Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/304/2019 z 29. 6. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. júna 2020, sp. zn. 2CoE/304/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6317200514.2 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/304/2019 | ECLI:SK:KSBB:2020:6317200514.2 | 2020-06-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 243h ods. 1 EP, § 44 ods. 2 EP, OZ, § 43c ods. 1 OZ, § 43c ods. 2 OZ, § 44 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7ced19a-3220-4172-bb21-43f1ea0def80 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6317200514.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/304/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317200514
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6317200514.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T. XXXX/XX, X. - T., štátny občan SR, vedenej pod sp. zn. EX 18/17 súdnym exekútorom JUDr.
Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota,
o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 1Er/32/2017-119 zo dňa 05.
septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 1Er/32/2017-119 zo dňa 05. septembra 2019 zrušuje a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 1Er/32/2017-119 zo dňa 05. septembra 2019 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením č. 5603 073815 zo dňa 26. 01.
2017 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. poverený vykonaním exekúcie a vymožením
pohľadávky oprávneného vo výške 1.254,10 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je Rozhodcovský
rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov,
z.z.p.o., ktorým bola žalovaná (povinná) zaviazaná zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 1.254,10 Eur
s prísl, trovy rozhodcovského konania a poplatok za rozhodcovské konanie 352,40 Eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 167,52 Eur. Povinná dňa 07. septembra 2017 podala súdu návrh na zastavenie
exekúcie pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku a neprijateľné zmluvné podmienky. Exekučný súd o
návrhu povinnej rozhodol uznesením č. k. 1Er/32/2017-71 zo dňa 24. septembra 2018, tak že návrh
povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu podala povinná v zákonnej lehote odvolanie.
Následne Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením, č. k. 2CoE/366/2018-108 zo dňa 28. marca 2019
zrušil napadnuté uznesenie exekučného súdu č. k. 1Er/32/2017-71 zo dňa 24. septembra 2018 a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Exekučný súd preto opätovne právne a skutkovo posúdil
návrh povinnej na zastavenie exekúcie pričom z pripojených listinných dôkazov zistil, že oprávnený
uzavrel s povinnou zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 810,- Eur,
ktorý sa zaviazala splatiť v 42 splátkach vo výške 43,40 Eur mesačne. Právomoc rozhodcovského súdu
bola založená Rozhodcovskou zmluvou číslo XXXXXXXXXXX, ktorú povinná podpísala v X. dňa 25. júla
2013 a oprávnený v X. dňa 26. júla 2013. Podľa exekučného súdu oprávnený nepreukázal, že povinnej
doručil prijatie návrhu rozhodcovskej zmluvy a v spise nie je preukázané ani to, či a kedy povinná zaslala
a doručila veriteľovi návrh Rozhodcovskej zmluvy a nie je prezentované, či oprávnený svoje prijatie
návrhu urobil v primeranej lehote, a teda či a kedy prijatie návrhu doručil povinnej. Exekučný súd dospel
z predložených listinných dôkazov k záveru, že oprávnený dostatočným spôsobom nepreukázal, že
medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Napriek tomu, že oprávnený
mal podľa predložených listín prijať návrh Rozhodcovskej zmluvy od povinnej, je to fakticky oprávnený,
ktorý vopred naformuloval znenie Rozhodcovskej zmluvy, jednostranne bez predchádzajúcej vzájomnej



