpečil kupujúci) a bol
prepravený na územie Českej republiky. Toto sú fakty, ktoré sú podopreté aj dokladmi, jednoznačne
došlo k dodaniu tovaru a aj k preprave tovaru na územie iného členského štátu, a preto aj keď kupujúci
nepriznal nadobudnutie tovaru, podmienky pre oslobodenie, od dane tak, ako ich citoval žalovaný v
uvedenom rozsudku ESD, boli splnené. K dodaniu tovaru došlo podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH,
miesto dodania sa určuje podľa § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, tovar bol prepravený na územie
iného členského štátu podľa dispozície odberateľa, k čomu sú dôkazy - faktúry, Kniha jázd, mapa.
Zástupca kupujúceho za tovar uhradil vkladom na účet žalobcu, o čom sú tiež písomné dôkazy. Kupujúci
disponoval s tovarom po jeho odovzdaní dopravcovi, ktorého poveri1 prepravou tovaru na územie
Českej republiky. Kupujúci po naložení tovaru, teda po jeho prevzatí dopravcom, disponoval s tovarom
ako vlastník. Kupujúci VERTEX Group s.r.o., ktorý zabezpečoval prepravu, určoval miesto ukončenia
prepravy a miesto, kde sa mal tovar prepraviť a vyložiť. K prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník
došlo odovzdaním tovaru dopravcovi podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH. Rovnako stanovujú dodacie
podmienky a zodpovednosť kupujúceho aj medzinárodné dodacie podmienky C..



25. Na záver žalobca uviedol, že konal v súlade s legislatívou Slovenskej republiky, tovar dodal
kupujúcemu z iného členského štátu a tovar bol fyzicky dopravený na územie iného členského štátu.
Žalobca podľa jeho názoru dodržal podmienky pre oslobodenie podľa príslušných ustanovení Zákona o
DPH a má k dispozícii potrebné doklady, ktoré túto skutočnosť preukazujú. Konanie odberateľa a najmä
skutočnosť, že VERTEX Group s.r.o. nepriznala nadobudnutie tovaru v Českej republike nemôže byť
dôvodom na to, aby správca dane a žalovaný práve touto skutočnosťou zdôvodňovali svoj záver vedúci
k tomu, že odmietli uznať žalobcom deklarované oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu.
Takýto postup správcu dane a žalovaného je podľa žalobcu v priamom rozpore so Smernicou Európskej
únie ako aj so slovenským Zákonom o DPH. Žalobca mal za to, že postupoval správne a správne si
uplatnil režim oslobodenia a má k tomu relevantné doklady. Žalobca súhlasil s prejednaním veci bez
nariadenia pojednávania.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe
rozhodol Uznesením č.k. 24S/10/2020-56 zo dňa 03. 06. 2020 tak, že návrh s poukazom na § 188 SSP
zamietol. Rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 06. 2020.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov
uvedených v podanej správnej žalobe, v súlade s § 134 ods. 1 SSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 107 ods. 2 SSP, pretože žalobca a žalovaný výslovne uviedli, že nežiadajú nariadiť pojednávanie a ani
správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by mal na prejednanie veci samej nariadiť pojednávanie
(§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 29. 10. 2020. Rozsudok bol verejne vyhlásený
vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 12. 11. 2020 (§ 137 ods. 3 SSP).

28. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e)
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f)
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

33. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského
štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.



34. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

35. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

36. Podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo
na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a)
kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ
poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo
osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ
alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru
nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o
prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo
odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa
a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle
zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak
prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru
vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým
písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila
preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí
platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

37. Podľa § 3 Daňového poriadku, (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní
sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.
(5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené
zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt
nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny
úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského
dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
(7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.



(8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní
je úzko spolupracovať so správcom dane.
(9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
(ďalej len „finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"),
ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

38. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
(5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom
konaní neprihliada.

39. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

40. Podľa § 46 ods. 1, 8, 9 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej
kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie
alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená
podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu
aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo
výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má
kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt
predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú
si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.
Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho
mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
(9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia
o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného prepisu.



41. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

42. Podľa § 68 ods. 1 a 3 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.
8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého
rozhodnutie bolo zrušené.
(3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa
§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe
písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo
miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok
a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a
o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj
opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej
zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch
mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu
zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote
troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane
predĺžiť druhostupňový orgán.

43. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel dane za zdaňovacie
obdobie február 2018. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v žalobe.

44. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo
veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy
vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať
skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože
nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle
žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j.
či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-
právnymi a procesnými predpismi.

