Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/99/2019 z 21. 1. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. januára 2020, sp. zn. 43Cob/99/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6717210558.2
Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/99/2019 | ECLI:SK:KSBB:2020:6717210558.2 | 2020-01-21 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa29c5ae-23e4-4f43-b796-aa8763be9f50
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6717210558.2

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/99/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717210558
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717210558.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci
žalobcu EUNICA MEDIA, s. r. o., Mariánske námestie 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 44 081 481, právne
zast. JUDr. Anna Ščepková, Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava proti žalovanému STOKAT - M, s. r. o.,
Dobronivská cesta 1243/8, 960 01 Zvolen, IČO: 31 573 436, právne zast. AK Dlhopolec, s.r.o., Námestie
SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306 v konaní o zaplatenie 2.438 Eur, o odvolaní žalobcu a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18Cb/26/2017-395 zo dňa 11. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 18Cb/26/2017-395 zo dňa 11. júna 2019 v časti druhej
výrokovej vety m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 980,32 EUR s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 980,32 EUR od 15.10.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 18Cb/26/2017-395 zo dňa 11. júna 2019 v časti tretej
výrokovej vety m e n í tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.457,68 Eur  spolu
s úrokom z omeškania 9 % ročne od 15. 10. 2016 do zaplatenia a druhou výrokovou vetou v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v
rozsahu 18 %.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému  súdu v Žiline
dňa 05.04.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.438 Eur s príslušenstvom.
Na základe námietky miestnej príslušnosti pri prvom úkone, ktorý žalovanému patrí, namietol žalovaný
miestnu príslušnosť Okresného súdu Žilina, preto bola vec dňom 31.07.2017 postúpená Okresnému
súdu Zvolen ako súdu miestne príslušnému.

3. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie pokuty zo Zmluvy o dielo. Uviedol, že sporové strany
uzavreli dňa 06.03.2013 Zmluvu o dielo, na základe ktorej si u žalovaného objednal výrobu a montáž
prvkov interiéru do zasadačky pre Biskupský úrad v Žiline. V zmysle článku 4 zmluvy sa zhotoviteľ
zaviazal, že zrealizuje predmet zmluvy 15.03.2013 za podmienky poskytnutia zálohovej platby podľa
článku 5 zmluvy. V článku 5 Zmluvy o dielo bolo dojednané, že cena za dielo je splatná na základe faktúry
vystavenej zhotoviteľom, ktorú je zhotoviteľ oprávnený vystaviť po odovzdaní diela. Zmluvné strany



dohodli zaplatenie zálohy vo výške 10.000 Eur na základe zálohovej faktúry vystavenej zhotoviteľom po
podpise zmluvy, žalobca uhradil zálohovú faktúru v sume 10.000 Eur. Zvyšnú časť ceny diela mal byť
objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi po ukončení diela. Strany si dohodli, že o ukončení diela sa
spíše odovzdávací protokol. V článku 7 zmluvy bolo dojednané, že ak zhotoviteľ nedodrží termín plnenia
podľa článku 4 zmluvy, je objednávateľ oprávnený od zhotoviteľa uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 0,05
% z celkovej sumy predmetu plnenia za každý deň omeškania s termínom plnenia. V článku 3 zmluvy
bola dojednaná cena s DPH na 26.503,20 Eur.

4. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný mu doposiaľ dielo neodovzdal v súlade so zmluvou. Žalovaný
proti žalobcovi podal dňa 22.10.2015 žalobu na rozhodcovskom súde, nakoľko v Zmluve o dielo bola
dojednaná rozhodcovská doložka. Žalovaný žaloval žalobcu o zaplatenie zvyšku ceny diela 16.503,20
Eur spolu s príslušenstvom. Rozhodcovské konanie bolo k 31.12.2016 ex lege zastavené, v lehote do 3
mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania žalovaný proti žalobcovi  podal žalobu na Okresnom
súde v Žiline vedené pod sp. zn. 18Cb/90/2017 o zaplatenie zvyšku ceny diela. V predmetnom konaní
ako reakciu na námietku žalobcu, že dielo mu nebolo odovzdané, predložil žalovaný listinu „Zápis
o preberacom a odovzdávacom konaní diela,“ datovanú v Žiline dňa 23.07.2013. Táto listina je za
objednávateľa, teda za žalobcu podpísaná v zastúpení osobou označenou: p. L. - autorka projektu
schváleného. Žalobca listom z 13.09.2016 vyzval žalovaného na dodatočné splnenie povinnosti -
odovzdať dielo dohodnutým spôsobom v lehote do 5-tich dní od doručenia listu a zároveň ho vyzval
na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 16.03.2013 do 13.09.2016 vo výške 16.935,54 Eur.
Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval, preto žalobca listom zo dňa 26.09.2016 doručeným žalovanému
14.10.2016, odstúpil od Zmluvy o dielo s poukazom na § 345 ods.1, ods.3, § 346 ods.1 Obchodného
zákonníka.

5. Žalobca sa tomto konaní domáha od žalovaného zaplatenia zmluvnej pokuty za omeškanie
žalovaného s vykonaním diela v období od 05.04.2013 do 05.10.2013 na základe článku 7 zmluvy,
vo výške 2.438 Eur (0,05 % denne zo sumy 26.503,20 Eur za 184 dní). Žalobca poukázal na to,
že pojem „realizácia diela“ použitý v článku 4 zmluvy je potrebné považovať za synonymum pojmu
„vykonanie diela“ v zmysle zákonnej úpravy. Žalobca zdôraznil, že v Zmluve o dielo zmluvné strany
nerozlíšili termín pre ukončenie prác na diele a pre následné odovzdanie diela, ale upravili iba jeden
záväzný termín na realizáciu diela: 15.03.2013. Z uvedeného možno usúdiť, že do 15.03.2013 malo
byť zhotovované dielo vykonané, teda nie len ukončené, ale aj odovzdané objednávateľovi, lebo iba
vtedy možno dielo považovať za vykonané s poukazom na § 554 ods.1 Obchodného zákonníka. V
zmluve bolo dojednané protokolárne odovzdanie diela a dielo je vykonané jedine vtedy, ak došlo k
jeho odovzdaniu objednávateľovi spôsobom zodpovedajúcim dohode strán. Na podporu svojho tvrdenia
žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/358/2012 z 19. 03. 2013, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1168/2011 z 29. 01. 2013.

6. Žalobca v konaní poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní žalovaný tvrdil prevzatie diela za
žalobcu B. L., resp. spoločnosťou AV Interier, s. r. o., ktorej bola táto konateľkou. Žalobca poukázal
na to, že Zmluva o dielo nebola uzavretá ako zmluva v prospech tretieho v zmysle § 50 Občianskeho
zákonníka, alebo že by zo zmluvy vyplývalo oprávnenie inej osoby prevziať dielo. Okrem toho spoločnosť
AV Interier, s. r. o. bola zrušená  bez likvidácie a ku dňu 03.07.2013 vymazaná z Obchodného registra. Ku
dňu zápisu datovaného 23.07.2013 uvedená spoločnosť neexistovala a teda nemohla prevziať dielo za
žalobcu. Osoba B. L. za žalobcu nikdy nebola oprávnená konať, nebola jeho štatutárkou, prokuristkou,
splnomocnenkyňou, ani žiadnou inou osobou, ktorej konanie by bolo možné posudzovať ako konanie
žalobcu.

7. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania od 15.10.2016. Na základe výzvy zo dňa 13.09.2016
bol žalovaný vyzvaný na úhradu zmluvnej pokuty, list bol žalovanému doručený 14.09.2016. Žalovaný
dlh neuhradil, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a v zmysle predpisov obchodného
práva patrí žalobcovi nárok na úrok z omeškania. Zároveň si žalobca uplatnil aj paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur.

8. Okresný súd k vyjadreniam žalovaného k žalobe uviedol, že žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Argumentáciu žalobcu ohľadne neodovzdania diela označil v celom rozsahu za nedôvodnú.
Zhotovené dielo pre žalobcu bolo určené pre investora, ktorým bola  Rímsko-katolícka cirkev - Žilinská
diecéza. Dielo bolo rímsko-katolíckej cirkvi riadne odovzdané, je plne funkčné a využívané. Žalobca



za vykonané dielo neuhradil zvyšnú cenu diela na základe faktúry vystavenej dňa 23.07.2013 na
sumu 16.503,20 Eur, splatnej dňa 29.07.2013. Zaplatenia ceny diela sa žalovaný domáhal v konaní
pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 18Cb/90/2017. Žalovaný zdôraznil, že žalobca sa odovzdania
diela začal domáhať po viac ako troch rokoch od ukončenia diela, pravdepodobne len v reakcii na
súdne uplatňovanie nároku žalovaného, pôvodne v rozhodcovskom konaní. Ešte začiatkom roku 2015
žalovaný doručil žalobcovi pokus o zmier, na ktorý žalobca nereagoval.

9. Žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu o neodovzdaní diela je postavená na neprijateľnom
výklade skutočností, ktorými sa žalobca snaží získať právnu ochranu konania, ktoré je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku. Ako inak možno vysvetliť konanie žalobcu, ktorý so zhotoveným
dielom ďalej nakladal a cez tretiu osobu ho odovzdal investorovi Rímsko-katolíckej cirkvi, Žilinskej
diecéze. Skutočnosť, že dielo bolo ukončené, sporná nie je, toto žalobca nepopiera. Žalobca nenamieta
ukončenie diela, ale len jeho údajné neodovzdanie zmluvne dohodnutým spôsobom. Vyhotovenie
protokolu sa v Zmluve o dielo nespomína vo vzťahu k odovzdaniu diela, ale vo vzťahu k jeho ukončeniu.
V článku 5 sa mal spísať odovzdávací protokol o ukončení diela, ale nie o jeho odovzdaní. Preto
protokolárne odovzdanie diela sa v danom prípade nevyžadovalo. Napriek tomu odovzdávací protokol
žalovaný vyhotovil a teda je zrejmé, že k vykonaniu diela riadne došlo. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz,
z ktorého vyplýva, že dielo mu nebolo odovzdané. Žalovaný má zato, že dojednanie v článku 5 Zmluvy
o dielo je potrebné interpretovať v celkovom kontexte obchodného prípadu a v súlade s obchodnými
zvyklosťami a poctivým obchodným stykom, nie iba formálno-logicky bez ohľadu na účel dojednania.
Vyhotovenie protokolu je len osvedčením toho, čo sa medzi sporovými stranami udialo. K vykonaniu
diela totiž prišlo bez ohľadu na (ne) vyhotovenie protokolu.

10. Žalovaný v konaní uviedol, že postupoval v dobrej viere, že oprávnený za žalobcu konať je pani B. L.,
s ktorou žalobca spolupracoval, keď dielo objednával podľa jej projektu. Osoba B. L. nebola pre žalobcu
ani žalovaného neznámou, pretože spoločne spolupracovali po dlhší čas aj v rámci iných projektov a
na základe správania sa žalobcu ju považovali za osobu oprávnenú konať v jeho mene. Žalobca po
vykonaní diela jeho neodovzdanie nenamietal a bolo v spoločnom pláne realizovať ďalšie  zákazky  a
pri očakávaní ďalšej spolupráce so žalobcom, žalovaný neurgoval úhradu zostávajúcej časti ceny diela.
Napokon z uvedenej spolupráce zišlo, preto po predchádzajúcom pokuse o zmier si žalovaný svoj nárok
uplatnil súdnou cestou. Žalovaný vnímal žalobcu a B. L. úplne rovnocenne, komunikoval s obidvomi,
rovnako obchodné stretnutia absolvovali  s obidvomi. Žalovaný má zato, že svoje povinnosti riadne splnil,
teda  dielo bolo žalovanému odovzdané, bolo mu umožnené s ním nakladať.

11. Odstúpenie žalobcu od Zmluvy o dielo označil žalovaný za neplatné, pretože zo strany žalovaného
nedošlo k porušeniu povinností. K dodatočnej výzve žalobcu na odovzdanie diela žalovaný reagoval
listom zo dňa 21.09.2016, kde uviedol, že dielo mu bolo riadne odovzdané a teda svoju zákonnú, resp.
zmluvnú povinnosť si riadne splnil. Pokiaľ žalobca na podporu svojich tvrdení uvádza súdne rozhodnutia,
jedná sa o judikatúru cudzieho štátu, ktorého právny vývoj prebiehal odlišným spôsobom.

12. K argumentácii na vznik nároku na zaplatenie ceny diela aj pri absencii odovzdávajúceho protokolu
poukázal žalovaný na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/340/2007 z 16. 11. 2012 potvrdený
rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/30/2013 z 12. 07. 2013, kde v obdobnej veci
zhotoviteľovi diela bol priznaný nárok na cenu diela.

