Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/149/2020 z 16. 12. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. decembra 2020, sp. zn. 3To/149/2020, ECLI:SK:KSBB:2020:6419010619.2 Krajský súd Banská Bystrica | 3To/149/2020 | ECLI:SK:KSBB:2020:6419010619.2 | 2020-12-16 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/53353412-f705-4794-8a21-baa54c46f97f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6419010619.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/149/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010619
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6419010619.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka PhD. a
sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného Z. O. za
zločin sexuálneho násilia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 200 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., na
verejnom zasadnutí dňa 17. decembra 2020, o odvolaní obžalovaného Z. O. a okresného prokurátora
v Žiari nad Hronom proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 2T/119/2019
zo dňa 23.09.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. O. a okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 2T/119/2019 zo dňa 23.09.2020
bol obžalovaný Z. O. uznaný za vinného z prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1
Tr.zák., ktorého sa dopustil tým, že

dňa 17.06.2020 v čase o 17,00 hod. na ulici A. V. v Žiari nad Hronom v blízkosti zimného štadióna
na panelovej ceste po tom, čo poškodená od dohody ustúpila, obžalovaný požadoval vrátenie peňazí,
poškodená ho žiadala, aby ju nechal na pokoji, pričom ju chytil oboma rukami za predlaktie, v danom
čase popri nich prechádzala staršia neznáma žena, ktorú Z. C. požiadala o pomoc, oslovená žena
jej uviedla, že zavolá políciu a následne odišla preč smerom do mesta, poškodená sa hodila na zem,
obžalovaný sa ju snažil zdvihnúť zo zeme, pričom ju držal za obe ruky, videl, že prechádza okolo na
bicykli L. A. pustil poškodenú, bez slova odišiel z miesta po ceste smerom k mestskému cintorínu v Žiari
nad Hronom.

Za to bol odsúdený podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr.zák., § 38 ods. 2, 4 Tr.zák. k trestu
odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, pričom súčasne samosudca podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák.
zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že oproti podanej obžalobe, ktorá bola na
obžalovaného podaná za zločin sexuálneho násilia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 200 ods. 1,
2 písm. a/ Tr. zák., upravil po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní svoje skutkové závery
a taktiež i právnu kvalifikáciu, kde konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1 Tr.zák. V tejto súvislosti prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatuje, že v konaní boli produkované dva kamerové záznamy, ktoré považoval za nespochybniteľné.
Na prvom z nich je vidieť poškodenú, ktorá drží v ľavej ruke nákup a za ňou kráča v určitej vzdialenosti
obžalovaný, v ďalšom kamerovom zázname vidieť, ako obžalovaný kráča za poškodenou, dobieha
poškodenú, chvíľu idú spolu, následne obžalovaný zrýchli krok a predbehne poškodenú. Z vykonaného
dokazovania je teda zrejmé, že sú dve verzie spáchania skutku, kde na jednej strane je výpoveď
samotného obžalovaného, ktorá ako zdôrazňuje obhajoba, v zmysle ktorej priebeh celého konania je



konzistentný, nemenný a na druhej strane je to výpoveď poškodenej, ktorá sa od podania trestného
oznámenia po konanie na súd menila. Je teda zrejmé, že musel dôjsť k stretnutiu obžalovaného a
poškodenej ešte pred prvým kamerovým záznamom, teda v priestoroch bývalej tržnice pri Jednote,
kde tu muselo dôjsť ku komunikácii a dohode obžalovaného s poškodenou. V prípade, ak by bolo
pravdivé tvrdenie poškodenej, že s obžalovaným sa rozprávali až na mieste činu, tak obžalovaný,
ktorý mal kráčať podľa tvrdenia poškodenej ako prvý, by predsa nevedel, kam má ísť. Ďalej súd tiež
zdôrazňuje, že poškodená mala možnosť kamkoľvek odbočiť, dokonca aj domov mohla ísť inou cestou.
Rovnako tak v súvislosti s nožom, kde poškodená uvádzala v trestnom oznámení, že obžalovaný mal
nôž s čepeľou dlhou cca 10 cm, avšak v ďalších výpovediach už o noži s takouto veľkou čepeľou
sa nevyjadrovala. Súd preto konštatuje, že výpoveď poškodenej je nelogická. Je nemysliteľné, aby ju
obžalovaný bez predchádzajúceho dohovoru oslovil bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody, naviac
v mieste, kde mala byť umiestnená kamera a ktoré miesto poškodená poznala. Súd preto vyslovuje
názor, že keď prišiel svedok L. A., tomuto poškodená klamala, že sa ju obžalovaný pokúsil znásilniť a
súd nemal dôvod neveriť tvrdeniu obžalovaného, že poškodenej dal sumu 30,- € za budúce sexuálne
služby. Súd pritom poukazuje na výpoveď svedka A., ktorý počul pri približovaní sa k poškodenej,
ako obžalovaný hovoril „aby mu to dala“. V súvislosti s výpoveďou svedka L. A. súd ustálil, že tento
svedok videl obžalovaného odchádzať rýchlym krokom od poškodenej a to zo vzdialenosti minimálne
10 metrov. Ďalší vypočutí svedkovia J. C. a E. C. mali informácie iba sprostredkované od poškodenej.
Prvostupňový súd tiež zdôrazňuje, že z videozáznamov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní
nie je zrejmé, že by v čase, keď kráčala poškodená s obžalovaným od tržnice k inkriminovanému miestu,
že by mal obžalovaný v ruke nôž. Z uvedeného dôvodu preto súd uveril tvrdeniu obžalovaného, ktoré
fakticky potvrdzuje aj svedok L. A., že pôvodná dohoda medzi obžalovaným a poškodenou bola o sexe
za peniaze. Z produkovaných dôkazov preto súd nemal dôvod neveriť tvrdeniu obžalovaného, že keď
poškodená odmietla sex za peniaze, žiadal od nej vrátenie peňazí, čo bolo príčinou jeho naťahovania
sa s poškodenou, ktorej bránil v tom, aby odišla z miesta činu.