45. Žalobca podľa dôvodov uplatnených v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného a žiadal aby ho správny súd zrušil. Ako prvé namietal, že skutkový stav, ktorý vzal správca
dane za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Žalobca tvrdil, že



predloženými dokladmi v súlade s § 43 ods. 5 Zákona o DPH preukázal splnenie podmienok oslobodenia
od dane, nakoľko preukázal, že odberateľ VERTEX GROUP s.r.o. si tovar riadne objednal, za tovar
vopred zaplatil a tovar bol prepravený na územie Českej republiky na miesto uvedené podľa pokynov
odberateľa, kde bol tovar vyložený a poverenou osobou prevzatý. Podľa názoru žalobcu sa jednoznačne
preukázalo, že nákladné vozidlo spoločnosti AUTODOPRAVA - U. V. s.r.o., realizovalo prepravu tovar
zo Slovenskej republiky na územie Českej republiky a to v zmysle dohody s kupujúcim (odberateľom)
VERTEX Group s.r.o.. Nakoľko preprava tovaru bola priamo realizovaná kupujúcim, žalobca stratil
dispozičné oprávnenie k predanému tovaru hneď po úhrade kúpnej ceny a to momentom naloženia
tovaru do nákladného vozidla spoločnosti AUTODOPRAVA - U. V. s.r.o., ktorá realizovala prepravu
tovaru. Podľa žalobcu je nelogické, aby správca dane vyhodnotil celú prepravu ako prepravu, ktorá
sa neuskutočnila a to aj napriek tomu, že je preukázané, že motorové vozidlo prepravnej spoločnosti
zrealizovalo nakládku tovaru z miesta sídla žalobcu a vykonalo priamo z tohto miesta prepravu tovaru
až na miesto určenia, čo potvrdil vodič prepravnej spoločnosti, ktorý prepravoval tovar, ako aj Kniha
jázd a GPS záznamy, ktoré mal žalovaný k dispozícii. Žalovaný naproti tomu v napadnutom rozhodnutí
dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že tovar na základe preverovanej faktúry bol skutočne
dodaný a prepravený do iného členského štátu pre odberateľa VERTEX Group s.r.o. ako osobu
identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na odberateľských faktúrach, a že na túto
osobu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Deklarované obchody a oslobodené dodanie
tovaru do Českej republiky pre odberateľa VERTEX Group s.r.o., podľa žalovaného neprebehlo v
skutočnosti tak, ako to žalobca deklaruje svojimi daňovými dokladmi, daňovými priznaniami, evidenciami
DPH. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 „aplikácia zásady
voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so
zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom
stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto
vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej
aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie
nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb
nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných
a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.
Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a
dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii." Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že správca dane preveroval žalobcom tvrdené skutočnosti na strane
odberateľa a dopravcu, pričom získanými informáciami podľa neho nebolo potvrdené dodanie tovaru
na adresu uvedenú v CMR a v dodacom liste. Žalovaný pri tomto zistení vychádzal najmä z informácií
získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií, pri ktorej z odpovedí Českej finančnej správy
vyplynulo, že miesto vykládky tovaru: O. P. XXXX/X uvedené na doklade CMR, je iba virtuálne sídlo
spoločnosti a nie sú tam žiadne skladovanie priestory a vozidlo dopravcu AUTODOPRAVA - U. V. s.r.o.,
EČV: P. uvedené v predmetnom CMR nemohlo na túto adresu dôjsť, pretože išlo v smere na P., ale
pokračovalo ďalej na P., pričom nie je možné, aby za krátky časový úsek uvedený vo výpise z mýtnych
brán dorazilo na uvedenú adresu a bol tam vyložený tovar.

46. Za dodanie tovaru sa v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH považuje, ak tento
zákon neustanovuje inak, prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Česká obchodná
spoločnosť VERTEX Group s.r.o. na základe objednávky zo dňa 27. 02. 2018 uzatvorila so žalobcom
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať kupujúcemu tovar (cukrovinky) a previesť
na neho vlastnícke právo k tomuto tovaru a záväzok kupujúceho zaplatiť za tovar dohodnutú kúpnu
cenu. Zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim žalobca preukázal predložením potvrdenia X.X. V., a.s. o
zrealizovaní transakcie za dňa 28. 02. 2018 na vklad vo výške 25 024,32 €, VS XXXXXXXX a
identifikáciou vkladateľa. Kúpna zmluva nebola uzatvorená v písomnej forme, ale len ústne, čo je
prípustný, zákonom predpokladaný a akceptovaný, v obchodnoprávnych vzťahoch často využívaný
spôsob uzatvorenia takejto zmluvy. Vzhľadom k tomu, že kupujúci a predávajúci mali sídlo v rôznych
členských štátoch Európskej únie, v tomto obchodno-záväzkovom vzťahu došlo k stretu právneho
poriadku Slovenskej republiky a právneho poriadku Českej republiky. V dôsledku toho, že zmluvné
strany neuskutočnili voľbu práva pre kúpnu zmluvu táto zmluva sa v zmysle Článku 4 ods. 1 písm. a)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre



zmluvné záväzky (Rím I) ako zmluva o predaji tovaru spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého
pobytu predajcu, t.j. právnym, poriadkom Slovenskej republiky (k rovnakému záveru dospejeme aj v
prípade určenia rozhodného práva podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom, v zmysle ktorého sa kúpne zmluvy spravujú právom miesta, kde je
sídlo (bydlisko) predávajúceho v čase uzavretia zmluvy). Kúpnou zmluvou sa v zmysle § 409 ods. 1
Obchodného zákonníka predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo
alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje
zaplatiť kúpnu cenu. Spôsob, miesto a čas dodania tovaru obvykle určuje kúpna zmluva, ale v danom
prípade, keď bola kúpna zmluva nebola uzatvorená písomne a teda nemala ustanovenie o odoslaní
tovaru predávajúcim, žalobca si ako predávajúci svoju základnú povinnosť dodať (odovzdať) tovar
o ktorom obidve zmluvné strany v čase uzatvorenia zmluvy vedeli, že sa nachádza v jeho sklade,
kupujúcemu v súlade s ustanovením § 412 ods. 2 Obchodného zákonníka splnil tým, že kupujúcemu
umožnil nakladať s tovarom v tomto mieste. Tomu zodpovedá aj žalobcom tvrdené použitie dodacej
doložky používanej v zahraničnom obchode W. (W. S.) - zo závodu, v zmysle ktorej je tovar odvezený
kupujúcim priamo zo závodu predávajúceho. Podľa uvedenej obchodnej doložky je predávajúci povinný
dať tovar k dispozícii kupujúcemu vo svojom závode, pričom kupujúci za tovar zodpovedá od momentu
prevzatia. Predávajúci nie je zodpovedný za nakládku tovaru na dopravný prostriedok, ktorý zabezpečil
kupujúci, pokiaľ nie je dohodnuté inak, pričom kupujúci nesie všetky výdavky a riziká spojené s
prepravou tovaru z tohto miesta až do miesta určenia.

47. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 7/2012 „V prípade dodania
tovaru do iného členského štátu Európskej únie je tovar oslobodený od dane z pridanej hodnoty na
výstupe iba v prípade ak bol skutočne prepravený z tuzemska a platiteľ je schopný túto skutočnosť
správcovi dane preukázať." Vykonaným dokazovaním bolo potvrdené, že kupujúci VERTEX Group s.r.o.
si v obchodnej spoločnosti TIR SERVICE s.r.o., so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, IČO: 35
790 130 objednal prepravu tovaru zo sídla žalobcu do P. v Českej republike, s dátumom nakládky 28.
02. 2018 a dátumom vykládky 01. 03. 2018, ktorá uskutočnenie prepravy zabezpečila prostredníctvom
prepravcu AUTODOPRAVA - U. V., s. r. o.. Rovnako aj zmluva o preprave tovaru sa v zmysle Článku 5
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I) v prípade absencie dohody o voľbe práva spravovala právnym poriadkom
Slovenskej republiky, ako krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia tovaru
je tiež v tejto krajine (k rovnakému záveru dospejeme aj v prípade určenia rozhodného práva podľa
§ 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v
zmysle ktorého sa zmluvy o doprave /zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod./ spravujú právom
miesta, kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy). Nakoľko miesta
prevzatia zásielok a miesta dodania zásielok ležali vo dvoch rôznych štátoch (Slovenská republika a
Česká republika), jedná sa o prepravnú zmluvu v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a na tento
vzťah strán je nutné aplikovať v zmysle § 756 Obchodného zákonníka Dohovor o prepravnej zmluve
v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) publikovaný vo vyhláške ministra zahraničných
vecí č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor"). Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že
súčasťou administratívneho spisu je kópia CMR č. SK XXXXXXX, na ktorej je prevzatie tovaru potvrdené
odberateľom. Jedná sa o nákladný list, ktorý sa v zmysle článku 4 Dohovoru považuje za doklad o
uzavretí prepravnej zmluvy. Pokiaľ nákladný list nemá všetky podstatné náležitosti vyplnené, správca
dane nemusí považovať za relevantný tento dôkaz o preprave tovaru a v takomto prípade môže pristúpiť
k overovaniu dôkazov prepravy ďalšími podpornými dôkazmi ako napr. dodací list, objednávka, mailová
pošta a pod.. V danom prípade však nákladný list mal všetky vyžadované podstatné náležitosti a preto
sa v zmysle článku 9 ods. 1 uvedeného Dohovoru považuje za vierohodný doklad o uzavretí a obsahu
prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Žalobca uvedeným spôsobom preukázal
nielen dodanie tovaru odberateľovi, t.j. preukázal, že na odberateľa previedol právo nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ale preukázal aj uskutočnenie fyzickej prepravy tovaru z tuzemska do Českej
republiky, ako iného členského štátu Európskej únie. Uskutočnenie prepravy tovaru z tuzemska do
Českej republiky potvrdzujú aj ďalšie dôkazy správcom dane získané počas daňovej kontroly a to najmä
Kniha jázd motorového vozidla EVČ: P. prepravcu AUTODOPRAVA - U. V., s. r. o., za obdobie 01.
02. 2018 - 28. 02. 2018 a 01. 03. 2018, z ktorej vyplýva, že uvedené vozidlo stálo dňa 01.03.2018 na
adrese B. XX, P. auto v čase od 10:39 do 11:33 a Dodací list - faktúra č. 10202017 potvrdený dňa
01. 03. 2018 kupujúcim VERTEX Group s.r.o.. Z výpovede svedka L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom
B. XXX/XX, G. B. - vodiča motorového vozidla EVČ: P. vyplýva, že si podrobnosti o preprave tovaru
dodávaného žalobcom obchodnej spoločnosti VERTEX Group s.r.o. vo februári 2018 nepamätal, v sídle,



