Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/5/2021 z 30. 3. 2021 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. marca 2021, sp. zn. 12CoP/5/2021, ECLI:SK:KSBB:2021:6919201488.2 Krajský súd Banská Bystrica | 12CoP/5/2021 | ECLI:SK:KSBB:2021:6919201488.2 | 2021-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 52 CMP, § 55 CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d74b4db-987f-44c9-b824-819498f8b530 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6919201488.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/5/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919201488
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6919201488.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, vo veci starostlivosti o maloletého J. J., nar. XX.
XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Rimavská Sobota, dieťa rodičov - matky L.. L. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W., M. D. XXX,
právne zastúpenej SUCHÝ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 13, IČO: 52 826
791, a otca P. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B., U. XXXX, o zníženie vyživovacej povinnosti
otca, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2P/57/2019-195 zo dňa
25. 08. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu v III. výroku p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“, alebo „súd
prvej inštancie“, event. „okresný súd“) uznesením zo dňa 25. 08. 2020 konanie o návrhu otca na
zníženie vyživovacej povinnosti zastavil (I. výrok). Ďalej rozhodol o povinnosti otca zaplatiť nedoplatok
na výživnom za obdobie od 01. 09. 2019 do 31. 08. 2020 vo výške 600,- Eur, ktorý otcovi povolil splácať
v mesačných splátkach po 100,- Eur spolu s bežným výživným, vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc
právoplatnosťou uznesenia, až do úplného vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok (II. výrok). O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa návrhom domáhal zníženia vyživovacej
povinnosti na maloletého z dôvodu podstatnej zmeny pomerov.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 29 ods. 1, 2, 3, § 52, § 55 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“). Vzhľadom na späťvzatie návrhu otca zo dňa 05. 08. 2020 konanie zastavil.
Dôvodom späťvzatia návrhu bolo zlepšenie príjmových pomerov otca, ktorému však vznikol nedoplatok
na výživnom z dôvodu, že po predchádzajúcom rozhodnutí o znížení vyživovacej povinnosti rozsudkom,
ktorý nenadobudol právoplatnosť z dôvodu odvolania zo strany matky, si neplnil vyživovaciu povinnosť
v stanovenej výške, bol ochotný zameškané výživné splácať v mesačných splátkach.

4. Ohľadne náhrady trov konania rozhodol podľa § 52 CMP, pretože pôvodne podaný návrh otca na
zníženie vyživovacej povinnosti bol v časti dôvodný, preto mu čiastočne vyhovel, ale následne došlo z
dôvodu podania odvolania k zrušeniu rozsudku a vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
kedy okresný súd nezistil dôvody pre priznanie náhrady trov konania matke, keďže došlo k späťvzatiu
návrhu otca s tým, že otca zaviazal nahradiť zameškané výživné.



5. Proti uzneseniu okresného súdu podala matka v zákonnej lehote odvolanie konkrétne do III. výroku
o náhrade trov konania a žiadala, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách
konania zmenil tak, že jej prizná náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 701,63 Eur, ako aj
náhradu trov odvolacieho konania.