V tomto smere preto prvostupňový súd upravil právnu kvalifikáciu konania na prečin obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr.zák., pričom pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol
na skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ 13-krát súdne trestaný, z toho v štyroch prípadoch
cudzozemskými súdmi, prevažnej za majetkovú trestnú činnosť a v dvoch prípadoch za násilnú trestnú
činnosť. Vo vzťahu k existencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností prvostupňový súd konštatuje,
že v prípade obžalovaného poľahčujúcu okolnosť nezistil a ako priťažujúcu okolnosť prvostupňový súd
ustálil, že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený a preto vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich
okolností zvýšila sa dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, kde páchateľovi
bolo možné uložiť po takto zvýšenej trestnej sadzbe trest odňatia slobody v rozpätí 16 mesiacov až 3
roky. V danom prípade preto považoval prvostupňový súd za primeraný trest v trvaní 20 mesiacov a
to s poukazom na predchádzajúce odsúdenia, pričom vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v
posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu, pre výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení priamo do zápisnice z hlavného pojednávania
podal odvolanie okresný prokurátor a to proti výroku o vine a treste, pričom neskôr v zákonom stanovenej
lehote podal odvolanie proti tomuto rozsudku i obžalovaný a to proti výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uvádza, že sa nestotožňuje s rozhodnutím
prvostupňového súdu ohľadne zmeny právnej kvalifikácie oproti podanej obžalobe, ako aj uloženého
trestu. Poukazuje na to, že obžalovaný sa pokúsil s nožíkom v ruke a násilím vynútiť si od poškodenej Z.
C. orálny styk. Poukazuje pritom na výpovede poškodenej Z. C. a svedkov L. A. a svedkyne J. C. a E. C..
V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor podrobne rozvádza výpovede týchto svedkov, ako
aj závery znaleckého dokazovania a poukazuje na skutočnosť, že je nelogické, že súd neuveril výpovedi
poškodenej a uveril tvrdeniam obžalovaného, u ktorého išlo v čase žalovaného skutku o stav ľahkej
intoxikácie pervitínom bez psychologických príznakov, so zachovaním fyzickej aktivity. Osobitne pritom
akcentuje výpoveď svedka A., ktorý na hlavnom pojednávaní potvrdil, že keď prechádzal na bicykli okolo
zimného štadióna, počul ženský krik a preto sa pustil tým smerom a videl na zemi ležať Z. C., ktorá
ležala na chrbte a Z. O. na nej sedel a oboma rukami ju držal za ruky a počul ako na ňu obž.Z. O.
kričal, aby mu to dala, pričom keď obž.Z. O. videl, že prichádza, zišiel z nej a rýchlou chôdzou odišiel
smerom k cintorínu. Samotná poškodená mu potom povedala, že obžalovaný od nej žiadal orálny sex -
fajku, čo ona odmietla a tak ju zvalil na zem a chcel to aj násilím. Tento svedok si nevšimol, že by Z. O.



držal v ruke nejaký nôž , ale Z. mu povedala, že ju ohrozoval nožíkom a chcel od nej orálny sex, bola
rozrušená a preto ju odprevadil domov a povedal jej, že by to mala nahlásiť polícii. Žiadne zranenie si
na nej nevšimol. S poukazom na tieto skutočnosti navrhuje, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného
súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.09.2020 a prikázal Okresnému súdu v Žiari nad Hronom, aby vo veci
znovu konal a rozhodol.