v kancelárii ani v obchodných priestoroch spoločnosti VERTEX Group s.r.o. nebol, jej konateľa I. M.
nepozná, v žiadnej firme nepozná zamestnancov odberateľa. Uviedol, že vždy dostal SMS adresu
nakládky a vykládky od jeho nadriadenej. Na CMR zvyklo byť uvedené miesto vykládky alebo aj miesto
fakturačné, ktoré sa nemuselo zhodovať. V súvislosti s uvedeným správny súd považuje za potrebné
poukázať na skutočnosť, že odosielateľ a za určitých podmienok aj príjemca, môžu pri medzinárodnej
cestnej nákladnej doprave v rámci disponovania so zásielkou požadovať od dopravcu aj zmenu miesta
dodania zásielky. Je irelevantné, kde v Českej republike bol na základe dispozície kupujúceho tovar
zakúpený od žalobcu a vyvezený z tuzemska vyložený (v sídle kupujúceho, v jeho vlastnej prevádzkarni
resp. v cudzom sklade), podstatné je, že prevzatie tovaru kupujúci potvrdil na prepravnom doklade
- CMR. Skutočnosť, že si vodič prepravcu na podrobnosti dopravy nespomína a to, že sa v rámci
medzinárodnej výmeny informácií nepotvrdilo dodanie tovaru na adresu sídla obchodnej spoločnosti
VERTEX Group s.r.o., hoci už v čase tohto zisťovania mal správca dane vedomosť o tom, že tovar mal
byť dodaný na inú adresu v rámci mesta P., nie sú dostatočnými podkladmi na to, aby žalovaný (resp.
správca dane) pri existencii vyššie uvedených dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru odberateľovi a
uskutočnenie fyzickej prepravy tovaru z tuzemska iného členského štátu Európskej únie, mohlo dôjsť
k spochybneniu vierohodnosti CMR a k záveru, že deklarovaný obchod a dodanie tovaru do Českej
republiky pre odberateľa VERTEX Group s.r.o., v skutočnosti neprebehlo tak, ako deklaruje žalobca.
Žalobcom predložené dôkazy neboli správcom dane, resp. žalovaným vyhodnotené jednotlivo a ani vo
vzájomných súvislostiach, a preto správny súd ako nesprávne vyhodnotil závery žalovaného o tom,
že zdaniteľný obchod bol iba formálne potvrdený a nebol hodnoverne vecne preukázaný. Z uvedeného
dôvodu považoval predmetnú žalobnú námietku žalobcu za dôvodnú, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal
žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia opatrenia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá
v ňom oporu, keďže žalovaný žalobcom preložené dôkazy, ako aj dôkazy, ktoré získal správca dane,
vyhodnotil v rozpore s ich obsahom. Bez toho, aby správca dane i žalovaný vyhodnotili všetky dôkazy
predložené žalobcom v súlade s § 43 ods. 5 Zákona o DPH, orgány verejnej správy nemôžu konštatovať
bez ďalšieho, že tieto doklady sú formálne.