13. Okresný súd ďalej uviedol, že žalovaný sa voči žalobe žalobcu bránil tým, že z jeho strany došlo k
splneniu zmluvných povinností, poukázal na svoje pracovné záznamy,  v zmysle ktorých dňa 26.03.2013
malo dôjsť ku koordinácii montáže s pani L. a mal byť volaný aj pán Z., štatutárny zástupca žalobcu a
dňa 06.04.2013 malo dôjsť k realizácii montáže a teda najneskôr týmto dňom žalovaný svoju povinnosť
- predmet diela vyrobiť a vykonať jeho montáž, splnil. Žalobca si uplatnil nárok za omeškanie za
obdobie od 05.04.2013, avšak žalovaný tvrdil, že dielo splnil dňa 06.04.2013. Pokiaľ v článku 5 bolo
dojednané, že o ukončení diela sa spíše odovzdávací protokol, uvedené dojednanie nebolo dojednané
ako hmotno-právna podmienka vykonania diela a pre tu prejednávanú vec odovzdávací protokol nie
je relevantný. O tom, že dielo bolo vykonané bez vád, svedčí stanovisko konečného užívateľa, ktoré
žalovaný doložil. Žalovaný poukázal pri tom na konanie samotného žalobcu, ktorý sa o realizáciu diela
nezaujímal, roky čakal na výzvu od žalovaného na prevzatie diela, pričom v zmluve sa žiadna takáto
povinnosť žalovanému neukladá. Pokiaľ zápisnične prevzala dielo B. L., túto žalovaný považoval za
osobu oprávnenú konať za žalobcu na základe vzájomných jednaní a správania sa samotného žalobcu,



ktorý sa samotnej realizácie diela nezúčastňoval a vyjadril sa tak, že postačí prítomnosť B. L.. Tým
ju žalovaný považoval za osobu oprávnenú konať za žalobcu. Tvrdenia žalobcu, ktorými popieral tieto
skutočnosti, považoval  tomto konaní za účelové a poukázal aj na ďalšie  konanie žalobcu v priebehu
súdnych sporov s poukazom na poctivý obchodný styk.

14. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že dokazovanie zameral  na spornú otázku, či žalovaný porušil
zmluvnú povinnosť podľa článku 7 „ak zhotoviteľ nedodrží termín plnenia podľa článku 4.“ Žalovaný
tvrdil, že uvedenú povinnosť splnil, pretože podľa článku 2 ako predmet plnenia bola dojednaná výroba
a montáž prvkov interiéru do zasadačky pre Biskupský úrad v Žiline, čo splnil. Žalobca uvedené popieral
a s poukazom na článok 5 tvrdil, že záväzok žalovaného sa považuje za splnený až  odovzdaním diela
po jeho ukončení, pričom o ukončení sa mal spísať odovzdávací protokol, k čomu však nedošlo.

15. Okresný súd pripomenul, že v súlade s obchodným právom sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu
konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel
byť známy. Je nepochybné, že tvorcom zmluvy bol žalovaný, žalobca s navrhnutou zmluvou súhlasil,
neuviedol pri dojednaní zmluvy žiadne výhrady, preto je pre obe strany záväzná. Okresný súd pri
výklade jednotlivých článkov Zmluvy o dielo vychádzal zo zisteného celkového priebehu predmetného
obchodného vzťahu tak, aby mohol zaujať stanovisko k odlišnému výkladu obsahu zmluvných dojednaní
prednesený stranami konania na pojednávaní.

16. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania a to najmä z výpovede svedkov
- zástupcov  Žilinskej diecézy vyplynulo, že  mali záujem o realizáciu prvkov interiéru do zasadačky
Biskupského úradu, k čomu uzavreli zmluvu so spoločnosťou AV Interier, ktorej konateľkou bola B. L., a
ktorá bola autorkou projektu uvedených interiérových prvkov. Podľa predložených písomných dokladov
uzavreli Zmluvu o dielo už v januári 2012 za dojednanú cenu 55.000 Eur a na základe dohody s pani
L. uhradili na základe preddavkových faktúr cenu diela v období od 12/2011 do 2/2012. Napriek tomu,
že vopred uhradili cenu diela, spoločnosť B. L. neustále odďaľovala plnenie a hoci nebol dojednaný
termín plnenia, termíny ústne dojednané B. L. nikdy nedodržala. Napokon sa zástupcovia Biskupského
úradu dozvedeli, že B. L. tieto finančné prostriedky už nemá k dispozícii a má problém zabezpečiť
svoj záväzok zo Zmluvy o dielo. Ďalej na základe výpovede žalovaného vyplynulo, že v decembri 2012
začal jednať s B. L. o realizácii Zmluvy o dielo pre Biskupský úrad v Žiline. V tom čase sa spoločnosť
žalobcu v uvedenom zmluvnom vzťahu nevyskytovala, netvrdil to ani samotný žalovaný, ani zástupcovia
Biskupského úradu. Na základe výpovede žalovaného súd zistil, že tento pre realizáciu diela ako
podmienku výroby diela, požadoval zloženie zálohy, B. L. však k dispozícii finančné prostriedky nemala,
snažila sa ich získať aj prípadnou pôžičkou od Biskupského úradu, ktorý jej túto pôžičku neposkytol. Z
výpovede žalobcu vyplynulo, že B. L. ho oslovila, aby vystúpil do predmetného zmluvného vzťahu kvôli
potrebe zložiť zálohu pre žalovaného. Tomuto svedčí aj okolnosť, že ešte v januári 2013 žalovaný mal
uzavretú Zmluvu o dielo s B. L., ktorej predmet plnenia s výnimkou dvoch položiek (dodatočné body
g/, h/ a tomu zodpovedajúce navýšenie ceny diela) bol totožný so Zmluvou o dielo, ktorá je predmetom
tohto sporu medzi žalobcom a žalovaným. Hoci žalovaný tvrdil, že si na podpis  tejto zmluvy nespomína,
potvrdil, že sa jedná o jeho podpis na Zmluve o dielo a uvedené logicky zodpovedá priebehu obchodného
vzťahu tak, ako bol doposiaľ zistený a popísaný súdom. Rovnako tak z výpovede  konateľa žalobcu
vyplynulo, že ho na uvedený obchod oslovila B. L., pretože bolo potrebné zložiť preddavok žalovanému.
Táto okolnosť vyplynula aj zo svedeckej výpovede svedka Z., ktorý uviedol, že pri riešení omeškania
obchodu B. L. predkladala Biskupskému úradu návrh trojdohody, kde pre účely financovania bola
navrhnutá dohoda o obchode aj so žalobcom, Biskupský úrad s týmto nesúhlasil. Žalobca vypovedal,
že nemal vedomosť o samotnom projekte, o vzorkách povrchovej úpravy napriek tomu, že podľa článku
2 zmluvy ich mal zabezpečiť práve on, žalovaný potvrdil, že o tomto nejednal so žalobcom ale výlučne
s B. L.. Je zrejmé, že uvedené dojednanie v zmluve zodpovedá článku Zmluvy o dielo uzavretej medzi
žalovaným a B. L., ktorá bola autorkou projektu prvkov interiéru. Žalobca tak nepochybne vstúpil do
už rozbehnutého obchodného vzťahu za účelom jeho realizácie, zložil požadovanú zálohu a z tohto
dôvodu  sa dielo mohlo realizovať. Predmetný obchod dojednala pre žalobcu B. L., ktorá ho oboznámila o
predmete obchodu. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že okrem súčinnosti žalovaného sa na konečnej
realizácii diela podieľala aj B.  L. - napríklad dodávkou kameňa zasadeného do stola v zasadačke,
zabezpečením elektro-inštalácie. Rovnako tak z výpovede žalovaného vyplynulo, že tento po výrobe
diela pri jeho montáži komunikoval práve s B. L. a to aj z dôvodu, že ona mala zabezpečiť svoju časť
diela tak, aby mohlo byť celkové dielo pre konečného užívateľa dokončené.



17. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že podľa článku 4 doba plnenia zahŕňala dobu,
do ktorej mal žalovaný realizovať svoju časť na diele a to vo vzťahu k žalobcovi, t.j. nie vo vzťahu
ku konečnému užívateľovi. Svedok T. uviedol, že v zmluve s B. L. nemali dojednaný písomne termín
plnenia, dôverovali ústnym prísľubom B. Nemožno preto konštatovať, že uvedený termín bol dojednaný
ako termín úplného odovzdania diela konečnému užívateľovi ale ukončenie časti diela, ktoré podľa
prejednávanej zmluvy mal vykonať žalovaný. To znamená v súlade s článkom 2 zmluvy - výroba a
montáž prvkov interiéru do zasadačky pre biskupský úrad. Pre naplnenie doby plnenia preto podľa
názoru okresného súdu nebolo potrebné spísať odovzdávací protokol v zmysle článku 5 zmluvy, „dobu
plnenia“ podľa čl. 4 tak nemožno stotožňovať s pojmom „ukončenie diela“ podľa čl. 5, o ktorom mal
byť spísaný odovzdávací protokol medzi sporovými stranami. Spísanie odovzdávacieho protokolu bolo
zaradené  v časti zmluvy, kde boli dojednané platobné podmienky zmluvných strán. Strany sa dohodli
tak, že zvyšnú časť ceny diela je objednávateľ povinný zhotoviteľovi zaplatiť po ukončení diela, pričom
o ukončení diela sa spíše odovzdávací protokol. Okresný súd preto konštatoval, že ukončenie diela a
spísanie odovzdávacieho protokolu o tom bolo podmienkou pre nárok žalovaného na zaplatenie ceny
diela tak, ako bolo v konečnom dôsledku konštatované aj v rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn.
18Cb/90/2017, kde predmetom konania bolo zaplatenie ceny diela, t. j. iný nárok, než ktorý prejednáva
súd  v tomto konaní.

18. Podľa názoru okresného súdu potom nemožno stotožňovať podmienku spísania odovzdávacieho
protokolu o ukončení diela pre zaplatenie ceny diela s porušením zmluvnej povinnosti podľa článku
4 - zrealizovanie predmetu zmluvy, ktorá zmluvná povinnosť je sankcionovaná pre prípad nesplnenia
dojednanou zmluvnou pokutou podľa článku 7 zmluvy.

19. Čo sa týka obdobných nárokov na zmluvnú pokutu, ktorá bola priznaná rozsudkom Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 12Cb/34/2017 okresný súd skonštatoval, že  sudkyňa prejednávajúca súvisiaci
spor o vrátenie zálohy v konaní sp. zn. 12Cb/33/2017 zaujala protichodné závery, rozhodnutia nie
sú právoplatne skončené, sú predmetom odvolacieho konania, preto súd z nich nemohol vychádzať.
Rovnako pokiaľ sa žalobca dožadoval, aby súd z dôvodu judikovania jeho nároku na zmluvnú pokutu
na základe platobných rozkazov vydaných tunajším súdom a upomínacím Okresným súdom Banská
Bystrica zohľadnil uvedené rozhodnutia, okresný súd konštatoval, že v predmetných veciach nárok
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nebol predmetom dokazovania vykonaného na pojednávaní, tieto
rozhodnutia neobsahujú žiadne právne závery, nakoľko boli vydané v tzv. skrátenom konaní, kde súd na
základe tvrdení žalobcu rozhodne platobným rozkazom tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie.
Okolnosti nadobudnutia právoplatnosti platobných rozkazov vysvetlil právny zástupca žalovaného, ktorý
vzhľadom na svoj vek a problematiku elektronickej komunikácie žalovaného s orgánmi verejnej moci si
nie celkom uvedomil následky, keď nekontroloval elektronickú schránku, čím došlo uplynutím lehoty k
správoplatneniu predmetných platobných rozkazov.

20. Okresný súd tak dospel k záveru, že v zmysle čl. 5 Zmluvy bola dojednaná povinnosť splniť záväzok
žalovaného s poukazom na čl. 4 zrealizovať predmet zmluvy 15.03.2013, ktorý znamená výrobu a
montáž prvkov interiéru do zasadačky pre Biskupský úrad v Žiline v dojednanom termíne. Na splnenie
tejto povinnosti sa neviazala povinnosť podľa čl.5 Zmluvy spísanie odovzdávajúceho protokolu medzi
zmluvnými stranami.

21. V ďalšom sa okresný súd zaoberal tvrdením žalovaného, že svoju povinnosť splnil včas a riadne.
Žalovaný poukázal na zápisy vo svojom pracovnom denníku, ktorý však žalobca spochybnil ako
nehodnoverný dôkaz. K uvedenému dôkazu okresný súd na základe všeobecne známych údajov
skonštatoval, že pokiaľ žalovaný predložil kópiu listu z pracovného denníka v 9. týždni/2013, deň 26-
teho tam uvedený pripadá na utorok 26.02.2013 a nie 26.03.2013, ako tvrdil vo výpovedi žalovaný (hoci
sa tiež jedná o utorok). Rovnako 10. týždeň/2013 deň 6-teho pripadá na stredu 06.03.2013 a nie ako
tvrdil žalovaný na dátum 06.04.2013, ktorý pripadá na sobotu. Rovnako výpoveď žalovaného ohľadne
termínov realizácie a montáže diela nebola celkom určitá, čo síce možno pripísať odstupu času, veku
a zdravotnému stavu konateľa žalovaného, avšak na základe uvedenej výpovede napriek predloženým
záznamom z pracovného denníka okresný súd uviedol, že nemôže jeho tvrdenia považovať za
hodnoverne preukázané.

22. Okresný súd zdôraznil, že pokiaľ termín realizácie predmetu zmluvy 15.03.2013 stanovil žalovaný
ako zhotoviteľ sám v predmetnej zmluve, vyjadril sa, že sa jednalo o termín reálny, ak teda došlo k jeho



nedodržaniu, uvedené nesplnenie termínu potom je možné pripísať zavineniu žalovaného. Žalovaný
nijako nepreukázal, že na zistenom nedodržaní termínu plnenia by niesol vinu žalobca pre neposkytnutie
súčinnosti. Žalovaný uvádzal, že k realizácií montáže kontaktoval len B. L., ktorá mala vykonať časť
svojho diela, termín montáže neoznámil žalobcovi, mal za to, že postačí prítomnosť B. L., ktorá podľa
neho konala za žalobcu. B. L. strany nenavrhli vypočuť z dôvodu, že nemá stále miesto bydliska, iný
dôkaz o realizácií montáže diela v uvádzaných termínoch žalovaný nepredložil, preto jeho tvrdenia o
včasnosti realizácie diela súd považoval za nepreukázané.