Naproti tomu obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, ako aj s odôvodnením rozsudku vo vzťahu k
nepreukázaniu viny zo spáchania zločinu sexuálneho násilia v štádiu pokusu. V tejto časti považuje
napadnutý rozsudok za správny, zákonný a spravodlivý. Nesúhlasí však s tým, že sa mal obžalovaný
na základe súdom zmenenej skutkovej vety dopustiť trestného činu obmedzovania osobnej slobody.
Doznáva, že obžalovaný chytil poškodenú na mieste činu oboma rukami za predlaktie, ktorá sa hodila
o zem, že sa ju snažil zo zeme zdvihnúť, avšak motívom a dôvodom jeho konania bola skutočnosť,
že nechcel, aby mu poškodená ušla preč s jeho peniazmi, pretože s ohľadom na ich predchádzajúcu
dohodu by tieto peniaze už nikdy nezískal späť. Zdôrazňuje, že poškodená chcela z miesta utiecť s jeho
peniazmi, že poškodenej nespôsobil zranenie a ani nikdy toto nemal v úmysle, že chcel len, aby mu
poškodená dala peniaze späť, nakoľko mu ich odmietla dobrovoľne vrátiť. V tejto súvislosti zdôrazňuje,
že vo vzťahu k poškodenej konal obžalovaný primerane daným skutočnostiam, že jeho konanie nebolo
agresívne a že nie je vylúčené, v prípade, ak by na miesto ani neprišiel svedok A. a poškodená by mu
odmietla peniaze vrátiť, že by na miesto činu zavolal políciu. Ďalej v písomných dôvodoch odvolania
obhajca obžalovaného zdôrazňuje, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s tzv. materiálnym
korektívom v zmysle § 10 ods. 2 Tr.zák., že uznanie viny v prípade obžalovaného za prečin v zmysle
ust. § 183 ods. 1 Tr.zák. je neprimerane tvrdé a s poukazom na to i uložený trest je neprimerane prísny
vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k jeho spáchaniu. Podaním odvolania sa domáha zrušenia
rozsudku prvostupňového súdu s tým, aby odvolací súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, resp.
aby zrušil rozsudok prvostupňového súdu v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. b/, e/ Tr.por.

Rovnako tak samotný obžalovaný zaslal odvolaciemu súdu svoje dôvody odvolania. V písomných
dôvodoch tohto svojho odvolania uvádza, že sa necíti byť vinný, že celý prípade je vykonštruovaný na
základe výpovede poškodenej Z. C.. Zdôrazňuje , že i výpoveď svedka L. A. sa viackrát menila. Podrobne
popisuje priebeh skutku tak, ako to uvádza v rámci svojej obhajoby, pričom tiež uvádza, že od počiatku
dokazovania spolupracoval s políciou, že nechal sa dobrovoľne predviesť na políciu, objasnil všetky
udalosti, dobrovoľne odovzdal sklápací nožík a sám žiadal, aby boli zabezpečené kamerové záznamy.
Záverom písomných dôvodov svojho odvolania sa domáha oslobodenia spod obžaloby, alternatívne
žiada, aby mu bol znížený trest, pretože mu bola navýšená spodná hranica na 16 mesiacov z dôvodu
jednej priťažujúcej okolnosti, že bol v minulosti súdne trestaný, pričom akcentuje skutočnosť, že by mal
mať aj jednu poľahčujúcu okolnosť a to že spolupracoval s políciou a napomáhal objasňovať trestnú
činnosť, pričom verí, že senát krajského súdu rozhodne spravodlivo.

Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že po postupe v zmysle
citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolania tak obž. Z. O. ako i okresného
prokurátora nie sú dôvodné.
Podľa § 2 ods. 12 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Prvostupňový súd sa citovaným ustanovením dôsledne riadil. Z odvolaní obžalovaného ako i okresného
prokurátora je zrejmé, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy, nesúhlasia len s
hodnotením vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom.
Rozhodujúcim dôkazom v danej veci, ktorý reálne preukazuje pravdivosť a vierohodnosť výpovedí či už
obžalovaného, resp. poškodenej, sú kamerové záznamy tak, ako to podrobne rozviedol prvostupňový
súd, kde s argumentáciou prvostupňového súdu v tejto súvislosti sa krajský súd v plnom rozsahu
stotožňuje a v podrobnostiach na túto argumentáciu odkazuje. I krajský súd je toho názoru, že ku
kontaktu obžalovaného s poškodenou a k dohode o orálnom sexe došlo už pred budovou potravín pri
bývalej tržnici. Spôsob pohybu obžalovaného ako i poškodenej, kde najskôr kráčali oddelene, neskôr
potom i spolu a následne obžalovaný šiel dopredu, kde čakal na poškodenú, svedčia o pravdivosti