6. Odvolanie odôvodnila nesprávnymi skutkovými zisteniami na základe vykonaných dôkazov, ako
aj nesprávnym právnym posúdením veci okresného súdu. Poukázala na nesprávne odôvodnenie
ohľadom náhrady trov konania, pretože si náhradu trov konania uplatnila až podaním zo dňa 20. 08.
2020 označeným ako „Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a vyjadrenie vo veci“, teda až po
konštatovaní okresného súdu na pojednávaní dňa 30. 06. 2020, že došlo k zvýšeniu príjmu otca, a
teda nebola dôvodná potreba zníženia vyživovacej povinnosti, na ktorú otec reagoval zotrvaním na
podanom návrhu. Okresný súd sa predbežným právnym posúdením na uvedenom pojednávaní vyjadril,
že návrh otca zamietne. Odôvodnenie napadnutého uznesenia trpí vadou a vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pretože v čase, keď si uplatnila náhradu trov konania, nebol návrh otca v časti
dôvodný, pričom nebol dôvodný od samého začiatku, z ktorého dôvodu podala voči predchádzajúcemu
rozhodnutiu okresného súdu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v
celom rozsahu. Z dôvodu obavy, že prvoinštančný súd rozhodne nezákonne, udelila plnomocenstvo na
zastupovanie právnemu zástupcovi. Podaním zo dňa 20. 08. 2020 si uplatnila náhradu trov konania,
ktoré náležite odôvodnila podľa § 55 CMP. Už z podania návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti
bolo zrejmé, že na jeho strane nedošlo k zásadnej zmene pomerov, išlo o špekulatívny návrh, ktorý jej
spôsobil výdavky s cestovaním na pojednávania a tiež s úhradou trov právneho zastúpenia, pretože
počas konania cítila nerešpektovanie zo strany súdu a nezohľadnenie jej podaní súdom, ktoré boli
dostatočne odôvodnené a mali oporu v zákone. Napriek jej rozsiahlym vyjadreniam bolo najskôr návrhu
otca čiastočne vyhovené a až odvolací súd uviedol, že sa okresný súd náležite prípadom nezaoberal
a nebral do úvahy záujem dieťaťa. V dôsledku daných skutočností si zvolila právneho zástupcu a na
pojednávaní dňa 30. 06. 2020 bol preukázaný príjem otca ako nadštandardný, vzrastajúci každým rokom
a jej zástupca navrhol návrh otca ako nedôvodný zamietnuť, s čím otec nesúhlasil a stále trval na
znížení vyživovacej povinnosti. Preto otec mohol späťvzatie návrhu uskutočniť ešte pred pojednávaním
konaným dňa 10. 08. 2020, keďže mu počas súdneho konania príjem vzrastal a dokonca v januári 2020
si zakúpil motorové vozidlo. Späťvzatie návrhu doručil okresnému súdu až dňa 10. 08. 2020, o ktorom
bola vyrozumená až na pojednávaní dňa 18. 08. 2020, v dôsledku čoho jej vznikli výdavky spojené
s cestovaním na pojednávanie ako aj s úhradou trov právneho zastúpenia, teda otec zavinil svojim
konaním ďalšie pojednávanie. Bolo nesporné, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti nebol
dôvodný, pretože zmena pomerov na jeho strane nenastala, jeho príjem sa zvýšil a na výdavky, na
ktoré poukazoval, súd nemohol prihliadnuť. Trovy, ktoré jej vznikli, spočívali v úhrade trov právneho
zastúpenia až po vrátení veci odvolacím súdom prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Mala za to,
že jej spravodlivé, aby trovy konania vyvolané otcom účelovo, vzhľadom na nezistenú zmenu pomerov,
znášal otec maloletého. Návrh otca možno považovať za šikanózny, pretože jeho príjem sa zvýšil, na
čo bol upozornený aj na pojednávaní, kde okresný súd mu v rámci predbežného právneho posúdenia
oznámil, že jeho návrh zamietne.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania matke, ktorá
vždy apelovala na vysoké životné náklady pri výchove maloletého. Poukázal na skutočnosť, že sa
nedal právne zastúpiť, pretože si náklady nemohol dovoliť. Niektoré výdavky právneho zástupcu matky
považoval za značne nadhodnotené (náhrada cestovných výdavkov). Dôvodom pre späťvzatie návrhu
bola podľa neho úcta k maloletému, pretože matka sa už aj v minulosti znižovala ku psychickému
vydieraniu maloletého, čo ako milujúci otec nemôže dopustiť. Poukázal na podanie návrhu na zníženie
vyživovacej povinnosti pred takmer dvomi rokmi, kedy mal úplne inú finančnú situáciu.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky ponechal rozhodnutie ohľadne náhrady trov
konania na odvolací súd.

9. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na podanom odvolaní, poukázala na postup otca,
ktorý počas konania nepreukázal zmenu situácie odôvodňujúcu zníženie vyživovacej povinnosti, pretože
nepredložil potvrdenie od svojho zamestnávateľa o príjme ani opodstatnené mesačné výdavky a návrh
sa zakladal len na tvrdených skutočnostiach, ktoré otec relevantným spôsobom nepreukázal, preto
išlo o výlučne špekulatívny návrh. Nakoľko už prvé rozhodnutie vychádzalo z nesprávne zistených
skutočností, obávala sa priebehu ďalších konaní, ako aj samotného rozhodnutia, z ktorého dôvodu si



zvolila právneho zástupcu, teda konala výlučne v záujme maloletého. Otec sa snažil účelovo dosiahnuť
zníženie vyživovacej povinnosti zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 70,- Eur mesačne, čo bolo v
rozpore so záujmom maloletého, ako aj ustanoveniami Zákona o rodine. Okresný súd nezobral do
úvahy ani nadštandardné príjmy otca a nezohľadnil ani jej predchádzajúce riadne odôvodnené podania.
Poukázala na vyčíslenie výdavkov v rámci trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. Za predpokladu úcty zo strany otca k maloletému, by sa otec neznížil k podaniu návrhu
na zníženie vyživovacej povinnosti, pričom na návrhu trval aj po upozornení zo strany okresného súdu,
že jeho návrh zamietne a k späťvzatiu návrhu pristúpil až po ňou zaslanom návrhu na doplnenie
dokazovania, ktorým chcela preukázať nedôvodnosť návrhu.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len ,,CSP“), preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 CMP,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutom III. výroku ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v napadnutom výroku o trovách
konania je vecne správne a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že otec sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti návrhom zo
dňa 01. 03. 2019, ktorým žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy 200,- Eur na sumu
70,- Eur mesačne od podania návrhu, pričom posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného
súdu Rimavská Sobota č. k. 17C/107/2010-22 zo dňa 28. 09. 2010. Dôvodnosť návrhu na zníženie
vyživovacej povinnosti otec videl v pribudnutí dvoch vyživovacích povinností k deťom z manželstva,
ako aj v príjme manželky, ktorá poberá len rodičovský príspevok. Pôvodne bolo vo veci rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2P/57/2019-76 zo dňa 27. 08. 2019, ktorým znížil
vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 200,-Eur mesačne na sumu 150,-Eur mesačne,
počnúc dňom 01. 09. 2019. Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 27. 08. 2019 matka síce
s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasila, v nevyhnutnom prípade súhlasila so sumou
150,-Eur mesačne. Na základe jej odvolania, Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd uznesením
č. k. 12CoP/7/2020-147 zo dňa 30. 04. 2020 odvolaním napadnutý rozsudok č. k. 2P/57/2019-76 zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nenáležitého posúdenia
zmeny pomerov na strane rodičov, ako aj maloletého. Po zrušení veci odvolacím súdom, okresný súd
vytýčil vo veci ďalšie pojednávanie, pričom matka sa v konaní nechala právne zastupovať na základe
plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi zo dňa 26. 06. 2020. Je pravdou, že okresný súd na
pojednávaní konanom dňa 30. 06. 2020 v rámci právneho posúdenia konštatoval zvýšenie príjmu otca
oproti roku 2019, z ktorého dôvodu nevidel potrebu zníženia vyživovacej povinnosti, na ktoré posúdenie
otec reagoval zotrvaním na podanom návrhu a pojednávanie bolo odročené na ďalší termín z dôvodu
návrhov matky na doplnenie dokazovania. Pojednávanie bolo odročené na deň 18. 08. 2020, pričom otec
podaním zo dňa 05. 08. 2020, doručeným okresnému súdu dňa 10. 08. 2020 vzal predmetný návrh späť
z dôvodu značného časového odstupu, zmeny jeho životných pomerov a hlavne z úcty k maloletému
a žiadal konanie zastaviť. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasil,
aby prvoinštančný súd rozhodol o zastavení konania v jeho neprítomnosti. Dlžnú sumu na výživnom
bol ochotný doplatiť v mesačných splátkach. Na pojednávaní dňa 18. 08. 2020 okresný súd oboznámil
matku a kolízneho opatrovníka so späťvzatím návrhu otca, ktorí vyjadrili súhlas so späťvzatím návrhu
otca a zároveň matka žiadala otca zaviazať k zaplateniu zameškaného výživného vo výške 600,-Eur.
Následne prvoinštančný súd na pojednávaní konanom dňa 25. 08. 2020 konanie zastavil, rozhodol o
nedoplatku na výživnom otca za obdobie od 01. 09. 2019 do 31. 08. 2020 vo výške 600,-Eur, ktorú sumu
povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,-Eur a taktiež rozhodol o trovách konania.