48. Aby sa v danom prípade jednalo o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia
byť splnené zákonné podmienky, a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a
jednak, že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. V preskúmavanom prípade medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že nadobúdateľ VERTEX Group s.r.o. bol osobou identifikovanou pre daň v inom
členskom štáte - Českej republike (IČ DPH: CZ XXXXXXXX). Z administratívneho spisu vyplýva, že
správca dane preveroval dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu. Správca dane však v rámci
medzinárodnej výmeny informácií zistil, že uvedený daňový subjekt je u správcu dane v Českej republike
od 13. 10. 2018 vedený ako nespoľahlivý platca (nereagovanie na výzvy správcu dane, nedoplatok na
dani), ktorý so správcom dane nespolupracuje, v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie
február a marec 2018 nevykázal žiadne nadobudnutie tovaru z Európskej únie. VERTEX Group s.r.o.
má od 31. 01. 2017 prerušené živnostenské oprávnenie. Žalobca namietol, že tým, že VERTEX Group
s.r.o. nepriznal nadobudnutie tovaru dodaného z iného členského štátu, nepostupoval správne a mal
by za to niesť zodpovednosť sám a nemala by byť táto zodpovednosť prenášaná na žalobcu, ktorý za
tento stav nenesie žiadnu zodpovednosť. Žalobca argumentoval, že je absolútne nelogické, aby bol v
konečnom dôsledku sankcionovaný žalobca z dôvodov, že spoločnosť VERTEX Group s.r.o. je podľa
získaných informácií nespoľahlivým subjektom pre daňové účely, ako aj pre platby DPH. Pokiaľ ide
o tvrdenie žalobcu, že mu nemôže byť na ujmu nesplnenie si daňovej povinnosti iného subjektu (v
tomto prípade nadobúdateľom tovaru v Českej republike), v tom je možné dať mu za pravdu. Rovnako
možno súhlasiť aj s tvrdením žalobcu, že mu nemôže byť na ujmu nesplnenie si daňovej povinnosti
iného subjektu. Žalovaný však napadnuté rozhodnutia nezaložil na tom, ako uvádza žalobca, že si
nadobúdateľ tovaru v Českej republike nesplnil svoje daňové povinnosti. Rozhodnutie je založené na
tom, že v daňovej kontrole (a ani počas vyrubovacieho konania), nebolo preukázané, že boli splnené
podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

49. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie a výklad § 43 Zákona o DPH, keď žalovaný
potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane s odôvodnením, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že právnym
posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Medzi právnym posúdením
a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny



odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal
a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. „Každý má právo, aby sa v jeho veci rozhodovalo
podľa relevantnej právnej normy" (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2010). Keďže
náležité zistenie skutkového stavu veci úzko súvisí s otázkou rozloženia dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane, správny súd posudzoval, či zo skutkového stavu veci zisteného
daňovými orgánmi bolo možné vyvodiť nimi prijatý záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok
na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje oslobodenie
od dane, je jeho zákonnou povinnosťou preukázať, že sú splnené podmienky stanovené v Zákone o
DPH a to dokladmi ustanovenými v § 43 ods. 5 Zákona o DPH. Následne je správca dane oprávnený
a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a
preverovať základ dane alebo iné skutočnosti potrebné pre správne určenie dane a splnenie podmienok
na uplatnené oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Správny súd poukazuje na to, že bez
ohľadu na povahu dôkazov predložených žalobcom je len na správcovi dane, aby zistenie skutkového
stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná.
Skutočnosti vymedzené v § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu v
prípade uplatneného oslobodenia od DPH. Správca dane v žalovaným potvrdenom rozhodnutí dospel
na základe zistení v daňovej kontrole k záveru, že nebolo žalobcom preukázané, že žalobca fakturovaný
tovar skutočne dodal odberateľovi VERTEX Group s.r.o., Česká republika, t.j. osobe uvedenej na faktúre,
čím neboli splnené podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Žalobca
namietal, že si splnil dôkaznú povinnosť a správcovi dane predložil všetky doklady tak, ako ich vyžaduje
Zákon o DPH a teda riadne preukázal oslobodené plnenie - dodanie tovaru z tuzemska do iného
členského štátu. Predovšetkým je potrebné uviesť, že podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH oslobodené
od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim
alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v
inom členskom štáte. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa ods.
1 až 4 je povinný preukázať platiteľ, t.j. žalobca, a to dokladmi presne vymenovanými pod písm. a) až
d) § 43 ods. 5 Zákona o DPH. Je teda práve na žalobcovi ako platiteľovi DPH, aby v prípade, keď v
daňovom priznaní uplatnil oslobodené dodanie tovaru z dôvodu jeho vývozu do iného členského štátu
Európskej únie (v tomto prípade do Českej republiky), vedel preukázať, že tovar bol dodaný (odoslaný
alebo prepravený) do iného členského štátu nadobúdateľovi, ktorý je osobou identifikovanou pre daň v
inom členskom štáte a to niektorým z dokladov uvedených v § 43 ods. 5 Zákona o DPH (v závislosti
od toho, či prepravu vykoná samotný dodávateľ alebo odberateľ, alebo či prepravu tovaru zabezpečí
dodávateľ alebo odberateľ treťou osobou alebo je tovar odoslaný poštovým podnikom).