dohody predložil povinnej na podpísanie návrh formulárovej zmluvy, ktorý povinná mohla len ako celok
prijať alebo odmietnuť. Exekučný súd ďalej uviedol, že Rozhodcovský rozsudok môže byť podkladom
exekučného konania len v prípade, ak ide o formálne a materiálne vykonateľné rozhodnutie, vrátane
splnenia tej podmienky, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platnou rozhodcovskou
zmluvou. Ak nebolo preukázané, že rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského
súdu bola platne uzavretá, nie je možné na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného týmto
rozhodcovským súdom viesť exekučné konanie, pretože ide o nulitný (ničotný) akt. Exekučný súd dospel
k záveru, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie ani vo vyjadrení k návrhu povinnej dostatočným
spôsobom nepreukázal, že došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, a preto boli splnené
podmienky pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)
účinného do 31.03.2017.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu
prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii. Oprávnený uviedol, že doručil exekučnému súdu poštový
podací hárok, z ktorého vyplýva, že doručoval povinnej zásielku s uzatvorenou Zmluvou o revolvingovom
úvere a súvisiacimi dokumentmi, t.j. aj Rozhodcovskou zmluvou doporučenou zásielkou na adresu
miesta bydliska povinnej uvedenú v Zmluve. Oprávnený teda preukázal, že zmluvnú dokumentáciu
vrátane Rozhodcovskej zmluvy doručoval doporučenou zásielkou. Zásielka bola povinnej doručovaná
doporučenou zásielkou. V prípade nedoručenia zásielky by sa táto vrátila oprávnenému (odosielateľovi)
ako nedoručená, čo sa však nestalo. Aj v prípade, že by povinná doručovanú zásielku neprevzala pri
doručovaní, táto sa dostala do sféry jej dispozície. Podľa oprávneného však zásielka bola povinnej
riadne doručená. Podľa oprávneného to vyplýva nielen z toho že sa zásielka nevrátila odosielateľovi
ako nedoručená, ale uvedené nespochybnila ani povinná počas celého trvania zmluvného vzťahu, ani
v rozhodcovskom konaní a dokonca ani počas exekučného konania v námietkach proti exekúcii, ktoré
podala a v ktorých namietala len zmluvné podmienky. Rovnako ani exekučný súd pri vydávaní poverenia
na vykonanie exekúcie nevyslovil žiadnu pochybnosť o tom, či Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
platne a či účastníkov konania zaväzuje. Podľa oprávneného doručenie zmluvnej dokumentácie možno
vyvodiť aj z toho, že povinná pri plnení Zmluvy o revolvingovom úvere postupovala v súlade so
zmluvnými podmienkami a splácala splátky vo výške a termíne splatnosti podľa splátkového kalendára
uvedeného v zmluve. Do omeškania so splácaním sa dostala až s trinástou splátkou. Oprávnený
ďalej poukázal aj na ďalšie skutočnosti, z ktorých podľa neho vyplýva, že zmluvná dokumentácia
bola povinnej doručená a uzavretie Zmlúv je nesporné, a to žiadosť povinnej zo dňa 18. júna 2014
o odklad splatnosti troch splátok, čo vyplýva zo Zápisu z rokovania s klientom (povinnou), pričom
na základe uvedenej žiadosti oprávnený povolil odklad splatnosti splátok č. 10, 11 a 12. Exekučný
súd podľa oprávneného vyvodil záver o nepreukázaní doručenia prejavu vôle zo strany oprávneného
povinnému dokonca bez zisťovania reálneho doručenia zásielky u povinnej a zároveň bez toho, aby
oprávneného vyzval na preukázanie zaslania resp. doručenia rozhodcovskej zmluvy povinnej. Podľa
oprávneného preto záver exekučného súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Ďalej
oprávnený uviedol, že uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere ani Rozhodcovskej zmluvy nebolo
medzi oprávneným a povinnou nikdy sporné, na čo exekučný súd vôbec neprihliadol. Rozhodnutie
exekučného súdu považoval oprávnený za arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné.
Postupom exekučného súdu podľa oprávneného došlo k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý
súdny proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy
SR, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. US 383/06-28. Uvedené skutočnosti sú
podľa oprávneného samy o sebe spôsobilým dôvodom na zrušenie napadnutého Uznesenia pre jeho
neústavnosť.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa §
389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.



5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

7. Podľa § 43c ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) (1) včasné
vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno
vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. (2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

8. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučný titulom, na podklade ktorého sa vykonáva
predmetná exekúcia, je Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou
slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 868/07/15 zo
dňa 16. marca 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. augusta 2016 a vykonateľnosť dňa 31.
augusta 2016, ktorý bol predložený spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 10.
januára 2017, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 16. januára 2017. Predmetným rozhodcovským
rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.254,10 Eur s príslušenstvom.
Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že povinná podpísala dňa 25. júla 2013 v X. a oprávnený
dňa 26. júla 2013 v X. Zmluvu o revolvingovom úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ
poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 810,00 Eur. Spolu so Zmluvou povinná podpísala dňa
25. júla 2013 v X. a oprávnený dňa 26. júla 2013 v X. Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej
len „Rozhodcovská zmluva“) na samostatnej listine, ktorá v bode 2 obsahovala text, že „uzatvorenie
tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy medzi veriteľom
a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom
vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný“. Podľa bodu
5 Rozhodcovskej zmluvy „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto
stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO:
44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 52189/B, Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri
Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica,
zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 16626/S. Výber
rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.“. Podľa bodu 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy
odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie
o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy
sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa
najneskôr v posledný deň lehoty.