23. Okresný súd uviedol, že žalovaný zápisom o odovzdaní diela v konaní preukázal, že dňa 23.07.2013
sa stretol so zástupcom Biskupského úradu v Žiline priamo v mieste montáže prvkov interiéru a to za
prítomnosti B. L.. O uvedenom stretnutí mal byť spísaný zápis, podľa výpovede svedkyne K. práve ona
pripravila predmetný zápis za účelom prevzatia a odovzdania diela, kde boli uvedené sporové strany.
Svedok Z. potvrdil, že v predmetný deň sa stretol so zástupcom žalovaného a hoci si bližšie okolnosti
nepamätal, vedel, že mu bol predmetný zápis predložený na podpis, tento však odmietol podpísať,
pretože nesúhlasil, aby tam vystupovali nejaké ďalšie spoločnosti, oni mali uzavretú zmluvu výlučne s
firmou AV Interier. Žalovaný naproti tomu uvádzal, že svedok namietal vadu - prasknutý kameň na stole,
čo do zápisu dopísal, svedok Z. zápis aj tak nepodpísal. Na zápise je tak podpis konateľa žalovaného
a podpis B. L., označenej ako zástupcu žalobcu.

24. Podľa záveru okresného súdu, z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v danom čase už bola
realizovaná celková výroba aj montáž interiérových prvkov v zasadačke Biskupského úradu v Žiline v
zmysle záväzku žalovaného. Pokiaľ podľa predmetného zápisu mali byť dodatočne nastavené dvierka
a poličky, k tomu žalovaný uviedol, že sa jedná o bežný úkon potom, čo je nábytok zaťažený tak, aby
vizuálne zodpovedal predstavám užívateľa. V danom prípade teda súd konštatuje, že sa nejednalo o
vadné plnenie, žalobca  neuviedol žiadne skutkové tvrdenie, ani nepredložil dôkaz o tom, že by žalovaný
plnil vadne. Naopak, žalovaný predložil list konečného užívateľa, ktorý potvrdil, že dielo riadne užíva a je
s ním spokojný. Z uvedeného súd konštatuje, že najneskôr dňa 23.07.2013 žalovaný realizoval výrobu
a montáž prvkov interiéru do zasadačky pre Biskupský úrad, t.j. riadne, bez vád.

25. Okresný súd na základe uvedeného skonštatoval. Že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením
svojho záväzku v zmysle článku 4 Zmluvy o dielo, t. j. od 16.03.2013 do 23.07.2013. Keďže si žalobca
v žalobe uplatnil omeškanie od 05.04.2013, okresný súd vyčíslil omeškané dni k 23.07.2013 na 110 dní
(4/2013 = 26 dní, 5/2013 = 31 dní, 6/2013 = 30 dní, 7/2013 = 23 dní). Zmluvná pokuta bola dojednaná
na 0,05 % z konečnej ceny diela, t.j. zo sumy 26.503,20 Eur, teda 13,25 Eur. Nárok na zmluvnú pokutu
tak vznikol vo výške 1.457,68 Eur (110 dní x 13,25 Eur). Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na
zmluvnú pokutu listom zo dňa 13.09.2016, ktorý bol doručený žalovanému 14.09.2016. Keďže žalovaný
dlh neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto žalobcovi vznikol nárok aj na
príslušný úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade  s predpismi obchodného práva. Preto súd k
istine priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej istiny od 15.10.2016
do zaplatenia.

26. V prevyšujúcej časti okresný súd nárok žalobcu považoval za nedôvodný a nepreukázaný, preto
ho zamietol.

27. Pokiaľ sa žalovaný dožadoval nepriznania nároku žalobcovi aj s poukazom na poctivý obchodný
styk, okresný súd uviedol, že v konaní nezistil také správanie žalobcu vo vzťahu k uzavretiu zmluvy,
priebehu zmluvného vzťahu, ani k uplatnenému nároku, ktoré by mohlo byť konštatované ako rozpor s
poctivým obchodným stykom. Ďalšie konanie žalobcu, ktoré nesúvisí s prejednávanou vecou a na ktoré
žalovaný poukazoval, súd nemohol vziať na zreteľ, preto sa k nemu ani bližšie nevyjadril.

28. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný vstúpil do obchodno-záväzkového vzťahu so žalobcom
dobrovoľne a vedome, pričom sám bol tvorcom Zmluvy o dielo a teda bolo aj jeho povinnosťou dodržiavať
dojednaný zmluvný záväzok. Žalovaný uvádzal, že predmetný obchod považoval za česť vo vzťahu
ku konečnému užívateľovi,  bolo jeho snahou vykonať dielo k spokojnosti práve konečného užívateľa.
Poukazoval na správanie žalobcu, ktorý podľa neho bol v tomto obchode nečinný vo vzťahu k jeho
povinnostiam, nezaujímal sa o priebeh a realizáciu diela. Bolo však preukázané, že žalobca zložil
zálohu na základe požiadavky žalovaného, z výpovede žalovaného vyplynulo, že prebiehali obchodné
stretnutia a rokovania o predmete diela. Žalovaný tvrdil, že v čase montáže diela žalobca zostal nečinný,



nakoľko nereagoval na jeho telefonáty, žalobca tieto tvrdenia poprel a naopak tvrdil, že žalovaný ho
obišiel a nekontaktoval ho pri montáži predmetu diela. Žalovaný svoje tvrdenia nijako nepreukázal a
tak ako bolo konštatované aj v súvisiacom konaní pred Okresným súdom Žilina, je potom toto tvrdenie
vyhodnotené v jeho neprospech. Podľa článku 6 zmluvy bolo dojednané, že žalobca ako objednávateľ
mal zabezpečiť zhotoviteľovi bezplatný prístup na miesto montáže a to v termínoch, ktoré mal určiť
žalovaný ako zhotoviteľ. V konaní žalovaný nepreukázal, že by  určil termíny žalobcovi na montáž
diela a preto nemožno konštatovať, že by žalobca ako objednávateľ neposkytol žalovanému potrebnú
súčinnosť. Tvrdenia žalovaného tak okresný súd vyhodnotil ako nepreukázané. Žalovaný sa na jednej
strane bránil tým, že on nekomunikuje cez počítač, na druhej strane k tvrdeniam o zastupovaní žalobcu
B. L. predložil e-mailovú komunikáciu, čo je v priamom rozpore s takou obranou. Okrem toho nič mu
nebránilo písomnou formou alebo iným preukázateľným spôsobom vyzvať žalobcu ako objednávateľa
a určiť miesto termínu montáže, následne aj prevzatia diela. Súd na tieto tvrdenia žalovaného a jeho
obranu nemôže prihliadnuť.

29. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že konal  s B. L., ktorú považoval za osobu oprávnenú konať za
žalobcu, tieto jeho tvrdenia neboli podľa okresného súdu ničím preukázané. Žalovaný poprel, že by
B. L. bola oprávnená v predmetnom obchode na akýkoľvek úkon za žalobcu. Už na začiatku obchodu
žalovaný jednal výlučne s B. L., so žalobcom začal jednať až dodatočne. Hoci aj manželka konateľa
žalovaného uvádzala, že pri komunikácii s B. L. boli v domnení, že vystupuje za žalobcu, bolo zrejmé,
že  žalovaný k tomu nemal žiaden objektívny dôvod, ani preukázateľný doklad. Sám tvrdil, že sa jednalo
len o jeho domnienku z vystupovania B. L. a konateľov žalobcu. Uvedené tvrdenie je však potom v
priamom rozpore s tým, že žalovaný mal vedomosť o tom, že B. L. vystupuje aj samostatne, keď s ňou
dojednával iné obchody bez toho, že by vystupovala ako osoba oprávnená konať za žalobcu. Dokonca aj
v tu prejednávanom obchode uzavrel samostatnú Zmluvu o dielo práve s B. L. a hoci sa žalovaný bránil
tým, že si na túto zmluvu nepamätá, z uvedených skutkových zistení súdu popísaných vyššie vyplynulo,
že práve na začiatku tohto obchodného vzťahu jednal žalovaný výlučne s B. Chmúrovou a uzavrel s ňou
samostatnú zmluvu. Žalobca do obchodného vzťahu vstúpil neskôr z dôvodu potreby zloženia zálohy.
Z e-mailov predložených žalovaným vyplynulo, že zasielal e-maily o obchode na adresu ako žalobcu
(v jeho adrese je názov firmy), tak aj B. L., ktorá v e-mailovej adrese nemala  názov firmy žalobcu, čo
taktiež spochybňuje obranu žalovaného. Rovnako z tvrdení žalovaného vyplynulo, že vždy aj v súvislosti
s týmto obchodom mal kontaktovať samostatne konateľov žalobcu a B. L., pokiaľ by ich bral ako jednu
stranu, uvedené by zrejme potrebné nebolo. Žalovaný si bol vedomý toho, že B. L. mala v predmetnom
obchode sama zabezpečiť dielčie práce (dodávka kameňa na stôl, elektroinštalácia) bez ingerencie
žalobcu, všetky tieto okolnosti nepotvrdzujú tvrdenia žalovaného, že by bol odôvodnene vnímal B. L.
ako osobu oprávnenú konať za žalobcu, pokiaľ by konal s náležitou starostlivosťou.

30. Okresný súd uviedol, že v ďalšom sa predloženým zápisom o odovzdaní a prevzatí diela nezaoberal v
otázke oprávnenosti podpisu B. L., ako bolo uvedené vyššie, uvedený zápis podľa názoru súdu mal súvis
s nárokom žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty len ako dôkaz preukazujúci čas splnenia povinnosti
žalovaným.

31. Okresný súd záverom uviedol, že hoci účasť žalobcu v predmetnom obchode nebola aktívna a
vstúpil do zmluvného vzťahu zrejme len za účelom zloženia zálohy, bolo na ňom ako účastníkovi
obchodného vzťahu, aby aktívnejšie sledoval realizáciu a montáž predmetu diela. Žalobca taktiež tvrdil,
že pri omeškaní žalovaného tohto kontaktoval výlučne telefonicky, čo žalovaný poprel, súd toto tvrdenie
žalobcu považuje za nepreukázané. Žalobca sám na jednej strane uvádzal, že mal osobné kontakty na
Biskupskom úrade, a že s nimi dojednal samostatnú ústnu zmluvu o dielo, čo však v konaní preukázané
nebolo, naopak zástupcovia Biskupského úradu uviedli, že o predmete diela mali zmluvu výlučne so
spol. AV Interiér. Súd uvedené tvrdenie považuje skôr za účelové, pretože v konaní vyšiel najavo len
kontakt medzi žalobcom a B. L., ktorá zjavne žalobcu do predmetného obchodného vzťahu doviedla
za účelom zloženia zálohy. Z výpovede zástupcu Biskupského úradu pána T. vyplynulo, že práve B. L.
chcela predložiť Biskupskému úradu trojdohodu  k Zmluve o dielo, ktorej by bol účastný aj žalobca, s
čím však konečný užívateľ nesúhlasil. Potom sa okresnému súdu javil ako správny záver v rozsudku
Okresného súdu Žilina, že práve cez osobu B. L.j, ev. jej spoločnosť AV Interier mal žalobca zabezpečiť
svoje povinnosti vo vzťahu k žalovanému - sprístupnenie priestorov na biskupskom úrade, hoci žalobca
toto popieral. Je zrejmé, že práve B. v tomto obchode vystupovala špekulatívne, mala všetky finančné
prostriedky od konečného užívateľa na zmluvu o dielo bez splnenia svojho záväzku a to v dvojnásobnej
výške oproti Zmluve so žalovaným, do obchodu priviedla žalobcu, ktorý zložil zálohu. Žalobca aj žalovaný



sa navzájom cítia voči sebe podvedení, je však zrejmé, že práve B. L. zneužila uvedený obchod v
ich neprospech. Je preto na nich, aby v budúcnosti konali obozretnejšie a pri porušovaní zmluvného
vzťahu sa riadili najmä zákonom a zmluvnými dojednaniami s dôrazom na to, aby svoje nároky vedeli pre
prípad sporu pred súdom aj preukázať. Dôkazné bremeno v konaní pred súdom je výlučne na sporových
stranách.

32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods.2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), t. j. podľa pomeru úspechu. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 59 % a
od jeho úspechu sa odratúva neúspech, celková náhrada trov konania tak činí 18 % (59 % - 41 %).

33. Dopĺňajúcim rozsudkom č.k. 18Cb/26/2017-435 zo dňa 13. 08.2019 priznal okresný súd žalobcovi
nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur.

34. Proti rozhodnutiu okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca aj
žalovaný.

35. Žalobca podal odvolanie proti výroku II, t. j. v zamietajúcej časti, a v závislom výroku III o nároku
na náhradu trov konania. Výrok I rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, žalobca odvolaním
nenapadol. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že v napadnutej zamietajúcej časti dospel súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Podľa názoru žalobcu okresný súd dospel k nesprávnemu výkladu v danom prípade kľúčového
dojednania čl. 7 zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 06.03.2013, z ktorej žalobca
odvodzuje svoj žalobný nárok.