13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

14. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

15. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a
funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosť zneužívania súdneho systému v prípade, že
by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankciu spravidla nesie



ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. V mimosporových
konaniach upravených v CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša vlastné trovy konania. Výnimku z tejto
zásady pripúšťa CMP v ust. § 53 až § 56. Aplikácia § 55 CMP prichádza do úvahy, ak je to s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé, preto v danom prípade môže súd priznať náhradu trov konania v
akomkoľvek konaní podľa CMP. Pri hodnotení kritéria spravodlivosti by nemal súd ako jediné kritérium
zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov, relevantné by mali byť konkrétne okolnosti
prejednávanej veci, napr. skutočnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, prípadne
ich postoj v konaní. Okolnosti, kedy je možné nárok na náhradu trov konania priznať, môžu byť aj v
prípade, ak by išlo o šikanózny návrh. Priznanie náhrady trov konania v konaniach vedených podľa CMP
musí teda zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, pričom jedným z rozhodovacích
hľadísk bude aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi. CMP
neumožňuje subsidiárnu aplikáciu ustanovení CSP v otázke náhrady trov konania, nie je prípustné (nad
rámec § 53 až § 55 CMP) aplikovať v mimosporových veciach o akú ide v prejednávanom prípade,
zásady platné v sporovom konaní, medzi ktoré patrí zásada úspechu, teda rozhodujúcim kritériom pre
priznanie nároku na náhradu trov konania podľa CMP nie je ani úspech, resp. neúspech v konaní.

16. Z napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu ohľadne nepriznania nároku na náhradu trov
konania matke vyplýva, že prvoinštančný súd prihliadol na skutočnosť, že návrhu otca bolo prvým
rozhodnutím okresného súdu vyhovené, ktoré rozhodnutie bolo na základe odvolania zrušené odvolacím
súdom. Následne prihliadol na späťvzatie návrhu a zaviazal otca nahradiť zameškané výživné.

17. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu síce nepovažuje odvolací súd za postačujúce z hľadiska
dôvodov, ale ide o vecne správne rozhodnutie. Závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie nezodpovedajú dikcii § 55 CMP.

18. Matka odôvodňovala priznanie náhrady trov konania nedôvodnosťou návrhu otca na zníženie
vyživovacej povinnosti, ktorý preto považovala za šikanózny.

19. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by zo strany otca maloletého dochádzalo k šikanóznemu
výkonu práva spočívajúcemu, napr. v opakovanom, zjavne nedôvodnom podávaní návrhu na zníženie
výživného. Otec má právo uplatniť na súde svoj nárok, a to napr. na zníženie výživného, pričom
poukazoval na zmenu pomerov súvisiacu s ďalšími vyživovacími povinnosťami, ako aj príjmom manželky
spočívajúcom v rodičovskom príspevku. Otázka, či je možné na tieto skutočnosti prihliadnuť je otázkou
právnou, súd posúdi, či ide o takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti
zo strany otca. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že okresný súd prvým rozhodnutím čiastočne
návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti vyhovel, keď rozhodol o znížení výživného zo sumy
200,-Eur na sumu 150,-Eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov, ktorú vzhliadol na strane maloletého,
pričom z dôvodu odvolania matky, ktorá i keď počas konania akceptovala zníženie vyživovacej povinnosti
max. na sumu 150,-Eur, podala odvolanie a odvolací súd prvé meritórne rozhodnutie okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne došlo k postoju zo strany otca,
ktorý vzal návrh späť, čo nemožno považovať za dôvod na priznanie náhrady trov konania druhému
rodičovi bez toho, aby existovali iné, od úspechu vo veci odlišné okolnosti prípadu. Je pravdou, že
zastavenie konania zavinil otec, a to späťvzatím návrhu, konanie bolo teda iniciované z jeho podnetu,
táto skutočnosť však nezakladá dôvodnosť pre aplikáciu ust. § 55 CMP. Aplikácia zásady úspechu vo
veci nemôže byť samostatným dôvodom na priznanie náhrady trov konania, pretože musia existovať
(iné) konkrétne skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť, že by to bolo s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé.

