Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/300/2019 z 5. 5. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 5. mája 2020, sp. zn. 2CoE/300/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6308201807.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/300/2019 | ECLI:SK:KSBB:2020:6308201807.1 | 2020-05-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 355 ods. 2 CSP, § 386 CSP, CSP, § 243h ods. 1 EP, § 9a ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/11c8c745-a6df-4f40-88ff-1822d303163d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6308201807.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/300/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308201807
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6308201807.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.
XXXX/XX, G., na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou
exekútorkou: JUDr. Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad Francisciho 1044/6, Zvolen pod sp. zn.
EX 160/2008, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 7Er/279/2008-42
zo dňa 01. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 7Er/279/2008-42
zo dňa 01. októbra 2019 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením
č. k. 7Er/279/2008-42 zo dňa 01. októbra 2019 zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie.
Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením exekučného súdu č. 5603 021358
* zo dňa 04. apríla 2008 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky
oprávneného vo výške 33,19 Eur s príslušenstvom. Uznesením exekučného súdu č. k. 7Er/279/2008-26
zo dňa 02. apríla 2019 bola pripustená zmena účastníka na strane oprávneného tak, že namiesto
pôvodného oprávneného SR - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866 do
konania vstúpil nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava,
IČO: 35 776 005. Exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. PB-AA-XXXXXXX-
XXXX zo dňa 01. marca 2007 vydaný Obvodným oddelením Policajného zboru Podbrezová, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 01. marca 2007 a vykonateľnosť dňa 16. marca 2007. Dňa 12. decembra
2018 bolo exekučnému súdu doručené podanie oprávneného, v ktorom žiadal o zastavenie exekúcie,
nakoľko v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa do prijatia novely vykonanej
zákonom č. 298/2008 Z. z. (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) počas exekúcie došlo k uplynutiu
prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené
exekučné konanie, sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Exekučný súd následne oznámil oprávnenému, že v zmysle platnej právnej úpravy nebude o podnete na
zastavenie exekúcie rozhodovať, keďže trojročná prekluzívna lehota podľa § 88 ZoP v znení účinnom do
31.08.2008 celá neuplynula do 31.08.2008 a je možné v konaní o výkon rozhodnutia o uložení pokuty za
priestupok pokračovať, pretože od 01.09.2008 Zákon o priestupkoch žiadnu lehotu na výkon rozhodnutia
neustanovuje. Dňa 06. augusta 2019 oprávnený znovu podal na exekučnom súde návrh na zastavenie
exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie,
na základe ktorého je vedené exekučné konanie. Exekučný súd k veci uviedol, že z § 88 ods. 1 Zákona
o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní o
priestupkoch možno súdnym výkonom (exekúciou) vykonať najneskôr do troch rokov od uplynutia lehoty
určenej na splnenie uloženej povinnosti. Ide o trojročnú prekluzívnu lehotu, preto v jej priebehu muselo
byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale aj skončené. Exekučný súd mal z



exekučného titulu za preukázané, že sa stal vykonateľným dňa 16. marca 2007 a vydaný bol v období,
keď platil § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. V zmysle uvedeného
ustanovenia začala lehota na vykonanie exekučného titulu plynúť od 16. marca 2007 a trojročná lehota
by potom uplynula dňa 16. marca 2010. Trojročná lehota podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v
znení účinnom do 31.08.2008 sa tak v deň účinnosti novely Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom
č. 298/2008 Z. z. neskončila. Uvedenou novelou bolo ust. § 88 ods. 1 s účinnosťou od 01.09.2008
zmenené tak, že sa upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote troch rokov od uplynutia lehoty určenej
na jej zaplatenie, pričom právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 01.09.2008 vzťahujú
na právne vzťahy založené aj v minulosti. Exekučný súd tiež poukázal na skutočnosť, že zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty
za priestupok neustanovuje. Podľa exekučného súdu, ak bol exekučný titul vydaný pred 01.09.2008
a trojročná prekluzívna lehota na výkon rozhodnutia o pokute začala plynúť pred týmto dátumom,
pričom pokračovala a plynula aj po 01.09.2008, ako je to aj v predmetnom exekučnom konaní, je
nutné posudzovať ho už podľa novej právnej úpravy zavedenej zákonom č. 292/2008 Z. z., ktorým bolo
ustanovenie § 88 ods. 1 z pôvodnej právnej úpravy bez prechodných ustanovení vypustené. Exekučný
súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že k preklúzii predmetného exekučného titulu
nedošlo a preto nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku a návrh oprávneného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