37. Žalobca namietol, že výklad relevantných zmluvných dojednaní okresným súdom je neprimerane
reštriktívny a nezodpovedajúci ich skutočnému zmyslu a významu. Podľa žalobcu je nesporné, že
pre rozhodnutie o nároku žalobcu na zmluvnú pokutu podľa čl. 7 zmluvy o dielo treba posúdiť, či
a kedy bol žalovaný v „omeškaní s termínom plnenia podľa článku 4“; v článku 4 zmluvy o dielo
medzi žalobcom a žalovaným bol dohodnutý termín, dokedy žalovaný „zrealizuje predmet zmluvy“, do
15.03.2013 (za podmienky poskytnutia zálohovej platby podľa čl. 5 zmluvy, ktorú žalobca nepochybne
uhradil žalovanému 12.03.2013). V danej veci je preto v prvom slede nevyhnutné ustáliť význam pojmu
„realizácia predmetu zmluvy“ v zmysle čl. 4 v spojení s nadväzujúcim čl. 7 zmluvy o dielo; tento
pojem v zmluve o dielo nebol výslovne definovaný, čiže k zisteniu jeho obsahu sa musí pristúpiť na
základe pravidiel výkladu právnych úkonov, zohľadňujúc posudzovanú zmluvu ako celok. Obchodný
zákonník vo svojej dispozitívnej úprave rozlišuje riadne ukončenie diela a odovzdanie predmetu diela
objednávateľovi, pričom až kumulatívnym splnením oboch uvedených predpokladov zhotoviteľ spĺňa
svoju povinnosť vykonať dielo - § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ). Zmluvné strany sa
pritom môžu zásadne dohodnúť aj na odlišnom (skoršom) termíne ukončenia diela a inom (neskoršom)
termíne odovzdania diela, čiže celkové vykonanie diela môže pozostávať z dvoch alebo aj viacerých
termínovo vymedzených, na seba nadväzujúcich etáp; podmienkou je, aby zmluva o dielo takú úpravu
obsahovala.

38. Žalobca zdôraznil, že v prejednávanej veci zmluvné strany v Zmluve o dielo uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným 06.03.2013 nerozlíšili jeden termín pre ukončenie prác na diele (resp. pre
výrobu a montáž diela) a druhý termín pre následné odovzdanie diela objednávateľovi, ale upravili
iba jeden záväzný termín, dokedy mal zhotoviteľ „zrealizovať“ dielo, a to do 15.03.2013. Na samotnú
montáž prvkov interiéru do zasadačky Biskupského úradu v Žiline (t. j. iba montáž bez odovzdania
predmetu diela objednávateľovi) pritom neboli v zmluve o dielo zo 06.03.2013 viazané žiadne konkrétne
právne následky: tak nárok žalovaného na zaplatenie ceny diela bol podmienený nie (iba) montážou
diela v zasadačke Biskupského úradu v Žiline, ale až protokolárnym odovzdaným ukončeného (riadne
namontovaného) diela objednávateľovi; podobne záručná doba na dielo mala začať plynúť nie (iba) od
montáže diela v zasadačke Biskupského úradu v Žiline, ale až od jeho odovzdania objednávateľovi (čl.
8); pre prípad omeškania objednávateľa s prevzatím diela bol dohodnutý poplatok za uskladnenie (čl.
6). Napokon aj súd prvej inštancie správne ustálil, že riadne ukončenie diela a spísanie odovzdávacieho
protokolu o tom bolo podmienkou pre nárok žalovaného na zaplatenie ceny diela v súlade s čl. 5 zmluvy
o dielo. Keďže nárok žalovaného ako zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela bol podmienený ukončením



diela a protokolárnym odovzdaním diela žalobcovi ako objednávateľovi, až za splnenia týchto podmienok
(t. j. ukončenia diela a protokolárneho odovzdania diela objednávateľovi) možno dielo považovať za
vykonané v zmysle § 536 ods. 1, § 548 ods. 1 a § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. To, že termín
15.03.2013 uvedený v čl. 4 zmluvy o dielo mal byť termínom nielen pre vykonanie montáže diela, ale aj
pre odovzdanie diela žalobcovi, vyplýva i z dojednania o poplatku za omeškanie v čl. 6 zmluvy, na ktorý
mal zhotoviteľ právo v prípade, že objednávateľ neprevezme predmet zmluvy ani v dodatočnej lehote
štyroch týždňov po termíne podľa čl. 4.

39. Žalobca zopakoval, že v zmluve o dielo medzi žalobcom a žalovaným zo 06.03.2013 bol ustanovený
iba jeden termín plnenia žalovaného ako termín celkovej „realizácie predmetu plnenia“ v čl. 4 zmluvy,
pričom žalovanému malo vzniknúť právo na zaplatenie ceny diela až ukončením diela a spísaním
odovzdávacieho protokolu, záručná doba na predmet diela mala začať plynúť až odovzdaním diela
objednávateľovi. Bolo by nelogické a nepochopiteľné, keby si zmluvné strany nedohodli v zmluve o dielo
termín finálneho vykonania diela spojeného aj s jeho odovzdaním, ale len termín výroby a montáže
prvkov interiéru, keď práve odovzdanie diela objednávateľovi (protokolárne) malo mať zásadné právne
následky pre obe strany: žalovanému spôsobujúc vznik práva na zaplatenie ceny diela (resp. v prípade
absencie prevzatia diela po dodatočnej lehote vznik práva na zaplatenie poplatku za uskladnenie) a
žalobcovi spôsobujúc začatie plynutia záručnej doby na dielo. So samotným ukončením výroby diela
a jeho montážou pritom zmluva o dielo takéto právne následky nespájala. Pre objednávateľa mohlo
byť v zásade nerozhodné, kedy zhotoviteľ dielo vyrobí a zmontuje, ak mu ho následne neodovzdá
a neumožní mu s ním disponovať, čo sa aj skutočne stalo. Aj v bežnom jazyku sú synonymami
slovesa „realizovať“ (použitého v čl. 4 zmluvy o dielo) slová „uskutočniť“, „vykonať“; synonymom slovesa
„realizovať“ v bežnom jazyku nie je „namontovať“ alebo „ukončiť“ (ide o významovo užšie pojmy).

40. Žalobca uviedol, že okresný súd mal potom v súlade so svojím záverom, že B. L. nebola
oprávnená na konanie za žalobcu, a v súlade s ďalším záverom, že dielo malo byť odovzdané
žalobcovi protokolárne, vo výsledku vyvodiť, že žalovaný žalobcovi dielo nikdy dohodnutým spôsobom
neodovzdal, a teda v celom žalovanom období bol v omeškaní s termínom plnenia v zmysle čl. 7 v
spojení s čl. 4 zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Okresný súd tak mal priznať
žalovanému nárok aj v zamietajúcej časti.

41. Žalobca pripomenul, že všetky ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o dielo (§
536 až 565) s výnimkou jediného základného ustanovenia (§ 536) sú dispozitívne, takže zmluvné strany
sa od nich môžu podľa § 263 ods. 1 ObZ svojou dohodou odchýliť. Predpoklady, za splnenia ktorých
možno dielo považovať za riadne vykonané, tak treba vždy posudzovať primárne na základe obsahu
zmluvy o dielo medzi stranami uzavretej. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukazoval
na ustanovenie § 555 ods. 1 druhej vety ObZ, žalobca namietol, že toto ustanovenie nie je na daný
prípad aplikovateľné spôsobom požadovaným žalovaným jednak preto, že „záväzkom“ v druhej časti
tejto vety sa rozumie „záväzok zhotoviteľa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej
veci“ (nie záväzok zhotoviteľa vykonať („realizovať“) dielo ako také, čo je širší pojem), jednak preto,
že žalobca a žalovaný sa v zmluve o dielo medzi nimi uzavretej dňa 06.03.2013 jednoznačne dohodli
na protokolárnom odovzdaní diela objednávateľovi, s tým, že faktúru na cenu diela bol žalovaný podľa
výslovného zmluvného znenia oprávnený vystaviť až po odovzdaní diela („Cena za dielo je splatná na
základe faktúry vystavenej zhotoviteľom, ktorú je zhotoviteľ oprávnený vystaviť po odovzdaní diela.“).
Dielo preto podľa dohodnutého obsahu zmluvy o dielo možno považovať za riadne vykonané až po jeho
odovzdaní objednávateľovi, pričom toto odovzdanie malo byť protokolárne („O ukončení diela sa spíše
odovzdávací protokol.“), a nie iba po jeho montáži, keďže takto zmluvné strany dohodnuté neboli a ich
dohoda má prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka, vrátane § 555 ods. 1 druhej vety.
Navyše pokiaľ by aj dielo malo byť namontované, malo sa tak stať, prirodzene, v prítomnosti, resp. s
vedomím objednávateľa, pričom žalovaný žalobcu žiadnym spôsobom nevyzval ani na prevzatie diela,
ani ho neupovedomil o jeho montáži (opak ničím nepreukázal), ale bez súhlasu a vedomia žalobcu
dielo odovzdal B. L. v priestoroch Biskupského úradu v Žiline. Je nutné v tejto súvislosti poukázať i na
dojednanie čl. 6 druhej vety zmluvy o dielo zo 06.03.2013, podľa ktorého termíny montáže diela mal
určiť zhotoviteľ, pričom z ničoho nevyplynulo, že by žalovaný stanovil nejaký termín tak, aby mal o tom
vedomosť aj žalobca, resp. že taká výzva by sa dostala do dispozičnej sféry žalobcu. Uvedené napokon
uznal aj súd prvej inštancie v bode 36 odôvodnenia rozsudku.



42. Žalobca v odvolaní poukázal na judikatúru súdov Českej republiky, na ktorú poukazoval aj v priebehu
konania pred okresným súdom. Odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej NS
ČR) sp. zn. 32 Cdo 358/2012, z 19.03.2013, sp. zn. 23 Cdo 4092/2007, z 29.10.2009, sp. zn. 32 Cdo
5187/2007, z 25.02.2009, sp. zn. 32 Cdo 358/2012,   sp. zn. 23 Cdo 1168/2011, z 29.01.2013, sp. zn.
32 Cdo 2446/2015, z 05.04.2016 sp. zn. 32 Odo 251/2015, zo 14.02.2007, sp. zn. 32 Odo 737/2005,
z 27.06.2007, sp. zn. 23 Cdo 2379/2014, z 28.04.2016, sp. zn. 32 Cdo 2592/2008, sp. zn. 23 Cdo
4092/2007, sp. zn. 23 Odo 1724/2006, sp. zn. 23 Cdo 799/2009, sp. zn. 32 Odo 660/2005.

43. Ohľadom postavenia B. L. zopakoval žalobca v odvolaní vyjadrenia, ktoré produkoval v konaní pred
okresným súdom. Poukázal na čestné vyhlásenie B. L. z 30.11.2018 s jej úradne osvedčeným podpisom,
v ktorom táto osoba potvrdila, že mala ako objednávateľka so žalovaným ako zhotoviteľom uzavretú
písomnú zmluvu o dielo z 31.01.2013 na výrobu a montáž prvkov interiéru do zasadačky pre Biskupský
úrad v Žiline, že vo veci zákazky - výroby a montáže prvkov interiéru do zasadačky pre Biskupský úrad v
Žiline - bola autorkou projektu, podľa ktorého sa dielo malo realizovať, že nikdy nebola zamestnankyňou
žalobcu, nikdy nebola splnomocnená ani poverená písomne, ústne ani iným spôsobom žalobcom na
konanie v mene a za žalobcu vo vzťahu k žalovanému ani vo vzťahu k Rímskokatolíckej cirkvi, Žilinskej
diecéze, a že osobitne nikdy nebola splnomocnená, poverená ani inak oprávnená žalobcom na to, aby
za žalobcu a v jeho mene prevzala dielo (vyrobené a zmontované prvky interiéru do zasadačky pre
Biskupský úrad v Žiline) od žalovaného ako zhotoviteľa. B. L. v čestnom vyhlásení zároveň uviedla,
že súhlasí s jeho použitím ako dôkazu v konaní pred súdom. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v konaní
neprodukoval žiaden relevantný a hodnoverný dôkaz, z ktorého by sa dalo usudzovať na to, že B. L.ktorá
existenciu takého poverenia vo svojom čestnom vyhlásení z 30.11.2018 navyše poprela, pozn.) bola
žalobcom poverená určitou činnosťou pri vykonávaní diela žalovaným pre žalobcu ako objednávateľa; to
zodpovedá aj záverom súdu prvej inštancie v bode 36 odôvodnenia rozsudku. Z uznesenia Najvyššieho
súdu Českej republiky, sp. zn. 32 Odo 251/2005, zo 14.02.2007 možno vyvodiť, že skutočnosť, že určitá
tretia osoba sa zúčastňuje niektorých obchodných rokovaní medzi objednávateľom a zhotoviteľom (a
to prípadne aj pravidelne), nemá právnu relevanciu a nemožno z nej vyvodzovať, že by takáto osoba
bola oprávnená na prevzatie diela za objednávateľa. Žalobca tak dospel k záveru, že ak žalovaný
protokolárne odovzdal dielo B. L. dňa 23.07.2013 v priestoroch Biskupského úradu v Žiline, ako to
vyplýva zo zápisu o preberacom a odovzdávacom konaní diela, znamená to, že žalovaný neodovzdal
dielo žalobcovi, ale tretej osobe, s ktorou mal žalovaný uzavretú samostatnú vlastnú zmluvu o dielo z
31.01.2013, ktorej predmetom bola taktiež výroba a montáž prvkov interiéru do zasadačky pre Biskupský
úrad v Žiline. V predmetnom odovzdávacom protokole z 23.07.2013 okrem toho B. L. ani nie je označená
ako splnomocnenkyňa, zamestnankyňa alebo poverená osoba žalobcu, ale ako „autorka projektu“.
Žalovaný v skutočnosti žalobcu ako svojho objednávateľa pri vykonávaní diela opomenul a vynechal,
namiesto neho bez relevantného právneho dôvodu konal s B. L., s ktorou mal uzavretú samostatnú
zmluvu o dielo a ktorej aj dielo v konečnom dôsledku odovzdal. Žalovaný vzhľadom na existenciu tejto
ďalšej zmluvy o dielo nebol a nemohol byť v žiadnom prípade dobromyseľný o tom, že B. L. je oprávnená
konať za žalobcu; takéto dodatočné tvrdenia žalovaného sú čisto zavádzajúce a špekulatívne, o čom
svedčí aj to, že žalovaný si priamo od B. L. (a nie od žalobcu) exekučne uplatňuje svoje nároky (zjavne
bezúspešne) z inej zákazky, čo jeho právny zástupca na pojednávaní konanom 16.04.2019 sám potvrdil.