50. O splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu, teda v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH platí, že ak daňovník svoje dôkazné
bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má
na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že
išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého
podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí
prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu Európskej únie spochybniť na taký skutkový záver,
ako urobil žalovaný (i správca dane) a to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných
zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto
dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz
o splnení zákonom stanovenej podmienky, alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode
na strane jeho odberateľa, resp. odberateľov. Rovnaký záver vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie, ktorý vo veci C-409/04 Teleos plc uviedol, že „Článok 28c A písm. a) prvý odsek
šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 2000/65, sa má vykladať v tom zmysle, že
odporuje tomu, aby príslušné orgány členského štátu dodania nútili dodávateľa, ktorý konal v dobrej
viere a predložil dôkazy, ktoré na prvý pohľad odôvodňovali jeho právo na oslobodenie dodávky tovaru
v rámci Spoločenstva od dane, aby následne zaplatil daň z pridanej hodnoty z tohto tovaru, keď
sa zistí, že uvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom však nedôjde k preukázaniu účasti uvedeného
dodávateľa na takomto podvode, pokiaľ však tento dodávateľ prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré
boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci Spoločenstva, ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode." Správny súd preto vyhodnotil predmetnú námietku žalobcu ako dôvodnú.
Právny záver žalovaného i správcu dane nie sú podložené vykonaným dokazovaním, pričom v konaní
žalobcom predložené CMR obsahuje predpísané náležitosti, o.i. obsahujú pečiatku a podpis českého



odberateľa ako dôkaz o prevzatí tovaru odberateľom deklarovaným na CMR, na dodacom liste i na
faktúre. Zákon ukladá povinnosť predloženia dokladu o preprave tovaru (CMR) v prípade uvedenom v
§ 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH, t.j. platiteľ preukazuje splnenie podmienok oslobodenia od dane
prepravným dokladom (CMR) v prípade, ak prepravu zabezpečuje dodávateľ alebo odberateľ osobou
inou, ako poštovým podnikom, t.j. treťou osobou - dopravcom. CMR listina je doklad o tom, že bola
uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom alebo prijímateľom a dopravcom o medzinárodnej
cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorý doklad obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na
prepravu a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania tovaru v inom členskom štáte. Pokiaľ
teda žalobca správcovi dane za účelom preukázania splnenia podmienok pre uplatnenie oslobodenia
od dane podľa § 43 Zákona o DPH predložil doklady stanovené v § 43 ods. 5 písm. a) (faktúru) a
písm. b) (prepravný doklad - CMR) s vyššie uvedenými náležitosťami, zvládol dôkazné bremeno na
preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného na prepravnom doklade adresátovi a na miesto
v ňom uvedenom, a teda zvládol svoje dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od
dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Pokiaľ žalobca v žalobe vo vzťahu k
odberateľovi VERTEX Group s.r.o tvrdil, že preukazoval splnenie podmienok stanovených zákonom
dokladmi určenými v Zákone o DPH a správca dane ani žalovaný k nim neprihliadol, resp. nevyhodnotil
tieto dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu, správny súd vyhodnotil námietku nesprávneho právneho
posúdenia ako dôvodnú, pretože správca dane predložené doklady v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH,
konkrétne žalobcom predložený CMR doklad vyhodnotil ako formálny, tento nebol vyhodnotený v súlade
s jeho obsahom. Zákon predloženie takéhoto dokladu priamo predpokladá. Predložením CMR dokladu
je v prípade uvedenom v § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH splnená povinnosť preukázať splnenie
podmienok na oslobodenie od dane a v prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa
o doklad formálny. Ak za takejto dôkaznej situácie správca dane i žalovaný uviedli, že žalobca nesplnil
podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH, takýto záver je
výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

51. Ako ďalší žalobný dôvod žalobca namietol vadu konania spočívajúcu v nesprávnom procesnom
postupe žalovaného. Ak dôjde k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci
samej, správny súd napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy rozsudkom zruší. Žalobca namietol,
že postup správcu dane bol v rozpore nielen so skutočným stavom vecí, ale tiež v rozpore so základnými
zásadami daňového konania uvedenými v § 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane je
povinný hodnotiť všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a brať do úvahy všetky skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane, ako aj v rozpore s ustanovením § 44 ods. 1 Daňového poriadku, ktorý ukladá
správcovi dane pri daňovej kontrole zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Žalobca okrem toho namietol aj skutočnosť,
že správca dane pri dokazovaní nepostupoval pri daňovej kontrole v súlade s § 24 ods. 3 Daňového
poriadku. Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo
iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového
subjektu. „Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.
Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť
skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,
že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie
doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov." (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Sžf/14/2016). Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Daňový subjekt v zmysle § 24
ods. 1 Daňového poriadku preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane pri správe daní a c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný
viesť. Správca dane v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov. Správca dane v zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku preukazuje
skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie
dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho
činnosti. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov



predkladaných daňovým subjektom. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť
obchodu deklarovaného faktúrou žalobcu, pričom, ako už správny súd skonštatoval v predchádzajúcich
bodoch odôvodnenie tohto rozsudku, pochybil pri následnom vyhodnotení dôkazov, nakoľko skutkový
stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia opatrenia, bol v rozpore s administratívnym
spisom a nemal v ňom oporu a následne vec nesprávne právne posúdil, keď na základe uskutočnenej
daňovej kontroly dospel k záveru, že žalobca nedodržiavanie ustanovenia osobitného predpisu (Zákona
o DPH) a neoprávnene si uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského
štátu. Z uvedených dôvodov správny súd uvedené žalobné námietky posúdil ako dôvodné. Pre úplnosť
správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca namietal, že vyhodnotenie dôkazov v Protokole nie je v súlade
s ich obsahom, táto námietka nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

