{"guid": "5c7987ac-3f2d-4bd4-9f42-7b884da7b25b:2b5b10c9-d53b-43a6-a85b-649603518bff", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6312202174.2", "spisova_znacka": "1CoE/78/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/78/2020 z 2. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 2. novembra 2020, sp. zn. 1CoE/78/2020, ECLI:SK:KSBB:2020:6312202174.2", "identifikacne_cislo": "6312202174", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Lucia Kostolanská", "sudca_id": 1334, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-lucia-kostolanska-1334", "datum_vydania": "2020-11-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-3", "nazov": "§ 203 ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b5b10c9-d53b-43a6-a85b-649603518bff", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6312202174.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6312202174.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6312202174.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/78/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312202174
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6312202174.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr.
Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v
exekučnej veci oprávneného: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336,právne zastúpený: MCGA legal, s.r.o.,
so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinným: 1/ C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XXX, XXX XX F. D., 2/ S. D., nar. XX.XX.XXXX bytom C. XXXX/XXX, XXX XX F. D.,
obaja právne zastúpení: URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica,
IČO:36 646 181, o vymoženie pohľadávky vo výške 63.782,97 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom:
JUDr. Kamil Líška, so sídlom Exekútorského úradu Grosslingova 62, Bratislava, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/65/2012-101 zo dňa 5. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie  vo výroku II.   z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie\") návrhu
povinného 1/ a 2/ (spolu aj ako „povinní\") na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovel (I. výrok)
a povinným priznal nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v rozsahu 100 % (II. výrok). O
trovách exekúcie môže byť rozhodnuté samostatným uznesením (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že povinný 1/ a 2/ podaním zo dňa
30.08.2018 navrhli súdu zastavenie exekúcie z dôvodu, že na ich majetok bol vyhlásený konkurz. Súd
prvej inštancie zistil, že na majetok povinného 1/ bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp.
zn. 4Odk/59/2018 zo dňa 26.01.2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 02.02.2018,
vyhlásený konkurz. Na majetok povinnej 2/ bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp.
zn. 3Odk/82/2017 zo dňa 04.09.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníka dňa 11.09.2017,
vyhlásený konkurz. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v exekučnom konaní ide o vymoženie
pohľadávky , ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, a preto postupom podľa § 57 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok\") v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZKR\") exekúciu zastavil.

3. Súd prvej inštancie postupom podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP\") priznal povinnému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania, a to z dôvodu ich úspechu vo veci,
vzhľadom na to, že na základe ich návrhu došlo k zastaveniu exekúcie. O trovách súdneho exekútora
malo byť rozhodnuté samostatným uznesením, po ich vyčíslení súdnym exekútorom.

4. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že úvaha
súdu prvej inštancie o úspechu povinných 1/ a 2/ vo veci je založená výlučne na formalizovanom



prístupe k aplikácii zásady úspechu v spore. Súd prvej inštancie však podľa názoru oprávneného
nezohľadnil skutočnosť, ktorá je v danom prípade zásadná pre zastavenie exekúcie, t. j. vyhlásenie
konkurzu na majetok povinných. Uviedol, že návrh povinných nemá vplyv na zastavenie exekúcie,
keďže súd tak urobí „ex offo\" aj bez ich návrhu. V danom prípade preto nemožno hovoriť o úspechu
povinných, keď by súd prvej inštancie rozhodol rovnakým spôsobom bez ohľadu na skutočnosť, či
povinní návrh na zastavenie exekúcie podali alebo nie. Povinní mali sami zaviniť zastavenie konania
tým, že došlo k vyhláseniu konkurzu na ich majetok. Podľa názoru oprávneného mal súd prvej
inštancie aplikovať namiesto všeobecného ustanovenia § 255 CSP osobitné ustanovenie § 203 ods. 3
Exekučného poriadku. Poukázal na to, že súd prvej inštancie špeciálnu právnu normu na daný prípad
vôbec neaplikoval. Postup súdu prvej inštancie je podľa oprávneného v hrubom rozpore s princípom
spravodlivosti a na oprávneného kladie neprimerané povinnosti. Z týchto dôvodov oprávnený navrhol,
aby odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
alebo aby tento zmenil tak, že povinnému 1/  a 2/ nepriznáva voči oprávnenému náhradu trov konania.