44. Žalobca v odvolaní namietol, že žalovaný navyše nepreukázal, že by voči žalobcovi tento svoj
čiastkový záväzok - realizovať výrobu a montáž predmetu diela - riadne splnil, hoci k dátumu 23.07.2013.
Absencia oprávnenia B. L. konať za žalobcu voči žalovanému v právnom vzťahu zo zmluvy o dielo
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 06.03.2013 musí mať vplyv aj na posudzovanie „zápisu o
preberacom a odovzdávacom konaní diela“ z 23.07.2013 podpísaného žalovaným a B. L., na základe
ktorého - ako vlastne jediného dôkazu - súd prvej inštancie ustálil, že „v danom čase už bola realizovaná
celková výroba aj montáž interiérových prvkov v zasadačke Biskupského úradu v Žiline“. I keby bol
totiž prijatý výklad zmluvných dojednaní čl. 4 a čl. 7 zmluvy o dielo zo 06.03.2013, podaný súdom prvej
inštancie v bode 34 odôvodnenia rozsudku, vzhľadom na pluralitu subjektov, s ktorými mal žalovaný ako
zhotoviteľ uzavretú zmluvu o dielo, „zápis o preberacom a odovzdávacom konaní diela“ z 23.07.2013
podpísaný žalovaným a B. L. nepredstavuje a nemôže predstavovať dôkaz o tom, že žalovaný ku dňu
23.07.2013 riadne realizoval výrobu a montáž prvkov interiéru do zasadačky Biskupského úradu v Žiline
pre žalobcu ako svojho objednávateľa, ale že tak - ak vôbec - urobil pre B. L. ako svoju objednávateľku
zo samostatnej zmluvy o dielo medzi nimi uzavretej 31.01.2013.



45. Predmetný „zápis o preberacom a odovzdávacom konaní diela“ z 23.07.2013 nebol žalobcom nikdy
nijako autorizovaný ani odsúhlasený, žalobcovi bol prvýkrát predložený až dňa 09.09.2016 spolu s
vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu v žalovaným začatom rozhodcovskom konaní. Uvedený
zápis nemôže byť posudzovaný ako dôkaz o splnení žiadnej povinnosti žalovaného voči žalobcovi zo
zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 06.03.2013. Priznanie dôkaznej relevancie
„zápisu o preberacom a odovzdávacom konaní diela“ z 23.07.2013 vo vzťahu žalobcu a žalovaného by
znamenalo, že keby napr. B. L. (alebo nejaká iná tretia osoba) podpísala žalovanému takýto zápis k
dátumu 15.03.2013, súd prvej inštancie by zrejme dospel k záveru, že žalovaný splnil svoju povinnosť
zrealizovať výrobu a montáž prvkov interiéru voči žalobcovi už ku dňu 15.03.2013, čo je absurdné.

46. Žalovaný žalobcovi neoznámil termíny montáže diela, nevyzval žalobcu na prevzatie diela, ale konal
výlučne s B. L.; žalobca potom logicky o priebehu montáže diela nemal vedomosť. Aj v prípade montáže
diela platí, že sa mala uskutočniť v prítomnosti, alebo aspoň s vedomím žalobcu ako objednávateľa,
pričom žalovaný v skutočnosti žalobcu pri montáži diela nijako nekontaktoval (opak ničím nepreukázal)
a nepreukázal ani to, že by určil termíny montáže diela v súlade s čl. 6 zmluvy o dielo tak, aby o
tom vedomosť aj žalobca, resp. že by sa taká výzva dostala do dispozičnej sféry žalobcu (porovnaj
body 22 a 24 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18 Cb 90/2017-303 z 22.11.2018,
ako aj bod 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalovaným reálne uskutočnená montáž diela tak
nie je pričítateľná k zmluve o dielo uzavretej so žalobcom (ako splnenie povinnosti žalovaného z tejto
zmluvy voči žalobcovi), ale k zmluve o dielo uzavretej žalovaným s B. L.. Žalobca preto trvá na tom,
že v okolnostiach prejednávanej veci protokolárne odovzdanie diela žalovaným B. L. k deklarovanému
dátumu 23.07.2013 nepreukazuje ani to, že „najneskôr dňa 23.07.2013 žalovaný realizoval výrobu
a montáž prvkov interiéru“ pre žalobcu, ako uvádza súd prvej inštancie. Pokiaľ má byť dôkazná
sila uvedenej listiny podporená tým, že svedok Z. údajne potvrdil, že v predmetný deň (23.07.2013,
pozn. žalobcu) sa stretol so zástupcom žalovaného a hoci si bližšie okolnosti nepamätal, vedel, že
mu bol predmetný zápis predložený na podpis, tento však odmietol podpísať (bod 35 odôvodnenia
rozsudku), uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie nezodpovedá obsahu svedeckej výpovede K.
Z. na pojednávaní konanom 29.05.2019. Podľa zápisnice o pojednávaní svedok Z. na výzvu súdu
nahliadol do zápisu na č. l. 13, aby sa k nemu vyjadril, či je mu známy, na čo uviedol, že si tento zápis
pamätá, avšak on nesúhlasil s ním a nepodpísal ho; nevedel uviesť, či mu tento zápis predkladala pani
L. alebo nikto iný, nevedel, kto bol v tom čase prítomný, či tam bola sama alebo aj s nejakým ďalším
zástupcom, bližšie okolnosti si už nepamätal (predposledný odsek na strane 8 zápisnice o pojednávaní
konanom 29.05.2019). Svedok K. Z. teda v skutočnosti nepotvrdil, že spísanie „zápisu o preberacom
a odovzdávacom konaní diela“ na č. l. 13 žalovaným a B. L. sa uskutočnilo naozaj dňa 23.07.2013
a nepotvrdil ani to, že by sa dňa 23.07.2013 stretol so zástupcom žalovaného (dátumy, osoby, ktoré
mu predložili uvedený zápis, ani bližšie okolnosti si nepamätal). Svedok Z. nepotvrdil ani obsahovú
pravdivosť predloženého zápisu a nepotvrdil, že by dielo k dátumu 23.07.2013 bolo riadne namontované
v priestoroch Biskupského úradu v Žiline. To, že predmetná listina bola skutočne vyhotovená dňa
23.07.2013 a že jej obsah má byť pravdivý, tak v tomto konaní tvrdí iba žalovaný bez podloženia inými
dôkazmi (B. L., ktorá je tiež v zápise uvedená ako podpísaná osoba, pred súdom ako svedkyňa vypočutá
nebola a vo svojom čestnom vyhlásení z 30.11.2018 na č. l. 212 sa o tomto zápise nijako nezmienila).

47. Napokon hodnovernosť obsahu listiny „zápis o preberacom a odovzdávacom konaní diela“ z
23.07.2013 spochybňuje aj okolnosť, že v tomto zápise je napr. uvedené, že dielo „je odovzdané v
dohodnutom termíne“, hoci je nesporné, že dielo v takomto termíne odovzdané byť nemalo, ako aj
samotný fakt, že B. L. je v ňom prezentovaná ako konajúca „v zastúpení“ žalobcu, hoci žiadne oprávnenie
na konanie za žalobcu nemala.

48. Nad rámec uvedeného žalobca namietol, že zo „zápisu o preberacom a odovzdávacom konaní diela“
z 23.07.2013, i keby sa mu mala priznať nejaká relevancia, vyplýva, že aj pri tomto odovzdávaní diela bez
vedomia a prítomnosti žalobcu mali byť vytknuté vady diela („vymeniť kameň v rokovacom stole (...) z
dôvodu prasknutia pri montáži“ a „nastavenie dvierok a poličiek“), pričom žalovaný nijakým hodnoverným
dôkazom nepreukázal, že by tieto vady diela neskôr odstránil, ani kedy sa tak stalo. Konateľ žalovaného
na pojednávaní konanom 16.04.2019 na otázku, či vie predložiť dôkaz, kedy boli odstránené v zápise
uvedené vady, uviedol, že čo sa týka vady 1 - ohľadne kameňa, to uviesť nevie, to nebola jeho záležitosť,
a čo sa týka vady B - tá bola odstránená tak, ako uviedol, do 3 dní, dôkaz o tom predložiť nevie,
avšak neskôr už zo strany biskupského úradu nebol vyzývaný na odstraňovanie žiadnych vád. Súd
prvej inštancie konštatoval, že k nastaveniu dvierok a poličiek žalovaný uviedol, že ide o bežný úkon



potom, čo je nábytok zaťažený, tak, aby vizuálne zodpovedal predstavám užívateľa (bod 35 odôvodnenia
rozsudku). Žalobca uvádza, že ak by „nastavenie poličiek a dvierok“ nemalo predstavovať vadu diela,
nebolo vysvetlené, prečo bolo zahrnuté v časti zápisu „Závady a dodatky a termíny ich realizácie“.
Pokiaľ súd prvej inštancie tvrdí, že žalobca údajne nepredložil dôkaz o tom, že by žalovaný plnil riadne,
žalobca poznamenáva, že vzhľadom na to, že žalovaný pri realizácii diela žalobcu obišiel, nekontaktoval
ho pri montáži ani pri odovzdaní diela a žalobca dielom nedisponuje ani nikdy nedisponoval, žalobca
ani nemá ako sám kvalifikovane posúdiť, s akými vadami bolo dielo vyrobené a zmontované a či a
kedy tieto vady boli odstránené (keďže žalovaný dielo v konečnom dôsledku nevykonal pre žalobcu,
ale pre B. L.). K ďalšej vade uvedenej v predmetnom zápise („vymeniť kameň v rokovacom stole (...)
z dôvodu prasknutia pri montáži“) súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol prakticky nič,
hoci žalobca v konaní aj túto vadu namietal (napr. vo svojom podaní odoslanom súdu 26.03.2019 na
strane 8). Pokiaľ aj žalovaný tvrdil, že dodávku kameňa do rokovacieho stola mala zabezpečiť B. L., a
nie on, v zápise je uvedené, že kameň praskol pri montáži, takže vada kameňa (prasknutie) mala byť
podľa obsahu zápisu zjavne spôsobená žalovaným, ktorý montáž uskutočňoval, a preto aj jej odstránenie
bolo povinnosťou žalovaného, a nie B. L.. Žalovaný ani v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz o
tom, kedy došlo k odstráneniu uvedenej vady. To, že pri realizácii diela bol prasknutý kameň „a to sa
riešilo“, pritom potvrdil aj svedok K. Z. vo svojej výpovedi (na strane 8 zápisnice o pojednávaní konanom
29.05.2019). Súd prvej inštancie v zodpovedajúcej časti odôvodnenia rozsudku tiež poukazuje na to, že
žalovaný predložil list konečného užívateľa, „ktorý potvrdil, že dielo riadne užíva a je s ním spokojný“ (bod
35 odôvodnenia). Vo vzťahu k listu Rímskokatolíckej cirkvi, Žilinskej diecézy, z 10.11.2016 (č. l. 46),
treba uviesť, že to, že tretia osoba tvrdí, že dielo je funkčné a že ho užíva, nepreukazuje a nemôže
preukazovať, že žalovaný dielo riadne zrealizoval pre žalobcu podľa podmienok zmluvy o dielo medzi
nimi uzavretej dňa 06.03.2013, osobitne ak existuje pluralita subjektov, s ktorými mal žalovaný ako
zhotoviteľ uzavreté zmluvy o dielo tú istú zákazku. Okrem toho Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza,
listom z 10.11.2016 uviedla žalovanému, že „uvedený nábytok je funkčný“, čo je formulácia sémanticky
odlišná od konštatácie, že dielo bolo vykonané bez vád, navyše ide o vyjadrenie vzťahujúce sa k dátumu,
keď bolo urobené (10.11.2016); toto vyjadrenie nepotvrdzuje, že žalovaný dielo v roku 2013 ukončil bez
vád, ani kedy konkrétne sa tak stalo.

49. Žalobca uviedol, že k fotokópiám predloženým žalovaným z údajného pracovného denníka konateľa
žalovaného - okrem toho, že takýto dôkaz je absolútne bezpredmetný - treba prisvedčiť pozornému
postrehu súdu prvej inštancie, že dátumy, ktoré žalovaný priraďoval k jednotlivým zápisom v denníku,
nezodpovedajú údajom z kalendára na rok 2013, z čoho vyplýva podozrenie, že žalovaný uvedené
záznamy urobil dodatočne, teda obsah svojho denníka z roku 2013 pozmenil a manipuloval.