52. Žalobca ďalej v žalobe namietal postup správcu dane pri vykonaní úkonov, ktorý je podľa neho v
rozpore so základnými právami na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktorý
garantuje každému právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a vyjadrenia
ku všetkým vykonávaným dôkazom, ako aj v rozpore s ustanovením § 3 ods. l Daňového poriadku,
v zmysle ktorého sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb. Nakoľko žalobca v tomto žalobnom bode podanej správnej žaloby
bližšie nekonkretizoval, v čom malo porušenie jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu spočívať,
ani v čom spočívalo odchýlenie sa správcu dane od všeobecne záväzných právnych predpisov, resp.
od povinnosti zachovávať práva a právom chránené záujmy žalobcu ako daňového subjektu, správny
súd v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia z takto vymedzeného všeobecne formulovaného
dôvodu nemohol na túto časť žaloby relevantne prihliadať a v jej rozsahu preskúmať napadnuté
rozhodnutie. Keďže uvedená námietka nebola zo strany žalobcu podopretá žiadnou skutkovou, ani
právnou argumentáciou, správny súd ju pre jej nekonkrétnosť, resp. všeobecnosť vyhodnotil ako
nedôvodnú.

53. Ako nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej ďalšie procesné
pochybenie správcu dane malo spočívať v tom, že správca dane pri daňovej kontrole nepostupoval
podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, ktorý ukladá správcovi dane povinnosť postupovať v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správca dane
zaslal žalobcovi Výzvu č. 100113262/2019 zo dňa 10. 01. 2019 na predloženie dôkazov k svojim
tvrdeniam a podanie potrebných vysvetlení týkajúcich sa dodania tovaru podľa Súhrnného výkazu
za zdaňovacie obdobie február 2018 okrem iných aj pre odberateľa VERTEX Group s.r.o., Česká
republika. Na uvedenú výzvu žalobca dňa 21. 01. 2019 zaslal vyjadrenie. Žalobca v priebehu daňovej
kontroly predkladal dôkazy, ktorými preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej
únie. Žalobca sa zúčastňoval správcom dane vytýčených ústnych pojednávaní vykonaných (napr. dňa
08. 02. 2019, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100416138, dňa 14. 05. 2019, o
čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101122248/2019), na ktorých bol oboznámený s
dovtedajším priebehom daňovej kontroly a bol priebežne informovaný o pochybnostiach správcu dane
pri deklarovanom dodaní tovaru oslobodeného od dane pre odberateľa VERTEX Group s.r.o. a bola
mu poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam. Žalobca bol prítomný pri vypočutí
ním navrhnutých svedkov (E. V. a L. P.) a využil právo položiť im otázky, čo vyplýva aj zo Zápisnice
o ústnom pojednávaní č. 101522907/2019 zo dňa 21. 06. 2019 a Zápisnice o ústnom pojednávaní č.
101526249/2019 zo dňa 21. 06. 2019. Správca dane s výsledkami z daňovej kontroly žalobcu oboznámil
21. 06. 2019, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č.101528172/2019. Uvedeného ústneho
pojednávania sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý s výsledkom kontroly nesúhlasil, no
nevyužil možnosť priamo na ústnom pojednávaní bližšie špecifikovať dôvody svojho nesúhlasu. Z toho,
že mu správca dane neposkytol dodatočnú lehotu na vyjadrenie, za situácie, že žalobca už mal z
predchádzajúceho priebehu daňovej kontroly vedomosť o pochybnostiach správcu dane týkajúcich sa
dodania tovaru oslobodeného od dane pre odberateľa VERTEX Group s.r.o. a mohol sa k nim vyjadriť, a
za situácie, že ani po doplnení dokazovania nedošlo k zmene skutkového stavu, nemožno podľa názoru
správneho súdu vyvodzovať záver, že takýto postup správcu dane mal za následok porušenie povinnosti
žalobcu postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom resp. porušenie práva kontrolovaného
daňového subjektu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam a k spôsobu
ich zistenia. Výsledok daňovej kontroly je obsiahnutý v Protokole, ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v Protokole bol žalobcovi doručený dňa 01. 07. 2019. Žalobca využil svoje právo
a k zisteniam uvedeným v Protokole podal v zákonom stanovenej lehote dňa 30. 07. 2019 písomné



vyjadrenie. Správca dane sa námietkami uvedenými vo vyjadrení k Protokolu zaoberal a dňa 19. 08.
2019 ich so žalobcom prerokoval, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101982885/2019.