a vierohodnosti obhajoby obžalovaného a vyvracia výpoveď poškodenej k okolnostiam vzniku celej
konfliktnej situácie. Taktiež tieto kamerové záznamy nepreukazujú, že by v kritickom čase obžalovaný
používal ako hrozbu nôž. Z výpovede svedka A. rovnako tak vyplýva, že v danom konkrétnom prípade
obžalovaný, hoci krátku dobu, obmedzoval slobodu pohybu poškodenej ako i skutočnosť, že konanie
obžalovaného v tom čase bolo pre poškodenú neprekonateľné. Výpoveď tohto svedka preukazuje i
prítomnosť ďalšej dosiaľ nestotožnenej osoby na mieste činu (staršia pani s mobilom), kde je zrejmé, že
obžalovaný zvieral poškodenú v náručí, držal ju za ruky a držal ju na zemi. Tieto skutočnosti boli preto
vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané i podľa názoru Krajského
súdu v Banskej Bystrici. Naviac krajský súd poznamenáva, že miesto, kde došlo k inkriminovanému
konaniu, bolo poškodenou dobre známe a poškodená i vedela o tom, že v danom mieste sú kamery,
hoci v tom čase, ako bolo neskôr zistené, boli nefunkčné. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že
miesto, kde došlo k inkriminovaným udalostiam, vybrala samotná poškodená, nie obžalovaný. Ďalšou
významnou skutočnosťou, ktorá preukazuje nemožnosť prekonať konanie obžalovaného je skutočnosť,
že poškodená v kritickom čase volala na pomoc, na ktorú reagovala nielen staršia pani, ale i samotný
svedok A..
Krajský súd ďalej v súvislosti s právnou kvalifikáciou konania konštatuje, že celé konanie obžalovaného
bolo neoprávnené. Sám i v písomných dôvodoch odvolania poukazuje na to, že keby nebol býval prišiel
svedok A., bol by vec oznámil na polícii, kde krajský súd osobitne zdôrazňuje, že nič mu nebránilo
obrátiť sa na políciu v prípade, ak mal pocit, že bol podvedený i bez toho, aby obmedzoval na slobode
pohybu poškodenú. Práve v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na znalecký posudok znalkyne z
odboru psychiatrie, v zmysle ktorého v prípade osobnosti obžalovaného, táto vykazuje známky emočnej
nestability, disociálnej poruchy, kde u neho bola zistená zmiešaná porucha osobnosti, s črtami emočnej
nestability, spolu s disociálnymi rysmi, kde ide najmä o egoizmus, anetickosť, expluzivitu a agresitivu.
Tieto závery však nič nemenia na tom, že v kritickom čase obžalovaný mal rozpoznávacie schopnosti
zachované a jeho ovládacie schopnosti boli znížené len ľahko, forézne nevýznamným vplyvom užitej
látky - pervitínu, s ktorým obžalovaný mal skúsenosti.
Naviac krajský súd konštatuje, že v danej veci neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali,
že by poškodená v kritickom čase utrpela akékoľvek zranenie. Neboli produkované žiadne dôkazy o
tom, že by mala roztrhané tričko a pod. Všetky vykonané dôkazy, na ktoré poukazuje okresný prokurátor
v písomných dôvodoch odvolania, boli iba sprostredkované podania u poškodenej ohľadne motívu
konania a pod.

V konečnom dôsledku potom krajský súd dospel k záveru, že v danom konkrétnom prípade obžalovaný
sa dopustil prečinu obmedzovania osobnej slobody tak, ako to ustálil prvostupňový súd a i uložený
trest zodpovedá výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní. Argumentácia obžalovaného, že
v danom prípade mal súd prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť a to na spoluprácu obžalovaného s
orgánmi činnými v trestnom konaní, je irelevantná. V danom prípade nemožno považovať okolnosti
obhajoby obžalovaného za spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Skutočnosť, že obžalovaný
dobrovoľne vydal nožík, že predniesol svoju obhajobu, ktorá bola v konečnom dôsledku potvrdená
inými nezávislými dôkazmi, nie je podľa názoru krajského súdu napomáhanie pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom. Je to iba obhajoba obžalovaného, ktorá bola vo vzťahu k motivácii konania
potvrdená, resp. vyvrátená.
S poukazom potom na hore uvedené dôvody senát krajského súdu dospel k záveru, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje so závermi prvostupňového súdu tak ohľadne úpravy skutkových záverov, právnej
kvalifikácie konania, ako i uloženého trestu a považoval preto potom odvolanie tak obžalovaného ako
i okresného prokurátora v Žiari nad Hronom za nedôvodné a tieto v zmysle ust. § 319 Tr.por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.