50. Záverom žalobca uviedol, že súd prvej inštancie mal zohľadniť skutočnosť, že ku dňu rozhodovania
súdu prvej inštancie bol žalobcovi už právoplatnými súdnymi rozhodnutiami priznaný voči žalovanému
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. 7 zmluvy o dielo medzi nimi uzavretej za omeškanie
žalovaného s termínom plnenia za celkové obdobie od 08.04.2014 do 14.10.2016 (do doručenia
žalovanému odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo), teda za obdobie nasledujúce po období omeškania
žalovaného, zmluvnú pokutu pre ktoré žalobca uplatňuje v tejto veci. Žalobca sa v prejednávanej veci
domáha zaplatenia zmluvnej pokuty za omeškanie žalovaného s termínom plnenia v období trvajúcom
od 05.04.2013 do 05.10.2013. Ak teda bol žalovaný - čo je nezvrátiteľným právoplatným spôsobom
rozhodnuté - voči žalobcovi v omeškaní s termínom plnenia v období od 08.04.2014 až do 14.10.2016,
keď bolo žalovanému doručené odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo, je pojmovo nutné, že žalovaný
bol v omeškaní s termínom plnenia aj v skoršom období, ktoré je žalované v tejto veci, t. j. aj od
24.07.2013 do 05.10.2013, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá. Inými slovami, je vylúčené, aby bola
žalobcovi súdmi voči žalovanému právoplatne priznaná zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného
trvajúce v období od 08.04.2016 do 14.10.2016, a aby žalovaný zároveň nebol voči žalobcovi v
omeškaní s termínom plnenia, na ktoré sa viaže nárok na zmluvnú pokutu, v čase od 24.07.2013 do
05.10.2013. Zamietnutie žaloby žalobcu v napadnutej časti rozsudku za obdobie od 24.07.2013 do
05.10.2013 je v rozpore s právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, podľa ktorých bol žalovaný v omeškaní
s termínom plnenia voči žalobcovi až do 14.10.2016, a spôsobuje zmätočnosť medzi právoplatnými
súdnymi rozhodnutiami vychádzajúcimi z toho istého skutkového základu a vydanými v sporoch medzi
tými istými stranami; tým sa narúša i princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 základných princípov Civilného
sporového poriadku) a princíp res iudicata, keď nároky judikované právoplatnými rozhodnutiami súdov
(vrátane platobných rozkazov) zásadne musia byť rešpektované a nesmú byť neskôr spochybňované.



51. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku II, ktorým bola žaloba sčasti zamietnutá, zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 980,32 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 980,32 EUR od
15.10.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a aby priznal žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

52. Žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu v časti prvého a tretieho výroku (v
časti, ktorej súd žalobe vyhovel a v časti rozhodnutia o trovách). Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

53. Žalovaný v odvolaní uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je na prvý pohľad vysvetľujúce, súd
uviedol, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich hodnotil.
Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného správne konštatoval, že zmluvná pokuta sa vzťahovala
k realizácií predmetu zmluvy, pričom podľa Článku 2 (Predmet plnenia), predmetom zmluvy bola
„výroba a montáž prvkov interiéru do zasadačky pre Biskupský úrad v Žiline, v zmysle objednávateľom
schváleného projektu“. Žalovaný sa tiež stotožnil so záverom okresného súdu, že predmet zmluvy
bol zrealizovaný najneskôr 23.07.2013, čo zistil zo zápisu o odovzdaní diela, svedeckých výpovedí a
potvrdenia Biskupského úradu.

54. Na rozdiel od súdu prvej inštancie však žalovaný trval na tom, že predmet zmluvy zrealizoval
včas, do omeškania sa dostal maximálne v rozsahu 1-2 dní (ak vôbec), nie 110 dní, ako to vyplýva zo
záverov súdneho rozhodnutia. Uviedol, že okresnému súdu podrobne opísal, kedy presne sa uskutočnila
montáž diela, kto a kedy sa montáže zúčastnil, kedy mu osoba konajúca za žalobcu sprístupnila priestor
Biskupského úradu a trval na tom, že najneskôr 06.04.2013 bol predmet zmluvy zrealizovaný.

55. Žalovaný poukázal na to, že aktuálne je rok 2019 a v prejednávanej veci sa dokazujú skutočnosti,
ktoré sa stali v roku 2013. Montážne záznamy žalovaného sú skutočne jediným dôkazom, na ktorý v tejto
súvislosti vie poukázať a hoci ich súd prvej inštancie vyhodnotil ako dostatočne nehodnoverné, trval na
tom, že hodnovernými sú. Nehodnovernými sa nestávajú len preto, že ich do konania predložil žalovaný
ako strana sporu. V naznačenom smere teda súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ktoré potom aj nesprávne právne posúdil. Najneskôr 06.04.2013 bola povinnosť žalovaného
zrealizovať dielo splnená. Na základe vyššie uvedených skutočností preto žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti postupom podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu
zamietne a zaviaže žalobcu k náhrade našich trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške
100%.

56. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zopakoval argumenty uvedené vo svojich
predchádzajúcich podaniach a zotrval na stanovisku, že žalovaný nepreukázal, že by ku dňu 23.07.2013,
alebo k inému dátumu, riadne realizoval výrobu a montáž prvkov interiéru do zasadačky Biskupského
úradu v Žiline práve pre žalobcu. Rovnako nepreukázal, že by k dátumu 23.07.2013, alebo k inému
dátumu, dielo žalobcovi riadne odovzdal.

57. Žalobca podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 25.10.2019 predložil rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/22/2019 zo dňa 26.09.2019, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12 Cb 34/2017 zo dňa 16.10.2018. Žalobca zdôraznil, že v predloženom
rozhodnutí sa riešili rovnaké skutkové a práve otázky, ktoré sa posudzujú aj v tomto spore, keďže išlo
tiež o uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie žalovaného v zmysle
čl. 7 zmluvy o dielo uzavretej 06.03.2013 medzi žalobcom a žalovaným, ibaže za obdobie omeškania
žalovaného od 06.10.2013 do 07.04.2014, teda za obdobie nasledujúce po období, ku ktorému sa
viaže zmluvná pokuta v tejto veci (uplatnená od 05.04.2013 do 05.10.2013). Žalobca uviedol, že strany
sporu vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12 Cb 34/2017 uplatňovali identickú
argumentáciu, ktorú použili aj v tejto veci.

58. Žalobca navrhol, aby si odvolací súd po doručení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
41 Cob 22/2019, z 26.09.2019 stranám sporu vyžiadal spis vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen
pod sp. zn. 12 Cb 34/2017, dal ho pripojiť a oboznámil sa s jeho obsahom.



59. Žalobca poukázal na to, že má voči žalovanému právoplatne súdmi priznaný nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty za omeškanie žalovaného v období od 06.10.2013 do 07.04.2014 (rozsudkom
Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 12 Cb 34/2017, zo 16.10.2018, ktorý v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41 Cob 22/2019, z 26.09.2019), v období od
08.04.2014 do 16.10.2014 (právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 13 Up 102/2019 z 19.02.2019), v období od 17.10.2014 do 16.10.2015 (právoplatným platobným
rozkazom Okresného súdu Zvolen č. k. 7 Cb 13/2018-74 z 12.12.2018) a v období od 17.10.2015
do 14.10.2016, keď bolo žalovanému doručené odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo (platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 29 Up 103/2019 z 21.02.2019). Pripomenul, že
za týchto okolností je vylúčené, aby žalobcovi nebol priznaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za
omeškanie žalovaného aj v období od 24.07.2013 do 05.10.2013, v ktorej časti súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Zdôraznil pritom princíp právnej istoty a princíp res iudicata,
v zmysle ktorých nároky judikované právoplatnými rozsudkami súdov zásadne nesmú byť neskôr
spochybňované.

60. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

61. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil okresný súd: Sporové strany uzavreli
Zmluvu o dielo dňa 06. 03. 2013, kde v článku 2 bol dojednaný ako predmet plnenia: výroba a montáž
prvkov interiéru do zasadačky pre Biskupský úrad v Žiline, v zmysle objednávateľom schváleného
projektu. Ďalej bol špecifikovaný konštrukčný materiál, povrchová úprava a doplnky. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy je objednávateľom schválená vzorka povrchovej úpravy a schválený projekt. V článku
3 bola dojednaná cena predmetu zmluvy spolu s DPH na 26.503,20 Eur, kde boli konkretizované položky
od písm. a/ po písm. h/ + nové písmeno g/, h/. V článku 4 bola dojednaná doba plnenia: zhotoviteľ sa
zaväzuje, že zrealizuje predmet zmluvy v: 15. 03. 2013 za podmienky poskytnutia zálohovej platby podľa
článku 5 tejto zmluvy. Článok 5 - platobné podmienky: cena za dielo v zmysle článku 3 tejto zmluvy,
ktorú je povinný zaplatiť objednávateľ zhotoviteľovi je stanovená dohodou zmluvných strán ako cena
pevná. Cena za dielo je splatná na základe faktúry vystavenej zhotoviteľom, ktorú je zhotoviteľ oprávnený
vystaviť po odovzdaní diela. Objednávateľ a zhotoviteľ sa dohodli, že objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi
zálohu vo výške 10.000,-- Eur na základe zálohovej faktúry vystavenej zhotoviteľom po podpise zmluvy.
Zvyšnú časť ceny diela je objednávateľ povinný zhotoviteľovi zaplatiť po ukončení diela. O ukončení
diela sa spíše odovzdávací protokol. Vlastníkom diela je zhotoviteľ a to až do úplného zaplatenia celkovej
ceny za vykonanie diela objednávateľom. V článku 6 sa objednávateľ zaviazal umožniť zhotoviteľovi
bezplatný prístup na miesto montáže ako aj napojenie na prívod elektrickej energie v termínoch, ktoré
určí zhotoviteľ. V článku 7 bolo dojednané, ak zhotoviteľ nedodrží termín plnenia podľa článku 4 zmluvy,
je objednávateľ oprávnený od zhotoviteľa uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z celkovej ceny
predmetu plnenia za každý deň omeškania s termínom plnenia.

62. Podľa Zápisu o preberacom a odovzdávacom konaní diela v Žiline 23.07.2013 bol uvedený ako
objednávateľ Eunica, s. r. o. v zastúpení - rukou dopísané pani L., autorka projektu schváleného. Ako
zhotoviteľ bol uvedený žalovaný v zastúpení konateľom Ing. Lukáč Svintek. V časti priebeh konania:
objednávateľ spolu s dodávateľom prevzali celé dielo. Objednávateľ potvrdzuje, že dielo je spracované
podľa zmluvne dohodnutých podmienok a je odovzdané v dohodnutom termíne.  V časti výsledok
konania: objednávateľ preberal dielo bez technických závad a mechanického poškodenia a súhlasí s
prevedením diela. Prítomní konštatujú, že realizácia a úžitkové vlastnosti zrealizovaného diela spĺňajú
všetky základné požiadavky na plnohodnotné využívanie interiéru zasadačky. V časti závady a dodatky
a termíny ich realizácie pod písm. A/ je ručne dopísané - vymeniť kameň v rokovacom stole z dôvodu
prasknutia pri montáži, v časti B/ - nastavenie dvierok a poličiek, T: do 31. 07. 2013. V dolnej časti sa
nachádza text: „Za užívateľa Biskupského úradu Žilina pán vikár M. - bez podpisu, „objednávateľ Stokat
- M, s. r. o., pripojený podpis, „dodávateľ Eunica Media, s. r. o.“ - pripojený podpis.



63. Listom zo dňa 13.09.2016 (podľa doručenky doručeným žalovanému 14.09.2016) vyzval žalobca
žalovaného na základe Zmluvy o dielo na protokolárne odovzdanie diela a to v lehote 5-tich dní od
doručenia tohto listu. Ďalej poukázal na nedodržanie termínu podľa článku 4 Zmluvy o dielo a uplatnil si
zmluvnú pokutu za obdobie od 16.03.2013 do 13.09.2016 vo výške 16.935,54 Eur. Zároveň bol žalovaný
vyzvaný na úhradu uvedenej zmluvnej pokuty. Listom zo dňa 26.09.2016, podľa doručenky doručeným
žalovanému 14.10.2016 oznámil žalobca žalovanému odstúpenie od Zmluvy o dielo. Uviedol, že podľa
zmluvy malo byť dielo vykonané vrátene jeho odovzdania do 15.03.2013 a keďže doposiaľ dielo nebolo
žalobcovi protokolárne odovzdané, dielo stále nie je riadne vykonané. Žalovaný bol upozornený na list
z 13.09.2016, kde bola poskytnutá dodatočná lehota 5-tich dní od doručenia listu na odovzdanie diela
dohodnutým spôsobom. Keďže tak žalovaný v dodatočnej lehote neurobil, žalobca odstúpil od Zmluvy
o dielo zo dňa 06.03.2013 s poukazom na § 345 ods.1, 3, § 346 ods.1 Obchodného zákonníka.

64. Podľa e-mailu zo dňa 06. 03. 2013 o 14.20 hod. zaslal žalovaný pre a@b.c <mailto:a@b.c> e-mail,
obsahom ktorého bolo zaslanie Zmluvy o dielo a zálohovej faktúry na 10.000,-- Eur s tým, že zároveň
uvedené posiela aj poštou. Bola pripojená žiadosť, aby mohli nastúpiť na montáž, potrebujú obdržať
podpísanú Zmluvu o dielo a realizovať zálohu.

65. Podľa výpisu z účtu dňa 12. 03. 2013 bola pripísaná suma 10.000,-- Eur žalovanému (i keď okresný
súd zrejme omylom uviedol žalobcovi).

66. Žalovaný predložil list Rímsko-katolíckej cirkvi - Žilinská diecéza z 10. 11. 2016, ktorou mu bolo
oznámené, že Žilinská diecéza uzavrela Zmluvu o dielo iba so spoločnosťou AV Interier, s. r. o.,
zastúpená B. L. ako dodávateľom v januári 2012. Predmet zmluvy prevzali a riadne uhradili v plnej
sume spoločnosti AV Interier. Nábytok je funkčný a plne ho využívame, bola pripojená fotodokumentácia
nábytku (čl. 47 až 51).