54. Ako nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí, v ktorej žalobca
namietal, že v nich absentuje jednoznačné poukázanie správcu dane na presné a konkrétne ustanovenia
Zákona o DPH, ktoré boli zo strany žalobcu porušené a že tvrdenia o nedodaní tovaru pre
osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte sú nejednoznačné a všeobecné. Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že tak správca dane, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach
konštatovali (aj keď nesprávne) nesplnenie podmienok vyžadovaných na oslobodenie od dane pri dodaní
tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Podklad v
napadnutom rozhodnutí nemá ani ďalší žalobcom tvrdený dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutí, ktorý
žalobca vidí v tom, že správca dane v priebehu kontroly a ani v priebehu vyrubovacieho konania
nezohľadnil vyjadrenia žalobcu a nezaoberal sa dôsledne podanými námietkami žalobcu a žalovaný
nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v požadovanom rozsahu a nezaoberal sa dôsledne námietkami
žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane konal v úzkej súčinnosti so
žalobcom, jeho námietkami sa vo svojom rozhodnutí v primeranom rozsahu zaoberal a tieto vyhodnotil.
Žalovaný sa žalobcom v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy vzneseným
námietkam v napadnutom rozhodnutí podrobne venoval na deviatich stranách odôvodnenia, kde uviedol
svoje právne posúdenie jednotlivých odvolacích námietok a to spolu aj s uvedením príslušného
právneho predpisu, ako aj špecifikácie posudzovaného skutkového stavu. Nebola dôvodná ani námietka
žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia,
pretože rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5
Daňového poriadku a v jeho odôvodnení žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu v odvolacom konaní, uviedol aké úvahy ovplyvnili
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžf/1/2009, v ktorom sa tento zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia,
pričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru
Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť,
ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem
spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a
kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu
patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich
skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť". ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny
nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán
k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku
dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať
prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch
získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní
vykonané". Preskúmavané rozhodnutie takýmito vadami netrpí. Nesúhlas žalobcu s argumentáciou
žalovaného uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúcou sa posúdenia ne/splnenia
podmienok pre uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH nespôsobuje nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, ani pre nedostatok dôvodov.

55. K námietke žalobcu voči postupu správcu dane, ktorý mal pri kontrole použiť svedeckú
výpoveď z inej daňovej kontroly iného daňového subjektu (svedok sa mal podľa žalobcu vyjadrovať
k vystaveným dokladom iného daňového subjektu a k dodaniu tovaru, ktoré uskutočnil iný daňový
subjekt), pričom správca dane mal v daňovej kontrole žalobcu použiť tvrdenia, zistenia a závery
správcu dane z inej daňovej kontroly iného subjektu, čím malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu mať
možnosť sa vyjadriť k tejto výpovedi a zaujať k nej stanovisko, správny súd uvádza, že sa jedná
len o všeobecnú nekonkrétnu námietku žalobcu, v ktorej žalobca nekonkretizoval, o akého svedka
sa jedná a v akej súvislosti mal žalovaný alebo správca dane takúto svedeckú výpoveď vo vzťahu
k prejednávanej veci použiť. Toto žalobcom uvedené všeobecné tvrdenie nemá podľa správneho
súdu podklad v obsahu administratívneho spisu. Takto uplatnený žalobný dôvod neumožňuje súdny
prieskum zákonnosti, pretože žalobná námietka je nekonkrétna a všeobecná. Správny súd je viazaný tak
rozsahom, ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe. Nie je však ďalšou inštanciou
v administratívnom konaní. Nemá teda oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať z
obsahu preskúmavaného administratívneho spisu (spisov) a napadnutého rozhodnutia (rozhodnutí) a



ani žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. To znamená, že
všeobecne uplatnené námietky bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny prieskum.
Takto uplatnená námietka žalobcu nebola bližšie skutkovo a právne ozrejmená spôsobom, ktorý by ju
individualizoval pre daný prípad.

56. Správny súd na základe dôvodov uvedených v bodoch 48. až 54. tohto rozsudku napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c), f) a g) SSP, pretože po preskúmaní žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia. V ďalšom konaní orgán verejnej správy opätovne posúdi splnenie zákonných
podmienok pre žalobcom uplatnené oslobodenie od dane vo vzťahu k dodaniu tovaru žalobcom do
iného členského štátu odberateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte - VERTEX Group
s.r.o., Česká republika v zmysle § 43 Zákona o DPH a vo veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný
právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP). Rozhodnutie pritom odôvodní tak,
aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, t.j. uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu
správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich
náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov X:X (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:



a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.