2. Proti predmetnému Uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
v plnom rozsahu oprávnený z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa oprávneného súd nebol oprávnený zamietnuť návrh oprávneného
na zastavenie konania s odkazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v
spojení s ustanovením § 88 ods.1 Zákona o priestupkoch. Podľa oprávneného preklúzia predstavuje
zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe, pričom takáto pohľadávka sa nemení
na naturálnu obligáciu a plnenie z nej predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, teda bezdôvodné
obohatenie. Predmetné ust. § 88 ods. 1 priestupkového zákona stratilo dňa 1.9.2008 účinnosť prijatím
novely zákona č. 298/2008, pričom pri prijatí novely zákonodarca nezakotvil do priestupkového zákona
žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre
rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely
použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty
za priestupok. V oblasti verejného práva môže právna norma pôsobiť spätne v prípade, kedy sú jej
účinky pre adresáta priaznivejšie. Za takýchto okolností podľa oprávneného nerozhoduje, že retroaktivita
právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať
novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. V prípade, že by novšia právna úprava bola
pre adresáta nevýhodnejšia, platí v prípade otázok správneho trestania zásada zákazu retroaktivity.
Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrebné aplikovať právny predpis,
ktorý je pre adresáta výhodnejší. Ak sa zmení právna úprava preklúzie v čase jej plynutia, môže
sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len v prípade, že tá je pre
účastníka priaznivejšia. V opačnom prípade by to malo za následok porušenie všeobecnej zásady
trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. Oprávnený ďalej poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky (uznesenie NS ČR
20 Cdo 1802/2007 zo dňa 30.10.2008, uznesenie NS ČR20Cdo 43/2010 zo dňa 15.11.2011, uznesenie
ÚS ČR II. ÚS 3391/11 zo dňa 15.11.2011). Podľa názoru oprávneného napriek tomu, že v Zákone o
priestupkoch chýbajú prechodné ustanovenia k problematike zrušeného § 88 ods. 1, nemožno na vzťahy
vzniknuté do 31.08.2008 aplikovať novú právnu úpravu, nakoľko by bol porušený ústavný princíp zákazu
retroaktivity a je potrebné aplikovať na spomenuté vzťahy zrušenú právnu úpravu s poukazom aj nato,
že preklúzia je inštitút hmotného práva a nemožno v danom prípade aplikovať zásady typické pre právo
procesné. K uvedenému poukázal na judikatúru SR, a to Uznesenie KS Trnava č. 21CoE/189/2014
zo dňa 21.07.2015, Uznesenie KS Prešov č. 14CoE/21/2015 zo dňa 09.12.2015, Uznesenie KS Žilina
č. 3CoE/38/2014 zo dňa 03.04.2014, Uznesenie KS Nitra č. 9CoE/158/2013 zo dňa 30.09.2013, KS v
Prešove 13CoE/27/2019 zo dňa 18.9.2019 a pod. Oprávnený ďalej uviedol, že v danej exekučnej veci
je exekučným titulom blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. M. zo dňa 28.02.2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 01.03.2007 a vykonateľnosť dňa 16.03.2007, kde trojročná prekluzívna lehota na
vymoženie pohľadávky podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do
31.08.2008 uplynula dňa 16.03.2010. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má oprávnený za to, že v
predmetnom konaní sa mal súd riadiť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko



sa exekučný titul stal neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.
Oprávnený tiež uviedol, že toto podanie nie je návrhom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.
1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a oprávnený výslovne nesúhlasí
so zastavením exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.3.2017. Oprávnený preto navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušené.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého
rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie
smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386
písm. c) CSP odmietol.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č.
k. 7Er/279/2008-42 zo dňa 01. októbra 2019 zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie.
Predmetné uznesenie napadol oprávnený odvolaním zo dňa 17. októbra 2019, ktoré bolo doručené
exekučnému súdu prostredníctvom ÚPVS dňa 17. októbra 2019 v zákonnej lehote.

10. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa
primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú
právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v
§ 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania
proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa.
Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom
poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia,
typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa
nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.

11. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu
exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolanie pripúšťa len proti uzneseniam
o zastavení exekúcie, a to z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného
poriadku. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie zjavne
takýmto rozhodnutím nie je, a preto je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu
exekučného súdu nie je prípustné.

12. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto
uzneseniu exekučného súdu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie
nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie
nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania
proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu oprávneného na podanie odvolania,
keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. CSP v § 362 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu
iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je



oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej
od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti napadnutému
uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
neposudzoval.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).