67. Podľa Zmluvy o dielo zo dňa 31.01.2013 uzavrel žalovaný ako zhotoviteľ Zmluvu s P.. arch. B. L.
ako objednávateľ, kde v článku 2 je predmet zmluvy - výroba a montáž prvkov interiéru do zasadačky
v zmysle vášho projektu pre Biskupský úrad v Žiline. Rovnako bol dojednaný konštrukčný materiál,
povrchová úprava, doplnky, s tým, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je objednávateľom schválená
vzorka povrchovej úpravy. V článku 3 bola dojednaná cena predmetu zmluvy 24.564,-- Eur s DPH, kde
boli konkretizované položky od písm. a/ po písm. h/. V článku 3 sa zhotoviteľ zaviazal zrealizovať predmet
zmluvy v: 15. 03. 2013 za poskytnutia zálohovej platby podľa článku 5 zmluvy. V článku 5, ktorý znie
obdobne ako článok 5 Zmluvy o dielo medzi sporovými stranami s rozdielom, že sa objednávateľ zaviazal
zaplatiť zhotoviteľovi zálohu vo výške 14.329,-- Eur + DPH na základe zálohovej faktúry vystavenej po
podpise zmluvy.

68. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 30. 11. 2018 sa stretol s B. L., ktorá je inak nekontaktná a má evidovaný
trvalý pobyt Mesto Žilina, ktorá vydala čestné vyhlásenie s jej úradne osvedčeným podpisom. Podľa
kópie čestného vyhlásenia z 30. 11. 2018, kde bolo osvedčenie o pravosti podpisu vydané notárom
JUDr. Ľubicou Jonekovou v Žiline k B. Chmúrovej, nar. XX. XX. XXXX, bytom Žilina, totožnosť overená
podľa občianskeho preukazu č. HM 021963, táto uviedla, že:
- dňa 31. 01. 2013  ako objednávateľka uzavrela so žalovaným ako zhotoviteľom písomnú Zmluvu o
dielo, ktorej predmetom bola výroba a montáž prvkov interiéru do zasadačky pre Biskupský úrad v Žiline;
zmluvu za žalovaného podpísal konateľ Ing. Lukáč Svintek,
- vo veci zákazky bola autorkou projektu, podľa ktorého sa dielo malo realizovať,
- nikdy nebola zamestnankyňou žalobcu, nikdy nebola splnomocnená ani poverená písomne, ústne, ani
iným spôsobom žalobcom na konanie v jeho mene a za túto spoločnosť vo vzťahu k žalovanému, ani
vo vzťahu Rímsko-katolíckej cirkvi, Žilinská diecéza,
- osobitne nikdy nebola splnomocnená, poverená ani inak oprávnená žalobcom na to, aby som za ňu
a v jej mene prevzala dielo (prvky interiéru do zasadačky pre Biskupský úrad v Žiline) od zhotoviteľa
žalovaného; zároveň bol pripojený súhlas použitie listiny ako dôkaz v konaní pred súdom.

69. Žalovaný predložil e-mailovú komunikáciu z 9/2013 medzi Michalom Ďuranom (konateľ žalobcu),
žalovaným a B. L. - k realizácii  iného obchodu, ako aj  e-mailovú komunikáciu medzi žalovaným
a konateľmi žalobcu Tomášom Kopičárom a Michalom Ďuranom z  4/2014 k inému obchodu - pre
veľvyslanectvo a e-mailovú komunikáciu medzi B. L. a žalovaným z  2/2015, ktorej prílohou bola cenová



ponuka žalovaného z 12. 01. 2015 pre Veľvyslanectvo Ruska v Slovenskej republike v Bratislave na
výrobu prvkov interiéru, kde v závere v časti vypracovala je: Ing. B. L. arch.

70. Žalovaný predložil originál svojho pracovného diára a doložil kópie z roku 2013 -strana 2013/9.
týždeň - dňa 26-teho má poznámky L. - koordinácia montáže a v spodnej časti poznámku volať Z..
Strana 2013/10. týždeň - dňa 6-teho má poznámku mont.: Eunica + pani L., elektrikári, manžel, L, p CH
= parkovanie - vykládka 2. poschodie, vikár pán M.. Strana 2013/30. týždeň - dňa 23-tieho je poznámka
ZA - Biskupský úrad - Eunica, odovzdávanie fa, preberacie konanie.

71. Podľa rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/90/2017 zo dňa 22.11.2018 bola žaloba
žalobcu (tu žalovaný) zamietnutá. Žalobou sa žalobca (tu žalovaný) domáhal voči žalovanému (tu
žalobca) zaplatenia sumy 16.503,20 Eur s príslušenstvom titulom úhrady ceny diela zo Zmluvy o
dielo, ktorá je predmetom aj tohto sporu. Súd žalobu žalobcu považoval za neopodstatnenú, pretože
nedošlo k odovzdaniu diela žalovanému, protokol o odovzdaní nebol spísaný so žalovaným, ale s tretím
subjektom, s ktorým mal žalobca preukázateľne uzavretú totožnú Zmluvu o dielo. Tvrdenia žalobcu, že
koná so zástupcom žalovaného, keď konal s Annou L., bola bez relevantného základu, v konaní bolo
nepochybne preukázané, že B. L. nebola žiadnou oprávnenou osobou konať za žalovaného, nemala
žiadne splnomocnenie ani poverenie, pokiaľ dohliadala na dielo, bolo to z dôvodu, že bola autorkou
projektu. Súd uzavrel, že podmienkou odovzdania a prevzatia diela bol protokol o prevzatí a odovzdaní
diela v písomnej podobe, ktorý tvorí hmotno-právnu podmienku odovzdania a prevzatia diela. Keďže
taký protokol objednávateľom nebol podpísaný, zhotoviteľ sa nemôže domáhať doplatenia ceny diela,
môže sa domáhať voči objednávateľovi len prevzatia diela.

72. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o dielo
sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

73. Podľa § 536 ods. 2 ObZ,  dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

74. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

75. Podľa § 554 ods. 3 ObZ, ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať
predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak
v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel
alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.

76. Podľa § 554 ods. 4ObZ, v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa
odovzdanie diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo
organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi. Podľa ods. 6,  ak o to požiada
ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

77. Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet
diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať
s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa
zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym
vykonaním tejto montáže.

78. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými navrhnutými dôkaznými prostriedkami, pričom
zistený skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Odvolací súd preto dokazovanie okresného súdu
nemusel doplniť ani zopakovať. Napriek tomu, že okresný súd použil pri právnom posúdení rovnaké
ustanovenie zákona ako súd odvolací, odvolací súd vyložil ust. § 554 ods.1 ObZ iným spôsobom než
okresný súd, preto dospel k inému právnemu posúdeniu. K aplikácii citovaného ustanovenia sa sporové



strany v konaní pred okresným súdom opakovane vyjadrovali, preto odvolací súd nepostupoval podľa
ust. § 382 CSP.

79. V prejednávanom prípade nebol sporný zistený skutkový stav, z ktorého vyplávalo, že žalobca a
žalovaný uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo „výroba a montáž prvkov interiéru do zasadačky
pre Biskupský úrad v Žiline v zmysle objednávateľom schváleného projektu“ a sporná nebola ani
skutočnosť, že žalovaný prvky interiéru do zasadačky na Biskupskom úrade dodal. V konaní sa ako
sporná otázka riešila, či dodanie prvkov interiéru na Biskupský úrad vykonal ako plnenie povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy o dielo uzavretej so žalobcom a teda či dodaním nábytku Biskupskému úradu
bola splnená tá povinnosť, na ktorú sa zaviazal v zmluve o dielo uzavretej práve so žalobcom. V konaní
nebolo sporné, že pri odovzdávaní nábytku Biskupskému úradu bola prítomná osoba Anna Chmúrová,
sporné medzi stranami bolo posúdenie, či táto osoba bola, alebo nebola, oprávnená prevziať dielo
vyhotovené žalovaným v mene žalobcu ako objednávateľa.

80. Základnou právnou otázkou, ktorú tak okresný súd riešil, bolo posúdenie momentu, kedy dôjde
k právne relevantnému odovzdaniu diela v zmysle zmluvy o dielo. Tento moment pritom Obchodný
zákonník vymedzuje v ust. § 554 ods.1, ktorého znenie nie je zmätočné ani nejasné.

81. Obchodný zákonník výslovne určuje, že zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. V prejednávanom prípade bol medzi žalobcom a žalovaným v zmysle
Zmluvy o dielo zo dňa 06.03.2013 dohodnuté, že predmetom diela je výroba a montáž prvkov interiéru do
zasadačky pre Biskupský úrad v Žiline, z čoho vyplýva, že miestom plnenia bola zasadačka Biskupského
úradu v Žiline. Strany si tak dohodli miesto, v ktorom malo dôjsť k odovzdaniu diela.

82. Zo znenia citovaného ust. § 554 ods.1, veta prvá ObZ jednoznačne vyplýva, že splnenie povinnosti
zhotoviteľa vykonať dielo sa nedá stotožniť iba s momentom, kedy toto dielo riadne ukončí, pretože
kumulatívnou podmienkou naplnenia povinnosti vykonať dielo je okrem jeho riadneho ukončenia aj
odovzdanie predmetu diela objednávateľovi. Takéto ustanovenie má svoju vnútornú logiku, pretože pre
objednávateľa je podstatné nielen to, či dielo ktoré si objednal je skutočne reálne ukončené, zhotovené,
ale podstatné je aj to, aby sa dostalo do jeho dispozície, aby mu toto dielo bolo odovzdané. Odovzdanie
diela je totiž nevyhnutou podmienkou pre prípadný ďalší postup objednávateľa, ktorý až na základe
odovzdania diela vie posúdiť, či dielo bolo vykonané v súlade so zmluvou, v opačnom prípade (napr.
pokiaľ sa na diele nachádzajú vady diela), nemožno dospieť k záveru, že dielo bolo ukončené riadne a
teda že bola povinnosť zhotoviteľa splnená.

83. Sporové strany, rovnako ako okresný súd, venovali pozornosť v rámci právneho posúdenia zisteného
skutkového stavu najmä otázke, či k odovzdaniu diela došlo spôsobom dohodnutým medzi stranami
a sústredili sa na skutočnosť, že o ukončení diela nebol spísaný odovzdávací protokol. Následne sa
vyjadrovali k tomu, či nesplnenie podmienky protokolárneho odovzdania diela má, alebo nemá za
následok porušenie povinnosti zhotoviteľa dielo vykonať.

84. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že doba plnenia dojednaná medzi
stranami zahŕňala dobu, do ktorej mal žalovaný realizovať svoju časť na diele vo vzťahu k žalobcovi,
pričom pre naplnenie doby plnenia nebolo potrebné spísať odovzdávací protokol  v zmysle čl. 5 zmluvy
a dobu plnenia podľa čl. 4 tak nemožno stotožňovať s pojmom ukončenie diela podľa čl. 5, o ktorom mal
byť spísaný odovzdávací protokol. Samotné spísanie odovzdávacieho protokolu vyhodnotil okresný súd
ako podmienku pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela a porušenie tejto povinnosti vyhodnotil ako
nesúvisiace s povinnosťou zhotoviteľa podľa čl. 4 Zrealizovanie predmetu zmluvy.

85. Z citovaného záveru okresného súdu však vyplýva iba toľko, že ak nedošlo k protokolárnemu
odovzdaniu diela, táto skutočnosť nezakladá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku
porušenia povinnosti protokolárneho odovzdania diela. Predmetom právneho posúdenia však nebolo
posudzovanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súvislosti s nedodržaním povinnosti spísať
odovzdávací protokol. Predmetom právneho posúdenia bolo vyhodnotenie, či je žalobca ako
objednávateľ v zmysle článku zmluvy oprávnený uplatniť si od žalovaného ako zhotoviteľa zmluvnú
pokutu, pričom z formulácie čl. 7 vyplýva, že zmluvná pokuta zabezpečovala splnenie povinnosti
zhotoviteľa dodržať termín plnenia podľa čl. 4 zmluvy.



86. Podľa čl. 4 zmluvy termín plnenia (nazvaný doba plnenia) bol vymedzený tak, že zhotoviteľ sa
zaviazal, že „zrealizuje predmet zmluvy v 15.03.2013 za podmienky poskytnutia zálohovej platby podľa
čl. 5 tejto zmluvy“. Poskytnutie zálohovej platby podľa čl. 5 nebolo medzi stranami sporné. Z uvedeného
preto vyplýva, že zhotoviteľ sa zaviazal, že „zrealizuje predmet zmluvy k 15.03.2013“.

87. Predmetom zmluvy v zmysle čl. 2 bola medzi stranami dohodnutá „výroba a montáž prvkov interiéru
do zasadačky pre Biskupský úrad v Žiline“, inak povedané, v zmysle ust. § 536 ods.1 ObZ uzavreli
strany zmluvu o dielo, v zmysle ktorej „dielom“ bola výroba a montáž prvkov interiéru. Zo zmluvy o dielo
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nevyplýva, že by sa strany chceli odchýliť od dispozitívneho
ustanovenia Obchodného zákonníka upraveného v § 554 ods.1, prvá veta. Keďže sa strany od neho
neodchýlili, zo zákona platí vymedzenie momentu splnenia povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo. Ako
bolo uvedené vyššie, povinnosť vykonať dielo je splnená nielen riadnym ukončením diela (to znamená
jeho fyzickým vyhotovením), ale aj odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. Až keď sú splnené
obidve tieto podmienky, je možné povedať, že zhotoviteľ si splnil svoju povinnosť vykonať dielo.
Predmetom zmluvy bolo vykonanie diela (výroba a montáž prvkov), ku ktorému nemohlo dôjsť skôr,
ako toto dielo bolo ukončené a odovzdané. Dielo je vykonané až jeho odovzdaním a preto samotné
odovzdanie je podmienkou toho, aby povinnosť zhotoviteľa dielo vykonať bola splnená.