5. Povinní vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedli, že v danom prípade bolo dôvodom na
zastavenie exekúcie vyhlásenie konkurzu na majetok povinných 1/ a 2/ a z tohto dôvodu povinní nemôžu
platiť trovy exekúcie. Súd prvej inštancie mal preto skúmať, či je daný dôvod na uloženie povinnosti
náhrady trov exekúcie oprávnenému. Tento dôvod mal súd prvej inštancie vidieť „per analogiam\"
v aplikácii ustanovenia § 255 CSP, a preto povinným priznal náhradu trov konania ako úspešným
účastníkom konania. Príčinou zastavenia exekúcie bolo povolenie konkurzu na majetok povinných 1/
a 2/.  V dôsledku nedostatku majetku povinní neuhradili  pohľadávku oprávnenému, a až následne sa
oprávnený domáhal zaplatenia pohľadávky na príslušnom rozhodcovskom súde, čo však nemalo vplyv
na zaplatenie dlhu. Nemajetnosť povinných 1/ a 2/ tak trvala už pred začatím exekučného konania.
Uviedli, že § 203 ods. 3 Exekučného poriadku rieši náhradu trov v tom prípade, ak sa na majetok
povinného vyhlási konkurz, oporu však v danom prípade možno nájsť aj v                § 203 ods. 2
Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov povinní navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
vo výroku II. potvrdil a povinným priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu povinných uviedol, že v danom prípade nie je možné hovoriť o
úspechu povinných, keď súd je povinný konať z úradnej povinnosti a rozhodol by rovnakým spôsobom
bez ohľadu na skutočnosť, či povinní návrh na zastavenie exekúcie podali alebo nie. Oprávnený má za
to, že súd vec nesprávne právne posúdil  a zásadu úspechu nemožno v danej veci aplikovať. Navyše
povinným žiadne trovy v súvislosti so zastavením exekúcie ani vzniknúť nemohli, a teda nemôžu byť
považované za nevyhnutné v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku. Uviedol, že žiadny spôsobom
nezavinil vznik trov na strane povinných, naopak povinní svojim správaním zapríčinili potrebu vyhlásenia
konkurzu na ich majetok, a teda aj zastavenie exekúcie bez uspokojenia pohľadávky oprávneného a
účel exekučného konania tak nebol v dôsledku správania sa povinných naplnený.

7. Povinní vo vyjadrení k vyjadreniu oprávneného uviedli, že k zastaveniu predmetnej exekúcie dochádza
zo strany súdu ex offo, a to aj bez návrhu povinných. Kľúčovým je výlučne posúdenie naplnenia
zákonných predpokladov zastavenia exekúcie, t. j. či vymáhaná pohľadávka je oddĺžením dotknutá
alebo nie. Vyhlásenie konkurzu predstavuje len dôvod zastavenia exekúcie, avšak nedochádza k jej
zastaveniu zo zákona. Nakoľko zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k zastaveniu predmetnej exekúcie
po vyhlásení oddĺženia na majetok povinných, títo boli nútení podať návrh na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.  Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že povinní boli v konaní
o zastavení predmetnej exekúcie úspešní v celom rozsahu, nakoľko na základe tohto návrhu došlo
k zastaveniu exekúcie.  Súd prvej inštancie preto postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania
správne, keď povinným priznal s poukazom na § 255 CSP nárok náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako  súd  odvolací (§ 34 CSP), vec  preskúmal  podľa  § 379 CSP a
§ 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1  CSP (a contrario) a
II. výrok uznesenia súdu prvej inštancii podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil a v zmysle
ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.



10. Odvolací súd zistil, že dňa 17.02,2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému 1/ a 2/ na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava,
sp. zn. II/2011-4271 zo dňa 10.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.09.2011 a vykonateľnosť
dňa 11.09.2011. Súdny exekútor požiadal dňa 08.03.2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd prvej inštancie vydal dňa 15.03.2012 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 30.08.2018 podal
povinný 1/ a 2/ súdu prvej inštancie návrh na zastavenie  exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného
1/ bol  uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4Odk/59/2018 zo dňa 26.01.2018,
ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 02.02.2018, vyhlásený konkurz a z dôvodu, že
na majetok povinnej 2/ bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3Odk/82/2017 zo
dňa 04.09.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníka dňa 11.09.2017, vyhlásený konkurz.
Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel,
oprávneného zaviazal na náhradu trov konania voči povinnému 1/ a 2/  v rozsahu 100% s tým, že  o
trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie
o náhrade trov konania podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie.

11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku; exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa § 167f ods. 1 ZKR; na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani
viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

14. Podľa § 167f ods. 2 ZKR; ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

15. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku; ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP; súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 256 ods. 2 CSP; ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie priznal povinným náhradu trov konania z
dôvodu podľa § 255 CSP, a teda ich úspechu vo veci. Oprávnený mal za to, že k zastaveniu exekúcie
mal súd prvej inštancie pristúpiť ex offo v okamihu, ako sa o dôvode na zastavenie exekučného konania
dozvedel. Odvolací súd zistil, že v danom prípade došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného
1/ a 2/ až po začatí exekučného konania. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
že v exekúcii ide o vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol
vyhlásený konkurzu na majetok povinných, a teda ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená jedine
v konkurze. V danom prípade je tak vyhlásenie konkurzu na majetok povinných skutočnosťou, ktorá v
zmysle § 167f ods. 1 ZKR bráni ďalšiemu vedeniu exekučného konania. V zmysle § 167f ods. 2 ZKR
tak došlo k naplneniu zákonného predpokladu podľa osobitného zákona na zastavenie exekučného
konania. V danom prípade bolo tak úlohou súdu prvej inštancie zastaviť exekučné konanie v okamihu,
ako sa o dôvode na zastavenie exekučného konania dozvedel, a to bez ohľadu na to, či súdny exekútor
alebo povinní podali návrh na zastavenie exekučného konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
povinných.