20. Za dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP odvolací súd nepovažoval ani skutočnosti uvedené matkou
v podanou odvolaní, ktoré smerovali k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na zníženie vyživovacej
povinnosti. V prejednávanom prípade teda nešlo o opakovaný, ani šikanózny výkon práva zo strany
otca, ktorý podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti po 9 rokoch od predchádzajúcej úpravy
pomerov, išlo o jeho prvý návrh na zníženie vyživovacej povinnosti, ktorý mu nemožno uprieť a následne
ho sankcionovať rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania, ak okrem neúspechu vo veci iné
relevantné okolnosti prípadu zistené neboli. V rozpore so zákonom je taký výklad ust. § 55 CMP, ako ho
ponúkla právna zástupkyňa matky tvrdením, že dôvodom pre priznanie nároku na náhradu trov konania
je skutočnosť, že otec podal nedôvodný návrh, zavinil zastavenie konania, pretože zotrval na podanom



návrhu napriek predbežnému právnemu posúdeniu veci okresným súdom, ktorý návrh otca vyhodnotil
ako nedôvodný.

21. Odvolací súd poukazuje aj na postoj otca, ktorý si uvedomil zmenu pomerov počas konania v
súvislosti s jeho narastajúcim príjmom a vzal návrh späť. Je pravdou, že otec zavinil zastavenie konania
späťvzatím predmetného návrhu, uvedená skutočnosť však nie je dôvodom pre aplikáciu § 55 CMP,
pretože by sa tým prelomila podmienka aplikácie daného ustanovenia, medzi ktoré nepatrí úspech, resp.
neúspech v konaní. Rovnako za nepodstatné dôvody považoval odvolací súd tvrdenia matky o nutnosti
zastúpenia v konaní, nakoľko podľa nej okresný súd neakceptoval jej vyjadrenia v spore a mala obavu
zo zákonnosti rozhodnutia.

22. Na základe uvedeného je odvolací súd názoru, že z prejednávanej veci nevyplývajú také skutočnosti,
ktoré by priznanie náhrady trov konania odôvodňovali, a teda, že by to bolo s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

23. Preto odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom III. výroku o trovách konania podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

24. Odvolací súd ďalej dodáva, že predmetom konania bol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti,
ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 17C/107/2010-22
zo dňa 28. 09. 2010 v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletého. Napriek skutočnosti, že otec
maloletého počas konania neplatil stanovené výživné predchádzajúcim rozhodnutím súdu, nebol dôvod
v tomto konaní rozhodovať o zameškanom výživnom, pretože vyživovacia povinnosť otca z dôvodu
neprávoplatného rozhodnutia súdu o znížení výživného zostala nezmenená, teda zachovaná, a to podľa
č. k. rozsudku č. k. 17C/107/2010-22. Okresný súd napriek tomu rozhodol o zameškanom výživnom
otca za obdobie od 01. 09. 2019 do 31. 08. 2020 vo výške 600,- Eur, pričom došlo k späťvzatiu návrhu
otca na zníženie výživného, teda vyživovacia povinnosť otca zostala zachovaná. Prípadný nedoplatok
na výživnom bola matka oprávnená vymáhať v exekučnom konaní proti otcovi. Keďže do II. výroku
o zameškanom výživnom nepodal ani jeden z účastníkov konania odvolanie a v merite veci došlo k
zastaveniu konania (I. výrok), odvolací súd nebol oprávnený zaoberať sa odvolaním nenapadnutým
II. výrokom. Uvedená skutočnosť však nezostala odvolaciemu súdu bez povšimnutia a dáva ju do
pozornosti okresnému súdu.

25. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ust. § 52 CMP. Vzhľadom ku
skutočnosti, že ide o konanie vo veci o maloleté dieťa, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 55 CMP tak, ako to
vyplýva z argumentácie odvolacieho súdu k dôvodom odvolania.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je



a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).