88. Predmetom posúdenia v konaní preto malo byť, či v období od 05.04.2013 do 05.10.2013, teda v
období, za ktoré si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, došlo k ukončeniu diela zo
strany zhotoviteľa v tom zmysle, že zrealizoval predmet diela tak, ako bolo dohodnuté v zmluve a či toto
dielo zhotoviteľovi odovzdal.

89. Pre právne posúdenie povinnosti odovzdať dielo bolo v spore zásadné vyhodnotenie konania B. L.,
ktorá - ako vyplynulo zo zisteného skutkového stavu - bola osobne prítomná pri dodaní a montáži prvkov
interiéru v mieste plnenia zmluvy. Okresný súd sa pomerne podrobne zaoberal postavením B. L. a podľa
názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil obranu žalovaného (ktorý tvrdil, že konal s B. L., pretože
ju považoval za osobu oprávnenú konať za žalobcu) za nepreukázanú.

90. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že žalovaný od počiatku jednal s B. L., pričom
zrekapituloval v rámci skutkového stavu aj zistenie, že už v decembri 2012, teda pred uzavretím zmluvy
so žalobcom, jednal žalovaný s B. L. o realizácii zmluvy o dielo pre Biskupský úrad v Žiline a dokonca
s ňou aj samostatnú zmluvu uzavrel. Okresný súd správne vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný vo
svojej komunikácii uvádzal B. L. samostatne popri predstaviteľovi žalobcu, z čoho vyplýva, že ju zrejme
nemohol považovať za výlučnú zástupkyňu žalobcu, pretože v opačnom prípade by svoju komunikáciu
adresoval výlučne jej. Preto sa odvolací súd stotožnil so závermi okresného súdu v tom, že z dôkazov
predložených žalovaným nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný oprávnene považoval B. L. za
osobu poverenú žalobcom konať v jeho mene. Zároveň B. L. nebola ani štatutárnym orgánom žalobcu,
ani osobou oprávnenou konať v mene žalobcu (v pozícii prokuristky alebo v zmysle osoby poverenej
výkonom určitej činnosti podľa § 15 ObZ) a z okolností vyplýva, že žalovaný ju nemohol oprávnene
považovať ani za osobu konajúcu v mene podnikateľa v zmysle § 16 ObZ.

91. Uvedené právne posúdenie je pre rozhodnutie okresného súdu zásadné, pretože ak by bolo možné
dospieť k záveru, že B. bola oprávnenou na prevzatie diela v mene žalobcu, v takom prípade by k
odovzdaniu diela žalobcovi bolo došlo, čím by bola splnená povinnosť žalovaného ako zhotoviteľa diela.
Následne by bolo potrebné určiť, ku ktorému dňu došlo k bezvadnému odovzdaniu diela, teda kedy bola
povinnosť dielo riadne vykonaťa a odovzdať splnená. V danom prípade však nebolo preukázané, že by
B. L. bola oprávnenou osobou poverenou objednávateľom na prevzatie diela.

92. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe sám uviedol, že dielo bolo rímskokatolíckej cirkvi riadne odovzdané,
je plne funkčné a využívané. V prejednávanom prípade je pritom podstatné to, že dielo bolo odovzdané
rímskokatolíckej cirkvi, a to za účasti B. L. bez toho, aby bol o odovzdaní diela upovedomený sám
objednávateľ. V danom prípade preto nielenže nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu diela, v danom
prípade nedošlo k odovzdaniu diela objednávateľovi vôbec.

93. Žalovaný sa v konaní domáhal uplatnenia zásad poctivého obchodného styku keď uviedol, že
žalobca so zhotoveným dielom ďalej nakladal a cez tretiu osobu ho odovzdal investorovi rímskokatolíckej



cirkvi. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že s dielom, ktoré žalovaný odovzdal B. L. nakladala
ďalej B. L., ktorá jeho odovzdaním investorovi - rímskokatolíckej cirkvi plnila vlastný záväzok dodať
investorovi nábytok. Investor tak nábytok nadobudol na základe uzavretej zmluvy s Annou L. (resp. jej
spoločnosťou).

94. Žalovaný pritom namietal, že žalobca po vykonaní diela jeho neodovzdanie nenamietol a že naopak
bol spoločný plán realizovať ďalšie zákazky pri očakávaní ďalšej spolupráce. V tejto súvislosti treba
skonštatovať, že to, že si zmluvná strana nárok neuplatní neznamená, že jej nevznikne. Žalovaný vo
vyjadreniach označil odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo za neplatné, touto otázkou sa však ani
okresný ani odvolací súd nezaoberal, pretože predmetom nároku uplatneného v tomto konaní je nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 05.04. do 05.10.2013, preto odstúpenie od zmluvy, ku
ktorému pristúpil žalobca listom zo dňa 26.09.2016 nebolo v tomto konaní relevantné.

95. V prejednávanom prípade nie je bez právneho významu aj skutočnosť, že znenie zmluvy o dielo
predložil sám žalovaný. V danom prípade tak nemožno prihliadnuť ani k prípadnému nedostatku
vzdelania alebo nedostatku skúsenosti žalovaného, keďže jeho konateľ má vysokoškolské vzdelanie a
v pozícii konateľa žalovaného pôsobí dlhodobo. Bol to pritom žalovaný, kto navrhol text zmluvy vrátane
dohody o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, kto navrhol dobu plnenia a kto vymedzil dielo. Žalovaný
je preto touto zmluvou plne viazaný a nie je možné dospieť k záveru, že k niektorým z ustanovení
nerozumel. Následná obrana žalovaného, že „sa domnieval“, že dielo odovzdáva objednávateľovi, pokiaľ
ho odovzdával B. L., preukázané nebolo. Fyzicky totiž došlo k odovzdaniu diela v mieste plnenia diela
práve B. L., s ktorou mal sám zhotoviteľ samostatnú zmluvu na dodanie nábytku a v danom prípade
z ničoho nevyplývalo, že by p. L. bola oprávnená konať v mene objednávateľa, keďže evidentne v
daný deň konala v mene svojom vlastnom. Bola to totiž práve ona (a nie objednávateľ), kto bol viazaný
voči Biskupskému úradu dodať nábytok, za ktorý p. L. dostala aj zaplatené od Biskupského úradu
55.000,- Eur. Takže plnenie preberala pre seba za účelom plnenia vlastného záväzku. Ak žalovaný v
prejednávanom prípade tvrdí, že splnil svoju povinnosť dodať predmet diela objednávateľovi, v takom
prípade bolo v jeho záujme vyžadovať od osoby preberajúcej dielo (pani L.) oprávnenie, ktorým by
bola splnomocnená konať pri preberaní diela v mene žalobcu. Keďže pani L. evidentne preberala dielo
pre seba za účelom splnenia vlastného záväzku a zároveň v tejto súvislosti mal s pani L. uzavretú
vlastnú zmluvu zhotoviteľ, žalovaným uskutočnená výroba a montáž diela tak bola vykonaná v súvislosti
žalovaného s právnym vzťahom k B. L. a nie na základe Zmluvy o dielo uzavretej so žalobcom.

96. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že k odovzdaniu diela objednávateľovi nedošlo, nezaoberal
sa už otázkou, či k odovzdaniu diela B. L. došlo dňa 06.04.2013, alebo až 23.07.2013 a nezaoberal
sa ani otázkou,  či odovzdané dielo malo vady a či vady diela uvedené v protokole zo dňa 23.07.2013
na diele boli alebo neboli. Pokiaľ totiž nedošlo k odovzdaniu diela v prospech  zhotoviteľa, teda
v prospech žalobcu, prípadná otázka vád diela a teda otázka posúdenia, ku ktorému dňu došlo k
riadnemu odovzdaniu diela B. je pre toto konanie irelevantná. Na to, aby sa súd zaoberal vierohodnosťou
predložených záznamov žalovaného alebo protokolu o odovzdaní predloženým žalovaným by najprv
musel dospieť k záveru, že toto plnenie bolo poskytnuté ako plnenie žalobcovi.

97. Žalovaný v konaní opakovane namietal, že žalobca sa domáha judikatúry českých súdov. V tejto
súvislosti treba uviesť, že rozhodnutia súdov Českej republiky nie sú formálnym prameňom práva pre
rozhodnutie okresného alebo odvolacieho súdu, avšak ide o rozhodnutia, ktoré boli prijaté na základe
zhodnej právnej úpravy Obchodného zákonníka platného dodnes na území Slovenskej republiky, pričom
ich váha je daná presvedčivosťou a argumentačnou silou odôvodnenia týchto rozhodnutí. V danom
prípade však odvolací súd neprihliadal k rozhodnutiu českého súdu, z ktorého vyplýva, že k odovzdaniu
veci  v prípade, kedy je dohodnuté protokolárne odovzdanie dôjde až jeho protokolárnym odovzdaním,
pretože dospel k záveru, že k odovzdaniu veci zhotoviteľovi nedošlo nielen protokolárne, ale žiadnym
spôsobom. Naopak pokiaľ sa žalovaný domáhal, aby súd prihliadol k rozhodnutiu Okresného súdu
Žilina sp.zn. 11Cb/340/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/30/2013, tak
ani k tomuto rozhodnutiu odvolací súd neprihliadol, pretože sa podľa vyjadrenia žalovaného malo týkať
argumentácie na vznik nároku na zaplatenie ceny diela pri absencii odovzdávajúceho protokolu. Keďže
v tomto konaní nebol prejednávaný nárok na zaplatenie ceny diela, k danému rozhodnutiu neprihliadol.
Naopak sa však stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Žilina, ktorý rozhodoval v spore o zaplatenie
ceny diela práve medzi žalobcom a žalovaným a ktorý v rozhodnutí č.k. 18Cb/90/2017-303 zo dňa
22.11.2018 dospel k rovnakému záveru ako odvolací súd a síce, že žalovaný nevyzval žalobcu na



prevzatie diela, ale konal výlučne s p. L.. I keď rozhodnutie Okresného súdu Žilina nie je podľa vyjadrenia
sporových strán doposiaľ právoplatné, s odôvodnením tohto rozhodnutia, na ktoré žalobca aj v odvolaní
poukazoval, sa odvolací súd stotožnil. Osobitne so záverom, že žalovaným uskutočnená montáž diela
nebola pričitateľná k zmluve o dielo uzavretej so žalobcom a teda ho nie je možné považovať za splnenie
povinnosti žalovaného zo zmluvy o dielo uzavretej so žalobcom, ale je pričitateľná k jeho samostatnému
právnemu vzťahu s B. L..

98. Odvolací súd nevyhovel návrhu žalobcu, aby si v odvolacom konaní pripojil spis vedený na Okresnom
súde Zvolen pod sp. zn. 12 Cb 34/2017. Všeobecný návrh na „pripojenie spisu“ nie je prípustnou formou
dôkazu. Sporová strana by musela presne uviesť, ktoré dôkazy založené v spise navrhuje na vykonanie
dôkazu, za účelom preukázania ktorých skutkových tvrdení  a následne by odvolací súd vzhľadom na
navrhnuté dôkazy vyhodnotil, či tieto majú charakter novôt a či je nimi možné vykonať v odvolacom
konaní dokazovanie. Obsahom spisu vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. sp. zn. 12 Cb
34/2017 sa preto odvolací súd nezaoberal.

99. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný v zmysle zmluvy o dielo uzavretej
so žalobcom dňa 06.03.2013 v období od 05.04.2013 do 05.10.2013 žalobcovi dielo neodovzdal, teda
v zmysle ust. § 554 ods.1 ObZ svoju povinnosť dielo vykonať v danom časovom období nesplnil.
Na základe toho vznikol žalobcovi v zmysle čl. 7 nárok na zmluvnú pokutu zabezpečujúcu povinnosť
zhotoviteľa dodržať termín plnenia ku dňu 15.03.2013, takže rozhodnutie okresného súdu v časti druhej
výrokovej vety, ktorým okresný súd v období od 24.07.2013 do 05.10.2013 nárok žalobcu zamietol,
zmenil tak, že mu tento nárok priznal, a to v rozsahu 980,32 Eur. K tejto sume dospel odvolací súd tak,
že strany si dojednali povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z konečnej ceny diela,
t.j. zo sumy 26.503,20 Eur, teda 13,25 Eur na deň. V rozmedzí od 24.07. do 05.10.2013 uplynulo 74 dní,
preto výška zmluvnej pokuty bola vypočítaná ako 74 x 13,25 = 980,50 Eur. Žalobca si však uplatnil v
odvolacom petite iba nárok na 980,32 Eur, z tohto dôvodu zmenil odvolací súd rozhodnutie okresného
súdu v časti druhej výrokovej vety tak, že priznal žalobcovi 980,32 Eur. O úrokoch z omeškania rozhodol
odvolací súd v rozsahu uplatnených zákonných úrokov z omeškania podľa § 369 ObZ vo výške 9 %
ročne z priznanej sumy 980,32 Eur, a to za obdobie od 15.10.2016, teda odo dňa nasledujúceho po dni
14.10.2016, kedy bola žalovanému doručená výzva žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.

100. V nadväznosti na zmenu rozhodnutia okresného súdu vo veci samej zmenil odvolací súd aj
rozhodnutie okresného súdu o nároku na náhradu trov konania, ktorú v zmysle § 255 ods.1 CSP priznal
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech.

101. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci a nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý
bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie

102. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).