19. Záver súdu prvej inštancie o tom, že povinní boli v konaní úspešní, a preto im patrí proti oprávnenému
náhrada trov konania v rozsahu 100 % nie je správny. Odvolací súd dáva do pozornosti, že vyhlásenie
konkurzu je skutočnosťou nezávislou od procesnej aktivity účastníkov exekučného konania. Právne
účinky vyhlásenia konkurzu na majetok povinného nastávajú okamihom zverejnenia uznesenia o
vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Úlohou exekučného súdu je tak posúdiť, či je v exekučnom



konaní vymáhaná pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená jedine v konkurze. Samotným „podnetom\"
pre súd na zastavenie exekučného konania je okamih zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu
v Obchodnom vestníku. Tento záver o potrebnom postupe exekučného súdu pri vyhlásení konkurzu
na majetok povinného ale nezbavoval súd povinnosti zaoberať sa podaným návrhom povinných na
zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na ich majetok, pretože súd sa musí vysporiadať s
každým návrhom účastníka konania a prihliadnuť na dôvod, ktorý bráni pokračovaniu v exekúcii aj na
základe návrhu účastníka exekučného konania ak tento dôvod ex offo nezistil sám. Zastavenie konania
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinných nemožno ale považovať za úspech povinných v
konaní, a to i napriek tomu, že súd prvej inštancie sa prostredníctvom ich podania zo dňa 30.08.2018
oboznámil so skutočnosťou, že na majetok povinných bol vyhlásený konkurzu. Podstatné je, že išlo o
zákonom predpokladaný dôvod pre nepokračovanie v exekúcii, na ktorý súd musí prihliadnuť ex offo
(bez ohľadu na procesnú aktivitu účastníkov konania) a preto  žiaden z účastníkov exekučného konania
nemohol mať vo veci, úvaha súdu o pomere úspechu vo veci vo vzťahu k trovám konania nebola mieste.

20. Odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie je konaním odlišným od sporového konania
upraveného v režime CSP a tomu zodpovedajú aj osobitosti týkajúce sa trov konania resp. trov exekúcie.
V danom prípade mal súd prvej inštancie rozhodnúť len o trovách exekúcie v zmysle § 203 ods. 3
Exekučného poriadku. V zmysle § 200 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie, pričom oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má podľa §
200 ods. 1 Exekučného poriadku nárok len na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými
námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že povinný
má nárok len náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami. V danom prípade
však povinní súdu predložili podanie, obsahom ktorého bol návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
na ich majetok bol vyhlásený konkurz, z čoho je zrejmé, že nejde o námietky proti exekúcii v zmysle §
50 Exekučného poriadku, ktorým by bolo vyhovené. Keďže si povinný 1/ a 2/ uplatnili nárok na náhradu
trov konania, súd prvej inštancie v rámci ďalšieho postupu  v konaní o tomto návrhu musí rozhodnúť,
avšak bude rozhodovať podľa komplexnej úpravy trov exekúcie a exekučného konania v Exekučnom
poriadku, aplikovanie zásady úspechu v zmysle CSP je vylúčené.

21. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou vyhovel návrhu
povinných na zastavenie exekúcie, čo nezodpovedá spôsobu rozhodnutia a (z hľadiska formulácie
výroku), ktorý predpokladá Exekučný poriadok v spojení so ZKR. Keďže je však odvolací súd viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania, ktoré proti I. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie nesmerovalo,
odvolací súd rozhodol len vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku II.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď priznal povinným
1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému. Odvolací súd preto v zmysle § 389 ods. 1
písm. d) uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou
súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku na náhradu trov konania v zmysle
Exekučného poriadku.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov X:X.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/65/2012", "guid": "1564ffca-4695-4c52-857d-1a384c550f0e:da1e1851-900a-4377-a895-118d0a57b7cb", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "5c7987ac-3f2d-4bd4-9f42-7b884da7b25b:6795ee0e-18c8-4e4e-855d-cce82506a584", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6312202174.2", "spisova_znacka": "1CoE/78/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/78/2020 z 2. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-11-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6312202174.2"}, {"guid": "417a1fe7-66e0-4fc2-942f-313fa8bc2b8e:0a5df0fc-bc04-481c-b596-6be8db8e6790", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/65/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 4Er/65/2012 z 28. 5. 2012", "sud": "Okresný súd Dolný Kubín", "datum_vydania": "2012-05-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/417a1fe7-66e0-4fc2-942f-313fa8bc2b8e:0a5df0fc-bc04-481c-b596-6be8db8e6790"}], "citovane_v": []}