10. Odvolací súd vychádzajúc výlučne z odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný,
vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nenapáda postavenie povinnej ako spotrebiteľa, napadnuté
rozhodnutie exekučného súdu čo do postavenia povinnej ako spotrebiteľa nepreskúmaval.



11. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd je povinný z úradnej povinnosti
dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný
skúmať, či predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného
poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK.
Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale
rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení zo dňa 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011,
uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku
2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia exekučného súdu dospel k záveru, že
rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, následkom čoho exekučný súd
vec nesprávne právne posúdil. Oprávnený predložil Rozhodcovskú zmluvu, ktorú povinná podpísala
v X. dňa 25. júla 2013 a oprávnený v X. dňa 26. júla 2013. Z toho je zrejmé, že pokiaľ mala
predmetná Rozhodcovská zmluva vzniknúť, muselo prijatie návrhu oprávneným nadobudnúť účinnosť
podľa § 43c ods. 2 OZ. Oprávnený neprezentoval doručenie prijatia návrhu Rozhodcovskej zmluvy
povinnej. V spise nebolo prezentované ani to, či a kedy povinná, ktorá mala podpísať Rozhodcovskú
zmluvu dňa 26. júla 2013, zaslala a doručila veriteľovi návrh Rozhodcovskej zmluvy a nie je
prezentované, či oprávnený svoje prijatie návrhu urobil v primeranej lehote, a teda či a kedy prijatie
návrhu doručil povinnej. Táto skutočnosť nebola exekučným súdom nijakým spôsobom zisťovaná,
a to aj napriek tomu, že ho odvolací súd uznesením č. k. 2CoE/366/2018-108 zo dňa 28. marca
2019 na vykonanie dokazovania v tomto smere zaviazal, a teda odvolací súd má zato, že exekučný
súd predčasne rozhodol, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, keďže nedostatočne
posúdil, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovský rozsudok môže byť podkladom exekučného konania len v prípade, ak ide o formálne
i materiálne vykonateľné rozhodnutie, vrátane splnenia tej podmienky, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená platnou rozhodcovskou zmluvou. Ak nebolo preukázané, že medzi zmluvnými
stranami bola uzavretá rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu, nemožno
na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného týmto rozhodcovským súdom viesť exekučné konanie,
pretože ide o nulitný (ničotný) akt. Odvolací súd navyše podotýka, že aj keď oprávnený formálno-
právne mal prijať „návrh“ Rozhodcovskej zmluvy od povinnej, a teda prijať návrh Rozhodcovskej zmluvy
skôr podpísaný povinnou, je to fakticky oprávnený, kto vopred naformuloval znenie Rozhodcovskej
zmluvy, jednostranne bez predchádzajúcej vzájomnej dohody predložil povinnej na podpísanie návrh
formulárovej - adhéznej zmluvy, ktorý povinná mohla len ako celok prijať alebo odmietnuť. Už z
uvedeného je zrejmé, že postup oprávneného, ktorý svojím konaním stavia spotrebiteľa do pozície
navrhovateľa rozhodcovskej zmluvy, pričom oprávnený až následne prijíma „návrh rozhodcovskej
zmluvy“ skôr podpísaný spotrebiteľom, svedčí o obchádzaní zmyslu a účelu ustanovení o vzniku
zmluvných záväzkov podľa § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.

13. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie
konanie.

14. Nakoľko súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil,
v ďalšom konaní bude jeho úlohou opätovne preskúmať zákonnosť vedenia predmetnej exekúcie,
predovšetkým v tom ohľade, či bola medzi oprávneným a povinnou skutočne uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva, pričom zoberie do úvahy aj doklady predložené oprávneným k odvolaniu proti
napadnutému uzneseniu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).



15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Poznámka: Toto uznesenie nepodpísala členka senátu Y.. H. H. z dôvodu jej ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase podpisovania uznesenia.